Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. január 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9Nc/7/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1102899420
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1102899420.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu:

R. C., bytom F. T. číslo XXXX, XXX XX V., právne zastúpený JUDr. Pavlom Balogom, advokátom
so sídlom Hviezdoslavova číslo 3, Rimavská Sobota, proti žalovanej: Slovenská republika, nastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR , Župné nám. č. 13, Bratislava o zaplatenie odškodnenia za deportáciu
vo výške 3 597,54 eur po nebohom R. C., nar. XX.X.XXXX a o zaplatenie morálneho odškodnenia vo
výške 33 193,95 eur (1 000 000.- Sk) takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd priznáva žalovanej strane plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 10.10.2002 domáhal
vojnového odškodnenia po nebohom otcovi R. C., nar. XX.XX.XXXX z dôvodu, že tento si podal žiadosť
o odškodnenie na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorá je evidovaná pod č. 6943/00-548/4683-S.

2. Písomným podaním zo dňa 18.12.2003 žalobca rozšíril žalobu o morálne odškodné vo výške 1 000
000.- Sk.

3. Žalovaná strana sa k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 14.05.2010 doručeným
súdu dňa 18.05.2010. Vo vyjadrení uviedla, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
prerokovalo žiadosť o odškodnenie t.č. už nebohého R. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého v priebehu
odškodňovacieho konania dňa 23.01.2002, stanoviskom číslo 6943/00-548/4683-S zo dňa 07.08.2006,
ktorým bolo určené, že nebohému R.Á. C., nar. XX.XX.XXXX, pre nepreukázanie nároku podľa § 4 ods.
3 zákona číslo 305/1999 Z. z. v znení zákona číslo 126/2002 Z. z. odškodnenie nepatrí. Žalovaná ďalej
uviedla, že žalobca R.W. C., nar. XX.XX.XXXX, ako syn t. č. už nebohého žiadateľa sa svojím návrhom

domáha odškodnenia za svojho nebohého otca R. C., nar. XX.XX.XXXX. Žaloba spolu s prílohami
však neobsahuje žiadne doklady, ktoré by preukazovali deportáciu nebohého R. C., nar. XX.XX.XXXX,
do nemeckého zajateckého tábora. Na základe vyššie uvedeného žalovaná žiadala, aby súd žalobu
zamietol v celom rozsahu a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, obsahom spisu Ministerstva spravodlivosti
SR číslo 6943/00-548/4683-S a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 28.10.2010 č.k. 9 Nc 7/2002 -

51 tak, že žalobu zamietol. Žalobu posúdil právne podľa ustanovení § 2, § 4 a § 5 zák.č. 305/1999
Z.z. a stotožnil sa so stanoviskom žalovanej, že žalobca, ani jeho právny predchodca, nepreukázali
opodstatnenosť nárokov spôsobom stanoveným v § 4 ods. 3 zák.č. 305/1999 Z.z. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.5. Proti rozsudku podal žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že žalobou z 08.10.2002 sa domáhal, aby súd určil, že

mu po otcovi patrí odškodnenie, určenia jeho výšky a aby žalovanú zaviazal na vyplatenie odškodnenia
a doplnením žaloby z 18.12.2003 sa domáhal priznania morálneho odškodnenia 1.000.000,- Sk na
základe dôkazov pripojených k doplneniu žaloby.

6. Krajský súd v Bratislave konajúc ako súd odvolací uznesením zo dňa 30.9.2001 č.k. 4 Co

1154/2011-59 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu,
že prvostupňový súd nerozhodol o zmene žaloby uvedenej žalobcom v podaní z 18.12.2003, aby mu
súd priznal aj ďalšie odškodnenia 1.000.000,- Sk.

7. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 24.01.2013 č.k. 9 Nc7/2002 pripustil zmenu petitu žaloby podľa
návrhu žalobcu, tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi vojnové odškodnenie po nebohom R. C.

a morálne odškodnenie vo výške 1.000.000,- Sk a rozsudkom zo dňa 24.01.2013 č.k. 9 Nc7/2002- 91
žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca ani jeho právny predchodca nepreukázali opodstatnenosť svojich
nárokov, pričom zákon č. 305/1999 z. z. neumožňuje priznanie morálneho odškodnenia.

8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. Žiadal,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V
odôvodnení odvolania uviedol, že žalobou zo dňa 8.10.2002 sa domáhal, aby súd určil, že po nebohom
otcovi R. C., nar. XX.X.XXXX patrí pozostalým vojnové odškodnenie, aby súd určil jeho výšku a zaviazal
Ministerstvo spravodlivosti ho vyplatiť. Doplnením žaloby zo dňa 18.12.2003 sa žalobca domáhal, aby
súd priznal morálne odškodnenie vo výške 1 000 000,- Sk. Morálneho odškodnenia sa domáha na

základe dôkazov, ktoré priložil spolu s doplnením žaloby . Žalobca uviedol, že súd prvého stupňa
neúplné zistil skutkový stav, lebo nevykonal ním navrhnuté dôkazy, keď žalobca vo svojom písomnom
stanovisku navrhol vypočuť svedkov, ktorí zatiaľ neboli vypočutí. Uviedol, že na tento nedostatok
súdu poukazoval aj v odvolaní proti rozsudku zo dňa 07.01.2011, pričom súd takéto dôkazy aj napriek
námietkam nevykonal.

9. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.6.2014 č.k. 6 Co 354/2013-112 napadnutý rozsudok
Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 24.1.2013, č. k. 9NC/7/2002 - 91 zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa vysporiadať sa s tým,
že žaloba na priznanie odškodnenia podľa zák. č. 35/1999 Z. z. neobsahuje určitý jasný a zrozumiteľný

petit (§ 43 ods. 1 a 2 O. s. p.). Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia uviedol, že v
prípade upresnenia petitu bude potrebné, aby súd prvej inštancie sa v odôvodnení nového rozhodnutia
vysporiadal i s predloženými listinnými dôkazmi a uviedol, či predmetné doklady sú dostatočné na
preukázanie opodstatnenosti nároku žalobcu.

10. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu zo dňa 8.9.2014 odstránil vady petitu žaloby dňa 24.09.2014
tak, že žiadal, aby súd priznal žalobcovi odškodnenie za deportáciu nebohého otca žalobcu v období od
od 31.12.1944 do 09.05.1945. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 305/1999 Z.z. právo na odškodnenie
peňažná náhrada prináleží za každý i začatý mesiac deportácie v sume 99,59 eur. Teda za 6 mesiacov
mu prináleží odškodné - peňažná náhrada vo výške 6 x 99,59 = 597,54 eur. Ďalej uviedol, že nebohý

otec žalobcu utrpel úraz chrbtice a omrzliny končatín. V súvislosti s poškodením zdravia si uplatnil aj
náhradu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a to vo výške 3 000.- eur. V tomto zmysle upravil žalobný petit tak,
že žiadal , aby súd rozhodol nasledovne: Žalovaný je povinný vyplatiť žalobcovi pozostalému synovi
po nebohom R. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa 23.01.2002, naposledy bytom v V., odškodnenie
za deportáciu do zajateckého tábora v zmysel zákona č. 305/1999 Z. z. o zmiernení niektorých

krívd osobám deportovaných do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov vo výške
3.597,54 eur a tiež morálne odškodnenie vo výške 33.193,95 eur (1.000.000 Sk), všetko do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku. Súd uznesením zo dňa 19.11.2014 č.k. 9NC/7/2002-136 takto upravenú
zmenu žalobného petitu pripustil podľa § 95 ods. 1,2 O.s.p.

11. Právny zástupca žalobcu zároveň predložil súdu nasledovné listinné dôkazy: fotokópiu potvrdenia
ZO SZBP V., potvrdenie R. C. vydaného ZO SZBP, fotokópiu svedeckého vyhlásenia T. E.‚ fotokópiu
svedeckého vyhlásenia R. V., fotokópiu svedeckého vyhlásenia I. H., fotokópiu žiadosti o odškodnenie.V priebehu konania navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkov. Súd prvej inštancie doplnil
dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom svedkov R. L., R. S., T.
E., T. Y. a zistil, že nebohý otec navrhovateľa R. C., nar.XX.X.XXXX bol 31.12.1944 zobratý na nútené

práce spolu s ďalšími asi 100 ľuďmi z V.. Svedok T. Y. a svedok T. E. uviedli, že boli v zajateckom tábore
s nebohým otcom žalobcu. Najprv ich odviezli na Hačavu, kde kopali spolu s ostatnými zákopy, odtiaľ
do Brezna, z Brezna do Banskej Bystrice, kopali zákopy po celom Slovensku aj Morave a v apríli ich
odvliekli do Rakúska do Holabrunu, kde boli celý mesiac, odtiaľ išli do Hornu, kde taktiež kopali zákopy
až do konca vojny.

12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 27.10.2015 vzal žalobu v časti náhrady
za poškodenie zdravia otca žalobcu vo výške 3 000.-eur späť z dôvodu, že nárok na odškodnenie za
poškodenie zdravia zanikol smrťou právneho predchodcu žalobcu. Ďalej uviedol, že trvá na návrhu v
časti o zaplatenie 597,54 eur podľa § 3 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 305/1999 z titulu peňažnej náhrady
za každý mesiac deportácie právneho predchodcu žalobcu v sume 6x 99,59 eur a v časti o zaplatenie

morálnehoodškodneniažalobcuvovýške33193,95eur(1.000.000Sk).Súdkonanievčastiozaplatenie
3000.- eur pre späťvzatie žaloby žalobcom podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.

13. Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že zákon č.305/99 Z.z. sa vzťahuje
na osoby deportované do nacistických koncentračných a zajateckých táborov a nie na právneho

predchodcu žalobcu, nakoľko tento bol civilnou osobou, toto vyplýva aj z výpovedí svedkov. Do
zajateckého tábora mohli byť deportované vojenské osoby, čo otec navrhovateľa nebol. Ako vyplýva
z výpovedí svedkov otec žalobcu bol na nútených prácach a na takéto osoby sa zákon č. 305/99 Z.z.
nevzťahuje. Medzinárodná organizácia pre migráciu vr. 1999 až do konca 2001 sústreďovala žiadosti
osôb, ktoré boli deportované na nútené práce a tieto žiadosti odosielala centrálnej organizácii do Ženevy.

14. Súd prvej inštancie vec opätovne prejednal a dospel k záveru, že žaloba návrh nie je dôvodná. Súd
mal vykonaným dokazovaním preukázané, že nebohý otec žalobcu nebol oprávnenou osobou v zmysle
ust. § 3 zákona číslo 305/1999 Z.z. v znení zákona číslo 126/2002 Z. z. o zmiernení niektorých krívd
osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov. Z vykonaného

dokazovania je zrejmé, že nebohý otec žalobcu nebol deportovaný do zajateckého tábora ako vojenská
osoba. Žalobca nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy svedčiace o tom, že nebohý R. C. bol
deportovaný do zajateckého tábora ako vojenská osoba. Potvrdenie Základnej organizácie SZPB v V.
zo dňa 15.9.2003 nemožno považovať za relevantný listinný dôkaz preukazujúci skutočnosť, že nebohý
otec žalobcu bol vojenskou osobou. Takýmto dokladom by bolo napríklad osvedčenie vydané podľa §

8 zák. č. 255/1964 Zb. resp. iné doklady nahrádzajúce osvedčenie napríklad potvrdenie o členstve
v partizánskej brigáde (tzv. partizánsky preukaz), potvrdenie vydané dokumentačnými a múzejnými
inštitúciami (napr. Múzeum SNP, Vojenský historický archív, Vojenský historický ústav a podobne. Ako
vyplynulo z výpovedí svedkov nebohý otec žalobcu bol na nútených prácach ako civilná osoba, preto
sa naňho zákon č. 305/1999 Z.z. nevzťahuje.

15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie . Napadol ním výrok, ktorým bola
žaloba zamietnutá. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil
a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odôvodnil ho v podstate tým, že súd
prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, pretože zák. č. 305/1999 Z.z. sa nevzťahuje výlučne na

vojenské osoby. Ďalej poukázal na to, že pobyt jeho otca v zajateckých táboroch preukazuje potvrdenie
ZO SZPB v Klenovci a túto skutočnosť potvrdili aj svedkovia.

16. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 12.09.2016 č.k. 6 Co 290/2016235 -246 napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdil vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 597,34

eur ako vecne správny. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti o zaplatenie
33 193,95 eur z titulu morálnej satisfakcie a výrok o trovách konania zrušil a vec v tomto rozsahu
vrátil súdu prvej inštancie na a ďalšie konanie. Odvolací súd vyslovil právny názor, že žalobca sa v
konaní domáhal aj zaplatenia sumy 33 193,95 eur z titulu morálnej satisfakcie. Zák. č. 305/1999 Z.z.
upravuje právo na odškodnenie v ust. § 3. V tomto ustanovení sa neuvádza, že by právo na odškodnenie

zahŕňalo aj morálnu satisfakciu. Možno preto urobiť záver, že žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie
sumy 33 193,95 eur podľa zák. č. 305/1999 Z.z. Žalobca v rámci odvolacieho konania uviedol, že suma
33 193,95 eur predstavuje morálnu ujmu, ktorá mu vznikla s ohľadom na dĺžku konania o odškodnenie
počnúc od momentu podania žiadosti o odškodnenie. Z toho vyplýva, že žalobca nárok na zaplateniesumy 33 193,95 eur neopiera o zák. č. 305/1999 Z.z. a zaplatenie tejto sumy nepožaduje ako právny
nástupca svojho otca (§ 2 ods. 4 zák. č. 305/1999 Z.z.), ale zaplatenie tejto sumy požaduje vo vlastnom
mene. V rozpore s touto skutočnosťou súd prvej inštancie aj žalobu v časti o zaplatenie 33 193,95

eur zamietol z dôvodu, že žalobcovi nevznikol nárok na odškodnenie podľa zák. č. 305/1999 Z.z. Z
týchto dôvodov odvolací súd podľa § 389 ods.l písm. c/ C.s.p. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku,
ktorým bola zamietnutá žaloba v časti o zaplatenie 33 193,95 eur a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec v
tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude súd prvého stupňa musieť
predovšetkým zistiť, či v tejto časti žalobca uplatňuje nárok vyplývajúci z porušenia jeho osobnostných

práv (§ 11 a nasl. Obč. zák.), prípadne či uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom v zmysle zák. č. 58/1969 Zb., resp. zák. č. 514/2003 Z.z.. Žalobca bude musieť
špecifikovať, aký nárok vlastne uplatňuje. Následne bude súd prvej inštancie musieť po vykonanom
dokazovaní posúdiť dôvodnosť tohto nároku žalobcu.

17. Súd prvej inštancie riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný, vyzval

žalobcu uznesením zo dňa 11.11.2016 č.k. 9Nc 7/2002 -249, aby v zmysle uznesenia Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 12.9.2016 č.k. 6 Co 290/2016- 235 žalobu doplnil o oznámenie, aký nárok
žalobca uplatňuje, či žalobca uplatňuje nárok vyplývajúci z porušenia jeho osobnostných práv (§11 a
nasl. Občianskeho zákonníka), prípadne či uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom v zmysle zák. č. 58/1969 Zb., resp. zák. č.514/2003 Z.z..

18. Právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 02.12.2016, doručeným súdu dňa 08.12.2016,
oznámil súdu, že žalobca si uplatňuje proti žalovanej nárok vyplývajúci z porušenia jeho osobnostných
práv v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Za porušenie svojich práv teda požaduje
odškodnenie zadosťučinenie vo výške 33 193,95 €, Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom

dňa 11.01.2018 pred Okresným súdom Bratislava I opakovane uviedol, že žalobca si uplatňuje proti
žalovanej nárok v vyplývajúci z porušenia jeho osobnostných práv v zmysle § 11 a nasl. Obč. Zákonníka.
Za porušenie svojich práv požaduje odškodnenie - zadosťučinenie vo výške 33193,95 €. Ujma, ktorá mu
vznikla predstavuje, ako sám uviedol, poškodenie jeho zdravia. V dôsledku poškodenia zdravia žalobcu,
mu bol vydaný preukaz fyzickej osoby ZŤP dňa 30.10.2013. Právny zástupca žalobcu uviedol, že ujmu,

ktorá žalobcovi vznikla nevie bližšie špecifikovať.

19. Žalovaná strana na pojednávaní konanom dňa 11.01.2018 uviedla, že pokiaľ sa žalobca domáha
náhrady nemajetkovej ujmy z titulu zásahu do práva na ochranu jeho osobnosti v zmysle § 11 a nasl.
Občianskehozákonníkapodmienkoujezásahdoosobnostnéhoprávažalobcu.Žalovanástranauviedla,

že má zato, že ani postupom MS SR ani súdu nedošlo zásahu do osobnostného práva žalobcu, preto
považuje tento nárok za nedôvodný.

20. Právny zástupca žalobcu, uviedol, že dáva na zváženie súdu doplnenie dokazovania výsluchom
žalobcu dožiadaným súdom v Rimavskej Sobote, tak ako to navrhol žalobca vo svojom písomnom

podaní zo dňa 15.11.2017, prípadne výsluch svedkyne R. S., sestry žalobcu. Prípadne navrhol,
aby súd vyžiadal zo Sociálnej poisťovne pobočka Rimavská Sobota informáciu na základe čoho
bol žalobcovi vydaný preukaz ZŤP. Súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol z dôvodu
procesnej hospodárnosti konania. Žalobca sa opakovane k veci vyjadril vo svojich písomných
podaniach adresovaných súdu, ktoré podania sú súčasťou súdneho spisu najmenej trinásťkrát a je

nepravdepodobné, že by pri výsluchu strany súdom uviedol nejaké ďalšie podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Taktiež návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne
R. S. je nedôvodný, nakoľko táto svedkyňa bola už vo veci vypočutá dožiadaným Okresným súdom v
Rimavskej Sobote ( č.l. 167 spisu). Návrh na doplnenie dokazovania, aby si súd vyžiadal zo Sociálnej
poisťovne pobočka Rimavská Sobota informáciu na základe čoho bol žalobcovi vydaný preukaz ZŤP

sa tiež javí ako nadbytočný, nakoľko s fotokópie preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím č.
138482 ( čl. 242) súd zistil, že preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím bol žalobcovi vydaný
Okresným úradom v Rimavskej Sobote pod č. 138482 dňa 3 1.12.2004, t.j. pred viac ako trinástimi rokmi.

21. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a poprieť svoje

tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.(článok 8 Zák.č.
160/2015 Z.z.) Žalobca navrhol doplnenie dokazovania po 16 rokoch trvania sporu, potom, ako Ústavný
súd SR v náleze č. III. ÚS 197/2015-21 zo dňa 6. októbra 2015 rozhodol, že základné právo R.Á. C.
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupomOkresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Ne 7/2002 porušené bolo. Okresnému
súduBratislavaIprikázal,abyvkonanívedenomodsp.zn.9Nc7/2002 konalbezzbytočnýchprieťahov.
ZároveňR.C.priznalfinančnézadosťučinenievsume3000€ atrovykonaniavsume284,08eurnaúčet

jeho právneho zástupcu. Súd prvej inštancie je toho názoru, že navrhnuté dokazovanie by neprispelo k
náležitému objasneniu veci a v prípade vykonávania týchto nadbytočných dôkazov by zbytočne došlo k
ďalším zbytočným prieťahom vo veci, ktoré už konštatoval Ústavný súd SR. Vo veci je možné rozhodnúť
aj bez navrhnutého dokazovania a návrh na doplnenie dokazovania súd prvej inštancie považuje za
zjavné zneužitie práva , ktoré nepožíva právnu ochranu . V zmysle článku 5 CSP úd môže v rozsahu

ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia
na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú
k nedôvodným prieťahom v konaní. Z týchto dôvodov súd návrhy na doplnenie dokazovania zo strany
žalobcu zamietol.

22. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 20.11.2017 vzniesol námietku zaujatosti

konajúcej sudkyne z dôvodu, že sa jedná o konflikt záujmov a konajúca sudkyňa spôsobila prieťahy
v konaní. Súd v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 C.s.p. na žalobcom vznesenú námietku zaujatosti
neprihliadol, nakoľko námietka zaujatosti sa týka okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu
alebo jeho rozhodovacej činnosti.

23. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

24. Predmetomochranyjeosobnosťfyzickejosobyvjejcelistvosti.Čiastkovéosobnostnéprávasúpreto

chránené len v rámci celkovej osobnosti. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len
proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na
osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti. Za neoprávnený nemožno považovať
zásah do osobnostnej sféry, ak ide o okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania (napr. výkon práva,
plnenie povinnosti, svojpomoc, nutná obrana či krajná núdza). Privolenie fyzickej osoby na zásah však

vylučuje protiprávnosť zásahu, ale len vtedy, ak ide o osobnostné právo, ktorým možno disponovať.

25. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy
v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu
treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo,

intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú
rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom
mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická
osoba.
Pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do práva na česť a dôstojnosť, má zásah závažné dôsledky

vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti. Aj
v prípade niektorého zásahu do práva na súkromie môže nastať ten istý dôsledok (zníženie dôstojnosti
alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere); tento negatívny - difamačný následok ale nie je jediným
právne akceptovateľným prejavom závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na týchto chránených
právach. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. júna 2011, sp. zn. 4 Cdo 232/2010)

26. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
rovnovážne postavenie strán sporu.

27. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

28. Zhodnotiac vykonané dokazovanie súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia
ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p.,
ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Podľa § 215 ods. 1, ods. 2 C.s.p., súd rozhodnena základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V
zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku
ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových

poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný
sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom
kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom
konaní žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom
chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené,

resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k
žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie
ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. Pre úspech v
sporovom konaní je nevyhnutné ,aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred
súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca
v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne

zodpovedná sama sporová strana.

29. Súd v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti,
prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci samej,
uzavrel, že argumentácia žalobcu bola v konaní prezentovaná bez toho, aby žalobca preukázal

svoje tvrdenia konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva
pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť

tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 C.s.p. je žalobca povinný označiť
dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe
pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo
znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa
tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz

iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa
kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej
presun takmer bezvýhradne na strany sporu. S prihliadnutím na obsah vykonaného dokazovania súd
konštatuje pochybnosti o správnosti tvrdení žalobcu. Predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť, že
žalobca nepreukázal svoje tvrdenia že došlo k zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti žiadnymi

konkrétnymi skutočnosťami ani dôkazmi, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

30. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 , § 262 CSP v zmysle
zásady úspechu strany vo veci . Žalovaná strana mala v konaní mal plný úspech, súd jej preto priznal
voči žalobcovi, ktorý úspech nemal plnú náhradu trov konania. Podľa § 262 ods. 2/ CSP o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.