Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13Csp/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916213626
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7916213626.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci žalobcu: J. E., Q. X, XXX XX I. Č.

X., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234
466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 o
zaplatenie 569,- Eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 85,- Eur s 5% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od
XX.XX.XXXX do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia žalovanej sumy 569,- Eur s prísl. z
titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným v minulosti uzavrel dve
Zmluvy o úvere, a to dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol
žalovaný finančné prostriedky vo výške 500,- Eur, odplata v Zmluve bola dohodnutá na sumu 484, -Eur
označená ako „príslušný poplatok“, ktorú sa zaviazal zaplatiť v 12-tich mesačných splátkach. Žalobca
tvrdil, že úver použil na osobné potreby. Ročný úrok tak predstavoval viac ako 96%. Dňa XX.XX.XXXX

uzavrel Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej získal od žalovaného finančné prostriedky vo
výške 800,- Eur, odplata v Zmluve bola dohodnutá na 700,- Eur označená ako „príslušný poplatok“, ktorú
sa zaviazal zaplatiť v jedno mesačnej lehote. Žalobca tvrdil, že aj tento úver použil na osobné potreby.
Ročný úrok tak predstavoval viac ako 100%.

2. Poukázal ďalej na to, že obe Zmluvy je potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy nakoľko v nej
žalobca vystupuje ako spotrebiteľ. Výšku dohodnutej odplaty za poskytnutý úver označil za neplatný

právny úkon pre jej priamy rozpor so zákonom (§39 a §53 ods. 6 OZ).

3. Poukázal na z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého spotrebiteľská
zmluva musí obsahovať povinné náležitosti, bez ktorých ju treba podľa §11 ods. 1 cit. zák. považovať
za bezúročnú a bez poplatkov a keďže obidve Zmluvy o úvere vyššie špecifikované trpeli týmito
nedostatkami, to čo nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov žalobca žalovanému zaplatil, je
bezdôvodným obohatením, ktoré žiada v konaní vydať. V prípade Zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX žalobca

žalovanému uhradil o 484,- Eur viac než mu žalovaný poskytol a v takomto rozsahu sa preto žalovaný
na jeho úkor obohatil. V prípade Zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX sa žalovaný na jeho úkor obohatil o 85,-
Eur, a preto v tejto časti žiadal bezdôvodné obohatenie vydať.4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX poukázal na to, že podľa
§138 CSP ide o zjavne nedôvodnú žalobu, pretože nárok uplatnený v konaní je premlčaný a poukázal
aj na čl. 5 CSP, v zmysle ktorého ide o zjavné zneužitie práva zo strany žalobcu, ktoré nepožíva

právnu ochranu. Vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, ktorú odôvodnil tak, že zo Zmluvy
o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalovaný plnil
na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná Zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne
vyhlásená za neplatnú. Rovnako, ak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol
a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Poukázal aj na to, že k bezdôvodnému

obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej objektívnej premlčacej lehote.
Vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca v zmysle Občianskeho zákonníka môže domáhať v
subjektívnej dvojročnej lehote, teda od okamihu, keď sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel. Žalovaný
má za to, že táto lehota žalobcovi už márne uplynula. V žalobe absentujú skutočnosti rozhodujúce pre
určenie začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Poukázal aj na to, že požadovaný nárok žalobcu
sa stal premlčaný v objektívnej i subjektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu dňa XX.XX.XXXX,

čo predstavuje deň uhradenia úveru, a teda aj koniec zmluvného záväzku. Nakoľko žalobca žalobu
podal na súd až XX.XX.XXXX, podľa žalovaného je nárok premlčaný. V tejto súvislosti poukázal aj na
niektoré rozhodnutia súdov SR, a to konkrétne Krajského súdu v B. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, Krajského súdu v P. P. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Krajského súdu
v P. P. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXCo/XXX/XXXX a Krajského súdu v P. P. zo dňa XX.XX.XXXX

sp. zn. XXCo/XX/XXXX. Bránil sa aj tým, že zákon v čase uzatvorenia Zmlúv o úvere nestanovoval
maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred XX.XX.XXXX odplata za
poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do XX.XX.XXXX.
Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe Zmluvy uzavretej
do XX.XX.XXXX, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať.

5. K vznesenej námietke premlčania sa žalobca vyjadril podaním zo dňa XX.XX.XXXX. Poukázal na
ust. §107 ods. 1, 2 OZ a zdôraznil, že v predmetnom spore ide o vzťah spotrebiteľský, preto subjektívna
lehota na uplatnenie si nároku žalobcu voči žalovanému neuplynula, čo odôvodnil nasledovne. Žalovaný
nijakým spôsobom vo svojom vyjadrení nepreukázal, že od momentu, keď sa žalobca dozvedel o vzniku

bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, do momentu podania žaloby na súd
márne uplynula dvojročná subjektívna lehota. Žalovaný konštatuje, že nárok žalobcu je premlčaný v
subjektívnej aj objektívnej lehote, pričom nijako nezdôvodňuje na základe akých skutočností má za
preukázané, že od doby kedy sa žalobca dozvedel o tom, kto sa na jeho úkor obohatil do doby uplatnenia
si svojho práva na súde uplynula subjektívna lehota dvoch rokov. Žalovaný pritom neuviedol dátum,

kedy sa žalobca podľa neho mal údajne dozvedieť o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa
takto na jeho úkor obohatil.

6. Žalobca odmietal tvrdenia žalovaného, ktoré nie sú ničím podložené a zdôrazňoval, že námietku
premlčania riadne neodôvodnil a nepodložil relevantnými dôkazmi, pričom dôkazné bremeno v tomto

prípade spočíva na jeho strane. Žalobca tvrdil, že o tom, že sa na jeho úkor niekto obohatil, resp. tým
kto sa na jeho úkor obohatil je žalovaný sa dozvedel od svojho právneho zástupcu. Došlo k tomu po
prvej porade, keď právny zástupca preštudoval Zmluvu, ktorú mu predložil žalobca a informoval ho
o možnostiach uplatnenia si svojich práv. Následne svojmu právnemu zástupcovi udelil plnú moc na
zastupovanie v tejto predmetnej veci a splnomocnil ho na podanie žaloby na súd. Od momentu udelenia

plnej moci právnemu zástupcovi do momentu podania žaloby na súd dvojročná subjektívna premlčacia
lehota neuplynula. Skorší dátum zistenia existencie bezdôvodného obohatenia žalobcom na strane
žalovaného nebol žalovaným nijako preukázaný. Bolo by absurdné, keby žalobca platil niečo, čo vie, že
je nezákonné, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane príjemcu. To, že platil, svedčí o tom,
že bol presvedčený o tom, že žalovaný má nárok na plnenie. Je nelogické platiť niekomu dobrovoľne

bezdôvodné obohatenie. Zároveň zdôraznil, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa
vyžadujeskutočná(preukázaná)anielenpredpokladanávedomosť.Skutočnávedomosťjetaká,kedysa
žalobca dozvedel také skutočnosti, ktoré mu umožnia uplatniť právo žalobou na súde. V tejto súvislosti
poukázal na uznesenie NS Č. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXOdo/XXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že
sa vyžaduje skutočná a nielen predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal

majetkový prospech. Obdobný záver zaujal aj Najvyšší súd Č. v rozsudku zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn.
XXCdo/XXXX/XXXX a rozsudok NS Č. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXOdo/XXX/XXXX, ako aj rozsudok
NS Č. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX.7. V súvislosti so svojou argumentáciou poukázal aj na rozhodnutie NS T. sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX a uznesenie Ústavného súdu SR S.. Ú.-X, v ktorom Ústavný súd konštatoval: „pritom
správne zdôraznil, že subjektívna premlčacia lehota podľa §107 ods. 1 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník v znení neskorších predpisov začína plynúť vtedy, keď sa oprávnený dozvedel o skutkových
okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a v akej výške“.

8. Vo vyjadrení žalobca zaujal stanovisko aj k odplate, ktorú požadoval žalovaný na základe sporných
úverových zmlúv za poskytnutý úver od žalobcu. Tieto odplaty označil za odplaty v zrejmom a hrubom

rozpore s dobrými mravmi a nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, na základe ktorej je nevyhnutné
aplikovať vyššiu výšku odplaty vzhľadom na vyššie riziko vyplývajúce z uzatvoreného zmluvného
vzťahu. Je to v priamom rozpore s právnymi predpismi upravujúcimi ochranu práv spotrebiteľov. Aj pri
zohľadnení miery rizika a toho, že žalovaný je nebankovým subjektom, je ním požadovaná odplata podľa
žalobcu neprimerane vysoká. Tento svoj argument podoprel početnou judikatúrou všeobecných súdov
SR a poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov SR prezentovanú jedným z mnohých obdobných

rozhodnutí, a to Krajského súdu Y. sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Krajského súdu B. sp.
zn.XXCo/XXX/XXXXzodňaXX.XX.XXXX,KrajskéhosúduY.zodňaXX.XX.XXXXsp.zn.XCo/X/XXXX.

9. Žalobca zároveň zdôraznil, že jedným z atribútov Civilného sporového konania a právneho štátu je
zásada právnej istoty, čo vyjadruje, že účastník konania môže očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý

v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. V zmysle uvedeného žalobca poukázal na aktuálne znenie
čl. I. ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého ochrana ohrozených alebo porušených
práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej
istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v
súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej

praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Zároveň poukázal na rozhodnutie NS T. sp. zn. XEcdo/XXX/XXXX, rozhodnutie Ústavného súdu Č. zo
dňa XX.XX.XXXX č.k. S.. Ú..

10. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, listinnými

dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

11. Právny zástupca žalobcu poukázal na Zmluvy o úvere, ktoré boli citované v žalobe, originálom
ktorých však žalobca nedisponuje, a preto ich nemohol so žalobou predložiť súdu. Žalovaný však
existenciu zmluvného vzťahu na základe týchto Zmlúv o úvere v konaní nerozporoval, preto žiadal,

aby to súd považoval za nesporne preukázanú skutočnosť. Zdôraznil, že ani Zmluva o úvere zo dňa
XX.XX.XXXX, ani Zmluva o úvere zo dňa XX.XX.XXXX neobsahovala zákonom predpísané náležitosti
v zmysle z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré ako obligatórne náležitosti úverových
spotrebiteľských zmlúv musela obsahovať. Konkrétne v nich nebola uvedená výška RPMN, doba trvania
úverového vzťahu a priemerná hodnota RPMN. Žalobca totiž vychádzal z toho, že žalovaný uzatváral

podobné zmluvy v obdobných prípadoch, teda ide o formulárové zmluvy, ktoré nie vždy obsahovali
náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch vyžadoval, resp. ich nikdy neobsahovali. Ani toto
tvrdenie žalobcu žalovaný nerozporoval, nenamietal, preto žiadal, aby aj túto skutočnosť súd považoval
za nespornú v konaní. V tejto súvislosti poukázal na to, že pokiaľ úverové zmluvy neobsahovali
obligatórne náležitosti, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch ich treba považovať za úvery bez

poplatkov a úrokov. Pri obidvoch úverových zmluvách bola dohodnutá neprimerane vysoká odplata a
pre túto neprimeranosť ich treba považovať za Zmluvy v hrubom rozpore s dobrými mravmi, teda v
rozpore aj s Občianskym zákonníkom. Predložil súdu výpočet RPMN, ktorý je na čl. 8 súdneho spisu,
pri výpočte ktorého do internetového portálu žalovaného zadali údaje žalobcu, na základe ktorých
sa dostali do databázy úverových zmlúv žalovaného a vygenerovali tie podklady, na základe ktorých

žalobu podali aj ju odôvodnili. Tak dospeli k tomu, že ročná úroková miera pri Zmluve o úvere zo
dňa XX.XX.XXXX predstavovala 87,50% z poskytnutého úveru a v prípade Zmluvy o úvere zo dňa
XX.XX.XXXXpredstavovaladohodnutáodplata96,80%zposkytnutéhoúveru,čojeneprimeranevysoké
a v rozpore aj s dobrými mravmi. Ako vzor predložili súdu formulárovú zmluvu o úvere, ktorú žalovaný
uzavrel s iným klientom v obdobnej situácii ako žalobca na preukázanie svojho tvrdenia, že vo svojich

formulárových zmluvách tieto povinné náležitosti absentovali. Zároveň poukázal na písomné podanie, v
ktorom sa veľmi podrobne vyjadril žalobca k vznesenej námietke premlčania žalovaným v tomto konaní.12. Z výzvy na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa XX.XX.XXXX súd konštatuje, že
touto výzvou žalobca vyzval žalovaného na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 486,- Eur z
titulu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX a vo výške 85,- Eur z titulu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, spolu

vo výške 569,- Eur, najneskôr do XX.XX.XXXX.

13. Z dôkazu predloženého žalobcom, získaného z klientskej zóny žalovaného vyplýva, že po zadaní
identifikačných údajov žalobcu v počítačovom systéme v rámci klientskej zóny žalovaného sa objavili
dve úverové Zmluvy, na základe ktorých žalovaný v minulosti poskytol žalobcovi finančné prostriedky.

Ide o úver č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, úver poskytnutý vo výške 500,- Eur, celková dlžná
suma 984,- Eur a o úver č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 800,- Eur, celková dlžná suma
885,- Eur.

14. Z listinného dôkazu predloženého žalovaným pomenovaného ako „Splátky a pokuty“ zo dňa
XX.XX.XXXX súd konštatuje, že v prípade Zmluvy č. XXXXXXXXX žalobca uhradil žalovanému spolu

984,- Eur.

15. Na základe pokynov odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX súd doplnil dokazovanie v naznačenom smere, vyzval žalovaného na predloženie oboch
sporných úverových zmlúv. Vyzval žalovaného na preukázanie svojho tvrdenia, že úvery, ktoré sú

predmetom sporu boli poskytnuté žalobcovi na výkon jeho povolania a uložil žalovanému oznámiť,
kedy boli oba úvery, ktoré sú predmetom sporu, žalobcom splatené. Zároveň súd zabezpečil rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spol. Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. T. zo dňa XX.XX.XXXX a
zistil nasledovné:

16. Napriek opakovanej výzve súdu žalovaný nepredložil originál úverových zmlúv, ktoré sú predmetom
sporu a nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia ohľadom toho, že úvery boli poskytnuté
žalobcovi na výkon jeho povolania. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX súd konštatuje, že
úver č. XXXXXXXXX bol žalobcom splácaný takto: XX.XX.XXXX - 125,- Eur, XX.XX.XXXX - 125,-
Eru, XX.XX.XXXX - 125,- Eur, XX.XX.XXXX - 125,- Eur, XX.XX.XXXX - 125 Eur, XX.XX.XXXX - 100,-

Eur, XX.XX.XXXX - 20,- Eur, XX.XX.XXXX - 50,- Eur, XX.XX.XXXX - 20,- Eur, XX.XX.XXXX - 20,-
Eur, XX.XX.XXXX - 20,- Eur, XX.XX.XXXX - 10,- Eur, XX.XX.XXXX - 10,- Eur, týmto dňom bol tento
úver splatený celkom. Úver č. XXXXXXXXX bol žalobcom splácaný takto: XX.XX.XXXX - 82,- Eur,
XX.XX.XXXX - 82,- Eur, XX.XX.XXXX - 82,- Eur, XX.XX.XXXX - 164,- Eur, XX.XX.XXXX - 82,- Eur,
XX.XX.XXXX-82,-Eur,XX.XX.XXXX-82,-EuraXX.XX.XXXX,kedybolúversplatenýcelkom328,-Eur.

V tomto vyjadrení žalobca poukazuje na Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, z obsahu ktorej vyplýva účel
poskytnutia peňažných prostriedkov na účel povolania, ktorú Zmluvu žalobca vlastnoručne podpísal, ale
tento listinný dôkaz napriek svojmu tvrdeniu v konaní opätovne nepredložil.

17. Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s.,

so sídlom Karlovenské rameno 8, Bratislava, sp. zn. T. XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX súd konštatuje,
že tento súd rozhodol vo veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava proti žalovanému J. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, o zaplatenie 1 182,64 Eur s prísl. tak, že uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 75,- Eur, známeho úroku vo výške 204,90 Eur, známeho úroku z omeškania
vo výške 1,41 %, poplatku vo výške 386,80 Eur, úroku vo výške 39,15 % ročne zo sumy 75,- Eur od

XX.XX.XXXX do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 75,- Eur od XX.XX.XXXX
do zaplatenia. Súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 312,-
Eur a trovy mediačného konania vo výške 202,53 Eur. Zároveň uložil žalovanému povinnosť žalobcovi
trovy rozhodcovského konania vo výške 320,98 Eur a zaplatiť nároky uvedené v bode I., II. a III. výroku
spoločne v mesačných splátkach vo výške 120,- Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na

účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom, po
právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkami straty výhody
splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Z odôvodnenia
tohto rozhodnutia vyplýva, že nárok uplatnený pred stálym rozhodcovským súdom vyplýval zo zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Ide o tú istú Zmluvu o úvere, ktorá je predmetom tohto

súdneho sporového konania.

18. Žalobca vo svojom podaní zo dňa XX.XX.XXXX zaujal opätovné stanovisko k vznesenej námietke
premlčania uplatneného nároku žalovaným a opakovane cituje nespočetné množstvo rozhodnutíNajvyššieho súdu T. a Najvyššieho súdu Č. I. na podporu svojho tvrdenia, že nárok uplatnený v konaní
nemôže byť premlčaný. Zároveň považuje výklad odvolacieho súdu ohľadom subjektívnej premlčacej
doby za nesprávny, na základe čoho sa v konaní absolútne nezaoberal subjektívnou skutočnosťou -

existenciou skutočnej vedomosti žalobcu o existencii bezdôvodného obohatenia.

19. Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:

20. Podľa §1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom k XX.XX.XXXX a

XX.X.XXXX - uzavretie úverových zmlúv), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21. Podľa §2 a), b), d), g), h), i), cit. zák., na účely tohto zákona sa rozumie,

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,

provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,

22. Podľa §9 ods. 1 cit. zák., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

23. Podľa §9 ods. 2 písm. f), i), y), k), cit. zák., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

24. Podľa §11 ods. 1, 2 cit. zák., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

(2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od

spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti
podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti
podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov
o sociálnoekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii
spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.

25. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne preukázané, že v danom prípade ide o spotrebiteľské
úverovéprávnevzťahy,ktorébolimedzistranamisporuzaloženéZmluvamioúvere,ktorésúpredmetom
sporu, a preto na ne treba aplikovať predpisy upravujúce spotrebiteľské vzťahy. Tvrdenia žalovaného, že
úvery boli poskytnuté žalobcovi na výkon povolania, v konaní preukázané neboli, žalovaný nepredložil

v tomto smere žiaden dôkaz, a preto jeho tvrdenie súd považuje za nepreukázané.

26. Spotrebiteľské zmluvy sú upravené v §52 a násl. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Špeciálna úprava spotrebiteľských úverov je obsiahnutá v z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Tento právny predpis v §1 ods. 2 definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženia
platby, alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Osoba veriteľa aj
spotrebiteľa je definovaná v §2 cit. zák..

28. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie

je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úvery poskytnuté žalovaným
žalobcovi túto charakteristiku spĺňajú. Žalovaný mal v predmete svojej činnosti poskytnutie úverov
(výpis z Obchodného registra) a nebolo preukázané, žeby úver poskytol žalobcovi za účelom výkonu
zamestnania, povolania, alebo podnikania. Za nespornú skutočnosť súd v konaní považoval existenciu
zmluvného vzťahu medzi stranami sporu aj napriek tomu, že žalobca písomné Zmluvy o úveroch

nepredložil súdu, no v tomto smere jeho tvrdenie žalovaný nenamietal, teda súd považuje za
nesporne preukázanú existenciu zmluvného vzťahu medzi nimi na základe dvoch zmlúv o úvere vyššie
špecifikovaných. V konaní nebola sporná ani tá skutočnosť, v akej výške úver žalovaný žalobcovi
poskytolakoanito,akúsumuztituluobidvochúverovžalobcamuzaplatil.Vtomtosmereišloonesporné
skutočnosti, ktoré žalovaný v konaní nerozporoval.

29. Podľa §451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

30. Podľa §451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa §53 ods. 1, 2, 3 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX,(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a

primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

32. V zmysle zmluvných dojednaní strán sporu bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 500,- Eur za
odplatu 484,- Eur na 12 mesiacov. Spolu mal žalobca vrátiť 984,- Eur, poplatok z predmetného úveru tak

predstavoval 96,80% p. a.. Na základe Zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX bol poskytnutý žalobcovi úver vo
výške 800,- Eur za poplatok 700,- Eur, ktorý mal vrátiť do jedného mesiaca. Spolu teda mal vrátiť 1 500,-
Eur, poplatok z predmetného úveru tak predstavuje 87,50% p. a.. V obidvoch prípadoch ide o úžerný
poplatok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, teda v tejto časti odplaty ide o právny úkon neplatný
v zmysle §39 OZ. Takáto odplata obsahuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa, absencia všeobecného presného spôsobu výpočtu tejto výšky a odôvodnenia jeho výšky je
v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so
Smernicou o nekalých obchodných praktikách. Každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči
spotrebiteľovi. V predmetnom prípade po posúdení obsahu zmluvy sa súd stotožnil s názorom žalobcu,
že úverové zmluvy neobsahujú náležitosti zakotvené v §9 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z., lebo žalovaný v

zmluváchoúvereneuviedolRPMN,anipriemernúvýškuRPMN,apretoúverysapovažujúzabezúročné
a bez poplatkov.

33. Vzhľadom k tomu, že v konaní bola vznesená námietka premlčania uplatneného nároku bolo
potrebné sa s ňou podrobne vysporiadať.

34. Podľa §107 ods. 1, 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil.

(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

35. Medzi týmito zákonnými lehotami existuje vzájomný vzťah, ktorý je taký, že ak skončí uplynutie
jednej z týchto lehôt a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému

priznať.

36. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne
( fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie.

37. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne
( preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia, t.j., keď nadobudne vedomosti o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o
osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr ( viď

rozsudok NS T. sp.zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX).

38. Súd konštatuje, že pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto
ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie „ skutkového stavu“ ( a nie posúdenie jeho právnej kvalifikácie)
čo vyplýva z rozhodnutia NS T. sp. zn. XCdo/XX/XXXXzo dňa X.X.XXXX.

39. V prípade úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX súd konštatuje, že zaplatením deviatej splátky
XX.XX.XXXX došlo prvýkrát k preplateniu poskytnutého úveru, ktorý bol žalobcovi poskytnutý vo výške
800,- Eur, lebo k tomuto dňu zaplatil už spolu 815,- Eur. Trojročná objektívna premlčacia lehota začalaplynúť úhradou každej zaplatenej splátky po XX.X.XXXX samostatne do úplného zaplatenia úveru, t.j. k
XX.X.XXXX, ktorá ku dňu podania žaloby, t. j. k XX.XX.XXXX neuplynula a dvojročná subjektívna lehota
v tomto prípade začala plynúť zaplatením poslednej splátky, ku čomu došlo dňa XX.XX.XXXX. Týmto

dňom začala plynúť dvojročná subjektívna lehota na podanie žaloby na súd, ktorá ku dňu XX.XX.XXXX
neuplynula. V súvislosti s týmto úverom preto súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi z titulu
bezdôvodného obohatenia sumu 85,- Eur (v zmysle Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX). Zároveň súd
poukazuje na priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny získané
súdom na internetovej stránke NBSSR, z ktorých vyplýva, že v rovnakom čase bankové subjekty v r.

XXXX poskytovali porovnateľné úvery za priemerné úroky vo výške 12,87% a v r. XXXX vo výške 13%.
Požadovaná odplata zo strany žalovanej je aj z tohto dôvodu absolútne neakceptovateľná, úžernícka,
odporujúca dobrým mravom a zakladajúca nárok žalobcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktoré
na strane žalovaného z dôvodu vyššie uvedeného vzniklo.

40. V súvislosti s úverom č. XXXXXXXXX súd konštatuje, že zaplatením šiestej splátky XX.XX.XXXX

došlo k preplateniu tohto úveru, pretože k tomuto dňu žalobca zaplatil spolu 574,- Eur ( získal 500
Eur) , teda týmto dňom úver prvýkrát preplatil a týmto momentom vzniklo na strane žalovaného
bezdôvodné obohatenie. Od tohto dňa teda začína plynúť trojročná objektívna lehota na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktorá uplynula XX.XX.XXXX. Posledná splátka za titulu tohto úveru bola
zaplatená XX.XX.XXXX, od momentu ktorého začala plynúť dvojročná subjektívna lehota na podanie

žaloby na súd a tá uplynula XX.XX.XXXX. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná až XX.XX.XXXX,
nárok z titulu tohto úverového vzťahu je premlčaný, a tak súd v tejto časti žalobu zamietol.

41. V konaní nebol preukázaný zákonný dôvod na aplikáciu desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty,
pretože úmysel žalovaného poškodiť žalobcu v konaní priamo preukázaný nebol a v tomto smere

žalobca žiadne dôkazy neprodukoval, ani svoje tvrdenie nepreukázal. Žalovaný sa totiž nedopustil
úmyselného konania, predpokladom ktorého je vedomosť konajúceho, že sa bezdôvodne obohacuje, to
v prípade žalobkyne preukázané nebolo.

42. V súvislosti s rozhodcovskou doložkou, v zmysle ktorej všetky spory by mali byť riešené

medzi stranami sporu pred rozhodcovským súdom súd konštatuje, že táto nemohla byť podrobená
súdnemu preskúmaniu lebo strany sporu, hlavne žalovaný, ktorého súd opakovane vyzýval na
predloženie úverových zmlúv, tieto súdu nepredložil. Možno len usudzovať z obsahu rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu, Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. T. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý podľa
tvrdenia žalobcu by mal zakladať prekážku veci rozhodnutej, teda „res iudicata“, že bol vydaný na

základe rozhodcovskej doložky uvedenej v Úverových zmluvách čo však súd preveriť nemohol z
dôvodu vyššie uvedeného. Súd však konštatuje, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná a
neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán, lebo od spotrebiteľa vyžaduje, aby sa podriadil výlučne
rozhodcovskému konaniu. Na neprijateľnosti zmluvnej podmienky nič nemení ani to, že umožňuje

alternatívnu voľbu medzi právomocou rozhodcovského a všeobecného súdu, nakoľko táto voľba
zodpovedá len záujmom dodávateľa (rozhodnutie NS T. sp. zn. XCdo/XX/XXXX, XCdo/XX/XXXX, XCdo/
XXX/XXXX). Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právoplatnosť rozhodcovského súdu,
preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej.

43. Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§255ods.2CSPlebostranysporumalivkonaníibačiastočný
úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 vyhotoveniach.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).odvolaciedôvodyadôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods.

1 CSP).2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( §365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.