Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/230/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813220358
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3813220358.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v spore žalobkyne Mgr. E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., N. XXXX/
X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Z.. Y. N., spol. s.r.o., so sídlom v G. G., E. XX proti žalovanému:
E. V. zastúpenému JUDr. JQ. o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 09.februára 2016, č. k. 4C/133/2013-174 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobkyne o ochranu osobnosti
zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 696,55
eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vychádzal zo zistenia, že notárskou zápisnicou č. N 152/2013, NZ 7002/2013 napísanou na
Notárskom úrade v G. G. dňa 04.03.2013 bolo osvedčené, že spoločnosť Advokátska kancelária
JUDr. Y. N., spol. s.r.o., F.: XX XXX XXX týmto vyhlasuje, že dňa 27.02.2013 pri prehliadaní
internetovej stránky <> si prečítala údaje
prezentované na www stránke <>, http://www.haloreality.sk/https://
www.haloreality.sk/aktualitynajmä

príspevok v časti ostatné zo dňa 21.02.2013 s názvom ,,Upozornenie pre našich klientov v lokalite
Skalica, Holíč, Senica a okolie? v znení, v akom tvorí prílohu č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto
notárskej zápisnice. V prílohe č. 1 je uvedený text s nadpisom Upozornenie pre našich klientov v lokalite
Skalica,Holíč,Senicaaokoliezodňa21.02.2013vobsahu,ktorýjenižšieuvedený.Rovnakáskutočnosť
bola osvedčená aj Notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Banskej Bystrici dňa
04.09.2013 N 671/2013, NZ 29879/2013. Dňa 21.02.2013 na webovej stránke odporcu bol uverejnený

článok s názvom Upozornenie pre našich klientov v lokalite Skalica, Holíč, Senica a okolie s týmto
textom: ,,Upozorňujeme našich klientov, na konanie našej bývalej spolupracovníčky. Pani Mgr. E. I.
zavádza a podáva nepravdivé informácie o predaji vašich nehnuteľností cez našu spoločnosť, ktoré u
nás zaradila do ponuky počas spolupráce s našou realitnou kanceláriou. Jej tvrdenie, že o vaše ponuky
sa neoprávnene starajú iní naši makléri je klamlivé. Všetci naši klienti dávali nehnuteľnosti na predaj
a prenájom našej spoločnosti, nie p.I.. Naopak ona hrubo porušila zmluvu, ktorú podpísala s našou

spoločnosťou, tým že ich opätovne zaradila do inzercie inej konkurenčnej realitnej kancelárie - jednala
protiprávne. Všetky ponuky, ktoré menovaná nabrala sú podľa zmluvy majetkom realitnej kancelárie E.“.
Žalobkyňa sa v tejto veci domáhala práva na ochranu svojej osobnosti. Hoci v návrhu uviedla viaceré
skutkové tvrdenia, ktoré by podľa jej názoru mali svedčiť o zásahu odporcu do jej osobnostných práv,
faktom je, že v petite návrhu žiadala rozhodnúť o povinnosti žalovaného odstrániť zo svojej internetovej
stránky predmetný článok, zároveň uverejniť na internetovej stránke odporcu článok s ospravedlnením

s textom uvedeným v petite návrhu a ďalej o povinnosti odporcu zaplatiť jej sumu 30.000,- titulom
náhrady nemajetkovej ujmy. Petit návrhu spolu s uvedením právneho dôvodu vyjadruje obsah a rozsahsúdnej ochrany, o ktorej má súd svojim výrokom napokon rozhodnúť t.j. individualizácia návrhu. Návrh
na rozhodnutie vo veci samej, t.j. petit návrhu je ústredným pojmom a ťažiskom každého návrhu a
predovšetkým v sporovom konaní (tak ako je tomu i v tomto prípade), petit návrhu určuje neprekročiteľný

program konania a rozhodovania súdu. Konanie o ochranu osobnosti je návrhové konanie, ktorého
procesný nárok je vymedzený jeho predmetom tzv. petitom žaloby a základom t.j. právne relevantnými
skutočnosťami, na ktorých je petit založený. Jeho presná formulácia má byť obsiahnutá len v tej
časti žaloby, ktorá sa nazýva žalobný petit t.j. čoho sa žalobca domáha. V tomto zmysle žalobkyňa
vymedzila petitom návrhu obsah navrhovaného rozhodnutia, a to jednak odstránenie predmetného

článku, ďalej uverejnenie ospravedlňujúceho textu uvedeného v petite návrhu a ďalej povinnosť odporcu
zaplatiť jej 30.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Súd preto vo veci vykonal dokazovanie
najmä na zistenie, či bolo predmetným článkom uverejneným žalovaným na jeho webovej stránke dňa
21.02.2013 zasiahnuté do osobnostných práv žalobkyne. V danom prípade vychádzajúc z ustanovenia
§ 11 Občianskeho zákonníka by prichádzal do úvahy zásah do občianskej cti, dôstojnosti a vážnosti
žalobkyne. Preukázanou skutočnosťou, (ktorej neoponoval ani žalovaný), bolo, že dňa 21.02.2013 na

webovej stránke žalovaného v podtitulku Aktuality bol zverejnený článok s nadpisom Upozornenie pre
našich klientov v lokalite Skalica, Holíč, Senica a okolie. Treba uviesť, že žalovaný je spoločnosť, ktorá
bola zapísaná do Obchodného registra Okresného súdu Trenčín dňa 07.03.2012 a že do predmetu
činnosti, ktorej okrem iného patrí sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností, t.j. realitná
činnosť. Žalovaný potvrdil, že obsah článku uverejnený na jeho webovej stránke dňa 21.02.2013 tvoril

on. Z dokazovania tiež vyplynulo, a to z doložených Notárskych zápisníc, že predmetný článok sa
nachádzal na webovej stránke žalovaného ešte ku dňu 04.09.2013. Predmetný článok bol uverejnený
na webovej stránke žalovaného dňa 21.02.2013, pričom žalobkyňa podala návrh na ochranu osobnosti
v tejto veci s polročným odstupom až dňa 19.09.2013. Podľa tvrdenia žalovaného sa predmetný článok
v súčasnosti na jeho webovej stránke už nenachádza, a to odo dňa doručenia návrhu v tejto veci

žalovanému, k čomu došlo dňa 13.01.2014. Skutočnosťou je, že v čase rozhodovania súdu o návrhu
žalobkyne, sa predmetný článok už na webovej stránke žalovaného nenachádzal. V súvislosti s týmto
zistenímmásúdzato,žespoukazomna§154ods.1Občianskehosúdnehoporiadku,podľaktoréhopre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, je návrh žalobkyne na odstránenie predmetného
článku z internetovej stránky žalovaného žalovaným nedôvodný, pretože upustenie od neoprávneného

zásahu t.j. odstránenie predmetného článku z internetovej stránky žalovaného, ktorý sa týka osobnosti
občana, je možné použiť len tam, kde zásah doteraz trvá. Predmetný článok bol totiž z webovej stránky
žalovaného odstránený ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Pre zistenie, či v tomto prípade došlo k
neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne, je dôležité zistenie a preukázanie, či prejav
vykonanýčlánkomuverejnenýmnawebovejstránkežalovaného,bolurobenýoprávnene.Preposúdenie

tohto prejavu je významné posúdenie tohto prejavu z hľadiska jeho pravdivosti, vecnosti, objektívnosti
a cieľa, ktorý sa prejavom sledoval. Z vykonaného dokazovania pri zohľadnení chronologickej časovej
postupnosti bolo preukázané, že po vzniku žalovaného jeho zápisom do Obchodného registra
od 07.03.2012, bola medzi žalovaným a žalobkyňou ako fyzickou osobou - živnostníkom uzavretá
Zmluva o poskytovaní služieb datovaná 14.04.2012. Vychádzajúc z tejto Zmluvy o poskytovaní služieb

túto zmluvu neuzatvorila žalobkyňa (ako poskytovateľ služieb) ako fyzická osoba, ale ako fyzická
osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia, o čom svedčí doložené Osvedčenie o
živnostenskom oprávnení, podľa ktorého má žalobkyňa oprávnenie na vykonávanie živnosti v predmete
živnostenského oprávnenia: sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť)
od 01.02.2012. To znamená, že ak Zmluva o poskytovaní služieb bola uzavretá 14.04.2012, v danom

čase mala žalobkyňa vydané Osvedčenie o živnostenskom oprávnení súvisiacim s realitnou činnosťou.
Predmetom Zmluvy o poskytovaní služieb bola dohoda zmluvných strán, že poskytovateľ t.j. fyzická
osoba - žalobkyňa ako živnostník pre E., s.r.o., t.j. žalovaného, na základe pokynov žalovaného, v mene
žalovaného a na účet žalovaného zariadi požadované obchodné záležitosti a záväzok poskytovateľa
konať na základe pokynov žalovaného úkony smerujúce k vyhľadávaniu vhodných záujemcov o kúpu,

predaj a prenájom, či inú transakciu týkajúcu sa nehnuteľností, či práv a povinností v bytovom družstve.
Faktom je, že touto zmluvou bola dohodnutá medzi zmluvnými stranami i odmena pre poskytovateľa,
t.j. pre žalobkyňu ako fyzickú osobu - živnostníka formou provízie. Zmluva tiež obsahuje okrem
iného i záväzok poskytovateľa, že po skončení spolupráce na základe tejto zmluvy nebude sa snažiť
využiť alebo využívať kontakty, informácie, ani iné výhody, s ktorými sa stretol, alebo ku ktorým sa

dostal v priebehu trvania tejto zmluvy, že všetky kontakty a nabraté nehnuteľnosti sprostredkované
poskytovateľom a zaradené do firemného programu ADMIN sa stávajú majetkom žalovaného, a že
poskytovateľ sa zaväzuje, že tieto nebude využívať po skončení spolupráce s poskytovateľom v ďalšej
realitnej praxi. Tiež sa zaviazal, že po ukončení spolupráce po dobu jedného roka okrem iného nebudeklamať a zavádzať klientov o spolupráci so žalovaným. V konaní bolo preukázané a nesporné, že
účastníci konania ukončili spoluprácu, keď žalovaný dal žalobkyni výpoveď dňom 01.02.2013. Následne
chronologicky nasledovala predžalobná výzva žalovaného datovaná žalobkyni zo dňa 20.02.2013, ktorá

bola doručená žalobkyni 25.02.2013. Touto výzvou žalovaný vyzval žalobkyňu, aby do konca februára
2013 zjednala nápravu v súvislosti so Zmluvou o poskytovaní služieb článok IV. bod 4./C, bod 4./
D, keď podľa vyjadrenia žalovaného žalobkyňa začala inzerovať v S. V. ponuky žalovaného. Táto
predžalobná výzva bola len formálnou výzvou z dôvodu, že je datovaná 20.02.2013, pričom pred
uplynutím mesiaca február 2013 už hneď nasledujúci deň 21.02.2013 žalovaný uverejnil na svojej

webovej stránke predmetný článok. Po uverejnení predmetného článku vychádzajúc z doložených listín
chronologicky nasleduje výpoveď zo zmluvy daná pánom Z. Y. a adresovanou žalovanému, ktorá je
datovaná 21.02.2013, ďalej výpoveď pána Z. H. a Q. I. zo všetkých zmlúv na predaj a prenájom ich
nehnuteľností adresovaná žalovanému, ktorá je datovaná 08.03.2013, t.j. už po uverejnení predmetného
článku, a následne odpovede žalovaného adresované Z. Y. a Q. I., prvá zo dňa 12.03.2013 a
druhá zo dňa 08.04.2013. Na základe vykonaného dokazovania pri zisťovaní, či predmetným článkom

zverejneným na webovej stránke žalovaného došlo k zásahu do osobnostných práv žalobkyne, a
to z hľadiska pravdivosti, vecnosti, objektívnosti prejavu uvedeného v článku a tiež cieľa prejavu,
ktorý sa údajmi uvedenými v článku sledoval, súd dospel k záveru, že zverejnený článok na webovej
stránke žalovaného z 21.02.2013 nebol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených
osobnostných práv žalobkyne, a to ani objektívne, a to z týchto dôvodov: veta: „Upozorňujeme našich

klientov na konanie našej bývalej spolupracovníčky.“ nijakým spôsobom nezasahuje do osobnostných
práv žalobkyne. K vete: „Pani Mgr. E. I. zavádza a podáva nepravdivé informácie o predaji vašich
nehnuteľností cez našu spoločnosť, ktoré u nás zaradila do ponuky počas spolupráce s našou realitnou
kanceláriou“ súd uvádza, že žalobkyňa síce tvrdila, že nie si je vedomá toho, že by zavádzala alebo
podávala nejaké nepravdivé informácie o predaji nehnuteľností zaradených do ponuky žalovaného,

a že po skončení činnosti pre žalovaného len klientom oznámila, že nevykonáva činnosť pre E., t.j.
pre žalovaného, na druhej strane však potvrdila, že po 01.02.2013, t.j. po skončení spolupráce so
žalovaným pokračovala vo svojej činnosti predaja nehnuteľností, na ktoré mala naďalej oprávnenie na
základe živnostenského oprávnenia, a že ňou vytvorené ponuky, s ktorými pracovala v čase Zmluvy o
poskytovaní služieb uzatvorenej so žalovaným, ponúkala pod hlavičkou S. V.. Potvrdila tiež, že klientov

informovala, že ponúka ich nehnuteľnosti na predaj pod hlavičkou S. V.. V čase trvania zmluvy o
poskytovaní služieb zo dňa 14.04.2012 neuvažovala o prípadnej neplatnosti tejto zmluvy. Túto zmluvu,
jejplatnosť,prvýkrátspochybnilavtomtosúdnomkonaní,pričomzmluvupovažujezaneplatnúzdôvodu
rozporu s dobrými mravmi, ale tiež z dôvodu, že nie je podpísaná druhým konateľom odporcu. Z toho
vyvodila, že záväzok uvedený v Zmluve o poskytovaní služieb zo 14.04.2012 ju nijako nezaväzuje,

a že po skončení práce u žalovaného môže vykonávať činnosť pre inú realitnú kanceláriu. Z výpisu
z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín týkajúceho sa žalovaného vyplýva, že štatutárnym
orgánom tejto spoločnosti sú konatelia Y. S. a F.. S. H., obaja od 07.03.2012 a že v mene spoločnosti
konajú a podpisujú konatelia spoločne. Skutočnosťou ale je, že podľa doloženej Spoločenskej zmluvy
o založení spoločnosti s ručením obmedzeným zo dňa 14.02.2012, jej neoddeliteľnou súčasťou je

splnomocnenie udelené konateľom Ing. S. H. pre druhého konateľa Y. S. spočívajúce v zastupovaní
vo veci uzatvárania všetkých obchodov súvisiacich so sprostredkovaním predaja, prenájmu a kúpy
nehnuteľností - realitnej činnosti s klientmi E. V., s.r.o. a na podpisovanie zmlúv o poskytovaní služieb
s maklérmi a vedúcimi pobočiek - poskytovateľmi služieb pre E. reality, s.r.o. v plnom rozsahu. Z tohto
pohľadu predmetná zmluva o poskytovaní služieb nie je neplatnou zmluvou. Sama žalobkyňa teda

potvrdila, že ponuky, ktoré vytvorila, zaradila po ukončení spolupráce so žalovaným do inzercie pod
hlavičkou inej realitnej kancelárie - S. V.. Takto v čase skončenia spolupráce pre žalovaného pracovala
asi s päťdesiatimi klientmi. Svedkyňa PhDr. M. V., klientka žalobkyne ako poskytovateľa služieb pre
žalovaného uviedla, že na jej otázku adresovanú žalobkyne, kde je klientkou, či v S. V. alebo v E.
reality, jej žalobkyňa odpovedala, že je klientkou S. V., a aby viac tomu nevenovala pozornosť. Údaj

uvedený v predmetnom článku, že ponuky na predaj nehnuteľností, ktoré žalobkyňa počas spolupráce
u žalovaného, zaradila do ponuky, boli ponukami E. reality, s.r.o., potvrdzuje ďalej výpoveď nielen
štatutárneho zástupcu žalovaného Y. S., výpoveď svedkyne S. S. (ktorá potvrdila, že medzi žalovaným
a realitnými maklérmi boli uzatvárané dohody obdobného obsahu ako v prípade žalobkyne), ale aj
samotná Zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 14.04.2012, a to konkrétne článok I. bod 1./A, t.j.

dohoda medzi zmluvnými stranami, že poskytovateľ pre žalovaného, na základe pokynov žalovaného,
v mene žalovaného a na účet žalovaného zariadi požadované obchodné záležitosti, a tiež záväzok
poskytovateľa konať na základe pokynov žalovaného úkony smerujúce k vyhľadávaniu vhodných
záujemcov o kúpu, predaj a prenájom, či inú transakciu týkajúce sa nehnuteľností, či práv a povinností vbytovom družstve. Ďalším dôkazom je predložená vzorová výhradná zmluva k sprostredkovaniu predaja
nehnuteľností zo dňa 17.07.2012, v ktorej sa uvádza ako jedna zo zmluvných strán žalovaného,
zastúpený Mgr. E. I. ako sprostredkovateľom a ako druhá zo zmluvných strán konkrétna fyzická

osoba ako vlastník. Napokon aj žalobkyňa uviedla, že pokiaľ uzatvárala s klientom zmluvu na predaj
nehnuteľností, tá bola uzavretá medzi klientom a žalovaným a ona konala za žalovaného v jeho
zastúpení. Veta uvedená v predmetnom článku: ,,Jej tvrdenie, že o vaše ponuky sa neoprávnene
starajú iní naši makléri, je klamlivé? tiež nebola spôsobilým zásahom do osobnostných práv žalobkyne.
Žalobkyňa síce tvrdila, že netvrdila klientom, že o ich ponuky sa neoprávnene starajú iní makléri

žalovaného, ale dodala, že je síce pravdou, že klienti dávali nehnuteľnosti na predaj a prenájom
žalovanému, a nie jej, ale z pohľadu klienta tomuto nebolo jedno, ktorý realitný maklér predáva ich
nehnuteľnosť, pretože medzi klientom a príslušným realitným maklérom bola vytvorená nejaká dôvera.
Ďalšiavetauvedenávpredmetnomčlánku:,,Všetcinašiklientidávalinehnuteľnostinapredajaprenájom
našej spoločnosti, nie p.I.? je vetou pravdivou. Ďalšia veta: ,,Naopak ona hrubo porušila zmluvu,
ktorú podpísala s našou spoločnosťou tým, že ich opätovne zaradila do inzercie inej konkurenčnej

realitnej kancelárie - jednala protiprávne?, je vetou pravdivou, pretože sama žalobkyňa potvrdila,
že po skončení spolupráce so žalovaným ponuky pôvodne vedené pod hlavičkou žalovaného začala
uvádzať pod hlavičkou S. REM., t.j. inej realitnej kancelárie ako žalovaného. Posledná veta uvedená
v predmetnom článku: ,,Všetky ponuky, ktoré menovaná nabrala, sú podľa zmluvy majetkom realitnej
kancelárie E. reality? je vetou pravdivou. Táto veta nie je zásahom do osobnostných práv žalobkyne.

Vychádzajúc z textu nielen jednotlivých viet uvedených v predmetnom článku, ale aj vychádzajúc z
obsahu článku ako celku, z hľadiska jeho celkového obsahu súd dospel k záveru, že uverejnením
tohto článku nebolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobkyne, pretože v článku nie sú uvedené
nepravdivé informácie alebo pravdu skresľujúce informácie. Predmetný článok na základe vykonaného
dokazovania výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného Y. S., ale tiež svedkyne S. S., je reakciou

na správanie sa žalobkyne po ukončení spolupráce s odporcom t.j. po 01.02.2013. Ak ako dôkazy
existujú inzertné listiny s ponukami nehnuteľností, ktoré navrhovateľka ponúkala po skončení Zmluvy
o poskytovaní služieb uzatvorenej so žalovaným, (pričom nehnuteľnosti boli nehnuteľnosťami pôvodne
v ponuke žalovaného), už pod hlavičkou S. V. a ak existujú dôkazy o inzerovaných ponukách pod
hlavičkou S. V. k 21.02.2013, ktoré boli pôvodne ponukami žalovaného a ak sama žalobkyňa potvrdila,

že ponuky ňou vytvorené po skončení spolupráce so žalovaným boli inzerovanými už pod hlavičkou S.
V., tak z pohľadu záväzku žalobkyne zo Zmluvy o poskytovaní služieb zo 14.04.2012 možno zverejnenie
predmetného článku považovať za reakciu žalovaného na predchádzajúce správanie žalobkyne. Ak
tu boli početné dotazy zo strany klientov, či predmetné ponuky sú ponukami žalovaného alebo inej
realitnej kancelárie, čo potvrdil nielen štatutárny zástupca žalovaného Y. S. ale i svedkyňa S. S., museli

tu existovať informácie podávané klientom v tom zmysle, že ponuky vytvorené žalobkyňou, nie sú
ponukami žalovaného ale ponukami S. V., resp. že o nehnuteľnosti klientov sa starajú neoprávnene
iní makléri ako žalobkyňa. Na základe vykonaného dokazovania možno zhrnúť, že predmetný článok
bol uverejnený žalovaným, že predmetný článok sa týka žalobkyne ako bývalej spolupracovníčky
žalovanéhoakofyzickejosobypodnikajúcejnazákladeživnostenskéhooprávneniaaspolupracujúcejso

žalovaným na základe Zmluvy o poskytovaní služieb zo 14.04.2012, že predmetný článok bol zverejnený
na webovej stránke žalovaného v časti Aktuality, a teda bol určený klientom žalovaného, že sa tak
stalo po skončení spolupráce so žalobkyňou po 01.02.2013, t.j. dňa 21.02.2013, že informácie, údaje
uvedené v predmetnom článku nie sú nepravdivými informáciami. Z vykonaného dokazovania súd
dospel k záveru, že uverejnenie predmetného článku nebolo neoprávneným zásahom do osobnostných

práv žalobkyne, že predmetný článok nebol objektívne spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie
chránených osobnostných práv žalobkyne, a preto návrh žalobkyne zamietol. Keďže súd nemal za
preukázané, že by došlo zverejnením predmetného článku k zásahu do osobnostných práv žalobkyne ,
potom nie je dôvodný ani návrh žalobkyne na uverejnenie článku s ospravedlnením a rovnako tak ani
nie je dôvodný nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa pôvodne navrhla vo veci

vypočuť svedkov Ing. K., Z. H., od výsluchu týchto svedkov napokon upustila, žalovaný navrhol vo veci
vypočuť svedka Z. N., od výsluchu tohto svedka upustil. Právne vec súd posúdil podľa § 11, § 13 ods.
1, 2,3 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a
vzhľadom na plný úspech žalovaného mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Uplatnené
a priznané trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za sedem úkonov právnej služby:

1/ prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 16.01.2014 (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.
z.), 2/ písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k návrhu zo dňa 17.01.2014 (§ 13a ods. 1
písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) 3/zastupovanie na pojednávaní dňa 25.09.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d)
vyhl. č. 655/2004 Z. z.) 4/zastupovanie na pojednávaní dňa 04.11.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhl. č.655/2004 Z. z.) 5/zastupovanie na pojednávaní dňa 13.01.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhl. č. 655/2004
Z. z.) 6/zastupovanie na pojednávaní dňa 28.04.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) 7/
zastupovanie na pojednávaní dňa 09.02.2016 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) po 91,29 eur

(§10 ods. 8 vyhl. č. 655/2004 Z. z. z tarifnej odmeny 2.000 eur), režijného paušálu za 4 úkony vykonané
v roku 2014 po 8,04 eur, za dva úkony vykonané v roku 2015 po 8,39 eur a za jeden úkon vykonaný v
roku 2016 po 8,58 eur, spolu 696,55 eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v súlade s vyhláškou
č. 655/2004 Z. z..

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a domáhala sa, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v zmysle § 220 O.s.p. tak, že podanej žalobe
na ochranu osobnosti vyhovie a zaviaže žalovaného na verejné ospravedlnenie sa žalobkyni na
svojej internetovej stránke, na vyplatenie nemajetkovej ujmy a na úhradu trov konania a právneho
zastúpenia v zmysle žaloby. K tvrdeniu súdu, že žaloba v časti odstránenia článku z webovej stránky
žalovaného je nedôvodná namietala, že žalovaný článok stiahol až pod hrozbou súdneho konania po

tom, ako mu bola doručená žaloba. Inak by zrejme žalovaný dobrovoľne od svojho konania neupustil.
Nestotožnila s názorom súdu prvej inštancie, že tento článok nebol spôsobilý vyvolať ohrozenie
alebo narušenie chránených osobnostných práv žalobkyne. V rámci vykonaného dokazovania uviedla
mená ľudí, ktorí s ňou na základe konkrétneho článku ukončili spoluprácu a aj tých, ktorí s ňou
v nasledujúcom období odmietli spolupracovať, pretože jej meno si automaticky spojili s tvrdeniami

žalovaného uvádzanými v predmetnom článku a považovali ju za klamárku a podvodníčku. Kontakt
s ňou prerušili aj jej bývalí kolegovia, zhoršil sa jej vzťah s vlastným bratom a jeho kolega p. H. jej
povedal, aby si vymazala jeho telefónne číslo. Tieto negatívne následky žalobkyňa pociťuje do dnešného
dňa. Vetu v článku „jej tvrdenie, že o vaše ponuky sa neoprávnene starajú iní naši makléri, je klamlivé“
považovala za nepravdivé. Žalobkyňa to nikdy žiadnemu klientovi nepovedala a žalovaný toto svoje

tvrdenie nepodložil žiadnym dôkazom. Mala za to, že jej žaloba na ochranu osobnosti je dôvodná,
rovnako tak aj uplatňovaná nemajetková ujmy, nakoľko konaním žalovaného došlo k závažnej ujme
na jej osobnostných právach. Poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 137/2008 z 18.02.2010.
Vytýkala súdu, že sa vôbec nevyporiadal so skutočnosťou, že žalovaný rozposlal klientom žalobkyne
adresné listy, ktoré výrazne zasiahli do jej práv na ochranu osobnosti, a ktoré poškodili jej dobré

meno, česť, dôstojnosť a vážnosť v očiach verejnosti. Jeho rozhodnutie je preto nepreskúmateľné a
nedostatočne odôvodnené. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné
zásady spravodlivého súdneho procesu a vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP, rovnako aj Ústavný
súd SR sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutia v náleze sp. zn. III. ÚS 119/03.
Odôvodnenie rozsudku svedčí o tom, že tento súd dostatočne nezohľadnil potrebu samostatného

posudzovania jednotlivých negatív dopadu konania pôvodu zásahu na čiastkové práva tvoriace súčasť
práva na ochranu osobnosti. Nevzal v potrebnej miere na zreteľ, že žalobkyňa v konaní kládla dôraz na
zásah do jej súkromia a súkromného aj profesijného života, a že so zreteľom na to do akej chránenej
sféry bolo zasiahnuté, nebolo jej procesnou povinnosť preukazovať, že neoprávnený zásah žalovaného
pôsobil difamačne a mal za následok zníženie je vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti. Prvoinštančný

súd sa zameral zužujúco len na otázku sťaženia postavenia žalobkyne v dôsledku napadnutého článku
žalovaného, no vôbec nevzal do úvahy adresné listy, ktoré žalovaný rozposlal klientom žalobkyne.
Prehliadol, že so zreteľom na čiastkové práva, do ktorých žalovaný zasiahol, bolo pri riešení otázky
opodstatnenosti žaloby na priznanie nemajetkovej satisfakcie potrebné považovať zníženie dôstojnosti
a vážnosti v spoločnosti v značnej miere len za jeden z viacerých do úvahy prichádzajúcich následkov

neoprávneného zásahu do osobnostných práv, nie však za jediný určujúci následok, výlučne ktorý
by opodstatňoval priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Právne závery súdu, ktoré sú
vyjadrené v odôvodneného napadnutého rozsudku, nie sú v plnom rozsahu podložené správnym
výkladom ustanovení § 11 až 13 Občianskeho zákonníka, keď dostatočne právne neposúdil tie otázky,
ktoré boli v danom prípade rozhodujúce. Jeho rozhodnutie je vzhľadom na uvedené neúplné, predčasné

a v dôsledku toho vecne nesprávne.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že sa domnieva, že súd prvej
inštancievovecivykonalrozsiahledokazovanie,správnezistilskutkovýstav,správnevecprávneposúdil
a náležite a v dostatočnom rozsahu svoje rozhodnutie odôvodnil. Zo strany žalovaného išlo uverejnením

článku na svojej webovej stránke len o ochranu svojich oprávnených záujmov na protiprávne konanie
žalobkyne, ktorá po skončení platnosti zmluvy o spolupráci so žalovaným porušila svoje zmluvné
povinnosti. Nakoniec to, že konala v ich rozpore, potvrdila sama žalobkyňa na pojednávaní dňa
25.09.2014. Aj súdna prax zastáva názor,, že neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv je vylúčenáv prípade predchádzajúceho súhlasu dotknutej osoby so zásahom do jej osobnosti, žalobkyňa po vzniku
zmluvného vzťahu so žalovaným v systéme Admin vzala na vedome, že v prípade porušenia zmluvných
povinností je oprávnením zo strany žalovaného zverejniť oznámenie o protiprávnom konaní na svojej

webovej stránke. Súd správne konštatoval, že zverejnený oznam obsahuje pravdivé skutočnosti.
Navrhla, aby odvolací súd podľa § 219 O.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako správne.
Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 99,87 eur.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku /zák. č. 160/2015 Z. z./, ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385

ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

5. Po podaní odvolania žalobkyňou došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len "CSP"/,
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, platný v čase vydania
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.

6. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP uvedené v

jeho čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného
ku dňu podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..

7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom závere vychádzajúc z textu nielen
jednotlivých viet uvedených v predmetnom článku, ale vychádzajúc aj z obsahu článku ako celku, že

uverejnením tohto článku nebolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobkyne, pretože v článku nie
sú uvedené nepravdivé informácie alebo pravdu skresľujúce informácie. Predmetný článok považoval
za reakciu na správanie sa žalobkyne po ukončení spolupráce so žalovaným. Ak ako dôkazy existujú
inzertné listiny s ponukami nehnuteľností, ktoré žalobkyňa ponúkala po skončení Zmluvy o poskytovaní
služieb uzatvorenej so žalovaným už pod hlavičkou S. V., a ak existujú dôkazy o inzerovaných ponukách

pod hlavičkou S. V. k 21.02.2013, ktoré boli pôvodne ponukami žalovaného, a ak sama žalobkyňa
potvrdila, že ponuky ňou vytvorené po skončení spolupráce so žalovaným boli inzerovanými už pod
hlavičkou S. V., tak z pohľadu záväzku žalobkyne zo Zmluvy o poskytovaní služieb zo 14.04.2012
považoval zverejnenie predmetného článku za reakciu žalovaného na predchádzajúce správanie
žalobkyne. Ak tu boli početné dotazy zo strany klientov, či predmetné ponuky sú ponukami žalovaného

aleboinejrealitnejkancelárie,muselituexistovaťinformáciepodávanéklientomvtomzmysle,žeponuky
vytvorené žalobkyňou nie sú ponukami žalovaného, ale ponukami S. V., resp. že o nehnuteľnosti klientov
sa starajú neoprávnene iní makléri ako žalobkyňa. Na základe vykonaného dokazovania vyvodil záver,
že predmetný článok bol uverejnený žalovaným, že predmetný článok sa týka žalobkyne ako bývalej
spolupracovníčky žalovaného ako fyzickej osoby podnikajúcej na základe živnostenského oprávnenia a

spolupracujúcej so žalovaným na základe Zmluvy o poskytovaní služieb zo 14.04.2012, že predmetný
článok bol zverejnený na webovej stránke žalovaného v časti Aktuality, a teda bol určený klientom
žalovaného, že sa tak stalo po skončení spolupráce so žalobkyňou po 01.02.2013 t.j. dňa 21.02.2013,
že informácie, údaje uvedené v predmetnom článku nie sú nepravdivými informáciami. Uverejnenie
predmetného článku nebolo neoprávneným zásahom do osobnostných práv žalobkyne, keď predmetný

článok nebol objektívne spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených osobnostných práv
žalobkyne, a preto návrh žalobkyne zamietol.

8.Odvolacísúdpovažujetentoprávnyzáversúduprvejinštanciezapredčasnýznasledovnýchdôvodov:

9. Súd prvej inštancie podanú žalobu na ochranu osobnosti posudzoval s prihliadnutím na ustanovenie §
13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie s tým, že pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť

v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

10. Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka prichádza
do úvahy len pri tých zásahoch do osobnosti chránených všeobecným osobnostným právom, ktorémožno kvalifikovať ako neoprávnené /protiprávne/. Neoprávneným zásahom je taký zásah do osobnosti
fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t. j. s právnym poriadkom.

11. Súd prvej inštancie v danej veci vzal do úvahy len tú skutočnosť, že žalobkyňa po ukončení
svojej činnosti podľa Zmluvy o poskytovaní služieb žalovanému, porušila svoje zmluvné povinnosti
vyplývajúce z tejto zmluvy, na čo žalovaný reagoval uvedeným článkom zverejneným na svojej webovej
stránke.Vychádzalztvrdeniažalobkyňa,žeposkončeníspoluprácesožalovanýmpokračovalavosvojej
činnosti predaja nehnuteľností pre realitnú kanceláriu S. V. a ňou vytvorené ponuky počas spolupráce so

žalovaným ponúkala pod hlavičkou realitnej kancelárie S. V.. Uverejnenie predmetného článku súd prvej
inštancie nepovažoval za neoprávnený zásahom do osobnostných práv žalobkyne, nakoľko predmetný
článok nebol objektívne spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených osobnostných práv
žalobkyne.

12. Odvolací súd má za to, že na základe vykonaného dokazovania a jeho hodnotenia, súd prvej

inštancie síce dostatočne vo svojom odôvodnení vysvetlil existenciu podkladov pre tvrdenia žalovaného
v tomto článku, avšak vôbec sa nezaoberal aj ďalšími skutkovými tvrdeniami žalobkyne v žalobe, že do
jej osobnostných práv bolo zasiahnuté žalovaným aj písomným listom adresovaným všetkým klientom
žalobkyne, v ktorom ju žalovaný osočuje, vykresľuje ako nedôveryhodnú osobu, ktorá klame, zavádza,
ohovára žalovaného a posiela žalovanému kontroly z rôznych úradov. Žalobkyňa pritom tento zásah

zo strany žalovaného považovala ešte za závažnejší ako uverejnenie článku na internetovej stránke
žalovaného, nakoľko list bol adresovaný osobám, s ktorými prišla do osobného kontaktu a budovala
sa s nimi obchodné, no hlavne medziľudské vzťahy. Súd prvej inštancie túto okolnosť vysvetlil tým, že
hoci žalobkyňa v žalobe uviedla viaceré skutkové tvrdenia, ktoré by podľa jej názoru mali svedčiť o
zásahužalovanéhodojejosobnostnýchpráv,faktomje,ževpetitežalobyžiadalarozhodnúťopovinnosti

žalovaného odstrániť zo svojej internetovej stránky predmetný článok, zároveň uverejniť na internetovej
stránke žalovaného článok s ospravedlnením s textom uvedeným v petite návrhu a ďalej o povinnosti
žalovaného zaplatiť jej sumu 30 000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Z uvedeného teda vyplýva,
že súd prvej inštancie sa vecne zaoberal zásahom do osobnostných práva žalobkyne, ktorý nastal len
v súvislosti s článkom žalovaného uverejnenom na jeho webovej stránke a nezoberal sa žalobkyňou

tvrdením aj ďalším zásahom a to písomným listom žalovaného adresovaným klientom žalobkyne. Takýto
výklad odvolací súd nezdieľa a preto je odvolacia námietka žalobkyne v tomto smere dôvodná.

13. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie na tvrdenia žalobkyne, že do
jej osobnostných práv bolo zasiahnuté aj ďalším neoprávneným konaním žalovaného, a to písomným

listom,ktorýžalovanýadresovalvšetkýmklientomžalobkyne,vktoromjužalovanýosočoval,vykresľoval
ako nedôveryhodnú osobu, ktorá klame, zavádza, ohovára žalovaného a posiela žalovanému kontroly
z rôznych úradov. Súd prvej inštancie sa preto ani s touto otázkou nevyporiadal. Odvolací súd sa
nestotožňuje s vysvetlením súdu prvého stupňa, že žalobným petitom žalobkyňa vymedzila rozsah a
obsah právnej ochrany tak, že žiadala zadosťučinenie len za zásah článkom uverejneným žalovaným na

jeho webovej stránke. Z obsahu žaloby, ale aj zo žalobného petitu je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha
aj nemajetkovej ujmy vo výške 30 000 eur, a to nielen za zásah do jej osobnostných práv spôsobený
článkom žalovaného na jeho webovej stránke, ale aj za zásah spôsobený do týchto práv písomným
listom zo dňa 08.04.2013, ktorý adresoval žalovaný klientom žalobkyne, a ktorý je ako dôkaz priložený k
žalobe. Žalobkyňa tento zásah listom žalovaného dokonca považuje za závažnejší, ako zásah článkom

zverejnenom na webovej stránke žalovaného.

14. Súd prvej inštancie v danom spore pochybil, keď nevykonal dokazovanie aj na ďalšie skutkové
tvrdenia žalobkyne, v dôsledku čoho neprávne právne vec posúdil.

15. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1
písm. c/, § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Súd prvej inštancie je povinný ďalej vo veci konať tak, že vykoná dokazovanie na okolnosti
písomného listu zo dňa 08.04.2013, ktorý adresoval žalovaný klientom žalobkyne a na základe

vykonaného dokazovania opätovne vec právne posúdi, či došlo k zásahu do osobnostných práv
žalobkyne, a vo veci rozhodne /§ 391 ods. 3 CSP/.

17. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný /§ 391 ods. 2 CSP/.18. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí /§ 396 ods. 3 CSP/.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).