Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/94/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8309204200
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8309204200.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu mal. W. C., bytom D. R. P., C. XXX/XXX, zast. zák. zást. O.
C., bytom D. R. P., C. XXX/XXX, práv. zast. JUDr. Antonom Hencovským, advokátom, AK Františkánska
3, Košice, proti žalovanému Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava 26, o náhradu škody
na zdraví s prísl., o odvolaní žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.
15C/78/2009-516 zo dňa 19.02.2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa medzitýmny rozsudok a vec sa v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné napadnutým medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že „Súd určuje, že
spoluzavinenie navrhovateľa na vzniku dopravnej nehody a jeho spoluúčasť pri škode na zdraví z titulu
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, je 15 %.

O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí“.

Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody vzniknutej následkom dopravnej nehody.
Medzitýmnym rozsudkom prvostupňový súd rozhodol o spoluzavinení navrhovateľa na vzniku dopravnej
nehody a o jeho spoluúčasti vo výške 15 % postupom podľa § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že dňa 20.05.2007
došlo k dopravnej nehode, ktorú spôsobil vodič C. D.. Vozidlo riadil pod vplyvom alkoholu s 0,34 promile
a zachytil a zrazil maloletého navrhovateľa, ktorý v čase nehody prechádzal vozovkou mimo miesta
vyznačeného priechodu pre chodcov zľava doprava v smere jazdy motorového vozidla. V dôsledku
dopravnej nehody utrpel maloletý zranenia s predpokladanou dobou liečenia 6 mesiacov. Vodič bol
odsúdený za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 Trestného zákona.

Vodič mal uzatvorenú poistnú zmluvu so žalovaným, ktorej predmetom bolo poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Ďalej mal preukázané zo znaleckého posudku znalca MUDr. A. I. č. 26/2010 z odvetvia chirurgia a
traumatológia rozsah poranení, ktoré utrpel maloletý navrhovateľ.

Z výpovede otca maloletého navrhovateľa zistil, že v čase, keď došlo k dopravnej nehode bol doma,
deti sa išli vonku hrať a on umýval riad. Počas umývania počul auto, ktoré identifikoval, pretože pozná
vodiča. Uviedol, že auto išlo veľkou rýchlosťou po ulici asi o 2 minúty sa vracalo späť. Vedel, že niekoho
zrazilo, pretože počul tupý náraz, pískanie a škrípanie gúm. V čase, keď došlo k dopravnej nehode sa
syn hral u susedov a dcéra bola na opačnej strane a hrala sa pred plotom so susedkou. Podľa jeho

názoru celú vinu nesie vodič, on syna odprevadil k susedom a bránku zaistil. Sused bol v tom čase v
kuchyni, takže na deti hrajúce sa na dvore za uzatvoreným plotom dohliadal.

Zo znaleckého posudku znalkyne MUDr.K. mal za preukázané, že u maloletého sa prejavila prežitá
trauma, dieťa má strach samo niekam ísť, zúžili sa jeho záujmy.

Prvostupňový súd tak vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že vodič išiel rýchlosťou 60,77
až 61,85 kilometrov za hodinu, ale všetko nasvedčuje tomu, že vodič na uvedenú situáciu reagoval
včas a zrážke už zabrániť brzdením nemohol. K stretu by nemuselo dôjsť keby sa vozidlo v čase jeho
skutočnej reakcie pohybovalo rýchlosťou maximálne okolo 36,74 až 38,24 kilometra za hodinu. Súd prijal
názor, že vo veci nebolo preukázané, že bol akýkoľvek dohľad nad maloletým poškodeným vykonávaný
alebo aspoň zabezpečený. Otec maloletého žalobcu ako jeho zákonný zástupca nepreukázal skutkové
okolnosti, na základe, ktorých možno vyvodiť záver, že svoju povinnosť zabezpečenia dohľadu splnil.
Poukázal prvostupňový súd na to, že maloletý sa vo veku troch rokov a desiatich mesiacov hral bez
dozoru vo dvore za neuzamknutou bránou, z ktorej bolo možno vybehnúť na vozovku.

Na takto zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého je nesporná spoluúčasť poškodeného
maloletého žalobcu na udalosti a určil mieru jeho zavinenia vo výške 15 %. Podľa jeho názoru ustálená
miera spoluzavinenia spravodlivo vystihuje usporiadanie pomerov účastníkov konania, pretože nemožno
uprieť viaceré porušenia zákonných povinností na strane vodiča.

Poukázal na ustanovenia § 420 ods. 1, 3, § 422 ods. 1, § 422 ods. 2, § 422 ods. 1, § 444 zákona číslo
40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 2 ods. 1, ods. 2, § 5 ods. 1, § 5 ods. 2, § 5 ods. 5 zákona číslo
437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, § 53 ods. 2
zákona číslo 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách.

Proti tomuto medzitýmnému rozsudku podal odvolanie žalobca aj žalovaný.

Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobca na vzniku dopravnej
nehody nenesie žiadne spoluzavinenie. V odvolaní ďalej uviedol, že prvostupňový súd vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že v čase pred dopravnou nehodou sa žalobca
nachádzal na dvore rodinného domu, ktorý je situovaný oproti rodinnému domu číslo 283/105, kam ho
odprevadil zákonný zástupca. Rodinný dom spolu s dvorom boli oplotené a od miestnej komunikácie
oddelené uzavretou bránou, čo nebolo počas konania nijako spochybniteľné. Podľa žalobcu náležitý
dohľad bol dodržaný a to aj za situácie, že bránka nebola uzamknutá, čo je na dedine bežný jav.
Žiadna osoba tiež nemohla predvídať, že nejaký vodič flagrantne poruší viaceré dopravné predpisy a
nezodpovedne bude viesť v obci svoje motorové vozidlo.

Ďalej poukázal v odvolaní, že vodič nedodržal viaceré zákonom stanovené právne povinnosti v dôsledku
ktorých bola žalobcovi spôsobená škoda. Bezprostrednou príčinou dopravnej nehody bolo nevenovanie
pozornosti jazde vodičom, a nedodržanie základných povinností vodiča v zmysle príslušných ustanovení
zákona číslo 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách.

Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný. Podľa jeho názoru vychádza rozhodnutie prvostupňového
súdu z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
a určil mieru spoluzavinenia poškodeného vo výške 50 % .

V odvolaní ďalej uviedol, že z náčrtu miesta nehody vyplýva, že vozovka bola bez zákruty, čo znamená,
že chodec mal možnosť presvedčiť sa pred vstupom na vozovku, či jeho vstup na ňu je bezpečný.
Zo svedectiev vyplýva, že maloletý chodec vbehol na vozovku bez toho, aby sa presvedčil či mu
nehrozí nebezpečenstvo a rovnako porušil povinnosť nezdržiavať sa na vozovke. Rozsah neschopnosti
maloletého posúdiť následky svojho konania a ovládať ho musia suplovať osoby povinné vykonávať
dohľad nad ním.V opačnom prípade zodpovedajú za vzniknutú škodu. Maloletý vbehol na vozovku,
pričom nebola bezprostredne prítomná žiadna dozorujúca osoba, čo zakladá zodpovednosť osôb, ktoré
mali vykonávať nad ním dozor. Je potrebné rovnako zohľadniť mieru zodpovednosti a spoluzavinenia
samotného poškodeného.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) prejednal vec podľa § 212 ods.1 zákona číslo 99/1963
Z.z. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p., preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce a
dospel k záveru, že prvostupňový súd pre nesprávne právne posúdenie (neaplikoval správny právny
predpis) nedostatočne zistil skutkový stav.

V prejednávanej veci prvostupňový súd určil spoluzavinenie maloletého žalobcu. Vychádzal však z toho,
že nebolo preukázané, aby nad maloletým žalobcom bol vykonávaný alebo aspoň zabezpečený dohľad
osoby dospelej alebo inej osoby, ktorá s ohľadom na svoj vek a rozumovú schopnosť je spôsobilá takýto
dohľad vykonávať.

Podľa § 441 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak bola škoda spôsobená
aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením,
znáša ju sám.

V tomto ustanovení je upravená situácia, keď sa na vzniku škody podieľa samotný poškodený. Zavinenie
poškodeného sa zo zákona nepredpokladá. Aplikácia ustanovenia § 441 OZ prichádza do úvahy aj v
prípade, keď škodca zodpovedá za škodu na základe princípov objektívnej zodpovednosti, teda aj podľa
§ 427 OZ. V takom prípade zavinenie poškodeného je dôvodom na zníženie rozsahu zodpovednosti
škodcu.V rozsahu, v akom sa poškodený svojím protiprávnym konaním podieľal na spôsobení škody
nie je daná zodpovednosť toho, kto za škodu zodpovedá.

Podľa § 422 OZ, maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním
spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a nerozdielne s ním
zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo
pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá
za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa
zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal. Ak vykonáva dohľad právnická osoba, jej
pracovníci dohľadom poverení sami za škodu takto vzniknutú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich
zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Zavinenie poškodeného tak nemožno vylúčiť ani v prípade, ak poškodeným je maloletý. V zmysle tohto
zákonného ustanovenia však nemôže za škodu byť zodpovedný maloletý, ak nemohol posúdiť následky
svojho konania alebo ovládnuť konanie. Zákon neustanovuje vek, odkedy je maloletý zodpovedný za
spôsobenú škodu. Vždy, ale v konkrétnom prípade je potrebné uvážiť, či maloletý bol schopný ovládnuť
svoje konanie,či posúdiť následky svojho konania. Za následok konania maloletého, ktorý nemôže byť
zodpovedný a niesť teda zodpovednosť sú zodpovední a povinní spôsobenú škodu nahradiť tí, ktorým
nad ním zanedbali náležitý dohľad. U maloletých detí je teda vždy predpokladom zodpovednosti za
škodu určitá rozumová schopnosť pre rozpoznanie protiprávnosti konania a ďalej schopnosť ich vôle
ovládnuť svoje konanie. Tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd mal za to, že rodičia maloletého
zanedbali ako osoby povinné vykonávať dohľad nad maloletým. Napriek tomu podľa ustanovenia § 442
OZ určil, že ide o prípad zodpovednosti maloletého žalobcu.

Odvolací súd však s prijatým záverom prvostupňového súdu nesúhlasí. Sám prvostupňový súd uviedol,
že maloletý v čase dopravnej nehody bol vo veku troch rokov a desiatich mesiacov. Vzhľadom na
vek maloletého nie je tak možné dospieť k záveru, že maloletý žalobca zodpovedá výlučne sám. V
prejednávanej veci je nesporné, že vzhľadom na vek a tomu zodpovedajúcu rozumovú schopnosť
maloletého neboli splnené predpoklady vyžadujúce sa zákonom pre zodpovednosť za škodu maloletého.

Ak prvostupňový súd prijal názor, že ide o zodpovednosť osôb, ktoré zanedbali zákonný dohľad a
náležitý dohľad nad maloletým, nie je tak správne jeho rozhodnutie o určení zodpovednosti maloletého
žalobcu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zo skutkových prijatých záverov totiž nevyplýva,
aby prvostupňový súd v prejednávanej veci hodnotil a zvažoval, či maloletý bol schopný svoje konanie
posúdiť rovnako tak posúdiť jeho následky. Skutkové a právne závery prijaté prvostupňovým súdom
smerovali len k preukázaniu zanedbania náležitého dohľadu jeho zákonným zástupcom.

Je potrebné uviesť, že podľa § 422 OZ je vždy treba rozlišovať prípady zodpovednosti za škodu,
kedy za škodu zodpovedá samotná maloletá osoba a ďalej prípady, v ktorých bude daná spoločná
zodpovednosť osôb povinných vykonávať dohľad alebo delená zodpovednosť (§ 438 ods. 2 OZ) osôb
povinných vykonávať tento dohľad. Ak však ten kto spôsobil škodu úmyselne a poškodený ju spoluzavinil
z nedbalosti, bude spravidla nedbanlivosť poškodeného v pomere k úmyselnému zavineniu škodcu tak
nepatrná, že nebude možné použiť ustanovenie § 441 OZ (R III/1967, s. 58 a R 27/1977, s. 124 ods. 1).

Aj u poškodeného je potrebné vziať do úvahy len také konanie, ktoré spĺňa všetky predpoklady
zodpovednosti za škodu, t. j. musí byť preukázané, že protiprávne konanie poškodeného bolo príčinou
(jednou z príčin) vzniku škody.

Ak rodičia maloletých detí, ktorým bola spôsobená škoda inou osobou zanedbajú dohľad nad maloletými,
nemožno túto skutočnosť hodnotiť ako spoluzavinenie maloletých poškodených. V takomto prípade
rodičia maloletých poškodených spolu zodpovedajú za škodu spoločne s tým kto škodu spôsobil podľa
svojej účasti na spôsobení škody (porovnaj R 44/1974). K zanedbaniu náležitého dohľadu osobami,
ktoré sú povinné tento dohľad vykonávať nad maloletými, v danom prípade rodičia, je potrebné uviesť,
že náležitým dohľadom nemožno rozumieť taký dohľad, ktorý by bol vykonávaný stále, nepretržite a
bezprostredne (na každom kroku) ale je vždy je potrebné vziať na zreteľ okolnosti veku maloletého,
celkové jeho chovanie a povahové vlastnosti. (porovnaj R 4/1970) Vyvinenie sa zo zodpovednosti (§
422 ods. 2 OZ) osoby vykonávajúcej dohľad môže byť úplné alebo čiastočné.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/
zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

Vzhľadom na charakter uplatneného nároku, čas uplatneného nároku a pomerne rozsiahle vykonané
dokazovanie javí sa ako najúčelnejšie a najhospodárnejšie, aby prvostupňový súd rozhodol vo veci
o uplatnenom nároku. Námietky žalovaného dotýkajúce sa spoluzavinenia maloletého žalobcu, či
spoluzavinenia zákonných zástupcov vyhodnotí prvostupňový súd v súlade s ustanovením § 422, § 441
Občianskeho zákonníka. V riešenej veci s prihliadnutím na vyššie uvedené okolnosti už medzitýmny
rozsudok neprinesie účelnosť aká vyplýva z ustanovenia § 152 ods. 2 O.s.p.

Prvostupňový súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.