Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. september 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/189/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217208284
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1217208284.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: ISTROMETAL DM, s.r.o.,
Hlohová 8, 821 07 Bratislava, IČO: 31 382 649, zast.: Advokátska kancelária ECKER - KÁN &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, IČO: 35 886 625 proti
žalovanému: Flügel & Klement GmbH, Schuhfabrikgasse 17, A-1230 Wien, Rakúsko, zapísaná v
obchodnom registri Obchodného súdu Viedeň pod č. FN253870p, zast.: JUDr. Ján Havlát, advokát,
Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 29.769,40 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 51Cb/49/2017-465 zo dňa 17.05.2019 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 51Cb/49/2017-465 zo dňa
17.05.2019 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 29.769,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne:
- zo sumy 6.048,88 € od 18.5.2015 do 3.11.2015,
- zo sumy 4.332,49 € od 4.11.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 6.064,44 € od 31.5.2015 do 30.9.2015,
- zo sumy 5.444,01 € od 1.10.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 1.013,79 € od 16.7.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 1.065,55 € od 16.7.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 6.851,86 € od 31.7.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 2.805,56 € od 31.7.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 937,22 € od 31.8.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 541,52 € od 31.8.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 541,22 € od 31.8.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 1.737,68 € od 31.8.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 544,04 € od 21.9.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 544,04 € od 21.9.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 425,79 € od 1.10.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 774,93 € od 7.11.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 556,86 € od 30.11.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 1.086,49 € od 30.11.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 566,35 € od 30.11.2015 do zaplatenia,

a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 11. 4. 2017 domáhal zaplatenia
sumy 29.769,40 Eur s príslušenstvom za dodávky tovaru na základe objednávok žalovaného, za ktoré
žalobca vystavil nasledovné faktúry:
- č. 14150295 na sumu 6 048,88 €, splatnú dňa 17.05.2018, z ktorej žalovaný čiastočne uhradil sumu
1 716,39 €,
- č. 14150339 na sumu 6 064,44 €, splatnú dňa 30.05.2015, z ktorej žalovaný čiastočne uhradil sumu
620,43 €,
- č. 14150434 na sumu 1 013,79 €, splatnú dňa 15.07.2015,
- č. 14150435 na sumu 1 065,55 €, splatnú dňa 15.07.2015,
- č. 14150478 na sumu 6 851,86 €, splatnú dňa 30.07.2015,
- č. 14150496 na sumu 2 805,56 €, splatnú dňa 30.07.2015,
- č. 14150577 na sumu 937,22 €, splatnú dňa 30.08.2015,
- č. 14150578 na sumu 541,22 €, splatnú dňa 30.08.2015,
- č. 14150579 na sumu 541,22 €, splatnú dňa 30.08.2015,
- č. 14150580 na sumu 1 737,68 €, splatnú dňa 30.08.2015,
- č. 14150638 na sumu 544,04 €, splatnú dňa 20.09.2015,
- č. 14150639 na sumu 544,04 €, splatnú dňa 20.09.2015,
- č. 14150668 na sumu 425,79 €, splatnú dňa 30.09.2015,
- č. 14150762 na sumu 774,93 €, splatnú dňa 06.11.2015,
- č. 14150815 na sumu 556,86 €, splatnú dňa 29.11.2015,
- č. 14150816 na sumu 1 086,49 €, splatnú dňa 29.11.2015,
- č. 14150817 na sumu 1 086,49 €, splatnú dňa 29.11.2015.
Celková dlžná suma predstavuje spolu 29 769,40 €.
K odovzdaniu tovaru prichádzalo vždy v sídle žalobcu tak, že žalovaný vyslal vlastné vozidlo, do ktorého
sa tovar následne naložil a o tejto skutočnosti spísali strany vždy vyhlásenie.

3. Súd na základe námietky žalovaného o nedostatku právomoci súdu na konanie uznesením č. k.
51Cb/49/2017 - 238 zo dňa 20. 7. 2017 konanie zastavil. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd
uznesením zo dňa 17.07.2018, č.k.: 2Cob/219/2017-289 uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k.:
51Cb/49/2017-238 zo dňa 20.7.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí
Krajský súd v Bratislave uviedol, že v predmetnej veci medzi stranami sporu nebola uzavretá osobitná
písomná zmluva, žalobca realizoval dodávky tovaru na základe písomných objednávok žalovaného
tak, že k odovzdaniu tovaru pre žalovaného podľa dodacích listov prichádzalo v sídle žalobcu takým
spôsobom, že žalovaný ako odberateľ vyslal vlastné motorové vozidlo, do ktorého sa tovar naložil, o
čom bolo spísané poverenou osobou, ktorá tovar prevzala, vyhlásenie. V konaní nebolo preukázané,
že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dohoda, že k dodaniu tovaru má dôjsť na území
Rakúska a takýmto dôkazom nie je podľa odvolacieho súdu ani skutočnosť, že na objednávke, dodacom
liste a faktúrach je uvedená adresa: Schuhfabrikgasse 17, 1230 Wien. Naopak, fakturovaný tovar bol
pre žalovaného dodaný na území SR (v mieste sídla žalobcu). Skutočnosť, že žalobca akceptoval
objednávku žalovaného (v objednávke označeného názvom a adresou) reálnym plnením v sídle žalobcu,
je podľa odvolacieho súdu podstatné pre určenie právomoci súdu podľa čl. 7 písm. b), oddielu 2
nariadenia Brusel I. t.j., že miesto plnenia sa nachádzalo na území Slovenskej republiky, teda miesto,
kde sa tovar reálne dodal.

4. Súd prvej inštancie po zrušení veci sa opätovne zaoberal opakovanou námietkou žalovaného
týkajúcou sa nedostatku právomoci súdu SR. Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu a následne
aj po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, opakovane poukázal na to, že v pravom spodnom
rohu každej jednotlivej objednávky žalovaného je jednoznačne uvedené, že súdom príslušným na
prejednanie akéhokoľvek sporu je súd vo Viedni, a to výslovnou formuláciou „Gerichtsstand Wien“. Ak
žalobca potvrdil objednávku žalovaného s tým, že potvrdzuje okrem skutočností uvedených v potvrdení
objednávky všetky ďalšie informácie uvedené v samotnej objednávke, tak akceptoval aj voľbu súdu,
ktorý bude mať právomoc na prejednanie akýchkoľvek sporov, ktoré z tohto vzťahu vzniknú.

5. Súd konštatoval, že prijatím objednávky s textom „Gerichtsstand Wien“ (sídlo súdu Viedeň), navyše
umiestnenom v pravom dolnom rohu, malým písmom, medzi údajmi týkajúcimi sa banky spoločnosti

žalovaného, daňových údajov a ID čísla spoločnosti, podľa názoru súdu nemôže dôjsť k dohode
zmluvných strán o voľbe právomoci. Pri dohode strán o voľbe právomoci musí byť jednoznačne
identifikovateľné, že zmluvné strany si týmto spôsobom upravujú právomoc toho - ktorého štátu,
prípadne aj konkrétneho súdu, čo však z uvedenej poznámky nijakým spôsobom nevyplýva a k tomuto
názoru nie je možné dospieť ani aplikáciou platných výkladových pravidiel.

6. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola v zmysle §
409 a nasl. Obchodného zákonníka v ústnej forme platne uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej
žalobca ako predávajúci si riadne splnil svoju povinnosť a dodal žalovanému dohodnutý tovar v súlade
s objednávkami žalovaného, avšak naproti tomu žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť za dodaný tovar
kúpnu cenu nesplnil. Skutočnosť, že medzi stranami sporu bola uzavretá kúpna zmluva a že na jej
základe žalobca dodal žalovanému tovar nebola medzi stranami sporu sporná. Spornými medzi stranami
nebol ani nárok žalobcu v časti o zaplatenie sumy 27 615,34 €. Žalovaný vo vzťahu k predloženým
faktúram namietol len sumu spolu vo výške 2.154,06 €, ktorá predstavuje hodnotu tovaru, ktorý nebol
podľa tvrdenia žalovaného žalobcom dodaný vo výške 489,21 € (z faktúry č. 14150580) a ďalej sumu
vo výške 1 664,85 €, ktorá predstavuje hodnotu reklamovaného tovaru z faktúry č. 14150268, ktorú
reklamáciu žalobca podľa tvrdenia žalovaného riadne nevybavil.

7. Žalovaný vo vzťahu k tovaru vyúčtovanému vo faktúre č. 14150580 namietal množstvo (rozsah)
dodaného tovaru zo strany žalobcu. Žalovaný uviedol, že prostredníctvom e-mailu dňa 05.09.2015
reklamoval u žalobcu, že mu nebol dodaný všetok tovar z faktúry č. 14150580 - konkrétne tovar označený
ako „Motorhalterung“, počet objednaných kusov: 3, celková suma 335,25 € a tovar označený ako
„Seilrolle Blech“, počet objednaných kusov: 12, celková suma 153,96 €. Toto tvrdenie však žalovaný
nijakým spôsobom nepreukázal. Nie je možné za reklamáciu považovať e-mail so znením, cit.: „...u
všetkých troch výťahov AZ3,4,5 pre kliniku Stuttgart chýbajú konštrukčné diely A a B. Prosím vyjasniť,
či tieto boli objednané a ak nie, žiadam ich urgentne objednať.“ Pokiaľ chcel byť žalovaný v konaní
úspešný, musel by bez pochybností preukázať, že mu žalobca nedodal ním objednaný tovar v množstve
uvedenom vo faktúre. Z obsahu tohto e-mailu však vôbec nevyplýva, že by žalovaný reklamoval
chýbajúci tovar označený ako „Motorhalterung“, počet objednaných kusov: 3, celková suma 335,25 € a
„Seilrolle Blech“, počet objednaných kusov: 12, celková suma 153,96 €. Navyše z jeho obsahu je zrejmé,
že ani sám žalovaný nevedel, či v ňom uvádzané konštrukčné diely, ktoré chýbajú na výťahoch (bez
ich bližšej špecifikácie) boli žalovaným u žalobcu vôbec objednané. Žalovaný preto neuniesol dôkazné
bremeno svojich tvrdení týkajúcich sa reklamácie nedodania ním označeného tovaru a jeho obrana
navyše nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

8. Súd ďalej považoval za nepreukázané aj skutkové tvrdenie žalovaného, týkajúce sa nevybavenia
reklamácie žalovaného, ktorá sa mala týkať chybne vyrobeného nosníka. Žalobca nepoprel, že žalovaný
listom zo dňa 18.05.2015 reklamoval chybný nosník (Falcher Träger). Žalobca však v konaní preukázal,
že predmetnú reklamáciu žalovaného riadne vybavil a to vyrobením nového nosníka podľa výkresov
zaslaných mu žalovaným.

9. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Po právnej stránke vec posudzoval podľa ust. § 409 a
nasl. Obchodného zákonníka, o úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 365 a § 369 ods. 1, 2 Obch.
zákonníka.

10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
a), b), d), a h) Civilného sporového poriadku.

11. Žalovaný namietal nesplnenie procesných podmienok, a to nedostatok právomoci súdov SR vec
prejednať a rozhodnúť. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie, ani krajský súd sa vôbec
nezaoberali námietkou žalovaného, že súdy nemali posudzovať nedostatok právomoci v závislosti od
dojednaného miesta plnenia, ale na základe voľby právomoci, ktorá bola uskutočnená pri uzatváraní
zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami, a to v zmysle čl. 25 Nariadenia Brusel I (a nie podľa čl. 7
ods. 1 písm. a) Nariadenia Brusel I). O tom, že došlo k určeniu právomoci súdu vo Viedni nasvedčuje i
fakt, že žalobca najskôr podal dňa 3.10.2016 žalobu na súde vo Viedni. Skutočnosť, že žalobca v konaní
nepokračoval z dôvodu odporu žalovaným nič na tejto skutočnosti nemení. Žalovaný má preto za to, že v
danej veci boli naplnené predpoklady na to, aby súd aplikoval prípustný odklon od záväzného právneho
názoru vysloveného odvolacím súdom v uznesení 2Cob/219/2017 - 289 z dňa 17. 7. 2018.

12. Žalovaný má ďalej za to, že súd nesprávne aplikoval ustanovenia národného procesného práva, ak
napriek voľbe právomoci súdu vo Viedni vydal prekvapivé meritórne rozhodnutie, čím bolo porušené jeho
právo na zákonného sudcu a nezávislý a nestranný súd. Žalovaný je toho názoru, že sa so žalobcom
v súvislosti s každou objednávkou výslovne a nezameniteľne dohodol na právomoci súdu vo Viedni.
Dôvodom uvedenej voľby práva bol záujem odvolateľa, aby mohol konať vo svojom materinskom jazyku.

13. Žalovaný napáda rozsudok aj z dôvodu tzv. inej vady v konaní, ktorou je aj nesprávne posúdenie
otázky v rozpore s CSP, podľa ktorého súd skúma svoju právomoc ex offo kedykoľvek počas súdneho
konania.

14. Žalovaný vidí nesprávne právne posúdenie veci jednak v nesprávnej interpretácii správne
uvedenej právnej normy, konkrétne § 391 ods. 2 CSP, ktorý pripúšťa v prípadoch, ak je tento odklon
prvostupňového súdu od právneho názoru odvolacieho súdu, ak sa neskôr v konaní ukáže taká právna
novota, ktorou sa odvolací súd nezaoberal. Nesprávne právne posúdenie vidí odvolateľ i v opomenutí
aplikácie § 9 CSP, ako aj v tom, že jednotlivé objednávky (tzv. oferty) a ich akceptácie žalobcom
posudzoval podľa nesprávnej normy (§ 44 Obč. zákonníka), keďže z dôvodu, že sa jednalo o tzv.
medzinárodnú kúpu tovaru mal aplikovať Dohovor OSN o zmluvách a medzinárodnej kúpe tovaru (tzv.
Viedenský dohovor). Ak by žalobca chcel pri ich obchodnom styku vyjadriť nesúhlas s voľbou právomoci
súdu vo Viedni, musel by to výslovne uviesť v potvrdení objednávky, čo však neurobil, preto je zmluva
v zmysle čl. 19 Viedenského dohovoru uzatvorená v znení navrhovanom žalovaným.

15. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, konanie zastavil a priznal mu
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 100%.

17. Žalobca má za to, že s poukazom na ust. § 391 ods. 2 CSP sa súd prvej inštancie nemohol odchýliť od
právneho názoru súdu druhej inštancie. Od vydania uznesenia nedošlo k zmene skutkových zistení vo
vzťahu k právomoci súdov SR. Súd prvej inštancie jednoznačne konštatoval, že sporové strany nemali
uzavretú dohodu o voľbe právomoci, a že vec patrí do právomoci súdov SR. Žalobca má za to, že
rozhodovanie súdu druhej inštancie o totožnom návrhu žalovaného (o nedostatku právomoci súdov
SR) predstavuje res iudicata a preto odvolací súd by sa vôbec už nemal zaoberať touto námietkou
žalovaného.

18. Žalobca zdôraznil, že strany obchodného vzťahu si nikdy v priebehu ich obchodného vzťahu
nedohodli právomoc žiadneho súdu. Súd uvedený na objednávku nepredstavuje dohodu o voľbe
právomoci, žalobca nikdy nesúhlasil s touto právomocou. Posudzovanie offerty a akceptácie v rámci
Viedenského dohovoru nie je odlišné od ustanovení Občianskeho zákonníka. Argumentácia žalovaného
o tzv. inej vade konania a nesprávnom právnom posúdení je zjavne účelová a neopodstatnená.

19. K vyjadreniu žalobcu podal repliku žalovaný. Opätovne zdôraznil, že skúmanie právomoci súdov SR
je základnou procesnou podmienkou, ktorú je súd povinný skúmať v priebehu celého konania ex offo.
Žalovaný poukázal na to, že napriek jeho návrhu, aby bola vec z hľadiska právomoci posudzovaná v
zmysle čl. 25 Nariadenia Brusel I na základe voľby právomoci, súd prvej a rovnako súd druhej inštancie
sa týmto nezaoberali, čo zakladá možnosť odchýliť sa od právneho názoru súdu vyššej inštancie. Preto
nesúhlasí s názorom žalobcu, že od vydania uznesenia nedošlo k zmene skutkových okolností. Žalovaný
v replike v ostatnom zotrval na dôvodoch, uvedených v odvolaní.

20. Žalobca k replike žalovaného vyjadrenie nepodal.

21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v zmysle dôvodov odvolania žalovaného
podľa § 379 a ň 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebolo potrebné zopakovať
ani doplniť dokazovanie. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli a
webovej stránke odvolacieho súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP dňa 7. 9. 2020, teda v zákonnej lehote
najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku. Odvolací súd pre preskúmaní obsahu spisu, oboznámení

sa s dôvodmi odvolania žalovaného, s vyjadrením žalobcu k odvolaniu ako aj s ostatnými vyjadreniami
sporových strán dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

22. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

23. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením
veci súdom prvej inštancie a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správnosť
dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP, tiež
s odkazom primerane na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005
a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09, krajský súd uvádza, že
pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho
rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože
odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS
264/8, IV. ÚS 372/08) a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP do 30. 6. 2016, resp. cez
§ 387 ods. 2 CSP od 1. 7. 2016, na odôvodnenia obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu.
V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam odvolateľa uvádza
odvolací súd nasledovné:

25. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou, že neboli splnené procesné podmienky podľa
§ 365 ods. 1 písm. a), CSP, ktorá vada má podľa žalovaného spočívať v nedostatku právomoci súdov
SR vec prejednať a rozhodnúť.

26. Tak, ako to už bolo konštatované odvolacím súdom v uznesení sp. zn. 2Cob/219/2017 - 289 zo dňa
17. 7. 2018, ktorého právnym názorom bol súd prvej inštancie viazaný, v predmetnej veci podstatným pre
určenie právomoci súdu SR podľa oddielu 2, čl. 7 písm. b) Nariadenia Brusel I je, že medzi stranami sporu
nebola uzavretá osobitná písomná zmluva, žalobca realizoval dodávky tovaru na základe písomných
objednávok žalovaného tak, že k odovzdaniu tovaru pre žalovaného podľa dodacích listov dochádzalo
reálne v sídle žalobcu, teda miesto plnenia bolo na území SR.

27. V súvislosti s námietkou odvolateľa, že súdy nemali primárne posudzovať nedostatok právomoci v
závislosti od dojednaného miesta plnenia, ale na základe voľby právomoci, ktorá bola uskutočnená pri
uzatváraní zmluvného vzťahu, a to v zmysle čl. 25 Nariadenia Brusel I, odvolací súd uvádza, že uvedená
námietka je právne irelevantná, a to z nasledujúcich dôvodov:

28. Podľa článku 25 ods. 1 Nariadenia Brusel I, „Ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje bydlisko
dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu
vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy,
pokiaľ dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná. Táto právomoc
súdu je vylúčená, ak sa účastníci nedohodli inak. Dohoda o voľbe právomoci musí byť buď:
a) písomná, alebo písomne potvrdená;
b) vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo
c) v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť
účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná
účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre danú obchodný vzťah.“

29. V predmetnej veci nebol dôvod, aby súd posudzoval otázku právomoci v zmysle čl. 25 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 (Brusel I), pretože ani podľa súdu
prvej inštancie, ani podľa odvolacieho súdu, medzi stranami sporu nedošlo k voľbe právomoci podľa
čl. 25 Nariadenia Brusel I. Medzi stranami sporu nebola uzavretá písomná zmluva, ktorej súčasťou
by bola dohoda o voľbe právomoci. Odvolací súd zdôrazňuje, že z predložených listinných dôkazov
žiadna dohoda o voľbe právomoci (súdu vo Viedni) nevyplýva, a za takúto dohodu nemožno považovať

písomné objednávky a ich akceptácie reálnym plnením, keďže k písomnému potvrdeniu objednávok zo
strany žalobcu nedošlo. Navyše, tak ako to správne uviedol súd prvej inštancie v bode 17. odôvodnenia
rozsudku, „K námietke žalovaného, týkajúcej sa údajnej dohody strán o voľbe právomoci, uvedením
textu na objednávke, cit.: „Gerichsstand Wien“ súd dodáva, že uvedené slovné spojenie v preklade
znamená: sídlo súdu Viedeň (preklad z nemecko-slovenského slovníka dostupného na internete).
Prijatím objednávky s takýmto textom, navyše umiestnenom v pravom dolnom rohu, malým písmom,
medzi údajmi týkajúcimi sa banky spoločnosti žalovaného, daňových údajov a ID čísla spoločnosti,
podľa názoru súdu nemôže dôjsť k dohode zmluvných strán o voľbe právomoci. Pri dohode strán o
voľbe právomoci musí byť jednoznačne identifikovateľné, že zmluvné strany si týmto spôsobom upravujú
právomoc toho - ktorého štátu, prípadne aj konkrétneho súdu, čo však z uvedenej poznámky nijakým
spôsobom nevyplýva a k tomuto názoru nie je možné dospieť ani aplikáciou platných výkladových
pravidiel.“

30. Odvolací súd nezistil žalovaným namietanú vadu v konaní, a to nesprávne právne posúdenie
právomoci súdu prvej inštancie, pretože v otázke právomoci podľa čl. 7 písm. b) Nariadenia Brusel I bol
súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, a s otázkou dohody sporových strán o
voľbe právomoci súdu vo Viedni sa súd prvej inštancie vysporiadal v bode 17. odôvodnenia rozsudku,
s čím sa odvolací súd plne stotožňuje.

31. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď vec prejednal a rozhodol, a odvolací súd sa
nestotožňuje s tvrdením žalovaného v odvolaní, že procesným postupom súdu došlo k porušeniu práva
odvolateľa na spravodlivý proces. Vo vzťahu namietaného porušenia práva žalovaného na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) odvolací súd uvádza, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu je
nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup
súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné
práva a zároveň 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Pod pojmom nesprávny procesný postup súdu sa rozumie taký postup súdu v
konaní, ktorý je v rozpore so zákonom. Aby teda bol naplnený predmetný odvolací dôvod (a aby bola
daná dôvodnosť podaného odvolania), musí súd svojim nesprávnym procesným postom znemožniť
strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, ktoré jej priznáva zákon.

32. Odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie vadu procesného postupu, keď vo veci konal
a rozhodol, pretože k voľbe právomoci súdu vo Viedni nedošlo a meritórne rozhodnutie nemožno
považovať za prekvapivé a arbitrárne. Súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Odvolací súd v konaní pred súdom prvej inštancie
nezistil žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

33. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

35. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.
1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 18. 11. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.