Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. september 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5C/61/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619206675
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7619206675.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v právnej veci žalobkyne A. D.,

E.. X.X.XXXX, J. I. J. XXX proti žalovanej P. D.D., E.. X.X.XXXX, J. I. J. XXX, W. E. B. A., A. T. X, v
konaní o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á vrátiť žalobkyni dar - spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 k celku na
nehnuteľnostiach v katastrálnom území J., zapísaných v liste vlastníctva č. XXX, a to rodinného domu
súpisné č. 211 s príslušenstvom (garáž a hospodárska budova) a súčasťami, ktorý stojí na pozemku
parc. č. 266/7 a pozemku parcely registra „C“ č. 266/7 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 765 m2 .

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.11.2019 domáhala, aby súd uložil žalovanej
povinnosť vrátiť žalobkyni dar, a to spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 v nehnuteľnostiach zapísaných
na LV č. XXX k. ú. J., a to parcele C KN č. 266/7 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 765 m2
a rodinnom dome súpisné číslo 211 s príslušenstvom a súčasťami, ktorými sú garáž a hospodárska

budova, postavenom na parcele C KN č. 266/7, aby uložil povinnosť ONV S. E. K., odboru katastrálnemu
previesť zápis na liste vlastníctva, vyznačiť prevod nehnuteľností v 1/2 na žalobkyňu a aby žalovanej
uložil nahradiť trovy konania žalobkyni.

2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že na základe notárskej zápisnice N 162/2013 bola spísaná darovacia
zmluva, ktorej vklad bol povolený 12.6.2013 pod číslom V 1124/2013. Išlo o darovaciu zmluvu, ktorou
žalobkyňa a jej vtedy ešte žijúci manžel A. D. darovali svojej dcére - žalovanej polovicu nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXX v k. ú. J., a to parcely C KN č. 266/7 - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 765 m2 a rodinného domu súpisné číslo 211 postavenom na parcele C KN č. 266/7 (ďalej
aj iba ako „nehnuteľnosti“). Druhú polovicu nehnuteľností darovali tou istou zmluvou synovi A. D., E..
XX.X.XXXX. V tejto zmluve tiež zriadili vecné bremeno spočívajúce v tom, že vlastníci nehnuteľností
budú trpieť doživotné právo rodičov žalobkyne - L. L. W. A. L. rod. Č.. Manžel žalobkyne ako darca
zomrel dňa 18.12.2018. Od darovania nehnuteľností začala žalovaná v predmetnom dome bývať spolu s
deťmi, pričom spočiatku bolo jej správanie v medziach normy. Po čase sa zmenilo, pretože do rodinného

domu sa nasťahoval aj dcérin priateľ Z. A., ktorý nikde nepracuje. Po čase sa začali k žalobkyni a jej
rodičom, ktorí v dome naďalej bývajú, správať neprístojne. Dcéra, jej druh a X. A. začali žalobkyňu
aj jej rodičov asi pred rokom vydierať tým, že údajne X. A. mal požičať žalovanej peniaze, ktoré oni
museli vrátiť. Nepovedali však o akú sumu ide, ani to, prečo by peniaze mali vrátiť oni a vyhrážali sa, žeak im tieto peniaze nebudú vyplatené, tak polovičku nehnuteľnosti predajú. Išlo o vyhrážky telefonické,
osobné, tieto trvajú dlhšiu dobu a mali za následok, že medzi žalobkyňou, jej rodičmi a žalovanou začali
vznikať nedorozumenia. Žalovaná vyhrážky svojho druha a X. A. podporovala. Uvedené vyústilo do

toho, že dcéra sa z rodinného domu odsťahovala, avšak do domu dcéra, jej druh a jej priateľ naďalej
chodia a vyhrážky voči žalobkyni a jej rodičom pretrvávajú. Dcéra sa k žalobkyni zle správa, robí tak
dobrovoľne, rešpektuje svojho druha, ktorý sa tiež hrubo a vulgárne správa voči žalobkyni a jej rodičom.
Prakticky všetky náklady v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti znáša žalobkyňa a jej rodičia. Od augusta
(2019) dávali žalovanej na tieto úhrady peniaze, tá však poplatky za elektrinu a plyn neuhrádzala a

nedoplatky v sume 137 Eur a 437,10 Eur museli uhradiť žalobkyňa a jej rodičia. Následne si dali faktúry
zasielať už na meno otca žalobkyne. Z dôvodu vyhrážok žije žalobkyňa a jej rodičia v neustálom strachu,
tieto nepriaznivo pôsobia na ich zdravotný stav, kde rodičia žalobkyne sú osobami vyššieho veku a
žalobkyňa je po vážnom poškodení zdravia, ktoré utrpela v apríli 2019, v dôsledku čoho ostane telesne
postihnutá. Aj preto je konanie žalovanej v rozpore s dobrými mravmi a žalobkyňa sa domáha vrátenia
daru. Žalovanú žiadala, aby dar vrátila dobrovoľne, čo ona odmietla a nebola ochotná podpísať žiadnu

listinu týkajúcu sa takejto žiadosti žalobkyne.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 3.1.2020. Potvrdila, že
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach získala darom v roku 2013 s tým, že druhú polovicu vlastní
jej brat A. D.. Uviedla, že darovanie iniciovali jej rodičia a ona dar prijala, pretože na chod domácnosti

finančne prispievala, aj keď sa stará o dve maloleté deti. Uviedla, že časť finančných zdrojov získala aj
založením svojho podielu na nehnuteľnostiach v prospech tretej osoby. Spoluvlastníkom nehnuteľnosti
v 1/2 je aj jej brat, ktorý má prednostné právo na kúpu. S predajom svojho podielu však žalobkyňa
neuvažovala a plne rešpektuje vecné bremeno zaznamenané na liste vlastníctva. Zo strany starých
rodičov bola žalovaná neustále aj fyzicky napádaná a túto situáciu riešila aj políciou. Situácia dospela do

štádia, ktoré bolo pre ňu neúnosné a z rodinného domu odišla a platí si podnájom. Argumenty uvádzané
žalobkyňou v žalobe žalovaná označila za výplod fantázie žalobkyne a vzhľadom na nepravdivý obsah
žaloby navrhla túto zamietnuť.

4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej nechcela vyjadriť, zotrvala na vrátení veci a vylúčila možnosť

zmierneho riešenia sporu. Žalovaná sa tak vyjadrila dňa 4.2.2020 v súvislosti s nariadeným predbežným
prejednaním sporu, ktoré sa však z dôvodu nedoručeného predvolania žalovanej neuskutočnilo.

5. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na 23.6.2020 (predchádzajúce dva termíny boli z dôvodu
prijatých opatrení v súvislosti s COVID 19 zrušené), na ktoré predvolal žalobkyňu a žalovanú. Napriek

riadnemu a včasnému predvolaniu (telefonicky dňa 7.5.2020) sa žalovaná na pojednávanie nedostavila,
svoju neúčasť neospravedlnila a o odročenie pojednávania nepožiadala. Súd preto podľa § 180 Zákona
č. 160/05 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj iba ako „CSP“) pojednával v neprítomnosti žalovanej. Po
vykonaní dokazovania na pojednávaní dňa 23.6.2020 bolo toto odročené za účelom vykonania ďalšieho
dokazovania na 27.8.2020. Žalovaná sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu (prostredníctvom

OO PZ dňa 28.6.2020) nedostavila ani na toto pojednávanie, svoju neúčasť neospravedlnila a o
odročenie pojednávania nepožiadala. Súd preto podľa § 180 CSP aj predmetné pojednávanie vykonal
v neprítomnosti žalovanej.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výpoveďou žalobkyne, svedeckými výpoveďami svedkov L. D. (syna

žalobkyne), L. L. W. A. L. (rodičov žalobkyne) a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a síce notárskou
zápisnicou N 162/2013 Nz 16608/2013 zo dňa 20.5.2013 obsahujúcou darovaciu zmluvu, výpismi z LV
č. XXX k.ú. J. zo dňa 7.3.2008, 7.1.2020, ako aj aktualizovaným ku dňu pojednávania súdu, úmrtným
listom A. D.D., E.. XX.XX.XXXX, zomr. 18.12.2018, uznesením tunajšieho súdu č.k. 2D/3/2019-99 zo
dňa 24.7.2019 o zastavení dedičského konania po poručiteľovi A. D., zomr. 18.12.2018 a vydaní majetku

nepatrnejhodnotymanželkeporučiteľaA.D.(žalobkyni),faktúramiapríjmovýmipokladničnýmidokladmi
zo dňa 21.10.2019 odberateľa P. D., J. XXX a dodávateľa VSE, a.s. a Innogy Slovensko, s.r.o. na sumy
137 Eur a 437,10 Eur, sms správami, Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vrátane
dodatku V 926/2015 zo dňa 10.6.2015. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci
skutkový stav veci:

7.Ztvrdeniažalobkynepotvrdenéhožalovanou,vspojenísnotárskouzápisnicoua priebežnýmivýpismi
z LV č. XXX k. ú. J. bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa ako darca (spolu s t.č. už nebohým
manželom A. D., zomr. 18.12.2018) uzatvorila dňa 20.5.2013 so žalovanou a s A. D.Á., E.. XX.X.XXXXako obdarovanými darovaciu zmluvu, ktorej vklad bol povolený 12.6.2013. Predmetom darovania boli
nehnuteľnosti v k. ú. J., zapísané na LV č. XXX, a to rodinný dom súpisné č. 211 s príslušenstvom (garáž
a hospodárska budova) a súčasťami stojaci na pozemku parc. č. 266/7 a pozemok parcely registra

„C“ č. 266/7 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 765 m2 v celosti. Nehnuteľnosti boli každému z
obdarovaných darované rovnakým dielom, to znamená každému z nich s podielom po jednej polovici v
pomere k celku. Obdarovaní vzali na vedomie vyhlásenie darcov, že na LV č. XXX k.ú. J. je vyznačené
vecné bremeno spočívajúce v tom, že vlastníci nehnuteľnosti budú trpieť doživotné právo L. L. W. A. L.
užívať dom s.č. 211 a parcelu č. 266/7 podľa V 165/2008.

8. Žalobkyňa je tak oprávnená domáhať sa vrátenia daru, nakoľko tento v čase darovania tvoril predmet
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (podľa R 42/2014 vrátenia daru podľa § 630 Občianskeho
zákonníka, ktorý v čase darovania tvoril predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sa po smrti
jedného z manželov môže domáhať pozostalý manžel).

9. Záložnou zmluvou zo dňa 22.4.2015 v znení jej dodatku zo dňa 2.6.2015 žalovaná založila darované
nehnuteľnosti v prospech záložného veriteľa X. A., E.. XX.X.XXXX na zabezpečenie pohľadávky
záložného veriteľa voči žalovanej ako dlžníčke na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 22.4.2015 vo výške
4.000 Eur, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť záložnému veriteľovi spolu s úrokom vo výške 15 % ročne
najneskôr do 22.4.2017.

10.1 Žalobkyňa vo svoje výpovedi na pojednávaní dňa 23.6.2020 uviedla, že dom aj s pozemkom
darovalispolu smanželomvroku2013svojimvtomčasedvomplnoletýmdeťom.Ichtretísynvtomčase
ešte nebol plnoletý, preto nebol obdarovaný. Dcéra (žalovaná) vtedy žila s nimi v spoločnej domácnosti
aj so svojim maloletým synom. Rovnako tam žili aj rodičia žalobkyne, ktorí tam žijú doteraz a majú právo

tieto nehnuteľnosti užívať do smrti. Vzťahy v rodine boli vtedy dobré. Niekedy v r. 2015 sa dcéra dala
dokopy so súčasným partnerom Z. A.. Ten má na ňu zlý vplyv a jej správanie sa zmenilo. Dcéra svoju
polovicu domu zapredala X. A., je to kamarát Z. A., ktorý bol aj viackrát treste stíhaný. Dozvedeli sa to z
iných zdrojov, nie od dcéry, tá im to síce potvrdila, ale nič viac im o tom nepovedala. X. A. sa 13.10.2019
u nich v dome vyhrážal žalobkyni aj jej rodičom, že polovica domu patrí jemu, že tam nebudú, že tam

nasáčkuje svojich ľudí, keď mu nevyplatia peniaze. X. A. sa otcovi žalobkyne vyhrážal aj cez sms-ky,
ktoré posielal na mobil syna žalobkyne L., v ktorých otcovi navrhovateľky vulgárne nadával a pýtal ho,
aby peniaze poslal na účet žalovanej. Sumu ale neuviedol. O uvedenom predložila žalobkyňa prepis
sms správy (č.l. 4 spisu). Dcéra sa im ohľadne týchto záležitostí nevyhrážala.
10.2 Žalobkyňa ďalej uviedla, že založenie polovice domu dcérou poza jej chrbát považuje za konanie,

pre ktoré sa domáha vrátenia daru. Ďalším konaním, pre ktoré žiada vrátenie daru spočíva v správaní
sa žalovanej po tom, čo žalobkyňa v apríli 2019 utrpela ťažkú autonehodu, po ktorej bola prevezená do
košickej nemocnice vrtuľníkom, bola 4 týždne na JIS-ke a 1 týždeň na riadnej izbe. Domov sa vrátila ako
nechodiaca, mala polámané obe nohy aj panvu. Dcéra ju bola v nemocnici pozrieť 1x, pričom jej vtedy
zobrala bankomatovú kartu. Žalobkyňa keď to zistila, dala kartu zablokovať. Keď sa na to dcéry opýtala,

tak priznala, že kartu zobrala. Pri tomto rozhovore bol prítomný syn žalobkyne L.. Bolo to už v čase po
jej prepustení do domácej liečby. Keď dcéru žiadala, aby jej kartu vrátila, povedala jej, že bankomat jej
ju vtiahol, keďže ju medzičasom zablokovala. Počas hospitalizácie jej dcéra poslala sms správu, že ju
zbaví svojprávnosti a skončí v Levoči. Aj odoslanie tejto správy žalovaná neskôr žalobkyni priznala pred
synom L.. Žalobkyňa tiež poukázala aj na konanie žalovanej, ktorej ona spolu s rodičmi dávali peniaze

na zaplatenie elektriny a plynu v dome (v čase keď tam žalovaná s nimi žila), pričom potom zistili, že
žalovaná od nich peniaze 4 mesiace brala, ale platby za plyn a elektrinu neplatila a tieto nedoplatky
musela vyrovnať žalobkyňa s rodičmi. Išlo asi o 700 Eur. Dcéra sa z domu odsťahovala v auguste 2019
po tom, čo ju o to žalobkyňa požiadala práve z dôvodu jej nevhodného správania. Potom ju vyzvala, aby
si prišla po veci, čo urobila 13.10.2019. Vtedy ju dcéra napadla. Dcéra jej raz tiež z peňaženky zobrala

50 Eur, počas toho ako boli na káve a ona odišla na WC. K uvedenému sa jej dcéra priznala po tom, čo
jej personál potvrdil existenciu kamerového záznamu. Napokon žalobkyňa poukázala na správanie sa
dcéry k nej po tom, čo bola po úraze prepustená do domácej liečby. V tom čase bola žalobkyňa imobilná
a dcéra jej vykrikovala, že sa o ňu nebude starať, hovorila jej, aby zdochla, že nebude okolo nej chodiť
a podobne. Svedkom toho bol rovnako syn žalobkyne L.. Žalovaná nadávala nielen žalobkyni, ale aj

jej rodičom, ktorí bývajú hore na poschodí.

11. Svedok L. D. - syn žalobkyne a brat žalovanej vo svoje výpovedi na pojednávaní dňa 23.6.2020
uviedol, že ako svedok má vedomosť o tom, že žalovaná odcudzila žalobkyni platobnú kartu počas tohoako bola mamka hospitalizovaná v nemocnici po úraze. Žalovaná z toho obvinila jeho, preto si zavolal
sestru do izby k mamke a otvorene sa jej na to opýtal. Sestra sa vtedy priznala, že to bola ona, ktorá
kartu zobrala. Za nevhodnú svedok považuje komunikáciu žalovanej s mamkou v čase, keď táto bola

po úraze prepustená domov. Žalobkyňa bola vtedy ležiaca a potrebovala starostlivosť. Keď o čokoľvek
žalovanú požiadala, aby jej napr. niečo podala, tak táto mala vždy okolo toho tisíc rečí, zvyšovala hlas a
nadávalamamevtomsmere,že„ktosatuotebabudestarať,tykalika“,tiežmamenadávalaajdokuriev.
Táto situácia trvala v podstate až dovtedy, kým žalovaná bývala v dome, čiže nejaké 3-4 mesiace. Tieto
nadávky a štýl komunikácie boli na dennom poriadku. V ich rodine nie je bežné, aby si takto navzájom

nadávali. Mamka na to reagovala tým, že bola ticho. Svedok uviedol, že má vedomosť aj o tom, že
sestra niekoľko mesiacov dostávala od mamy a starých rodičov peniaze, ktoré jej dávali s tým, že bude
uhrádzať platby za plyn a elektrinu na základe ich dohody. Neskôr však vyšlo najavo, že sestra tieto
peniaze nepoužila na zaplatenie týchto vecí, ale ich minula niekedy inde a doteraz ich nevrátila hoci o to
bola požiadaná. Vo vzťahu k svedkovi sa žalovaná ničoho závažného nedopustila, okrem toho, že mu
vykrikovala, že je v jej polovici domu, že tam nič nemá a podobne. Vo vzťahu k starým rodičom však bol

viackrát svedkom toho, že od nich sestra pýtala peniaze a keď jej ich nedali, tak im vulgárne nadávala,
napr. stará piča, starý kokot. Rovnako nevhodné SMS posielala dedovi aj na jeho mobil, napr. že prídu
s policajtmi a že ich odpoja od plynu a podobne. Dôvod, prečo mu tieto sms chodili, nevedel uviesť.

12.SvedokL.L.-otecžalobkyneastarýotecžalovanejvosvojevýpovedinapojednávanídňa27.8.2020

uviedol, že vnučka sa správa tak, že klame, berie im peniaze, nadáva im všetkým. Svedok, jeho
manželka aj dcéra sú z toho už psychicky na dne. Dňa 18.10.2019 vnučka (žalovaná) jemu osobne
ukradla z peňaženky, ktorú mal vo svojej izbe sumu 300 Eur. Bol to manželkin dôchodok. Boli vtedy s
manželkou v kuchyni a okrem nich a žalovanej nebol nikto doma. Videl žalovanú vojsť do ich izby, potom
z nej vyšla a keď si následne išiel pre peniaze a chcel ich podeliť (vyčleniť na zaplatenie elektriky, na

nákup a podobne) tak zistil, že celý dôchodok bol preč. Hneď sa na to žalovanej opýtal, že prečo tie
peniaze zobrala, na čo ona uviedla najprv, že nič nezobrala, no potom povedala, že áno, že čo má byť a
že keď ju udá, tak ho dá zlikvidovať. Bol aj na polícii a policajt K. mu povedal, či o tom má nejaký dôkaz,
že je to ťažko preukázať, preto to napokon nechal tak. Vnučka tiež brala od neho s manželkou a od
žalobkyne peniaze s tým, že ich bude vyplácať ako platby za elektrinu a plyn. Konkrétne jej svedok s

manželkou dávali 40 Eur a žalobkyňa 100 Eur mesačne. Sama žalovaná s tým prišla, že to bude ona
uhrádzať, že má cestu do mesta. Peniaze jej takto dávali niekoľko mesiacov, možno aj pol roka, až
zistili, že tieto platby vôbec neuhrádzala a im chodili upomienky. Išli sa potom s manželkou aj dcérou
na to opýtať a zistili, že majú nedoplatky, už ich chceli aj odpojiť. Preto museli všetko uhradiť. Žalovaná
im tieto peniaze už nikdy nevrátila, hoci ju o to žiadali. Tento nedoplatok bol v sume okolo 700 Eur,

museli sa naň poskladať z úspor. Vnučka tiež v čase, keď bývala v dome, tak im bežne brala rôzne
veci z kuchyne a tieto si prisvojovala, išlo o rôzne potraviny, ktoré si potom museli zamykať. Vnučka
svedkovi aj jeho manželke často nadávala. Bežne, keď ich zbadala, tak povedala, že ide starý kokot,
stará piča. Vnučka už u nich nebýva asi rok a pol, odišla práve skrz týchto problémov, vedela už koľko
im dlhuje. Jej správanie sa takto zmenilo a začala byť taká negatívna po tom, čo k nim prišla bývať aj

so svojim súčasným priateľkom, čo bolo tak asi 2 - 2,5 roka dozadu. Svedok tiež uviedol, že žalovaná
sa nevhodne správala aj voči svojej matke. Sám bol svedkom toho ako žalovaná sotila do svojej matky.
Bolo to v období, keď žalobkyňa bola po autonehode, preto mala problém stáť na nohách. Vnučka vtedy
do nej sotila a keďže ona bola taká slabá, tak spadla do radiátora. Bolo to kvôli peniazom, ktoré vnučka
od žalobkyne pýtala a jej ich nedala. Videl to na vlastné oči a zastal sa vtedy žalobkyne. Vnučka situáciu

otočila a jeho udala na polícii, že ju napadol, pričom sa ukázalo, že to nebola pravda. V čase, keď
bola žalobkyňa doma po úraze a požiadala žalovanú o pomoc, aby jej niečo podala a podobne, tak
žalovaná jej stále nadávala. Nadávala jej aj vtedy keď jej žalobkyňa odmietla dať ďalšie peniaze, ktoré
ju neustále žalovaná pýtala. Nadávala jej vulgárne, do kuriev a podobne. Stávalo sa to v tom období
často, aj niekoľkokrát denne. Vnučka tiež posielala svedkovi SMS-ky na vnukov mobil, kde ho pýtala

aby vyrovnal jej dlh.

13. Svedkyňa A. D. - matka žalobkyne a stará matka žalovanej vo svoje výpovedi na pojednávaní dňa
27.8.2020 uviedla, že ku nej sa žalovaná správala nevhodne keď na ňu hocikedy hrešila, nadávala jej
do starých píč. Takto jej nadávala hocikedy ju videla, iba tak bez príčiny. Za všetkým boli peniaze, ktoré

od nich pýtala a oni jej ich nedali. Tiež ju aj manžela vydierala aj cez SMS-ky. Žiadala ich, aby jej dali
peniaze a že ak nie, tak im do domu nasťahuje do podnájmu cigánov. Po tom čo mala žalobkyňa ťažkú
autonehodu, tak sa vnučka rozčuľovala, že ona sa o matku starať nebude, že ju dá zbaviť svojprávnosti,
že ju môže dať aj do ústavu. Vnučka hreší a nadáva aj na jej manžela a tiež na svoju matku. Svedkyňabýva hore, žalobkyňa dole, preto veľakrát počula ako vnučka žalobkyni nadáva a kričí na ňu. Bolo to v
období, keď dcéra ležala po tom, čo prišla z nemocnice.

14. Žalobkyňa potvrdila pravdivosť výpovedí aj to, že žalovaná sa vyhrážala jej rodičom tým, že do domu
nasťahuje podnájomníkov cigánov, ktorých budú musieť trpieť, ak nevyplatia jej pôžičku (žalobkyňa to
osobne počula). Dodala, že s dcérou bola v kontakte prostredníctvom sms správ v auguste (2020), keď
ju dcéra žiadala o papier zo Sociálnej poisťovne, ktorý jej bol doručený na jej adresu, kde má dcéra
trvalý pobyt. Vydanie papiera žalobkyňa podmienila tým, že jej dcéra odovzdá kľúč od izby v dome,

ktorú zamkla. Táto izba je prázdna, nemôžeme do nej vstúpiť, sú v nej staré okná a keď silnejšie prší,
tak voda tam steká aj dovnútra. Dcéra aj vtedy komunikovala vulgárne, keď jej poslala sms s textom
„Ta si pojeb ten papier, vybavím si nový“. Uvedené žalobkyňa preukázala predložením telefónu s touto
správou, ktorá je zo dňa 15.8.2020. Uviedla, že aj týmto preukazuje vulgárne správanie sa dcéry k nej.

15. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný

správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

16. Citované ustanovenie Občianskeho zákonníka upravuje osobitný spôsob zániku darovacieho
vzťahu, ku ktorému dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému,
ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Za členov

rodiny darcu treba bez akýchkoľvek pochybností považovať predovšetkým jeho manžela, rodičov a deti.
Uvedené ustanovenie tak umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania -
súhrnu určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných noriem etiky, morálky a
mravnosti a vrátenie daru považuje za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie
hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá.

17. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že darovanie ako bezodplatný
právny úkon obsahuje v sebe i silný morálny záväzok pre obdarovaného byť vďačný za poskytnutý
dar. Každé konanie obdarovaného, ktoré je v rozpore s týmto záväzkom sa považuje za konanie v
rozpore s dobrými mravmi. Judikatúra súdov však ustálila, že predpokladom úspešného uplatnenia

práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného voči nemu alebo členom jeho
rodiny, ale len také správanie, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno
kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich
porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, napríklad vo forme fyzického násilia, hrubých
urážok, neposkytnutia potrebnej pomoci a podobne. Nevyžaduje sa, aby konanie obdarovaného muselo

dosahovať intenzitu trestného činu alebo priestupku. Pri posudzovaní správania obdarovaného treba
vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je
príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu.

18. Podmienkou úspešného uplatnenia práva na vrátenie daru je teda jednostranný právny úkon darcu

na vrátenie daru a kvalifikované správanie sa obdarovaného. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru
vzniká darcovi okamihom správania obdarovaného, ktoré napĺňa znaky uvedené v § 630 Občianskeho
zákonníka.Domáhanievráteniasadarujejednostrannýmprávnymúkonomdarcu,ktorýsmerujektomu,
abyobdarovanýdarvrátil.Predanýúkonniesúpredpísanéformálnenáležitosti,pričomtentoúkonmôže
byť obsiahnutý aj v texte žaloby. Pokiaľ darca toto právo realizuje, zaniká darovací vzťah momentom,

keď prejav vôle darcu (výzva na vrátenie daru) došiel obdarovanému.

19. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu žalobkyne vyhodnotil ako dôvodnú, nakoľko
žalobkyňa nielen tvrdila, ale aj preukázala také pokračujúce alebo opakované správanie sa žalovanej
ako obdarovanej voči nej, ale aj voči jej rodičom, ktoré hrubo porušuje dobré mravy.

20. Z výpovede žalobkyne, potvrdenej svedeckou výpoveďou L. D., ale aj svedeckými výpoveďami L. W.
A. L. vyplynulo, že v čase vážnych zdravotných problémov žalobkyne, keď táto bola istý čas aj imobilná,
jej žalovaná vulgárne nadávala, zvyšovala na ňu hlas a vyhrážala sa jej, že sa o ňu nebude starať, že ju
zbaví svojprávnosti a umiestni do ústavu. Takéto správanie žalovanej malo pretrvávať až dovtedy, kým

žalovaná spoločnú domácnosť so žalobkyňou neopustila (cca 3 až 4 mesiace). Vulgárnych nadávok sa
žalovaná voči matke dopúšťala aj zakaždým, keď jej matka odmietla dať peniaze, ktoré od nej neustále
žiadala. Súd nemal dôvod pochybovať o pravdivosti výpovedí svedkov, ktorí vypovedali o udalostiach
tak ako ich sami vnímali, nakoľko v danom čase žili v spoločnej domácnosti spolu so žalobkyňou ajžalovanou. Naopak žalovaná, ktorá okrem písomného vyjadrenia sa k žalobe, v ktorom označila tvrdenia
žalobkyne za nepravdivé, bola v konaní nečinná, na pojednávania sa bez ospravedlnenie nedostavovala
a na popretie tvrdení žalobkyne neoznačila a ani nepredložila žiaden dôkaz.

21. Už len samotné takéto správanie žalovanej k darkyni v čase, keď táto bola pre zdravotné problémy
spôsobené ťažkou autonehodou odkázaná na pomoc iných, nezodpovedalo z hľadiska etického a
morálneho všeobecne uznávaným pravidlám vzťahu dcéry k matke a hrubo narúšalo dobré mravy
v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka. Naopak za samozrejmé a zodpovedajúce dobrým mravom

je potrebné považovať, že dcéra je v takejto životnej situácii matke oporou a aj bez vyzvania (a bez
pripomienok, nadávok a vyhrážok) jej poskytne potrebnú pomoc.

22. Okrem uvedeného správania žalovanej k žalobkyni bolo v konaní tiež preukázané (výpoveďou
žalobkyne v spojení s výpoveďou svedka L. D.), že žalovaná matke bez jej vedomia, v čase jej
hospitalizácie (apríl 2019), odcudzila platobnú kartu. Rovnako bolo preukázané (výpoveďou žalobkyne

v spojení so svedeckými výpoveďami a faktúrami), že žalovaná si ponechala finančnú hotovosť, ktorú
prevzala od žalobkyne a jej rodičov za účelom zaplatenia preddavkových platieb za plyn a elektrinu, čím
vznikol nedoplatok, ktorý napokon museli uhradiť žalobkyňa a jej rodičia. Uvedené konania žalovanej
síce neboli predmetom trestného ani priestupkového konania, avšak nepochybne vykazujú znaky
protiprávneho konania a sú tak v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

23. Výpoveďou žalobkyne a svedeckými výpoveďami svedkov bolo preukázané, že žalovaná sa
nevhodným spôsobom správala aj vo vzťahu k starým rodičom (rodičom žalobkyne), A. W. L. L., na
adresu ktorých tiež používala vulgarizmy, vyhrážky a vyjadrovala sa mimoriadne neslušne a urážlivo.
Dôvodom tohto konania žalovanej bola skutočnosť, že jej starí rodičia odmietli dať peniaze, ktoré od

nich bez dôvodu žiadala, či skutočnosť, aby za žalovanú zaplatili pôžičku, ktorej plnenie je zabezpečené
záložným právom k spoluvlastníckemu podielu žalovanej k darovaným nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku
ktorým patrí rodičom žalobkyne vecné bremeno doživotného užívania. Žalovaná im pritom odmietla
uviesťakékoľvekpodrobnostiosamotnejpôžičkevrátanejejvýšky.Takétosprávaniežalovanejnemožno
hodnotiť ako vhodné správanie sa vnučky k starým rodičom a je naopak potrebné ho vyhodnotiť ako

hrubo porušujúce dobré mravy.

24. Vykonaným dokazovaním nebolo zistené, že by správanie sa samotnej darkyne bolo príčinou
nevhodného správania sa obdarovanej voči nej.

25. V zmysle vyššie uvedeného súd uzatvára, že žalovaná svojim správaním sa vo vzťahu k žalobkyni a
jej rodičom hrubo porušila dobré mravy, čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty vrátenia daru v zmysle
ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka a preto súd žalobe vyhovel a žalovanej uložil povinnosť vrátiť
dar žalobkyni.

26. V časti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti ONV S. E. K., odboru
katastrálnemu previesť zápis - vyznačiť prevod nehnuteľností v 1/2 na žalobkyňu, súd žalobu zamietol.
Súd tak rozhodol z dôvodu, že uvedený subjekt nebol stranou sporu a tiež z dôvodu, že správnemu
orgánu nie je možné v civilnom sporovom konaní ukladať akúkoľvek povinnosť týkajúcu sa jeho činnosti.

27.Preúplnosťsúddodáva,žeustanovenie§630Občianskehozákonníka,ktorézarelevantnéoznačuje
len správanie obdarovaného, nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj
dôsledky správania iných osôb ako obdarovaného, hoci i jemu blízkych (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 63/2004). Z uvedeného dôvodu
sa súd bližšie nezaoberal správaním sa druha žalovanej, ani jej záložného veriteľa, na ktoré žalobkyňa

v priebehu konania taktiež poukazovala. Pokiaľ sa týka založenia spoluvlastníckeho podielu žalovanej,
toto samo osebe nie je možné posúdiť ako odporujúce dobrým mravom, nakoľko ide o realizáciu
čiastkového oprávnenia vlastníka resp. spoluvlastníka veci.

28. Záverom súd poukazuje na skutočnosť, že súčasťou spisu (č.l. 33a) je podanie označené ako

„späťvzatie návrhu“, ktorým podpísaná A. D. berie žalobu vedenú pod spisovou značkou 5C 69/2019
v celom rozsahu späť. K predmetnému podaniu žalobkyňa uviedla, že o ňom nemá vedomosť, žalobu
späť nebrala a neberie a podpis na predmetnom podaní nie je jej, ale zodpovedá podpisu jej dcéry
- žalovanej. Vzhľadom na uvedené vyjadrenie žalovanej, ako aj po porovnaní predmetného podania(späťvzatie žaloby) s podaním žalovanej (vyjadrenie k žalobe na č.l. 27) súd pokračoval v konaní na
podklade žaloby a o tejto rozhodol. Z porovnania uvedených dvoch podaní je totiž veľmi pravdepodobné,
že ich vyhotovila tá istá osoba, teda osoba odlišná od žalobkyne (napr. zhodne zvolený druh a veľkosť

písma, zhodne zvýraznené časti podaní, či dokonca zhodne opakujúca sa chyba v spisovej značke).
Rovnako aj laickým porovnaním podpisu na žalobe a podpisu na podaní označenom ako späťvzatie
žaloby možno dospieť k záveru, ktorý zodpovedá vyjadreniu žalobkyne, a síce že nejde o jej podpis.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v ustanovení §
255 ods. 1 CSP a vo veci úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov

konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.