Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. august 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/43/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620203854
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7620203854.1

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci žalobcu: E. I., G.. XX. X. XXXX, K. XXX XX C. XXX,
právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozefa Jaroščáka ml., advokáta so sídlom Radničné
námestie33,08501Bardejov,protižalovaným:1./B.C.,G..XX.X.XXXX,E.K.U.C.,t.č.bytomC.XXX,
2./ M. M., G.. X. X. XXXX, E. K. M. E., t. č. bytom C. XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal na tunajší súd návrh, ktorým žiadal, aby súd vydal
uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť
vypratať nehnuteľnosť - rodinný dom na adrese Kluknava XXX zapísaný na LV č. XXXX v kat. území P..

Druhým výrokom sa domáhal žalovaným uložiť povinnosť zdržať sa vstupu do predmetného rodinného
domu a na pozemok zapísaný na LV č. XXX v kat. území P.. Zároveň žiadal priznať plnú náhradu trov
konania.

2. V odôvodnení návrhu uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu č. XXX,
postaveného na parcele číslo XXX/X, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. P. v pomere 53/120 k celku a

zároveň je podielovým vlastníkom pozemku zapísanom na LV č. XXX, k. ú. Richnava v podiele 293/672
a 420/6720 na ktorom je dom postavený.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade neoprávnene v dome prespávajú a vstupujú na pozemok a zároveň žalovaní v
1. rade sa voči nemu správa agresívne, čoho dôkazom je ním podané trestné oznámenie pre podozrenie
z trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. c/ Trestného zákona, o ktorom

bolo aj vedené konanie, k čomu navrhol súdu vyžiadať si spis od Okresného riaditeľstva PZ v Spišskej
Novej Vsi pod č. ČVS: ORP-468/KR-SN-2020, ktorý z objektívnych dôvodov nemôže súdu doručiť.

4. V odôvodnení návrhu ďalej uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade slovnými útokmi, ako aj fyzicky, vstup do
domu a na pozemok mu znemožňujú aj napriek tomu, že nemajú k užívaniu týchto nehnuteľností žiaden
právny titul, nárok, či povolenie a napriek tomu ich nielen zaberajú, ale aj znemožňujú žalobcovi vo

výkone jeho vlastníckeho a užívacieho práva. Dom má zlú statiku, poškodenú strechu, môže kedykoľvek
spadnúť a napriek tomu žalovaní v ňom prespávajú.

5. Žalobca ďalej uviedol, že do nedávna bol jediným podielovým spoluvlastníkom domu, voči ktorému
nebolo vedené exekučné konanie, ktoré je vedené proti ďalším spoluvlastníkom M. C. a V. M.,
ktorá je povinná z viacerých exekúcií, ktoré zaťažujú dom exekučným záložným právom. Obaja

spoluvlastníci sa o dom nezaujímajú, sú nedohľadní a nekontaktní, k čomu predložil ako dôkazy listy
z Centrálnej evidencie obyvateľov a listy od exekútora JUDr. Róberta Richtarčíka. Takže on je jedinýmspoluvlastníkom domu, ktorý reálne prejavuje záujem o svoje vlastníctvo, pričom dom a pozemok je v
priamom susedstve so žalobcom.

6. Žalobca svoj návrh oprel o ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, na rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 25Cdo/2471/2000, § 123 a § 124 Občianskeho zákonníka a s poukazom na zákonnú
úpravu neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1, 2 písm. d/ C.s.p. žiadal, aby súd jeho návrhu v
celom rozsahu vyhovel. V závere uviedol, že zo správania žalovaných k žalobcovi a zo skutočnosti, že
títo mu znemožňujú realizovať vlastnícke právo k domu a k pozemku, ako aj z dôvodu bezprostredného

ohrozeniaživotaazdraviažalovaných,vyplývapotrebabezodkladneupraviťpomeryúčastníkovkonania
a žalobca má zato, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným
uvedeného v petite návrhu.

7. Spolu s návrhom žalobca predložil súdu dôkazné listiny, a to výpis z LV č. 1119, 474, k. ú.
Richnava, čestné prehlásenie žalobcu, jeho manželky Aleny Hvizdošovej a synov Tomáša a Dominika

Hvizdoša, fotodokumentáciu domu, list z Centrálnej evidencie obyvateľov Banská Bystrica - potvrdenie
pobytu M. C., a list od súdneho exekútora JUDr. Róberta Richtarčíka, Exekútorského úradu Poprad -
upovedomenie o začatí exekúcie voči T.. V. M., rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/2471/2000.

8. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len

„CSP“),predzačatímkonania,počaskonaniaapojehoskončenísúdmôženanávrhnariadiťneodkladné
opatrenie.

9. Podľa ustanovenia § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je príslušný okresný súd.

10. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 C.s.p, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,

aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § ustanovenia § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

15. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje

sa im rovnaká právna ochrana.

16. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

17. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v CSP prípustné
a opodstatnené vtedy, ak a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, b) tieto právne
vzťahy vyžadujú úpravu, c) táto úprava je potrebná a d) sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do
právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci)
e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

18. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa musí vziať zreteľ na fakticitu javu, proporcionalitu
následku a príčiny jeho vzniku a je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich
záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov konania (nález Ústavnéhosúdu Českej republiky IV.ÚS89/02 z 18.6.2002, Sbírka nálezu a usnesení Ústavního soudu, svazek 27,
nález č.97).

19. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery účastníkov,
ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda
požiadavka rýchlosti. Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré treba
zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z
ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi

danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených
listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho
posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a aj pružné riešenie tej situácie, ktorá
vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie NS SR 2MCdo 3/2010).

20. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní
nemusí sa dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa,
vzhľadom na všetky okolnosti, javí ako nanajvýš pravdepodobná (uznesenie NS SR 6Cdo 171/2010).

21. Ohľadne skutkového hľadiska je nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností v ňom tvrdených,
pri ktorom je dôvodný predbežný skutkový záver, že tvrdené skutkové okolnosti sú pravdivé.
Predpokladom úspešnosti návrhu z právneho hľadiska je to, že z tvrdených a primerane osvedčených
skutkových okolností možno vyvodiť predbežný právny záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení

alebo bránení práva toho, kto vydanie neodkladného opatrenia žiada. Znamená to teda, že súd
sa musí pri rešpektovaní účelu a hraníc predbežnosti zaoberať aj otázkou práv a povinností, ktoré
tvoria obsah právneho vzťahu účastníkov, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Podporne
k tejto argumentácii je možné použiť aj rozhodovaciu činnosť ÚS Slovenskej republiky, ktorý vo
svojej rozhodovacej činnosti týkajúcej sa postupu pri nariaďovaní predbežných opatrení uviedol, že

„V konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia musia byť taktiež rešpektované minimálne
požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp. základnému právu na súdnu
ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí mať predovšetkým rovnako
ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom
svojvôle, teda musí byť najmä náležíte odôvodnené." (Nález Ústavného súdu SR, pod sp.zn. IV. ÚS

257/2010).

22. Z dôkazov predložených žalobcom v tomto konaní spolu s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia a z odôvodnenia žalobcu súd má zato, že tento neosvedčil naliehavosť situácie, ktorá si
vyžaduje okamžitú, aj keď len dočasnú úpravu, a to nariadením predmetného neodkladného opatrenia.

Z dôkazov predložených žalobcom, a to z výpisu z LV č. XXXX súd zistil, že spoluvlastníkmi rodinného
domu č. súp. XXX, ktorý je postavený na parc. XXX/X okrem žalobcu sú V. M., rod. M. v pomere 21/40
k celku a M. C. v podiele 1/30 k celku. Pri spočítaní spoluvlastníckych podielov ďalších spoluvlastníkov
títo sú spoluvlastníkmi v 67/120-inách a žalobca v 53/120, teda nie je väčšinovým spoluvlastníkom
predmetného rodinného domu. Z návrhu vyplýva, že dom obýva B. C., súdu však nie je známe a

žalobca to neozrejmil, v akom príbuzenskom vzťahu je menovaný k spoluvlastníkovi domu M. C..
Súd z odôvodnenia návrhu a z dôkazov k nemu predložených nemohol zistiť, v akom vzťahu sú
žalovaní k ďalším spoluvlastníkom žalovanými obývaného domu, aký je medzi nimi zmluvný, či už
písomný, alebo ústny vzťah, nie je teda zrejmé, akým titulom žalovaní predovšetkým žalovaný v 1.
rade predmetný rodinný dom obývajú. Bez uvedených zistení nie je možné návrhu vyhovieť bez toho,

aby boli porušené prípadné užívacie alebo nájomné práva žalovaných. Navyše tvrdenie žalobcu, že
spoluvlastník M. C. je nedohľadateľný je v rozpore s ním predloženým listinným dôkazom - predloženým
listom z centrálneho pracoviska Registra obyvateľov, podľa ktorého menovaný M. C., G.. XX. XX. XXXX
má vedený trvalý pobyt na adrese K.Ť. XX, C. - A.. Ť.. Ani tvrdenie o nekontaktnosti V. M. nie je
žiadnym spôsobom v návrhu podložené. Čo sa týka nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 474, ktorej žalobca

je spoluvlastníkom v 713/6720-inách, táto nehnuteľnosť má množstvo ďalších spoluvlastníkov, ktorých
vyjadrenia k predmetnému návrhu nie sú žiadnym spôsobom dokumentované, ani spomínané.23. Ďalšie dôkazy predložené žalobcom - fotodokumentácia nehnuteľnosti bez akéhokoľvek vysvetlenia
a označenia, súdu nedokumentuje, akým spôsobom žalovaní predmetnú nehnuteľnosť užívajú. Z týchto
dôkazov nie je možné zistiť o stavbu akého domu sa jedná, či je totožný s domom, v ktorom bývajú

žalovaní a podobne. Súd má zato, že pre účely daného návrhu by bola užitočnejšia fotodokumentácia
preukazujúca fyzickú prítomnosť žalovaných v spomínanej nehnuteľnosti, videozáznamy a podobne.

24. Na druhej strane súd nemal dôvod neuveriť čestným prehláseniam rodinných príbuzných žalobcu,
preto sa súd oboznámil s dôkazným spisom ČVS: ORP-468/KR-SN-2020, ktorý dôkaz na návrh žalobcu

zadovážil vyžiadaním Okresného úradu v Spišskej Novej Vsi, odboru všeobecnej vnútornej správy.

25. Z dôkazného spisu súd zistil, že príslušný úrad vydal dňa 31. 7. 2020 rozhodnutie, ktorým podľa §
52 a § 55 Zákona o priestupkoch a § 46 Zákona o správnom konaní uznal za vinného M. M., bytom E.,
prechodne bytom C. Č.. XXX zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa
dopustil tým, že dňa 2. 6. 2020 na dvore rodinného domu č. XXX v obci C. sa hrubo správal voči E. I.,

bytom C. č. domu XXX, a to tak, že mu vulgárne vynadal a vyhrážal sa mu ujmou na zdraví a kričal, že
ho zabije. Za spáchaný priestupok bolo M. M. uložené pokarhanie podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného
zákona o priestupkoch.

26. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že v tomto konaní žalovaný B. C. vystupoval len

ako svedok. Predmetné rozhodnutie bolo M. M. doručované na adresu C. č. XXX. Uvedená adresa je v
rozpore s označením domu v návrhu tohto neodkladného opatrenia, kde navrhovateľ uvádza, že M. M. a
B. C. sú povinní vypratať a zdržať sa vstupu do domu č. XXX v C.. Už aj táto ďalšia nezrovnalosť zakladá
pochybnosti o dôvodnosti predmetného neodkladného opatrenia. Navyše z uvedenej fotodokumentácie
nie je možné identifikovať, o aký rodinný dom sa v danom prípade jedná, avšak z výpisu z LV č. XXXX

vyplýva, že dom má uvedené príslušným katastrálnym odborom súpisné číslo XXX.

27. Z predmetného rozhodnutia súd nezistil, žeby sa žalovaný v 1. rade dopustil takého konania, ktorým
by ohrozoval žalobcu na jeho živote a zdraví, voči nemu priestupkové konanie vedené nebolo. Žalobca
nevyprodukoval žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukazoval nebezpečné chovanie žalobcu v 1.

rade k jeho osobe, ktorá by zakladala dôvod na vydanie okamžitého a neodkladného riešenia spornej
veci.

28. Čo sa týka žalovaného v 2. rade, súd má zato, že žalobca nepreukázal a ani neosvedčil naliehavosť
situácie, ktorá si vyžaduje okamžitú, aj keď len dočasnú úpravu, nakoľko vulgárne správanie tohto

žalovaného bolo riešené v priestupkovom konaní. Navyše z obsahu podania, ako už súd vyššie
konštatoval, nie je možné zistiť, akým titulom sa žalovaní v predmetnej nehnuteľnosti nachádzajú.
Rozhodnutím o vyprataní by zrejme prišli o prechodné obydlie, čo vyplýva aj zo samotného obsahu
podania, kde žalobca okrem iného uvádza, že trvalý pobyt žalovaného v 1. rade je neznámy a trvalý
pobyt žalovaného v 2. rade je Mesto Trebišov bez uvedenia trvalej adresy. Za takéhoto skutkového stavu

súd má zato, že o predmetnom nároku žalobcu by bolo možné rozhodnúť len po vykonanom dokazovaní,
takže žalobca sa vyriešenia predmetného sporu môže domáhať žalobou podanou v občiansko-právnom
konaní.

29. Na základe vyššie uvedeného súd návrh zamietol v celom rozsahu voči obom žalovaným.

30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd mu
nepriznal náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.