Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. jún 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/198/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812206653
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812206653.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu Z. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. P. č. XX, zastúpeného R. M., bytom M. P. č. XX, proti žalovanej Slovenskej republike
v zastúpení Generálnej prokuratúry SR, Ul. Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody a zaplatenie
nemajetkovej ujmy s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Vranov n/Topľou zo
dňa 29.04.2013 č.k. 3C 113/2012 - 132 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 748,85 Eur.

V prevyšujúcej časti rozsudok, okrem výroku o trovách konania, zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.660 Eur do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že v konaní sa žalobca domáhal zaplatenia
náhrady škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, a to tým, že jeho sťažnosť proti uzneseniu o

začatí trestného stíhania pre spolupáchateľstvo trestného činu podvodu bola zamietnutá. Následne bola
podaná obžaloba na Okresný súd Vranov n/Topľou, kde konanie bolo vedené pod sp. zn. 1T/278/2006
a žalobca bol spod obžaloby oslobodený. Súd prvého stupňa poukázal na to, že postupoval vo veci
podľa § 6 ods. 1, veta prvá, zák. č. 514/2003 Z.z. Žalobca má vzhľadom na výsledok trestného konania
právo na náhradu škody, zodpovedným subjektom je štát v zastúpení Generálnej prokuratúry SR. Pri
rozhodovaní o výške náhrady škody, ktorú si uplatnil žalobca vychádzal súd prvého stupňa zo správy
advokáta L.. P. E., ktorý obhajoval žalobcu v trestnom konaní a ktorý mu za obhajobu vyúčtoval 819,16

Eur a túto sumu žalobca aj advokátovi zaplatil. Žalobca tiež predložil cestovné lístky, v súvislosti s
účasťou na pojednávaniach v trestnom konaní a dokladoval výšku cestovného vo výške 88,85 Eur. Súd
prvého stupňa zdôraznil, že žalobcovi sa v trestnom konaní kládlo za vinu, že na škodu cudzieho majetku
seba obohatil tým, že využil niečí omyl a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu a čin spáchal
spoločným konaním s U. M., vtedajšou manželkou žalobcu, tým spôsobom, že neoprávnene odoberali
elektrickú energiu, čím sa mal žalobca dopustiť trestného činu podvodu. Žalobca bol oslobodený spod
obžaloby a súd prvého stupňa uviedol, že trestné konanie v značnej miere poškodilo žalobcu ako

živnostníka a tiež ako občana v takom malo okrese ako je X., kde prakticky každý pozná každého.
Trestnékonanietrvaloniekoľkorokov,atoodroku2006doroku2011.Tietoskutočnostimuselimaťpodľa
súdu prvého stupňa vplyv na celkový zdravotný stav žalobcu a psychický stres. Žalobca ako živnostník
bol poškodený, poškodilo sa jeho meno ako živnostníka medzi ostatnými podnikateľmi, ako aj medziobčanmi. V značnej miere bola znížená dôstojnosť fyzickej osoby žalobcu, jeho vážnosť v spoločnosti.
Žalobe preto vyhovel s tým, že škoda pozostáva z trov obhajoby 819,16 Eur + 88,85 Eur ako cestovné
náklady a nemajetková ujma v peniazoch predstavuje 4.732 Eur.

Súd prvého stupňa určil, že o trovách konania účastníkov rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po
právoplatnom skončení veci samej.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá ho navrhla zrušiť a

vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania žalovaná uvádza, že súd prvého
stupňa bez akéhokoľvek dokazovania ustálil, že okolnosti trestného stíhania a doba jeho trvania museli
mať vplyv na celkový zdravotný stav žalobcu a psychický stres, ako aj že vedenie trestného stíhania
poškodilo meno žalobcu ako živnostníka medzi ostatnými podnikateľmi, aj medzi občanmi. Tým podľa
nijakým dokazovaním nepodloženého názoru súdu v značnej miere bola znížená dôstojnosť fyzickej
osoby, jeho vážnosť v spoločnosti. Prvotným pochybením súdu podľa žalovanej bolo, že žalobcovi

priznal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vychádzajúc len z takto nepreukázaných tvrdení žalobcu.
Žalobca pritom nielenže v priebehu celého konania nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie vzniku
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ani čo do vzniku, ani čo do konkrétnej výšky, ale naviac,
výslovne odmietol produkovať dôkaz o existencii údajnej psychickej ujmy. Súd prvého stupňa tak bez
opory v dôkazoch konštatoval, že okolnosti trestného konania museli mať vplyv na zdravotný stav

žalobcu i poškodenie jeho dobrého mena. Súd v rozsudku nepoukázal na dôkazy podporujúce jeho
skutkovézisteniaarovnakonevysvetlil,prečoneprihliadalnaargumentáciužalovanej.Nevysvetlil,prečo
považoval žalovanú za zodpovednú za vznik právnych skutočností, z ktorých vyvodil dôvodnosť nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy a na tieto okolnosti svoje dokazovanie ani nezameral. Súd prvého stupňa
zapríčinil, že jeho rozsudok v napadnutej časti je arbitrárny a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

Uvedené zakladá dôvod na zrušenie predmetného rozsudku v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1
písm. f/, h/ O.s.p. Súd prvého stupňa tiež nesprávne rozhodol ohľadom náhrady trov obhajoby trestného
konania v sume 819,16 Eur, hoci žalobca predbežne prejednal z tohto titulu len nárok vo výške 660 Eur
a svojou žalobou sa takisto z tohto titulu žalobca domáhal náhrady škody len v sume 660 Eur. Tu súd
prvého stupňa rozhodol nad rámec žaloby k čomu oprávnený nebol. V zmysle týchto dôvodov žalovaná

navrhla odvolaniu vyhovieť.

Kodvolaniužalovanejsavyjadrilžalobca,ktorýnavrholrozsudoksúduprvéhostupňaakovecnesprávny
potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal rozsudok, okrem výroku o trovách konania, v zmysle zásad vyjadrených
v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie je sčasti dôvodné, keďže
rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je preskúmateľné pre absenciu dostatočných dôvodov a zároveň sa
prvostupňový súd nezaoberal všetkými okolnosťami podstatnými pre správne rozhodnutie o danej veci.

Ako je zrejmé z obsahu spisu, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej
polície Vranov n/Topľou uznesením zo 04.08.2006 podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku začalo
stíhanie žalobcu ako obvineného pre trestný čin podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva, lebo
na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že v presne nezistenom čase

v období od roku 1997 do roku 2002 na odbernom mieste č. XXX/XX v Obci X., okres X. O. spolu
so svojou bývalou manželkou U. M. neoprávnene odoberali elektrickú energiu, nakoľko vedeli, že
platby za spotrebu elektrickej energie nezodpovedajú jej skutočnej potrebe, čím uviedli spoločnosť
Východoslovenská energetika, a.s., Košice do omylu a takto svojim konaním spôsobili menovanej
spoločnosti škodu vyčíslenú znalcom vo výške 186.026,65 Sk. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca

sťažnosť, o ktorej rozhodla Krajská prokuratúra v Prešove uznesením z 30.08.2006 tak, že sťažnosť
žalobcu ako nedôvodnú zamietla. Okresná prokuratúra so sídlom vo Vranove n/Topľou dňa 11.06.2006
podala obžalobu na U. M., ako aj Z. M. pre takto popísaný skutok s tým, že menovaní mali spáchať
trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005.

V súvislosti s takto podanou obžalobou vo vzťahu k žalobcovi prebiehalo trestné konanie na Okresnom
súde Vranov n/Topľou pod sp. zn. 1T 278/06, ktoré bolo ukončené vydaním rozsudku dňa 08.10.2009
č.k. 1T 278/06 - 462, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že skutokspáchal (§ 285 písm. c/ Trestného poriadku). Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa oslobodenia
žalobcu spod obžaloby podala odvolanie Okresná prokuratúra Vranov n/Topľou a Krajský súd Prešov
uznesením zo dňa 27.01.2011 č.k. 7To 11/10 - 491 odvolanie obžalovanej U. R. ako aj okresného

prokurátora zamietol.

Podľa §1 zákona č. 514/2003 Zb. v znení platnom k 04.08.2006, tento zákon upravuje:
a/ zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b/ zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy

pri výkone samosprávy,
c/ predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1,2 citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci:

a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným zbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. e/ citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo

v správnom konaní.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 17 ods. 1,2 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Vprípade,akibasamotnékonštatovanieporušeniaprávaniejedostatočnýmzadosťučinením,vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o
treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie

zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

K odvolacím námietkam žalovanej je potrebné uviesť, že zákon č. 514/2003 Z.z. výslovne neupravuje
nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra však dospela
k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením

trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z
úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie
právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie
trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia,
ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto

prípade neviaže na správnosť, či nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí
trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania (do pozornosti rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo 194/2010).

Zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, v dôsledku čoho neposudzuje sa

správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu
zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto
konania. So zreteľom na tieto závery prichádza do úvahy zodpovednosť štátu za škodu podľa citovanéhoprávneho predpisu aj v prípade trestného konania, výsledkom ktorého bolo oslobodenie žalobcu spod
obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou v Humennom, pokiaľ je vznik škody preukázaný.

Odvolací súd má za to, že žalobca v podanej žalobe správne označil orgán konajúci v mene štátu,
ktorým je v danom prípade Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Trestné stíhanie žalobcu bolo
ukončené v konaní pred súdom, avšak konajúci súd prvého stupňa žalobcu spod obžaloby okresného
prokurátora oslobodil a toto jeho rozhodnutie potvrdil aj odvolací súd. Orgány činné v trestnom konaní sú
prokurátor a policajt (§ 10 ods. 1 Trestného poriadku). Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím

trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor (§ 230 ods. 1 Trestného poriadku). Pri
výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený
a/ dávať záväzné pokyny na vyšetrovanie a určovať lehoty na ich vybavenie,
b/ vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých
bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje,
c/ zúčastniť sa na vykonávaní úkonov policajta, osobne vykonať jednotlivý úkon alebo aj celé

vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek veci,
d/ vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania s pokynmi,
e/ zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými
rozhodnutiami,
f/ odňať vec policajtovi (viď. bližšie § 230 ods. 2 Trestného poriadku).

Iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní podať obžalobu (§ 231 písm. a/ Trestného poriadku).
Na úseku trestného konania, ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšený
podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ Policajného zboru, ako aj prokurátor.
Vo veci náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci preto

ako orgán konajúci v mene štátu nepochybne prichádza do úvahy Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky. Tento orgán konajúci v mene štátu prejednal predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody (§ 15 Zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov) a takto označený štátny orgán
konajúci v mene štátu je so zreteľom na všetky uvádzané okolnosti pasívne legitimovaný v tomto konaní.

Pokiaľ ide o vec samú, žalobca v tomto konaní žiadal priznať náhradu škody, ktorá zahŕňa aj náhradu
trov konania, ktoré mu vznikli v uvádzanom trestnom konaní, v ktorom bol zastúpený advokátom JUDr.
Petrom Rychnavským. V tejto súvislosti žiadal zaplatiť trovy právneho zastúpenia v hodnote 660 Eur,
ako aj náklady cestovného, ktoré boli spojené s jeho účasťou na pojednávaniach v trestnom konaní dňa
04.10.2007 a 05.02.2009 v celkovej výške 88,85 Eur. Obsah pripojeného trestného spisu Okresného

súdu Vranov n/Topľou sp. zn. 1T 278/06 potvrdzuje, že žalobca sa v uvádzaných dňoch zúčastnil
pojednávania a taktiež v priebehu tohto konania predložil doklady preukazujúce výšku cestovných
nákladov, konkrétne v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 04.10.2007, toto predstavuje sumu
42,19 Eur a výška cestovného dňa 05.02.2009 bola preukázaná v rozsahu 46,66 Eur. Rozsah týchto
cestovných nákladov aj odvolací súd považoval za preukázaný predloženými listinnými dôkazmi a teda

žalobca má nárok na náhradu škody z tohto titulu v rozsahu 88,85 Eur.

Bolo tiež nepochybne zistené, že v priebehu trestného konania žalobcu zastupoval advokát JUDr. Peter
Rychnavský,ktorývtomtokonaníajpredložilvyúčtovaniepodľavyhl.č.655/2004Z.z.vzneníneskorších
predpisov. Vychádzajúc z obsahu tohto vyúčtovania, ako aj obsahu pripojeného trestného spisu bolo

zistené, že právnym zástupcom žalobcu boli poskytnuté úkony právnej pomoci, a to prevzatie a príprava
obhajoby dňa 06.02.2008, ďalšia porada s klientom 03.02.2009, zastupovanie na hlavnom pojednávaní
05.02.2009, 29.07.2009, 03.09.2009, 08.10.2009, 31.12.2009, 27.01.2011. Právny zástupca žalobcu
tiež vyčíslil náhradu za stratu času a náhradu cestovného a to všetko v rozsahu 811,02 Eur. Potvrdil,
že od žalobcu v súvislosti so zastupovaní v trestnom konaní celkovo prijal sumu 809,16 Eur. Žalobca

z titulu náhrady škody pozostávajúcej z náhrady trov trestného konania si však uplatnil túto náhradu v
rozsahu 660 Eur. Vychádzajúc z takto uplatneného návrhu žalobcu, je potrebné konštatovať dôvodnosť
tohto nároku v sume 660 Eur, keď táto suma podľa žalobcu zahŕňa náhradu trov konania vzniknutých
v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie.

So zreteľom na tieto dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobcovi sumu 748,85 Eur (660 Eur + 88,85 Eur) potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 219
ods. 1 O.s.p.Podľa návrhu žalobcu (č.l. 91) ostávajúca časť v sume 4.911,15 Eur predstavuje žiadanú nemajetkovú
ujmu (§ 17 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov), ktorú žalobca uplatňoval v súvislosti
s tvrdenou stratou zamestnania, kontaktov, priateľov a prekonanými zdravotnými problémami.

Právna úprava náhrady nemajetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo
nesprávneho úradného postupu obsiahnutá v zákone č. 514/2003 Z.z. nadväzuje na všeobecnú
občianskoprávnu úpravu zakotvenú v zákone č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, v zmysle
ktorej v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením,

vzhľadom na ujmu spôsobenú poškodenému subjektu, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch.
Pokiaľ však je možné dosiahnuť náhradu nemajetkovej ujmy iným spôsobom ako už spomínanou
peňažnou náhradou, právna úprava dáva prednosť tejto inej forme náhrady.

Súdprvéhostupňa sanevyporiadaldôslednesovšetkýmižalobcomoznačenýmidôvodmižaloby,ktorou
uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy. Z preskúmavaného rozhodnutia nie sú dostatočným spôsobom

zistiteľné dôvody, na základe ktorých súd prvého stupňa vyhodnotil ich opodstatnenosť a rozhodol o
priznaní nemajetkovej ujmy, navyše v rozsahu, ktorý nemal ujasnený, keďže ako už bolo uvádzané,
z tohto titulu žalobca uplatňoval 4.911,15 Eur a súd prvého stupňa podľa odôvodnenia priznával
nemajetkovú ujmu vyjadrenú sumou 4.732 Eur.

Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je vždy v priamej spojitosti so základným právom účastníkov na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje

účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a
akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Účelom odôvodnenia rozhodnutia
je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť aj prostriedkom kontroly
správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je vždy dôvodom pre zrušenie veci podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.,
pretože v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia sa odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom
za situácie, že nie je transparentne jasné, na čom je založené rozhodnutie súdu. Z tohto dôvodu odvolací
súd rozsudok v prevyšujúcej časti, okrem výroku o trovách konania, zrušil postupom podľa uvádzaného
zákonného ustanovenia a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221

ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa predovšetkým vykonať dôsledný účastnícky výsluch
žalobcu tak, aby žalobca bol náležite vypočutý ku všetkým konkrétnym okolnostiam, ktoré uvádza ako
základ svojej žaloby a základ pre priznanie nemajetkovej ujmy, pričom ku každému konkrétnemu dôvodu

by mal žalobca navrhnúť aj dôkazy a tieto by mal súd prvého stupňa vykonať aj na základe vlastnej
úvahy zaoberajúcej sa aj potrebnosťou toho-ktorého dôkazu v konaní. Žalobca v konaní nie je zastúpený
advokátom, preto v súlade s ustanovením § 5 O.s.p. by mal byť poučený o svojich procesných právach
a povinnostiach, a teda aj o povinnosti navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Vykonanie účastníckeho výsluchu je vždy aktívnym konaním zo strany súdu, ktorý tento výsluch
vedie a cielene ho zameriava na zistenie rozhodujúcich a podstatných okolností tak, aby boli zistené
rozhodujúce okolnosti významné pre rozhodnutie v takejto veci. Doposiaľ prezentované vyjadrenia
žalobcu v prvostupňovom konaní pritom nie sú dostatočne konkrétne a nedávajú náležitý podklad k
tomu, aby bolo úplne jasné, ktoré právne významné okolnosti je potrebné zisťovať a zameriavať k

ním dokazovanie. Žalobca by sa mal presne a konkrétne vyjadriť aj k tvrdenej strate dôvery v očiach
svojich priateľov, či verejnosti ako následok dlhotrvajúceho trestného konania vedeného proti jeho
osobe. Aj v tejto súvislosti je potrebné, aby na preukázanie týchto tvrdení označil konkrétne dôkazy,
v takýchto prípadoch ide najmä o označenie osôb, ktoré by svojou svedeckou výpoveďou sa mali k
týmto okolnostiam vedieť vyjadriť. Uvedené platí taktiež pokiaľ ide o tvrdený nepriaznivý a zhoršený

zdravotný stav žalobcu práve v nadväznosti na trestné konanie, ktorého bol účastný. Doterajší obsah
vyjadrení žalobcu a predovšetkým prakticky nevykonané dokazovanie, nedáva podklad pre posúdenie
opodstatnenosti súdom prvého stupňa priznaného nároku vo vzťahu k žalobcovi na nemajetkovú ujmu
v už spomínanom rozsahu.Odvolací súd v nadväznosti na uvedené dôvody preto rozhodol tak, že v prevyšujúcej časti rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil, vrátil mu vec na ďalšie konanie, v ktorom po vykonanom dokazovaní a

naznačených právnych úvahách súd prvého stupňa o veci opätovne rozhodne.

V konečnom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.