Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. júl 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/58/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719202192
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5719202192.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Prima
banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Q. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E., D. E. XXXX/X, o zaplatenie 2.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 11C/4/2019-208 zo dňa 5. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e.

V odvolaním nenapadnutej časti (výrok I.) ostáva rozsudok n e d o t k n u t ý .

Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) okresný súd v časti vyhovel žalobe a uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.000 eur, úrok z omeškania 1,82 eur a úrok z omeškania 5 % ročne zo
sumy 2.000 eur od 8.10.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok
I.). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.).
Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 13.5.2013, ktorá sa spravuje režimom zákona č. 129/2010 Z. z. Okresný súd poukázal

na svoj v poradí prvý rozsudok (č. k. 18C/18/2016-79 zo dňa 07.12.2016), v rámci ktorého bol
úver vyhodnotený ako bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z.)
z dôvodu absencie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. g/ a k/
označeného zákona. Vo vzťahu k náležitosti „podmienok upravujúcich čerpanie úveru" boli dohodnuté
podmienkyčerpaniaúveruvoznačenomskoršomrozsudkuvyhodnotenéakozmätočnéprespotrebiteľa.
Zmätočnosť spôsobuje dojednanie v čl. I./1.3., že peňažné prostriedky z úveru banka poukáže na
klientom určený účet, ktorý je uvedený v žiadosti o poskytnutie úveru, resp. v potvrdeniach, a tento

účet v žiadosti o poskytnutie úveru absentuje, čo vyvoláva pochybnosť o podmienkach čerpania úveru.
V odvolaní proti označenému rozsudku odvolateľ - žalobca sa zameral len na správnosť právneho
posúdenia veci vo vzťahu k výške, počtu a termínom splátok istiny a úrokov (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona
č. 129/2010 Z. z.); nenamietal právne posúdenie veci v súvislosti s absenciou údaja v zmysle § 9
ods. 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. (z dôvodu absencie ktorého bol poskytnutý spotrebiteľský
úver tiež považovaný za bezúročný a bez poplatkov). Okresný súd ďalej konštatoval, že bol viazaný
právnym názorom odvolacieho, resp. dovolacieho súdu; že však tieto súdy poskytli stanovisko len vo

vzťahu k náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.
z., ktoré okresný súd v aktuálnom rozhodnutí rešpektoval. Okresný súd teda opätovne konštatoval, že
predmetná úverová zmluva neobsahovala náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.
z. V čl. I./1.3. sa uvádza, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že peňažné prostriedky z úveru bankapoukáže na klientom určený účet, ktorý je uvedený v žiadosti o poskytnutie úveru, resp. v potvrdeniach.
Vykonaným dokazovaním okresný súd nemal za preukázaný určený účet pri vzniku zmluvy, na ktorý
banka poukáže prostriedky z úveru. V žiadosti o úver podpísanej žiadateľom dňa 13.05.2013 taký údaj

chýba; v kolónke „účet pre vyplatenie úveru" nie je uvedený žiadny účet. Nadväzne bolo dôvodné
vyhodnotiť, že zmluvné strany pri vzniku zmluvy nedohodli v písomnej forme podmienky upravujúce
čerpanie úveru, ako to vyžaduje ust. § 9 ods. 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z.. Okresný súd zároveň
poukázal na odôvodnenie rozhodnutia dovolacieho Najvyššieho súdu SR v časti, kde uvádza, aké
náležitosti boli zrejme v zmluve dojednané (odsek 23); neuvádza sa tam zrejmosť dohody ohľadom

náležitostipodľa§9ods.2písm.g/zákonač.129/2010Z.z.Sohľadomnaabsenciuuvedenejnáležitosti
zmluvy sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ označeného zákona považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Nadväzne, nakoľko bolo preukázané poskytnutie úveru 2.000 eur, žalovaný bol zaviazaný k
úhrade len sumy vo výške poskytnutého úveru s úrokom z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák.
v spojení s § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., a vo zvyšku (úrok, poplatok za správu úveru) bola žaloba
zamietnutá. O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobca má právo na ich náhradu v

rozsahu 84 %, vychádzajúc z rozsahu čistého úspechu žalobcu v spore (§ 255 ods. 1 CSP).

2. Proti tomuto rozsudku, čo do zamietnutia žaloby vo zvyšku a čo do trov konania, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny - vyhovenia žalobe v celom rozsahu.
S poukazom na niekoľko rozhodnutí všeobecných súdov argumentoval, že neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP). Následne odkázal na čl. V. bod. 3. Čerpanie
úveru - poskytnutie peňažných prostriedkov úveru klientovi na základe žiadosti o poskytnutie úveru,
po podpise úverovej zmluvy a splnení ďalších stanovených podmienok, a to jednorazovo na úverový
účet. Úverový účet bol definovaný ako účet, na ktorom sa zaznamenávajú všetky transakcie súvisiace
s úverom. Ďalej je čerpanie úveru upravené v čl. V. písm. A. VOP. Číslo úverového účtu je uvedené

priamo v zmluve - bod 1.2., a teda táto obsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. g/ zákona č.
129/2010 Z. z. V dokumente Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere je čerpanie úveru
upravené: jednorazovo bezhotovostne. Čo sa trov konania týka, s poukazom na niekoľko rozhodnutí
krajských súdov odvolateľ - žalobca namietal, že okresný súd pri výpočte miery úspechu sporových strán
nesprávne zohľadnil nielen istinu, ale aj príslušenstvo. Pokiaľ sú úroky len príslušenstvom pohľadávky,

pri posudzovaní úspechu sa na ne neprihliada. Žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu a
zároveň, aby žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške
zaplatených súdnych poplatkov.

3. Žalovaný sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení

s ust. § 219 ods. 3 CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok II. a III.) podľa ust.
§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej časti (výrok
I.) ostal rozsudok nedotknutý.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými

vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

7. Odvolací súd po opätovnom predložení spisu a rozhodnutí okresného súdu konštatuje, že

prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci,
vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom
výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi
skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným naodôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a

z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom
odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

8. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

9. Krajský súd úvodom konštatuje, že odvolateľ nijako nenamietal, nespochybňoval správnosť záveru
okresného súdu o spotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
založeného zmluvou o úvere zo dňa 13.05.2013, ako aj, že označená zmluva je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.

10. Napadnutý rozsudok okresného súdu bol založený na závere, že úver poskytnutý žalobcom
žalovanému je bezúročný a bez poplatkov, a to vzhľadom na zmätočnosť, resp. absenciu (časti)
obsahovej náležitosti úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. - podmienky
upravujúce čerpanie úveru sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods.

1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z.

11. Krajský súd sa s uvedeným záverom stotožnil, pričom odkazuje na príslušnú časť bodu 70.
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Predmetná zmluva o úvere neobsahovala náležitosť podľa § 9
ods. 2 písm. g/, neobsahovala podmienky upravujúce jeho čerpanie. V čl. 1/1.3. sa uvádza, že zmluvné

strany sa dohodli na tom, že peňažné prostriedky z úveru banka poukáže na klientom určený účet,
ktorý je uvedený v žiadosti o poskytnutie úveru, resp. v potvrdeniach. Vykonaným dokazovaním súd
nemal preukázaný určený účet pri vzniku zmluvy, na ktorý banka poukáže finančné prostriedky z úveru.
V žiadosti o úver (č.l. 78), ktorú podpísal žiadateľ dňa 13.05.2013, takýto údaj chýba. V kolónke „účet
pre vyplatenie úveru" nie je uvedený žiadny účet. Bez uvedenia tohto účtu v predmetnej žiadosti, hoci

zmluvné dojednanie v čl. I./1.3. zmluvy o úvere na uvedenú žiadosť odkazuje, potom bolo dôvodné
vyhodnotiť, že zmluvné strany pri vzniku zmluvy nedohodli podmienky upravujúce čerpanie úveru, ako
to vyžaduje ust. § 9 ods. 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Lebo bolo rozhodné, aby v čase
podpísania zmluvy boli dohodnuté dostatočne zrejmé podmienky upravujúce čerpane úveru v zmysle
právnej úpravy, § 9 ods. 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, v písomnej forme. Žalobca ku

dňu rozhodovania súdu toto nepreukázal, ani, že žalovaným bol určený účet v potvrdeniach, na ktoré
tiež odkazuje dohoda strán v čl I./1.3, keď ani nie je z uvedeného zmluvného dojednania (čl. I./1.3)
dostatočné určité, v akých potvrdeniach. V tejto súvislosti súd odkázal aj na odôvodnenie rozhodnutia
NS SR, že ani podľa NS SR v časti, kde uvádza, aké náležitosti boli zrejme v zmluve o spotrebiteľskom
úvere dojednané (viď odsek 23), neuvádza zrejmosť dohody ohľadne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2

písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch.

12. Pokiaľ odvolateľ - žalobca poukazoval na príslušné ustanovenie (čl. V bod 3.) VOP, ktoré sú
súčasťou zmluvy, nemožno neprihliadať na to, že predmetné ustanovenie predstavuje len definície
pojmov používaných v zmluvnej dokumentácii, okrem iných definíciu „čerpania úveru". Zároveň samotná

úverová zmluva ani neobsahuje - v súvislosti s čerpaním úveru - odkaz na konkrétne/uvedené
ustanovenie VOP (napr. ust. čl. V písm. A, na ktoré odvolateľ tiež odkazoval) čo v súvislosti s rozsahom
VOP - 31 strán neumožňuje konštatovať splnenie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa §
9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Okrem toho definícia „úverového účtu", na ktorý majú byť podľa
ustanovenia čl. V bod 3. VOP peňažné prostriedky úveru poskytnuté, je v ďalšej časti ust. č. V bod. 3

VOP definovaný ako „účet, na ktorom sa zaznamenávajú všetky transakcie súvisiace s Úverom", ktorá
definícia evokuje skôr predstavu, že sa jedná o „vnútorný" účet banky, než osobný účet klienta, na ktorý
sú mu peňažné prostriedky poukázané.

13. Z hľadiska požiadavky, aby náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. obsahovala

(samotná) zmluva o spotrebiteľskom úvere je právne irelevantné, že problematika/podmienky čerpania
sú upravené v dokumente Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré netvoria (ani
obsahovú) súčasť zmluvy.14. Možno teda uzavrieť, že vzhľadom na absenciu náležitosti predmetnej úverovej zmluvy podľa § 9
ods. 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, v nadväznosti
na čo okresný súd správne zamietol žalobu ohľadom nárokov prevyšujúcich poskytnutú úverovú istinu.

Krajský súd preto potvrdil napadnutý rozsudok (v odvolaním napadnutom výroku) o zamietnutí žaloby
vo zvyšku.

15. Ako neopodstatnené vyhodnotil krajský súd aj odvolanie žalobcu do trov konania. V súdenej veci
žalobcauplatňovalzaplatenie(aj)čiastky162,52eurakotzv.kapitalizovaného,resp.užsplatnéhoúroku.

Nie je dôvod, aby, hoc aj príslušenstvo, pokiaľ tvorí konkrétnu/vyčíslenú súčasť súdne uplatňovaného
nároku, nebolo zohľadnené pre účely výpočtu miery úspechu v spore. Preto krajský súd potvrdil
napadnutý rozsudok aj vo výroku o trovách konania.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľ/žalobca nebol v tomto štádiu

konania úspešný, preto nemá nárok na náhradu jeho trov. Naproti tomu žalovanému v súvislosti s
odvolacím prieskumom žiadne relevantné trovy konania nevznikli (§ 251 CSP). Takéto „jednoetapové"
rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania (bez potreby vydávania ďalšieho uznesenia vyšším
súdnym úradníkom okresného súdu) zodpovedá aj východiskám a záverom ustálenej rozhodovacej
praxe najvyšších súdnych autorít (bližšie napr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)