Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. júl 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/174/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117230438
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:6117230438.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcu: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, L., I. XXX/XX, zastúpený:
LÖWY & LÖWY s. r. o., so sídlom Bratislava, Slowackého 4702/56, IČO: 47 236 230, proti žalovanej:
D. H., nar. XX.XX.XXXX, L., O. A. XXX/XX, zastúpená: Advokátska kancelária Mgr. Štefan SLOVÁČIK,
advokát so sídlom Nitra, Mostná 46, o zaplatenie 2 500 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 19. marca 2019, č. k. 8C/100/2017-209 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 20. júna 2019, č. k. 8C/100/2017-249, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom z 19. marca 2019, č. k. 8C/100/2017-209 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 20. júna 2019, č. k. 8C/100/2017-249 (ďalej len napadnutý rozsudok), žalobu
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 100 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 489, § 657, § 558, § 37 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), čl. 8, § 149, § 150, § 191 ods.
1 CSP.

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa cestou svojho právneho zástupcu písomnou
žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 21.11.2017 domáhal, aby súd zaviazal

žalovanú zaplatiť mu žalovanú istinu vo výške 2500 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná za účelom splatenia dlhu spoločnosti K-BET s.r.o., v ktorej pracovala,
požiadala žalobcu o poskytnutie pôžičky pričom dôvodom dlhu mala byť údajná zodpovednosť žalovanej
ako zamestnankyne za schodok spoločnosti K-BET s.r.o. Za účelom pomôcť žalovanej žalobca zo
svojich a finančných prostriedkov, o ktoré požiadal Slovenskú sporiteľňu a.s. poskytol žalovanej pôžičku
vo výške 2500 eur. Pretože žalovaná peniaze nevrátila, a to ani napriek viacerým výzvam, kontaktovala
žalovanú manželka žalobcu, ktorá ju vyzvala na splatenie dlhu. Za týmto účelom spísala zmluvu o

splatení dlhu, ktorú uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník. Na základe predmetnej zmluvy
žalovaná svoj dlh uznala a zaviazala sa ho splatiť najneskôr do 15.02.2017. Žalovaná svoj dlh riadne
a včas nesplnila, pričom sa dostala do omeškania dňa 16.02.2017. Žalobca si uplatnil istinu 2500 eur,
zákonný úrok z omeškania 5 % ročne od 16.02.2017 do zaplatenia ako aj trovy konania.4. Žalovaná dňa 06.02.2018 zaslala súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že zmluvu zo dňa 05.02.2017
podpísala pod psychickým nátlakom a vyhrážaním sa zo strany bývalého manžela a jeho matky, že

pokiaľ zmluvu nepodpíše, neuvidí svojho syna. Bola toho názoru, že žaloba je neopodstatnená a
nedôvodná.

5. Žalobca považoval tvrdenia žalovanej za účelové, nepreukázané a zásadne odmietal tvrdenie o
vyvíjaní nátlaku na žalovanú pri podpise zmluvy o splatení dlhu.

6. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že manželka žalobcu dňa 05.02.2017 telefonovala matke žalovanej
a oboznámila ju s tým, že jej dcéru donútili k podpisu zmluvy o vrátení 2500 eur do 15.02.2017 a
informovala ju tiež, že ak to zaplatia oni do 7 dní, tak postačí aj suma 2000 eur a ak nie, tak to dajú na
súd. Za nelogické považovala tvrdenie žalobcu, že jej poskytol finančné prostriedky vo výške 2500 eur,
ale dlh voči spoločnosti K-BET s.r.o. činil po odrátaní zrážky zo mzdy 2330 eur. Žalobca predložil súdu

výpis o čerpaní úveru v hodnote 2000 eur, nepreukázal však, že peniaze boli odoslané spoločnosti K-
BET s.r.o. a taktiež nepreukázal, že ich dal žalovanej do ruky alebo poslal na účet. Žalovaná označila
nasledovné dôkazy - výsluch žalovanej, výsluch svedkov E. a D. H., S. H., zmluva o osobnom účte
mladý, úradný záznam ÚPSVaR Levice, čestné prehlásenie.

7. Po vykonanom dokazovaní prvoinštančný súd zistil, že dňa 05.02.2017 bola žalovanou podpísaná
Zmluva o splatení dlhu, v ktorom žalovaná uviedla, že prijala od žalobcu sumu 2500 eur a zaviazala
sa ju vrátiť najneskôr do 15.02.2017 do vlastných rúk. Bolo nesporné, že žalobca nebol pri podpise
zmluvy so žalovanou. Z uznania dlhu zo dňa 19.09.2014 sa zistilo, že žalovanej vznikol dlh na základe
nepozornosti a nedbanlivosti: manko pri výbere hracích automatov za obdobie august september 2014.

Výška dlhu bola 2390 eur, ktoré sa žalovaná zaviazala uhradiť spoločnosti K-BET, s.r.o., Továrenská
10, 811 09 Bratislava, IČO: 47235306 v splátkach, najneskôr do 31.12.2014 na č. účtu XXXXXXXXXX/
XXXX. Z výpis z účtu žalobcu vedeného v N. N., a.s. č. N XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX sa zistilo,
že dňa 07.12.2014 čerpal úver vo výške 2000 eur. Zmluva o splátkovom úvere č. 5065836936 bola
uzavretá dňa 07.12.2014, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 2000 eur s

dohodnutými zmluvnými podmienkami.

8. Dňa 24.02.2017 sa žalovaná dostavila na ÚPSVaR, kde uviedla skutočnosti od polovice januára 2017.
Dňa 26.03.2018 D. H. a E. H. (rodičia žalovanej) čestne prehlásili, že v októbri 2014 dali na zaplatenie
dlhu K-BET, s.r.o., sumu 2000 eur požadovanú splatiť do 31.12.2014. Uvedenú sumu žalovaná prevzala

od nich dňa 25.10.2014. Dňa 26.03.2018 S. H., nar. XX.XX.XXXX, priateľ žalovanej, čestne prehlásil.
že dňa 05.02.2017 za ním do práce prišla žalovaná roztrasená a uplakaná, čo odôvodnila tým, že jej už
teraz bývalý manžel so svojou matkou ju donútili podpísať papier o údajnej pôžičke 2500 eur s tým, že
ak tak neurobí, neuvidí svojho syna, ktorého jej odmietali dať, keďže boli v rozvodovom konaní. Jednalo
sa o psychický nátlak na priateľku. S obavami, že tak naozaj učinia, podpísala papier o pôžičke.

9. Majiteľom účtu č. N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený vo I., a.s. bol od 23.09.2013 do
31.08.2018 Y. H., nar. XX.XX.XXXX, S.. O. A. XXX, XXX XX L.. Y. H., nar. XX.XX.XXXX je syn žalobcu,
bývalý manžel žalovanej. Z výpisu z účtu č. N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (č. l. 121) - majiteľ účtu Y.
H.- sa zistilo, že dňa 04.11.2014 bola vykonaná transakcia - zaslanie sumy 1500 eur a dňa 08.12.2014

sumu 790 eur v prospech účtu č. N majiteľ účtu KBET, s.r.o. Rozsudkom Okresného súdu Levice zo
dňa 30.11.2017, č. k. 10P/279/2016-224 bolo manželstvo žalovanej a Y. H. rozvedené, maloletý X., nar.
XX.XX.XXXX bol zverený do starostlivosti otca a žalovanej bola určená povinnosť prispievať na jeho
výživu a tiež určené právo stretávať sa s maloletým synom.

10. Prvoinštančný súd uviedol, že pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Možno
ju uzavrieť aj ústne, konkludentným prejavom. Pojmovými znakmi zmluvy sú prenechanie veci na voľné
nakladanie, teda aj na spotrebovanie, druhovo (genericky) určené veci, dočasnosť právneho vzťahu,
povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia
pôžičky nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal

(§ 563 Obč. zák.).

11. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie
predmetupôžičky(peňazí)veriteľomdlžníkoviatobuďbezhotovostnýmspôsobomnaúčetdlžníkaaleboodovzdaním krátkou cestou. Dokiaľ k odovzdaniu predmetu pôžičky (peňazí) nedôjde, medzi zmluvnými
stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (obdobne NS SR sp. zn. 3Cdo/325/2009).

12. Prvoinštančný súd v prvom rade skúmal platnosť uznania dlhu žalovanou, ktoré sa malo uskutočniť
podpisom zmluvy o splatení dlhu dňa 05.02.2017, ktorého platnosť v spore namietala žalovaná podľa
§ 37 ods. 1 v nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaná namietala, že bola k podpisu
predmetného uznania donútená pod psychickým nátlakom, z dôvodu, že viac neuvidí syna. Uvedenú
skutočnosť preukazovala svedeckou výpoveďou S. H. a podaním z ÚPSVaR Levice. Súd poukazuje na

tú skutočnosť, že z úradného záznamu ÚPSVaR nebolo preukázané jej tvrdenie o psychickom nátlaku,
uvedený úradný záznam je len zhrnutím toho, čo žalovaná vypovedala pred príslušným orgánom
kurately. Taktiež svedok S. H., hoci jeho svedecká výpoveď splnila všetky zákonné predpoklady na
podanie svedeckej výpovede nie je dôveryhodná, nakoľko svedok S. H. nebol osobne prítomný pri
podpise zmluvy dňa 05.02.2017, a teda jeho informácie sú len sprostredkované a vyjadrenie tak nemá
výpovednú hodnotu. Súd konštatuje, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadom psychického

nátlaku pri podpise zmluvy dňa 05.02.2017.

13. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd v spore prihliada ex offo ak sa o neplatnosti právneho
úkonu dozvie v konaní korektným spôsobom. Teda súd ani v prípade absolútnej neplatnosti právneho
úkonu nenahrádza aktivitu strán sporu a sám nepátra po neplatnosti právneho úkonu. V priebehu

konania žalovaná spochybňovala platnosť resp. neplatnosť zmluvy o splatení dlhu v zmysle § 37 v
nadväznosti na § 39 a súd na ňu musel z úradnej povinnosti prihliadať, hoci z iného právneho dôvodu.

14. Súd prvej inštancie po preskúmaní zmluvy o splatení dlhu zo dňa 05.02.2017 zistil, že táto je
neurčitým právnym úkonom, pretože neobsahuje uznanie dlhu, čo do dôvodu. Obsahuje iba výšku 2500

eur. Nakoľko však pre platnosť uznania dlhu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti
na § 558 Občianskeho zákonníka pre platné uznanie dlhu sa vyžaduje jeho určenie čo do dôvodu aj
výšky, predmetnú zmluvu o splatení dlhu zo dňa 05.02.2017 súd vyhodnotil ako neplatnú. Z uvedeného
dôvodu tak prešlo dôkazné bremeno tvrdenia na žalobcu. Konštatoval, že žalobca v spore nepreukázal,
že by peňažné prostriedky vo výške 2500 eur požičal žalovanej. Súdu síce preukázal, že si vzal úver

od Slovenskej sporiteľne, a.s. dňa 07.12.2014, avšak zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by uvedené
peňažné prostriedky požičal žalovanej. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že by peňažné prostriedky
vo výške 2500 eur požičal v hotovosti žalovanej. Keby aj súd uveril jeho tvrdeniam, že peniaze poskytol
žalovanej na úhradu jej dlhu v spoločnosti K-Bet s.r.o., zo samotnej výpovede žalobcu ako aj svedkov
- S. H. a Y. H. vyplynulo, že peňažné prostriedky, ktoré počas manželstva žalovanej a Y. H. dostávali

od žalobcu a jeho manželky, boli finančnou pomocou rodičov (žalobcu a S. H.) pre ich syna (Y. H.) a
nevestu (žalovanú). V spornom čase boli manželia a žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že by
peňažné prostriedky poskytoval synovi a neveste ako pôžičku. Ak im aj finančné prostriedky poskytoval,
napríklad platenie režijných nákladov na domácnosť, išlo vždy len o dar a žalobca nepreukázal úmysel
peňažnej pomoci ako pôžičky.

15. Z výpisu z účtu vedeného vo I., a.s. vyplynulo, že dňa 04.11.2018 bola uhradená spoločnosti K-Bet,
s.r.o. splátka vo výške 1500 eur a dňa 08.12.2018 splátka 790 eur. Z uvedeného však nevyplýva, že by
tieto finančné prostriedky boli finančné prostriedky, ktorých vlastníkom bol žalobca a ktoré by poskytol
ako údajnú pôžičku. Išlo o finančné prostriedky zaslané z účtu žalobcovho syna, ktorý v tom čase bol

manželom žalovanej a preto išlo o finančné prostriedky, ktoré boli v ich bezpodielovom vlastníctve. Súd
poukazuje aj na tú skutočnosť, že v spise na č.1. 86 sa nachádza čestné prehlásenie rodičov žalovanej,
ktorí potvrdili skutočnosti uvádzané žalovanou, že žalovanej požičali sumu 2000 eur dňa 25.10.2014
na úhradu dlhu spoločnosti K-Bet, s.r.o. Súd vzal toto čestné prehlásenie za dôveryhodné. Hoci rodičia
žalovanej sú jej najbližšími príbuznými, toto samo o sebe nie je takou skutočnosťou, ktorá by ich výpoveď

hodnotila za nedôveryhodnú, pretože uvedené čestné prehlásenie potvrdili aj na pojednávaní vo svojich
výpovediach, ktoré súd tiež vyhodnotil za dôveryhodné a pri konfrontácii s otázkami právnej zástupkyne
žalobcu aj za zhodné. Nie je namieste pochybovať ani o ich pravdivosti. Súd preto vzal toto tvrdenie
za preukázané, keďže žalovaná listinný dôkaz - čestné prehlásenie rodičov podporila aj ich svedeckou
výpoveďou. Žalovaná tak preukázala hodnoverným spôsobom, že finančné prostriedky na úhradu dlhu

u svojho zamestnávateľa mala od svojich rodičov.
16. Prvoinštančný súd poukázal na bremeno tvrdenia a preukázania tvrdených skutočností žalobcom.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v rámci konania neboli
preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech.Okruh skutočností, ktoré strana musí preukázať zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá má
byť na sporný vzťah aplikovaná. Ak sa teda žalovaný domáhal zaplatenia sumy 2500 eur titulom
zmluvy o pôžičke, nesie on dôkazné bremeno o tvrdení, že peňažné prostriedky poskytol žalovanej.

Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná, keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Keďže žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, že peňažné prostriedky vo výške 2500 eur poskytol žalovanej, súd mu pripísal

neúspech dôkazného tvrdenia. Záverom súd konštatoval, že by uveril tvrdeniam žalobcu, ak by v spore
žaloval na vrátenie finančných prostriedkov nielen žalovanú, ale aj Y., ktorý bol vlastník účtu vo I., a.s.
a tiež v rozhodnom čase žalovanej manžel. Pretože žalobca označil ako dlžníčku len žalovanú, súd sa
priklonil k verzii žalobkyne, že zo strany žalobcu išlo o účelové vyjadrenia - „akt pomsty“, a v konaní
bolo preukázané, že došlo k rozvodu manželstva žalovanej so synom žalobcu a aj v súčasnej dobe sú
vzťahy medzi účastníkmi konania ako aj manželkou žalobcu a žalovanej veľmi napäté. Požičanie sumy

2500 eur žalobcom žalovanej nemal súd v spore za preukázané, a preto žalobu zamietol.

17. O trovách konania rozhodol tak, že plne úspešnej žalovanej priznal plný nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi, s tým že v zmysle § 262 ods. 1, 2 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu
trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti

tohto rozsudku.

18. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie alebo alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobe

vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov konania. Poukázal na právo na spravodlivý proces a
nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok je podľa jeho názoru vnútorne
nekonzistentný, pretože nie sú odôvodnené relevantné skutočnosti vo vzájomných súvislostiach. Za
nedostatočne odôvodnený považoval záver súdu, ktorým sa priklonil k tvrdeniam žalovanej a pravdivosti
čestného vyhlásenia jej rodičov, keď poukázal len na to, že obaja rodičia, čo do existencie skutočností

uvedených v písomnom čestnom vyhlásení vypovedali rovnako. Súd sa ale v odôvodnení nevysporiadal
s tým, že túto námietku žalovaná neuviedla ani v podanom odpore, ani vo svojom vyjadrení z 31.01.2018
ako duplike, ktorej obsah je takmer totožný s podaným odporom, ale začala ju účelovo používať oveľa
neskôr až vo svojom vyjadrení zo dňa 29.03.2018, čo je v rozpore s ustanovením § 167 ods. 4 CSP,
čím zaťažil konanie procesnou vadou. Pokiaľ žalovanej požičali peňažné prostriedky jej rodičia, a to

ešte v roku 2014, žalovanej nebránilo nič v tom, aby už k podanému odporu priložila čestné prehlásenie
rodičov, resp. tvrdenie o tom, že peniaze jej požičali jej rodičia, by uviedla už v podanom odpore.

19. Taktiež sa súd nevysporiadal so zásadnou skutočnosťou, a to z hľadiska odôvodnenia, prečo, pokiaľ
žalovanej poskytli sumu vo výške 2.000 eur jej rodičia, túto neuhradila prostredníctvom svojho účtu,

existenciu ktorého tvrdila, rovnako ako sa nevysporiadal s tým, že pokiaľ rodičia žalovanej poskytli na
uhradenie jej záväzkov sumu 2 000 eur, prečo ju v ten istý deň, ako mala byť poskytnutá (25.10.2014)
nevložila na účet vo I., a.s., vedeného na meno jej manžela, resp. ich iným spôsobom nepoukázala na
úhradu dlhu, ku ktorému sa zaviazala v súlade s uznaním dlhu zo dňa 19.09.2014. Bolo jednoznačne
preukázané, že žalovaná spolu so synom žalobcu, dňa 04.11.2014 vložila na účet syna žalobcu 1 500

eur a dňa 08.12.2014, 950 eur, ktoré boli jednoznačne použité na úhradu jej záväzku voči spoločnosti
K-Bet, s.r.o.

20. Súd tiež nedostatočne odôvodnil svoju úvahu o tom, že žalobca by bol úspešný len za predpokladu,
že by žaloval súčasne žalovanú, a aj svojho syna, ktorý bol vlastníkom účtu vo I., a.s. Tento primárny

argument, ktorý identifikoval ako dôvod neúspechu žaloby žiadnym spôsobom bližšie neodôvodnil, a
poukázal len na to, že pretože bol syn žalobcu vlastníkom účtu vo I., a.s. a zároveň aj v tom čase
manželom žalovanej, mal žalovať aj jeho ako dlžníka. Tieto svoje závery bližšie nekonkretizoval, a to ani
s poukazom na relevantné zákonné ustanovenia. Rovnako, ako s poukazom na súdne rozhodnutia resp.
ustálenú prax súdnych autorít. Súd tiež neuviedol, či uvedené odvodzuje z okamihu momentu vzniku

pôžičky, a to vkladom na účet vedený na meno bývalého manžela žalovanej alebo konkrétne od akej
skutočnosti. Taktiež jeho konštatovanie o zlom úmysle žalobcu vo vzťahu k žalovanej, t. j. žaloba ako
istý akt pomsty, nie je ničím podložené a bližšie odôvodnené tvrdenie súdu, ktoré vychádza z čisto jeho
subjektívnych záverov.21. Žalobca ďalej vyčítal súdu, že nesprávne zistil skutkový stav. Poukázal na body 29. až 40.
napadnutého rozsudku s tým, že súd nesprávne zistil skutkový stav s poukazom na vykonané dôkazy,

keď ignoroval rozhodné skutočnosti a informácie, ktoré vyšli v priebehu konania najavo. Súd síce
konštatoval, že majiteľom účtu N XXXX XXX XXXX XXXX XXXX vo I., a.s. (ďalej aj účet I. a.s.) bol
syn žalobcu p. Y. H., rovnako ako konštatoval, že z predmetného účtu bola dňa 04.11.2014 vykonaná
transakcia - zaslanie sumy 1 500 eur a dňa 08.12.2014 suma 790 eur v prospech účtu spoločnosti K-
Bet, s.r.o. Súd ale ignoroval listinný dôkaz, ktorý je založený v súdnom spise, a to výpis transakcií z

účtu vo I.. a.s. z ktorých je zrejmé, že to bola práve žalovaná, ktorá vložila dňa 04.11.2014 na účet
vo I.. a.s. sumu 1 500 eur. Pokiaľ teda peňažnými prostriedkami disponovala a vkladala ich na účet
vedený vo I., a.s. na meno jej bývalého manžela žalovaná, musela pôžička ako reálny kontrakt vzniknúť
skôr, t.j. sú zjavne pravdivé tvrdenia o uzavretí ústnej pôžičky medzi žalobcom a žalovanou. Súd síce
skonštatoval, že na účet žalobcu v N. sporiteľni, a.s. bola pripísaná suma 2 000 eur a to dňa 07.12.2014,
ale úplne ignoroval, že z tejto sumy bola následne časť vybraná samotným žalobcom, bola odovzdaná

žalovanej, ktorá ju nasledujúci deň spolu so synom žalobcu, t.j. 08.12.2014 vložila na účet vo I., a.s.
V tomto kontexte poukázal na časovú súvislosť, keď k úhrade dlhu žalovanej došlo bezprostredne
(nasledujúci deň) po tom, čo žalobcovi boli pripísané peňažné prostriedky z poskytnutého úveru. Z
vyššie uvedených skutočností a predložených dôkazov je tak zrejmé, že medzi žalobcom a žalovanou
prišlo k vzniku pôžičky, ako reálneho kontraktu dňa 04.11.2014, pričom po vzniku pôžičky tieto vložila

na účet vo I., a.s. za účelom úhrady dlhu voči spoločnosti K-Bet s.r.o. Pokiaľ ide o sumu 1 000 eur
momentom vzniku pôžičky bolo opätovne odovzdanie peňažných prostriedkov, a to dňa 07.12.2014,
ktoré v deň nasledujúci vložila žalovaná spolu so synom žalobcov na účet vo I., a.s. Všetky vyššie
uvedené skutočnosti potvrdzuje aj zmluva o splatení dlhu zo dňa 05.02.2017, kde žalovaná svojím
podpisom potvrdila, že prevzala od žalobcu 2 500 eur, aj napriek tomu, že súd konštatoval neplatnosť

predmetnej listiny, čo do neurčitosti uznania dlhu, súd túto opomenul vyhodnotiť v kontexte písomného
potvrdenia o prevzatí peňažných prostriedkov.

22. Pokiaľ súd ako dôkaz vykonal aj rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 30.11.2017, č. k.
10P/279/2016-224, nesprávne tiež vyhodnotil skutočnosti z neho vyplývajúce, a to že samotná žalovaná

v priebehu konania o rozvod manželstva nepoprela, že dlh, ktorý spôsobila zamestnávateľovi, uhradili
rodičia manžela (žalobca). Vo vyššie citovanom rozsudku súd na str. 4, bod 5. ustáli, že „počas výkonu
práce manželky, táto spôsobila zamestnávateľovi dlh (čl. 27) vo výške 2339 eur, ktorý hradili rodičia
manžela, ktorú skutočnosť manželka nepoprela.“ Všetky vyššie uvedené skutočnosti tak jednoznačne
potvrdzujú, že žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky, táto tieto peňažné prostriedky prevzala

a použila ich na úhradu výlučne svojho dlhu spoločnosti K-Bet s.r.o. v kontexte nesprávnych skutkových
zistení, potom ako rozhodujúce vyplýva nesprávne zistenie ohľadne vôle žalobcu, keď túto jednoznačne
identifikoval ako vôľu poskytnúť peňažné prostriedky výlučne žalovanej na úhradu jej dlhu, ktorý jej
vznikol v súvislosti s výkonom jej povolania. Žalobca opakovane tvrdil a zdôrazňoval tieto skutočnosti.
Žalobca nemal dôvod poskytnúť peňažné prostriedky synovi, keď tieto mali byť použité na úhradu

záväzku, ktorý bol výlučným záväzkom žalovanej.

23. Rodičia žalovanej nevedeli pri svojom výsluchu na pojednávaní uviesť, kedy presne poskytli svojej
dcére peňažné prostriedky vo výške 2 000 eur. V čestnom prehlásení zo dňa 26.03.2018 (ktoré súdu
predložila žalovaná dňa 29.03.2018), však uvádzajú presný dátum, a to dňa 25.10.2014. Odvolateľ

považuje za zvláštne, ak si rodičia žalovanej takmer po 4 rokoch od údajného poskytnutia peňažných
prostriedkov žalovanej pri písaní čestného prehlásenia dňa 26.03.2018 pamätali presný dátum, avšak
o niekoľko mesiacov neskôr na pojednávaní konanom dňa 13.11.2018 už presný dátum ani bližšie
okolnosti poskytnutia peňažných prostriedkov uviesť nevedeli.

24. Žalobca vyčítal súdu a napadnutému rozsudku aj nesprávne právne posúdenie veci. Súd v
odôvodnení rozhodnutia poukázal na konkrétne zákonné ustanovenia, ktoré sa majú vzťahovať na
prejednávanú vec. Tieto konkrétne ustanovenia bolo potrebné považovať za správne. V bode 51
odôvodnenia rozhodnutia súd dospel k právnemu záveru, že by uveril tvrdeniam žalobcu, ak by v
spore žaloval aj Y. H., ktorý bol vlastníkom účtu vo I., a.s. a tiež v rozhodnom čase manžel žalovanej.

Pretože žalobca svojho syna ako žalovaného neuviedol ako stranu sporu, vychádzal z toho, že žaloba
predstavuje formu pomsty voči žalovanej. Súd nepoukázal na žiadne konkrétne zákonné ustanovenia,
ktoré by zakladali povinnosť žalobcu žalovať aj syna, t. j. bývalého manžela žalovanej. Poukázal na
záver, podľa ktorého za predmet vlastníctva, a teda ani bezpodielovéhio spoluvlastníctva manželovsa preto nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom
záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič nemení to, že pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva
sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov manželov (dopadajúce len na vzťah

medzi manželmi a nie aj na ich vzťah k tretím osobám) podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto
spoluvlastníctva (vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle). Podľa súdnej praxe
sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným
z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21. decembra 1973 sp. zn. 3 Cz 57173 publikovaný v
Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov ČSSR, ČSR a

SSR, vydanom Najvyšším súdom ČSSR, ŠEVT Praha 1986). Ani samotný dlh voči spoločnosti K - BET,
s.r.o., ktorý vznikol žalovanej v dôsledku porušenia jej povinností nepatrí do BSM (syn žalobcu by musel
len znášať následky vyplývajúce z ustanovenia § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a zhodne potom
do BSM a ako solidárny dlžník nemôže byť syn žalobcu, keď samotná pôžička poskytnutá žalobcom
neslúžila na úhradu jeho dlhu. Reálnym dôvodom pre ktorý boli peňažné prostriedky vložené na účet na
meno syna žalobcu bol ten, že tento používala aj žalovaná aj syn žalobcu ako manželia na vybavovanie

spoločných vecí za trvania manželstva.

25. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná konštatujúc, že odvolanie je nedôvodné. Žalovaná v plnom
rozsahu zotrváva na doposiaľ uvádzaných skutkových a právnych tvrdeniach ako aj na argumentoch
prezentovaných písomne a ústne na pojednávaniach. Opätovne uviedla, že k žiadnej ústne uzavretej

zmluve o pôžičke medzi stranami neprišlo. Pri zmluve o pôžičke ako neformálnej, ale reálnej sa vyžaduje
odovzdanie predmetu pôžičky. Tvrdenie žalobcu, že bola na účet jeho syna poukázaná suma 2.000
eur ešte neznačí, že išlo o pôžičku. Samotný žalobca a jeho manželka sa na pojednávaní vyjadrili, že
viackrát finančne pomáhali synovi a žalovanej. Poukázala na to, že ak by žalobca skutočne požičal
peniaze žalovanej, nárok by si uplatnil skôr ako po 3 rokoch a navyše potom ako bol podaný návrh na

rozvod manželstva.

26. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej tak, že trvá na odvolaní. Nestotožnil sa s právnym názorom
žalovanej, že ak boli poskytnuté peňažné prostriedky za trvania manželstva, musia byť žalovanými obaja
manželia, a to s poukazom na existenciu a trvanie BSM.

27. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním žalovaného napadnutý
rozsudokOkresnéhosúduNitra19.marca2019,č.k.8C/100/2017-209vspojenísopravnýmuznesením
zo dňa 20.06.2019, č. k. 8C/100/2017-249, postupujúc pritom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď v zmysle § 219 ods. 3 za

použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu
a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením), a dospel k tomu
záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, preto ho postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

28. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

29. Odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania prvoinštančný súd správne vyvodil skutkový
a právny záver o tom, že žalobca nepožičal žalovanej žalovanú sumu, resp. žalobca nepreukázal, že
peňažné prostriedky žalovanej požičal.

30. Pre podstatné okolnosti prípadu, ktoré boli zistené prvoinštančným súdom platí, že v čase tvrdenej
pôžičky žalobcu žalovanej boli žalovaná a syn žalobcu manželia a vzťahy v rodine neboli na zlej úrovni.
Žalobca,jehomanželka(rodičiasynažalobcu)arodičiažalovanejposkytovaližalovanejasynovižalobcu
(manžel žalovanej) finančné prostriedky ako finančnú výpomoc pomoc. Z konania nevyplynulo, že by

išlo o pomoc návratnú.

31. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

32. V konaní bola pôvodne žalobcom uplatnená listina označená ako zmluva o splatení dlhu zo dňa
05.02.2017, ktorá v dôsledku absencie obsahových náležitostí nezbavila žalobcu povinnosti žalobcu v
konaní preukázať, že požičal peniaze žalovanej. Záver prvoinštančného súdu o neplatnosti „zmluvy o
splatení dlhu“, ako dohodu o uznaní dlhu (§ 588 OZ) považuje odvolací súd za správny. Žalobca bol tedapovinný v konaní preukázať, že poskytol žalovanej peňažné prostriedky a v čase kontraktácie existovala
zhodná vôľa žalobcu a žalovanej o tom, že právnym dôvodom poskytnutia peňažných prostriedkov
bola pôžička, ktorá sa vyznačuje základnou štruktúrou veriteľsko - dlžníckeho obsahu spočívajúcom

v tom, že zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a
dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu (§ 657 OZ). Na rozdiel od
darovania, ktoré predpokladá, že darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten
dar alebo sľub prijíma, pri pôžičke existuje spoločná vôľa kontrahentov, že poskytnuté plnenie veriteľa
bude (druhovo rovnakým plnením) veriteľovi vrátené. Právny dôvod plnenia má význam predovšetkým

vo fáze dokazovania. Ak napríklad veriteľ preukáže, že dlžníkovi poskytol peňažné prostriedky, avšak
nepreukáže z akého dôvodu (kauzy) má dlžník povinnosť peniaze vrátiť, môže byť tento záväzok
posúdený ako darovanie a žalobný návrh veriteľa zamietnutý (obdobne pozri Števček, M., Dulak, A.,
Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I., II. § 1 ? 880.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s 2279 - 2288).

33. Tak ako aj pri pôžičke, aj v prípade iného právneho dôvodu môže existovať subjektívne právo na
vrátenie celej, alebo časti poskytnutej peňažnej sumy. Pri darovaní to môže byť právo na vrátenie daru.
Pri pôžičke ide o subjektívne právo vyplývajúce z podstaty návratnosti druhovo vymedzeného predmetu
pôžičky. Odvolací súd uvádza, že rozhodujúcimi boli okolnosti a prejavy vôle v čase uzavretia zmluvy.
Je nepodstatné ako sa vôľa, prípadné predstavy kontrahentov v čase po uzavretí zmluvy zmenila.

Prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že by peňažné prostriedky
vo výške 2 500 eur žalobca poskytol žalovanej. Pripustil alternatívu, že ak by tvrdeniu o
poskytnutí peňažných prostriedkov na úhradu dlhu voči spoločnosti K-BET s.r.o. uveril, nepovažoval
za preukázaný právny dôvod, a teda poskytnutie finančných prostriedkov žalovanej a jej manželovi
ako pôžičku. Odvolací súd inými slovami doplňuje záver prvoinštančného súdu o tom, že žalobca

nepreukázal dohodu o pôžičke medzi žalobcom (ako rodičom bývalého manžela žalovanej) a žalovanou
(resp. synom žalobcu) za situácie, že aj v iných prípadoch prichádzalo k finančnej výpomoci a taká
pomoc žiadaná späť nebola. Vôľa žalobcu na vrátenie tvrdených poskytnutých peňažných prostriedkov
bola prejavená najmä v roku 2017, keď bola žalovanou podpísaná dňa 05.02.2017 dohoda o splácaní
a podaná žaloba na vrátenie tvrdenej pôžičky.

34. Odvolací súd vo vzťahu k okolnostiam prípadu konštatuje, že hodnovernosť dokazovaných tvrdení,
prostredníctvom dôkazných prostriedkov (ktoré predpokladajú uplatnenie prostriedkov procesného
útoku, či obrany), je nutné vyhodnocovať nielen v súvislosti s konkrétnymi návrhmi na dokazovanie
a vykonanými dôkazmi, ale aj tzv. negatívnymi okolnosťami, ktoré môžu byť inými zistenými,

nespornými skutočnosťami, či skutočnosťami, ktoré sa nedokazujú a vo svojom súhrne sú spôsobilé
hodnovernosť rozhodujúcich tvrdení značne naštrbiť. V prípade základného rozporu medzi stranami
sporu ohľadne právneho dôvodu poskytnutia peňažných prostriedkov sú cenným zdrojom informácií
o pravdepodobnejšom (z pohľadu dokazovania v civilnom procese), resp. preukázanom (alebo
nepreukázanom) právnom dôvode aj okolnosti, ktorým možno pripísať ten význam, že v prípade

rozporných tvrdení dokáže orgán zisťujúci skutkový stav (najmä pri neformálnych zmluvách) nájsť
hodnovernejší obraz o rozhodujúcich skutočnostiach prípadu. Skutkovým stavom je tiež zisťovanie
existencie (najmä) stavu vôle a jej prejavy na jednej strane, ako aj ich dopad na závery platnosti
(existencii) a obsahu právneho úkonu na druhej strane. Stav vôle pri kreácii vôle v čase uzavretia zmluvy
(dohody) nemožno zamieňať s motiváciami, ktoré by mali spôsobovať zmenu obsahu zmluvy a ktoré

nastali u niektorého účastníka právneho vzťahu po uzavretí zmluvy. Inými slovami zmeniť právny dôvod
poskytnutia plnenia (napr. z darovania na pôžičku) jednostranne dodatočne nemožno.

35. V tomto prípade nemožno neprihliadať na súdom prvej inštancie zistenú kvalitu vzťahov v rodine
s tým, že pokiaľ išlo o obdobie bez napätia, v ktorom mali byť peniaze žalobcom požičané na jednej

strane, a v neskoršom období (najmä v čase po rozvode), resp. pred podaním žaloby, kedy boli rodinné
vzťahy napäté na druhej strane. Okolnosť, že peňažné prostriedky mali byť poskytnuté ako pôžička
v roku 2014 a až v roku 2017 (teda takmer 3 roky po tvrdenej pôžičke) boli realizované kroky pre
zabezpečenie (zmluva o úhrade dlhu zo dňa 5.2.2017, a začatie rozvodového konania na konci roka
2016) je závažnou negatívnou okolnosťou (vo vzťahu k otázke prečo sa nedomáhal žalobca vrátenia

pôžičky skôr), ktorá výrazným spôsobom naštrbila hodnovernosť (zamlčaného) skutkového tvrdenia
o existencii vôle u žalobcu a žalovanej (a teda právneho dôvodu) ohľadne poskytnutých prostriedkov
ako plnenia z pôžičky. K uvedenému záveru bolo možné prísť spolu s existenciou skorších iných
bezodplatných a nenávratných finančných pomocí (darov) rodičov.36. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa priklonil k záveru o tom, že peňažné prostriedky
mala žalovaná požičané od svojich rodičov, pričom čestné vyhlásenie rodičov o tejto skutočnosti

žalovaná nepoužila síce skôr, napr. v čase podaného odporu, ale v konaní ho použila až neskôr, čo by
malo byť podľa názoru žalobcu v rozpore s ust. § 167 ods. 4 CSP. Uvedený postup prvoinštančného
súdu odvolací súd nevyhodnotil ako postup nesprávny, pretože procesný nárok žalobcu bol skutkovo
postavený, okrem tvrdení o poskytnutej pôžičke, aj na existencii zmluvy o splatení dlhu zo dňa
05.02.2014 (dohoda o uznaní dlhu), vo vzťahu ku ktorej by, v prípade jej platnosti, mala dôkazné

bremeno o rozhodujúcich skutočnostiach žalovaná. Bolo preto pochopiteľné, že popieranie primárneho
tvrdenia žalobcu o existencii „dohody o uznaní dlhu“ v čase podaného odporu, resp. vyjadrenia žalovanej
nachádzala žalovaná v podobe potreby primárne odvrátiť dôsledok „presunutého dôkazného bremena“
pri existencii dohody o uznaní dlhu a následne dokazovanie realizovala v zákonom prípustných
mantineloch prostriedkov - predloženého čestného vyhlásenia s tým, že súd z čestného vyhlásenia v
rámci dokazovania vychádzal, a teda pripustil ho aj v neskoršom konaní. Navyše, čestné vyhlásenie

žalovaná ani nemohla predložiť v konaní skôr, pretože uvedené bolo zapísané v listinnej podobe až v
roku 2018 a to v súvislosti s vedomosťou rodičov o skutočnostiach odohrávajúcich sa v roku 2014. V
zmysle ust. § 167 ods. 4 CSP súd nemusí prihliadnuť na neskôr predložené a označené skutočnosti a
dôkazy, a ak prvoinštančný súd uvedený dôkazný prostriedok pripustil, odvolací súd nezistil, že by tak
urobil v rozpore s právom na spravodlivý proces.

37. Pokiaľ išlo o výčitku žalobcu v odvolaní, že súd sa dostatočne nevysporiadal s tým, že ak žalovaná
dostalasumu2000eurodsvojichrodičovvoktóbri2014,prečopeniazenevložilanaúčetanerealizovala
platbu spoločnosti K-BET s.r.o., odvolací súd uvádza, že obdobne sa možno pýtať, prečo z účtu syna
žalobcu dňa 04.11.2014 bola realizovaná platba v sume 1.500 eur na účet K-BET s.r.o. a žalobca

mal pôžičku poskytnutú až dňa 07.12.2014. Inými slovami uvedená otázka žalobcu nemá relevantný
význam. Taktiež žalobca vyčítal odôvodneniu napadnutého rozsudku úvahu, že žalobca by bol úspešný
len v prípade, ak by žaloval aj syna žalovaného (bývalého manžela žalovanej) a tiež vyčítal záver
súdu o zlom úmysle - akt pomsty žalobcu voči žalovanej. K uvedeným výčitkám (pozn. odv. súdu v
prípade nežalovania syna žalobcu nešlo o podmienku súdu pre úspech žalobcu, ale o vyhodnocovanie

hodnovernosti tvrdenia žalobcu o pôžičke, resp. poskytnutí peňažných prostriedkov, porovnaj bod 51
napadnutého rozsudku) odvolací súd poukazuje na primárnu povinnosť žalobcu v konaní, ktorou je
unesenie dôkazného bremena. Pokiaľ išlo o poukaz žalobcu (až) v odvolaní na skutočnosť, že súd
ignoroval listinný dôkaz - výpis transakcií I. že peniaze vo výške 1 500 eur vložila na účet dňa 04.11.2014
práve žalovaná, je treba povedať, že tento (listinný) dôkaz bol navrhnutý žalovanou stranou k otázkam

času jednotlivých transakcií. Otázku vplyvu skutočnosti, že peňažnú sumu 1 500 eur vložila na účet
žalovaná, na prejednávaný prípad by mohla mať opodstatnenie v prípade, že právny dôvod „pôžičky“ by
bol v konaní dokázaný. Dôkazné bremeno o poskytnutí pôžičky žalobca neuniesol, preto nebolo možné
vyhovieť žalobe bez ohľadu na ďalšie skutočnosti.

38. Nakoniec, ale nie v poslednom rade odvolací súd poukazuje aj na výčitku žalobcu v odvolacom
konaní ohľadom nesporného skutkového záveru súdu v rozvodovom konaní, podľa ktorého žalovaná
mala u zamestnávateľa dlh, ktorý uhradili rodičia manžela a taktiež, že hoci dohoda o splatení dlhu zo
dňa 05.02.2017 bola vyhodnotená ako neplatná, bolo potrebné prihliadnuť na podpis žalovanej k tomu,
že prevzala sumu 2 500 eur od žalobcu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že

aj keď skutkové zistenie prvoinštančného súdu konštatovalo nepreukázanie požičania sumy 2 500 eur
žalovanej (pozri bod 50 napadnutého rozsudku), čo môže znamenať aj záver o poskytnutí peňazí, ale
nepreukázaní právneho dôvodu pôžičky, v zhode so záverom prvoinštančného súdu možno konštatovať,
že aj keď boli poskytované finančné pomoci rodičmi žalovanej alebo aj rodičmi syna žalobcu, a mohlo
tomu byť aj v tomto prípade, išlo o nenávratnú pomoc a právny dôvod poskytnutia plnenia nebolo možné

jednostranne meniť pod vplyvom zmeny okolností vzťahov v rodine.

39. S poukazom na uvedené odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

40. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal voči procesne neúspešnému žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.41. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).