Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Hadrbulcová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9Nc/7/2002
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1102899420
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2010:1102899420.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave, sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci navrhovateľa:
R. C., bytom F. T. Č. XXXX, XXX XX V., právne zastúpený JUDr. Pavlom Balogom, advokátom so
sídlom Hviezdoslavova číslo 3, Rimavská Sobota, proti odporcovi: Slovenská republika nastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR , Župné nám. č. 13, Bratislava o zaplatenie vojnového odškodnenia po
neb. R. C., W.. XX.X.XXXX takto
r o z h o d o l :
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 10.10.2002 domáhal
vojnového odškodnenia po nebohom otcovi R. C., W.. XX.X.XXXX z dôvodu že tento si podal žiadosť
o odškodnenie na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorá je evidovaná pod č. XXXX/XX-XXX/XXXX-L..
Odporca sa k návrhu vyjadril písomne. Vo vyjadrení uviedol, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky prerokovalo žiadosť o odškodnenie t.č. už nebohého R. C., W.. XX.XX.XXXX, zomrelého v
priebehu odškodňovacieho konania dňa 23.01.2002, stanoviskom číslo XXXX/XX-XXX/XXXX-L. zo dňa
07.08.2006, ktorým bolo určené, že nebohému R. C., W.. XX.XX.XXXX, pre nepreukázanie nároku podľa
§ 4 ods. 3 zákona číslo 305/1999 Z. z. v znení zákona číslo 126/2002 Z. z. odškodnenie nepatrí.
Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ R. C., W.. XX.XX.XXXX, ako syn t. č. už nebohého žiadateľa sa
svojím návrhom domáha odškodnenia za svojho neb. otca. R. C., W.. XX.XX.XXXX. Návrh navrhovateľa
spolu s prílohami však neobsahuje žiadne doklady, ktoré by preukazovali deportáciu neb. R. C., W..
XX.XX.XXXX, do nemeckého zajateckého tábora. Na základe vyššie uvedeného odporca žiadal, aby
súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.
Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie na pojednávanie riadne prevzal, svoju
neprítomnosť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súd preto
podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, obsahom spisu odporcu číslo XXXX/XX-XXX/
XXXX-L. a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na Najvyšší súd Slovenskej republiky domáhal vojnového
odškodnenia po nebohom otcovi R. C., W.. XX.X.XXXX z dôvodu že tento si podal žiadosť o
odškodnenie na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorá je evidovaná pod č. XXXX/XX-XXX/XXXX-L..Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky prerokovalo žiadosť o odškodnenie nebohého R. C.,
W.. XX.XX. XXXX, zomrelého v priebehu odškodňovacieho konania dňa 23.01.2002, stanoviskom číslo
XXXX/XX-XXX/XXXX-L. zo dňa 07.08.2006, ktorým bolo určené, že nebohému R. C., W.. XX.XX.XXXX,
pre nepreukázanie nároku podľa § 4 ods. 3 zákona číslo 305/1999 Z. z. v znení zákona číslo 126/2002
Z. z., odškodnenie nepatrí. Toto rozhodnutie bolo doručené navrhovateľovi dňa 16.8.2006.
Podľa § 2 zákona č. 305/1999 Z.z. v znení zákona č. 126/2002 Z.z. o zmiernení niektorých krívd osobám
deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov
(1) Odškodnenie patrí za deportáciu do nacistických koncentračných táborov (ďalej len "koncentračný
tábor") a zajateckých táborov a väznenie v nich v rokoch 1939 až 1945 a za smrť počas deportácie a
väznenia v koncentračnom tábore alebo zajateckom tábore (ďalej len "deportácia").
(2) Za deportáciu sa považuje aj zaistenie a sústredenie z dôvodov politickej, národnej, rasovej a
náboženskej perzekúcie v táboroch na území Československej republiky z rokov 1918 až 1938, ako aj
čas návratu z koncentračného tábora a zajateckého tábora do vlasti.
(3) Oprávnená osoba je osoba, ktorá bola
a) deportovaná z územia Československej republiky z rokov 1918 až 1938 do koncentračného tábora a
zajateckého tábora zriadeného na území Veľkonemeckej ríše alebo na iných územiach,
b) zaistená na účely deportácie,
c) sústredená podľa odseku 2,
d) ukrývaná z dôvodu rasovej alebo náboženskej perzekúcie, ak ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto
zákona je štátnym občanom Slovenskej republiky a má na jej území trvalý pobyt.
(4) Ak oprávnená osoba zomrela, právo žiadať odškodnenie s výnimkou práv, ktoré podľa osobitného
predpisu 1) zanikajú smrťou oprávnenej osoby, prechádza na osoby, ktoré ku dňu nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a majú trvalý pobyt na jej území, a
to v poradí
a) manžel (manželka) a deti oprávnenej osoby, všetci rovnakým dielom, a ak ich niet,
b) rodičia oprávnenej osoby.
Podľa § 4 zákona č. 305/1999 Z.z. v znení zákona č. 126/2002 Z.z. o zmiernení niektorých krívd osobám
deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov,
(1) Na konanie o odškodnení je príslušné Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len
"ministerstvo").
(2) Oprávnená osoba môže uplatniť nárok na odškodnenie na ministerstve písomnou žiadosťou, ktorá
musí byť doručená ministerstvu najneskôr do troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona;
inak jej nárok na odškodnenie zaniká.
(3) Oprávnená osoba je povinná pripojiť k žiadosti doklady preukazujúce opodstatnenosť jej nárokov. Ak
žiadosť nie je úplná, ministerstvo vyzve žiadateľa na jej doplnenie.
(4) Na konanie o odškodnení sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 2)
Podľa § 5 zákona č. 305/1999 Z.z. v znení zákona č. 126/2002 Z.z. o zmiernení niektorých krívd osobám
deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov,
(1) Ministerstvo posúdi predloženú žiadosť, a ak je opodstatnená, prizná odškodnenie. Písomné
stanovisko doručí žiadateľovi do vlastných rúk.(2) Ak ministerstvo nevyhovie žiadosti alebo jej vyhovie iba sčasti, žiadateľ sa môže domáhať
odškodneniažalobounasúdeprotiSlovenskejrepublikezastúpenejministerstvomnajneskôrdojedného
roka odo dňa doručenia stanoviska ministerstva.
Súd z obsahu pripojeného spisu Ministerstva spravodlivosti SR č. XXXX/XX-XXX/XXXX-L. zistil,
že otec navrhovateľa t.č. už nebohý R. C., W.. XX.XX. XXXX, dňa 8.3.2000 podal žiadosť na
Ministerstvo Spravodlivosti SR o odškodnenie za deportáciu do zajateckého tábora HORN a HOLBRUN
v dobe od 31.12.1944 do 9. mája 1946. Žiadateľ R. C., ktorý zomrel v priebehu odškodňovacieho
konania dňa 23.01.2002, k žiadosti nepripojil žiadne doklady, ktoré by preukazovali jeho deportáciu
do nemeckých zajateckých táborov. Odporca listom zo dňa 12.8.2003 číslo: XXXX/XX-XXX/XXXX
vyzval navrhovateľa, aby zaslal odporcovi úradne overenú fotokópiu osvedčenia podľa § 8 zákona č
255/1946 Zb. vydaného býv. Ministerstvom národnej obrany alebo potvrdenia nem. pátracej služby v
Bad Arolsene / Internationaler Suchdienst, Grosse allee 5-9, 344 44 Bad Arolsen, Deutschland/, príp.
iných dobových dokladov, z ktorých by bola zrejmá doba internácie jeho zosnulého otca v zajateckom
tábore. Navrhovateľ na žiadosť nereagoval a žiadané doklady odporcovi nezaslal.
Odporca o žiadosti rozhodol stanoviskom číslo XXXX/XX-XXX/XXXX-L. zo dňa 07.08.2006, ktorým bolo
určené, že nebohému. R. C., W.. XX.XX.XXXX, pre nepreukázanie nároku podľa § 4 ods. 3 zákona
číslo 305/1999 Z. z. v znení zákona číslo 126/2002 Z. z., odškodnenie nepatrí. Toto rozhodnutie bolo
doručené navrhovateľovi dňa 16.8.2006.
S týmto stanoviskom sa konajúci súd plne stotožnil a je toho názoru, že navrhovateľ ani jeho právny
predchodca nepreukázal opodstatnenosť svojich nárokov ako to vyžaduje ust. § 4 ods. 3 zákona číslo
305/1999 Z. z. v znení zákona číslo 126/2002 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným
do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov, preto súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p. Navrhovateľ vo veci nemal úspech , odporca
asi náhradu trov neuplatnil, súd preto odporcovi náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne dvojmo na podpísanom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods.3 O.s.p./uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je možné odôvodniť len dôvodmi uvedenými
v § 205 ods. 2 O.s.p.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.