Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408206287
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1408206287.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: 1/ O.. H. E., F.. XX.XX.XXXX,
Q. T.: H. XX, T., 2/ D. E., F.. XX.XX.XXXX, Q. T.: H. XX, T., obaja zastúpení: JAKUBEK & PARTNERS,
s.r.o. advokátska kancelária so sídlom: Štúrova 3, Bratislava, proti žalovanej: O.. I. H.Z., T.: T. X, T.,
v zast.: JUDr. Igor Gažík, advokát so sídlom: Bojnická cesta 7, Prievidza, o zdržanie sa zásahov do
vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k.
22C/136/2008-719 zo dňa 22.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie návrh žalobcov na zastavenie konania v časti týkajúcej sa povinnosti žalovanej
alebo ktoréhokoľvek iného vlastníka pozemkov parc. č. XXX/X I. XXX/XX zapísaných na LV č. XXXX
pre k. ú. P. R. zdržať sa činnosti smerujúcej k zriadeniu stavby ako aj k výkonu akýchkoľvek stavebných
alebo montážnych prác na pozemkoch parc. č. XXX/X I. XXX/XX zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú.
P. R. zamietol. II. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol. III. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku, § 123, § 126 ods. 1, § 135c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že Žalobca v
1. rade sa žalobou zo dňa 06.05.2008, doručenou súdu 06.05.2008, domáhal, aby súd uložil povinnosť
žalovanejzdržaťsavstupuavýstavbynapozemkuBratislava,KarlovaVesparc.č.XXX/X,XXX/XaXXX/
XX a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti v Bratislave - Karlova
Ves, a to parc. č. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX I. XXXX. Uvedená nehnuteľnosť susedí s parc. č. XXX/

X, ktorá je vo vlastníctve suseda. Asi od polovice roku 2007, kedy žalovaná začala na svojom pozemku
so stavbou ju žalobca upozornil, aby stavala výhradne na svojom pozemku a nezasahovala svojou
stavbou na pozemok žalobcu a zdržala sa akýchkoľvek zásahov do jeho nehnuteľnosti. Na výstavbu
na parcele č. XXX/X I. XXX/X nedal žalobca žalovanej súhlas a viackrát ju vyzýval na upustenie od jej
konania a zjednanie nápravy.

3. Podaním doručeným súdu 12.05.2008 žalobca v 1. rade rozšíril svoju žalobu o žalovaného v 2. rade

pána H. H. a špecifikoval žalobný petit tak, že navrhol, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa
vstupu a uskutočňovania stavby na nehnuteľnosti parc. č. XXX/X, nachádzajúcej sa v k. ú. P. R., obec
Bratislava IV, okres BA - m. č. Karlova Ves zapísanej na LV č. XXXX a nehnuteľnosti parc. č. XXX/X
nachádzajúcej sa v k. ú. P. R., obec Bratislava IV, okres BA - m. č. Karlova Ves zapísanej na LV č.XXXX a nahradiť žalobcovi trovy konania. Následne podaním doručeným súdu 14.05.2008 žalobca v
1. rade rozšíril žalobu tak, že žiadal uložiť žalovanej povinnosť obnoviť stav pred zásahom vykonaným
uskutočnením stavieb na nehnuteľnosti parc. č. XXX/X, nachádzajúcej sa v k. ú. P. R., obec Bratislava

IV, okres BA - m. č. Karlova Ves zapísanej na LV č. XXXX a nehnuteľnosti parc. č. XXX/X nachádzajúcej
sa v k. ú. P. R., obec Bratislava IV, okres BA - m. č. Karlova Ves zapísanej na LV č. XXXX, ktoré sú
vo vlastníctve žalobcu

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávania na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom svedkov

S.. P. P., B.., I. M., E. C. I. P. T., výsluchom znalcov O.. S. V.I. I. O.. Š. Š., konfrontáciou znalcov a
oboznámil listinné dôkazy založené v spise, a to najmä: uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo
dňa 19.11.2007, č. k. 9C 201/2007-19, protokol o vytýčení hranice pozemku zo dňa 01.04.2007, žiadosť
o vykonanie štátneho stavebného dozoru zo dňa 17.09.2007, výzvu na zastavenie stavebných prác zo
dňa 18.10.2007, potvrdenie o oznámení trestného činu zo dňa 30.04.2008, výpis z LV č. XXXX pre
k. ú. P. R. zo dňa 02.03.2008, výpis z LV č. XXXX pre k. ú. P. R. zo dňa 02.03.2008, potvrdenie o

podaní vysvetlenia zo dňa 23.05.2008, geometrický plán zo dňa 23.04.1979, stanovisko k priebehu
hraníc medzi nehnuteľnosťami zo dňa 31.03.2008, žiadosť o vykonanie štátneho stavebného dohľadu
- oznámenie zo dňa 03.03.2008, list žalovanej adresovaný žalobcovi v 1. rade zo dňa 20.11.2007,
list žalovanej adresovaný žalobcom zo dňa 19.10.2007, žiadosť o vydanie predbežného opatrenia -
odpoveď zo dňa 29.09.2008, fotodokumentáciu na č.l. 64, rozhodnutie Správy katastra pre hl. mesto

SR Bratislavu zo dňa 08.12.2008, vyjadrenie Komory geodetov a kartografov zo dňa 22.04.2009, list
Mestskej časti BA - Karlova Ves zo dňa 08.09.2008, rozhodnutie Krajského stavebného úradu zo dňa
24.04.2009, rozhodnutie Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu zo dňa 01.10.2009, geometrický
plán O.. H. T. Č.. XX/XXXX, vytyčovací náčrt O.. H. T. zo dňa 01.04.2007, zameranie skutočného
stavu parc. č. XXX/X,X I. XXX/XX, rozhodnutie Katastrálneho úradu v Bratislave zo dňa 30.04.2009,

rozhodnutieKatastrálnehoúraduvBratislavezodňa02.03.2010,výpiszLVč.XXXXprek.ú.P.R.zodňa
14.07.2010,výpiszLVč.XXXXprek.ú.P.R.zodňa14.07.2010,výpiszLVč.XXXXprek.ú.P.R.zodňa
14.07.2010, zameranie oplotenia na parc. č. XXX - XXX/X zo dňa 08.12.2009, fotodokumentáciu na č.l.
186, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.02.2012, č.k. 1S 129/2010-65, fotodokumentáciu
na č.l. 206, čestné prehlásenie P. T. na č.l. 207, odvolanie katastrálneho úradu v Bratislave zo dňa

21.12.2012, odvolanie žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S 145/2009,
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.02.2014, sp. zn. 10Sžr 32/2013, rozsudok Najvyššieho súdu
SR zo dňa 24.02.2015, sp. zn. 1Sžr 27/2014, znalecký posudok O.. Š. Š. Č.. XX/XXXX, vytyčovací náčrt
O.. Š. Š. zo dňa 18.06.2015, mapku na č.l. 331, podklady z Okresného úradu v Bratislave, katastrálny
odbor, a to: návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností zo dňa 04.10.2007, notársku zápisnicu

zo dňa 04.10.2007, sp. zn. N 5622/2007, Nz 39593/2007, geometrický plán O.. E. U. zo dňa 14.05.2007,
ďalej súd oboznamuje listinné dôkazy založené v spise, a to: znalecký posudok č. X/XXXX znalca O..
S. V., súkromný znalecký posudok O.. Š. Š. Č.. X/XXXX, dodatok k súkromnému znaleckému posudku
O.. Š. Š.H., fotodokumentáciu na č.l. 621-622, protest prokurátora zo dňa 11.07.2008, č.k. Pd 63/08-13,
protest prokurátora zo dňa 11.07.2008, č.k. Pd 93/08-3.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností v k. ú. P. R., a to pozemkov parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 192
m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 64 m2, stavby - rodinného domu súpis. č. XXXX postavenej na parcele č. XXX/

X, stavby - garáže súpis. č. 6078 postavenej na parcele č. XXX/X a žalovaná je výlučnou vlastníčkou
bezprostredne susediacich nehnuteľností, a to pozemkov parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 20 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 183 m2, parc. č. XXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 61 m2, stavby súpis. č. XXXX postavenej na parcele č. XXX/X,
stavby súpis. č. XXXX postavenej na parcele č. XXX/X I. XXX/X.

6. V zmysle uvedeného žalobcovia sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností - pozemkov parc. č. XXX/
X, XXX/X I. XXX/XX a ako takí majú v súlade s § 123 Občianskeho zákonníka právo predmet svojho
vlastníctva držať, užívať a nakladať s ním a v súlade s § 126 Občianskeho zákonníka právo na ochranu
proti tomu, kto do ich vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.

7. Žalobcovia sa v konaní domáhali, aby súd uložil žalovanej alebo ktorémukoľvek vlastníkovi pozemkov
parc. č. XXX/X XXX/XX zapísaných na LV č. XXXX povinnosť zdržať sa akejkoľvek činnosti smerujúcej k
zriadeniu stavby, ako aj výkonu akýchkoľvek stavebných alebo montážnych prác, na pozemkoch parcelač. XXX/X a parc. č. XXX/XX zapísaných na LV č. XXXX. Zároveň sa domáhali, aby súd určil žalovanej
povinnosť odstrániť na vlastné náklady stavebné konštrukcie nachádzajúce sa na pozemku parc. č.
XXX/X, XXX/XX zapísaných na LV č. XXXX, nadväzujúce na stavbu súpisné číslo XXXX, rodinný dom,

nachádzajúci sa na pozemkoch parcela č. XXX/X I. XXX/XX zapísaných na LV č. XXXX.

8. Podľa § 135c Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to
nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť, preto súd
aj v tomto prípade ako prvé skúmal či sa jedná o stavbu zriadenú na cudzom pozemku, hoci na

to stavebník (vlastník stavby) nemá právo. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby (stavebníka)
je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo, prípadne iné právo
umožňujúce výstavbu a ak stavebník na takomto pozemku zriadi stavbu ide o neoprávnenú stavbu.

9. Poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi neoprávneným stavebníkom a vlastníkom
pozemku určuje zákon, pričom pri použití občianskoprávnej sankcie, ktorou je odstránenie stavby, by sa

súd mal opierať o zistenie zavinených hrubých porušení práv vlastníkov pozemku stavebníkom, ako aj
zistenie zanedbania povinností stavebníka. Taktiež predpokladom aplikácie tejto sankcie je zistenie, že
odstránenie stavby je účelné - so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a možnosť využitia pozemku,
ako aj verejný záujem.

10. V prvom rade v súvislosti s nárokmi uplatnenými žalobcami súd opätovne konštatuje, že oba petity
žaloby tak, ako bola ich zmena pripustená uznesením zo dňa 12.10.2010 sú nevykonateľné. Súd preto
vyzval žalobcov na ich špecifikáciu v tom smere, aby spĺňali podmienku vykonateľnosti, najmä teda aby
žalobcovia špecifikovali vykonávania akých konkrétnych stavebných a montážnych prác sa má žalovaná
zdržať a zároveň aby špecifikovali v akom rozsahu žiadajú odstrániť stavby žalovanej, ktorými mala

údajnezasahovaťdoichpozemkov.Žalobcoviavšakvlehoteurčenejsúdomžalobnépetitydostatočným
spôsobomnešpecifikovali,aležiadali,abysúdpripustilzmenužaloby.Súdvšakzmenužalobynepripustil
z dôvodov, ktoré sú bližšie špecifikované v bode 16 tohto rozsudku. V súlade s ustanovením § 129 ods. 3
CSP súd pokračoval v konaní a vec meritórne prejednal, nakoľko skutočnosť, že žalobcovia dostatočne
nešpecifikovali žalobný petit, nebola dôvodom pre odmietnutie žaloby a uvedený nedostatok nebránil

súdu v konaní ďalej pokračovať.

11. Pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, teda či žalovaná svojimi stavebnými a montážnymi
prácami a následne postavenými stavbami zasahuje do vlastníckeho práva žalobcov, bolo potrebné
v konaní vyriešiť ako predbežnú otázku určenie hraníc pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX

(vo vlastníctve žalovanej) a pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX (vo vlastníctve žalobcov). V
tomto smere sa súd nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalobcov, že uvedenú otázku nie je
súd oprávnený riešiť ako otázku predbežnú. Práve naopak. Civilný sporový poriadok nemá výslovné
ustanovenia o tom, ktoré otázky smie a ktoré nesmie procesný súd prejudiciálne riešiť. V danom prípade
pre rozhodnutie súdu vo veci bolo potrebné s ohľadom na námietky žalovanej ustáliť, kadiaľ presne

vedie hranica medzi pozemkami žalobcov a pozemkami žalovanej.

12. Súd preto znalcovi O.. S. V. v rámci vyriešenia prejudiciálnej otázky - určenia hranice pozemkov
medzi žalobcami a žalovanou uložil v uznesení o ustanovení znalca povinnosť určiť hranice pozemkov
medzi pozemkami parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX a parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX v k. ú. P. R.

a následne s ohľadom na zistenie skutočnej hranice pozemkov, aby sa znalec vyjadril, či žalovaná
svojim stavbami zasahuje do pozemkov žalobcov. Znalec O.. S. V. za účelom splnenia úloh vykonal
prešetrenie údajov v katastrálnom operáte, stanovil termín miestneho šetrenia, na ktorom vykonal
zameranie predmetných pozemkov (ktoré tvoria predmet tohto sporu) vrátane stavieb postavených na
týchto pozemkoch ako aj okolitých pozemkov a stavieb. Výsledky merania následne znalec premietol

do katastrálnej mapy. V ďalšom pristúpil znalec k posúdeniu geometrického plánu č. XX/XXXX, ktorý bol
vyhotovený za účelom zamerania stavby postavenej na parc. č. XXX/X. Porovnaním výsledkov merania
znalca s meraniami, ktoré vykonal vyhotoviteľ geometrického plánu dospel znalec k záveru, že výsledky
merania sú totožné a súradnice novourčených bodov sú v súlade so skutočnosťou, t.j. sú správne. S
ohľadom na vykonané merania a porovnanie údajov z katastra nehnuteľností znalec dospel k záveru,

že stavby postavené, rozostavané (skolaudované/neskolaudované) na parcelách registra „C“ č. XXX/
X, XXX/X, XXX/XX zapísané na LV č. XXXX pre okres Bratislava IV, obec Bratislava - m. č. Karlova
Ves, k. ú. P. R., nezasahujú na pozemky žalobcov parc č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX zapísané na LV č.
XXXX.Zároveňznaleczistil,žeGPč.XX/XXXXvychádzalzplatnýchúdajovkatastra,zameranienovéhostavu bolo vykonané správne, výsledné súradnice nových bodov zodpovedajú skutočnému vyhotoveniu
zameriavaných stavieb, a preto znalec považoval tento geometrický plán za správny, a to tak z formálnej
ako aj technickej stránky.

13. Žalobcovia v konaní však predložili súkromný znalecký posudok O.. Š. Š., ktorý dospel k opačnému
záveru ako znalec O.. V. a teda že stavby postavené na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/X v k.
ú. P. R. nezasahujú do pozemkov parc. č. XXX/X I. XXX/X. Stavby postavené na pozemkoch parc.
č. XXX/X, XXX/X zasahujú do pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X. Vzhľadom na uvedené si súd na

pojednávanie predvolal oboch znalcov, ktorých vypočul každého samostatne a následne vykonal aj
konfrontáciu. Pri výsluchu znalca O.. S. V. súd zistil, že pri vyhotovovaní znaleckého posudku znalec
zameral 15 bodov, pričom z týchto až 13 bodov vykazovalo jednostranný posun oproti hranici uvedenej
v katastri nehnuteľností. Keďže ku všetkým bodom je posun jednostranný, znalec dospel k záveru, že
katastrálna mapa je nepresná. Po porovnaní svojich zameraní s katastrálnou mapou a geometrickými
plánmi uloženými na katastri nehnuteľností dospel znalec k záveru, že hranicu tvorí múr, ktorý je medzi

dvomistavbami,atýmpádomstavbažalovanejnemôžezasahovaťdopozemkovžalobcov.ZnalecO..Š.
pri svojom výsluchu uviedol, že pri zisťovaní, či stavby žalovanej zasahujú do pozemkov žalobcov musel
preskúmať ako vznikla katastrálna mapa. Uviedol, že bolo vykonané technicko-hospodárske mapovanie
(THM), pričom na tvorbu katastrálnej mapy bol použitý geometrický plán, ktorým sa rozdeľovali parcely
pre radovú zástavbu. Neboli zamerané jednotlivé stavby, ale parcely s jednotlivými rozmermi boli

prevzaté do katastrálnej mapy. Znalec potvrdil, že v dôsledku tejto skutočnosti nie je súlad katastrálnej
mapy so skutočnosťou, ako tvrdil aj znalec O.. V..

14. Po vykonanom výsluchu oboch znalcov a konfrontácii súd zistil, že v prípade, ak by znalcovi O.. V. v
uznesení uložil len povinnosť preskúmať, či stavby žalovanej zasahujú do pozemkov žalobcov, znalec

by dospel k rovnakému záveru ako O.. Š., nakoľko by vychádzal z aktuálnej katastrálnej mapy. Nakoľko
však súd uložil znalcovi povinnosť aj určiť hranice medzi pozemkami žalobcov a žalovanej, znalec
posudzoval správnosť a presnosť katastrálnej mapy, pričom dospel k záveru že aktuálna mapa vykazuje
jednostranný posun. Po vykonanom meraní znalec zistil, že hranicu medzi pozemkami žalobcov a
žalovanej tvorí múr medzi dvomi stavbami, a preto žalovaná svojimi stavbami nemôže zasahovať do

pozemkov žalobcov.

15. Uvedené závery potvrdzujú aj odôvodnenia rozhodnutí bývalej Správy katastra pre hl. mesto SR
Bratislavu zo dňa 08.12.2008 a 01.10.2009 v ktorých sa uvádza, že v roku 1977 bol zmenou č. XX/
XX zapísaný GP č. XXX-XXXX-XXX-XX na oddelenie pozemku parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a

nádvoria o výmere 3520 m2 v k. ú. Karlova Ves. Následne zmenou č. XX/XX bol evidenčne zapísaný
GP č. XXX-XXXX-XXX-XX na rozdelenie parcely č. XXXX/XX na parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 383 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 364 m2, parc.
č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 356 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 356 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 310 m2, parc.

č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 202 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 202 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 202 m2, parc.
č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 202 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 213 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 730 m2. Hospodárskou zmluvou
zo dňa 16.07.1979 previedlo Stavebné bytové družstvo Rodom Bratislava správu k pozemkom parc.

č. XXXX/XX I. XXXX/XX na Obvodný národný výbor. Zápis bol vykonaný zmenou č. XX/XX spolu so
zápisom G. Č.. XXX-X-XXXX-XXX-XX na zameranie rodinných domov parc. č. XXXX/XX až XXXX/XX.
Uvedeným GP sa zmenila výmera pozemkov parc. č. XXXX/XX z 222 m2 na 186 m2, parc. č. XXXX/
XX z 202 m2 na 184 m2, parc. č. XXXX/XX z 202 m2 na 184 m2, parc. č. XXXX/XX z 202 m2 na 184
m2, parc. č. XXXX/XX z 202 m2 na 184 m2. Zároveň boli zamerané nové pozemky, a to parc. č. XXXX/

XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 18 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, parc. č. XXXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
18 m2 a parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2.

16. Ako ďalej vyplýva z rozhodnutí bývalej Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu v roku 1980 bol v
k. ú. P. R. prevzatý nový operát technicko-hospodárske mapovanie (THM) v rámci ktorého bol zameraný
skutočný stav užívania nehnuteľností a súčasne boli pozemky označené novými parcelnými číslami.
Pôvodný pozemok parc. č. XXXX/XX vedený na LV č. XXXX bol označený ako parc. č. XXX o výmere202 m2 a pôvodný pozemok parc. č. XXXX/XX vedený na LV č. XXXX bol označený ako parc. č. XXX
o výmere 212 m2. Zmenou č. XXX/XX bol do operátu THM zapracovaný poľný náčrt č. XXX, ktorý bol
vyhotovený ku GP č. XXX-X-XXXX-XXX-XX, ktorým bol pozemok parc. č. XXX rozdelený na parc. č.

XXX/X o výmere 183 m2, parc. č. XXX/X o výmere 19 m2 a pozemok parc. č. XXX bol rozdelený na
parc. č. XXX/X o výmere 192 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 20 m2. Správa katastra porovnaním údajov
omerných mier, dĺžkou jednotlivých strán dotknutých pozemkov uvádzaných v GP č. XXX-XXXX-XXX-
XX a v GP č. XXX-X-XXXX-XXX-XX zistila, že v GP z roku 1974 sa uvádza miera hranice pozemku parc.
č. XXXX/XX o veľkosti 9,00 m a v GP z roku 1979 miera hranice pozemku parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX

o veľkosti 9,01 m, miera hranice pozemku parc. č. XXXX/XX sa uvádza v GP z roku 1974 o veľkosti 9,48
m a v GP z roku 1979 miera hranice pozemku parc. č. XXXX/XX I. XXXX/XX o veľkosti 9,19 m. Uvedený
rozdiel omerných mier je zhodný s údajmi prešetrenými firmou InKat, porovnaním súčasného zobrazenia
v katastrálnej mape a údajov uvádzaných v GP č. XXX-X-XXXX-XXX-XX. Správa katastra vykonala
grafické porovnanie súčasného zobrazenia hraníc pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X (pôvodné parc. č.
XXXX/XX, XXXX/XX) a parc. č. XXX/X, XXX/X (pôvodné parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX) vyhotoveného

pri THM so zobrazením v GP č. XXX-XXXX-XXX-XX a záznamom podrobného merania zmien - poľným
náčrtom č. XXX vyhotoveným ku GP č. XXX-X-XXXX-XXX-XX. Z grafického porovnania vyplýva, že
zobrazené hranice pozemkov sú aj vzhľadom na systematický rovnomerný posun zhodné. Na základe
uvedených zistení správa katastra skonštatovala, že údaje omerných mier pozemkov uvádzaných v GP
č. XXX-X-XXXX-XXX-XX sú nepresné.

17. Aj s ohľadom na uvedené konštatovania bývalej Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislava, ktorá
v rámci návrhov žalovanej a ďalších účastníkov o opravu chyby v katastrálnom operáte podrobne
rozpísala spôsob prerozdelenia jednotlivých parciel a následné zápisy geometrických plánov a náčrtov
do katastrálneho operátu, pričom zistila, že údaje omerných mier v GP č. XXX-X-XXXX-XXX-XX sú

nepresné a pri zobrazených hraniciach dochádza k systematickému rovnomernému posunu, súd mal
za preukázanú správnosť záverov znaleckého posudku O.. S. V..

18. Uvedený záver potvrdzuje napokon aj výsluch svedkýň S.. P. P.Z., B.., ktorá v konaní uviedla, že
bývalá majiteľka domu žalobcov pani O.. T. bola projektantkou predmetnej radovej výstavby, pričom

domy boli ohradené plotmi v zmysle vypracovanej projektovej dokumentácie. Svedkyňa potvrdila, že
nemala vedomosť o tom (ani iní vlastníci domov v radovej zástavbe), že by ich rodinné domy ležali na
inompozemkuakovyznačenomvLVatoajspoukazomnaO..T.,ktoráakoprojektantkamalamaťvtejto
oblasti záujem na správnosti údajov o vlastníckych vzťahoch. Obdobne svedkyňa I. M. v rámci svojho
výsluchu potvrdila, že nakoľko sa jednalo o radovú zástavbu, bolo špecifické, že hranica pozemkov

šla stredom spoločného múru rodinných domov obidvoch vlastníkov. Rovnako svedkyňa E. C. vo
výpovediuviedla,ževpredmetnejradovejzástavbehranicupozemkutvoríspoločnýmúr,ktorýpokračuje
plotom. Aj z týchto výpovedí svedkov je zrejmé, že právni predchodcovia žalobcov ako aj žalovanej,
prípadne iných vlastníkov nehnuteľností v uvedenej radovej výstavbe, považovali za hranicu medzi
svojim pozemkami spoločný múr, ktorý pokračoval ďalej plotom s betónovými základmi. S uvedeným

napokon korešponduje aj záver, ku ktorému dospel aj znalec vo svojom posudku prezentovanom na
pojednávaní, kde uviedol, že hranicu pozemkov žalobcov a žalovanej tvorí múr, ktorý je medzi dvomi
stavbami, a tým pádom stavba žalovanej nemôže zasahovať do pozemkov žalobcov.

19. Správnosť záverov znaleckého posudku O.. V. v konečnom dôsledku potvrdzuje aj stanovisko

k priebehu hraníc medzi nehnuteľnosťami zo dňa 31.03.2008 vypracovaného O.. E. U., z ktorého
vyplýva, že súčasná mapa KN bola spracovaná v roku 1980 na podklade fotogrametrických náčrtov. Pri
tomto spracovaní mali byť do úvahy brané predchádzajúce technické podklady - geometrické plány, k
čomu nie vždy došlo. Nehnuteľnosti s parc. č. XXX/X,X boli postavené ako súčasť radovej zástavby.
Technickým podkladom pre zápis boli geometrické plány č. XXX-XXXX-XXX-XX - tým vznikol a bol

zapísaný pozemok určený pre výstavbu rodinných domov a č. XXX-X-XXX-XXX-XX - tým boli zamerané
domy v radovej zástavbe. Mapa KN bola vyhotovovaná v neskoršom období. Vo fotogrametrickom
náčrte k mapovaniu je prvý z týchto plánov citovaný, avšak rozmery nehnuteľností z fotogrametrického
mapovania a z druhého GP neboli zosúladené. Rozdiely oproti plánu vznikli práve nezapracovaním toho
GP do mapy. Ak teda v uvedenom prípade je priebeh hraníc v mape iný než v skutočnosti, je to tak preto,

že je nedokonalá mapa a nie preto, že by sa snáď medzitým domy poposúvali.

20. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno svojho
tvrdenia, že žalovaná vykonávaním stavebných a montážnych prác a následne samotnými stavbami- pivničkou a odkladacím priestorom, zasahuje do ich vlastníckeho práva, nakoľko stavby postavené
na nehnuteľnostiach žalovanej v zmysle záverov znaleckého posudku O.. V., ktorý korešponduje aj s
ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise, nezasahujú do nehnuteľností žalobcov.

21. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcov, že znalecký posudok vypracovaný O.. S. V. je
nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. Znalec uviedol, že pri zhotovovaní znaleckého posudku si
obstaral geometrické plány vrátane podrobného merania zmien, ktoré boli u nehnuteľností vyhotovené.
Skutočnosť, že znalec neuviedol presne ktoré geometrické plány tvorili podklad pre zhotovenie

znaleckého posudku ešte nespôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Bez ohľadu na pripojené geometrické
plány znalec v prvom rade preskúmaval správnosť katastrálnej mapy, ktorá je aktuálne zakreslená v
rámci katastrálneho operátu a následne vykonával v rámci miestnej obhliadky svoje vlastné merania v
prvej triede presnosti, pričom po vykonaní týchto meraní dospel k záveru, že v súčasnosti zakreslená
katastrálna mapa nie je v súlade so skutočným stavom veci. Pokiaľ žalobcovia namietali, že z posudku
nebolo zrejmé, ktoré body znalec zameral, túto nezrovnalosť znalec odstránil priamo na pojednávaní

dňa 23.07.2018 kde sa vyjadril presne ktoré body zameriaval a predložil aj zamerané body vytlačené
na mapke (č.l. 582 súdneho spisu).

22. Pokiaľ žalobcovia namietali, že znalec vychádzal pri zameraní aj z GP č. XX/XXXX, ktorý
nezohľadňuje, že nehnuteľnosť žalobcov v súčasnosti nie je zateplená a žalobcovia majú ponechanú na

dosiahnutie hranice niekoľko centimetrovú rezervu na inštaláciu zateplenia, súd sa s touto námietkou
žalobcov nestotožnil. Z predloženého znaleckého posudku ako aj výsluchu znalca je zrejmé, že znalec
pri vyhotovovaní znaleckého posudku vychádzal jednak z obsahu spisu, kópie katastrálnej mapy,
výpisov z LV k dotknutým nehnuteľnostiam, geometrických plánov a záznamov podrobného merania
vyhotovených k dotknutým nehnuteľnostiam, grafického súboru zobrazujúceho hranice pozemkov,

meraní vykonaných znalcom...atď. Je teda zrejmé, že znalec pri zameriavaní nevychádzal len z GP č.
XX/XXXX, ale aj iných rozhodujúcich podkladov, pričom správnosť údajov v GP č. XX/XXXX mal len v
zmysle úlohy určenej súdom (v uznesení o ustanovení znalca) posúdiť.

23. Napokon sa súd nestotožnil ani s námietkou žalobcov vo vzťahu k znalcom aplikovanej polohovej

odchýlke, keďže žalobcovia tvrdili, že úlohou znalca nebolo vykonávať aktualizáciu vektorovej mapy ani
posudzovať súradnicové rozdiely. V danom prípade znalec postupoval v zmysle § 56 ods. 1, ods. 5, ods.
6 vyhlášky č. 461/2009 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)
v znení neskorších predpisov, pričom určil u jednotlivých zameraných bodov z ich súradníc polohovú

odchýlku (?p), následkom čoho zistil, že v prípade ani jedného bodu nebolo prekročené kritérium
na posudzovanie súradnicových rozdielov. Uvedený postup znalca bol podľa názoru súdu správny,
nakoľko znalec síce nemal za úlohu vykonať aktualizáciu vektorovej katastrálnej mapy, ale mal porovnať
správnosť a presnosť v súčasnosti platnej katastrálnej mapy s aktuálnym stavom nehnuteľností žalobcov
a žalovanej a zistiť, kadiaľ presne vedie hranica pozemkov medzi žalobcami a žalovanou a s ohľadom

na zistenú hranicu uviesť, či žalovaná svojimi stavbami zasahuje do pozemkov žalobcov.

24. Vzhľadom na uvedené súd vychádzajúc najmä zo záverov znaleckého posudku O.. V., ale aj
ostatných vykonaných dôkazov, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v celom rozsahu
zamietol.

25. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcov a žalovanej v konaní (napr. ohľadne toho, či stavby žalovanej
sú oprávnenou alebo neoprávnenou stavbou, či žalovaná vykonávaním stavebných a montážnych prác
spôsobila žalobcom škodu...atď.), súd sa nimi nezaoberal, nakoľko tieto nepredstavujú také námietky,
ktoré by mali súvis s prejednávanou vecou. Na viac súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť

Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami konania (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS
117/05).

26. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa pomeru úspechu vo veci a preto v konaní
úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov konania.27. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, ktorí
žiadajú odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Svoje odvolanie žalobcovia odôvodňujú podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/ a f/ C.s.p. V

konaní nebola spochybnená hodnovernosť údajov v katastri, je potrebné vychádzať z predpokladu
správnosti týchto údajov. Súd svojím rozhodnutím zmenšil výmeru pozemkov vo vlastníctve žalobcov,
čím bezdôvodne navodzuje stav právnej neistoty na úrok žalobcov. Súd sa nevyporiadal so všetkými
pre konanie dôležitými zisteniami a otázkami, napr. zisteniami oboch znalcov, že podľa súčasného
platného stavu katastra je pozemok pod stavbou žalovanej aspoň čiastočne vo vlastníctve žalobcov.

ĎalejpoukazujúnazáverO..V.G.otom,žeGeometrickýplánXX/XXXXjesprávnyakoztechnickejtakaj
formálnej stránky, pričom v zmysle uvedeného GP je rodinný dom žalobcov v rozsahu 100% na pozemku
žalobcov, do ktorého prístavba RD žalovanej zjavne v skutočnosti zasahuje. Súd prvej inštancie sa teda
nevysporiadal v rámci napadnutého rozhodnutia so zásadnou otázkou, ako môže jeden znalec dospieť
v rámci jedného znaleckého posudku k dvom protichodným záverom konkrétne: Na jednej strane znalec
uvádza, že geometrický plán XX/XXXX je formálne aj technicky správny a vychádza zo správnych.

meraní, kopíruje katastrálnu mapu a preberá údaje z platného katastrálneho operátu, na strane druhej
však znalec spochybňuje samotnú katastrálnu mapu. Tieto dve tvrdenia sú vzájomne protichodné a
vylučujú sa. V prípade nepresnosti katastrálnej mapy a údajov operátu katastra predsa nemôže byť ani
GP XX/XXXX, ktorý z týchto údajov vychádza správnych meraní, kopíruje katastrálnu mapu a preberá
údaje z platného katastrálneho operátu, na strane druhej však znalec spochybňuje samotnú katastrálnu

mapu. Tieto dve tvrdenia sú vzájomne protichodné a vylučujú sa. V prípade nepresnosti katastrálnej
mapy a údajov operátu katastra predsa nemôže byť ani GP XX/XXXX, ktorý z týchto údajov vychádza
správny. Zároveň žalobcovia poukazujú na vyjadrenie druhého znalca O.. Š.H., ktorý síce uviedol, že v
niektorých meraných bodoch existuje jednostranný posun, tak ako uviedol aj znalec O.. V., avšak vzápätí
v rámci výsluchu uviedol, že pri iných meraných bodoch ie posun opačný, ako na stavbách rodinnej

zástavby. Na základe tejto zistenej skutočnosti a pri aplikovaní predpísaných tried presností dospel
znalec k záveru, že nehnuteľnosť žalovanej presahuje na pozemky žalobcov. Túto skutočnosť síce súd
prvéhostupňavnapadnutomrozsudkuspomína,alenijakosasňounevysporiadalaprostojuopomenul.
Z vykonaných dôkazov teda je nepochybné, že stavba žalovanej zasahuje nielen na pozemok žalobcov,
ale aj do ich stavby. Súd však nesprávne dospel k opačnému záveru (ods. 91 napadnutého rozhodnutia),

a to navyše bez náležitého odôvodnenia. Žalobcovia taktiež namietajú, že súd nevykonal všetky dôkazy
na správne zistenie skutkového stavu a nevyporiadal sa so všetkými námietkami žalobcov. Pochabením
súdu je taktiež aj vyhlásenie uznesenia na pojednávaní dňa 22.10.2018, ktorým súd nepripustil zmenu
žaloby. Žalobcovia majú za to, že svojím podaním zo dňa 05.09.2018 nemenili podanú žalobu, len ju
upravovali a v tomto smere poukazujú na § 140 ods. 3 C.s.p. Ide teda o osobitný prípad usporiadania

vzťahu medzi stranami sporu, ktorý vyplýva z osobitného predpisu konkrétne § 135c Občianskeho
zákonníka. Rovnako nesprávnym záverom dospel súd aj v odseku 16 napadnutého rozhodnutia, keď
uvádza, že žalobcovi súd nemôže priznať iné práva a uložiť iné povinnosti, než aké sú navrhované.
V tomto smere žalobcovia upozorňujú na to, že keďže ide o vyporiadanie práv medzi stranami, ktoré
vyplýva z osobitného predpisu (§135c Občianskeho zákonníka) mal súd postupovať podľa § 216 ods. 2

C.s.p. Súd teda mohol rozhodnúť aj inak ako navrhovali žalobcovia.

28. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaná, ktorá s
napadnutým rozsudkom v celom rozsahu súhlasí a žiada ho ako správny potvrdiť. Rozhodnutie súdu je
správne a zodpovedá skutkovému a právnemu stavu súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku

jednoznačne vyvrátil tvrdenia žalobcov tým, že sa preukázalo, že v katastrálnej mape sú nesprávne
zamerané pozemky a nehnuteľnosti strán sporu. Žalovaná poukazuje na to, že žalobcom citované
vyjadrenie znalca O.. V. je vytrhnuté z kontextu a upozorňuje na tvrdenia znalca z pojednávania zo
dňa 23.07.2018. Z jeho tvrdenia je zrejmé, že mapa je nesprávna a priebeh hraníc je iný. V súvislosti
s hranicou medzi obidvoma nehnuteľnosťami poukazuje žalovaná na bod 89 a nasl. rozsudku súdu

prvej inštancie Námietky v ďalších bodoch odvolania týkajúce sa technických stránok merania, napr. pod
bodom 10 voči znaleckému dokazovaniu súd podrobne vyvrátil procesným postupom, keď konfrontoval
dva znalecké posudky, a to znalecký posudok O.. Š. Š. Č.. X/XXXX a znalecký posudok č. X/XXXX O.. S.
V.. Keďže medzi znaleckými posudkami boli rozpory, súd obidvoch znalcov predvolal na pojednávanie,
kde ich podrobil výsluchu a následne z ich konfrontácie vyšiel záver, že v prípade, ak by bol znalecký

posudok vyhotovený na skutočnosť, či nehnuteľnosť žalovanej zasahuje na pozemok žalobcov, došli by
obidvaja znalci k záveru, že áno, a to z toho dôvodu, že vychádzali z katastrálnej mapy. Znalcovi, O..
S. V., však tiež bolo dané za úlohu zamerať hranicu medzi pozemkami a znalec zistil, že táto hranica
je v katastrálnej mape zaznačená nesprávne. V prípade, ak by bola hranica zaznačená správne, tátoby tak isto zobrazovala, že hranicu medzi pozemkami žalobcov a žalobkyne tvorí múr medzi dvoma
stavbami, a preto žalovaná svojimi stavbami nemôže zasahovať do pozemkov žalobcov. Tieto závery
boli podrobne vysvetlené a odôvodnené pod bodom 84 a 85 rozsudku. Týmto sa vlastne odstránili všetky

rozpory, ktoré jednotlivo namietajú žalobcovia. Žalobcovia si vo svojom odvolaní stále mýlia právnu
skutočnosť. To znamená stav hranice pozemku vyznačený na katastrálnej mape, stav hranice pozemku
vyznačenej na katastrálnej mape na základe podkladov, ktoré sa nachádzali na katastri nehnuteľností
v čase rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 10Sžr/32/2013 a stav skutočnej hranice pozemkov po jej
zameraní O.. S. V.. Žalovaná následne uvádza, že súd vykonal rozsiahle dokazovanie na odstránenie

rozporov v konaní, pričom rozpory boli v konaní zohľadnené a v rámci konfrontácie znalcov aj vyvrátené.
Nepripustenie zmeny žalobného návrhu v bode II je nepochopením toho, čoho sa žalobcovia viac ako
10 rokov domáhajú. V prvom rade poukazujem na to, že do návrhu na pripustenie úpravy návrhu ako
dňa 5.9.2018 sa nikde v podaniach žalobcov § 135c Občianskeho zákonníka nevyskytoval. V § ,35c
OZ sú upravené nelenia vlastníckych vzťahov pri stavbe na cudzom pozemku V konaní sa žalobcovia
domáhali ochrany vlastníckych práv zakázaním činnosti žalovanej a nie usporiadania vlastníckych

vzťahov. Navrhovali najprv zákaz vstupu a výstavby, polom navrátenie do pôvodného stavu, potom
odstrániť stavebné konštrukcie (nie stavbu) z pozemku a až v roku 2018 po viac ako 10 rokov po začali
konania navrhli zmenu na zriadenie práva vecného bremena. Čo sa týka formálnych náležitostí zmeny
žalobného petitu a jeho znenia súd sa s nimi vyporiadal riadne v bode 16 a 81 rozsudku.

29. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila taktiež aj žalovaná samostatne, rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za správny, vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci, z dostatočne vykonaného
dokazovania, zo správneho vyhodnotenia doložených dôkazov a navrhuje, aby odvolací súd odvolanie
žalobcov v celom rozsahu zamietol, aby potvrdil Rozsudok OS BA IV zo dňa 22.10.2018 sp. zn.
22C 136/2008 (ďalej len Rozsudok) a aby zaviazal žalobcov k úhrade všetkých trov konania, vrátane

trov odvolacieho konania. Žalovaná má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a
zákonné, že: Súd poskytol žalobcom v priebehu konania až nadštandardný priestor (viac ako 10 rokov),
aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, aby nedošlo k porušeniu ich práva na
spravodlivý súdny proces. Umožnil im meniť účastníkov konania tak na strane žalobcov, ako aj na strane
žalovanej, umožnil im meniť a „upravovať" petit, poskytol im na to dostatočný časový priestor, rovnako

aj na „mimosúdne urovnanie", na doplnenie dokazovania, predĺžil lehoty, na predloženie súkromného
znaleckého posudku, na vyjadrenia, atď. Preto súd ničím neznemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im
patriace procesné práva. Súd prvej inštancie vykonal všetky žalobcami navrhnuté dôkazy (a poskytol
im dostatočný časový priestor na doloženie dôkazov) potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Súd nevykonal len tie „dôkazy", ktoré navrhli žalobcovia v súvislosti s „úpravou", ale v podstate zmenou

petitu. A práve potreba ďalšieho rozsiahleho dokazovania by viedla k ďalším prieťahom v konaní. Súd
preto správne nepripustil zmenu petitu po 10 rokoch konania (aj keď účelovo označenú ako „úprava"
petitu). Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam.
Žalovaná uvádza, že v priebehu konania bolo znalcami potvrdené, že katastrálna mapa je nepresná
a nekorešponduje so stavom v teréne. To že stavby žalovanej ani ich časti nezasahujú na pozemky

žalobcov potvrdil aj súdom určený znalec O.. V.. Tvrdenia žalobcov v odvolaní považuje za účelovú
obranu. Žalovaná taktiež má za to, že súd správne určil predbežnú otázku, kade vedie hranica medzi
pozemkami žalobcov a žalovanej.

30. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania

podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p.
a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodné.

31. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia

opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).

32. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 C.s.p.33. Na doplnenie odvolací súd upozorňuje na to, že súd rozhoduje na základe žaloby žalobcov a podľa
toho aj môže rozhodnúť. Žalobný návrh na začatie konania musí obsahovať konkrétny návrh výroku
rozhodnutia, obsahujúci rozsah uplatneného nároku. Údaj o tom, čoho sa žalobca domáha (tzv. petit)

musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť,
pretože, s výnimkou uvedených v § 216 ods. 2 C.s.p., nesmie žalobcom prisúdiť viac, než to, čoho
sa domáhajú, ani stranám sporu priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované.
Presný, určitý a zrozumiteľný petit návrhu nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu, ale je aj
nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a

aby nastali právne účinky, ktoré žalobca podaním návrhu sledoval. Nakoľko prebiehajúce konanie začalo
na súde prvej inštancie už v roku 2008, žalobcovia mali dostatok času na to, aby spresnili svoj žalobný
návrh tak, aby bol aj vykonateľný. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, žalobný návrh žalobcov, zo
dňa 12.10.2010 tak, ako ho uviedli žalobcovia je vo svojej podstate nevykonateľný (nie je určená činnosť
ktorej sa má žalovaná zdržať, ďalej pokiaľ ide o samotnú žalovanú stranu v spore, tak tou je len žalovaná
ako jediný subjekt na žalovanej strane a nie je teda možné, aby výrokom súd zaviazal povinnosťou aj

iný subjekt, ako to v danej zmene petitu slovnou formuláciou „ktorýkoľvek vlastník“ žiadajú žalobcovia.
V prípade ak by žalobcovia naformulovali petit svojej žaloby inak (čo je iba v ich dispozícii), alebo by
sa domáhali nápravy stavu v inom konaní, mohli by sa dopracovať k pozitívnemu výsledku a nápravy
prípadného závadného stavu. Len žalobca je zodpovedný za výsledok sporu, ktorý je formulovaný
žalobným petitom.

34. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 05.09.2018 žalobcovia žiadali zriadenie vecného
bremena v prospech prístavby (nezapísanej v katastre nehnuteľnosti) k rodinnému domu so súpisným
číslom XXXX, postavený na pozemkoch parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X k.ú. P. R., spočívajúce v práve
vlastníka stavby užívať pozemok parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 192 m2 v

rozsahu vymedzenom geometrickým plánom. Ďalej žiadali zaviazať žalovanú na zaplatenie náhrady
za zriadenie vecného bremena a priznania náhrady trov konania. Napriek tomu, že dané podanie
žalobcovia označili, ako „úprava žaloby a odôvodnenie“, z obsahu podania vyplýva, že sa jedná o
návrh na zmenu žaloby a tú vzhľadom na vykonané dokazovanie nepripustil v súlade so zásadou
hospodárnosti nepripustil.

Súr prvej inštancie správne nepripustil zmenu žaloby a ak chceli žalobcovia žalobu len špecifikovať
nemali ju označiť ako úpravu žaloby.

35. V súvislosti so samotným zasahovaním žalovanej nehnuteľnosti do pozemku žalobcov odvolací súd

poukazuje na znalecký posudok O.. V., v ktorom znalec uviedol, že podľa súčasného platného stavu
katastranehnuteľnostijepozemokpodstavboužalovanejaspoňčiastočnevovlastníctvežalobcovavšak
ibavdôsledkunepresnostivkatastre-odchýlkukatastrálnejmapyapretonavrhovanémupetitužalobcov
nemožno vyhovieť.

36. Odvolací súd taktiež upozorňuje žalobcov, že súd nemôže žalobný petit nejakým spôsobom
špecifikovať ani upraviť.

37. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov
odvolaciehokonaniapriznalvrozsahu100%.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 CSP).

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).