Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. november 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9Nc/7/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1102899420
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1102899420.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci navrhovateľa:

R. C., bytom F. T. Č. XXXX, XXX XX V., právne zastúpený JUDr. Pavlom Balogom, advokátom so
sídlom Hviezdoslavova číslo 3, Rimavská Sobota, proti odporcovi: Slovenská republika nastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR , Župné nám. č. 13, Bratislava o zaplatenie odškodnenia za deportáciu
vo výške 3 597,54 eur po nebohom R. C., nar. XX.X.XXXX a o zaplatenie morálneho odškodnenia vo
výške 33 193,95 eur (1 000 000.- Sk) takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 3 000,- eur zastavuje.

Vo zvyšku uplatneného nároku súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 10.10.2002 domáhal
vojnového odškodnenia po nebohom otcovi R. C., nar. XX.X.XXXX z dôvodu, že tento si podal žiadosť
o odškodnenie na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorá je evidovaná pod č. XXXX/XX-XXX/XXXX-L..

Písomným podaním zo dňa 18.12.2003 rozšíril žalobu o morálne odškodné vo výške 1 000 000,- Sk.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne. Vo vyjadrení uviedol, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky prerokovalo žiadosť o odškodnenie t.č. už nebohého R. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého
v priebehu odškodňovacieho konania dňa 23.01.2002, stanoviskom číslo XXXX/XX-XXX/XXXX-L. zo
dňa 07.08.2006, ktorým bolo určené, že nebohému R. C., nar. XX.XX.XXXX, pre nepreukázanie nároku
podľa § 4 ods. 3 zákona číslo 305/1999 Z. z. v znení zákona číslo 126/2002 Z. z. odškodnenie nepatrí.

Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ R. C., nar. XX.XX.XXXX, ako syn t. č. už nebohého žiadateľa sa
svojím návrhom domáha odškodnenia za svojho neb. otca. R. C., nar. XX.XX.XXXX. Návrh navrhovateľa
spolu s prílohami však neobsahuje žiadne doklady, ktoré by preukazovali deportáciu nebohého R. C.,
nar. XX.XX.XXXX, do nemeckého zajateckého tábora. Na základe vyššie uvedeného odporca žiadal,
aby súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie na pojednávanie riadne prevzal, svoju

neprítomnosť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súd preto
podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, obsahom spisu odporcu číslo XXXX/XX-XXX/
XXXX-L. a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na Najvyšší súd Slovenskej republiky domáhal vojnového
odškodnenia po nebohom otcovi R. C., nar. XX.X.XXXX z dôvodu že tento si podal žiadosť o
odškodnenie na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorá je evidovaná pod č. XXXX/XX-XXX/XXXX-L..

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky prerokovalo žiadosť o odškodnenie nebohého R. C.,

W.. XX.XX. XXXX, zomrelého v priebehu odškodňovacieho konania dňa 23.01.2002, stanoviskom číslo
XXXX/XX-XXX/XXXX-L. zo dňa 07.08.2006, ktorým bolo určené, že nebohému R. C., W.. XX.XX.XXXX,
pre nepreukázanie nároku podľa § 4 ods. 3 zákona číslo 305/1999 Z. z. v znení zákona číslo 126/2002
Z. z., odškodnenie nepatrí. Toto rozhodnutie bolo doručené navrhovateľovi dňa 16.8.2006.

Podľa § 2 zákona č. 305/1999 Z.z. v znení zákona č. 126/2002 Z.z. o zmiernení niektorých krívd osobám

deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov

(1) Odškodnenie patrí za deportáciu do nacistických koncentračných táborov (ďalej len "koncentračný
tábor") a zajateckých táborov a väznenie v nich v rokoch 1939 až 1945 a za smrť počas deportácie a
väznenia v koncentračnom tábore alebo zajateckom tábore (ďalej len "deportácia").

(2) Za deportáciu sa považuje aj zaistenie a sústredenie z dôvodov politickej, národnej, rasovej a
náboženskej perzekúcie v táboroch na území Československej republiky z rokov 1918 až 1938, ako aj
čas návratu z koncentračného tábora a zajateckého tábora do vlasti.

(3) Oprávnená osoba je osoba, ktorá bola

a) deportovaná z územia Československej republiky z rokov 1918 až 1938 do koncentračného tábora a
zajateckého tábora zriadeného na území Veľkonemeckej ríše alebo na iných územiach,

b) zaistená na účely deportácie,

c) sústredená podľa odseku 2,

d) ukrývaná z dôvodu rasovej alebo náboženskej perzekúcie, ak ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto

zákona je štátnym občanom Slovenskej republiky a má na jej území trvalý pobyt.

(4) Ak oprávnená osoba zomrela, právo žiadať odškodnenie s výnimkou práv, ktoré podľa osobitného
predpisu 1) zanikajú smrťou oprávnenej osoby, prechádza na osoby, ktoré ku dňu nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a majú trvalý pobyt na jej území, a

to v poradí

a) manžel (manželka) a deti oprávnenej osoby, všetci rovnakým dielom, a ak ich niet,
b) rodičia oprávnenej osoby.

Podľa § 4 zákona č. 305/1999 Z.z. v znení zákona č. 126/2002 Z.z. o zmiernení niektorých krívd osobám
deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov,

(1) Na konanie o odškodnení je príslušné Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len
"ministerstvo").

(2) Oprávnená osoba môže uplatniť nárok na odškodnenie na ministerstve písomnou žiadosťou, ktorá
musí byť doručená ministerstvu najneskôr do troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona;
inak jej nárok na odškodnenie zaniká.

(3) Oprávnená osoba je povinná pripojiť k žiadosti doklady preukazujúce opodstatnenosť jej nárokov. Ak
žiadosť nie je úplná, ministerstvo vyzve žiadateľa na jej doplnenie.

(4) Na konanie o odškodnení sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 2)Podľa § 5 zákona č. 305/1999 Z.z. v znení zákona č. 126/2002 Z.z. o zmiernení niektorých krívd osobám
deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov,

(1) Ministerstvo posúdi predloženú žiadosť, a ak je opodstatnená, prizná odškodnenie. Písomné
stanovisko doručí žiadateľovi do vlastných rúk.

(2) Ak ministerstvo nevyhovie žiadosti alebo jej vyhovie iba sčasti, žiadateľ sa môže domáhať

odškodneniažalobounasúdeprotiSlovenskejrepublikezastúpenejministerstvomnajneskôrdojedného
roka odo dňa doručenia stanoviska ministerstva.

Súd z obsahu pripojeného spisu Ministerstva spravodlivosti SR č. XXXX/XX-XXX/XXXX-L. zistil, že otec
navrhovateľa t.č. už nebohý R.Á. C., W.. XX.XX. XXXX, dňa 8.3.2000 podal žiadosť na Ministerstvo
Spravodlivosti SR o odškodnenie za deportáciu do zajateckého tábora HORN a HOLBRUN v dobe

od 31.12.1944 do 9. mája 1946. Žiadateľ R. C., ktorý zomrel v priebehu odškodňovacieho konania
dňa 23.01.2002, k žiadosti nepripojil žiadne doklady, ktoré by preukazovali jeho deportáciu do
nemeckých zajateckých táborov. Odporca listom zo dňa 12.8.2003 číslo: XXXX/XX-XXX/XXXX vyzval
navrhovateľa, aby zaslal odporcovi úradne overenú fotokópiu osvedčenia podľa § 8 zákona č 255/1946
Zb. vydaného býv. Ministerstvom národnej obrany alebo potvrdenia nemeckej pátracej služby v Bad

Arolsene / Internationaler Suchdienst, Grosse allee 5-9, 344 44 Bad Arolsen, Deutschland/, príp. iných
dobových dokladov, z ktorých by bola zrejmá doba internácie jeho zosnulého otca v zajateckom tábore.
Navrhovateľ na žiadosť nereagoval a žiadané doklady odporcovi nezaslal.

Odporca o žiadosti rozhodol stanoviskom číslo XXXX/XX-XXX/XXXX-L. zo dňa 07.08.2006, ktorým bolo

určené, že nebohému R.W. C., W.. XX.XX.XXXX, pre nepreukázanie nároku podľa § 4 ods. 3 zákona
číslo 305/1999 Z. z. v znení zákona číslo 126/2002 Z. z., odškodnenie nepatrí. Toto rozhodnutie bolo
doručené navrhovateľovi dňa 16.8.2006.

S týmto stanoviskom sa konajúci súd plne stotožnil a bol toho názoru, že navrhovateľ ani jeho právny

predchodca nepreukázal opodstatnenosť svojich nárokov ako to vyžaduje ust. § 4 ods. 3 zákona číslo
305/1999 Z. z. v znení zákona číslo 126/2002 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným
do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov, preto súd návrh zamietol.

Proti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že doplnením návrhu zo dňa 18.12. 2003 sa

domáhal, aby mu súd priznal morálne odškodnenie vo voške 1 000 000,- Sk. Ďalej uviedol, že morálneho
odškodnenia sa domáhal na základe dôkazov, ktoré predložil spolu s doplnením návrhu.

Krajský súd v Bratislave konajúc ako súd odvolací uznesením zo dňa 30.9.2001 č.k. 4 Co 1154/2011-59
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že

prvostupňový súd nerozhodol o zmene návrhu uvedenej navrhovateľom v podaní z 18.12.2003, aby mu
súd priznal aj ďalšie odškodnenia 1.000.000,- Sk.

Prvostupňový súd pripustil zmenu petitu návrhu podľa návrhu navrhovateľa, tak, že odporca je povinný
zaplatiť navrhovateľovi vojnové odškodnenie po neb. R. C. a morálne odškodnenie vo výške 1.000.000,-

Sk a rozsudkom zo dňa 24.1.2013 č.k. 9 Nc7/2002 návrh z rovnakých dôvodov zamietol ako nedôvodný.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolania uviedol, že návrhom zo dňa 8.10.2002

sa domáhal, aby súd určil, že po nebohom otcovi R. C., W.. XX.X.XXXX patrí pozostalým vojnové
odškodnenie, aby súd určil jeho výšku a zaviazal Ministerstvo spravodlivosti ho vyplatiť. Doplnením
návrhu zo dňa 18.12.2003 sa navrhovateľ domáhal, aby súd priznal morálne odškodnenie vo výške 1
000 000,- Sk. Morálneho odškodnenia sa domáha na základe dôkazov, ktoré priložil spolu s doplnením
návrhu. Navrhovateľ uviedol, že súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav, lebo nevykonal ním

navrhnuté dôkazy, keď navrhovateľ vo svojom písomnom stanovisku navrhol vypočuť svedkov, ktorí
zatiaľ neboli vypočutí. Uviedol, že na tento nedostatok súdu poukazoval aj v odvolaní proti rozsudku zo
dňa 7.1.2011, pričom súd takéto dôkazy aj napriek námietkam nevykonal.Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.6.2014 č.k. 6 Co 354/2013-112 napadnutý rozsudok
Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 24.1.2013, č. k. 9Nc/7/2002 - 91 zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa vysporiadať sa s tým,

že návrh na priznanie odškodnenia podľa zák. č. 35/1999 Z. z. neobsahuje určitý jasný a zrozumiteľný
petit (§ 43 ods. 1 a 2 O. s. p.). Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia uviedol, že v
prípade upresnenia petitu bude potrebné, aby súd prvého stupňa sa v odôvodnení nového rozhodnutia
vysporiadal i s predloženými listinnými dôkazmi a uviedol, či predmetné doklady sú dostatočné na
preukázanie opodstatnenosti nároku navrhovateľa.

Právny zástupca navrhovateľa na výzvu súdu zo dňa 8.9.2014 odstránil vady petitu návrhu dňa
24.9.2014 tak, že žiadal, aby súd priznal navrhovateľovi odškodnenie za deportáciu nebohého otca
navrhovateľa v období od od 31.12.1944 do 09.05.1945. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 305/1999 Z.z.
právo na odškodnenie peňažná náhrada prináleží za každý i začatý mesiac deportácie v sume 99,59 eur.
Teda za 6 mesiacov mu prináleží odškodné - peňažná náhrada vo výške 6 x 99,59 = 597,54 eur. Ďalej

uviedol, že nebohý otec navrhovateľa utrpel úraz chrbtice a omrzliny končatín. V súvislosti s poškodením
zdravia si uplatnil aj náhradu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a to vo výške 3 000.- eur. V tomto zmysle upravil
petit návrhu tak, že žiadal ,aby súd rozhodol nasledovne:

Odporca je povinný vyplatiť navrhovateľovi pozostalému synovi po nebohom R. C., W.. XX.X.XXXX,

zomrelom dňa 23.1.2002, naposledy bytom v V., odškodnenie za deportáciu do zajateckého tábora v
zmysel zákona č. 305/1999 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaných do nacistických
koncentračných táborov a zajateckých táborov vo výške 3.597,54 eur a tiež morálne odškodnenie vo
výške 33.193,95 eur (1.000.000 Sk), všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odporca
je povinný uhradiť navrhovateľovi trovy konania do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd

uznesením zo dňa 19.11.2014 č.k. 9NC/7/2002-136 takto upravenú zmenu petitu návrhu pripustil podľa
§ 95 ods. 1,2 O.s.p.

Právny zástupca navrhovateľa zároveň predložil súdu nasledovné listinné dôkazy: fotokópiu potvrdenia
ZO SZBP V., potvrdenie R. C. vydaného ZO SZBP, fotokópiu svedeckého vyhlásenia T. E.‚ fotokópiu

svedeckého vyhlásenia R. V. fotokópiu svedeckého vyhlásenia I. H., fotokópiu žiadosti o odškodnenie.
V priebehu konania navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkov. Súd doplnil dokazovanie
oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom svedkov R. L., R. S., T. E., T. Y. a
zistil, že nebohý otec navrhovateľa R. C., XX.X.XXXX bol 31.12.1944 zobratý na nútené práce spolu
s ďalšími asi 100 ľuďmi z V.. Svedok Svedok T. Y. a svedok T. E. uviedli, že boli v zajateckom tábore

s nebohým otcom navrhovateľa. Najprv ich odviezli na Hačavu, kde kopali spolu s ostatnými zákopy,
odtiaľ do Brezna, z Brezna do Banskej Bystrice, kopali zákopy po celom Slovensku a j Morave a v
apríli ich odvliekli do Rakúska do Holabrunu, kde bol celý mesiac, odtiaľ išli do Hornu, kde taktiež kopali
zákopy až do konca vojny.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 27.10.2015 vzal návrh v časti náhrady za
poškodenie zdravia otca navrhovateľa vo výške 3 000.- eur späť z dôvodu, že nárok na odškodnenie za
poškodenie zdravia zanikol smrťou právneho predchodcu navrhovateľa. Ďalej uviedol, že trvá na návrhu
v časti o zaplatenie 597,54 eur podľa § 3 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 305/1999 z titulu peňažnej náhrady za
každý mesiac deportácie právneho predchodcu navrhovateľa v sume 6x 99,59 eur a v časti o zaplatenie

morálneho odškodnenia navrhovateľa vo výške 33 193,95 eur(1.000.000 Sk). Súd konanie v časti o
zaplatenie 3000.- eur pre späťvzatie návrhu navrhovateľom podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že zákon č. 305/99 Z.z. sa vzťahuje na osoby
deportované do nacistických koncentračných a zajateckých táborov a nie na právneho predchodcu

navrhovateľa, nakoľko tento bol civilnou osobou, toto vyplýva aj z výpovedí svedkov. Do zajateckého
tábora mohli byť deportované vojenské osoby, čo otec navrhovateľa nebol. Ako vyplýva z výpovedí
svedkov otec navrhovateľa bol na nútených prácach a na takéto osoby sa zákon č. 305/99 Z.z.
nevzťahuje. Medzinárodná organizácia pre migráciu v r. 1999 až do konca 2001 sústreďovala žiadosti
osôb, ktoré boli deportované na nútené práce a tieto žiadosti odosielala centrálnej organizácii do Ženevy.

Súd vec opätovne prejednal a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd mal vykonaným
dokazovaním preukázané, že nebohý otec navrhovateľa nebol oprávnenou osobou v zmysle ust.
§ 3 zákona číslo 305/1999 Z.z. v znení zákona číslo 126/2002 Z. z. o zmiernení niektorých krívdosobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že nebohý otec navrhovateľa nebol deportovaný do zajateckého tábora ako
vojenská osoba. Navrhovateľ nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy svedčiace o tom, že nebohý

R. C. bol deportovaný do zajateckého tábora ako vojenská osoba. Potvrdenie Základnej organizácie
SZPB v V. zo dňa 15.9.2003 nemožno považovať za relevantný listinný dôkaz preukazujúci skutočnosť,
že nebohý otec navrhovateľa bol vojenskou osobou. Takýmto dokladom by bolo napríklad osvedčenie
vydanépodľa§8zák.č.255/1964Zb. resp. inédoklady nahradzajúceosvedčenienapríklad potvrdenie
o členstve v partizánskej brigáde (tzv. partizánsky preukaz), potvrdenie vydané dokumentačnými a

múzejnými inštitúciami (napr. Múzeum SNP, Vojenský historický archív, Vojenský historický ústav a
podobne. Ako vyplynulo z výpovedí svedkov nebohý otec navrhovateľa bol na nútených prácach ako
civilná osoba, preto sa naňho zákon č. 305/1999 Z.z. nevzťahuje. Z vyššieuvedených dôvodov súd
návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol .

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p. Navrhovateľ vo veci nemal úspech, odporca

si náhradu trov neuplatnil, súd preto odporcovi náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne dvojmo na podpísanom súde
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods.3 O.s.p./uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je možné odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205
ods. 2 O.s.p. .