Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. október 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8C/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817208367
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8817208367.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci žalobcu: J.. Y. I., J.

XXXX/XX, T. Q. W., zast.: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12,
Bratislava, IČO: 47 238 232 proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava
konajúca v mene Slovenskej republiky, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
príslušenstvom t a k t o

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 100% s tým, že o konkrétnej výške trov

konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 6.301,49 eur a penále vo výške 576,03 eur, teda spolu na 6.877,52 eur s 5,05
%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.877,52 eur od 01.03.2017 až do dňa zaplatenia. V
žalobe uviedol, že dňa 31.12.2014 ukončil podnikanie ako fyzická osoba a 02.01.2015 podal odhlášku
zo Sociálnej poisťovne ako SZČO. Od 01. 01. 2015 pretransformoval ambulanciu na spoločnosť s
ručením obmedzeným a nezrušil licenciu L 1 A. Tá má charakter živnosti a lekár by tak mal platiť
odvody. Dôsledky, ktoré musí znášať sú príliš prísne, osobitne za situácie, keď nemal žiadne príjmy

z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie a naďalej si riadne a včas plní odvodové
povinnosti už ako zamestnanec vlastnej obchodnej spoločnosti. Ako fyzická osoba ukončil rozhodnutím
Prešovského samosprávneho kraja. Okrem iných licencií vlastnil aj licenciu LlA. Samostatne zárobkovo
činná osoba, teda aj držiteľ licencie LlA bola podľa doteraz platných právnych predpisov povinná prihlásiť
a odhlásiť sa v Sociálnej poisťovni. S účinnosťou od 01. 01. 2015 táto povinnosť zanikla. Nahradila
ju povinnosť - orgánu, ktorý vydáva povolenia (licencie) na výkon činnosti podľa osobitných predpisov
oznámiť Sociálnej poisťovni vydanie takéhoto povolenia a jeho zrušenie. Dňa 14. apríla 2016 žalobca

obdržal rozhodnutie, že jeho povinné nemocenské a dôchodkové poistenie dňa 31. 12. 2014 nezaniklo.
Dôvodom bola licencia L1 A od SLK, ktorú vtedy vlastnil. Dňa 28. 04. 2016 podal odvolanie. Ústredie
Sociálnej poisťovne v Bratislave rozhodnutie pobočky Vranov nad Topľou potvrdilo. Dňa 16. 08. 2016
mu Sociálna poisťovňa zaslala rozhodnutie na zaplatenie 6.732,53 eur, čo aj žalobca uhradil. Ďalej dňa
23. 08. 2016 mu Sociálna poisťovňa zaslala rozhodnutie o zaplatenie 346,58 eur, čo taktiež uhradil.
Nakoniec dňa 27. 04. 2017 mu rozhodnutím Sociálna poisťovňa pobočka Vranov nad Topľou predpísala
penále vo výške 576.03 eur a toto penále žalobca taktiež uhradil dňa 07.06.2017. Od 01.01.2015 v

zmysle novely zákona č. 461/2003 o Sociálnom poistení už SP sama oznamuje samostatne zárobkovej
osobe vznik a zánik sociálneho poistenia. Existenciu uvedenej licencie mala Sociálnej poisťovni nahlásiť
Slovenská lekárska komora, načo sa v rozhodnutí odvoláva aj Sociálna poisťovňa Vranov nad Topľou.
Z toho dôvodu podal žalobca žiadosť o poskytnutie informácií ohľadom nahlásenia licencií Slovenskoulekárskou komorou s tým, že túto informáciu mala mať Sociálna poisťovňa už 01. 01. 2015. Získala ju až
vo februári 2015 od Slovenskej lekárskej komory. Ak by Sociálna poisťovňa vyzvala žalobcu vo februári
2015, zaplatil by len poistné za 2 mesiace a nie za 18 mesiacov ako aj penále. Podľa §5 ods. l a 3 zákona

číslo 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákona číslo 514/2003 Z. z.) právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom
konaní. právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla. V zmysle §

9 ods. 1-4 zákona číslo 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických
osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu

Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d)ÚstavySlovenskejrepublikyapostupalebovýsledokpostupuvládySlovenskejrepublikyprivýkonejej
pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci

alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,
ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru,
vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení

povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone
verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia
žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného
zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda. Z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z. z. vyplýva, že nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo
iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku

s príslušným orgánom podľa §4 a 11. Žalobca zaslal žiadosť o predbežnom prerokovaní nároku na
náhradu škody za 16 mesiacov, čo činí sumu 6.301.49 eur. Oznámili mu, že mali nezrovnalosti v údajoch.
V dnešnom pretechnizovanom svete riešiť zosúladenie údajov 18 mesiacov sa mu zdá veľmi dlhé.
Žalobca má zato, že Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia mu spôsobila škodu nesprávnym
úradným postupom - nečinnosťou, pretože informáciu o licencii mala od februára 2015, pričom rozhodla,

že poistenie nezaniklo dňa 31. 12. 2014, až v apríli 2016, teda viac ako rok po tom, čo disponovala
predmetnou informáciou. V ustanovení § 19 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z. z. sa uvádza. že právo na
náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou
uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia
lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné

rozhodnutie.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, považovala ju za nedôvodnú. Žalobca na základe rozhodnutia
Prešovského samosprávneho kraja č. 7095/2006/ODDZ-CIZ zo dňa 28. decembra 2006, prevádzkoval
zdravotnícke zariadenie - ambulanciu v odbore E. G. R.N.. Na základe žiadosti žalobcu zrušil Prešovský

samosprávny kraj rozhodnutím č. 5737/2014/OZ-CIZ zo dňa 7. novembra 2014 prevádzkovanie jeho
ambulancie ku dňu 31. decembru 2014. Z tohto dôvodu žalobca žalovanej dňa 2. januára 2015 doručil
Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, na základe ktorého žalobcovi povinné sociálne poistenie ako
samostatne zárobkovej činnej osobe zaniklo ku dňu 31. decembru 2014 a žalobca poistné na povinnépoistenie počnúc januárom 2015 prestal platiť. Žalovaná zánik sociálneho poistenia žalobcu na základe
ním podaného registračného listu FO - odhláška, nepovažovala za sporný z dôvodu, že v tomto období
nemala vedomosť o tom, že bola žalobcovi udelená licencia Ll A PO/1099/06 na výkon samostatnej

zdravotníckej praxe a to od 13. júna 2006, a preto nebola povinná vydať rozhodnutie o zániku sociálneho
poistenia žalobcu, ktoré sa vydáva v súlade s § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon č. 461/2003 Z. z.") iba v sporných prípadoch. O skutočnosti,
že žalobcovi bola vystavená licencia Ll A a preto mu povinné sociálne poistenie k 31. decembru
2014 nezaniklo, sa žalovaná dozvedela dňa 7. apríla 2016 z údajov, ktoré bola žalovanej povinná

zaslať Slovenská lekárska komora. Po získaní týchto informácií žalovaná dňa 14. apríla 2016 vydala
rozhodnutie č. 14168-3/2016-VT, ktorým rozhodla, že žalobcovi sociálne poistenie k 31. decembru
2014 nezaniklo. Voči predmetnému rozhodnutiu žalobca podal opravný prostriedok, ktorý bol žalovanou
zamietnutý rozhodnutím č. 41020-2/2016-BA zo dňa 18. júla 2016. Žalobca v žalobe tiež sám laickou
formou konštatuje, že kvôli nezrušeniu licencie Ll A,
ktorá má charakter živnosti, bol povinný platiť odvody aj po 1. januári 2015. Na základe právoplatnosti

rozhodnutí žalovanej o nezániku povinného sociálneho poistenia žalobcu v spornom prípade, žalovaná
vydala rozhodnutia
a) č. 700-3310745416-GC04/16 zo dňa 16. augusta 2016,
b) č. 700-3310764516-GC04/16 zo dňa 23. augusta 2016 a
c) č. 700-3310535717-GC04/17 zo dňa 27. apríla 2017,

ktorými žalobcovi bolo predpísané poistné za obdobie január 2015 až jún 2016 v celkovej sume 7 079,11
EUR, ktoré uhradil dňa 30. augusta 2016 a penále vo výške 576,03 EUR za obdobie január 2015 až
jún 2015, ktoré uhradil dňa 7. júna 2017. Za samostatne zárobkovo činnú osobu sa podľa § 5 zákona
č. 461/2003 Z. z. považuje každá fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku
rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného sociálneho poistenia dosahovala príjmy z podnikania

a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej
asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobca mal
status samostatne zárobkovo činnej osoby a to až do júna 2016. Žalobca v žalobe sám uvádza, že príjmy
z podnikania dosahoval v období pred 1. januárom 2015, pričom v súlade s § 21 zákona č. 461/2003
Z. z., kalendárny rok rozhodujúci o trvaní jeho povinného sociálneho poistenia po 1. januári 2015 je rok

2013 a kalendárny rok rozhodujúci o trvaní jeho povinného sociálneho poistenia po 1. júli 2015 je rok
2014. Keďže v rokoch 2013 a 2014 žalobca dosiahol príjmy z podnikania v dostatočnej výške a zároveň
vlastnil licenciu Ll A, ktorá ho oprávňovala k výkonu lekárskej činnosti, mal status samostatne zárobkovo
činnej osoby, a to až do júna 2016. K ďalšiemu trvaniu jeho statusu samostatne zárobkovo činnej osoby
po 1. júli 2016 nedošlo z dôvodu, že žalobca v júni 2016 požiadal o zrušenie svojej licencie LlA a

tiež z dôvodu, že za rok 2015 nedosiahol žiadne príjmy z podnikania. Žalobca vznik ním požadovanej
škodyspájavýlučnesnesprávnymúradnýmpostupomžalovanej,ktoránevydalarozhodnutieonezániku
povinného sociálneho poistenia žalobcu hneď ako disponovala údajmi o licenciách od SLK t. j. vo
februári 2015, ale až v apríli 2016. Žalobcovi preto vznikla škoda vo výške 6 877,52 EUR, nakoľko
namiesto dvoch mesiacov bol povinný zaplatiť poistné až za 18 mesiacov spolu s penále. Žalovaná

nesúhlasí s argumentom žalobcu, že sa v konaní o nezániku jeho povinného sociálneho poistenia
dopustila nesprávneho úradného postupu, ktorý podľa žalobcu spočíva v skutočnosti, že rozhodnutie
o nezániku jeho povinného sociálneho poistenia bolo vydané až v júni 2016, aj keď malo byť vydané
už vo februári 2015. Tvrdenie, že žalovaná disponovala relevantnými údajmi už od februára 2015 nie
je pravdivé. Žalovaná dňa 10. februára 2015 prebrala od SLK inicializačnú dávku údajov, ktoré jej

boli zaslané za účelom zosúladenia štruktúry poskytovaných údajov a odstránenia všetkých ďalších
nezrovnalostí. Dňa 10. februára 2015 tak žalovaná nedisponovala všetkými údajmi, a nedozvedela
sa o tom, že žalobcovi bola udelená licencia LlA na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, ktorá je
stále platná, a aj tie údaje ktoré jej boli poskytnuté, bolo potrebné upraviť pred ich použitím na účely
sociálneho poistenia. Žalovaná tak reálne všetkými údajmi disponovala až 7. apríla 2016. Žalobca

rovnako neoznámil žalovanej vlastníctvo licencie, aj keď podľa § 227 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003
Z. z. bol žalobca povinný žalovanej preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na
zánik sociálneho poistenia. Naopak sám podal odhlášku z povinného poistenia, aj keď mal vedomosť, že
vlastní licenciu Ll A a preto vedel, že mu povinné poistenie má trvať aj naďalej. Z uvedených skutočností
tak vyplýva, že žalovaná vo februári 2015 informáciou od SLK o licencii žalobcu nedisponovala a

nedozvedela sa o nej ani od žalobcu. Preto sa žalovaná nemohla dopustiť nesprávneho úradného
postupu tak, ako to uviedol žalobca. Žalovaná tiež nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že mu vznikla škoda.
Žalobca bol totiž povinný platiť poistné z dôvodu, že spĺňal podmienky stanovené zákonom č. 461/2003
Z. z., a to vlastnil licenciu a v rozhodujúcom období dosiahol dostatočné príjmy z podnikania, pričom zvyjadrení samotného žalobcu vyplynulo, že o svojej povinnosti platiť poistné z dôvodu vlastnenia licencie
vedel, a aj napriek tomu podal odhlášku a platiť prestal. Nie je preto zrejmé ako mohla žalobcovi vzniknúť
škoda tým, že splnil svoju povinnosť zaplatiť poistné, tak ako to vyžaduje zákon č. 461/2003 Z. z. V

súvislosti so žalobcom požadovanou škodou žalovaná namieta tiež existenciu príčinnej súvislosti medzi
žalobcom označeným nesprávnym úradným
postupom žalovanej a vznikom škody. Ak by sa totiž žalovaná aj dozvedela o existencii žalobcovej
licencieužvofebruári2015aužvofebruári2015ajvydalarozhodnutieonezánikupovinnéhosociálneho
poistenia dňa 31. decembra 2014, toto rozhodnutie by nemalo žiaden vplyv na povinnosť žalobcu

platiť poistné, nakoľko žalobca svoju licenciu Ll A zrušil až dňa 27. júna 2016, pričom na základe jeho
príjmov z podnikania, ktoré dosiahol v roku 2013 a 2014, mu jeho povinnosť platiť poistné trvala aj po
1. januári 2015. Škoda z dôvodu zaplatenia poistného preto nemohla vzniknúť v príčinnej súvislosti s
oneskorene vydaným rozhodnutím, nakoľko žalobca bol povinný poistné platiť v období január 2015
až jún 2016, z dôvodu splnenia zákonných podmienok, bez ohľadu na deň vydania rozhodnutia o
trvaní jeho sociálneho poistenia po 31. decembri 2014. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, žalovaná

namietaexistenciuzákladnýchzákonnýchpredpokladovvznikunárokunanáhraduškody,atoexistenciu
nesprávneho úradného postupu, vznik škody a jej výšku, a tiež existenciu príčinnej súvislosti medzi
vznikom škody a konaním žalovanej. V súlade s ustanovením § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
za škodu v rozsahu tohto zákona zodpovedá štát, pričom žalovaná je oprávnená konať v mene štátu.
Označenie pasívne legitimovanej strany sporu v platobnom rozkaze a v žalobe spôsobom, že na prvom

mieste je uvádzaná žalovaná a nie štát, v ktorého mene žalovaná koná, tak môže pôsobiť zmätočne,
čoho následkom môže byť' za pasívne legitimovanú chybne považovaná priamo žalovaná, ktorá z
tohto dôvodu nepovažuje označenie pasívne legitimovanej osoby v platobnom rozkaze a v žalobe za
označenievsúladesozákonomč.514/2003Z.z.Vsúladesustanovením§16ods.4zákonač.514/2003
Z. z. je žalobca oprávnený požadovať náhradu škody pred súdom iba v tom rozsahu nároku, ktorý bol

predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Na základe žiadosti žalobcu
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 22. septembra 2016 bola predbežne
prerokovaná škoda vo výške 6 301,49 EUR. Žalobca si však žalobou a tiež platobným rozkazom
uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 6 877,52 EUR, a preto žalovaná poukazuje na skutočnosť,
že žalobcom uplatnená výška škody je v rozpore s ustanovením § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi:
rozhodnutie PSK Prešov č. 5737/2014/OZ-CIZ zo dňa 7.11.2014, odhláška žalobcu zo Sociálnej
poisťovne, rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 14168-3/2016- VT zo dňa 14.4.2016, odvolanie žalobcu

proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo dňa 28.4.2016, rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č.
41020-2/2016-BA zo dňa 18.7.2016, rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Vranov nad Topľou o
predpise poistného a penále zo dňa 16.8.2016, 23.8.2016, 27.4.2017, doklady o úhrade poistného
a penále, protokol o odovzdaní a prevzatí súboru inicializačnej dávky údajov z registra Slovenskej
lekárskej komory, žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobnej

nesprávnym úradným postupom zo dňa 22.9.2016, Oznámenie Sociálnej poisťovne o predbežnom
prerokovaní nároku na náhradu škody zo dňa 9.2.2017, písomné vyjadrenia strán sporu, daňové
priznania žalobcu za roky 2013,2014, dohoda o poskytovaní údajov z registra Slovenskej lekárskej
komory uzatvorená medzi Sociálnou poisťovňou a Slovenskou lekárskou komorou, údaje žalobcu
zaslané SLK žalovanému v nesprávnej štruktúre, emailová komunikácia žalovaného so SLK od marca

do júna 2015, písomná komunikácia medzi Sociálnou poisťovňou a Slovenskou lekárskou komorou,
rozhodnutie Slovenskej lekárskej komory zo dňa 10.5.2016 o zrušení licencie žalobcu a zistil nasledovný
skutkový stav veci:

4. Prešovský samosprávny kraj rozhodnutím zo dňa 7.11.2017 vyhovel žiadosti J.. Y. I., Q.. XX.X.XXXX,
U. J. XXXX, T. Q. W. a zrušil rozhodnutie o povolení prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia -
ambulancie v K. E. G. R. ku dňu 31.12.2014.

5. Žalobca dňa 2.1.2015 doručil žalovanému odhlášku z poistenia z dôvodu ukončenia podnikania ku

dňu 31.12.2014.

6. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou č. 14168-3/2016-VT zo dňa 14.4.2016
žalovaný rozhodol, že samostatne zárobkovo činnej osobe J.. Y. I. povinné nemocenské poistenie apovinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2014 nezaniklo. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva,
že účastníkovi konania bolo ku dňu 31.12.2014 zrušené povolenie z Prešovského samosprávneho
kraja na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ale k zrušeniu, resp. k pozastaveniu licencie L1A

po/1099/06nedošlo.Nakoľkolicencianaďalejtrvá,povinnésociálnepoisteniedňa31.12.2014nezaniklo
a trvá aj po tomto dni. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo prejednané Sociálnou
poisťovňou ústredie Bratislava a rozhodnutím zo dňa 18.7.2016 Sociálna poisťovňa, ústredie ako
odvolací orgán, odvolanie J.. Y. I. zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad
Topľou zo dňa 14.4.2016 potvrdila.

7. Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou rozhodnutím zo dňa 16.8.2016 predpísala žalobcovi
poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné
dôchodkové sporenie za obdobie od januára 2015 do mája 2016 v sume 6.732,53 eur. Za obdobie
mesiaca jún 2016 Sociálna poisťovňa predpísala žalobcovi poistné v sume 346,58 eur rozhodnutím
zo dňa 23.8.2016. Rozhodnutím zo dňa 27.4.2017 Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou

žalobcovi predpísala penále v sume 576,03 eur .

8. Slovenská lekárska komora rozhodnutím zo dňa 10.5.2016 rozhodla o zrušení licencie J.. Y. I., Q..
XX.X.XXXX, U. J. XXXX, T. Q. W. ku dňu 13.6.2016 a to na základe jeho písomnej žiadosti ( zo dňa

13.4.2016 ) o zrušenie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/PO/1099/06 zo dňa
15.5.2006.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení poukázal na § 21 ods. 4 prvú vetu zákona č. 461/2003 Z.z.: „povinné

nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je
oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v§ 3 ods. 1 písm. b) a ods.2 a3, zaniká
aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti.“ Žalovaný v
odpore uvádza, že mu nie je zrejmé, ako mu mohla vzniknúť škoda tým , že si splnil zákonnú povinnosť.
Žalobca uviedol, že škoda mu vznikla tým, že jeho zákonná povinnosť trvala v dôsledku nečinnosti a

nesprávneho úradného postupu žalovaného dlhšie ako by za normálnych okolností trvala. Ak by ho
žalovaný vo februári 2015 upozornil na to, že v dôsledku držby licencie LlA mu nezanikol status SZČO,
túto licenciu by okamžite zrušil, v dôsledku čoho by mu s poukazom na vyššie citované ustanovenie
zákona č. 461/2003 Z.z. zaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie a teda poistenie
by mu netrvalo do júna 2016. Licenciu žalobca zrušil na základe rozhodnutia žalovaného v roku 2016.

K námietke žalovaného týkajúcej sa označenia sporovej strany uviedol, že z označenia jednoznačne
vyplýva, že žalovaným je štát zastúpený Sociálnou poisťovňou; to že na prvom mieste je označená
Sociálna poisťovňa je právne irelevantné.

10. Žalovaná nesúhlasila s argumentmi žalobcu, že sa v súvislosti s evidovaním údajov o licenciách

lekárov dopustila nesprávneho úradného postupu. Poskytnutie predmetných údajov bolo medzi
žalovanou a Slovenskou lekárskou komorou dohodnuté Dohodou o poskytovaní údajov z registra
Slovenskej lekárskej komory. V súlade s čl. II ods. 3 dohody SLK poskytuje žalovanej údaje zápisom
do elektronického formulára v systéme elektronických služieb žalovanej, pričom údaje musia byť v
štruktúre uvedenej v prílohe č. 1 zmluvy. Týmto spôsobom mala SLK žalovanej zaslať údaje v

inicializačnej dávke do 10.2.2015 a následne aj v zmenových dávkach. Údaje poskytnuté SLK v
rámci inicializačnej dávky však mali viacero nedostatkov, čo SLK ospravedlňovala tým, že nemajú
technické a ani personálne kapacity na dodanie údajov v dohodnutej štruktúre. SLK inicializačnú dávku
žalovanej zaslala v súbore programu excel, pričom nebola zachovaná štruktúra údajov a ani ich poradie,
napr. údaje o adrese boli vpisované spoločne v jednom riadku a niektoré údaje napr. rodné číslo

celkom chýbali. SLK v čase odstraňovania nedostatkov inicializačnej dávky iniciovala u žalovanej
úpravu spôsobu nahrávania licencií tak, aby licencie nahrávali regionálne komory spadajúce pod SLK,
pričom každá regionálna komora v systéme uvidí iba pod ňu spadajúcich lekárov. Táto požiadavka
SLK si vyžiadala dodatočné rozdelenie systému na osem podsystémov, vynútila si prerozdeľovanie
už nahratých záznamov, prerozdeľovanie prístupov atď, čím došlo k ďalšiemu časovému posunu pri

nahrávaní licencií. SLK následne po výzve žalovanej vykonala doplnenie a kontrolu upravovaných dát. Z
dôvodu, že inicializačnú dávku bolo potrebné do informačného systému žalovanej nahrať naraz, nemohli
byť údaje o licenciách nahrávané priebežne už počas úpravy zle štrukturovaných údajov. Žalovaná sa
od júla 2015 venovala spracovaniu tých údajov a dát, ktoré boli zo strán jednotlivých podsystémovposkytnuté a spracovateľné. Znamenalo to nielen import dát spočívajúcich v manuálnom zadávaní
poskytnutých údajov do informačného systému žalovanej na spracovanie, ale aj prípravu týchto dát,
komunikáciu s poskytovateľmi vrátane poskytovania poradenskej činnosti a finálne zosúlaďovanie

poskytnutých údajov. Žalovaná súčasne koordinovala činnosť svojich pobočiek, ktoré rovnako napĺňali
databázu oprávnení, či už manuálne priamo do informačného systému žalovanej, alebo pomocou v tom
čase vyvíjaných pomocných aplikácií. Zároveň už prebiehalo prvé automatizované spracovanie vzniku/
zániku/ zmeny SZČO, ktoré z dôvodu nesprávnych údajov z Finančného riaditeľstva SR bolo potrebné
opakovať. Žalovaná preto považuje za preukázané, že údaje poskytnuté SLK vo forme inicializačnej

dávky boli nedostatočné, zle štrukturované a vyžadujúce si vykonanie viacerých úkonov, kým mohli
byť nahrané do informačného systému žalovanej, pričom väčšina týchto administratívne a časovo
náročných úkonov bola vykonaná zamestnancami žalovanej. Žalovaná finálne upravenú inicializačnú
dávku importovala do svojho informačného systému dňa 7.4.2015. Po nahratí inicializačnej dávky sa
vyskytliďalšieproblémyskvalitouúdajovposkytnutýchSLK,čolendokladujecelkovonízkupripravenosť
SLK na poskytovanie jej údajov žalovanej. Žalovaná sa nemohla dopustiť nesprávneho úradného

postupu tak, ako to opisuje žalobca a žalovaná považuje žalobu za neodôvodnenú.

11. Právny zástupca žalobcu poukázal na čl. 46 ods. 3 Ústavy SR: „Každý má právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy
alebo nesprávnym úradným postupom.“ V oblasti regulace následků výkonu veřejné moci a deliktní

odpovědnosti státu za způsobenou škodu je třeba hledat mnohem větší sepětí s ústavním právem,
než je tomu u jiných druhů soukromoprávní regulace. To proto, že daná oblast řeší důsledky vztahu, v
němž stát vystupoval v nerovném, vrchnostenském postavení. To platí tím spíše tam, kde kvazideliktní
odpovědnost státu vůči jednotlivci vzniká jako důsledek vadného či nedbalého nebo neodpovědného
uplatňováníveřejnémoci(NálezÚSČR sp.zn.I.ÚS3026/07,obdobnenálezÚstavnéhosúduČR,sp.zn.

II. ÚS 590/08). Při posuzování nároků uplatňovaných podle zákona o odpovědnosti státu nesmí
obecné soudy nikdy zapomínat na ústavní původ a zakotvení těchto nároků, přičemž aplikace zákona
o odpovědnosti státu nesmí vést, přímo ani nepřímo, k omezení rozsahu základního práva zaručeného
čl. 36 odst. 3 Listiny (rozhodnutie ÚS ČR ÚS 1430/13). Interpretácia zákona nemôže popierať účel a
zmysel právnej úpravy a vo svojich dôsledkoch reštriktívne zasahovať do základných práv a slobôd,

ktorých rešpektovanie je súčasťou základných princípov právneho štátu. (Uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 142/2015 z 10. marca 2015 ) . Při možné různé interpretaci právních
norem nutno přijmout takový výklad, který šetří smysl a podstatu základního práva (např. nález ze
dne 30. 6. 2005, nález ze dne 30. 6. 2005, nález ze dne 22. 11. 2004, nález ze dne 15. 12. 2004,
nález ze dne 26. 1. 2005). Žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp.zn. 3 Cdo 32/2007, podľa ktorého plnenie povinnosti vyplývajúce s predpisu spadajúceho
do oblasti verejného práva, nemôže byť škodou a škoda musí byť priamo a nesprostredkovane
spôsobená nesprávnym úradným postupom. S uvedeným názorom nesúhlasíme a považujeme za
ústavne neudržateľný, nakoľko zásadným spôsobom zvýhodňuje orgány štátu pred občanmi SR, je v
rozpore so zmyslom čl. 46 ods. 3 Ústavy SR. Právny názor Najvyššieho súdu SR v praxi znamená, že

nesprávny úradný postup orgánu verejnej správy, ktorého dôsledky sa neprejavujú priamo v samotnom
konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ale v inom konaní alebo inej sfére života
osoby, je nepostihnuteľný zodpovednosťou. Pritom je nezriedkavé, že postup orgánu verejne správy
(spravidla jeho nečinnosť) môže založiť také právne postavenia osoby, s ktorým bude spojená iná
povinnosť osoby, na ktorú by osoba inak nebola povinná, ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému

postupu. Príkladom je samotný skutkový stav vo veci prejednávanej NS SR pod sp.zn. 3 Cdo 32/2007.
Ak by katastrálny úrad rozhodol včas a nedopustil by sa nesprávneho úradného postupu, žalobcovi by
nevznikla daňová povinnosť. Keďže katastrálny úrad nesprávnym úradným postupom rozhodol neskoro
(až po novele zákona), žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť daň z prevodu nehnuteľností. Z rozhodnutia
NajvyššiehosúduSRnevyplýva,prečobypovinnosťvyplývajúcazverejnoprávnehovzťahunemohlabyť

považovaná za škodu, najmä v prípade, ak zákonná povinnosť vznikla osobe v dôsledku nesprávneho
úradného postupu orgánu verejnej správy. V praxi často dochádza ku komplikovanejším situáciám, kedy
sa na výsledku podieľa viacero príčin a kde nie je vždy zrejmé, aký je ich význam. Vo všeobecnosti
je rozhodujúca vecná súvislosť príčiny a škody a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy
v konkrétnych súvislostiach. V zmysle teórie podmienky príčinou je každý jav, bez ktorého by iný jav

nenastal, respektíve nenastal spôsobom akým nastal. Nie je rozhodujúce, ak ku škode došlo pôsobením
viacerých okolností, pretože určitá činnosť alebo okolnosť, nestráca povahu príčiny len preto, že okrem
nej viedli ku škode aj iné činnosti, či okolnosti. Príčinná súvislosť je daná aj vtedy, ak vedľa príčiny, ktorá
spôsobila škodu, pôsobila aj ďalšia, iná príčina, pričom je nerozhodné, ak každá z týchto príčin bola inakspôsobilá privodiť škodu sama osebe alebo mohla túto škodu privodiť len vo vzájomnom spolupôsobení
s druhou príčinou. V takýchto prípadoch je potrebné posudzovať každú možnú príčinu samostatne a
vyhodnotiť jej význam vo vzťahu ku škode (napríklad judikatúra R 47/1970). Teória adekvátnej príčinnej

súvislosti hodnotí ako príčinu také protiprávne úkony alebo škodovej udalosti, pri ktorých bolo možné
predvídať vznik škody. Predvídateľnosť je pritom hodnotená objektívne s ohľadom na to, či by bola škode
predvídateľná pre každú rozumne sa chovajúcu osobu, ktorá by sa nachádzala na mieste škodcu. Nejde
o to, aby bolo preukázané, že konkrétna osoba škodu predvídala, ale to, že bolo možné objektívne škodu
predvídať. Z uvedeného vyplýva, že priamosť a bezprostrednosť príčinnej súvislosti nie je a nemôže byť

chápaná výlučne úzko len na jednu poslednú príčinu pred vznikom škody alebo musí byť chápaná aj ako
viacero príčin, ktoré pôsobia v jednom momente spoločne alebo pôsobia za sebou vo vecnej súvislosti.
V prejednávanom prípade na povinnosť žalobcu platiť poistné mal vplyv nesprávny úradný postup
žalovaného, ktoré sa dopustil tým, že žalobcovi doručil rozhodnutie o nezániku povinného poistenia rok
potom, ako mal informáciu o tom, že žalobca je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe a tým, že porušil poučovaciu povinnosť. Ak by si žalovaný splnil svoje povinnosti, žalobca by

okamžitepožiadalozrušenielicencievdôsledkučohobyzanikolstatusSZČOazaniklabymupovinnosť
platiť poistné. Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov: „Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného
dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.“ V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu

SR a v zmysle rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní sa majú zásady
správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa Správny poriadok nevzťahuje. Podľa
§ 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov:
„Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú
o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak

osobitný zákon neustanovuje inak.“ Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku: „Správne orgány sú povinné
postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami,
ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať,
najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Z uvedeného vyplýva, že napriek
tomu, že sa správny poriadok na konanie podľa zákona č. 461/2003 Z.z. nevzťahuje, základne zásady

správneho konania je žalovaný povinný aplikovať aj na konania podľa zákona č. 461/2003 Z.z.

12. Žalovaná vo vyjadrení odmietla, že by sa dopustila nesprávneho úradného postupu v intenciách
§ 9 zákona č. 514/2003 Z.z. tak, ako to popisuje žalobca. Žalobca argumentáciu vzniku nesprávneho
úradného postupu založil na oneskorenom nahratí údajov do informačného systému žalovanej, nakoľko

údajmi mala žalovaná disponovať od februára 2015, ale k ich nahratiu došlo až v apríli 2016. Žalobca
všakneuviedolnazákladečohodospelknázoru,žeprinahrávaníúdajovdošlokoneskoreniužalovanej.
Žalovaná vykonala všetky úkony potrebné k čo najskoršiemu nahratiu údajov do je informačného
systému. Žiaden všeobecne záväzný právny predpis a ani zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ,
neupravuje spôsob a lehoty pri nahrávaní údajov. Žalovaná opätovne poukázala na skutočnosť, že

proces nahrávania údajov bol ovplyvnený nesprávnou štruktúrou údajov poskytnutých SLK, čím SLK
porušila ustanovenia Dohody o poskytovaní údajov z registra. Z dôvodu, že zo strany SLK došlo
k porušeniu ustanovení dohody údaje museli upravovať a nahrávať zamestnanci žalovanej, ktorý v
tomto období reálne komunikovali okrem SLK aj s ďalšími subjektmi vydávajúcimi oprávnenia na
vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré so žalovanou odmietli komunikovať vo veciach

uvedených v oprávnení, neboli ochotné poskytovať jej informácie o uvedených oprávneniach, alebo tieto
informácie poskytovali v nevyhovujúcej štruktúre. Nahrávanie údajov žalovanou spomalila aj žiadosť
SLK o rozdelení licencií podľa regionálnych komôr, čo si tiež vyžiadalo opätovnú úpravu dovtedy
nahratých údajov.Zostranyžalovanejbolivykonanévšetkyúkony,abydošlokčonajskoršiemunahratiu
údajov do jej informačného systému a reálny výkon sociálneho poistenia bol čo najmenej dotknutý. SLK

mala v súlade s § 233 ods. 9 zákona o sociálnom poistení povinnosť informovať žalovanú o vydaní
alebo zrušení povolenia potrebného k výkonu samostatnej zárobkovej činnosti už od 1.1.2004. Svoju
zákonnú povinnosť SLK nedodržiavala a odmietala poskytovať žalovanej informácie. Žalovaná uviedla,
že vznik žalobcom požadovanej škody si spôsobil vo výraznej miere on sám, nakoľko ako samostatne
zárobkovo činná osoba sa z povinného poistenia odhlásil k 31.12.2014, pričom pri podaní odhlášky

žalovanej zamlčal rozhodujúcu skutočnosť a to, že vlastní licenciu. Žalobca musel vedieť, že jeho
povinnosťplatiťpoistnémunezaniklaukončenímprevádzkovaniajehoambulancie,nakoľkostálevlastnil
licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe a mal preto postavenie SZČO. Žalobca existenciu
licencie žalovanej v rozpore s § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení neoznámil napriektomu, že táto skutočnosť mala rozhodujúci vplyv na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho
poistenia. Žalobca poistné na sociálne poistenie následne prestal aj platiť. Žalovaná vlastnou činnosťou
zistila, že žalobca vlastní licenciu a jeho odhláška je preto nezákonná. Žalovaná preto rozhodla o

nezániku sociálneho poistenia žalobcu a následne mu predpísala dlžné poistné. Žalobca tiež opomína
skutočnosť, že trvanie jeho povinného poistenia bolo v plnej miere závislé iba od platnosti jeho licencie
v spojení s jeho príjmami z činnosti. Jeho nezákonné odhlásenie sa zo sociálneho poistenia , tak
nemalo žiaden vplyv na trvanie poistenia. Žalobca v období , za ktoré mu bolo predpísané dlžné
poistné plne disponoval licenciou, pričom vedel, že jej vlastnením mu naďalej trvá sociálne poistenie.

Žalobca mohol licenciu zrušiť kedykoľvek podľa vlastného uváženia, ale neurobil tak. Žalobca sa tiež
účelovo snaží kauzálne spojiť dve právne nesúvisiace okolnosti a to podľa jeho názoru oneskorený
zápis údajov do informačného systému žalovanej a zrušenie jeho licencie. Žalobca musel vedieť, že
vlastnením licencie mu povinnosť platiť poistné trvá. Rozhodnutie žalovanej nemalo žiaden vplyv na
vznik alebo zánik povinnosti žalobcu platiť poistné, iba deklarovalo reálny stav. Žalovaná nebola povinná
žalobcu poučovať o jeho právach a povinnostiach v žiadnom štádiu konania pred vydaním rozhodnutia,

nakoľko podľa zákona o sociálnom poistení nemá žalovaná zo zákona poučovaciu povinnosť voči
poistencom.Žalovanánamietlaajexistenciudruhejzásadnejskutočnostipotrebnejkpreukázaniuvzniku
nároku na náhradu škody a to príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
žalobcom požadovanej škody. Poukázala na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/32/2007 zo dňa 29.3.2007.
Medzi najzásadnejšie závery vyplývajúce z odôvodnenia tohto rozhodnutia patrí skutočnosť, že plnenie

povinnosti , vyplývajúcej z predpisu spadajúceho do oblasti verejného práva, nemôže byť škodou.
Poistné na sociálne poistenie je rovnako ako daň platené v rámci verejnoprávneho vzťahu a preto
zaplatenie poistného nemôže byť na účely zákona č. 514/2003 Z.z. považované za škodu, nakoľko
táto povinnosť vyplýva z kogentnej verejnej normy. Vo vzťahu ku kauzálneho nexusu judikát uvádza,
že o vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah

príčiny a následku. Nesprávny úradný postup žalovanej môže mať za následok vznik zodpovednosti
podľa zákona č. 514/2033 Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo
a nesprostredkovane spôsobené týmto postupom. Oneskorenie žalovanej pri zápise údajov potrebných
pri vydávaní oznámení pre SZČO však nespôsobilo žalobcom požadovanú škodu vzniknutú v konaní o
dlžnompoistnom.Žalobcompožadovanáškodynevzniklavpríčinnejsúvislostisožalobcomnamietaným

nesprávnym úradným postupom žalovanej, nakoľko k zmenšeniu majetku žalobcu došlo až na základe
právoplatnosti zákonných rozhodnutí vydaných v konaní o dlžnom poistnom žalobcu.

13. Podľa § 5 ods. 1,3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Ak bolo
nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo
na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

14. Podľa § 9 ods. 1-4 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje

postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl.
86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky
pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky .

Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré

má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorýmÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.
Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného

príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správyspočívajúcehovporušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej

správy prokurátorom.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

15. V zmysle §15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11 .

16. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení samostatne zárobkovo činná osoba podľa
tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik
alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne
zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 , okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie
vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

17. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové

poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho
po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5
, a zaniká 30. júna kalendárneho

roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b)
a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-
násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 , ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 227 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec a poberateľ dávky sú povinní
preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia.

19. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že nárok žalobu nie je dôvodný a preto žalobe
nebolo možné vyhovieť. Žalobca sa domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávny úradným postupom

- nečinnosťou žalovanej, keď podľa jeho názoru žalovaná mala informáciu o jeho licencii už od februára
2015, avšak rozhodnutie o nezániku poistenia vydala až v apríli 2016. Na základe takého nesprávneho
úradného postupu musel žalobca v zmysle rozhodnutí žalovanej zaplatiť poistné a penále celkovo v
sume 6.877,52 eur.

20. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného týkajúcou sa nesprávneho označenia
žalovaného a konštatoval, že žalobca v zmysle § 4 ods. 1 písm. i ) zákona č. 514/2003 Z.z. správne
označil žalovanú- verejnoprávnu inštitúciu konajúcu v mene štátu.

21. Žalobca splnil požiadavku uvedenú v § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a jeho nárok na náhradu

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vopred predbežne prerokoval so žalovanou, ktorá
nárok žalobcu nepovažovala za dôvodný. Žalobca sa preto so svojim nárokom obrátil na súd podľa §
16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.22. V predmetnom súdnom konaní bolo povinnosťou súdu zistiť naplnenie základných predpokladov
vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom žalovanej. Zákon
vyžaduje splnenie troch podmienok a to 1/ existencia škody, 2/ nesprávny úradný postup a 3/ príčinná

súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Po oboznámení sa s listinnými dokladmi a
vyjadreniami strán mal súd za preukázané, že neboli naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti za
škodu a to hneď prvý predpoklad - vznik škody. Žalobca zaplatil žalovanej poistné a penále na základe
právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne a splnenie zákonnej povinnosti - zaplatenie poistného
nie je možné považovať za škodu.

23. Podľa názoru súdu nebol v konaní potvrdený ani nesprávny úradný postup žalovanej a to jej
nečinnosť. Žalobca tvrdil, že žalovaná disponovala relevantnými údajmi už vo februári 2015 kedy
prebrala od Slovenskej lekárskej komory údaje, no rozhodnutie o nezániku jeho poistenia vydala až
v apríli 2016. Tvrdenia strán sporu týkajúce sa vedomosti žalovanej o licencii žalobcu sa rozchádzali,
kedy žalobca tvrdil, že žalovaná mala vedomosť o jeho licencii už vo februári 2015, avšak žalovaná

preukazovala jej vedomosť o licencii žalobcu, z dôvodu nesprávnej štruktúry údajov zaslaných
Slovenskou lekárskou komorou, až v apríli 2016. Bez ohľadu na pravdivosť tvrdenia tej ktorej strany, bolo
jednoznačné, že žalobca mal platnú licenciu L1A až do 13.6.2016. K jej zrušeniu sa vyžadovala žiadosť
žalobcu, ktorá bola podaná dňa 13.4.2016. Žalobca teda aj po 1.1.2015 mal platnú licenciu a za roky
2013,2014 dosahoval potrebný príjem, preto mal povinnosť platiť poistné v zmysle § 21 ods. 1 zákona č.

461/2003 Z.z. Len žalobca bol oprávnený rozhodnúť o tom, či podá žiadosť o zrušenie licencie ( zákona
č. 578/2004 Z.z. ). Ak by súd aj vychádzal z pravdivosti tvrdenia žalobcu, že žalovaná sa dozvedela
o jeho licencii z údajov zaslaných Slovenskou lekárskou komorou vo februári 2015 a rozhodla by o
nezániku žalobcovho poistenia napríklad v marci 2015, povinnosť žalobcu platiť poistné podľa zákona
o sociálnom poistení by trvala až do doby zrušenia licencie na podnet žalobcu. Otázky či by žiadosť o

zrušenie licencie podal žalobca Slovenskej lekárskej komore hneď v tom mesiaci v ktorom by rozhodla
žalovaná alebo neskôr a kedy by o zrušení licencie rozhodla Slovenská lekárska komora sú hypotetické
a preto povinnosť žalobcu platiť poistné za obdobie od januára 2015 do júna 2016 nemožno pripísať na
vrub Sociálnej poisťovne ako jej nesprávny úradný postup.

24. S poukazom na uvedené súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

25. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. Vzhľadom na zamietnutie žaloby možno konštatovať, že žalovaný mal v spore plný úspech, preto
mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 100% . O konkrétnej výške trov konania rozhodne súd

samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.