Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/173/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616214229
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7616214229.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu

JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne N. H., bytom v C. Č.. XXX,
zastúpenejJUDr.JánomBurocim,advokátomsosídlomvSpišskejNovejVsi,ZaŠestnástkouč.17,proti
žalovanému BENCONT COLLECTION a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská č. 100/A, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Martinčekova
č. 13, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o zaplatenie 434,75 eura s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 16.4.2019, č.k. 5Csp/46/2016-71 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 434,75
eur s 5% úrokom z omeškania od 28.3.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
v prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania žalobu zamietol a žalobkyni priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

2. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že právny predchodca žalovaného

Poštová banka, a.s. uzatvorila so žalobkyňou dňa 6.11.2017 Zmluvu o úvere, na základe ktorej bol
žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.659,70 eura, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť v 60 pravidelných
mesačných splátkach vo výške 50,85 eura splatných k 21. dňu počnúc od 21.12.2007. Zmluva
obsahovala údaj o RPMN vo výške 26,17%, o úrokovej sadzbe vo výške 23% a o celkovej výške
nákladov na poskytnutý úver 1.190,75 eura. Ďalej mal za preukázané, že žalobkyňa uhradila celkovo
sumu 2.094,45 eura, ktorá bola poukázaná spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o.. Stály rozhodcovský súd
zriadený pri rozhodcovskej arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom v Bratislave zo dňa 12.4.2013

zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému sumu 1.357,28 eura s 23% úrokom od 2.10.2010 do zaplatenia.
Súd na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobkyne
je dôvodný. Podľa jeho názoru na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného na použitie ustanovení Obchodného zákonníka. Vo vzťahu
k právnemu posúdeniu rozhodcovskej doložky súd konštatoval, že voľba právomoci je iba formálna,
iluzórna a zodpovedá záujmom dodávateľa. Neplatná rozhodcovská doložka preto nemohla v danom

prípade založiť právomoc rozhodcovského súdu a rozhodnutie rozhodcovského súdu nemohlo byť
procesnou prekážkou pre prejednanie veci súdom. Z rovnakých dôvodov za nedôvodné považoval aj
tvrdeniežalovanéhoonaplnení§93b/Zákonaobankách.Súdpretonauvádzanúnámietkuneprihliadal.3. Vo vzťahu k ročnej percentuálnej miere nákladov súd uviedol, že v zmluve bola uvedená vo výške
26,17%, do tejto však neboli zahrnuté poplatky poistného.

4. Pri vynásobení výšky v zmluve uvedených splátok 50,85 eura a ich počtu 60 a odpočítaní výšky úveru
1.659,70 eura predstavuje výsledná suma 1.391,49 eura. Uvedená suma je nepochybne sumou, ktorú
spotrebiteľ zaplatil nad rámec poskytnutého úveru, a teda jeho nákladom.

5.Pokiaľišloopoistenie,išloonákladvyplývajúcipriamozozmluvyapretomalbyťtentonákladzahrnutý

do výpočtu RPMN. Ak by tomu tak bolo, bola by RPMN nepochybne vyššia ako uvedená v zmluve, o
čom svedčí výpočet predložený žalobkyňou, ale aj výpočet zabezpečený zo strany súdu. RPMN je tak v
zmluve vypočítaná a uvedená nesprávne, čo má rovnaké dôsledky, ako keby tento údaj uvedený nebol,
a teda spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru mal žalovaný nárok len na vrátenie skutočne poskytnutého úveru, t.j. úveru vo výške 1.659,70
eura. Žalobkyňa titulom úveru uhradila celkovo 2.094,45 eura, preto súd žalovaného zaviazal zaplatiť

žalobkyni sumu 434,75 eura, čo predstavuje rozdiel sumy, ktorú žalobkyňa uhradila a výšky skutočne
poskytnutého úveru. Uvedená suma predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré tento získal
na úkor žalobkyne, a to plnením z jej strany bez existujúceho právneho dôvodu na takéto plnenie, keďže
žalobkyňa bola povinná vrátiť (len) poskytnutú sumu 1.659,70 eura.

6. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že úverová zmluva je neplatná pre rozpor s dobrými
mravmi vzhľadom na to, že žalobkyni bol úver reálne poskytnutý, zmluva obsahuje aj ostatné zákonom
vyžadované náležitosti a výška úroku nedosahuje ani dvojnásobok priemernej hodnoty úrokových
sadzieb zo všetkých spotrebiteľských úverov v danom období (13,06%).

7. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným plnením dňom 28.3., t.j.
nasledujúcimdňompodnidoručeniažaloby,uvedenýmdňomvznikložalobkynioprávneniesiuplatňovať
aj úrok z omeškania, preto súd vychádzajúc z ust. § 517 ods. 2 v spojení s § 3 nariadenia vlády č.
87/1995 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť spolu s istinou aj príslušný úrok z omeškania.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni
priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

9. Proti tomuto rozsudku, voči vyhovujúcemu výroku podal včas odvolanie žalovaný, žiadal aby odvolací
súd napadnutý rozsudok v uvedenom výroku zmenil a žalobu zamietol. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí

s názorom súdu, že v zmluve o úvere je uvedený nesprávny údaj o celkovej výške nákladov, ako aj o
výške RPMN. Prepočet uvádzaný súdom nie je správny. Súd neprepočítaval celkovú výšku nákladov
na základe skutočností vyplývajúcich zo zmluvy a zákona, pričom ak by tak bol býval spravil, tak by
mu vyšla presná suma, nakoľko posledná splátka je v nižšej sume, ako bola mesačná splátka úveru.
Vzorec výpočtu RPMN do kalkulačky mu implementoval externý dodávateľ, ktorý garantuje správnosť

výpočtu RPMN. Taktiež poukazuje na to, že v danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie vo forme
doplnkovej služby, ktorú žalobca zvolil sám, pričom do celkových nákladov úveru sa s poukazom na §
2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie úveru,
to zn., že ak na získanie úveru nebolo poistenie povinné, poplatok za poistenie nemá byť započítaný
do celkových nákladov spojených s úverom. Žalobca mal možnosť nezaškrtnúť žiadne poistenie. Do

celkových nákladov sa poplatok za poistenie úveru započíta len ak je poistenie povinné na získanie
úveru. S poskytnutím úveru bol spojený aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 500,00 Sk, ktorý je
potrebné pripočítať do celkovej výšky nákladov. Na základe uvedeného je zrejmé, že celkové náklady na
úver boli vo výške 35.872,72 Sk (59 x 1.423,00 + 1.415,72 + 500,00 = 85.872,72 - 50.000,00 = 35.872,72
Sk). Žalovaný má za to, že súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že zmluva o úvere je

bezúročná a bez poplatkov z dôvodu, že obsahuje nesprávny výpočet celkovej výšky nákladov, ako aj zle
uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov. Vyslovil nesúhlas aj s názorom súdu, že sa bezdôvodne
obohatil na úkor žalobcu. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
uvádza, že pri skúmaní jednotlivých skutkových podstát na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je
možné žalobcom uvedené dôvody subsumovať pod žiadnu skutkovú podstatu tam uvedenú.

10. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.11. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že odvolacie dôvody žalovaného nie sú
naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu

vyvodilsprávnyprávnyzáver,pričomsasúdprvejinštancienedopustilnesprávnehoprocesnéhopostupu
a nezaťažil konanie inou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V
danom prípade boli splnené aj procesné podmienky pre konanie a rozhodnutie súdu.

13. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto poukazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

Argumentyuvádzanéžalovanýmvodvolaníboliuvedenéajpredsúdomprvejinštancie,sktorýmsatento
správne vyporiadal. Odvolacie námietky tak nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku.

14. Na zdôraznenie správnosti rozsudku v napadnutej časti a k odvolacím námietkam žalovaného

odvolací súd udáva nasledovné:

15. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom so
spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale
aj ust. zák. č. 258/2001 Z.z.. Tiež niet pochýb o tom, že v danom prípade ide o zmluvu typovú, resp.

štandardnú, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch, a ktorá z tohto dôvodu podlieha súdnej kontrole.

16. V zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere,
okrem všeobecných náležitostí obsahuje aj ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

17. Odvolací súd je v prejednávanej veci rovnakého názoru, ako súd prvej inštancie, že v danej
spotrebiteľskej zmluve absentuje správny údaj o RPMN, čo má za následok, že daný úver je potrebné
považovať v zmysle vyššie spomínaného § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. za bezúročný a bez
poplatkov.

18. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru o tom, že
pre účely výpočtu RPMN nebola do výšky splátky zahrnutá suma 3,62 eur, čo predstavuje poplatok za
poistenie úveru. Práve tento zistený rozdiel je dôvodom, prečo v danej zmluve žalovaný ako dodávateľ
nesprávne uviedol výšku RPMN.

19. Podľa § 2 písm. c/ zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007 (v čase uzavretia zmluvy
dňa 6.11.2007) na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa v spojenými so
spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím
spotrebiteľského úveru, s výnimkou:

1.) sankcii, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere
2.)poplatkov,ktoréjespotrebiteľpovinnýzaplatiťprikúpetovarualeboslužby,okremkúpnejcenytovaru,
alebo kúpnej ceny služieb,
3.) poplatkov za prevod peňažných prostriedkov za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na

úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úrokov a iných poplatkov, s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takých úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4.) členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,

5.) poplatkov za poistenie alebo záruky, okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej,
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.20. Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade bolo dojednané
poistenie medzi zmluvnými stranami podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru, čo vyplýva zo

samotného obsahu zmluvy. Správne súd prvej inštancie v tej súvislosti konštatoval, že možnosť
spotrebiteľa poistenie odmietnuť zo samotnej zmluvy nevyplýva, keď zmluva neobsahuje kolónku
„odmietam poistenie“. Pokiaľ teda žalobkyni ako spotrebiteľovi nebola daná možnosť pri uzavretí zmluvy
odmietnuť poistenie, je možno jednoznačne konštatovať, že uzavretie poistnej zmluvy sa tak stalo
podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ tak musel uzavrieť zmluvu o uzavretí

poistenia, aby získal spotrebiteľský úver, alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

21. Správny je preto záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 434,75
eur, ktorá presahuje výšku poskytnutého úveru za situácie, keď daný úver je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov, vzniklo prijatím tohto plnenia na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie
z dôvodu získania majetkového prospechu plnením bez právneho dôvodu (§451 ods. 1,2 Občianskeho

zákonníka).

22. Správne preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného vrátiť žalobkyni titulom bezdôvodného
obohatenia sumu 434,75 eur s prísl. tak, ako vyplýva z napadnutého výroku rozsudku.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok v
napadnutom vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania ako vecne správny.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že neúspešného žalovaného zaviazal nahradiť úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho

konania v celom rozsahu.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).