Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/311/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117210684
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6117210684.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov
Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu Prima banka Slovensko a. s., so
sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej V. Y., narodenej XX.XX.XXXX,
trvale bytom V. 5, XXX XX F. Bystrica, o zaplatenie X.XXX,XX Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Csp/88/2017 - 65 zo dňa 16.05.2018 a proti

dopĺňaciemu rozsudku č. k. 9Csp/88/2017 - 86 zo dňa 13.07.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Csp/88/2017 - 65 zo dňa 16.05.2018 v spojení s
dopĺňacím rozsudkom č. k. 9Csp/88/2017 - 86 zo dňa 13.07.2018 vo výroku, ktorým okresný súd
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok rozsudku), vo výroku, ktorým okresný súd žalobu
žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenia úroku 12,90% ročne z nezaplatenej istiny 1.464,01
Eur od 25.03.2017 do zaplatenia, zamietol (výrok dopĺňacieho rozsudku) a v závislom výroku o trovách

konania (tretí výrok rozsudku),
z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť
žalobcovi sumu 1.464,01 Eur z titulu neuhradenej istiny, úrok v sume 49,31 Eur, úrok z omeškania

vo výške 0,80 Eur ako aj úrok z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej istiny 1.464,01 Eur od
25.03.2017 až do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu (tretí výrok). Dopĺňacím rozsudkom žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovanej
zaplatenia úroku 12,90% ročne z nezaplatenej istiny 1.464,01 Eur od 25.03.2017 až do zaplatenia
zamietol.

2. Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že žalobca uzatvoril so žalovanou
úverovú zmluvu č. 13788, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 2.000,- Eur. Nakoľko
žalovaná prestala uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, žalobca potom upomienkou zo dňa
19.01.2017 upozornil žalovanú na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Následne
dňa 24.03.2017 žalobca pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru. V konaní sa domáhal zaplatenia

nesplatenej časti istiny poskytnutého úveru vo výške 1.464.,01 Eur, keďže do zosplatnenia úveru
žalovaná uhradila na istinu sumu 535,99 Eur. Ďalej si žalobca uplatňoval sumu 49,31 Eur ako
kapitalizované zmluvné úroky ako aj kapitalizované úroky z omeškania vo výške 0,80 Eur do vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru. Okrem toho si žalobca uplatňoval aj úrok z omeškania vo výške 8% ročne z
nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 25.03.2017 do zaplatenia. Súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovanie vyhovel žalobe ohľadom zaplatenia požadovanej istiny, kapitalizovaných

zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do predčasnej splatnosti. Zároveň vyhovel aj v časti žaloby,
ktorou sa žalobca domáhal úroku z omeškania z nezaplatenej istiny po predčasnej splatnosti vo výške8% ročne, ako nároky vyplývajúci z ustanovenia § 517 OZ a nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z..
Prvoinštančnýsúdzamietolžalobcuvčasti,ktoroužalobcapožadovalúrokzomeškaniaznezaplatených
úrokov po predčasnej splatnosti nakoľko podľa názoru okresného súdu úrok z omeškania predstavuje

príslušenstvo pohľadávky rovnako ako samotný úrok v zmysle § 121 ods. 3 OZ. Poukázal na to, že
zo žiadneho ustanovenia OZ ani zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“)
nevyplýva právo požadovať úrok z omeškania z príslušenstva pohľadávky. Súdna prax v minulosti toto
akceptovala, ale len v prípade, ak by išlo o zmluvné dojednanie. Z uvedených dôvodov v tejto časti
žalobu zamietol ako nedôvodnú. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

3. Dňa 13.07.2018 vydal prvoinštančný súd dopĺňací rozsudok, ktorým zamietol žalobu žalobcu ktorou
sa domáhal od žalovanej zaplatenia úroku 12,90 % ročne z nezaplatenej istiny 1.464,01 Eur od
25.03.2017 do zaplatenia. Konštatoval, že o tomto nároku žalobcu nerozhodol rozsudkom zo dňa
16.05.2018, nakoľko táto skutočnosť nevyplývala ani z citovaného predmetu žaloby v odseku 4, ani
z odôvodnenia zamietnutia žaloby v odseku 11 rozsudku. Poukázal na to, že predčasné zosplatnenie

úveru je jednostranným právnym inštitútom na základe ktorého veriteľ zmenou záväzku môže požadovať
jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej sumy. V takomto prípade veriteľ svojím právnym úkonom
navodzuje stav, v ktorom má právo okamžite získať späť celú sumu požičaných peňazí v dôsledku čoho
na jeho strane odpadá obmedzenie práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania
s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva

ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa
a nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov, pričom právny poriadok mu poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia
jednorazovo zosplatnenej pohľadávky. Z tohto dôvodu veriteľ nemá právo inkasovať úroky, ktoré by
mu inak patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. Taktiež uviedol, že ak

by aj existovala dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti, takáto by bola neplaná pre rozpor
so zákonom s poukazom na § 39, § 52 ods. 2, § 517 OZ (rozsudok KS PO sp. zn. 6Co/190/2014
ako ja uznesenie ÚS SR sp. zn. 476/2012). V závere poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v
Banskej Bystrici ohľadom obdobnej otázky v konaní pod sp. zn. 15Co/261/2017, 12Co/16/2016 a
13Co/286/2017.

4. V zákonnej lehote podal proti rozsudku a dopĺňaciemu rozsudku odvolanie žalobca napadajúc výrok
o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (druhý výrok rozsudku) a výrok dopĺňacieho rozsudku, ktorým
súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia 12,90% ročne z nezaplatenej istiny
1.464,01 Eur od 25.03.2017 do zaplatenia zamietol.

5. V odvolaní voči rozsudku uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým
žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Rozhodnutie považuje za nesprávne nakoľko vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1, písm. h/ CSP. Podľa názoru žalobcu zmluvné
úroky boli vyčíslené pevnou sumou ako zmluvný úrok naakumulovaný z istiny do dňa zosplatnenia,

ktorý sa ďalej po zosplatnení už nenavyšoval. Z tohto dôvodu nejde o rozpor so zásadou anatocizmu,
ktorá má zamedziť nedôvodnému navyšovaniu nárokov veriteľov. V tomto smere poukázal na viaceré
rozhodnutia tunajšieho súdu, a to na rozhodnutia sp. zn. 43Co/23/2013, sp. zn. 14Co/542/2016, sp. zn.
43Co/19/2017, sp. zn. 16Co/111/2017, ale aj rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Cob/62/2007,
Krajské súdu Nitra sp. zn. 8Co/193/2017 a Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/143/2019.

6. Následne žalobca podal dňa 30.07.2018 odvolanie aj voči výroku dopĺňacieho rozsudku, ktorým súd
prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenia úroku 12,90% ročne
z nezaplatenej istiny vo výške 1.464,01 Eur od 25.03.2017 až do zaplatenia.

7. Toto svoje odvolanie voči dopĺňaciemu rozsudku odôvodnil tým, že rozhodnutie prvoinštančného súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

8. Žalobca je toho názoru, že má nárok na zaplatenie zmluvného úroku aj po predčasnom zosplatnení
úveru, pričom poukázal na ustanovenie § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 ObZ. Taktiež uviedol, že tvrdenie,

že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky,
nemá oporu v právnych predpisoch. Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok
od poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, pričom
moment jeho zániku neustanovuje. V prípade, ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľana dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil. V zmysle § 497 ObZ, obsahom záväzku dlžníka
nie je len vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z
omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník

ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia, až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už
v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je
skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, pričom samotný vznik nároku
na úrok z úveru neovplyvňuje. Rovnako žalobca poukázal aj na ustanovenie § 506 ObZ, ktoré upravuje
špecifický prípad odstúpenia od zmluvy veriteľom pri omeškaní dlžníka, ktoré môže veriteľ využiť, ak je

dlžník v omeškaní s vrátením viac ako dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.
Takéto odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc, pričom právo veriteľa, aby mu dlžník vrátil dlžnú
sumu s úrokmi trvá. Ide o právny inštitút na ochranu veriteľa, ktorého využitím sa veriteľ nemôže dostať
dohoršiehoprávnehopostaveniavakombolpredodstúpenímodzmluvy.Vuvedenomžalobcapoukázal
na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Co/23/2017 - 92 zo dňa 29.11.2017, č. k.
43Co/28/2017 - 94 zo dňa 27.02.2018 a rozsudok č. k. 43Co/7/2018 zo dňa 31.05.2018, ale aj na ďalšie

rozhodnutia odvolacích súdov.

9. Vo vzťahu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania a k ich uplatniteľnosti veriteľom popri sebe po
predčasnom zosplatnení dlhu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. č.
k. 33Cdo /212/2014 zo dňa 21.08.2014, podľa ktorého pre posúdenie primeranosti výšky úrokového

zaťaženia nemožno obe sadzby sčítať, a že zákonné úroky z omeškania nenahradzujú od splatnosti
pohľadávky úroky, ktoré si strany dojednali.

10. Žalobca taktiež v odvolaní poukázal na návrh zákona (neskôr prijatý pod č. 106/2014 Z. z.) z
toku 2013, ktorým sa mal meniť a dopĺňať OZ, obsahoval pod č. 1 ustanovenie, ktorým sa navrhovalo

nasledujúce doplnenie OZ: „V § 53 ods. 9 OZ sa na konci pripája táto veta: Úroky za poskytnutie
peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565.“ Táto navrhovaná
zmena nebola legislatívne prijatá zákon č. 106/2014 Z. z. ani žiadna iná zákonná novelizácia takéto ani
obdobné ustanovenie odopierajúce veriteľovi nárok na zmluvné úroky po zosplatnení dlhu, neobsahuje.

11. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/98 na
ktoré poukázal vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie sa netýka samotného uplatňovania nároku
na dohodnutý úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov po zosplatnení úveru. Rovnako uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 476/2012 nevyjadril právny názor, ktorým by
akýmkoľvek spôsobom podporoval stanovisko súdu ohľadne úrokov po zosplatnení.

12. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu voči rozsudku a dopĺňaciemu rozsudku nevyjadrila.
13. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a
§380CSPabeznariadeniapojednávania(§385ods.1CSPacontrario)rozsudoksúduprvejinštancieč.
k. 9Csp/88/2017 - 65 zo dňa 16.05.2018 v napadnutom zamietajúcom výroku (druhý výrok) a v závislom

výroku o trovách konania (tretí výrok) v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 9Csp/88/2017 - 86 zo
dňa 13.07.2018, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenia
úroku 12,90% ročne z nezaplatenej istiny 1.464,01 Eur od 25.03.2017 až do zaplatenia zamietol, podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil v tomto rozsahu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

14. Odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu ide
vtedy, ak súd nepoužije správny predpis, alebo ak síce aplikoval správny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Súd prvej inštancie okrem iného zamietol nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
8% ročne z nezaplatených úrokov vo výške 49,31 Eur od 25.03.2017 do zaplatenia. Podľa názoru
súdu prvej inštancie žalobca právo požadovať príslušenstvo z príslušenstva od dlžníka nemá, nakoľko
ustanovenia OZ ani ObZ mu takúto možnosť nepriznávajú. Odvolací súd v tomto smere považuje

za potrebné uviesť, že napriek tomu, že žalobca v odvolaní svoju argumentáciu podporil názormi
vyslovenými predovšetkým obchodnoprávnymi senátmi odvolacích súdov, je táto argumentácia v tomto
prípade prípustná, keďže ide o otázku, ktorá by mala byť rovnako riešená nie len v občianskoprávnych
veciach, ale aj obchodnoprávnych. Úroky pri zmluve o úvere sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka,pričom v dôsledku omeškania s ich platením vzniká veriteľovi v tomto prípade žalobcovi právo na
zákonné úroky z omeškania. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné rozlišovať medzi úrokmi z
úrokov (tzv. anatocizmus) a úrokmi z omeškania z úrokov. Úroky z omeškania na rozdiel od zmluvných

úrokov majú sankčný charakter, ktorý vyplýva zo zákona, a to či už z § 517 OZ alebo § 369 ObZ. V tomto
prípade je zrejmé, že žalobca si uplatňuje úroky z omeškania z kapitalizovaných úrokov, ktoré vyčíslil
ku dňu zosplatnenia úveru na ktoré má nárok v zákonnej výške v z mysle § 517 OZ. V rozhodovacej
praxi všeobecných súdov nie je ničím výnimočným, že rozhodujú o nárokoch veriteľov, ktorí si v konaní
uplatňujú svoje splatné splátky pohľadávok, ktoré v sebe zahŕňajú nie len istinu ale aj úrok, pričom súdy

priznávajú veriteľom zákonný úrok z omeškania, na ktorý majú po splnení zákonom predpokladaných
podmienok nárok. Aj v tomto prípade, ide o rovnaký postup len s tým rozdielom, že žalobca rozdelil svoj
nárok na dve samostatné časti, ktoré kapitalizoval ku dňu vyhlásenia zosplatnenia úveru, a to na istinu
a zmluvný úrok, z ktorých si uplatnil svoj nárok na zákonný úrok z omeškania.

16. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom dospel

k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je zmätočný a nepreskúmateľný.

17. Podľa § 225 ods. 1 CSP, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o
predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd
môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

18. Žalobca sa v konaní voči žalovanej domáhal viacerých nárokov, a to
- nároku na zaplatenie istiny vo výške 1.464,01 Eur, ku dňu zosplatnenia úveru,
- kapitalizovaného úroku vo výške 49,31 Eur, ku dňu zosplatnenia úveru,
-kapitalizovanýúrokzomeškaniavovýške0,80Eur znezaplatenýchsplátokkudňuzosplatneniaúveru,

- zmluvného úroku vo výške 12,90% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.464,01 Eur od 25.03.2017
do zaplatenia,
- úroku z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej istiny 1.464,01 Eur od 25.03.2017 do zaplatenia,
- úroku z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatených úrokov vo výške 49,31 Eur od 25.03.2017
do zaplatenia,

- a náhrady trov konania.
-

19. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanú zaviazal k
povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.464,01 Eur z titulu neuhradenej istiny, úrok v sume 49,31 Eur, úrok z

omeškania vo výške 0,80Eur, ako aj úrok z omeškania v nezaplatenej istiny 1.464,01 Eur od 25.03.2017
až do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol (druhý výrok) a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania (tretí výrok).

20. Z takto vyhláseného rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie prvým výrokom čiastočne vyhovel

žalobe žalobcu, keď tomuto priznal nárok na zaplatenie istiny vo výške 1.464,01 Eur, zaplatenie úroku
vo výške 49,31 Eur, zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,80 Eur ako aj úroku z omeškania vo výške
8% ročne z nezaplatenej istiny vi výške 1.464,01 Eur od 25.03.2017 do zaplatenia. Druhým výrokom,
ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, rozhodol aj o zvyšných dvoch žalobcom
uplatňovaných nárokoch, a to nároku žalobcu na zmluvný úrok vo výške 12,90% ročne z nezaplatenej

istiny vo výške 1.464,01 Eur od 25.03.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8% ročne
nezaplatených úrokov vo výške 49,31 Eur od 25.03.2017 do zaplatenia, ktoré mu nepriznal. V treťom
výroku rozhodol o závislom výroku o trovách konania.

21. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 225 ods. 1 CSP môže súd vydať doplňujúci rozsudok len

vtedy, ak absentuje niektorý z výrokov predmetu konania o ktorom nerozhodol.

22. Nakoľko súd prvej inštancie prvým a druhým výrokom rozhodol o celom žalobnom základe ako
predmete konania, nemohol postupovať postupom podľa § 225 ods. 1 CSP a vydať dopĺňací rozsudok
č. k. 9Csp/88/2017 - 86 zo dňa 13.07.2018, ktorým žalobu žalobcu ktorou sa domáhal zaplatenia úroku

12,90% ročne z nezaplatenej istiny 1.464,01 Eur od 25.03.2017 do zaplatenia zamietol, keďže o tomto
nároku už rozhodol druhým výrokom rozsudku č. k. 9Csp/88/2017 - 65 zo dňa 16.05.2018, ktorým v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol.23. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces je
v zmysle judikatúry ESĽP aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Každé rozhodnutie
súdu vo veci, ktoré bolo písomne vyhotovené musí obsahovať stručné odôvodnenie, z ktorého má byť

zrejmé najmä objasnenie základných dôvodov, ktoré viedli súd k prijatiu rozhodnutia, a ktoré môže
byť preskúmateľné odvolacím súdom. Z odôvodnenia rozhodnutia má byť zrejmé, ako súd na zistené
skutkové okolnosti veci aplikoval príslušný hmotnoprávny predpis, ako procesne postupoval, a prečo
rozhodoltakakojeuvedenévovýrokurozhodnutia.Nedostatočnéodôvodnenierozhodnutiapredstavuje
vadu konania, ktorá zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Riadne odôvodnenie rozhodnutia je

právom strany súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo je ústavne garantované v zmysle
čl. 46 a nasl. Ústavy SR.

24. Nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 9Csp/88/2017 - 65 zo dňa 16.05.2018 nie je riadne
odôvodnený, čo do prevyšujúcej zamietajúcej časti, pričom odôvodnenie rozsudku nie je možné nahradiť
doplňujúcim rozsudkom, táto vada bráni odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej právomoci. Nakoľko

rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom sú nepreskúmateľné, lebo rozsudok
neobsahuje dostatočné dôvody v zamietajúcej časti, ktoré nie je možné doplniť dopĺňacím rozsudkom,
prichádza do úvahy len jeho zrušenie.

25. Nakoľko súd prvej inštancie vydal zmätočné a nepreskúmateľné rozhodnutie, pričom takýmto

procesným postupom znemožnil strane sporu uskutočňovať jej patriace procesné práva, čoho
následkom bolo porušenia práva na spravodlivý proces a rovnako vec vo vzťahu k zamietajúcej časti
výroku týkajúcej sa nároku žalobcu na úrok z omeškania z kapitalizovaného úroku nesprávne právne
posúdil, odvolací súd napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutej zamietajúcej
časti podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a v spojení s §391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie, rešpektujúc vyslovený právny názor
odvolacieho súdu, opätovne posúdiť nárok žalobcu na úroky z omeškania z kapitalizovaných úrokov
a zároveň s ohľadom na to, že medzi žalobcom a žalovanou ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy

posúdi výšku žalobcom uplatňovaného úroku z omeškania. Taktiež znova rozhodne o zamietajúcej časti
rozsudku vo vzťahu k nároku žalobcu na zmluvné úroky po zosplatnení a svoje rozhodnutie odôvodní,
pričom v novom rozhodnutí sa vysporiada aj s námietkami žalobcu vo vzťahu k tomuto nároku.

27. Odvolaním nenapadnutý prvý výrok rozsudku prvoinštančného súdu zostal nedotknutý (§ 367 ods.

2, 3 CSP).

28. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).