Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. október 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/41/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200528
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8019200528.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členov
senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD, v právnej veci žalobcu LEGATOs
Recovery k.s., so sídlom Mierová 650/56 Bratislava - mestská časť Ružinov 821 05, IČO: 47 256 184,
správca konkurznej podstaty úpadcu ST OMEGA s.r.o. v konkurze so sídlom Nám. gen. Štefánika 3,
064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 31 702 791, proti žalovanému Daňovému úradu Prešov, pobočka Stará
Ľubovňa, Prešovská 1, 064 01 Stará Ľubovňa o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného o
použití nadmerného odpočtu, zo dňa 24. júla 2019 č. 101798970/2019 na základe všeobecnej správnej
žaloby, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e oznámenie žalovaného o použití nadmerného odpočtu zo dňa 24.07.2019, číslo:
101798970/2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého opatrenia žalovaného

1. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Daňový úrad Prešov, pobočka Stará Ľubovňa
vydal dňa 24.07.2019 oznámenie o použití nadmerného odpočtu, v ktorom žalovaný oznámil, že v
zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 a ods. 7 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok) nadmerný odpočet vo
výške 14 163,54 EUR, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty dňa 18.07.2019 vo výške 14 163,54
EUR za zdaňovacie obdobie február 2019 sa použije na úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej
hodnoty vo výške 14 163,54 EUR za zdaňovacie obdobie máj 2011 splatného 20.03.2018, t.j. nedoplatku
vzniknutého po vyhlásení konkurzu vyplývajúceho z rozhodnutia č.102499542/2017 zo dňa 04.12.2017.

2. Ďalej z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 15.07.2015 pod
č. 1160127/2015 vydal žalovaný dodatočný platobný výmer, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
14.03.2016, ktorým žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie máj 2011 v sume 501.396,69 EUR a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 326.946,02 EUR s
rozdielom dane na úhradu v sume 326.946,02 EUR za zdaňovacie obdobie máj 2011, zaviazal žalobcu
zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto dodatočného platobného výmeru na účet žalovaného.

3. Rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky pod č. 230183/2016 zo dňa 04.03.2016,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.03.2016 a vykonateľnosť dňa 30.03.2016 bolo citované
rozhodnutie žalovaného v odvolacom konaní potvrdené.

4. Ďalej z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 04.12.2017 žalovaný vydal
rozhodnutie, ktorým podľa ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 Daňového poriadku v znení účinnom
do 31.12.2015 v nadväznosti na § 165e ods. 2 Daňového poriadku uložil žalobcovi pokutu vo výške
82.834,20 EUR za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku za uplatnenie
nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2011 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý
si mal právo uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 07.12.2017. Proti tomuto rozhodnutiu podal
žalobca odvolanie. O podanom odvolaní rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky pod č.
100444409/2018 zo dňa 26.02.2018 tak, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie o pokuty za správny
delikt potvrdilo. Uvedené rozhodnutie žalovaného o správnom delikte tak nadobudlo právoplatnosť dňa
05.03.2018.

II.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

5. Vo včas podanej žalobe žalobca namietal nezákonnosť tohto opatrenia žalovaného v súvislosti
so započítaním nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty. Napadnuté oznámenie žalovaného
považoval žalobca v celom rozsahu za nezákonné a tvrdil, že bol týmto rozhodnutím ukrátený na svojich
právach, keďže došlo k zmene výšky daňového nedoplatku vyplývajúceho z predpisov hmotného práva,
na základe čoho žiada, aby Krajský súd v Prešove preskúmal zákonnosť uvedeného opatrenia. Žalobca
tvrdí, že bol týmto oznámením ukrátený na svojich právach, keďže došlo k zmene výšky daňového
nedoplatku vyplývajúceho z predpisov hmotného práva a zániku práva na vyplatenie nadmerného
odpočtu.

6. Pokiaľ ide o žalobné námietky súvisiace s podanou žalobou žalobca uviedol, že použitie nadmerného
odpočtu na úhradu daňového nedoplatku je nezákonné. S účinnosťou od 15.01.2016 bol na majetok
úpadcu: ST OMEGA s.r.o. v reštrukturalizácii, Nám. gen. Štefánika 3, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO:
31702 791 vyhlásený konkurz. Z uvedeného dôvodu postup uplatňovania práv a pohľadávok v konkurze
podlieha prednostne špeciálnej úprave zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.

7. Žalovaný si v konkurze prihláškou uplatnil nasledovné pohľadávky, a to vo výške 66.484,50 eur za
DPH september 2012, vo výške 261.705,86 eur za DPH marec 2011, vo výške 2.880,00 eur za daň z
príjmu právnických osôb za rok 2014, vo výške 17.104,30 eur za DPH júl 2011, vo výške 73.850,49 eur
za DPH august 2011, vo výške 300,00 eur za rozhodnutie o uložení pokuty zo dňa 26.01.2015, vo výške
112.686,35 eur za rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane za DPH november 2011 a vo výške 500 eur
za daňové priznanie dani z pridanej hodnoty za november 2011. Pohľadávku proti podstate v súlade s
ustanovením § 87 ods. 7 zákona č.7/2005 Z.z. si žalovaný k dnešnému dňu v konkurze neuplatnil žiadnu.

8. Dňa 07.12.2017 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Stará
Ľubovňa, č. 102499542/2017 z 04.12.2017, ktorým bola daňovému subjektu: PERSPECTA Recovery, k.
s., Bardejovské kúpele 30, 086 31 Bardejov - správca v konkurznom konaní úpadcu ST OMEGA s.r.o.,
IČO: 31702791, DIČ: 202525848, IČ DPH: SK202525848, Nám. gen. Štefánika 3, 06401 Stará Ľubovňa
uložená pokuta vo výške 82.834,20 Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku
- za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2011 vo výške, ktorá je väčšia ako
nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona č.222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

9. Dňa 18.12.2017 podal žalobca voči uvedenému rozhodnutiu o uložení pokuty odvolanie, v ktorom na
záver uviedol: „Okrem toho na záver odôvodnenia k odvolaniu dodávame, že v súlade s ustanovenia §
100. ods. 2 písm. c) zákona č.7/2005 Z.z. sú zmluvné a mimozmluvné sankcie so vznikom po vyhlásení
konkurzu a ktoré postihujú majetok Úpadcu vylúčené z uspokojenia. A aj keď vnímame povinnosť
správcu dane plniť svoje zákonom uložené úlohy a povinnosti, považujeme postup správcu dane za
neefektívny a zbytočný.

10. V rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR č. 100444409/2018 z 26.02.2018 vzal žalovaný stanovisko
správcu ohľadom vylúčenia predmetnej pokuty uloženej rozhodnutím č. 102499542/2017 z 04.12.2017
na vedomie.

11. Podľa ustanovenia § 158 ods. 5 Daňového poriadku, po vyhlásení konkurzu alebo po povolení
reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu. Týmto zákonom je zákon č.
7/2005 Z.z., ktorého predmetom je „riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym
uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v
reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddlženie fyzickej
osoby.“

12. Dotknutý (započítaný) nadmerný odpočet je majetok podliehajúci konkurzu, ktorým môže nakladať
správca konkurznej podstaty a ktorého použitie na úhradu pohľadávok proti podstate prípadne
rozvrhnutie veriteľom na uspokojenie ich prihlásených pohľadávok určuje výlučne správca, pri
prihlásených pohľadávkach (§ 28 zákona č. 7/2005 Z.z.) výlučne rozvrhom po schválení príslušným
orgánom, v prípade všeobecnej podstaty veriteľským výborom/zástupcom veriteľov.

13. V súlade s povahou a následkami inštitútu použitia pohľadávky na úhradu daňového nedoplatku
máme za to, že vo veci sa jedná o inštitút započítania pohľadávok, ktorý je v konkurze výrazne limitovaný
podľa ustanovenia § 54 zákona č. 7/2005 Z.z.

14. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. „proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po
vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením
konkurzu; to isté platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

15. Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 zákona č.7/2005 Z.z. „Pohľadávku neprihlásenú spôsobom
ustanoveným týmto zákonom, prihlásenú pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po
vyhlásení konkurzu a pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu nie je
možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke.“

16. Kritériom pre zistenie započítateľnosti pohľadávok je moment ich vzniku, nie splatnosti. Zo zaslaných
oznámení správcu dane vyplýva, že sa momentom vzniku svojich pohľadávok vôbec nezaoberal.
Splatnosť pohľadávky vyplývajúcej z rozhodnutia žalovaného nie je možné stotožniť s momentom jej
vzniku, ako kritériom v zmysle ustanovenia § 54 zákona č. 7/2005 Z.z., ktorý má autonómny význam
vlastný insolvenčnému právu.

17. Podľa ustanovenia § 44 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. „Ak tento zákon neustanovuje inak,
pohľadávku, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nie je možné počas konkurzu uspokojiť z majetku
podliehajúceho konkurzu inak ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku.“

18. Pohľadávka žalobcu z nadmerného odpočtu za 02/2019 v celkovej sume 14 163,54 EUR so
vznikom po vyhlásení konkurzu, bola žalovaným započítaná na pohľadávku žalovaného z rozhodnutia
č. 102499542/2017 zo dňa 04.12.2017, ktorým bola daňovému subjektu - žalobcovi: PERSPECTA
Recovery, k. s., Bardejovské kúpele 30, 086 31 Bardejov - správca v konkurznom konaní úpadcu ST
OMEGA s.r.o., IČO: 31702791, DIČ: 202525848, IČ DPH: SK202525848, Nám. gen. Štefánika 3, 06401
Stará Ľubovňa uložená pokuta vo výške 82.834,20 EUR za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g)
Daňového poriadku - za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2011 vo výške,
ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť
podľa zákona č. 222/2004 Z.z.

19. Doručenie rozhodnutia č. 102499542/2017 zo dňa 04.12.2017, resp. potvrdzujúceho rozhodnutia
vydaného žalovaným č. 10444409/2018 z 26.02.2018 do rúk správcu konkurznej podstaty dňa
07.12.2017, resp. 05.03.2018 nie je možné považovať za uplatnenie danej pohľadávky ako pohľadávky
proti podstate. Uplatnenie pohľadávky podľa § 87 ods. 7 zákona č. 7/2005 Z.z. je hmotnoprávnym
uplatnením pohľadávky, zatiaľ kým doručenie vyššie menovaného rozhodnutia dňa 07.12.2017, resp.
05.03.2018 bolo doručením rozhodnutia podľa ustanovení zákona o správe daní, t. j. jednalo sa o
splnenie procesnoprávnych podmienok pre legálne uloženie pokuty. Žalobca sa voči rozhodnutiu č.
102499542/2017 zo dňa 04.12.2017o uložení pokuty odvolal v zákonnej lehote dňa 18.12.2017. V

odvolaní informoval správcu dane, že pohľadávka na pokute je zo zákona vylúčená z uspokojenia podľa
ustanovenia § 100 ods. 2 písm. c) zákona č. 7/2005 Z.z.

20. Navyše, z vyššie uvedených rozhodnutí žalovaného nevyplýva ani žiadna vôľa žalovaného uplatniť
si pohľadávku na pokute ako pohľadávku proti podstate.

21. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd v rozsudku sp. zn.: 4Sžf/24/2010 zo dňa
15.11.2011 poskytol právny názor o tom, či doručenie rozhodnutia správcu dane do rúk správcovi
konkurznej podstaty úpadcu môže vyvolať súbežne aj účinok uplatnenia pohľadávky správcu dane
z doručovaného rozhodnutia ako pohľadávky proti podstate: „Skutočnosť, že je správcovi konkurznej
podstaty ako daňovému subjektu doručené rozhodnutie o uložení pokuty, nemožno stotožňovať s
prihlásením daňovej pohľadávky v konkurze, prípadne uplatnením pohľadávky proti podstate správcom
dane v priebehu konkurzného konania. Jedná sa o procesný úkon oznámenia obsahu rozhodnutia jeho
doručením so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami v rámci procesu daňového konania, t. j. začatia
plynutia lehoty na podanie opravného prostriedku, prípadne splatnosti rozhodnutím uloženej povinnosti.
Vzhľadom k tomu, že takto uložená sankcia je vylúčená z uspokojenia z majetku úpadcu tvoriaceho
konkurznú podstatu, je možné takúto pohľadávku považovať za nevymožiteľnú v rámci konkurzného
konania. Zaplatenia takejto pohľadávky sa môže konkurzný veriteľ, teda správca dane, domáhať po
skončení konkurzného konania a to aj výkonom daňovej exekúcie v prípade, že po skončení konkurzu
zostane úpadcovi majetok.“

22. Samotná skutočnosť, že daňové konanie alebo daňová kontrola pokračuje (alebo môže začať) bez
ohľadu na vyhlásenie konkurzu ešte neznamená, že správca môže autonómne, výlučne podľa daňových
predpisov rozhodovať o uspokojení jeho pohľadávok. Momentom vyhlásenia konkurzu musí postupovať
v súlade s ustanoveniami špeciálneho právneho predpisu - zákona č.7/2005 Z.z.; v danom prípade
konkrétne musí rešpektovať ustanovenia § 54, § 28, § 44, § 87 a § 100 zákona č.7/2005 Z.z., inak
postupuje nezákonne.

23. Správca dane realizoval započítanie pohľadávok v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 a 2 zákona
č.7/2005 Z.z., keď proti pohľadávkam úpadcu na nadmerný odpočet so vznikom po vyhlásení konkurzu
(t. j. od 15.01.2016 vrátane dodnes) započítaval svoje pohľadávky bez toho, aby boli v konkurze riadne
prihlásené podľa § 28 zákona č.7/2005 Z.z. alebo podľa ustanovenia § 87 ods. 7 zákona č. 7/2005 Z.z.
Takýto postup správcu dane je nesprávny a nezákonný.

24. Podľa ustanovenia § 100 ods. 2 písm. c) zákona č.7/2005 Z.z. sú zmluvné a mimozmluvné sankcie
so vznikom po vyhlásení konkurzu a ktoré postihujú majetok Úpadcu vylúčené z uspokojenia. V dôsledku
neprihlásenia/neuplatnenia pohľadávok správcu dane v konkurze nemohol/nemôže správca konkurznej
podstaty uskutočniť prieskum a z uspokojenia vylúčiť pohľadávky, o ktorých tak ustanovuje zákon.

25. Zmluvné a mimozmluvné sankcie so vznikom po vyhlásení konkurzu, ktoré postihujú majetok Úpadcu
sú vylúčené z uspokojenia vždy bez ohľadu na to, či boli v konkurze uplatnené veriteľom podľa zákona
č. 7/2005 Z.z. a či ich správca neuznal. V dôsledku toho sú tieto mimozmluvné sankcie nezapočítateľné.
Opačný výklad by mal za následok nedovolené individuálne uspokojovanie veriteľa.

26. A aj keď žalobca nepopiera povinnosť správcu dane plniť svoje zákonom uložené úlohy a povinnosti,
napr. ukladať sankcie, má však za to, že aj keď správca dane môže (resp. musí) vydať takéto
rozhodnutie, ešte neznamená, že takáto pohľadávka môže byť v konkurze uspokojená. Správca dane
musí rešpektovať ustanovenia zákona č.7/2005 Z.z., inak postupuje/vykonáva opatrenia nezákonne.
Správca dane si však v hrubom rozpore so zákona č. 7/2005 Z.z., ktorý má v danom prípade prednosť
pred z. o správe daní, započítal svoju pohľadávku, aj keď tak učiniť nesmel. Uvedeným krokom ukrátil
veriteľov na ich uspokojení.

27. Na záver žalobca uviedol, že v súlade so zásadami dobrej správy správca dane nesmie uprednostniť
hocijaký výber daní, ale iba správny výber daní, k čomu mu má dopomáhať oprávnenie za týmto
sledovaným účelom použiť najvhodnejšie prostriedky. Správca dane, však vo vyššie uvedených
postupoch a opatreniach svoje oprávnenie zneužíva a postupuje v rozpore so zásadou legality.

28. Použitie nadmerných odpočtov uvedených vyššie je zo zákona vylúčené, t. j. oznámenia správcu
dane sú výsledkom nezákonných a svojvoľných opatrení správcu dane, ktoré majú za následok
individuálne uspokojenie účastníka konkurzného konania v rozpore so zákonom. Postup a rozhodovanie
správcu dane ukracuje ostatných prihlásených veriteľov, ako aj veriteľov pohľadávok proti podstate a
Úpadcovi - daňovému subjektu spôsobuje škodu (a následne aj ostatným veriteľom).

29. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby správny súd žalobou napádané oznámenie zo dňa
24.07.2019 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Na nariadení pojednávania žalobca netrval.

III.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

30. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 04.11.2019 uviedol, že Okresný súd
Prešov uznesením sp. zn.: 2R/1/2015 zo dňa 08.01.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 8/2016
zo dňa 14.01.2016, rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi ST OMEGA, s.r.o.,
so sídlom Námestie gen. Štefánika 3, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 31 702 791 (ďalej len „úpadca" v
príslušnom gramatickom tvare), začatí konkurzného konania voči úpadcovi a vyhlásení konkurzu voči
úpadcovi. Súčasne konajúci súd ustanovil žalobcu (v tom čase pod názvom PERSPECTA Recovery, k.s.)
do funkcie konkurzného správcu a vyzval veriteľov úpadcu, aby prihlásili svoje pohľadávky v základnej
prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu u správcu a na súde.

31. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov sa vyhlásením konkurzu
neprerušuje daňové konanie, čo znamená, že účinky vyhlásenia konkurzu nemajú vplyv na už
prebiehajúce daňové konanie, resp. vyhlásenie konkurzu nepredstavuje prekážku pre začatie daňového
konania po tom, ako nastali účinky vyhlásenia konkurzu.

32. V súlade s § 2 písm. c) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“ v príslušnom
gramatickom tvare) sa na účely tohto zákona rozumie daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje
o právach a povinnostiach daňových subjektov.

33. Daňové konanie predstavuje jednu z činností vykonávanú v rámci správy daní, ktorou sa v zmysle
§ 2 písm. a) Daňového poriadku rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením
úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. V prípade vyhlásenia
konkurzu na majetok daňového subjektu je správca dane povinný v rámci správy daní aplikovať Daňový
poriadok, jeho osobitné (špeciálne) ustanovenia pre konkurz a reštrukturalizáciu upravené v šiestej časti
ako aj ustanovenia osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.

34. Žalobcom napadnuté započítanie sa týka rozhodnutia č. 102499542/2017 zo dňa 04.12.2017 o
uložení pokuty vo výške 82 834, 20 eura podľa ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 Daňového
poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na § 165e ods. 2 Daňového poriadku za
správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku, tzn. za uplatnenie nadmerného
odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2011 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo
uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktoré
bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100444409/2018 zo dňa
26.02.2018 (právoplatnosť dňa 05.03.2018 a vykonateľnosť dňa 21.03.2018).

35. Daňou sa podľa § 2 písm. b) Daňového poriadku rozumie daň podľa osobitných predpisov vrátane
úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok
za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za
rozvoj podľa osobitného predpisu. Daňovým nedoplatkom sa v súlade s § 2 písm. f) Daňového poriadku
rozumie dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Podľa § 158 ods. 1 Daňového poriadku sa na účely
konkurzu a reštrukturalizácie považuje daňový nedoplatok za pohľadávku. Keďže pokuta sa považuje
podľa § 2 písm. b) Daňového poriadku za daň, nejde o zmluvnú a ani o mimozmluvnú sankciu, ktorá
by bola vylúčená z uspokojenia podľa § 100 ods. 2 písm. c) zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších
predpisov.

36. Podľa § 158 ods. 3 Daňového poriadku ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu
alebo po vyhlásení konkurzu, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu.

37. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov proti pohľadávke, ktorá vznikla
úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred
vyhlásením konkurzu. V zmysle ods. 4 cit. ustanovenia vyššie uvedeného zákona započítanie iných
pohľadávok nie je vylúčené. Interpretácia uvedeného ustanovenia zákona znamená, že na započítanie
sú navzájom spôsobilé nasledujúce úpadcove pohľadávky a pohľadávky voči úpadcovi:
- pohľadávka, ktorá vznikla úpadcovi pred vyhlásením konkurzu s pohľadávkou voči úpadcovi, ktorá
vznikla pred vyhlásením konkurzu;
- pohľadávka, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu s pohľadávkou voči úpadcovi, ktorá vznikla
po vyhlásení konkurzu;
- pohľadávka, ktorá vznikla úpadcovi pred vyhlásením konkurzu s pohľadávkou voči úpadcovi, ktorá
vznikla po vyhlásení konkurzu.

38. Nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty vo výške 14 163,54 EUR za zdaňovacie obdobie
február 2019 sa považuje za pohľadávku, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, keďže konkurz
bol vyhlásený súdom dňa 15.01.2016. Táto pohľadávka úpadcu, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu,
je spôsobilá na započítanie s pohľadávkou voči úpadcovi, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu. Takouto
pohľadávkou je daňový nedoplatok, ktorý eviduje správca dane z dôvodu nezaplatenia pokuty za
správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku, to znamená za uplatnenie nadmerného
odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2011 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo
uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, t. j.
v sume 83.834,20 eur vyplývajúcej z rozhodnutia č. 102499542/2017 zo dňa 04.12.2017 v spojení s
rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100444409/2018 zo dňa 26.02.2018. Tento
daňový nedoplatok vznikol dňa 21.03.2018, teda v deň vykonateľnosti rozhodnutia prvostupňového a
druhostupňového orgánu.

39. Individuálny právny akt (akt aplikácie práva) je výsledkom aplikačnej činnosti kompetentného
štátneho orgánu (resp. orgánu verejnej moci), ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia, prípadne
autoritatívne zisťujú (potvrdzujú) oprávnenia a právne povinnosti konkrétne určených subjektov.
Individuálny právny akt zaväzuje svojho adresáta až do momentu jeho výslovného zrušenia alebo zmeny
kompetentným orgánom. Do tohto časového momentu sa každý individuálne určený adresát ním musí
bezvýhradne riadiť. Rozhodnutie kompetentného orgánu, ktorým dochádza k zrušeniu alebo zmene
individuálneho právneho aktu, má konštitutívne účinky smerujúce do budúcna („ex nunc“).

40. Podľa § 79 ods. 7 Daňového poriadku na nadmerný odpočet, daň z pridanej hodnoty uplatnenú
podľa osobitného predpisu a spotrebnú daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa primerane vzťahujú
odseky 1 až 6 upravujúce použitie daňového preplatku. Jednou zo zákonných možností použitia
daňového preplatku je aj jeho kompenzácia s daňovým nedoplatkom, ktorú je možné vykonať aj počas
konkurzu vyhláseného na majetok daňového subjektu za predpokladu splnenia podmienok uvedených
v § 54 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.

41. Podľa § 79 ods. 1 Daňového poriadku o použití daňového preplatku správca dane písomne
upovedomí daňový subjekt. Toto upovedomenie vykonal žalovaný oznámením o použití nadmerného
odpočtu č. 101798970/2019 zo dňa 24.07.2019, ktoré v súlade s § 159 Daňového poriadku doručil
žalobcovi. V zmysle § 79 ods. 11 Daňového poriadku sa použitie daňového preplatku, nadmerného
odpočtu, dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane podľa odsekov 1 a 8 až 10 považuje za ich
vrátenie.

42. Pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu daňový úrad uplatnil u správcu v konkurznom
konaní podľa § 87 ods. 7 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, ako pohľadávku proti
podstate. Pri uplatňovaní pohľadávky proti podstate zákon č. 7/2005 Z.z. nevyžaduje taký formalistický
prístup ako pri pohľadávkach, ktoré sa uplatňujú prihláškou. Pohľadávku proti podstate je možné
uplatniť napr. rozhodnutím správcu dane a následne rozhodnutím odvolacieho orgánu v prípade podania
odvolania. Podstatné však je, aby rozhodnutie bolo doručené správcovi v konkurznom konaní, čo sa v
danom prípade aj stalo, o čom svedčí doručenka rozhodnutia o odvolaní, ktorá je vo fotokópii súčasťou
spisu. Keďže pohľadávka bola riadne uplatnená u správcu v konkurznom konaní a nejde o pohľadávku

vylúčenú z uspokojenia, mohol si ju daňový úrad započítať proti záväzkom, ktoré má voči úpadcovi v
zmysle § 54 zákona č. 5/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu nie je možné ani
tvrdiť, že žalovaný porušil ustanovenia § 44 ods. 3 a zároveň ustanovenie § 44 ods. 4 zákona č. 7/2005
Z.z. v znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 44 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších
predpisov totižto hovorí len o pohľadávkach, ktoré sa uplatňujú prihláškou. Keďže v danom prípade ide
o pohľadávku proti podstate, tá sa aj vzhľadom na znenie ustanovenia § 28 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.
v znení neskorších predpisov v konkurze neuplatňuje prihláškou.

43. Žalovaný trval na tom, že žalovaný konal v súlade so zákonom č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších
predpisov a zákonom č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, a teda aj v súlade so zásadou legality.

44. Z uvedených dôvodov žalovaný považoval žalobou napadnuté oznámenie žalovaného za správne,
zákonné, preto navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

Obsah vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného

45. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 02.12.2019. Uviedol, že
žalovaný si uvedenú pohľadávku titulom pokuty v sume 82 834,20 EUR v konkurze uplatnil až dňa
18.09.2019 v čiastočnej výške 54 075,52 EUR doručeným podania, z ktorého jednoznačne vyplýva, že si
pohľadávku uplatňuje ako pohľadávku proti podstate podľa § 87 zákona č. 7/2005 Z. z. Svoju pohľadávku
si žalovaný uplatnil až po podaní žaloby, teda ak by aj pohľadávka nebola vylúčená z uspokojenia a
mala by sa uplatňovať podľa § 87 ods. 7 z. č. 7/2005 Z. z. v čase uskutočnenia započítania neboli
splnené podmienky podľa § 54 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. a to pohľadávku neprihlásenú spôsobom
ustanovenú týmto zákonom, prihlásenú pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po
vyhlásení konkurzu a pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu, nie je
možné započítať voči žiadnej úpadcovej pohľadávke. Argumentoval, že pohľadávka žalovaného nie
je pohľadávkou proti podstate, keďže vecne nespadá pod ustanovenie § 87 ods. 2 písm. a) až m).
Uviedol, že absencia popierajúceho úkonu nemá za následok automatické uznanie pohľadávky. Žalobca
pohľadávku žalovaného vyhodnotil ako pohľadávku, ktorá sa uplatňuje formálnym spôsobom, prihláškou
podľa § 28 zákona č. 7/2005 Z. z., ktorá je okrem toho v konkurze vylúčená z uspokojenia. Postup
podľa ustanovenia § 87 ods. 8 zákona č. 7/2005 Z. z. preto nebol dôvodný. Pohľadávka je vylúčená z
uspokojenia podľa § 100 ods. 2 písm. c) zákona č. 7/2005 Z. z. a je preto nezapočítateľná. Pohľadávka
na mimozmluvnej sankcii so vznikom po vyhlásení konkurzu je z uspokojenia vylúčená „ex lege“, t. j. bez
ohľadu na to, či ju veriteľ uplatnil alebo nie, a či bol veriteľ o neuznaní pohľadávky informovaný alebo nie.

Obsah vyjadrenia žalovaného k vyjadreniu žalobcu

46. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 17.12.2019, v ktorom uviedol,
že sa dostatočným spôsobom vysporiadal s jednotlivými bodmi žaloby vo vyjadrení k žalobe a na tomto
zotrváva.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov

47. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (SSP), každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

48. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

49. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

50. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len
„žalobné body“).

51. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

52. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal
napadnuté opatrenie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho
spisu SSP a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V súlade s § 137 ods. 4 a ods.3 veta druhá SSP
správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením skráteného písomného odôvodnenia bez odôvodnenia na
úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.

53. Podľa § 158 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania žalobou napádaného opatrenia; daňový nedoplatok
sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku.

54. Podľa § 158 ods. 2 Daňového poriadku, suma dane, na ktorej vrátenie má daňový subjekt nárok
podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 1)sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje
za záväzok.

55. Podľa § 158 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu
alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí
reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po
začatí reštrukturalizačného konania.

56. Podľa § 158 ods. 4 Daňového poriadku, záväzok, ktorý vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň
začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného
konania, sa považuje za záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného
konania.

57. Podľa § 158 ods. 5 Daňového poriadku, po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie
správca dane postupuje podľa osobitného predpisu.

58. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom ku dňu
vydania žalobou napádaného opatrenia (k 10.12.2018); (ďalej len „zákon o konkurze“ alebo „zákon č.
7/2005 Z.z.“) proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať
pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu; to isté platí aj pre podmienené
pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

59. Podľa § 54 ods. 4 zákona o konkurze, započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené.

60. Podľa § 44 ods. 3 zákona o konkurze, pohľadávky podliehajúce konkurzu sú ich dlžníci počas
konkurzu povinní plniť správcovi.

61. Ak dlžník napriek tomu splní svoj záväzok inej osobe ako správcovi, záväzok dlžníka týmto splnením
nezaniká, ibaže sa plnenie dostane správcovi.

62. Podľa § 44 ods. 4 zákona o konkurze, ak tento zákon neustanovuje inak, pohľadávku, ktorá sa
v konkurze uplatňuje prihláškou, nie je možné počas konkurzu uspokojiť z majetku podliehajúceho
konkurzu inak ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku.

63. Podľa § 28 ods. 1 zákona o konkurze, pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v
konkurze uplatňuje prihláškou.

64. Podľa § 87 ods. 7 zákona o konkurze, pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na
požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate,
vrátane poradia.

65. Podľa § 54 ods. 2 zákona o konkurze, pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto
zákonom, prihlásenú pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu a
pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu nie je možné započítať proti
žiadnej úpadcovej pohľadávke.

66. Podľa § 1 ods. 2 Daňového poriadku, sa podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy
neustanovujú inak.

67. Na základe správnej žaloby mal správny súd preskúmať zákonnosť oznámenia žalovaného o použití
nadmerného odpočtu zo dňa 24.07.2019 číslo 10198970 vo výške 14 163,54 EUR, ktorý vznikol na dani
z pridanej hodnoty dňa 18.07.2019 vo výške 14 163,54 EUR za zdaňovacie obdobie február 2019, ktorý
sa použije na úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty vo výške 14 163,54 EUR za
zdaňovacie obdobie máj 2011 splatného 20.03.2018, t. j. nedoplatku vzniknutého po vyhlásení konkurzu
vyplývajúceho z rozhodnutia č. 102499542/2017 zo dňa 04.12.2017.

68. Krajský súd v Prešove ako príslušný správny súd už v iných konaniach vedených na tunajšom súde
týkajúcich sa toho istého žalobcu, totožného predmetu konania (preskúmania zákonnosti oznámenia
žalovaného o použití nadmerného odpočtu zo dňa 7. januára 2019, číslo: 100042846/2019, zo dňa
10. decembra 2018 číslo: 102527692/2018) vydal rozhodnutia, ktorým zrušil oznámenia žalovaného
o použití nadmerného odpočtu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a priznal žalobcovi nárok
na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. Ide o rozsudky č. k. 6S/15/2019-89 zo dňa 28.
novembra 2019 v spojení s opravným uznesením č. k. 6S/15/2019-146 zo dňa 07. septembra 2020, č.
k. 6S/14/2019-103 zo dňa 28. novembra 2019 v spojení s opravným uznesením č. k. 6S/14/2019-156
zo dňa 04. Septembra 2020, č. k. 1S/26/2019-69 zo dňa 17. októbra 2019. Uvedené rozsudky správny
súd právne odôvodnil tak, že cit.:

69. „Aj keď správna žaloba smeruje proti „oznámeniu“, súd poukazuje o.i. na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č.k. 5Sžf/17/2016-64 zo dňa 26.10.2016, v ktorom bola riešená obdobná vec
a kde najvyšší súd uzavrel: „Pri posudzovaní toho, či oznámenie žalovaného o použití časti nadmerného
odpočtu na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku podlieha súdnemu prieskumu je nevyhnutné skúmať
to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnemu adresátovi práva, a zakladá mu priamo alebo aj
sprostredkovane práva alebo povinnosti.“

70. Oznámenie žalovaného je aj napriek svojej neformálnej povahe rozhodnutím s účinkami v majetkovej
sfére žalobcu a ak nedôjde k vráteniu nadmerného odpočtu, daňový subjekt musí mať možnosť domáhať
sa preskúmania takéhoto rozhodnutia na súde v súlade s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl.
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

71. Rovnako nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 91/2016-74 zo dňa 17.05.2016
o.i. skonštatoval, že „rozhodnutia a postupy orgánov štátnej správy a územnej samosprávy podliehajú
správnemu prieskumu zásadne bez ďalších vymedzení. Tieto správne orgány sú základom verejnej
správy, a preto na to, aby ich rozhodnutia a postupy boli preskúmateľné v správnom súdnictve,
zákon nevyžaduje splnenie ďalších kritérií. Nie je pritom rozhodujúce, ako sú tieto normatívne akty
terminologicky označené, pretože okrem rozhodnutí môže ísť aj o opatrenia, dokonca aj o záväzné
pokyny či záväzné stanoviská. V zmysle odporúčania Rady Európy Rec (89)8, ktoré upravuje dočasnú
súdnu ochranu poskytovanú v správnych záležitostiach, termín správny akt znamená v súlade s
rezolúciou (77)31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom správnych orgánov každé
jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy verejným orgánom, ktoré priamo
zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb.

72. V § 3 ods. 1 písm. c) SSP je uvedené, že na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej
správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu
byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

73. V preskúmavanej veci z oznámenia žalovaného, vydaného v súlade s § 79 ods. 1 a 7 Daňového
poriadku jednoznačne vyplýva, že nadmerný odpočet, ktorý vznikol žalobcovi sa použije na úhradu
jeho daňového nedoplatku, t.j. nedôjde k vráteniu tejto sumy nadmerného odpočtu žalobcovi podľa §
79 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Oznámenie žalovaného o použití nadmerného
odpočtu na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku je tak spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.
Iný postup by bol v rozpore so zásadou denegatio justitie - zákazu odopretia spravodlivého súdu,
ktorú zohľadňuje aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 46 a znamenalo by to porušenie základného
práva na súdnu ochranu uvedenú v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, čo je zrejmé aj z rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 17.05.2016 sp. zn. III. ÚS 91/2016. „Pokiaľ súd v správnom
súdnictve odmietne vecne prejednať žalobu podľa § 247 a nasl. O.s.p. smerujúcu proti neformálnemu
oznámeniu správneho orgánu, ktorý nemal zo zákona vyplývajúcu povinnosť vydať rozhodnutie, dopúšťa
sa odopretia spravodlivosti vo vzťahu k takému žalobcovi.“ (Porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky pod sp. zn. 1Sžf 20/2016 zo dňa 15.12.2017).

74. Podstatným znakom pre určenie možnosti súdneho prieskumu nie je hmotná alebo procesná povaha
rozhodnutia, ale jeho konkrétny prejav v právnej sfére daňového subjektu. Pri kompenzácii vykonanej
správcom dane sú nepochybne dotknuté práva daňového subjektu, keďže dochádza k zmene výšky
daňového nedoplatku vyplývajúceho z predpisov hmotného práva.

75. Pokiaľ ide o moment vzniku pohľadávok v predmetnej veci, správny súd konštatuje, že pohľadávka
daňového úradu nesporne vznikla po vyhlásení konkurzu, keďže rozhodnutie o správnom (daňovom)
delikte zo dňa 04.12.2017 č. 102499542/2017 nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 26.02.2018 č. 100444409/2018 dňa 05.03.2018 -
t.j. až k tomuto dňu vznikla pohľadávka správcu dane, t.j. po vyhlásení konkurzu (január 2016). Rovnako
tak nadmerný odpočet zo dňa 28.12.2018 v sume 287,02 eur za zdaňovacie obdobie október 2018 -
pohľadávka žalobcu voči správcovi dane, vznikla po vyhlásení konkurzu.

76. Žalobnú námietku, kde žalobca namietal neprípustnosť započítania nadmerného odpočtu posúdil
správny súd ako dôvodnú.
Žalobca namietal, že postup žalovaného je nezákonný, v rozpore s ustanovením § 54 zákona o konkurze.

77. Žalovaný odôvodňoval správnosť svojho postupu poukazom na ustanovenie § 158 Daňového
poriadku v spojení s ustanovením § 54 ods. 1 zákona o konkurze.

78. Daňový poriadok upravuje predmet a rozsah pôsobnosti zákona, pričom sa uplatňuje subsidiárny
vzťah Daňového poriadku k hmotnoprávnym predpisom. Ustanovenia § 158, § 159 v zásade upravujú
postup daňových orgánov po vyhlásení konkurzu a reštrukturalizačného konania, avšak aj pre daňové
orgány platia účinky vyhlásenia konkurzu a osobitná právna úprava obsiahnutá v zákone o konkurze.
Aj pre daňové orgány platí právna úprava ohľadom povinnosti plniť pohľadávky podliehajúce konkurzu
správcovi konkurznej podstaty, ako aj upravený postup ohľadom uspokojovania svojich pohľadávok proti
úpadcovi, a to výlučne spôsobom, ktorý je dovolený zákonom o konkurze.

79. Je zrejmé, že pohľadávka z nadmerného odpočtu DPH je pohľadávkou úpadcu podliehajúcou
konkurzu. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 3 zákona o konkurze pohľadávky podliehajúce konkurzu sú
ich dlžníci počas konkurzu povinní plniť správcovi. Ak dlžník napriek tomu splní svoj záväzok inej osobe
ako správcovi, záväzok dlžníka týmto splnením nezaniká.

80. Súd je toho názoru, že žiadnu pohľadávku podliehajúcu konkurzu, nemôže daňový úrad „použiť“
na úhradu záväzkov úpadcu v rozpore s pravidlami uvedenými v § 54 ods. 1 až 3 zákona o konkurze.
Z ustanovenia § 54 ods. 2 zákona o konkurze vyplýva, že pohľadávku neprihlásenú spôsobom
ustanoveným týmto zákonom, nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke.

81. Súd zastáva názor, že je potrebné, aby bola prihlásená daňovým úradom každá pohľadávka v
konkurze predpísaným spôsobom, a to buď postupom podľa § 28 ods. 1 a nasl. zákona o konkurze
alebo postupom podľa § 87 ods. 7 zákona o konkurze a až po ich prihlásení by si mohol tieto pohľadávky
daňový úrad ako veriteľ započítať proti záväzkom, ktoré má voči úpadcovi. Povinnosť prihlásiť každú
pohľadávku, teda aj tú, ktorú by si chcel neskôr daňový úrad započítať, má opodstatnenie z dôvodu, že
správca konkurznej podstaty je povinný každú pohľadávku preskúmať a ak by nevyhovovala kritériám

zákona, je povinný ju poprieť. Len takýmto spôsobom by bolo možné zabrániť tomu, aby sa uplatňovali
a následne započítavali aj pohľadávky, ktoré sú vylúčené z uspokojovania, pretože nie každú prihlásenú
pohľadávku je možné započítať.

82. Obmedzujúce limity sú stanovené v ustanovení § 54 zákona o konkurze, ako aj v ustanovení § 100
zákona o konkurze.

83. Súd dospel k záveru, že pri použití nadmerného odpočtu na úhradu uložených pokút tak žalovaný
porušil ustanovenia § 44 ods. 3 zákona o konkurze, zároveň ustanovenie § 44 ods. 4 zákona o konkurze
zakazujúce uspokojenie prihlásených pohľadávok inak ako rozvrhom.

84. Správnym postupom žalovaného v obdobných veciach má byť podľa názoru správneho súdu,
taký postup, keď si pohľadávky (nedoplatky) za obdobie predchádzajúce vyhláseniu konkurzu, uplatní
prihláškou v konkurznom konaní.

85. Pokiaľ ide o ostatné pohľadávky za obdobie po vyhlásení konkurzu, tieto si mal ako pohľadávky proti
podstate uplatniť u správcu postupom podľa § 87 ods. 7 zákona o konkurze.

86. Riadne prihlásenie pohľadávok je základným predpokladom pre následné možné započítanie. Ak
tak správca dane neurobil, započítanie nie je možné ani v zmysle § 54 ods. 1 v spojení s § 54 ods. 4
zákona o konkurze.

87. Avšak ani po ich prihlásení spôsobom ustanoveným zákonom nie je možné uspokojiť pohľadávky
vylúčené z uspokojovania v zmysle § 100 ods. 2 písm. c) zákona o konkurze.

88. Z uvedeného vyplýva, že daňové úrady by si v prípade, pokiaľ by daňový subjekt, ktorý vstúpil
do konkurzu nemal negatívne saldo (teda bolo by k čomu započítavať), nemohol vzhľadom na vyššie
citovanú právnu úpravu započítať záväzky daňového úradu proti pohľadávkam daňového úradu, ak by
tieto v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii riadne neprihlásil (podľa ich povahy prihláškou
alebo u správcu - § 28 ods. 1 a nasl.; § 87 ods. 7). Pokiaľ by tak aj urobil, nemohlo by však dôjsť k
započítaniu mimozmluvných sankcií, ktorých uspokojovanie v konkurze je zákonom vylúčené.

89. V tomto smere správny súd poukazuje aj na právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžf 24/2010 zo dňa 15.02.2011, kde uviedol: „Skutočnosť, že
je správcovi konkurznej podstaty ako daňovému subjektu doručené rozhodnutie o uložení pokuty,
nemožno stotožňovať s prihlásením daňovej pohľadávky v konkurze, prípadne uplatnením pohľadávky
proti podstate správcom dane v priebehu konkurzného konania. Jedná sa o procesný úkon oznámenia
obsahu rozhodnutia jeho doručením so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami v rámci procesu
daňového konania, t. j. začatia plynutia lehoty na podanie opravného prostriedku, prípadne splatnosti
rozhodnutím uloženej povinnosti. Vzhľadom k tomu, že takto uložená sankcia je vylúčená z uspokojenia
z majetku úpadcu tvoriaceho konkurznú podstatu, je možné takúto pohľadávku považovať za
nevymožiteľnú v rámci konkurzného konania. Zaplatenia takejto pohľadávky sa môže konkurzný veriteľ,
teda správca dane, domáhať po skončení konkurzného konania a to aj výkonom daňovej exekúcie v
prípade, že po skončení konkurzu zostane úpadcovi majetok.“.

90. Správny súd tak vyhodnotil za dôvodnú, s poukazom na právne závery najvyššieho súdu aj žalobnú
námietku, že žalovaný svoju pohľadávku započítal, hoci tak učiniť nesmel. S poukazom na ustanovenie
§ 100 ods. 2 písm. c) zákona o konkurze, uložená pokuta predstavuje mimozmluvnú sankciu, ktorá je
vylúčená z uspokojenia, pretože bola uložená až po vyhlásení konkurzu. Aj odborná literatúra za typickú
mimozmluvnú pokutu považuje spravidla všetky sankcie vyplývajúce z predpisov verejného práva, najmä
všetky pokuty z priestupkov a správnych deliktov, ďalej penále alebo sankčné úroky (komentár k zákonu
o konkurze, systém ASPI).“

91. Dôvody, obsiahnuté v odôvodnení oznámenia žalovaného o použití nadmerného odpočtu zo dňa
24.07.2019 číslo 101798970/2019 sú totožné s dôvodmi jeho oznámení o použití nadmerného odpočtu,
ktoré boli predmetom súdneho prieskumu v citovaných konaniach, ktoré sa uskutočnili na tunajšom
krajskom súde vzhľadom na totožnosť odvolacích námietok žalobcu v uvedenom konaní. Rovnako
žalobné dôvody žalôb sú obsiahnuté v žalobách, v uvedených veciach sú úplne totožné so žalobnými

dôvodmi, uvedenými v správnej žalobe, na základe ktorej začalo aj toto konanie, pričom vo všetkých
týchto veciach bolo potrebné posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov o
použití nadmerného odpočtu, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie,
ktorý sa použije na úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
máj 2011 splatného 20.03.2018, t. j. nedoplatku vzniknutého po vyhlásení konkurzu vyplývajúceho z
rozhodnutia č. 102499542/2017 zo dňa 04.12.2017 a zistiť, či daňové orgány v danej veci dodržali
základné zásady daňového konania a vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení
záveru o použití nadmerného odpočtu. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné poukázať
na to, že všetky oznámenia o použití nadmerného odpočtu, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty za
príslušné zdaňovacie obdobie sa použili na úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty za
rovnaké zdaňovacie obdobie máj 2011 splatného 20.03.2018, t. j. nedoplatku vzniknutého po vyhlásení
konkurzu vyplývajúceho z rozhodnutia č. 102499542/2017 zo dňa 04.12.2017.

92. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

93. Správny súd zastáva názor, že aj v danom prípade je žaloba žalobcu dôvodná, a na závery
uvedené v odôvodneniach rozsudku č. k 6S/15/2019-89 zo dňa 28. novembra 2019 v spojení s
opravným uznesením č. k. 6S/15/2019-146 zo dňa 07. septembra 2020, č. k. 6S/14/2019-103 zo dňa
28. novembra 2019 v spojení s opravným uznesením č. k. 6S/14/2019-156 zo dňa 04. septembra 2020,
č. k. 1S/26/2019-69 zo dňa 17. októbra 2019, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu, a na ktoré správny súd
poukazuje v celom rozsahu.

94. Na základe vyššie uvedených skutočností s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. c) SSP
správny súd žalobou napadnuté opatrenie zrušil a vec vrátil žalovanému na nové konanie, pretože zistil,
že žalovaný pri vydaní opatrenia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

95. Úlohou daňového orgánu v ďalšom konaní bude opätovne vec preskúmať v súlade s právnym
názorom správneho súdu vyslovenom v tomto rozsudku.

96. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP).

97. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal
právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. S poukazom na § 175 ods. 2 SSP, o výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

98. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia
krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods.
2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa;
ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 26. 9. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.