Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Alena Križanová
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoPv/13/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111209937
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6111209937.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci
žalobcu GAS Familia, s.r.o., Stará Ľubovňa, Prešovská 8, Stará Ľubovňa, IČO: 31 691 552, zastúpeného
advokátskou kanceláriou Zathurecky InPaRtners, s.r.o., Kláry Jarunkovej 4, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 36 867 578, proti žalovanému ROYAL Drinks Slovakia, s.r.o., Kremnička 3, 974 05 Banská
Bystrica, IČO: 44 047 762, zastúpenému PRO iURE - advokátska kancelária, s.r.o., Zámocká 32, 811 01
Bratislava, IČO: 36 869 830, o ochranu práv k ochranným známkam a pred nekalou súťažou, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 10CbPv/16/2017-477 zo dňa 27. februára
2018, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 10CbPv/16/2017-477 zo dňa 27. februára 2018 vo
výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol potvrdzuje.
II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 10CbPv/16/2017-477 zo dňa 27. februára 2018 v
napadnutej časti výroku o trovách konania mení tak, žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo.
III. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd v Banskej Bystrici ( ďalej len okresný súd alebo súd prvej inštancie ) rozsudkom č.k.
10CbPv/16/2017-477 zo dňa 27.februára 2018 ( druhý v poradí ), v prvom výroku rozhodol, že zastavil
konanie v časti petitu:
- Žalovaný je povinný zdržať sa používania ochranných známok zapísaných na Úrade priemyselného
vlastníctva SR ako OZ XXXXXX E. O. V., OZ XXXXXX E. Z. V., OZ XXXXXX E. Q. V., OZ XXXXXX
E. Q. V., OZ XXXXXX E. B. V., OZ XXXXXX E. I. V. pre alkoholické nápoje, či vo vzťahu k alkoholickým
nápojom.
- Žalovaný je povinný do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na svoje náklady uverejniť písomné
ospravedlnenie vo vyššie uvedenom znení vo forme platenej plošnej inzercie jedenkrát v denníku K.U.
vo formáte 1/3 206 x 85 mm, v denníku V. X. P. vo formáte 1/3 255 x 119 mm a v denníku W. vo formáte
1/3 šírka 258 x 113 mm, s celkovými nákladmi vo výške 8.830,-Eur bez DPH.
- Ak žalovaný nesplní uloženú povinnosť v stanovenej lehote, je žalobca oprávnený zverejniť písomné
ospravedlnenie na náklady žalovaného a to v uvedených médiách v stanovenom rozsahu a za
stanovených podmienok.
- Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady škody sumu vo výške 33.000,-Eur od 10 dní
od právoplatnosti rozsudku.- Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške uvedenej v písomnom vyhotovení
rozsudku do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.
- V druhom výroku vo zvyšku žalobcu zamietol a tretím výrokom žalovanému priznal právo na plnú
náhradu trov konania od žalobcu.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva že rozsudkom č.k. 10CbPv/6/2011-316 zo
dňa 15. apríla 2014 ( prvým v poradí ) zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa dovozu, skladovania, distribúcie, uvádzania na trh, reklamy v akejkoľvek forme
a predaja liehovín s príchuťou ovocia a lesných plodov označených ako E. E.-Z., E. E. B., E.-Q.,
E. E.-I., E. E. V.-Z., E. E. V.-B., E. E. V.- Q., E. E. V.-I., E. E. V.- Q., E. E. V.-O. a E. E. V. - O.,
balených v zhodnom alebo podobnom zhodnom obale chrátenom ochrannými známkami OZ XXXXXX,
OZ XXXXXX, OZ XXXXXX, OZ XXXXXX, OZ XXXOZ XXXXXX, OZ XXXXXX a OZ XXXXXX zapísaných
v registri ochranných známok Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky ( ďalej len
„ÚPV“), poskytnúť mu informácie o uvedení týchto liehovín na trh, stiahnuť od jednotlivých odberateľov
nepredané výrobky a upraviť svoju internetovú stránku tak, že nebude obsahovať ponuku, reklamu, či
inú informáciu alebo zobrazenie sa týchto liehovín.
3. Na základe podaného odvolania žalobcom proti tomuto rozsudku, odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil.
4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením č.k. 4Obdo/40/2015-410 zo dňa 31.marca 2017 rozsudok Krajského
súdu Banská Bystrica č.k. 41Cob/360/2014-351 zo dňa 31.marca 2015 a rozsudok Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 10CbPv/6/2011-316 zo dňa 15.apríla 2014 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu
Banská Bystrica na nové konanie.
5. V ďalšom konaní zobral žalobca žalobu čiastočne späť s odôvodnením, že žalovaný je insolventný, že
svoje ochranný známky previedol, dotknuté výrobky už nedistribuuje, a že ospravedlnenie zverejnené
v žiadanej verzii v dennej tlači by mohlo vyvolať v očiach spotrebiteľov neistotu a poškodiť skôr
výrobky žalobcu a zároveň žiadal pre prípad úspechu nepriznať ani náhradu trov konania. Na základe
čiastočného späťvzatia žaloby súd prvej inštancie konanie zastavil v časti, ktorú presne špecifikoval v
prvom výroku rozhodnutia.
6. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca naďalej žiadal vyhovieť žalobe v
časti ospravedlnenia a to ktoré by pre neho predstavovalo istú satisfakciu. Právny zástupca žalobcu
v tejto súvislosti poukázal na listinné dôkazy o nákladoch a činnostiach žalobcu vynaložených v
záujme zisku dobrého mena jeho ochrannej známky, ktoré znamená, že je porušovaný z hľadiska
zameniteľnosti a získania prospechu používania treťou osobu čo treba posudzovať prísnejšie.
Argumentoval nekalosúťažným konaním žalovaného - parazitovaním na povesti žalobcu, čo odôvodnil
najmä tým, že pôvodným distribútorom výrokov žalobcu v Česku bola spoločnosť Czechoslovak Spirit
s.r.o. a zmluva o spolupráci pri distribúcii výrobkov žalobcu touto spoločnosťou bola ukončená práve
preto, že táto spoločnosť začala distribuovať výrobky zameniteľné s výrobkami žalobcu. Jej konateľ
Q. I. bol v rozhodnom období zároveň konateľom žalovaného. Spoločníkom oboch spoločností bola
spoločnosť FPD CORPORATION CZ a.s. a práve personálne prepojenie v osobe Q. I. dokazuje, že išlo
o úmysel parazitovať na povesti výrobkov žalobcu.
7. Po čiastočnom zastavení konania okresný súd vykonal dokazovanie vo veci , ktorá naďalej
zostala predmetom sporu časti poskytnutia primeraného zadosťučinenia formou doručenia písomného
ospravedlnenia žalobcovi. Okresný súd vypočul právnych zástupcov a oboznámil sa s ich písomnými
vyjadreniami,obalmivýrobkov,korešpondenciou,reklamnýmimateriálmi,výpismizobchodnéhoregistra
a registra ochranných známok ÚPV , rozhodnutiami ÚPV SR a ÚPV ČR, fotodokumentáciou,
dodacím listom, pokladničným dokladom, záverečnou správou o sledovaní zameniteľnosti značky
W. R., potvrdeniami spoločnosti E. I. s.r.o., ponukami výrobcov a predajcov skla, marketingovou
komunikáciou žalobcu v rokoch 2003-2010, dohodou o marketingovej spolupráci, správou Colného
úradu Banská Bystrica, povolením Colného riaditeľstva Brno, zmluvou o obchodnej spolupráci a
výhradnom predaji, listinnými dokladmi, účtovnou závierkou, správou Finstat, a na tomto základe
konštatoval pre rozhodnutie vo veci významné skutočnosti. Súd prvej inštancie považoval za nesporné,
že žalobca je majiteľom trojrozmerných ochranných známok pre triedu 33 zapísaných v registriochranných známok ÚPV - skleneného obalu fľaše OZ XXXXXX, OZ XXXXXX, OZ XXXXXX, OZ
XXXXXX, OZ XXXXXX, OZ XXXXXX, OZ XXXXXX, OZ XXXXXX. Od roku 2001 vyrába liehoviny s
príchuťou ovocia a lesných plodov v produktovaných radách R. W. balených do sklenených obalov
chránenými týmito ochrannými známkami. Považoval taktiež za nesporné, že žalovaný dovážal a
už nedováža na slovenský trh výrobky spoločnosti Fleret Trade s.r.o, Frenštát pod Radhoštěm .
Zároveň zistil, že dňa 13.10.2011 ÚPV zapísal do registra ochranných známok v prospech žalovaného
trojrozmerné ochranné známky pre triedu 33 - sklenený obal fľaše s etiketou E. OZ XXXXXX, OZ
XXXXXX, OZ XXXXXX, OZ XXXXX, OZ XXXXXX a OZ XXXXXX.
8. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na rozhodnutie ÚPV SR č. POZ XXX-XXXX/XG. XXXXXX-
H./XX-XXXX zo dňa 28.februára 2013, ktorým bol zamietnutý návrh patentového zástupcu žalobcu na
vyhlásenie neplatnosti OZ XXXXXX E. žalovaného. V rozhodnutí ÚPV odmietol tvrdenie žalobcu o
zameniteľnosti ochrannej známky s jeho staršími ochrannými známkami, pričom totožne ÚPV rozhodol
a argumentoval i v rozhodnutiach o návrhoch na vyhlásenie neplatnosti ďalších ochranných známok
žalovaného. Poukázal aj na rozhodnutie ÚPV Českej republiky č.j.: O-XXXXXXX/P.XXXXX/XXXX/L. zo
dňa 28.novembra 2012, ktorým Úrad zamietol prihlášku priestorovej ochrannej známky ( fľaše obalu
výrobkov žalobcu ) a v odôvodnení konštatoval, že prihlasovaný tovar výrobku nevykazuje žiadne
originálne znaky, ktoré by jednoznačne vyvolávali spojitosť s konkrétnou osobou jeho užívateľa. Naopak
fľaša svojím prevedením zodpovedná fľašiam bežne dodávanými na trh rôznymi výrobcami a predajcami
sklenených obalov, okruh odberateľov ktorých nie je obmedzený. Úrad konštatoval, že aj ďalšie osoby
plnia spravidla alkoholické nápoje do tvarovo totožných alebo podobných fliaš, ktoré s rôznymi etiketami
uvádzajú na trh. Preto prihlasované označenie nemôže byť zárukou spoľahlivého odlíšenia výrobkov,
predstavuje bežný typ fľaše, ktorý je súčasťou ponuky rôznych producentov a predajcov sklenených
výrobkov.
9. Súd prvej inštancie po zmene petitu žaloby sa sústredil na posúdenie existencie tvrdeného
nekalosúťažného konania žalovaného v zmysle § 44 ods. 1, 2, 47 ods. 1 písm. c) a § 48 Obchodného
zákonníka, ktoré žalobca odôvodňoval osobou Q. I., ktorý bol od 29.3.2011 do 30.12.2016 konateľom
žalovaného a zároveň bol i konateľom pôvodného distribútora výrobkov žalobcu v Českej republike
( spoločnosti Czechoslovak Spirit, s.r.o. ) a jediným spoločníkom oboch spoločností bola spoločnosť FPV
CORPORATIONCZ,a.s.Podľanázorusúduprvejinštancie,akniesúvýrobkyaobalystránzameniteľné,
potom sa žalovaný nemohol dopustiť voči žalobcovi akéhokoľvek nekalosúťažného konania. Žalobcom
tvrdené vyvolanie nebezpečenstva zámeny by znamenalo to, že žalovaný „ otrocky“ napodobnil a
priamo kopíroval obal jeho výrobkov alebo jeho výkony. Hodnotil zameniteľnosť výrobkov z hľadiska
vizuálneho, fonetického a sémantického s prihliadnutím na charakter cieľovej skupiny spotrebiteľskej
verejnosti. Skúmal sklenené fľaše ( obaly ) a konštatoval, že tvar fľaše žalobcu nie je tak jedinečný, aby
mohol byť bez ďalších prvkov známkovo chránený, pričom v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
ÚPV Českej republiky v konaní zn.sp: O-XXXXXX. Zistil, že na fľašiach žalobcu je výrazné plastické
dominantné a viacnásobné označenie skleneného obalu písmenom G, obaly žalovaného sú hladké
bez akéhokoľvek plastického označenia alebo vyobrazenia. Porovnal vrchnáky fliaš žalobcu, ktoré
súd čiernej farby, s vrchnákmi fliaš dovážaných žalovaným, ktoré sú S.-G. farby. Porovnával etikety
a zistil, že etiketa na fľašiach žalobcu je oválna, prevažne O. s výbežkom zo základného tvaru I. I. a
v hornej časti, so slovenským textom a základným označením W. R.. Etiketa na fľašiach žalovaného
a tvar hranatého R. s miernym oblúkom a čiastočne je priehľadná. Rada E. má označenie v E. poli,
rada V. v G. poli. Text je v E. jazyku a rozdielne boli i „C.“. C. žalobcu majú E. pozadie s E. V. a
zobrazením fľaše s označením „ W. R.“, woblery žalovaného sú S.-G. s vyobrazením reálnej suroviny a
označením„V.E.“.Súdprvejinštanciezfonetickéhohľadiskapovažovalnázvyporovnávanýchvýrobkov
za nezameniteľné. Z hľadiska sématického považoval obaly výrobkov dovážaných žalovaným označené
kľúčovým slovom E. ( jedna z bodných zbraní používaných pri šerme ) za nezameniteľné s označeniami
žalobcu. Vyššie uvedené rozdiely viedli súd prvej inštancie k záveru o nezameniteľnosti obalov výrobkov
žalobcu a obalov výrobkov dovážaných žalovaným a tento záver podporil aj žalobcom predložený
prieskum verejnej mienky, v ktorom okrem iného sa uvádza, že až 93 % kupujúcich vedelo, od ktorého
výrobcu liehovinu kupuje. Má za to, že obaly výrobkov ( ani ochranné známky, hoci od známkovoprávnej
argumentácie právny zástupca žalobcu upustil už pred prvým rozhodnutím súdu prvej inštancie ) strán
neboli zameniteľné, preto súd prvej inštancie nemal preukázané, že by sa žalovaný nekalosúťažného
konania voči žalobcovi dopustil.10. Za tohto stavu súd prvej inštancie s prihliadnutím na obmedzenú žalobu žalobcu, požadujúceho od
žalovaného súkromné ospravedlnenie, zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP,
konštatoval, že žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu priznal plnú náhradu trov konania s tým, že
o výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciu žalovaného, že z procesného hľadiska žalobca zavinil
zastavenie konania v časti, v ktorej vzal žalobu späť. Zdôraznil, že žalovaný bol v konaní úspešný v
plnom rozsahu na súde prvej i druhej inštancie, pričom dovolací súd zrušil ich rozsudky len z procesných
dôvodov.
11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v druhej a tretej výrokovej vete podal včas odvolanie žalobca
z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), písm. d) a písm. f) CSP. Namietal, že dovolací súd
zrušil rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na porušenie práva
na spravodlivý proces s neočakávaným uplatnením koncentračnej zásady § 118 a O.s.p. Tento názor
dovolacieho súdu súd prvej inštancie nerešpektoval a nevykonal dôkazy navrhnuté v predchádzajúcom
konaní. Súd prvej inštancie opomenul zaujať stanovisko k žalobcom uplatnenej ochrannej známke s
dobrým menom, pričom tento postup nemožno ospravedlniť ani uplatnením koncentračnej zásady ( bod
53.rozhodnutia o dovolaní ). Napriek tomu súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
opäť ani v náznaku neuvádza, či sa otázkou ochrany ochrannej známky s dobrým menom v zmysle §
8 ods. 2 písm. c) zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach zaoberal a akým spôsobom túto
posúdil. Stanoviská uvedené v bodoch 19 a 20 odôvodnenia sa nevzťahujú na tvrdené porušovanie
práv z ochranných známky s dobrým menom. V tomto prípade sú posudzované kritéria odlišné a
ide o podobnosť ( nie zameniteľnosť ) v označení a neoprávnené ťaženie z rozlišovacej spôsobilosti
či dobrého mena známky alebo poškodzovanie rozlišovacej spôsobilosti či dobrého mena známky.
Súd prvej inštancie nerešpektoval záväzný pokyn a názor dovolacieho súdu a napadnutý rozsudok
nedostatok odôvodnenia považuje za nepreskúmateľný . Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
možno vyvodiť záver, že súd prvej inštancie sa zameral len na právne stanovisko týkajúceho sa
uplatnenia koncentračnej zásady, nie však na stanovisko týkajúce sa známky s dobrým menom,
pričom žalobca sa k právnemu režimu a k hmotnoprávnym podmienkam ochrany známky s dobrým
menom v konaní opakovane vyjadroval. Keďže súd prvej inštancie nerešpektoval právne záväzný názor
dovolacieho súdu, porušil § 455 CSP, a tak opakovane došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý
proces, ide o naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
12. K nesprávnemu postupu súdu prvej inštancie pri posudzovaní zameniteľnosti ochranných známok
( netýka sa ochrannej známky s dobrým menom ) žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie prevzal
vo väčšine v zásade rovnakú argumentáciu zo svojho predchádzajúceho rozhodnutia a za uvedených
okolností preto zostáva aktuálna argumentácia obsiahnutá v odvolaní proti rozsudku zo dňa 15.4.204,
najmú v časti C bod 11 až 18, rovnako argumentácia obsiahnutá v podaní „ Stanovisko žalobcu
po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie“, zo dňa 16.8.2017 v bode 8 až 13, na
ktoré odvolateľ odkazuje v rámci tohto odvolania. Uviedol, že pri výlučne formálne hodnotí rozdielov
jednotlivých znakov v označení obalov žalobca žalovaného ( vrchnáky, woblery a pod. ) , súd
nevyhodnotil celkový dojem vyvolávaný tým, ktorým označením vo vzájomnom vzťahu, čo je v rozpore
s jedným z najčastejšie citovaných a aplikovaných judikátov SDEÚ vydaným vo veci C-334/05. Celkové
posúdenie nebezpečenstva zámeny, čo sa týka vizuálnej, fonetickej alebo sémantickej podobnosti
posudzovaných označení, musí byť založené na celkovom dojme, ktorým tieto označenia pôsobia, s
dôrazom na ich dominantné a rozlišujúce prvky. Vnímanie ochranných známok vnímané priemerným
spotrebiteľom dotknutých tovarov alebo služieb zohráva rozhodujúcu úlohu v celkovom posúdení tohto
nebezpečenstva. V tomto ohľade priemerný spotrebiteľ vníma zvyčajne ochrannú známku ako celok a
nezaoberá sa jej jednotlivými detailmi.
13. Žalobca v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že pri hodnotení ne/zameniteľnosti výrobkov
opakovane poukazuje na rozhodnutie ÚPV ČR O-XXXXXX, ktorý zamietol prihlášku priestorovej
ochrannej známky v administratívnom konaní. Pri rozhodovaní však neprihliadol na žalobcom zmienenú
judikatúru. V konaní o námietkach proti zápisu označenia do registra ochranných známok ide o
abstraktné hodnotenie potencionálnej zameniteľnosti správnym orgánom, pri ktorom sa na rozdiel
od nárokov z nekalosúťažného konania nevykonáva posudzovanie zameniteľnosti s reálnymi už
existujúcimi dôsledkami na trhu na konkrétnych spotrebiteľov.14. K nesprávnemu posudzovaniu nekalosúťažného konania poukázal na jeho aktuálnu argumentáciu
uvedenúvodvolaníprotirozsudkuzodňa15.4.2011anaargumentáciuvpodaní„Stanoviskožalobcupo
vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie „ zo dňa 16.8.2017, body 14 až 20. Osobitne poukázal
na zásadnú nesprávnosti napadnutého rozsudku vo vzťahu k forme nekalej súťaže parazitovaním na
povesti podľa § 48 Obchodného zákonníka. Vytýkal súdu prvej inštancie, že zamietol nekalosúťažnú
žalobu na základe púheho konštatovania, že ak nie sú výrobky a obaly strán zameniteľné, potom sa
žalovaný nemohol dopustiť voči žalobcovi akéhokoľvek nekalosúťažného konania . V tejto súvislosti
uviedol, že podľa komentára k Obchodnému zákonníku, „ znaky parazitovania veľmi často vykazujú aj
skutkové podstaty klamlivej reklamy, klamlivého označenia a najmä vyvolanie nebezpečenstva zámeny.
Skutková podstata parazitovania sa odlišuje od predchádzajúcich najmä tým, že
- musí ísť o úmyselné konanie , s cieľom získať pre seba alebo iného prospech,
- ide o konanie s úmyslom, je teda potrebné dokazovať zavinenie a teda pôjde o subjektívnu
zodpovednosť,
- nie je potrebné, aby došlo k oklamaniu adresátov informácie spotrebiteľov, resp. klientov. Konanie
subjektu, ktorý sa dopúšťa parazitovania na povesti je motivované predovšetkým snahou ušetriť náklady
nabudovaniedobrejpovesti,snahourýchlodosiahnuťpostavenienatrhu,ktorésa spájaspodnikateľom
či výrobkom, na ktorom bude parazitovať“.
15. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je nedostatočne
odôvodnený, je teda nepreskúmateľný v časti nekalej súťaže vo vzťahu k forme parazitovania na povesti.
Žalobca v odvolaní nesúhlasil ani s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie, keď súd podporil svoj
záveronezameniteľnostivýrobkovžalobcuažalovanéhodôkazompredloženýmžalobcom,prieskumom
verejnej mienky realizovaným spoločnosťou Data Service z 30.8.2011, keď uviedol, „Tento záver ( o
nezameniteľnosti ) podporuje i žalobcom predložený prieskum verejnej mienky, v ktorom sa okrem iného
uvádza, že až 93 % kupujúcich vedelo, od ktorého výrobcu liehoviny kupuje.“. Pri hodnotení tohto
dôkazu zjavne účelovo vybral jediný izolovaný údaj, s minimálnou výpovednou hodnotou z hľadiska
posudzovania podobnosti, či zameniteľnosti výrobkov, ich mena, povesti a známosti v očiach zákazníkov
a úplne pominul ďalšie parametre prieskumu, najmä súhrnné hodnotenie, vykonané prieskumnou
agentúrou v súhrnom hodnotení, ktoré žalobca ďalej v odvolaní podrobne citoval. Podľa názoru žalobcu
nesprávne hodnotenie tohto dôkazu predstavuje odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP.
16. V odvolaní žalobca namietal aj nesprávne rozhodnutie o trovách konania, keď súd prvej inštancie
bez bližšieho odôvodnenia zaujal stanovisko, že v časti návrhu, ktorý žalobca vzal späť, zastavenie
konania z procesného hľadiska zavinil žalobca. S týmto stanoviskom žalobca nesúhlasil, pretože k
späťvzatiu návrhu v časti o zdržanie sa používania ochranných známok došlo z toho dôvodu, že
žalovaný v priebehu konania previedol dotknuté ochranné známky na tretiu osobu, čím zanikla pasívna
vecnálegitimácia žalovaného v tejto časti. Navrhol, aby odvolací súd zopakoval dokazovanie, napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalobe o poskytnutie ospravedlnenia
vyhovie a žalobcovi prizná voči žalovanému plnú náhradu trov celého konania.
17. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal
žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobcovi. Rozsudok súdu prvej inštancie
žalovaný považuje za vecne správny, vydaný po vykonaní dokazovania v celom rozsahu navrhnutom
stranami, odôvodnenie považuje obsahovo za správne, rozsahovo za dostatočné.
18. Má za preukázané, že obaly tovarov strán vykazujú také diametrálne odlišné relevantné prvky, že
nemožno hovoriť ani o zameniteľnosti ani o podobnosti, bez ohľadu na to, či ochranné známky žalobcu
sú alebo nie sú ochrannými známkami s dobrým menom. Prieskum vykonávaný spoločnosťou Data
Service ( ide o listinný dôkaz predložený žalobcom) žalovaný považuje prieskum za nesprávne vedený,
nedostatočný, vykonávaný na inom než relevantnom území. V súvislosti so skutkovou podstatou nekalej
súťaže parazitovanie na povesti uviedol, že žalobca vo vzťahu k preukázaním tejto formy nekalej súťaže
neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal splnenie podmienok tejto skutkovej podstaty. Nebolo
preukázané, že by žalobca vstupoval na trh s úmyslom akokoľvek ťažiť z povesti žalobcu alebo jeho
výrobkov.Vsúvislostisuplatňovanýmiodvolacímidôvodmiaodvolacímpetitomžalovanýjetohonázoru,
že pokiaľ žalobca napáda nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, nemôže sa domáhať
zmeny rozhodnutia odvolacím súdom, pretože tento nedostatok rozhodnutia súdu prvej inštancie nieje možné odstrániť prostredníctvom odôvodnenia odvolacieho zmeňujúceho rozhodnutia, pretože by
došlo k porušeniu podstaty dvojinštančného konania a k porušeniu práv strán sporu. Žalovaný zotrval
na svojich doterajších písomných a ústnych vyjadreniach.
19. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu zaslal stanovisko žalobca v ktorom uviedol, že v doterajšom
konaní a v odvolaní sa už opakovane vyčerpávajúcim spôsobom vyjadril, a na svoje stanoviskách a
argumentáciu odkazuje bez toho, aby ich znovu zopakoval. Vo vzťahu k listinnému dôkazu predloženým
žalobcom, k prieskumu verejnej mienky, ktorý bol realizovaný spoločnosťou Data Service z 30.8.2011
žalobca doplnil, že predmetom odvolania nebola otázka správnosti, relevancie a výpovednej lehoty tohto
dôkazu, ale spôsob jeho hodnotenia súdom prvej inštancie, ktorý svoj záver o nedostatku zameniteľnosti
výrobkov žalobcu a žalovaného podporil izolovaným údajom vybratým z prieskumu bez akéhokoľvek
skúmania kontextu s ďalšími uvádzanými zisteniami. V súvislosti s tvrdeným žalovaného, že úmysel
ťažiť z povesti žalobcu a jeho výrobkov nebol preukázaný žalobca namietal, že touto otázkou sa
nezaoberal ani napadnutý rozsudok ani podané odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýkal, že zamietol
nekalosúťažnú žalobu a na základe konštatovania, že ak nie sú výrobky a obaly strán zameniteľné,
potom sa žalovaný nemohol dopustiť voči žalobcovi akéhokoľvek nekalosúťažného konania. Žalobca
nevidí žiadnu prekážku v prípade, ak by odvolací súd zopakoval dokazovanie vykonané pred súdom
prvej inštancie tak, ako žalobca v odvolaní navrhuje a v prípade naplnenia podmienok podľa § 390
CSP odvolací súd je povinný sám rozhodnúť vo veci bez ohľadu na prípadnú nespreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
20. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací ( ďalej len „ odvolací súd“ ) po zistení, že odvolanie
bolo podané včas ( § 362 ods. 1 CSP ) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutie, proti ktorému je možné
podaťodvolanie,beznariadeniapojednávaniavsúlades§385ods.1CSP,viazanýrozsahomodvolania,
odvolacími dôvodmi ( § 379, § 380 ods. 1 CSP ), prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.
21. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu v
napadnutom výroku, ktorým žalobu zamietol a ktorým žalovanému priznal právo na plnú náhradu trov
konania voči žalobcovi.
22. Zo žaloby, písomných podaní žalobcu, ako aj z ústnych prednesov právneho zástupcu žalobcu
vyplýva,žežalobousažalobcadomáhalnárokovtitulomochranyprávochrannýchznámokatitulompráv
porušených, resp. ohrozených nekalosúťažným konaním v súvislosti s naplnením skutkových podstát
klamlivého označenia tovarov a služieb, vyvolávaním nebezpečenstva zámeny a parazitovaním na
povesti podniku podľa § 46 ods. 1, § 47 ods. 1 písm. c) a § 48 Obchodného zákonníka.
23. Okresný súd prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 10CbPv/6/2011-316 dňa 15.4.2014 a žalobu
žalobcu zamietol. Na základe podaného odvolania žalobcom proti rozsudku okresného súdu odvolací
súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil rozsudkom sp.zn. 41Cob/360/2014 zo dňa 31.5.2015.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca a Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením sp.zn. 4Obdo/40/2015 zo dňa 31.3.2017 rozsudok okresného súdu a rozsudok krajského
súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
24. Po vrátení veci okresnému súdu a pred pojednávaním, ktoré sa konalo dňa 27.2.2018 právny
zástupca žalobcu podaním zo dňa 24.1.2018 oznámil okresnému súdu výsledok rokovania strán o
ukončení sporu, čiastočné späťvzatie žalobného návrhu a návrh na rozhodnutie veci. Žalobca vzal
žalobu späť v časti v ktorej žiadal, aby súd uložil žalovanému zdržať sa používania ochranných známok
zapísaných na ÚPV OZ XXXXXX, OZ XXXXXX, OZ XXXXXX, OZ XXXXXX, OZ XXXXXX, OZ XXXXXX,
v časti uverejniť písomné ospravedlnenie vo forme plošnej inzercie v denníku K. E. a v časti zaplatenie
náhrady škody vo výške 33.000,-Eur.
25. S čiastočným späťvzatím žaloby žalovaný súhlasil a okresný súd v tejto časti konanie zastavil.
26. Po zmene petitu žaloby a po čiastočnom zastavení konania predmetom sporu zostal návrh žalobcu
na primerané zadosťučinenie o forme písomného ospravedlnenia sa len žalobcovi, o ktorom okresný
súd rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca v konanínepreukázal tvrdené nekalosúťažné konanie vyvolaním nebezpečenstva zámeny a parazitovaním na
povesti podniku.
27. Predmetom odvolacieho konania ostalo právo žalobcu na primerané zadosťučinenie formou
písomného ospravedlnenia zaslaného žalobcovi v znení: „ Spoločnosť ROYAL Drink Slovakia, s.r.o.,
so sídlom v Banskej Bystrici sa týmto ospravedlňuje spoločnosti GAS Família, s.r.o. Stará Ľubovňa so
sídlom v Starej Ľubovni za porušovanie jej práv z ochranných známok, najmä z ochrannej známky OZ
XXXXXXpredávajúcejsklenenýobal,akoajzanekalúsúťaž,ktorýsaspoločnosťROYALDrinkSlovakia,
s.r.o. dopustila distribúciou liehovín značky E. s príchuťou ovocia a lesných plodov zameniteľných s
liehovinami z produkovaného radu spoločnosti GAS Família, s.r.o., R. W. Z., R. W. W., R. W. Q., R. W.
Q., R. W. E., R. W. E. a R. W. O..
28. Právna úprava v § 53 Obchodného zákonníka vymedzuje právne prostriedky ochrany proti nekalej
súťaže. Osoby, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené nekalou súťažou môžu sa proti porušiteľovi
domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav, ďalej môžu požadovať primerané
zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného
obohatenia. Nárok na poskytnutie zadosťučinenia smeruje k náhrade nemajetkovej ujmy, ktorá z nekalej
súťaže oprávnenému vznikla.
29. Okresný súd v súvislosti s petitom, ktorý zostal predmetom sporu a otázku, či konanie žalovaného
bolo alebo nebolo konaním nekalosúťažným, posudzoval a vzal do úvahy všetky skutkového tvrdenia
žalobcu o nekalosúťažnom konaní žalovaného a to v súvislosti s vymedzením základných znakov
konania, ktoré je považované za nekalosúťažné a teda zakázané ( § 44 Obchodného zákonníka ) a tiež
posudzoval, či toto konanie napĺňa skutkovú podstatu nekalej súťaže podľa § 46 ods. 1 a § 37 ods. 1
písm. c) a § 48 Obchodného zákonníka.
30. Okresný súd posudzoval podľa tvrdení žalobcu klamlivé označovanie tovaru používaním obalov
výrobkov dovážaných žalovaným zameniteľných s ochrannou známkou žalobcu a zameniteľnosť obalov
výrobkovsporovýchstrán.Zodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiavyplýva,žeokresnýsúdposudzoval
aj skutkovú podstatu - parazitovanie na povesti, ktoré žalobca odôvodňoval len cez osobu pána Q. I..
31. Žalobca v podanom odvolaní k nesprávnemu posudzovaniu nekalosúťažného konania vytýkal najmä
nesprávnosťnapadnutéhorozhodnutiavovzťahukformenekalejsúťažeparazitovanímnapovestipodľa
§ 48 Obchodného zákonníka, keď zamietol nekalosúťažnú žalobu na iba na základe konštatovania,
že ak nie sú výrobky a obaly strán zameniteľné, potom sa žalovaný nemohol dopustiť voči žalobcovi
akéhokoľvek nekalosúťažného konania.
32. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca parazitovanie na povesti odôvodnil tak, že vedomé protiprávne
konanie žalobcu, spočívajúce v iniciácii výrobkov ovocných liehovín radu E. E. a E. E. V., a ich plnenie do
fľašetvarovozhodnej,čiveľmipodobnejfľašidovtedyexkluzívnepoužívanéžalobcompreliehovinyradu
R. W. a následne dovoz distribúcia týchto výrobkov na území Slovenska, je zjavne poznačená úmyslom
žalobcu parazitovať na povesti produkovaného radu R. W.. Toto konanie a jeho subjektívna stránka
boli personifikované a reprezentované osobou štatutárneho zástupcu žalovaného pána Q. I., ktorý bol
konateľom žalovaného od 29.3.2011 do 29.12.2016 a od 2.3.2006 do 12.12.2014 konateľom spoločnosti
Czechoslovak Spirit s.r.o., Praha 1. Táto spoločnosť bola exkluzívnym distribútorom výrobkov žalobcu
na území ČR od roku 2007 do roku 2010, kedy bola zmluva o obchodnej spolupráci o výhradnom predaji
z roku 2007 zrušená z dôvodu konania, ktoré je predmetom tejto žaloby. V rozhodnom období jediným
spoločníkom spoločnosti Czechoslovak Spirit s.r.o., ako aj spoločnosti žalovaného od 29.3.2011 do
18.11.2013 bola spoločnosť FDV CORPORATION CZ a.s., Praha 1, ktorá sídli na zhodnej adrese ako
spoločnosť Czechoslovak Spririt, s.r.o.. V období vstupu žalovaného na trh s radom liehovín E. E. a E.
E. V. spájala výlučného distribútora výrobkov žalobcu v Čechách a distribútora sporných výrobkov na
Slovensku tak osoba konateľa oboch spoločností pána Q. I., ako aj osoba jediného spoločníka oboch
spoločnostíFDVCORPORATIONCZa.s.Praha. Žalovanýsipretobolveľmidobrevedomýobchodného
potenciálu produkovaného radu R. W. i jeho potencionálneho plagiátu a že došlo k úmyselnému
napodobneniu obalu liehovín produkovaného radu R. W. v snahe parazitovať na povesti dotknutých
výrobkov. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd vo vzťahu k nekalej súťaže parazitovaním na povesti
nezamietol žalobu len na základe konštatovania, že výrobkov a obalov strán nie sú zameniteľné,
ale zohľadnil najmä tvrdenie žalobcu o parazitovaní na povesti personifikované a reprezentovanéosobou štatutárneho zástupcu žalovaného pána Q. I.. V odvolaní žalobca neuviedol žiadne relevantné
skutočnosti a to v súvislosti s pazitovaním žalovaného na povesti pána Q. I..
33. Z uvedených dôvodov odvolací súd námietku žalobcu v podanom odvolaní, ktorá sa týka skutkovej
podstaty nekalej súťaže parazitovaním na povesti nepovažuje za dôvodnú.
34. K námietke žalobcu k nesprávnemu posudzovaniu zameniteľnosti ochranných známok okresným
súdom odvolací súd dopĺňa, že otázku zameniteľnosti treba posudzovať z hľadiska priemerného
spotrebiteľa. Priemerným spotrebiteľom je najmä taký zákazník, ktorý má dostatok informácii v rozumnej
miere, je pozorný a opatrný, a to aj s ohľadom na sociálne, kultúrne a jazykové faktory, a možno od
neho očakávať, že prihliadne k podstatným rozdielom medzi značkami, označením výrobkov a podobne.
Pri posudzovaní zameniteľnosti tak nepostačuje odvolávať sa iba na zhodné prvky označení, ale je
nutné vychádzať z celkového dojmu, ktorým posudzované označenie, predovšetkým vizuálne, pôsobí
na priemerného zákazníka. Pravdepodobnosť zámeny musí byť posudzovaná celkove s prihliadnutím ku
všetkýmvyhnanýmfaktoromvzhľadomkokolnostiamprípaduacelkovéposúdenievizuálne,významové
o zameniteľnosti označení musí byť založené na celkovom dojme ktorým pôsobí a je nutné brať do
úvahy dominantné a rozlišujúce prvky.
35. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že okresný súd v hodnotení zameniteľnosti
výrokov poukazoval nielen na rozhodnutie ÚPV ČR O- XXXXXX, ale zameniteľnosť obalov výrobkov
strán posudzoval z hľadiska vizuálneho, fonetického a semanitckého, a mal za to, že zistené rozdiely
potvrdzujú nezameniteľnosť obalov výrobkov žalobcu a obalov výrobkov dovážaných žalovaným. Mal
za to , že nie je splnená podmienka spôsobilosti vyvolania nebezpečenstva a zámeny obalov výrobkov
strán, čo by znamenalo, že žalovaný „otrocky“ napodobnil a priamo skopíroval obal výrobkov žalobcu
alebo jeho výkony, čo v posudzovanom prípade splnené nebolo.
36. Z týchto zistení odvolací súd dospel k záveru, že žalobca na základe svojich tvrdení nepreukázal
podstatu nekalosúťažného konania podľa jeho tvrdenia, ktoré spočíva v konaní žalovaného, že predáva
v jeho obaloch, ktoré sú napodobneniny jeho chránených obalov. Žalovaný nenaplnil skutkovú podstatu
nekalej súťaže podľa § 47 Obchodného zákonníka.
37. K námietke žalobcu v podanom odvolaní, že okresný súd v napadnutom rozsudku neuvádza, či
sa otázkou ochrany ochrannej známky s dobrým menom v zmysle § 8 ods. 2 písm. c) zákona č.
506/2009 Z.z. o ochranných známkach zaoberal a posudzoval, odvolací súd dopĺňa, že z hľadiska
skutkových tvrdení spolu s formulovaním petitom, ktorý zostal predmetom sporu je zrejmé, že žalobcovi
ide o to, aby žalovanému bola formou zadosťučinenia uložená povinnosť písomne sa ospravedlniť a
doručiť písomné ospravedlnenie spoločnosti žalovaného za porušovanie jej práv z ochranných známok,
najmä s ochranou známky OZ XXXXXX. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že žalobca sa
pôvodnežaloboudomáhalokremochranyprávporušených,resp.ohrozenýchnekalosúťažnýmkonaním
aj ochrany práv z ochranných známok. Vzhľadom na skutočnosť, že o nároku titulom ochrany práv z
ochranných známok bolo zastavené konanie, okresný súd nepochybil, keď neposudzoval a nezaujal
stanovisko k otázke ochrany ochrannej známky s dobrým menom podľa § 8 ods. 2 písm. c) zákona o
ochranných známkach tak, ako to žalobca v odvolaní tvrdil a žiadal.
38. Odvolací súd po vyhodnotení podstatných odvolacích tvrdení a odvolacích dôvodov konštatuje, že
v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu
prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho
rozsudku.
39. Preskúmaním veci ďalej odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania nesprávne posúdil pomer úspechu a neúspechu strán v konaní. Podľa názoru odvolacieho
súdu žalobca mal v predmetnom spor neúspech v časti ktorou okresný súd konanie zastavil z dôvodu
čiastočného späťvzatia žaloby a v časti, ktorou vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobca však bol úspešný v
dovolacom konaní, čo predstavuje približne rovnaký úspech strán sporu v tomto konaní. Z uvedených
dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu, ktorým žalovanému priznal právo na plnú náhradu
trov konania od žalobcu podľa § 388 CSP zmenil tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo podľa ust. § 255 ods. 2 CSP.40. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 397 ods. 1 CSP v spojení s § 255
a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods.
2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.
41. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.