Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mário Pivarči

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/414/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215211233
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Pivarči

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4215211233.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Máriom Pivarčim, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s.,

so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX,
o zaplatenie sumy 4.756,47 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.756,47 € spolu s nezaplatenými
poplatkami za poistenie vo výške 6,18 €, vyčísleným úrokom vo výške 216,19 €, vyčísleným úrokom z
omeškania vo výške 2,55 €, úrokom vo výške 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4.756,47 €
od 24.03.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne z nezaplatenej istiny vo výške
4.756,47 € od 24.03.2015 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 200,- €,

splatných vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto
rozsudku až do zaplatenia pod stratou výhody splátok.

II. Súd žalobu v časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov vo výške 216,19
€ od 24.03.2015 do zaplatenia z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 16.06.2015 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba v znení jej opravy zo dňa 15.03.2016, na

základe ktorej žalobca žiadal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 4.756,47 eura spolu
s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že so žalovanou uzatvoril dňa 21.10.2013 úverovú zmluvu
č. XXXXX. Na základe tejto zmluvy boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky v sume 5000,- eur.
Tento úver sa žalovaná zaviazala splácať v dohodnutých mesačných splátkach až do úplného zaplatenia
(do 16.10.2023 ). Žalovaná však dohodnuté splátky pravidelne a včas nezaplatila, preto ju žalobca listom
zo dňa 23.03.2015 vyzval, aby do 02.04.2015 zaplatila celý dlh, avšak žalovaná tak neučinila.

2. Okresný súd Komárno rozsudkom č. k. 6C/414/2015-48 zo dňa 14.06.2016 v spojení s uznesením
Okresného súdu Komárno č. k. 6C/414/2015-65 zo dňa 03.02.2017 žalobu zamietol a o trovách konania
rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s
poukazom na ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8,
9, 10, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca.

3. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 7Co/187/2017-69 zo dňa 03.07.2018 napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie sa v novom konaní bude opätovne zaoberať námietkamižalobcu uvedenými v odvolaní, pričom sa vysporiada so Všeobecnými obchodnými podmienkami v
súvislosti s tvrdením odvolateľa, že tieto sú súčasťou zmluvy ako aj to, či sa mala žalovaná možnosť s
nimi oboznámiť, pričom posúdi aj platnosť zmluvy a jej ustanovení. Ďalej bude jeho úlohou špecifikovať,

ktoré povinné náležitosti úverová zmluva neobsahuje s poukazom na vyššie uvedené, ak také vzhliadne.
Zároveň sa vysporiada s tvrdením odvolateľa, že došlo k zrejmej chybe v počítaní uhradených splátok,
s tým, že celková suma uhradených splátok predstavuje iba sumu 1163,16 eura a nie 6.138,44 eura ako
bolonesprávneuvedenévprehľadesplátok.Vtomtosmereodvolacísúduvádza,žecelkovásumaúrady
uvedená v písomnom podaní žalobcu doručenom súdu dňa 20.05.2016 po sčítaní jednotlivých položiek

za obdobie od 15.11.2013 do 15.12.2014 nepredstavuje sumu 6.138,44 euro a ide zrejme o chybu.
Súd prvej inštancie sa preto v ďalšom konaní vyporiada aj s rozdielmi v jednotlivých prehľadoch splátok
predložených žalobcom a ustáli, akú sumu žalovaná žalobcovi zaplatila. Následne súd prvej inštancie
s poukazom na vyššie uvedené závery vykoná dokazovanie vo veci samej a opätovne rozhodne a toto
svoje rozhodnutie riadne odôvodní. Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný
(§ 391 ods. 2 CSP).

4. Okresný súd preto v predmetnej veci opätovne nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu a
rovnako tak žalovanú. Obaja mali predvolanie na pojednávanie riadne vykázané, pričom žalobca svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnil riadne a včas, žalovaná sa na pojednávanie dostavila, pričom
uviedla, že svoj dlh chce splácať po 100,- eur mesačne. Ďalej uviedla, že ju veľmi mrzí vzniknutá situácia,

ale manžel nepracoval a ani keď opatroval svokru, nedostával za to žiadne peniaze. V súčasnosti
nežiada o nič iné, iba o trochu času, pretože by veľmi nerada prišla o nehnuteľnosť. Riadne pracuje,
manžel je na dôchodku, má vnúčence. Nerada by po 33 rokoch prišla o prácu. Pracuje v J. v X.
ako upratovačka už 33 rokov. Iný príjem nemám. Jej príjem je 600,- eur. Manžel je rok na starobnom
dôchodku, ktorý spláca svoj dlh vo výške 4.000,- eur z dôchodku. Poberá predčasný dôchodok 330,-

eur. Býva v dvojizbovom byte v X. s nákladmi na domácnosť 160-170,- eur. Žalovaná predložila súdu k
nahliadnutiu potvrdenia o platbe SIPO 101,24 eur, internet 10,- eur, plyn 48,- eur. Mesačne by vedela
splácať 200,- eur. Náklady na stravu má nízke.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise

a to predovšetkým výpisom z účtu na č.l. 5, úverovou zmluvou č. XXXXX zo dňa 21.10.2013, výzvou na
predčasné splatenie úveru zo dňa 23.03.2015 na č. l. 9, druhou upomienkou zo dňa 23.12.2014 na č. l.
10,Všeobecnýmiobchodnýmipodmienkaminač.l.11-18,Sadzobníkompoplatkovnač.l.19,vyjadrením
žalobcu a zmenou žaloby zo dňa 15.03.2016 na č.l. 33, rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k.
6C/414/2015-48 zo dňa 14.06.2016, uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/187/2017-69 zo dňa

31.07.2018, Doplnením argumentácie k žalobcom uplatnenému nároku zo dňa 11.10.2018 na č.l. 81,
a ostatnými v spise pripojenými listinami a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

6. Žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 16.06.2015 domáhal, aby súd zaviazal

žalovanú na zaplatenie sumy 4.756,47 eur, nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 6,18 eur,
úroku vo výške 218,30 eur, úrokov z omeškania vo výške 3,24 eur, úroku vo výške 15,90 % ročne z
nezaplatenej istiny vo výške 4.756,47 eur od 24.03.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5
% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4.756,47 eur a nezaplatených úrokov 218,30 eur od 24.03.2015
do zaplatenia a nahradenia trov konania. Dňa 21.10.2013 bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená

Úverová zmluva č. 80000, na základe ktorej žalobca žalovanej poskytol pôžičku vo výške 5.000,- eur,
ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach po 83,97 eura vždy k 15.dňu
mesiaca v počte 120 splátok od 15.11.2013 do 16.10.2023. Výška RPMN bola dohodnutá na 19,02%
ročne pri priemernej RPMN 18,84 %. Žalovaná sa celkovo zaviazala zaplatiť žalobcovi sumu 10.326,40
eura.

7. Z bodu 4.2 úverovej zmluvy vyplýva, že ak klient poruší alebo nesplní akýkoľvek záväzok vyplývajúci z
úverovej zmluvy a vzniknutý kedykoľvek počas jej trvania vrátane omeškania, je banka oprávnená žiadať
predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom za podmienok uvedených v úverovej zmluve a
VOP. V zmysle bodu 4.3 úverovej zmluvy, ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je povinný

uhradiťznesplatenejčastiúverupopriúrokuzposkytnutýchpeňažnýchprostriedkovajúrokzomeškania
vo výške 5% ročne a to až do jej zaplatenia.8. Žalobca zaslal žalovanej druhú upomienku zo dňa 23.12.2014, v ktorej uviedol, že žalovaná je k
23.12.2014 v omeškaní splátok vo výške 138,49 eura + 15 eur spoplatnenie upomienky, a žalovaná je
povinná uvedenú sumu zaplatiť do 28.12.2014.

9. Výzvou zo dňa 23.03.2015 žalobca vyzval žalovanú na predčasné splatenie zostávajúcej časti úveru
vo výške 5.011,39 eura + 30 eur za spoplatenie najneskôr do 02.04.2015.

10. Z karty klienta na č. l. 33 vyplynulo, že žalovanej bol 01.10.2013 poskytnutý úver vo výške 5.000,- eur

a dňa 23.03.2015 došlo k zosplatneniu sumy 4.756,47 eura a žalovaná spolu v období od 15.11.2013
do 06.02.2015 zaplatila sumu 1.163,16 eura.

11. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), strany
majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

12. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak

povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

14. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

15. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

16. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

19. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

20.Podľa§52ods.1až4Občianskehozákonníkavzneníúčinnomk21.10.2013(ďalejlenObčianskeho
zákonníka), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky súvyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 54 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní,
ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa.

24. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 21.10.2013
(ďalej len zákona o spotrebiteľských úveroch), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky

poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na
ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

25. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

27. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone o
spotrebiteľských úveroch. Súd vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej
zmluvy a na daný vzťah aplikoval aj ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

28. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí

obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

29. Podľa § 11 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia

zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebobez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov.

30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Podľa § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky
iné zmluvy, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo
viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú
ustanovenia tohto predpisu.

32. Podľa bodu 4.2 Úverovej zmluvy, ak klient poruší alebo nesplní akýkoľvek záväzok vyplývajúci
z úverovej zmluvy a vzniknutý kedykoľvek počas jej trvania vrátane omeškania v zmysle

predchádzajúceho bodu 4.1 alebo nespláca riadne a včas iný úver alebo pôžičku poskytnutú bankou,
banka je oprávnená: 4.2.1 žiadať predčasné zosplatnenie zostatku úveru s príslušenstvom za
podmienok uvedených v úverovej zmluve a VOP, 4.2.2 požadovať od klienta pokutu za porušenie
zmluvných podmienok v zmysle sadzobníka poplatkov.

33. Podľa bodu 4.3 Úverovej zmluvy, ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je povinný uhradiť
z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania vo
výške 5% p.a. a to až do jej zaplatenia.

34. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol z úverovej zmluvy. I

keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d)
Obchodného zákonníka) predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je
potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,tedanaprávnyvzťahzaloženýzmluvouoúverejepotrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny

alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd

upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa
ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

35. Zákon o spotrebiteľských úveroch nadobudol účinnosť dňa 11. 06. 2010. Podľa jeho prílohy č. 1
prebral právne záväzné akty Európskej únie okrem iného Smernicu Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 57/102/EHS.
Podľa článku 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48/ES, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza:
výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa
článku 22 ods. 1 Smernice 2008/48/ES, keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia,
členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa
odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Výkladu § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. zodpovedávýklad v tom zmysle, že spojenie "výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov" je
potrebné vnímať tak, že sa tým myslí splátka obsahujúca istinu, úroky a poplatky, pri ktorej má byť
uvedená výška, dátum a ich počet. Akýkoľvek iný výklad tohto ustanovenia by bol v priamom rozpore

so Smernicou 2008/48/ES. S poukazom na rozsudok Súdneho dvora z 09. 11. 2016 vo veci C-42/15,
súd konštatuje, že úverová zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom o
spotrebiteľských úveroch a preto nie je možné považovať túto zmluvu (spotrebiteľský úver) za bezúročnú
a bez poplatkov.

36. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou
ako dlžníkom bol založený záväzkový vzťah, a to úverovou zmluvou zo dňa 21.10.2013 č. XXXXX, na
základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 5.000,00 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať
formou 120 pravidelných mesačných splátok vo výške 83,97 eura. Žalovaná neplnila svoju povinnosť
riadne splácať úver, s jeho splácaním sa dostala do omeškania. Z dôvodu porušenia zmluvných
povinností žalovaným žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.

37. Súd po vrátení veci odvolacím súdom opätovne preskúmal zmluvu o úvere, z ktorej je zrejmé,
že táto zmluva je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia § 2 písmeno d)
zákona o spotrebiteľských úveroch, a to vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, kde žalovaná je
spotrebiteľom, ktorá zmluvu uzavrela na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými

podmienkami bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb a
žalobca je podnikateľom v oblasti poskytovania úverov. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom
na povahu strán tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca
ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel
predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia

žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom,
bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd po preskúmaní zmluvy o úvere
dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, a to aj vrátane náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z.z., keď vychádzal z právneho názoru vysloveného v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „nie
je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna
vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda
rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9

ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie
len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením
odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť
už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.“

38.Zprehľadusplátokvyplynulo,žežalovanáuhradilanaistinusumu243,53eura,apretonárokžalobcu
na zaplatenie istiny vo výške 4.756,47 eura považoval súd za dôvodný. Nárok žalobcu na zaplatenie
úroku a úroku z omeškania je dôvodný. Úroková sadzba bola v Úverovej zmluve dohodnutá vo výške
15,90 %. K zosplatneniu úveru došlo dňa 23.03.2015. Žalobca vo svojej žalobe žiadal zaplatenie istiny

spolu s nezaplatenými poplatkami za poistenie vo výške 6,18 €, vyčísleným úrokom vo výške 216,19
€, vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 2,55 €, úrokom vo výške 15,90 % ročne z nezaplatenej
istiny vo výške 4.756,47 € od 24.03.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne z
nezaplatenej istiny vo výške 4.756,47 € od 24.03.2015 do zaplatenia. Žalovaná tieto nepopierala
39. Na základe uvedeného súd vyhodnotil, že zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom

ospotrebiteľskýchúveroch,nemožnojutedapovažovaťzabezúročnúabezpoplatkov,pretomážalobca
nárok na poplatky za poistenie vo výške 6,18 eura, aj na úroky z úveru, ktoré si žalobca vyčíslil v sume
216,19 eura a ďalej požaduje aj úroky vo výške 15,90 % ročne zo sumy 4.756,47 eur od 24.03.2015 do
zaplatenia. Z bodu 4.3 úverovej zmluvy vyplýva, že ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je
povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z

omeškania vo výške 5 % ročne, a to až do jej zaplatenia. V súvislosti s oprávnenosťou nároku žalobcu na
zmluvné úroky z dlžnej sumy po zosplatnení pohľadávky súd poukazuje napr. na rozhodnutie Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 7Co/1014/2015, v ktorom sa uvádza, že ak by od momentu predčasnej splatnosti
úveru už dlžník nebol povinný platiť úroky, potom by veriteľovi nebola priznaná odplata (odmena) a zaposkytnutie finančných prostriedkov by už dlžník neplatil žiadnu sumu. Predčasná splatnosť úveru je
sankciou za porušenie povinností dlžníka. Úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odplatu
(odmenu) za užívanie požičanej istiny. Občiansky zákonník a ani iný právny predpis neustanovuje,

za akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Vzhľadom na uvedené nemožno vylúčiť,
aby si zmluvné strany v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú)
dohodli úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia
veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku, pretože
istinu v zjednanej lehote splatnosti veriteľovi nevráti. Tomuto záveru zodpovedá i to, ako sú právnou

teóriou a rozhodovacou praxou súdov vnímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Zatiaľ
čo zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu
za omeškania so splatením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ich môže veriteľ požadovať, i
keď neboli dojednané (§ 517 ods. 2 OZ). Pritom platí, že môžu existovať popri sebe. Keďže z bodu
4.3 Úverovej zmluvy vyplýva, že v prípade omeškania so splácaním je klient povinný uhradiť úrok z
poskytnutých peňažných prostriedkov až do zaplatenia dlžnej sumy, súd žalovanú zaviazal na zaplatenie

tak vyčíslených úrokov vo výške 216,19 eura, ako aj úrokov vo výške 15,90 % ročne zo sumy 4756,47
eura od 24.03.2015 do zaplatenia.

40. Vzhľadom na to, že žalovaná sa s úhradou dlžnej istiny dostala do omeškania, vznikol žalobcovi
nárok aj na úroky z omeškania. Žalobca si v zmysle bodu 4.3 Úverovej zmluvy uplatnil úroky z omeškania

vo výške 5 % ročne, ktoré vyčíslil vo výške 2,55 eura. Ďalej si uplatnil aj nevyčíslené úroky z omeškania
zo sumy istiny 5.000,00 eur od 04.09.2014 do zaplatenia a zo sumy vyčíslených úrokov 1.566,43 eur
od 04.09.2014 do zaplatenia. Rozsudkom č.k. 10C/133/2015-88 zo dňa 15.02.2017 súd žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške vo výške 5,00% ročne z nezaplatenej istiny
vo výške 4.756,47 € od 24.03.2015 do zaplatenia. Zo žalobcom pripojenej tabuľky obsahujúcej presný

výpočet úrokov a úrokov z omeškania je zrejmé, že úroky z omeškania ku dňu 23.03.2015 boli vo výške
2,55 eur.

41. Súd ďalej priznal žalobcovi nárok na zaplatenie poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver vo
výške 6,18 eura, ktoré sú podľa bodu 1.2 Zmluvy o úvere účtované na ťarchu účtu a ich výška vyplýva

z uvedeného bodu Zmluvy o úvere (2,06 eura mesačne).
42. V súvislosti s nárokom žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania z vyčíslených zmluvných
úrokov súd poukazuje na zákaz anatocizmu, teda úročenia úrokov (napr. NS ČR: 35Odo/101/2002 -
Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva potom veriteľ nemá preto, že ani občiansky
ani obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané, ani obchodný ani občiansky

zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky.).
Z dôvodu, že je zakázané brať úrok z úroku, ako aj s poukazom na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého úrok a tiež úrok z omeškania sú príslušenstvom a nie hlavnou vecou, súd žalobcovi úroky
z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov vo výške 216,19 € od 24.03.2015 do zaplatenia
nepriznal.

43. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

44. Lehota na plnenie je tri dni, pričom plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota na plnenie (tzv. paričná

lehota) môže byť tiež rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu,
spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní objektívne nemožné.
Predĺženie paričnej lehoty musí súd odôvodniť v odôvodnení rozsudku. Je v záujme strán sporu a v
súlade so všeobecnou poučovacou povinnosťou, aby paričná lehota bola vo výroku rozsudku uvedená
vždy.

45. Vychádzajúc zo žiadosti žalovanej na pojednávaní o možnosť zaplatiť dlžnú sumu v splátkach súd
aplikujúc § 232 ods. 4 CSP umožnil žalovanej zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach. Súd žalobcu
vyzval, aby sa vyjadril, či súhlasí s tým, aby žalovaný uhradil zvyšnú časť dlhu v splátkach po 100,- eur.
Odpoveď žalobcu bola súdu doručená až dňa 26.11.2019, kde uviedol, že suma 100,- je málo. Žalovaná

na pojednávaní dňa 27.01.2020 uviedla, že je schopná splácať dlh po 200,- eur. Súd zohľadňujúc
finančné a sociálne pomery žalovanej, jej príjem zo zamestnania, ako aj ňou deklarované výdavky, určil
mesačnú splátku vo výške 200,00 eur tak, ako to žiadala žalovaná, keď ňou navrhovanú sumu splátok
považoval za primeranú výške dlžnej sumy a dobe jej splácania. Súd má za to, že uloženie povinnostizaplatenia dlžnej sumy v splátkach a ich výška s ohľadom na postavenie obchodnej spoločnosti žalobcu
na finančnom trhu nijako neohrozí žalobcove ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne nezasiahne
jeho majetkovú sféru, keďže dlžná suma bude uhradená približne za obdobie dvoch rokov. Splatnosť

každej mesačnej splátky súd určil vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia pod stratou výhody splátok.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 396 ods. 3 CSP, Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

49. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 3
CSP postupom podľa § 262 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní plne úspešnou stranou sporu a preto
mu súd proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

50. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom

Štúrova 9, 950 48 Nitra.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.