Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. jún 2020

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 44Csp/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1719202227
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2020:1719202227.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Zuzana Lapšanská, v právnej veci žalobcu: Intrum

Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés,
advokát, so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48, proti žalovanej: Viera Slezáková, nar. 15.09.1974 , o
zaplatenie 5435,96 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5435,96 eur, spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne
zo sumy 5435,96 eur od 21.10.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.
Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu sa pôvodný žalobca: Všeobecná úverová banka, a.s. domáhal proti

žalovanej zaplatenia sumy 5435,96 eur s príslušenstvom, titulom pohľadávky vzniknutej na podklade
zmluvy o vydaní kreditnej karty uzavretej dňa 31.07.2013 kedy právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanej kreditnú kartu s úverovým rámcom 2400 eur s RPMN 22,80 % ročne a žalovaná sa zaviazala
ju splácať v minimálnych mesačných splátkach po 80 eur . Dlh žalovanej však dosiahol sumu 5435,-
eur s príslušenstvom.
2. Dňa 23.01.2018 bolo súdu oznámené postúpenie pohľadávky voči žalovanej na subjekt Intrum
Slovakia s.r.o. Uznesením súd pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu, vstúpila spoločnosť Intrum

Slovakia s.r.o.
3. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.
4. Súd vykonal dokazovanie listinami pripojenými k podanej žalobe: Zmluva o pôžičke, všeobecné
úverové podmienky, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti prehľad splátok.
5. Zistený skutkový stav: Žalovaná a právny predchodca žalobcu uzavreli zmluvu o vydaní a používaní
kreditnej karty s úverovým rámcom 2400 eur, pri úroku 22,80 %, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v
minimálnej splátke 80,- eur mesačne. Žalovaná záväzok nesplácala, dostala sa s jednotlivými splátkami

do omeškania, čím jej záväzok narástol na sumu 5435,96 eur .
6. Podľa §489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočnosti.
7. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plene úroky z omeškania ( veta prvá pred bodkočiarkou )
8. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby

zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
9. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
10. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý nesplní svoj dlh riadne a včas, je v omeškaní (veta prvá ).11.Záväzoknajčastejšievznikátým,žesadlžníkzaviaženaurčitéplnenie(záväzkyvznikajúcezozmlúv,
resp. všeobecne z právnych úkonov). Niekedy sa zaviazanosť dlžníka viaže na určitý, zákonom určený
skutkový stav bez ohľadu na záväzkový úmysel dlžníka (mimozmluvné záväzky, resp. záväzky mimo

právnych úkonov) .
12. Občiansky zákonník rozoznáva štyri dôvody vzniku záväzkov. Záväzky vznikajú:
a) z právnych úkonov, najmä zo zmlúv. Dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu pritom môžu
byť dvojstranné (i nepomenované) alebo viacstranné zmluvy, ale aj jednostranné právne úkony.
b) zo spôsobenej škody

c) z bezdôvodného obohatenia
d) z iných v zákone uvedených skutočností.
13. V danom prípade súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k vzniku
záväzkového vzťahu na základe uzatvorenia zmluvy o pôžičke , ktorá je svojím obsahom zmluvou
spotrebiteľskou, nakoľko tu na strane poskytovateľa úveru stojí obchodná spoločnosť, teda subjekt
vykonávajúci podnikateľskú činnosť a dodávateľ a na strane druhej fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorý

službu prijíma. Zmluva je uzavretá na vopred predpísanom, typizovanom tlačive dodávateľa, ktorého
obsah,vrátanetzv."dohodnutých"zmluvnýchpodmienoknemáspotrebiteľnijakúmožnosťmeniť.Môže
zmluvu iba v celosti uzavrieť, alebo nie.
14. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný

tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb,
čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za
porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
15. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné ( pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné,

hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( §
53 ods. 5 OZ ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe
podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných
podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu
možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené,

pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec
prečítať,resp.pochopiťichobsah.Idetedaozákonnýzákazpoužívanianeprijateľnýchpodmienok,ktoré
vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné
zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
16. V danom prípade mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol záväzkový
vzťah, ktorého pôvodom bola zmluva uzavretá medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu.
Žalovaná vyčerpala úverový rámec na kreditnej karte a nesplácala ho spôsobom na ktorý sa zaviazala.
Súd žalobný nárok posúdil ako dôvodný, keď jeho existenciu žalobca preukázal čo do dôvodu i výšky v

časti o zaplatenie sumy 5435,96 a to predloženými listinnými dôkazmi .
17. Súd priznal žalobcovi i nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 5 % z aktuálne
dlžnej sumy, odo dňa nasledujúceho po mimoriadnej splatnosti úveru až do jeho zaplatenia.
18. Žalobca bol úspešný v konaní v rozsahu 100 %, preto mu súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP priznal
náhradu trov konania v totožnom rozsahu.

Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné
odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
Podľa§358Civilnéhosporovéhoporiadku,odvolanielenprotiodôvodneniurozhodnutianiejeprípustné.
Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 Civilného sporového poriadku , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné

podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Podľa § 367 ods. 1 CSP , ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.