Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. január 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/407/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813209164
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8813209164.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v spore žalobcu: Z. N., H..
XX.X.XXXX, C. N. H. R., F. XXX/X, právne zastúpeného: JUDr. Zdeňka Vokálová, advokátka, AK Hlavná
61, Prešov, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, so sídlom Garbiarska 2, 040
71 Košice, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, s návrhom na odklad vykonateľnosti,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a m i e t a návrh žalovaného na prerušenie konania zo dňa 12.1.2015, doručený súdu
dňa 13.1.2015.

II. O d k l a d á sa vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom
Alžbetina 41, Košice, sp.zn.: 3C/3484/2012 z 19.1.2012, do dňa nadobudnutia právoplatnosti výroku III.
tohto rozsudku.

III. Súd z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp.zn.:
3C/3484/2012 z 19.1.2012.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania. O výške tohto nároku rozhodne súd
prvej inštancie po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 4.9.2013 žalobca navrhol súdu, aby vydal tento rozsudok: „Súd

zrušuje rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp.zn.: XC/XXXX/XXXX
z 19.1.2012. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 135,76 € do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobcu.“

2. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom
Alžbetina 41, Košice, sp.zn.: XC/XXXX/XXXX z 19.1.2012 bola žalobcovi uložená povinnosť, aby do
5 dní od doručenia tohto rozhodcovského rozsudku zaplatil žalovanému sumu vo výške 102,90 €

a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- € na účet žalovaného, alebo aby v tej istej lehote
podal odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal. Žalobca uviedol, že právomoc
rozhodcovského súdu zakladá rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. Všeobecných poistných
podmienok, v zmysle ktorých poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov rozhodcovský súd. Tento
rozhodcovský rozsudok si žalobca prevzal dňa 12.8.2013. Žalobca namieta, že rozhodcovská doložka,
ktorá tvorí súčasť poistnej zmluvy (Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou

československou poisťovňou Rapid, a.s. - XV. časť - Rozhodcovské konanie) je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jeho práva, ako spotrebiteľa. Na základe
tejto doložky došlo k vydaniu rozsudku rozhodcovského súdu, aj keď k tomu dôjsť nemalo, pretožerozhodcovská doložka nebola uzavretá platne a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Platné
dohodnutie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je možné len individuálne. V danom prípade
tomu tak nebolo, pretože rozhodcovská doložka tvorí súčasť poistnej zmluvy, a to i napriek tomu,

že v poslednej časti Všeobecných poistných podmienok (osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007) je
obsiahnutá možnosť, aby žalobca opätovne súhlasil s riešením prípadných vzniknutých sporov pred
rozhodcom. Ďalej žalobca uvádza, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako
exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec

uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Poukazuje na konštantnú judikatúru NS SR, napr. uznesenie
NS SR 6Cdo 1/2012 z 21.3.2012, 6Cdo 3/2013 z 13.3.2013, rozhodnutie KS Prešov zo dňa 31.5.2011,
č.k. 20CoE/24/2011. Poukazuje na konštantnú judikatúru najvyššieho súdu a krajských súdov, ktorá
ustálila, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, a to pre hrubý rozpor s
dobrými mravmi. Žalovaný sa nezdržal použitia tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle §53a
ods. 4 OZ, čím porušil svoju zákonnú povinnosť. Napokon aj rozhodcovský súd, ktorý rozhodnutie vydal,

trpel nedostatkom právomoci, odvíjajúcej sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky, čo má za následok
materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

3. Zároveň žalobca navrhol odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý vo veci samej
navrhuje súdu zrušiť.

4. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu jej nedôvodnosti. Uviedol, že žalobca
nenavrhuje vykonať jediný dôkaz, svoj nárok uplatňuje na základe uznesení Najvyššieho súdu, ktoré,
ako sám konštatuje, nie sú pre súdy nižšieho stupňa záväzné. Navyše, rozhodnutie Najvyššieho súdu
sp. zn. 6Cdo 1/2012, ktorému žalobca venuje podstatný priestor v návrhu žaloby, bolo odmietnutie

dovolanianašejspoločnosti,kdeNajvyššísúdvyslovilvodôvodnenízáverymeritórnejpovahy,nemajúce
žiaden vzťah ku dôvodom odmietnutia dovolania. Poukázal na nález Ústavného súdu ÚS 402/2008 z
1.4.2009.Žalobcatvrdíatoveľmivšeobecne,bezuvedeniarozhodujúcichskutočností,žerozhodcovská
doložka v spotrebiteľskej zmluve je ako taká neprijateľnou podmienkou. V žalobe sa žalobca konkrétne
v tomto zmysle odvoláva na všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, konkrétne na

ust. § 53 ods. 4 písm. r), v nadväznosti na§ 53 ods. 5. Ak by súd pri svojej interpretácii § 53 ods.
4 písm. r) kládol rovnítko medzi ustanovenie v rozhodcovskej doložke „všetky spory riešiť výlučne
v rozhodcovskom konaní" a dikciu uvedenej právnej normy „riešiť spory výlučne v rozhodcovskom
konaní“, tak je naprosto zrejmé, že pri použití výkladu reductio ad absurdum by stačilo v rozhodcovskej
doložke uviesť, že napr. „spory o dlžné poistné riešiť v rozhodcovskom konaní“ a rovnítko by muselo

byť odstránené. Je však nado všetku pochybnosť, že zákonodarca nemal úmysel dosiahnuť absurdný
dôsledok, aby len časť sporov bola zahrnutá do rozhodcovskej doložky, inak by bola rozhodcovská
doložka neplatná. Rozhodcovské konanie upravuje z. 244/2002 Z.z. Na základe zásady individuálnej
autonómie (slobody prejavu vôle) priznanej OZ, bolo by možné dojednať v rozhodcovskej doložke
rôzne obmedzenia - napríklad zamedziť spotrebiteľovi obrátiť sa na všeobecný súd pod hrozbou

zmluvnej pokuty - týmito obštrukciami by bol spotrebiteľ nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu
bezmožnostivyužitiaopravnýchprostriedkovpriznanýchvOSP,resp.Zákoneorozhodcovskomkonaní.
Rozhodcovská doložka v poistnej zmluve, o ktorú v spore ide, nevynucuje na spotrebiteľovi povinnosť
riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní - rozhodcovská doložka v horeuvedenom znení obsahuje
lendohoduzmluvnýchstrán,žesporyzozmluvysabudúprednostneresp.najprvriešiťvrozhodcovskom

konaní, pričom v ničom nie sú upreté práva spotrebiteľa v prípade nespokojnosti so spôsobom tohto
rozhodcovského konania, resp. so skutkovým a právnymi závermi rozhodcovského súdu, pokračovať
ďalej v riešení sporu na všeobecnom súde (tak ako to nakoniec je aj v tomto prípade). Uvedená
argumentácia je jednoznačne podporená v rozhodnutí SD EU C-342/13 Szebestyéni. sa uvádza, že
národný súd je povinný pri posudzovaní podmienky podľa písmena q) Anexu Smernice 93/13/EHS

dôsledne verifikovať, či je zámerom spornej klauzuly vylúčiť alebo sťažiť právo spotrebiteľa podať
žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd. Žalovaný poukázal na uznesenie
Ústavného súdu SR IV. ÚS 394/2012-13, kde sťažovatelia namietali porušenia práva na súdnu ochranu
a práva na spravodlivé súdne konanie rozsudkom rozhodcovského súdu, pričom sťažovatelia podali
aj žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecný súd. Žalobca pri tom poukazuje na čl.

XV. Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, avšak nie podľa tvrdení
žalovaného, ako uvádza žalobca, ale v zmysle ustanovenia § 788 ods. 3 OZ. Žalobca svojím podpisom
iba potvrdil prevzatie jedného rovnopisu poistnej zmluvy, Všeobecných poistných podmienok a jeho
podpis má výlučne deklaratórnv charakter. Rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. bode 1 VPP bolavyjednaná individuálne, a to práve prostredníctvom graficky a právne od VPP oddelených Osobitných
zmluvných dojednaní k poistnej zmluve. Osobitné zmluvné dojednania (OZD) sú od Všeobecných
poistnýchpodmienok(VPP),ktorésúpriestorovoiobsahovouzavretépodpisomnavrhovateľa,oddelené

hrubým písmom, typu Bold. OZD sú opatrené podpismi navrhovateľa a sprostredkovateľa poistenia,
majú teda konštitutívny charakter - zakladajú právny vzťah medzi poistníkom a poisťovateľom v
zmysle ustanovení uvedených v OZD. Súčasťou poistnej zmluvy sa OZD stávajú až momentom ich
podpísania! Nepodpísaním Osobitných zmluvných dojednaní by zmluvný vzťah ďalej pokračoval a
nemalo by to žiaden vplyv na jeho ďalšie trvanie ani charakter. Žalovaný ďalej poukázal na uznesenie

sp.zn. 14CoE/l98/2011 zo dňa 06.07.2011 Krajského súdu v Banskej Bystrici, uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici 14CoE/174/2011 zo dňa 27.06.2011, uznesenie Krajského súdu v Prešove
10CoE/48/2011 zo dňa 27.10.2011 a uznesenie Krajského súdu v Prešove 10CoE/51/2011 zo dňa
27.10.2011. Rozhodcovská doložka v posudzovanej poistnej zmluve nielen že nie je neprijateľnou
podmienkou v zmysle Smernice 93/13/EHS a §§ 52-55 Občianskeho zákonníka ale navyše je aj
individuálne dojednaná. Rozhodcovská doložka upravená v čl. XV v bode 1 bola dojednaná platne podľa

ust. § 3 a § 4 ods. 2 z. 244/2002 Z.z. a spĺňa všetky predpísané náležitosti v zmysle predmetného
zákona. Žalovaný tiež poukázal na Uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS135/05 z 2. júna 2005. Žalobca
neuvádza nikde, že by disponoval skutkovým zistením na základe ktorého by bolo možné predpokladať,
že žalovaný svojim zlomyseľným konaním chce, chcel alebo bude chcieť svoju povinnosť uvedenú v
ods. 2 čl. XV VPP zneužiť na dosiahnutie jednostrannej výhody v prípadnom rozhodcovskom konaní.

5. Podaním doručeným súdu dňa 13.1.2015 žalovaný navrhol prerušiť konanie podľa §109 ods. 2
písmeno c) v danom čase platného Občianskeho súdneho poriadku, a to až do právoplatného ukončenia
konania o Uznesení Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6Cdo/1/2012 vedeného pred Ústavným súdom pod
sp.zn. II. ÚS 382/2013, Rvp 5052/2012.

6. Návrh na prerušenie konania žalovaný odôvodnil tým, že Nálezom Ústavného súdu, sp.zn. I ÚS
402/2008z1.4.2009malobyťkonštatované,žeuznesenímNSSRsp.zn.6Cdo/1/2012z21.3.2012malo
byť porušené právo účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a spravodlivý proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, a to v častiach, kde NS SR v Uznesení konštatoval, že „V preskúmavanej

veci súdy v exekučnom konaní správe konštatovali neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej
doložky“,resp.že„Dovolacísúdsastotožňujeajsdôvodmi,ktorýmisúdyvexekučnomkonaníodôvodnili
nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky“. Práve uznesenie NS SR, sp.zn. 6Cdo/1/2012 z
21.3.2012 je také, o ktoré žalobca oprel svoju žalobu. Ďalej v návrhu na prerušenie konaní žalovaný
poukázal na Nález Ústavného súdu SR, sp.zn. II. ÚS 499/2012 z 10.7.2013, ktorým ústavný súd

konštatoval porušenie základného práva žalovaného na spravodlivý proces, a to postupom NS SR v
exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 2Cdo/5/2012. Ide podľa žalovaného o rozhodnutie takmer totožné s
rozhodnutím NS SR, sp.zn. 6Cdo/1/2012 z 21.3.2012. Z prijatia ústavnej sťažnosti ústavným súdom na
ďalšie konanie vyplýva, podľa žalovaného, pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že uznesenie NS SR,
sp.zn. 6Cdo/1/2012 z 21.3.2012 bude zrušené. Preto podľa žalovaného sa pred ústavným súdom rieši

otázka, ktorá zjavne môže mať význam pre toto súdne konanie.

7. Podľa §162 ods. 3 Zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), O zamietnutí
návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

8. Podľa §470 ods. 1, 2 CSP, Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,

ak by boli v neprospech strany.

9. Podľa §109 ods. 2 písmeno c) Zákona č. 99/1963 Zb. OSP, účinného do 30.6.2016, Pokiaľ súd neurobí
iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. O zamietnutí návrhu

na prerušenie konania, ktorý žalovaný odôvodnil pôvodne §109 ods. 2 písmeno c) OSP, čiže z dôvodu,
že rozhodnutie malo závisieť od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť a má význam pre
toto súdne konanie (teraz obdobne §162 ods. 1 písmeno a) CSP - zákona účinného od 1.7.2016) súd
vo výroku I. rozhodol o zamietnutí podľa §162 ods. 3 CSP, v spojení s §470 ods. 2 CSP.10. Ústavný súd vo veci II. ÚS 382/2013 (do skončenia ktorého konania žalovaný navrhol toto konanie
prerušiť) rozhodol Nálezom II. ÚS 382/2013 z 30.9.2014 takto: „1. Základné práva obchodnej spoločnosti

Rapid life životná poisťovňa, a. s., podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom a rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1 CoE
171/2011 z 23. júna 2011 a sp. zn. 1 CoE 418/2011 z 8. augusta 2011 a postupom a rozhodnutiami
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21. marca 2012 a sp. zn. 5 Cdo

112/2012 z 22. novembra 2012 p o r u š e n é n e b o l i . 2. Sťažnostiam obchodnej spoločnosti
Rapid life životná poisťovňa, a. s., vo zvyšnej častin e v y h o v u j e .“ Je tak zrejmé, že návrh na
prerušenie konania pre prebiehajúce konanie ÚS SR bol jednak podaný po vyhlásení Nálezu ÚS SR v
predmetnej veci, i keď síce zrejme ešte pred jeho zverejnením v Zbierke zákonov SR. Okrem toho ale
tento Nález vyvrátil tvrdenia a právnu argumentáciu žalovaného.

11. Súd tak zamietol tento návrh na prerušenie konania z dôvodu, že v čase vyhlásenia meritórneho
rozhodnutia v tejto veci je jednak už časovo bezpredmetný a jednak vyvracia právnu argumentáciu
žalovaného.

12. K otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a jeho procesnej subjektivity súd uvádza

nasledovné:

13. Na majetok žalovaného bolo uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 23.01.2018 sp.zn.
31K/28/2017, zverejnené v Obchodnom vestníku 20/2018 dňa 29.01.2018, vyhlásený konkurz.

14. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých predpisov (ZoRK) v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak,

vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho
konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia
týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania
pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.

16. Podľa § 47 ods. 4 ZoRK, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh
správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto
úpadcu.

17. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie

je prerušené. Súd v danej súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
10.02.2015 č.k. III. ÚS 710/2014-35, ktorý sa v zásade týkal právne a skutkovo obdobnej situácie, keď
všeobecné súdy vo veci nekonali z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného. Tým spôsobili
v konaní zbytočné prieťahy, čo viedlo k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez
týchto prieťahov. Podľa čl. III bod 3. odôvodnenia nálezu „Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup

krajského súdu. Krajský súd vo svojom vyjadrení pri vrátení spisu na prvostupňový súd poukázal na
skutočnosť, že ďalšiemu postupu vo veci bráni procesná prekážka, keďže na majetok odporcu bol
15. apríla 2010 vyhlásený konkurz, v dôsledku čoho došlo zo zákona k prerušeniu konania. V zmysle
ustanovenia § 47 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyhlásením konkurzu sa prerušujú
všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi.

Ústavný súd po posúdení povahy uplatneného práva sťažovateľkou v konaní pred všeobecnými súdmi
konštatuje, že sa priamo netýka majetku podliehajúcemu konkurzu patriacemu úpadcovi. Sťažovateľka
si neuplatňovala majetkové práva voči odporcovi, ktorý je v konkurze, predmetom konania bola žaloba
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v ktorom súd preskúmava postup a rozhodnutie rozhodcu alebo
rozhodcovského súdu. V uvedenom konaní zákon za striktne daných podmienok vytvára priestor pre

súdnu kontrolu nad rozhodcovskými rozsudkami v medziach uvedených v § 40 ods. 1 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Súdna kontrola je obmedzená
na to, či boli splnené základné podmienky prejednania a rozhodnutia sporu, vzhľadom na ústavne
garantované právo na súdnu ochranu. Z uvedeného vyplýva, že nároky sťažovateľky v konaní nazrušenie rozhodcovského rozsudku nie sú majetkového charakteru. Preto podľa názoru ústavného súdu
napriek vyhlásenému konkurzu na majetok odporcu nič nebráni tomu, aby všeobecné súdy rozhodli o
žalobnom návrhu sťažovateľky (podobne napr. I. ÚS 158/04)... Vzhľadom na všetky uvedené dôvody

po zhodnotení postupu krajského súdu v napadnutej veci možno konštatovať príčinnú súvislosť s
porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl.6
ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku nálezu.“

18. Z vyššie citovaného odôvodnenia nálezu je zrejmé, že v tomto prípade ide o totožnú situáciu,

keď sa žalobca žalobou domáha zrušenia rozsudku rozhodcovského súdu, čo nemožno samo o sebe
považovať za úkon týkajúci sa priamo majetku žalovaného podliehajúceho konkurzu. Žalobca nežaluje
žalovaného na poskytnutie plnenia zo strany žalovaného alebo na vydanie veci, ktorý je v jeho majetku.
Táto podmienka je pritom nevyhnutnou na prerušenie konania v zmysle § 47 ods. 1 ZoRK (porovnaj
uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 25Co/215/2018 zo dňa 25. 10. 2018).

19. V tejto súvislosti súd uvádza, že podľa § 44 ods. 1 ZoRK prechádza na správkyňu konkurznej
podstaty oprávnenie konať v mene a na účet úpadcu len vo vzťahu k majetku úpadcu, ktorý podlieha
konkurznému konaniu. V ostatných veciach naďalej koná v mene úpadcu jeho štatutárny zástupca tak,
ako tomu bolo pred jeho vstupom do konkurzu. V predmetnej veci tak súd naďalej koná so žalovaným.

20. Je tak zrejmé, že nakoľko nejde o majetkovú vec žalovaného, ktorá by spadala do konkurzného
konania, právna subjektivita žalovaného a jeho pasívna vecná legitimácia tak zostala v tomto spore
zachovaná. Rovnako vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného nedošlo k prevodu alebo prechodu
práv alebo povinnosti, o ktorých sa koná (§80 ods. 1 CSP), ale právna subjektivita žalovaného zostala
zachovaná. Žalovaný je len v súlade s ZoRK povinný k obchodnému menu v obchodnom styku pripájať

doložku „v konkurze“, preto súd v tomto spore riadne ďalej konal.

21. Súd vo veci vykonal pojednávanie, na ktorom bol vypočutý žalobca, ktorý k veci uviedol: „Ja som pre
tú spoločnosť pracoval ako „poisťovák“. Bola podmienka, že si aj sám uzatvorím poistku u nich predtým,
ako u nich nastúpim, nakoniec som tam ani nenastúpil. Našiel som si informácie na internete a povedal

som si, že nebudem pre nich pracovať. V podstate tá poistka mi prišla ako nevýhodná a mesačné poistné
mi pripadalo ako príliš vysoké - cca 28-30,- €. Automaticky, ako som poistku zrušil, prišlo mi platiť pokutu
cca 280-290,- €, čo mi pripadalo ako absolútne neoprávnené. Ani originál zmluvy som nedostal, len
tak akoby dopísanú kópiu rukou.“ Na otázku, že keď dostal zmluvu a keď ju podpisoval, čo mu pritom
bolo vysvetľované, žalobca uviedol: „Bola tam uvedená výška poistného, poistné krytie. V podstate to

bol zdrap papiera, keďže originál s pečiatkou som ani nedostal. Dotyčná osoba, s ktorou som tú poistku
uzatváral, zrazu sa stratila, nedvíhala telefón a nakoniec telefónne číslo bolo zrušené. Zhruba som si
zmluvu pred podpísaním prešiel, ale všeobecné podmienky tam neboli priložené.“ Na otázku súdu, či
mal vedomosť, že pri podpísaní zmluvy bola pripojená aj rozhodcovská doložka, či mal o tom vedomosť,
žalobca uviedol, že nie. Na otázku súdu, či vie preukázať, že sa zaujímal o zamestnanie v spoločnosti,

s ktorou uzatváral poistnú zmluvu a to, že k tomu nedošlo, žalobca uviedol: „Nemám žiadnu pracovnú
zmluvu, ani som nič nepodpisoval. Bolo mi to sľúbené paňou, s ktorou som uzatváral poistku. Bola to
ponuka cez jeden internetový portál.“

22. Na pojednávaní boli vykonané listinné dôkazy a oboznámené podania a vyjadrenia sporových

strán: žaloba vo veci samej, návrh Rapid life životnej poisťovne na uzatvorenie poistnej zmluvy,
oznámenie Rapid life o zániku poistenia, návrh Rapid life na začatie konania o zaplatenie 102,90 €
adresovaný Arbitrážnemu súdu Košice, upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom,
rozhodcovský rozsudok sp.zn. 3C/3484/2012 zo dňa 19.1.2012, uznesenie NS SR, sp.zn. 6Cdo/1/2012
z 21.3.2012 o odmietnutí dovolania oprávnenej (Rapid life), vyjadrenie žalobcu, návrh žalovaného na

prerušenie konania podľa §109 ods. 2, písmeno c) OSP, s pripojeným nálezom Ústavného súdu SR,
vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania, žalobcom predložené listinné dôkazy na pojednávaní
dňa 28.6.2016, nachádzajúce sa v prílohovej obálke, a to: návrh Rapid life na uzatvorenie poistnej
zmluvy - originál, rozhodcovský rozsudok 3C/3484/2012 - originál, upovedomenie o začatí konania
pred rozhodcovským súdom z 9.1.2012, list Rapid life adresovaný Arbitrážnemu súdu Košice, s.r.o. z

2.1.2012, darovacia zmluva darcu Z. N., obdarovaného Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa
OFS-50,-€,kópiapoistkyouzavretípoistnejzmluvyč.4517790007,listRapidlifeadresovanýžalobcovi
z 24.11.2009 s výzvou na úhradou poistného 27,90 € s pripojenou bankovou zloženkou na úhradu
hotovosti,rokovacíporiadokArbitrážnehosúduKošice, príručkaobchodnejslužbyRapidlife,oznámenieRapid life adresované žalobcovi z 8.2.2010 s oznámením o zmene výšky poplatkov a oznámením
finančného stavu v roku 2009, formulár Rapid life „Čo robiť v prípade poistnej udalosti, zmeny údajov
v poistnej zmluve alebo pri výpovedi poistenia“, formulár Rapid life „Zmluvné dojednania pre poistenie

EuroKapitálPlus, Všeobecné poistné podmienky, Oznámenie o zániku poistenia z 18.7.2011 - originál,
kópia, oznámenie s odkupnou hodnotou účtu poistenia EKP ku dňu 6.7.2011; vyjadrenie žalovaného
k žalobe doručené 16.8.2016, úradný záznam súdu z 18.8.2016, uznesenie OS Košice, sp.zn.
31K/28/2017 zo dňa 23.1.2018 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka (žalovaného), výpis z databázy
finstat.sk z Obchodného vestníka o konkurznom konaní č. 31K/28/2017, výpis z finstat.sk vo veci

Konkurzy a reštrukturalizácie z Obchodného vestníka konania č. 879406, výpis z OR - Rapid life životná
poisťovňa, a.s. v konkurze.

23. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

24. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 18.11.2009 uzavretá poistná zmluva č. XXXXXXXXXX,

predmetom ktorej bolo životné poistenie s obsahom špecifikovaným v zmluve. Pri uzatvorení zmluvy
žalobca podpísal vyhlásenie, že bol oboznámený so Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné
poistenie žalovaného, ktoré sú súčasťou zmluvy. Súčasťou všeobecných poistných podmienok sú aj
osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, podľa ktorých žalobca
so žalovaným okrem iného vyjadrili svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými

stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia
rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP s tým, že toto ustanovenie chápu ako
rozhodcovskú doložku (bod 3. osobitných zmluvných dojednaní). Osobitné zmluvné dojednania žalobca
dňa 18.11.2009 podpísal. Listom zo dňa 18.7.2011 žalovaný žalobcovi oznámil zánik poistenia z
dôvodu žiadosti žalobcu o zrušenie tejto poistnej zmluvy. V oznámení žalovaný žalobcovi uviedol,

že mu mal zaplatiť poistné CBPP spolu v sume 446,40 €, z čoho mala byť mínus 96,40 € ako
akumulovaná kapitálová hodnota bežne plateného poistného a suma 325,20 € mala zostať ako
neumorené obstarávacie náklady. Zostatok tak mal zostať 0,- €, čiže žalovaný žalobcovi nemal nič
vracať, ani žalobca žalovanému doplácať. Návrhom na začatie konania o zaplatenie sumy 102,90 €,
adresovaným Arbitrážnemu súdu Košice, s.r.o. žalovaný inicioval konanie voči žalobcovi o zaplatenie

tejto sumy s príslušenstvom. Tento návrh bol Arbitrážnemu súdu Košice, s.r.o. doručený 4.1.2012 a
bola mu pridelená spisová značka 3C/3484/2012. Arbitrážny Súd Košice, s.r.o. konajúc bez nariadenia
pojednávania prostredníctvom rozhodcu JUDr. Michala Škriaba v predmetnej veci vydal dňa 19.1.2012
rozhodcovský rozsudok, ktorým uložil žalovanému (teraz žalobcovi), aby do 5 dní od doručenia tohto
rozhodcovského rozsudku zaplatil žalobcovi (teraz žalovanému) peňažnú sumu vo výške 102,90 € a

trovy konania vo výške 276,- € na účet žalobcu alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde,
ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal. V poučení o možnosti podať opravný prostriedok žalobcu
poučil o tom, že do 5 dní od doručenia tohto rozhodcovského rozsudku môže žalobca voči nemu podať
odpor. Podmienkou prihliadania na odpor žalovaného je zaplatenie poplatku za podanie odporu, ktorý
je vo výške 72,- €. Súd týmto rozhodcovským rozsudkom vydaným v skrátenom konaní rozhodol iba

na základe skutočností tvrdených a preukázaných žalobcom (teraz žalovaným). Poplatok za odpor vo
výške 72,- € je splatný spolu s podaním odporu a nie je možné ho uhradiť v kolkových známkach, ale
len peňažnou sumou poukázanou na účet Arbitrážneho súdu Košice, s.r.o.. Rozhodcovský rozsudok
nie je preskúmateľný iným rozhodcom, ani iným rozhodcovským súdom. Poučil žalobcu o tom, že
podľa §40 ods. 1, ods. a) - j), v spojení s §41 Zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, sa

účastník rozhodcovského konania môže žalobou podanou na príslušnom súde v lehote 30 dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku domáhať rozhodcovského rozsudku, ale podanie žaloby nemá
vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia. V závere ho poučil o tom, že tento právoplatný
a vykonateľný rozhodcovský rozsudok je podľa §41 ods. 2 písmeno d) Zákona č. 233/1995 Z.z.
Exekučného poriadku riadnym exekučným titulom.

25. Na zistený skutkový stav veci súd aplikoval nasledovné právne normy, po aplikácií ktorých vec takto
právne hodnotí:

26. Podľa §52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (november 2009),

je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelomje obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný
v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,

ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

28. Nepochybne poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v

zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách

29. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na

ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

30. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

31. Podľa § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

32. Ako vyplýva z § 54 ods. 1, ods. 2 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu

odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

33. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

34. Podľa ustanovenia §73 ods. 3 Zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa
spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

35. Platnosť rozhodcovskej zmluvy súd posudzoval podľa právnych predpisov účinných v čase uzavretia
rozhodcovskej zmluvy zo dňa 18.11.2009 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, teda podľa zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

36. Priebeh rozhodcovského konania, v ktorom bol vydaný napadnutý rozhodcovský rozsudok, súd
posudzoval podľa právnych predpisov, účinných v čase podania žaloby na rozhodcovský súd (január
2012), teda podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V zmysle predmetného zákona
súd posudzoval aj podmienky a dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.

37. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzavretia
rozhodcovskej zmluvy (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi
zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v
určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

38. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva môže
mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, akje dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

39. V zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto

zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

40. Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania
majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má
poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

41. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak
účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota
začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

42. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

43. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.44. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

45. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný

vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,

len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

46. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a z hodnotenia v konaní vykonaných dôkazov
je súd toho názoru, že žalobný návrh podaný bol dôvodne. Žalobca sa žalobným návrhom domáhal
zrušenia rozhodcovského rozsudku. Žalobný návrh podal na súde v zákonom stanovenej 30-dňovej

lehote, čo nebolo medzi stranami sporu sporné. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený
12.8.2013, žalobu na súde podal včas dňa 4.9.2013. Žalovaný týmto skutkovým tvrdeniam žalobcu
nerozporoval.

47. V zákonnej lehote tak žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov

zodpovedajúcich § 40 ods. 1 písm. c), g,) j) zákona o rozhodcovskom konaní.

48.Pokiaľsúdrozhodneozrušenírozhodcovskéhorozsudku,musírozhodnúťajodôvodejehozrušenia,
preto žaloba musí obsahovať dôvody zrušenia (§ 40 ods. 1 písm. a) až j) zákona o rozhodcovskom
konaní).

49. Prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii
výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou
skutočne domáhal (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 9. 2010, sp. zn. 5 Cdo 254/2009).

50. Poistná zmluva zo dňa 18.11.2009, č. XXXXXXXXXX, uzatvorená medzi stranami sporu, je
spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé,
že žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca bol spotrebiteľom,
keďže zmluvu uzavrel ako fyzická osoba a pri jej uzatvorení nekonal v rámci svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú

uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na
vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv.

51. Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r)
považujeajdojednanievyžadujúcevrámcidojednanejrozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abyspory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými
podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospechspotrebiteľavust.§53vždyspájalsankciuneplatnosti.Rozhodcovskúdoložkuvpredmetnej
veci si žalobca osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala s ostatnými štandardnými podmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všeobecným obchodným podmienkam, a teda

aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.52. Žalovaný je toho názoru, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, čo má byť
preukázané tým, že je upravená v Osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré žalobca podpísal osobitne
a osobitne podpísal aj všeobecné podmienky žalovaného.

53. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2013, sp. zn. 6 Cdo 217/2012)

54. Kým rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v
spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať
v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len
výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí,
že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp

ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického
života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych
predpisov (akým je v danej veci zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012).

55. V danom prípade bolo potrebné posúdiť, či osobitné zmluvné dojednania podpísané aj žalobcom
možno považovať za individuálne dohodnuté; v takom prípade by rozhodcovská doložka bola uzavretá
platne.

56. Z vykonaných dôkazov mal súd za jednoznačne preukázané, že rozhodcovská doložka nebola
individuálne dojednaná. Individuálnym dojednaním nebolo podpísanie Ďalších zmluvných dojednaní
ako súčasti všeobecných podmienok žalovaného a individuálnosť dojednania nevyplýva ani z toho, že v
tlačive o záznamoch a potrebách klienta je vopred predformulovaná všeobecná informácia o možnosti
riešiť spory v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru súdu nesporné, že v

rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy
na ochranu práv spotrebiteľa, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku,
konkrétne ustanovenia § 53 ods. 4 - neprihliadnutie rozhodcovského súdu na neprijateľnú zmluvnú
podmienku, porušená bola taktiež zásada rovnosti účastníkov (§ 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002
Z. z.), a to už pri výbere rozhodcu. Z uvedených dôvodov súd žalobe na základe ustanovenia § 40 ods.

1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. vyhovel a rozhodcovský rozsudok, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku, zrušil.

57. Možno teda prijať záver, že ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť
ich obsah (čo je aj tento prípad) nemôže ísť o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku. Súd

poukazuje na to, že spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú doložku, pretože inú možnosť nemal, pokiaľ
chcel uzatvoriť poistnú zmluvu. Z doložky nevyplýva, že by bol informovaný o rozdieloch medzi súdnym
a rozhodcovským konaním, o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu a pod. Princíp „ignorantia
iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) ustupuje dôležitejšiemu princípu, a to ochrane
spotrebiteľa.

58. V tejto súvislosti možno poukázať aj na Nález Ústavného súdu ČR IV. ÚS 2735/11 zo dňa 3.4.2012,
v ktorom sa zdôrazňuje, že právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd sa primerane vzťahuje aj na rozhodcovské konanie. Ak sa výber rozhodcu neurčil podľa
transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania.

59. Nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že v predmetnej veci sa zabezpečilo individuálne
dojednanie rozhodcovskej doložky, čo by znamenalo, že ak aj ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní je potrebné túto rešpektovať.

60. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. 3Cdo 1/2012, 5Cdo 61/2012, 6Cdo
13/2013) sa vysporiadala aj s touto právnou situáciou týkajúcou sa osobitného zmluvného dojednania
v rámci Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy a konštatovala,že ani takto formulovaná časť Všeobecných obchodných podmienok nemá charakter individuálne
dojednanej zmluvnej podmienky.

61. Časti záverečných ustanovení Všeobecných poistných podmienok v predmetnej zmluve uzavretej
medzi účastníkmi, ktorá je označená ako Osobitné zmluvné dojednania, nemožno prisúdiť charakter
individuálne dojednanej zmluvnej podmienky, nakoľko táto časť napriek jej názvu ako Osobitné
zmluvné dojednania, je súčasťou Všeobecných poistných podmienok, tvorí jednoliaty celok tohto
právneho dokumentu a táto časť je vyhotovená v predtlačenej formulárovej forme, čo vylučuje záver o

individuálnom dojednaní takejto zmluvnej podmienky a o náležitom poučení a informovaní žalobcu ako
spotrebiteľa o právnych dôsledkoch takto dojednanej zmluvnej podmienky.

62. Vzhľadom na skutočnosť, že tzv. Osobitné zmluvné dojednania sú súčasťou Všeobecných poistných
podmienok a súčasťou uzavretej poistnej zmluvy, je vylúčené prijať záver o náležite osobitne dojednanej
zmluvnej podmienke. 50. Pri posudzovaní spotrebiteľských zmlúv je potrebné si uvedomiť, že nie je

dôležité to, že spotrebiteľ zmluvu podpísal a s podmienkami zmluvy súhlasil. Ustanovenia zmluvných
podmienok, ktoré sú formulárovo predtlačené a neumožňujú jednoznačne slabšej strane (spotrebiteľovi)
ich modifikáciu, predstavujú možnosť vyvolania nepriaznivých následkov na strane spotrebiteľa (Nález
Ústavného súdu ČR III. ÚS 562/12 zo dňa 24.10.2013, I. ÚS 199/11). Tento uhol pohľadu spočívajúci
v rozhodujúcom princípe a to princípe ochrany práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je

rozhodujúci pri spotrebiteľských právnych vzťahoch.

63. V predmetnej veci došlo k porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g), j) zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, nakoľko formuláciou rozhodcovskej doložky došlo k porušeniu zásady rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania práve so zreteľom na to, že táto rozhodcovská doložka nebola

individuálne dojednaná so spotrebiteľom a vylučuje spotrebiteľa z možnosti obrátiť sa so svojimi nárokmi
aj na všeobecný súd. Naviac, v zmysle písm. j) citovaného zákona, pri rozhodovaní boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, a to § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

64. Zároveň v predmetnom rozhodcovskom konaní išlo o obdobu skráteného konania, ktoré poznal aj

Občiansky súdny poriadok platný a účinný v čase vydania rozhodcovského rozsudku. Ustanovenie §
172 Občianskeho súdneho poriadku účinného ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku (19.1.2012)
už však bolo doplnené o ods. 9, podľa ktorého ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy
zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje
neprijateľné podmienky. Celý uvedený proces je možné považovať iba za snahu obísť ustanovenia o

ochrane spotrebiteľa, na ktoré je všeobecný súd povinný prihliadať z úradnej moci. Pokiaľ ide o nárok
na trovy konania priznané rozhodcovským rozsudkom, tieto sú zjavne neprimerané pohľadávke. Podľa
ust. § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku,
ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo
znížiť. V danom prípade by pri pohľadávke 102,90 € všeobecný súd aplikoval vyššie cit. ustanovenie a

priznal by žalovanému trovy konania maximálne do výšky istiny tejto pohľadávky, nakoľko trovy konania
v sume 276,- € prevyšujú uplatnenú pohľadávku a sú zjavne neprimerané voči tejto pohľadávke. Aj v
uvedenej časti tak boli predmetným rozhodcovským rozsudkom porušené všeobecne záväzné právne
predpisy na ochranu spotrebiteľa, konkrétne procesné predpisy slúžiace ochrane práv spotrebiteľa.

65. Za ďalšie porušenia práv spotrebiteľa súd považuje extrémne krátku lehotu (5 dní) na podanie
odporu proti rozhodcovskému rozsudku. Občiansky súdny poriadok poskytoval lehotu 15 dňovú aj to za
predpokladu, že by vôbec došlo k vydaniu platobného rozkazu.

66. Za závažné porušenie predpisov na ochranu práv spotrebiteľa súd považuje aj spoplatnenie

podania odporu sumou 72,- €. Spotrebiteľ brániaci svoje práva by tak musel aj napriek ust. § 4
ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch, účinného v čase vydania rozhodcovského rozsudku,
zaplatiť súdny poplatok za odpor, hoci v konaní pred všeobecným súdom by takúto povinnosť nemal.
Citovanéustanovenietotižoslobodzujespotrebiteľadomáhajúcehosaochranysvojhoprávaodsúdneho
poplatku.

67. Oslobodenie spotrebiteľa sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícii žalobcu.
Oslobodenie sa týka aj prípadov, kedy spotrebiteľ uplatňuje spoje práva v pozícii žalovaného, napríklad
formou odporu proti platobnému rozkazu, odporu proti rozkazu na plnenie, námietok proti exekúcii,žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku atď. V pochybnostiach pri aplikácii zákona o súdnych
poplatkoch musí byť uprednostnený ten výklad, ktorý je v prospech poplatníka (NS SR sp. zn.
4Cdo/268/2005), preto je spotrebiteľ oslobodený vo všetkých konaniach, v ktorých požíva status

spotrebiteľa, kedy druhou stranou sporu je podnikateľ - dodávateľ a spor vyplýva zo spotrebiteľskej
zmluvy.

68. Vzhľadom na uvedené súd preto žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Sud ďalej poukazuje na
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove v obdobných veciach sp.zn. 1Co/193/2013 zo dňa 28.10.2013,

sp.zn. 14Co/22/2014 zo dňa 07.05.2014, sp.zn. 7Co/7/2014 zo dňa 28.04.2014, sp.zn. 15Co/35/2013
zo dňa 09.04.2014.

69. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku na návrh spotrebiteľa nestratilo zmysel nadobudnutím
účinností § 243d ods. 1 Exekučného poriadku. Argumentácia žalovaného v súvislosti s novelizáciou
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch ustanovením § 243d ods. 1, účinným od 01. 01. 2015,

že novela Exekučného poriadku anuluje právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a právne postavenie
stránsporusaobnovilodostavupredvydanímrozhodcovskéhorozsudku,niejesprávna.Rozhodcovský
rozsudok ustanovením § 243d Exekučného poriadku, ani žiadnym iným ustanovením všeobecne
záväzného právneho predpisu nebol formálne zrušený. Zákonodarca nepristúpil normatívnou cestou k
zrušeniu rozhodcovských rozsudkov, legislatívna úprava smerovala k strate ich záväznosti. Rozsudok

teda nie je zrušený a neexistuje žiadna zákonná prekážka na to, aby v sporovom konaní na základe
riadne podanej žaloby súd preskúmal existenciu zákonných podmienok na jeho vyhlásenie. Denegatio
iustitiae (odopretiu spravodlivosti) by sa rovnal stav, ak by sa na základe riadne včas podanej žaloby
súd vecou nezaoberal.

70. V dôsledku účinnosti § 243d ods. 1 Exekučného poriadku rozhodcovský rozsudok vydaný pred
1.januárom 2015 nezanikol, nezrušil sa, nezanikla jeho právoplatnosť, uvedenou právnou úpravou
nebol anulovaný, len dňom 1. apríla 2015 nie je vykonateľným exekučným titulom, ak do 31.03.
2015 nebol podaný návrh na jeho vykonanie. Okrem toho, právna úprava uvedená v § 243d ods.
1 Exekučného poriadku neodstránila medzi stranami sporu neistotu, či žalovaný má voči žalobcovi

pohľadávku vyplývajúcu zo sporných rozhodcovských rozsudkov. Súd prejednávajúci spor o zrušenie
rozhodcovského rozsudku nemá možnosť objektívne zistiť, či na podklade exekučného titulu - sporného
rozhodcovského rozsudku vydaného pred januárom 2015 nezačalo exekučné konanie na niektorom
inom súde, ako na súde povinného, preto je podľa názoru súdu potrebné začaté konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku dokončiť. Takýto právny názor vyslovil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v

rozhodnutí sp. zn. 16Co 1047/2015 zo dňa 28.01.2016. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh žalobcu
považoval za dôvodný a vyhovel mu v plnom rozsahu.

71. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ak podá účastník
rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva

právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

72. Zákon nestanovuje žiadne kritéria, ktoré by obligatórne mali byť zohľadňované pri rozhodovaní
súdu o návrhu na odklad vykonateľnosti, preto má súd za to, že dôvodnosť takto podaného návrhu

je daná samotným charakterom prejednávanej veci. V danom prípade súd rozhodol vo veci samej o
zrušení rozhodcovského rozsudku z vyššie uvedených dôvodov vo výroku III.. Zároveň však rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku o odklade vykonateľnosti tohto rozhodcovského
rozsudku, do nadobudnutia právoplatnosti výroku III. tohto rozsudku, t.j. do nadobudnutia právoplatnosti
meritórneho rozhodnutia o zrušení rozhodcovského rozsudku, ktorým momentom odklad vykonateľnosti

rozhodcovského rozsudku stratí právny podklad.

73. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

74. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.75. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

76. Súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu, preto žalobcovi patrí proti neúspešnému žalovanému plná
náhrada trov konania. Žalobca si voči žalovanému uplatnil náhradu trov konania, na základe čoho mu
súdu plnú náhradu trov konania priznal. V súlade s §262 ods. 2 CSP, o výške tohto nároku rozhodne

súd prvej inštancie po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

Proti výroku rozsudku, ktorým súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, odvolanie nie je
prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.