Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. január 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9Nc/7/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1102899420
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1102899420.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci navrhovateľa:

R. C., F. F. T. Č. XXXX, XXX XX V., právne zastúpený JUDr. Pavlom Balogom, advokátom so
sídlom Hviezdoslavova číslo 3, Rimavská Sobota, proti odporcovi: Slovenská republika nastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. č. 13, Bratislava o zaplatenie vojnového odškodnenia po
W.. R. C., W.. XX.X.XXXX a o zaplatenie morálneho odškodnenia 1.000 000,- Sk takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 10.10.2002 domáhal

vojnového odškodnenia po nebohom otcovi R. C., W.. XX.X.XXXX z dôvodu že tento si podal žiadosť
o odškodnenie na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorá je evidovaná pod č. 6943/00-548/4683-S.

Písomným podaním zo dňa 18.12.2003 rozšíril žalobu o morálne odškodné vo výške 1.000 000,- Sk.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne. Vo vyjadrení uviedol, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky prerokovalo žiadosť o odškodnenie t.č. už nebohého R. C., W.. XX.XX.XXXX, zomrelého

v priebehu odškodňovacieho konania dňa 23.01.2002, stanoviskom číslo 6943/00-548/4683-S zo dňa
07.08.2006, ktorým bolo určené, že nebohému R. C., W.. XX.XX.XXXX, pre nepreukázanie nároku podľa
§ 4 ods. 3 zákona číslo 305/1999 Z. z. v znení zákona číslo 126/2002 Z. z. odškodnenie nepatrí.

Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ R. C., W.. XX.XX.XXXX, ako syn t. č. už nebohého žiadateľa sa
svojím návrhom domáha odškodnenia za svojho W.. I.. R. C., W.. XX.XX.XXXX. Návrh navrhovateľa
spolu s prílohami však neobsahuje žiadne doklady, ktoré by preukazovali deportáciu W.. R. C., W..

XX.XX.XXXX, do nemeckého zajateckého tábora. Na základe vyššie uvedeného odporca žiadal, aby
súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie na pojednávanie riadne prevzal, svoju
neprítomnosť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súd preto
podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, obsahom spisu odporcu číslo
6943/00-548/4683-S a zistil nasledovný skutkový stav:Navrhovateľ sa návrhom podaným na Najvyšší súd Slovenskej republiky domáhal vojnového
odškodnenia po nebohom otcovi R. C.V., W.. XX.X.XXXX z dôvodu, že tento si podal žiadosť o
odškodnenie na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorá je evidovaná pod č. 6943/00-548/4683-S.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky prerokovalo žiadosť o odškodnenie nebohého Jána
Roška, nar. 19.03. 1922, zomrelého v priebehu odškodňovacieho konania dňa 23.01.2002, stanoviskom
číslo 6943/00-548/4683-S zo dňa 07.08.2006, ktorým bolo určené, že nebohému Jánovi Roškovi, nar.
19.03.1922, pre nepreukázanie nároku podľa § 4 ods. 3 zákona číslo 305/1999 Z. z. v znení zákona číslo

126/2002 Z. z., odškodnenie nepatrí. Toto rozhodnutie bolo doručené navrhovateľovi dňa 16.8.2006.

Podľa § 2 zákona č. 305/1999 Z.z. v znení zákona č. 126/2002 Z.z. o zmiernení niektorých krívd osobám
deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov

(1) Odškodnenie patrí za deportáciu do nacistických koncentračných táborov (ďalej len "koncentračný

tábor") a zajateckých táborov a väznenie v nich v rokoch 1939 až 1945 a za smrť počas deportácie a
väznenia v koncentračnom tábore alebo zajateckom tábore (ďalej len "deportácia").

(2) Za deportáciu sa považuje aj zaistenie a sústredenie z dôvodov politickej, národnej, rasovej a
náboženskej perzekúcie v táboroch na území Československej republiky z rokov 1918 až 1938, ako aj

čas návratu z koncentračného tábora a zajateckého tábora do vlasti.

(3) Oprávnená osoba je osoba, ktorá bola

a) deportovaná z územia Československej republiky z rokov 1918 až 1938 do koncentračného tábora a

zajateckého tábora zriadeného na území Veľkonemeckej ríše alebo na iných územiach,

b) zaistená na účely deportácie,

c) sústredená podľa odseku 2,

d) ukrývaná z dôvodu rasovej alebo náboženskej perzekúcie, ak ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto
zákona je štátnym občanom Slovenskej republiky a má na jej území trvalý pobyt.

(4) Ak oprávnená osoba zomrela, právo žiadať odškodnenie s výnimkou práv, ktoré podľa osobitného

predpisu 1) zanikajú smrťou oprávnenej osoby, prechádza na osoby, ktoré ku dňu nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a majú trvalý pobyt na jej území, a
to v poradí

a) manžel (manželka) a deti oprávnenej osoby, všetci rovnakým dielom, a ak ich niet,

b) rodičia oprávnenej osoby.

Podľa § 4 zákona č. 305/1999 Z.z. v znení zákona č. 126/2002 Z.z. o zmiernení niektorých krívd osobám
deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov,

(1) Na konanie o odškodnení je príslušné Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len
"ministerstvo").

(2) Oprávnená osoba môže uplatniť nárok na odškodnenie na ministerstve písomnou žiadosťou, ktorá
musí byť doručená ministerstvu najneskôr do troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona;

inak jej nárok na odškodnenie zaniká.

(3) Oprávnená osoba je povinná pripojiť k žiadosti doklady preukazujúce opodstatnenosť jej nárokov. Ak
žiadosť nie je úplná, ministerstvo vyzve žiadateľa na jej doplnenie.

(4) Na konanie o odškodnení sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 2)

Podľa § 5 zákona č. 305/1999 Z.z. v znení zákona č. 126/2002 Z.z. o zmiernení niektorých krívd osobám
deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov,(1) Ministerstvo posúdi predloženú žiadosť, a ak je opodstatnená, prizná odškodnenie. Písomné
stanovisko doručí žiadateľovi do vlastných rúk.

(2) Ak ministerstvo nevyhovie žiadosti alebo jej vyhovie iba sčasti, žiadateľ sa môže domáhať
odškodneniažalobounasúdeprotiSlovenskejrepublikezastúpenejministerstvomnajneskôrdojedného
roka odo dňa doručenia stanoviska ministerstva.

Súd z obsahu pripojeného spisu Ministerstva spravodlivosti SR č. 6943/00-548/4683-S zistil, že otec
navrhovateľa t.č. už nebohý R. C., W.. XX.XX. XXXX, dňa 8.3.2000 podal žiadosť na Ministerstvo
Spravodlivosti SR o odškodnenie za deportáciu do zajateckého tábora HORN a HOLBRUN v dobe
od 31.12.1944 do 9. mája 1946. Žiadateľ R. C., ktorý zomrel v priebehu odškodňovacieho konania
dňa 23.01.2002, k žiadosti nepripojil žiadne doklady, ktoré by preukazovali jeho deportáciu do
nemeckých zajateckých táborov. Odporca listom zo dňa 12.8.2003 číslo: 6943/00-548/4683 vyzval

navrhovateľa, aby zaslal odporcovi úradne overenú fotokópiu osvedčenia podľa § 8 zákona č 255/1946
Zb. vydaného býv. Ministerstvom národnej obrany alebo potvrdenia nem. pátracej služby v Bad
Arolsene / Internationaler Suchdienst, Grosse allee 5-9, 344 44 Bad Arolsen, Deutschland/, príp. iných
dobových dokladov, z ktorých by bola zrejmá doba internácie jeho zosnulého otca v zajateckom tábore.
Navrhovateľ na žiadosť nereagoval a žiadané doklady odporcovi nezaslal.

Odporca o žiadosti rozhodol stanoviskom číslo 6943/00-548/4683-S zo dňa 07.08.2006, ktorým bolo
určené, že nebohému R. C., W.. XX.XX.XXXX, pre nepreukázanie nároku podľa § 4 ods. 3 zákona číslo
305/1999Z.z.vznenízákonačíslo126/2002Z.z.,odškodnenienepatrí.Totorozhodnutiebolodoručené
navrhovateľovi dňa 16.8.2006.

S týmto stanoviskom sa konajúci súd plne stotožnil a bol toho názoru, že navrhovateľ ani jeho právny
predchodca nepreukázal opodstatnenosť svojich nárokov ako to vyžaduje ust. § 4 ods. 3 zákona číslo
305/1999 Z. z. v znení zákona číslo 126/2002 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným
do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov, preto súd návrh zamietol.

Proti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že doplnením návrhu zo dňa 18.12. 2003 sa
domáhal, aby mu súd priznal morálne odškodnenie vo voške 1.000 000,- Sk. Ďalej uviedol, že morálneho
odškodnenia sa domáhal na základe dôkazov, ktoré predložil spolu s doplnením návrhu.

Krajský súd v Bratislave konajúc ako súd odvolací uznesením zo dňa 30.9.2001 č.k. 4 Co 1154/2011-59
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že
prvostupňový súd nerozhodol o zmene návrhu uvedenej navrhovateľom v podaní z 18.12.2003 (č.l. 10),
aby mu súd priznal aj ďalšie odškodnenia 1.000.000,- Sk.

Prvostupňový súd pripustil zmenu petitu návrhu podľa návrhu navrhovateľa, tak, že odporca je povinný
zaplatiť navrhovateľovi vojnové odškodnenie po W.. R. C. a morálne odškodnenie vo výške 1.000.000,-
Sk.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie na pojednávanie riadne prevzal, svoju

neprítomnosť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súd preto
podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie neustanovil, svoju neprítomnosť ospravedlnil, žiadal,
aby súd konal v jeho neprítomnosti.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť nakoľko navrhovateľ ani jeho právny predchodca
nepreukázali opodstatnenosť svojich nárokov v zmysle zák. 305/1999 Z.z. Ďalej uviedol, že predmetný
zákon neupravuje priznanie morálneho odškodnenia tak ako to požaduje navrhovateľ.

Súdvecopätovne prejednaladospelkrovnakýmskutkovýmaprávnymzáveroma rozhodolnazáklade
vykonaných dôkazov tak ako je to uvedené vyššie z dôvodu, že navrhovateľ ani jeho právny predchodca
nepreukázali opodstatnenosť svojich nárokov ako to vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 3 zákona číslo
305/1999 Z. z. v znení zákona číslo 126/2002 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovanýmdo nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov. Navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, zákon č. 305/199 Z.z. neumožňuje priznanie morálneho odškodnenia,
preto súd návrh zamietol v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p. Navrhovateľ vo veci nemal úspech, odporca
si náhradu trov neuplatnil, súd preto odporcovi náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne dvojmo na podpísanom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods.3 O.s.p./uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je možné odôvodniť len dôvodmi uvedenými
v § 205 ods. 2 O.s.p.