Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/320/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615212380
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1615212380.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: Z. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom M. C. XXX/XX, XXX XX T., zastúpeného advokátkou Y.. O. U., so sídlom L. 3, XXX
XX T., proti žalovanému: Z. pekárne a cukrárne, a.s., N.: XX XXX XXX, so sídlom S. T. XX, XXX XX T.,
zastúpeného advokátskou kanceláriou L. & L. s.r.o., so sídlom Y. XXXXX/X, XXX XX X., o zaplatenie
sumy 9.331,31 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.331,31 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 1.500,76 Eur od 25.04.2012 do zaplatenia, zo sumy 4.079,35 Eur od 11.01.2012 do
zaplatenia, zo sumy 3.751,20 Eur od 21.01.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.12.2015 sa žalobca domáhal zaplatenia 9.331,31 Eur
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.500,76 Eur od 25.04.2012 do zaplatenia, zo
sumy 4.079,35 Eur od 11.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 3.751,20 Eur od 21.01.2012 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca podnikal na základe živnostenského oprávnenia

do 01.02.2014. K tomuto dňu ukončil podnikateľskú činnosť. Žalobca v mesiacoch október až december
2011 vykonal viacero prepráv tovaru motorovým vozidlom. Následne vystavil žalovanému faktúry a
to faktúru č. XXXXXXX zo dňa 02.12.2011 na sumu 4.074,72 Eur splatnú dňa 01.01.2012, faktúru č.
XXXXXXX . zo dňa 12.12.2011 na sumu 4.079,35 splatnú dňa 10.01.2012 faktúru č. XXXXXXX. na
sumu 3.751,20 Eur splatnú dňa 20.01.2012. Žalovaný v období od vystavenia faktúr až do 25.04.2012
(posledná úhrada žalovaného v prospech žalobcu) vykonal niekoľko čiastkových úhrad, ktoré žalobca
započítal na najstaršiu faktúru č. XXXXXXX, čím došlo k zníženiu pôvodnej dlžnej sumy z uvedenej

faktúry zo sumy 4.074,72 Eur na sumu 1.500,76 Eur. Od 25.04.2012 žalovaný nevykonal žiadnu ďalšiu
úhradu. Žalobca si záväzok splnil a objednané prepravy vykonal riadne a včas. Napriek uvedenému
žalovaný splatné faktúry neuhradil riadne (t.j. v plnej výške), čím sa dostal do omeškania, pričom jeho
dlh predstavuje sumu vo výške 9.331,31 Eur. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9% ročne
zo súm jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr do zaplatenia.

2. Súd vydal dňa 01.06.2017 platobný rozkaz č.k.7C/320/2015-23, ktorým vyhovel žalobe žalobcu.

3. V podanom odpore žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca k žalobe nepriložil žiadnu platnú
a účinnú zmluvu, od ktorej odvíja svoje nároky. Podľa žalovaného a v súlade s právnou teóriou ako aj
konštantnou judikatúrou súdov faktúra nie je právnym titulom, od ktorého je možné odvíjať bez ďalšiehoakékoľvek právne nároky - peňažné plnenie. Bez preukázania zmluvného vzťahu v konečnom dôsledku
nie je možné verifikovať ani správnosť fakturovaných súm. Žalobca nepreukázal, že služby, ktoré sú
predmetom faktúr naozaj vykonal a že by fakturované sumy boli vecne správne, t.j. že by nárok v

uplatnenom rozsahu žalobcovi naozaj vznikol a to v otázke jednotkovej ceny, oprávnenosť fakturovanej
položky (paušálna odmena za vývoz tovaru) a správnosť fakturovaných kilometrov.

4. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu
písomnej zmluvy, po právnej stránke však došlo medzi žalobcom a žalovaným k vzniku dvojstranného

právneho vzťahu a to ústnej dohode o vykonávaní prepravy. Tento právny vzťah vznikol v momente,
keď sa žalobca a žalovaný dohodli na obsahu činnosti, t.j. preprave výrobkov žalovaného motorovým
vozidlom žalobcu. Žalobcovi z tohto právneho vzťahu vyplývajú nielen povinnosti (vykonať dohodnutú
činnosť) ale aj práva (právo na odmenu za vykonanú činnosť). Čo sa týka faktúr, žalobca má za to,
že neuhradená faktúra je skutočne a fakticky relevantný dôkaz na preukázanie právneho nároku a
samotný záväzkový vzťah môže (ale nemusí) byť predmetom ďalšieho dokazovania. V prípade námietky

žalovaného, či naozaj boli vykonané služby, ktoré sú predmetom faktúr, žalobca uviedol, že žalovaný
mal možnosť vystavené faktúry mu vrátiť s odôvodnením, že si takéto služby neobjednal, čo však
žalovaný neurobil. V potvrdzovacom liste záväzkov zo dňa 20.02.2012, ktorý sám žalovaný zaslal
žalobcovi, žalovaný žiada žalobcu o zaslanie zoznamu nezaplatených pohľadávok, ktoré má žalobca
voči žalovanému. Z uvedeného vyplýva, že žalobca skutočne vykonával služby pre žalovaného, že

žalovaný si je vedomý svojich záväzkov voči žalobcovi a že žalovaný nikdy nenamietal správnosť či
opodstatnenosť fakturovaných súm. K potvrdzovaciemu listu je priložená príloha nazvaná „Zoznam
záväzkov“ žalovaného zo dňa 21.02.2012, v ktorej jasne vyplýva, ktoré sumy boli žalovanému
vyfakturované., aké sumy žalovaný uhradil a ktoré sumy ešte zostávajú uhradiť. Žalobca uviedol, že
väčšina faktúr, ktorá bola žalovanému vystavená bola žalovaným bez akýchkoľvek problémov uhradená

a to i napriek tomu, že medzi stranami sporu nebola uzavretá písomná zmluva o poskytovaní služieb.

5. Vo vyjadreniach zo dňa 02.02.2018, 15.03.2018 a zo dňa 12.10.2018 žalovaný poukázal na dobropisy,
ktoré žalobca vystavil žalovanému na sumy 2.734,22 Eur a 816,-Eur s tým, že tieto listiny dokazujú,
že fakturácia žalobcu za poskytnuté služby nebola správna, tj. Viaceré nároky žalobcu uplatňované

faktúrami neboli opodstatnené. Žalovaný zdôraznil, že prípadná spolupráca žalobcu a žalovaného v
minulosti bez ďalšieho nepreukazuje, že táto spolupráca bola dohodnutá aj za obdobie od 21.11.2011
do 20.12.2011. Zároveň žalovaný poukázal na list žalovaného adresovaný žalobcovi zo dňa 12.01.2012,
v ktorom žalovaný namietol správnosť jeho fakturácie v rozsahu 8.808,38 Eur za obdobie od 01.01.2011
do 31.07.2011. Žalobca mal podľa žalovaného nesprávne naúčtovať 18 250 km (tzv. nadrozsahová

fakturácia). Podľa žalovaného je teda povinnosťou žalobcu preukázať, že aj za obdobie sporných faktúr,
fakturovaná suma bola správna a že fakturácie neboli nadrozsahové. Žalobca je povinný preukazovať
opodstatnenosť ním uplatneného nároku a to za časový úsek údajne poskytnutých služieb 21.11.2011 -
20.12.2011,pričomvtomtosmerejebezpredmetné,žemedzižalobcomažalovanýmexistovalazmluvná
spolupráca aj v minulosti, keďže túto skutočnosť nespochybňuje ani žalovaný. Vo vzťahu k doloženým

„stazkám“ žalovaný uviedol, že v nich chýba konkrétne určenie trás, t.j. nie je možné verifikovať
správnosť kilometrov, nie sú na nich uvedené mestá, z ktorých sa mala preprava uskutočňovať. V
„stazkách“ chýba označenie prepravcu a ani na jednej „stazke“ nie je podpis ani pečiatka žalovaného,
teda pre koho žalobca prepravoval.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov Jaroslava Krpčiara, Viery
Netoličkovej, oboznámením sa s faktúrami č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, potvrdzovacím listom
záväzkov zo dňa 20.02.2012 spolu s prílohou, faktúrou č. 2011094- dobropisom, faktúrou č. 2011095
- dobropisom, listom žalovaného zo dňa 12.01.2012, poštovým podacím hárkom, žiadosťou o zmenu
sadzby na km zo dňa 08.04.2011 a zo dňa 30.11.2011, faktúrami č. 2011124 a č. 2011119, podacím

lístkom, výpisom z účtu žalobcu, kópiami záznamov o prevádzke vozidla a zistil tento skutkový a právny
stav.

7. Právna zástupkyňa žalobcu v prednese žaloby uviedla, že žalovaný nepreukázal, že faktúry sú
neopodstatnené a že služby neboli vykonané. V priebehu roku 2011 vystavil žalovanému približne 30

faktúr. Faktúry boli vystavované pravidelne za každých 10 dní, z týchto cca 30 faktúr, boli všetky ostatné
uhradené, okrem týchto 3 faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania. Vo februári 2012 zaslal žalovaný
potvrdzovací list záväzkov žalobcovi, v ktorom žiada žalobcu o potvrdenie údajov v účtovnej evidencii.
Rozpis záväzkov predstavoval 7 faktúr s tým, že prvé 2 faktúry s variabilným symbolom XXXXXXX aXXXXXXX boli uhradené, ako aj posledné 2 faktúry s variabilným symbolom XXXXXXX a XXXXXXX..
Tri faktúry s najvyššou fakturovanou sumou zostali neuhradené, z jednej týchto faktúr s variabilným
symbolom XXXXXXX žalovaný plnil čiastočne.

8. Vo vyjadrení na pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že zo strany žalovaného boli
uhradené všetky služby poskytnuté žalobcom. V roku 2011 prebehla komunikácia ohľadom dovtedy
fakturovaných služieb. Žalovaný popieral ich rozsah, v dôsledku čoho žalobca vystavil žalovanému
dobropisy na sumu viac ako 3.500,- Eur. Obchodná spolupráca so žalobcom nebola postavená na

správnej fakturácii, čo žalobca vyhodnotil, ako neoprávnenú fakturáciu a v dôsledku, ktorej vystavil
dobropisy. Poukázal na konštantnú judikatúru, že faktúra nie je dôkazom o poskytnutí služby, ale
je daňovým dokladom, na základe ktorého vzniká nárok na peňažné plnenie. Žalobca má v konaní
preukázať existenciu právneho titulu. Žalovaný odmieta, že potvrdzovací list záväzkov má právne
účinky týkajúce sa uplatneného nároku. Takýto úkon je relevantný pre účely účtovné a audítorské a
nepreukazuje opodstatnenosť nároku.

9. Žalobca vo výsluchu uviedol, že si nepamätá, či bola so žalovaným uzavretá zmluva v písomnej
podobe. Počas spolupráce so žalovaným sa v priebehu roka zvyšovala sadzba za km prepravy.
Všetko ohľadom prepravy so žalobcom dojednával p. Krpčiar ako zamestnanec žalovaného, ktorý
mal na starosti dopravu. P. Netoličková, zamestnankyňa žalovaného, preberala faktúry a vystavila aj

inventarizáciu záväzkov žalovaného. Presný rozpis ciest a dodávok žalobcovi vždy hovoril p. Krpčiar.
Závozy sa robili skoro ráno a až v ten deň mali nachystané doklady a tovar a pokyny, kam má tovar
odviezť. Čas dovozu na jednotlivé prevádzky musel byť dodržaný. Žalobca uviedol, že jazdil okruhy
Piešťany, Trnava, Hlohovec, ďalej Bratislava a to hlavne Lamač, Devínska Nová Ves, Karlova Ves
a Dúbravka. Niekedy sa stalo, že na jednu prevádzku sa otočili aj viackrát za deň najmä na veľké

prevádzky, ako Lidl a Tesco, kde dodávky pečiva boli vo veľkých objemoch a vozili sa na viackrát.
Čo sa týka potvrdzovacieho lístku záväzkov spolu s inventarizáciou, žalobca si originál nechal, kópiu
podpísal a zaslal audítorskej spoločnosti žalovaného, o čom doložil kópiu podacieho lístku. Čo sa týka
fakturácie km počas prepravy žalobca alebo jeho zamestnanci vyhotovovali „stazky“, kde boli uvedené
km, na niektorých prevádzkach im príjem tovaru potvrdzovali ak dodávky neboli v skorých ranných

hodinách. Následne si žalobca spočítal km zo „stazky“, podpísal to p. Krpčiar a bola vyhotovená faktúra.
Fakturovalo sa každých 10 dní. Čo sa týka dobropisov, súviselo to s tým, že žalovaný chcel počítať km
podľa údajov z GPS, pričom km bolo najazdených viac, žalobca teda fakturoval toľko km, koľko bolo
najazdených. Následne mu bolo zo strany žalovaného povedané, že ak nevystaví dobropisy, neuhradia
mu faktúry. Čo sa týka ukončenia vzťahu so žalovaným dňa 31.12.2011 žalobcovi bola doručená SMS,

že končí, zo dňa na deň mu zostalo stáť na dvore minimálne 5 áut, mal aj šoférov, ktorých musel naďalej
platiť ako zamestnancov. Žalovaný nedal žalobcovi výpoveď, aby sa mohol pripraviť na ukončenie.

10. Svedkyňa P. vo výsluchu uviedla, že pracuje pre žalovaného ako ekonomická námestníčka.
Spracováva účtovné závierky, úhrady faktúr a dohliada na chod celého ekonomického úseku. Vo

vzťahu k žalobcovi uviedla, že potvrdila prijatie faktúr, ktoré jej priniesol žalobca. V prípade žalobcu
išlo o faktúry za služby, ktoré po prijatí išli na schválenie technickému riaditeľovi p. Krpčiarovi, ktorý
keď faktúru schválil, svedkyňa ju uhradila. Svedkyňa vyhotovovala aj potvrdzovací list záväzkov. K
dôvodom neuhradenia faktúr, ktoré sú predmetom sporu svedkyňa uviedla, že zo strany žalobcu sa
začali navyšovať kilometre, uvedené riešil riaditeľ p. Ťažký so žalobcom na stretnutí, na ktorom nebola

prítomná. Žalobcom boli následne vystavené dobropisy za určité obdobie. Nasledovala kontrola, pri
ktorej sa zistili porušenia. Svedkyňa dostala pokyn od predsedu dozornej rady, že až do vyriešenia sa
faktúry nemajú uhradiť. Svedkyňa nevedela uviesť, či bola vykonaná preprava fakturovaná spornými
faktúrami.

11.SvedokY.vovýsluchuuviedol,žeprežalovanéhopracujeakotechnickýnámestník.Kvzťahužalobcu
a žalovaného uviedol, že žalobca rozvážal pekárske a cukrárske výrobky do reťazcov. Keďže vlastnými
prostriedkami žalovaný nevie zabezpečiť rozvoz, časť zabezpečuje cudzími prepravcami. Bežne je to
riešené tak, že zmluvy s reťazcom sú uzatvorené na rok, následne si žalovaný zazmluvní dopravcu.
Fakturácie najazdených km sa vykonávali dekádne za každé vozidlo. Faktúry vyhotovil žalobca na

základe „staziek“ a „stazky“ na základe stavu tachometra v jednotlivých vozidlách. Spočítal sa stav
kilometrov, vynásobil sa cenou za km a suma sa uviedla na faktúru. Faktúry sa potom posielali na
žalovaného, išli na ekonomické oddelenie, na kontrolu na oddelenie dopravy, tam sa faktúry kontrolovali,
keď bola faktúra v poriadku, vrátila sa na ekonomické oddelenie, ktoré faktúru uhrádzalo. Svedokuviedol, že na začiatku spolupráce „stazky“ kontrolovali, neskôr sa začali navyšovať kilometre. Po
kontrolesazistilo,žežalobcaúčtovalviackilometrov.Svedokďalejuviedol,žežalobcavyhotovildobropis
a pokračovalo sa ďalej. Niekedy v období 6-7 mesiaca roku 2011 sa konalo aj stretnutie za účasti svedka,

predsedu dozornej rady p. Sameka a p. Ťažkého. Výsledkom bolo vystavenie dobropisu žalobcom.
Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, kto kontroloval faktúry, ktoré sú predmetom sporu a prečo neboli
uhradené. Uviedol, že na žalobcu neboli sťažnosti týkajúce sa prepravy.

12. Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že žalobca podnikal pod obchodným menom Z..

Predmetom jeho podnikania bolo okrem iného aj nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami do
celkovej hmotnosti 3,5 t vrátené prípojného vozidla. Svoju činnosť ukončil dňa 01.02.2014.

13.Zfaktúryč.XXXXXXXzodňa02.12.2011,sosplatnosťou01.01.2012vyplýva,žežalobcaakofyzická
osoba podnikateľ fakturoval žalovanému prepravu MV za obdobie od 21.11. do 30.11.2011 a paušálnu
odmenu spolu v sume 4.074,72 Eur s DPH.

14. Z faktúry č. XXXXXXX. zo dňa 12.12.2011, splatnej dňa 10.01.2012 vyplýva, že žalobca ako fyzická
osoba podnikateľ fakturoval žalovanému prepravu MV za obdobie od 01.12. do 10.12.2011 a paušálnu
odmenu spolu v sume 4.079,35 Eur s DPH.

15. Z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 20.12.2011, splatnej dňa 20.01.2012 vyplýva, že žalobca ako fyzická
osoba podnikateľ fakturoval žalovanému prepravu MV za obdobie od 11.12. do 20.12.2011 a paušálnu
odmenu spolu v sume 3.751,20 Eur s DPH.

16. Z potvrdzovacieho listu záväzkov zo dňa 20.02.2012 vyplýva, že žalovaný zaslal žalobcovi žiadosť o

odsúhlasenie pohľadávok žalobcu voči žalovanému. Prílohou tohto listu bol potvrdzovací list záväzkov
vyhotovený žalovaným, ktorý obsahoval zoznam faktúr žalobcu. V zozname faktúr boli aj faktúry, ktoré
sú predmetom sporu s uvedením fakturovaných súm a pod kolónkou uhradené bolo uvedené 0,- Eur.

17. Z faktúry č. 2011094 zo dňa 13.10.2011, splatnej dňa 20.10.2011 vyplýva, že žalobca dobropisoval

žalovanému za prepravu MV za obdobie august 2011 sumu -2.734,22 Eur.

18. Z faktúry č. 2011095 zo dňa 15.10.2011, splatnej dňa 14.11.2011 vyplýva, že žalobca dobropisoval
žalovanému za prepravu MV za obdobie august 2011 sumu - 816,- Eur.

19. Listom zo dňa 12.01.2012 vyzval žalovaný žalobcu, aby sa dostavil na prerokovanie nejasností
ohľadomfakturácie zavýkondopravyzdôvodu,žezaobdobieod01.01.201131.07.2011bolinesprávne
naúčtované kilometre. Žalovaný žiadal žalobcu vystaviť dobropis.

20. Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že na jeho účet boli uhradené platby od žalovaného aj na faktúru

č. XXXXXXX (ktorá je predmetom sporu) dňa 21.02.2012 suma 1.074,72 Eur, dňa 25.04.2012 suma
1.499,24 Eur, ako aj iné faktúry (ktoré nie sú predmetom sporu) dňa 21.02.2012 suma 1.305,20 Eur, dňa
20.01.2012 suma 1.349,- Eur, dňa 20.01.2012 suma 2.500,- Eur.

21. Podľa § 610 Obchodného zákonníka zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi,

žeprepravívec(zásielku)zurčitéhomiesta(miestoodoslania)dourčitéhoinéhomiesta(miestourčenia),
a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

22.Podľa§625ods.1Obchodnéhozákonníkadopravcoviprislúchadohodnutáodplata,aleboaknebola
dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu.

23. Podľa § 625 ods. 2 Obchodného zákonníka dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní
prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu.

24. Pojmovým znakom zmluvy o preprave veci je odplatné vykonanie prepravy veci, včítane napr.

elektrickej energie, z miesta odoslania na miesto určenia. Zákon nerozlišuje, či pôjde o dopravu
železničnú, cestnú, riečnu, námornú, leteckú alebo potrubím. Podstatnými časťami zmluvy sú: určenie
strán (odosielateľ a dopravca) určenie vecí (zásielky) určenie miesta odoslania a miesta určenia.25. Podľa § 638 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o prevádzke dopravného prostriedku sa
zaväzuje poskytovateľ prevádzky dopravného prostriedku (prevádzkovateľ) prepraviť náklad určený
objednávateľom prevádzky dopravného prostriedku a na ten účel s dopravným prostriedkom buď

vykonať jednu alebo viac vopred určených ciest, alebo v priebehu dohodnutej doby vykonať cesty podľa
určenia objednávateľa a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť odplatu.

26. Podľa § 638 ods. 2 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje písomnú formu.

27. Pojmovými znakmi zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku je preprava nákladov, a to buď
na určitých trasách, alebo v určitom čase, a to za odplatu. Na rozdiel od zmluvy o nájme dopravného
prostriedku (§ 630 a nasl.) je predmetom záväzku uskutočnenie cesty určitým dopravným prostriedkom
a záväzok prevádzkovateľa zabezpečiť dopravný prostriedok aj s posádkou a pohonnými hmotami. Od
zmluvy o preprave (§ 610 a nasl.) sa zmluva o prevádzke dopravného prostriedku líši tým, že náklad
(predmet prepravy) nemusí byť výslovne určený. Spravidla však k jeho určeniu, aspoň rámcovému,

dôjde, a to v súvislosti s určením dopravného prostriedku.

28. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi nimi v roku 2011 existovala spolupráca. Samotný žalovaný
viackrát v priebehu konania potvrdil, že spoluprácu so žalobcom nepopiera. Žalobca tvrdil, že pre
žalovaného vykonával prepravu a rozvoz pekárenských výrobkov do miest určených žalovaným.

Žalovaný popieral vznik zmluvy o preprave veci, tvrdil, že spoluprácu medzi žalobcom a žalovaným
treba právne posúdiť ako zmluvu o prevádzke dopravného prostriedku podľa ust. § 638 Obchodného
zákonníka, a keďže žalobca nedoložil písomnú zmluvu, považuje sa takýto za absolútne neplatný.
Žalovaný v prípade právneho posúdenia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným podľa § 638
Obchodného zákonníka vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu. Ďalej

žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal, že by prepravu vykonal aj za obdobie fakturované spornými
faktúrami.

29. Z výsluchu žalobcu ako aj z výsluchu svedka Y. mal súd preukázané, že medzi žalobcom a
žalovaným existoval právny vzťah. Tento právny je potrebné posúdiť ako zmluvu o preprave veci

podľa ust. § 610 Obchodného zákonníka a nasl. Žalobca tvrdil, že pre žalovaného vykonával prepravu
jeho výrobkov (pekárenské výrobky) na jednotlivé miesta odberateľov, ktoré určil žalovaný (prevádzky
obchodných reťazcov). Uvedené potvrdil aj svedok Y., keď uviedol, že žalobca rozvážal pekárenské a
cukrárenské výrobky pre žalovaného. Išlo teda o prepravu určitej veci (pekárenské výrobky) na určité
miesto (obchodné reťazce) z pekárne žalovaného. Nešlo o zmluvu o prevádzke dopravného prostriedku

podľa § 638 a nasl. Obchodného zákonníka ako tvrdil žalovaný. Predmetom bola jednoznačne
preprava tovaru vyrobeného žalovaným, nie uskutočnenie cesty určitým dopravným prostriedkom
žalobcu. Predmetom bola preprava výrobkov od žalovaného jeho odberateľom, bez ohľadu na to
akým dopravným prostriedkom žalobcu a koľkými dopravnými prostriedkami bola vykonaná. Obchodný
zákonník nevyžaduje pre zmluvu o preprave veci písomnú formu, preto aj napriek neexistencii písomnej

zmluvy, existoval medzi sporovými stranami právny vzťah a to zmluvy o preprave veci.

30. Žalobcovi ako dopravcovi vzniká podľa § 625 Obchodného zákonníka nárok na odplatu. Ak by
preprava nebol vôbec vykonaná, resp. by boli fakturované nesprávne kilometre (nevykonanie prepravy
vo fakturovanom rozsahu), ako tvrdil žalovaný, nebol by dôvod zo strany žalovaného na čiastočné

plnenie (čiastočná úhrada faktúry č. XXXXXXX v sume 2.573,96 Eur). Čo sa týka sporných faktúr,
žalobca po vykonaní prepravy za jednotlivé obdobia (10 kalendárnych dní) vystavil faktúry s uvedením
obdobia dopravy a počtom kilometrov a tieto riadne žalovanému doručil. Uvedené bolo potvrdené aj
svedkyňouP.,ktorávovýsluchuuviedla,žesvojimpodpisompotvrdilaprijatiespornýchfaktúr.Doručenie
sporných faktúr žalovanému nebolo medzi stranami sporné.

31. Žalovaný namietal, že žalobca vyhotovením a doručením faktúr žalovanému nepreukazuje, či
dopravu reálne vykonal a či jeho fakturácia nebola nadrozsahová (teda, či nefakturoval viac kilometrov,
ako skutočne najazdil). Poukazoval pritom na dobropisy vystavené žalobcom za obdobie august 2011
(v sume 2.734,22 Eur a v sume 816,- Eur) ako aj na list žalovaného zo dňa 12.01.2012 ohľadom

fakturácie za výkon dopravy v období od 01.01.2011 do 31.07.2011. Tu je potrebné konštatovať, že
uvedené skutočnosti sa týkajú úplne iného obdobia ako je fakturované spornými faktúrami. Vo vzťahu k
obdobiu sporných faktúr (21.11.2011 do 20.12.2011) žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil tvrdenia
žalobcu, že v uvedenom období dopravu vykonal, že fakturoval kilometre v správnej výške. Dobropisysa týkali úplne iného obdobia. Okrem toho z výpovedí svedkov P. vyplynulo, že k faktúram sa prikladali
tzv. „stazky“, faktúry išli z ekonomického oddelenia (po prijatí P.) na kontrolu na oddelenie dopravy
technickému riaditeľovi Y. ktorý mal po kontrole faktúr so „stazkami“ vrátiť príslušné faktúry na úhradu na

ekonomické oddelenie, v prípade nezrovnalostí faktúry vrátiť na prepracovanie. Vo vzťahu k faktúram,
ktoré sú predmetom sporu, tieto neboli nikdy vrátené žalobcovi na prepracovanie, zo strany žalovaného
nebola namietaná fakturácia kilometrov v nich uvedených. Tieto skutočnosti neboli v priebehu konania
žalovaným spochybnené a namietané. V prospech žalobcu svedčí aj skutočnosť, že sporné faktúry
boli zaevidované v účtovníctve žalovaného (ako vyplýva z potvrdzovacieho listu záväzkov), žalovaný

ich evidoval vo svojich záväzkoch (nikdy ich žalobcovi nevrátil na prepracovanie) a na faktúru s var.
symbolom č. XXXXXXX. aj čiastočne plnil. Na základe vyššie uvedeného mal súd preukázané, že
žalobca vykonal prepravu za obdobia uvedené v sporných faktúrach a má nárok na odplatu za takto
vykonanú prepravu a to vo výške, aká je uvedená v jednotlivých faktúrach, keďže odplata (cena za km
a paušálna náhrada) neboli v konaní namietané (výška ceny za kilometer a výška paušálnej náhrady
nebola v konaní sporná). Preto súd vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovaného na zaplatenie

jednotlivých faktúr v sume 1.500,76 Eur (prvá faktúra), v sume 4.079,35 Eur (druhá faktúra) a v sume
3.751,20 Eur (tretia faktúra), spolu v sume 9.331,31 Eur.

32. Pre úplnosť súd uvádza, že „stazky“, ktoré žalobca doručil, nie sú úplné, neobsahujú konkrétne
trasy, údaj o tom, kto prepravu uskutočnil a pre koho. Takéto „stazky“ nepreukazujú, že žalobca vykonal

dopravu pre žalovaného. V tomto sa súd stotožňuje s vyjadrením žalovaného. Skutočnosť, že žalobca
nepriložil k sporným faktúram kompletné „stazky“ nemôže spôsobiť neúspech žalobcu v konaní, keď
svoj nárok preukázal inými dôkazmi.

33. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

35. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného do 31.01.2013),
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má žalobca nárok na úrok z omeškania
vo výške 9 % ročne z priznanej sumy, nakoľko takto uplatnený úrok je v súlade s ustanovením § 3
nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. Súd priznal žalobcovi úrok odo dňa nasledujúceho po splatnosti

jednotlivých faktúr, t.j. odo dňa 25.04.2012 (deň po splatnosti prvej faktúry), odo dňa 11.01.2012 (deň
po splatnosti druhej faktúry) a odo dňa 21.01.2012 (deň po splatnosti tretej faktúry) do zaplatenia. Súd
priznal žalobcovi úrok z omeškania tak, ako si uplatnil v žalobe.

37. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto

mu súd priznal náhradu trov vo výške 100%. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).