Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. september 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/36/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215367
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8116215367.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: I. I., T.. XX.XX.XXXX, H. W. XX,
XXX XX Y. C. C., právne zastúpeného Mgr. Karolom Ševecom, advokátom so sídlom Hlavná 29, P.O.
BOX 215, 080 01 Prešov, IČO: 37941721, proti žalovanému: Obec Malý Slivník, so sídlom Malý Slivník
48, 082 67 Malý Slivník, IČO: 00327433, právne zastúpenému JUDr. Miroslavou Rosovou Husovskou,
advokátkou so sídlom Weberova 2, 080 01 Prešov, IČO: 51290901, o zaplatenie 19.313,69 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 12Cb/167/2016-496
o dňa 4. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku I a III.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie rozhodol takto:
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 17.938,41 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 0,03 % za každý deň omeškania zo sumy 9.054,66 € od 06.04.2015 do zaplatenia a zo sumy
5.315,22 € od 16.01.2009 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Konanie v časti o zaplatenie sumu 1.375,28 € z a s t a v u j e .

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,74 %, pričom ukladá povinnosť
žalovanému zaplatiť trovy konania žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 262 ods.
2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou domáhal

zaplatenia sumy 19.313,69 eur s príslušenstvom titulom úhrady pohľadávok vzniknutých v súvislosti s
realizáciou stavby „Y. X. Z. B. G. G. - Q.“ pre žalovaného. Zmluvou o dielo uzatvorenou dňa 21.7.2008
medzi žalovaným ako objednávateľom a pôvodným zhotoviteľom I. I. - I., sa zhotoviteľ zaviazal zhotoviť
dielo a objednávateľ sa zaviazal zaplatiť cenu diela. Právny predchodca žalobcu vykonal fakturáciu
vykonaných prác na elektroinštalácii diela podľa priložených súpisov prác podpísaných stavebným
dozorom, V.. H. D., za obdobie od 20.11.2014 do 9.2.2015, pri ktorých žalovanému nevznikol nárok
na refundáciu nákladov z nenávratného finančného príspevku podľa zmluvy č. XXXXXXXXXXXXX

na realizáciu aktivít projektu programu regionálneho rozvoja. Faktúru č. XXXXXXX zo dňa 9.2.2015
na sumu 9.054,66 eur, spolu s dokladmi k nej pripojenými, žalovaný listom zo dňa 9.3.2015 vrátil z
dôvodu, že dňom 1.2.2015 odstúpil od zmluvy o výkone stavebného dozoru s V.. H. D.. Zhotoviteľ sa
o tejto skutočnosti dozvedel až mesiac po vystavení faktúry, pričom práce boli vykonané v období, vktorom V.. H. D. bol vo funkcii stavebného dozoru. Oprávnenosť fakturácie je preukázaná aj záverečným
protokolom o odovzdaní a prevzatí stavby, deklarujúci dátum dokončenia prác bez akýchkoľvek závad
elektroinštalácie. Na zabezpečenie prechodnej potreby krytia nákladov objednávateľa, spojených so

zaplatením ceny projektovej dokumentácie pre stavebné konanie a realizáciu stavby, zhotoviteľa G.
D. - V., G. G. C., G. XX, na základe dohody právneho predchodcu žalobcu a žalovaného, bola
právnym predchodcom žalobcu poskytnutá finančná výpomoc vo výške 5.315,22 eur v prospech
žalovaného. Žalovaný k platbám vystavil faktúry znejúce na „spoluúčasť na vypracovaní projektu“,
no medzi stranami nebolo sporné, že prijaté peňažné prostriedky je žalovaný povinný vrátiť po tom,

čo obdrží refundáciu výdavkov na projektové práce z nenávratného finančného príspevku. K vráteniu
poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 5.315,22 eur (50 % ceny projektových prác) sa žalovaný
zaviazal dodatkami k zmluve o dielo. Dodatkom č. 2 k zmluve o dielo žalovaný uznal existenciu dlhu,
čo do právneho dôvodu i výšky. Pohľadávka vo výške 4.943,81 eur predstavuje kapitalizovaný úrok
z omeškania žalovaného s úhradou dielčich faktúr za cenu diela, v zmluvnej sadzbe 10,95 % ročne.
Žalovaný pohľadávky napriek opakovaným výzvam doposiaľ neuhradil.

3. Súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom namietal dôvodnosť faktúry
č. XXXXXX a výšku fakturovanej sumy ako aj zvyšok uplatnenej pohľadávky. V odpore namietal, že dielo
nebolo vyhotovené podľa kvalitatívnych požiadaviek objednávateľa a má doposiaľ vady, ktoré neboli
zhotoviteľom odstránené, preto aj dielo 5.2.2016 reklamoval. Zhotoviteľ reklamáciu diela zamietol. Podľa

Dodatku č. 2 k zmluve o dielo cena diela predstavovala sumu 234.638,81 eur, teda 10 % z tejto sumy
(23.463,88 eur) mal žalovaný právo zadržať.

4. Právny predchodca žalobcu vo vyjadrení uviedol, že nárok na zádržné vo výške 10 % ceny diela
nemá oporu v zmluvných dojednaniach, keďže v zápise o prevzatí a odovzdaní diela sa neuvádzali

žiadne vady ani nedorobky diela, a teda ani lehota na ich odstránenie. Ani prípadné reklamačné nároky
v období záručnej doby by na uvedenú skutočnosť nemali vplyv. Predmetom žaloby boli tri samostatné
nároky žalobcu, avšak žalovaný ani jeden z nich nespochybnil. Namietané vady diela boli spôsobené
nesprávnym prevádzkovaním objektu bez náležitého vykurovania a vetrania, ktoré zhoršujú kvalitu
vnútorných stavebných konštrukcií.

5. Žalovaný uviedol, že faktúru č. XXXXXXX za elektroinštalačné práce vrátil žalobcovi ako
nevyhotovenú v súlade s podmienkami podľa čl. 6 zmluvy o dielo. Každá faktúra by mala byť vyhotovená
na základe súpisu prác a faktúr, ktorú by podpísala oprávnená osoba, teda stavebný dozor. Súpis prác,
ako aj samotná faktúra nie je podpísaná oprávnenou osobou, ale bývalým stavebným dozorom V.. H.

D.. V danom čase však stavebným dozorom bol iný subjekt, a to pán V.. Y.. Dátum splatnosti faktúry
je vyhotovený ako 30 dní od dňa jej vystavenia, no v zmysle ods. 2 čl. 6 zmluvy o dielo je dohodnutá
splatnosť faktúry 30 dní po jej doručení objednávateľovi. Žalobca nepreukázal kedy danú faktúru doručil.
Žalovaný si uplatnil podľa čl. 8.4 zádržné právo ako 10 % z ceny diela, pretože dielo malo vady, ktoré
neboli odstránené. Žalovaný spochybnil platnosť protokolu o prevzatí a odovzdaní diela v časti vád

diela. Čo sa týka druhej časti uplatneného nároku, v sume 4.943,81 eur v podobe úrokov z omeškania
z jednotlivých faktúr, žalovaný poukázal na čl. 6 ods. 2 zmluvy o dielo, kde faktúry sú splatné do 30 dní
odo dňa doručenia jednotlivých faktúr, avšak nikdy nepreukázal ich doručenie žalovanému. Žalovaný
spochybnil nárok na zaplatenie sumy 5.315,22 eur a namietol jeho premlčanie. Strany v ustanovení
čl. VIII ods. 8.4 zmluvy dohodli zádržné právo v prospech objednávateľa v znení „Objednávateľ si

vyhradzuje právo zadržať 10 % z ceny diela do doby odstránenia vád a nedorobkov uvedených v
zápisnici z preberacieho konania.“ Žalovaný si svoje zádržné právo mohol uplatniť z ktorejkoľvek faktúry.
Právo na zaplatenie zvyšku ceny a vznik tejto pohľadávky, ako aj jej splatnosť však vzniká zhotoviteľovi
až v dobe, keď zhotoviteľ odstráni vady a nedorobky uvedené v zápisnici z preberacieho konania v
zmysle ust. 8.4 Zmluvy o dielo. Keďže zhotoviteľ neodstránil vady diela ako celku, jeho pohľadávka na

zaplatenie zvyšnej časti ceny ešte nevznikla. Takúto neexistujúcu pohľadávku nemohol zhotoviteľ platne
postúpiť na súčasného žalobcu, preto tento nemá aktívnu legitimáciu na žalovanie tejto pohľadávky.
Nejde o splatnú pohľadávku a preto nemôže byť žalovaný s ňou v omeškaní. Zmluva o dielo má
uzatvorené dodatky, ktoré sú za obec podpísané starostom a za zhotoviteľa jeho konateľom. Dodatky č.
1 a č. 2 z roku 2009 však nie sú podpísané v súlade so zákonom a nie je možné ich považovať za platné.

Označenie dodatkov je nesprávne, pretože Dodatok č. 1 a 2 k Zmluve o dielo je z roku 2012, preto to
narúša dôveryhodnosť týchto dodatkov a namietol ich absolútnu neplatnosť. V čl. 1 ods. 3 Dodatku č.
1, sa hovorí, že suma 5.315,- eur, ktorú žaluje žalobca, sa uhradí k rukám iného zhotoviteľa, a to je pán
G. D. - V.. Prvý dodatok je z mája 2009, kde v článku 2 ods. 1 vyhlasujú, že bol splnený celý záväzok.6. Žalobca ďalej uviedol, že z článku VIII ods. 8.4 zmluvy o dielo vyplýva, že žalovaný má zádržné
právo len za predpokladu, ak dielo bude mať vady a tieto vady budú uvedené v zápisnici z preberacieho

konania. V zápise o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby zo dňa 30.12.2015 je zrejmé, že dielo
nemalo žiadne vady. Zádržné právo žalovaný uplatnil v podaní zo dňa 22.5.2019, avšak jeho právo sa
premlčuje ako každé iné právo v trojročnej premlčacej lehote, preto ak dielo bolo odovzdané 30.12.2015,
zádržné právo už bolo premlčané dňa 31.12.2018. Žalobca finančne vypomohol žalovanému sumou
5.315,22 eur, na projektovú dokumentáciu a túto sumu mal žalovaný vrátiť podľa Dodatku č. 1 do

31.12.2011 a následne podľa Dodatku č. 2 do 31.12.2013, preto nárok nemôže byť premlčaný.
Dodatky boli uzatvorené s cieľom právneho zabezpečenia refundácie objednávateľom uhradených
trov vypracovania projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a realizáciu stavby. Podpísanie
uvedených dodatkov bezprostredne súviselo so zmluvou o dielo a právne úkony súvisiace so zmluvou
o dielo odsúhlasilo obecné zastupiteľstvo obce. V rozpočte diela bola zahrnutá aj cena za projektovú
dokumentáciu v položke - rozpočet projektu. Z webovej stránky žalovaného je zrejmé, že povinné údaje

podľa § 5 ods. 2 a 8 a § 5a Zákona 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, žalovaný
nezverejňuje vrátane zápisníc z verejných schôdzí a zmluvy. Je nepreskúmateľné, koľko verejných
zasadnutí obecného zastupiteľstva sa uskutočnilo v rozhodnom období a nedá sa to overiť. Taktiež
sa nedá overiť, kedy žalovaný na svojej webovej stránke zverejnil Dodatok č. 2 zo dňa 31.12.2011
k zmluve o dielo v spojení s Dohodou o prevzatí práv a záväzkov zo dňa 5.5.2008 uzatvorený

medzi obcou zastúpenou starostom obce N. N. ako objednávateľom a I., G..M..B.. C., nakoľko na
webovej stránke žalovaného tento dodatok nie je zverejnený. Ak žalovaný porušuje povinnosti uložené
mu zákonom o slobode informácií, nemôže sa domáhať neplatnosti Dodatku č. 2, nakoľko zavinil,
že je nepreskúmateľné, koľko obecných zastupiteľstiev sa konalo v rozhodnom období, čo bolo ich
predmetom, či Dodatok č. 2 zverejnil na svojej webovej stránke. Taktiež nie je možné preskúmať aké

zásady hospodárenia nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý obec užíva, boli platné
a účinné od 1.1.2008. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju spôsobil. Faktúra č. XXXXXXX
bola doručená žalovanému dňa 6.3.2015, o čom svedčí faktúra s vyznačenou pečiatkou prevzatia
žalovaného. Žalovaný sa v konaní bráni, že dielo po jeho odovzdaní vykazuje vady, avšak z vyjadrení
žalovaného, dôkazov v súdnom spise ani zo znaleckého posudku č. XX U. O. D. Y., nevyplýva ani

jedna vada týkajúca sa elektroinštalácie diela. Faktúra sa vzťahuje na elektroinštaláciu diela a vo vzťahu
len k tejto faktúre žalobca nadobudol podľa zmluvy o postúpení všetky práva a povinnosti, preto všetky
ostatné nároky z vád by si mal žalovaný uplatňovať od zhotoviteľa diela.

7. V priebehu konania zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.375,28 eur späť, keďže pri

nároku na zaplatenie úrokov z omeškania došlo k chybe pri ich výpočte. Žalovaný so späťvzatím žaloby
nesúhlasil.

8. Vec právne posúdil podľa § 536 ods. 1, 2, § 323 ods. 1, § 387 ods. 1, § 388 ods. 1, § 397, § 365, §
369 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

9. Konštatoval, že predmetom sporu bolo zaplatenie časti ceny diela vo výške 9.054,66 eur za vykonanie
elektroinštalačných prác na stavbe komunitného centra, zaplatenie sumy 5.315,22 eur, predstavujúcej
bezdôvodné obohatenie, ako aj zaplatenie sumy 3.568,53 eur tvorenej kapitalizovanými úrokmi z
omeškania. Medzi stranami nebola sporná existencia záväzkového vzťahu a platnosť zmluvy o dielo,

ako ani skutočnosť, že žalovaný vykonal elektroinštalačné práce riadne a včas. Sporným však ostal
nárok žalovaného na zadržanie časti ceny diela, platnosť dodatkov k zmluve, nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia a jeho prípadné premlčanie, doručenie faktúr žalovanému, ako aj dôvodnosť
a výška uplatnených kapitalizovaných úrokov z omeškania.

10. Prevedeným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným bola platne uzatvorená zmluva o dielo, z ktorej vyplývajúci záväzok, a to vykonať určité dielo
zhotoviteľ splnil riadne a včas, avšak žalovaný svoj záväzok zaplatiť cenu diela nesplnil, pričom nedošlo
k naplneniu zmluvných podmienok pre výkon zádržného práva, preto rozhodol tak, že žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu diela vo výške 9.054,66 eur. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok

riadne a včas, dostal sa do omeškania s jeho plnením, čím vzniklo žalobcovi zároveň právo požadovať z
nezaplatenej sumy úroky zo omeškania v dojednanej sadzbe platnej k 1. dňu omeškania, ktoré mu súd
priznal počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti záväzku. Konštatoval, že žalovanému nárok na výkon
zmluvného zádržného práva nevznikol. Keďže žalovaný vyslovene potvrdil, že dodávka vykonanýchprác na stavbe bola bez závad, pričom dohoda o opatreniach a lehotách pre odstránenie nedorobkov a
vád stanovených pri odovzdávaní a prevzatí nie je potrebná závady boli odstránené počas preberacieho
konania. Vychádzal tak zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí č. X/XXXX zo dňa 30.12.2015. Túto zápisnicu

podpísal tak zástupca obce ako aj platný stavebný dozor, preto súd nemá dôvod pochybovať o jej
pravdivosti. Žalovanému neostáva nič iné, ako si nároky z vád diela uplatňovať v rámci reklamačného
konania, čo však nemá akýkoľvek vplyv na jeho povinnosť zaplatiť cenu diela v celom jej rozsahu.

11. Žalobca sa zároveň domáhal zaplatenia sumy 5.315,22 eur, ktorú zhotoviteľ na základe dohody

poskytol žalovanému na účely pokrytia nákladov spojených s vypracovaním projektovej dokumentácie
ku stavbe komunitného centra. Žalovaný vystavil zhotoviteľovi viacero faktúr za spoluúčasť na
vypracovaní projektu „Y. X. Z. B. G. G. - Q.“, pričom tieto faktúry boli opatrené odtlačkom úradnej
pečiatky obce, ako aj podpisom predchádzajúceho starostu obce, čo tento ako svedok do zápisnice súdu
potvrdil. Aj keď žalovaný dôveryhodnosť tohto svedka namietol, pre jeho predchádzajúce odsúdenie za
trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa, nepreukázal, že by uvedené trestné stíhanie súviselo

s predmetom tohto sporu, preto súd tento dôkaz pripustil. Žalobca dokladom o vklade na účet, ako
aj predloženými pokladničnými dokladmi, jednoznačne preukázal, že v priebehu roku 2009 zhotoviteľ
žalovanému zaplatil postupne sumu v celkovej výške 5.315,22 eur. Aj keď žalovaný namietol platnosť
dodatkov k zmluve o dielo zo dňa 12.5.2009 a 31.12.2011, ktorými uznal tento záväzok, súd tieto
dodatky považoval za platné, keďže obsahovali všetky zákonom predpísané náležitosti pre právny úkon

a zároveň za žalovaného boli opatrené odtlačkom úradnej pečiatky obce a podpisom jej štatutárneho
orgánu, ktorým v súlade s § 13 ods. 5 Zákona o obecnom zriadení je starosta obce. Súd zdôrazňuje, že
bez ohľadu na prípadné pochybnosti o výkone funkcie predchádzajúceho starostu, či číselné označenie
dodatkov, je dodatok zo dňa 31.12.2011 opatrený podpisom súčasného starostu, ktorý pravosť svojho
podpisu sám do zápisnice súdu potvrdil. Práve týmto dodatkom uznal záväzok vo výške 5.315,22

eur predstavujúci bezdôvodné obohatenie, pričom sa zaviazal tento uhradiť v prospech zhotoviteľa do
31.12.2013. V zmysle uvedeného preto súd dospel k záveru, že záväzok v čase uzatvorenia tohto
dodatku existoval a trval. Premlčacia doba pri obchodných záväzkových vzťahoch je 4 roky, preto si
žalobca tento nárok mohol uplatniť na súde najneskôr do dňa 31.12.2017. Žaloba bola tunajšiemu súdu
doručená dňa 29.7.2016, teda v rámci plynutia premlčacej doby, preto tento nárok súd za premlčaný

nepovažoval. Žalobca v konaní preukázal, že zhotoviteľ v roku 2009 zaplatil žalovanému sumu vo
výške 5.315,22 eur, v dôsledku čoho žalovaný získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu
a zároveň žalovaný tento záväzok písomne uznal, a preto súd rozhodol tak, že žalovanému uložil
bezdôvodné obohatenie žalobcovi v celom rozsahu vydať.

12. K nároku žalobcu na zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 3.568,53 eur súd
uviedol, že v zmysle čl. VI, ods. 6.2. zmluvy o diela si sporové strany dohodli lehotu splatnosti faktúr
30 dní po ich doručení objednávateľovi. Zo žalobcom predložených faktúr jednoznačne vyplýva, že
tieto faktúry boli žalovanému riadne doručené, kedy tento ich prevzatie sám potvrdil a to buď podpisom
oprávnenej osoby a odtlačkom pečiatky (č. XXXXXXX dňa 15.10.2014, č. XXXXXXX dňa 1.7.2014)

alebo v likvidačnom liste faktúry (č. XXXXXXX dňa 2.2.2015, č. XXXXXXX dňa 6.7.2015). Zároveň z
predložených výpisov z účtu vyplýva, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením predmetných faktúr.
Pre prípad omeškania so zaplatením faktúry strany medzi sebou dohodli zmluvný úrok z omeškania
vo výške 0,03 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Úroky z omeškania so zaplatením faktúry č.
XXXXXXX preto predstavujú sumu 153,39 eur (55.279,50 eur (56.468,46 eur - 1.188,96 eur) od 1.8.2014

do 7.8.2014 a činia 116,08 eur, zo sumy 2.763,98 eur (55.279,50 eur - 52.515,52 eur) od 8.8.2014
do 21.9.2014 a činia 37,31 eur, ako aj zo sumy 0,01 eur od 22.9.2014 do 21.10.2014 činia 0,00 eur).
Úroky z omeškania so zaplatením faktúry č. XXXXXXX predstavujú sumu 220,25 eur (36.893,56 eur od
15.11.2014 do 3.12.2014 a činia 210,29 eur, ako aj zo sumy 1.844,68 eur (36.893,56 eur - 31.359,52 eur
- 3.689,36 eur) od 4.12.2014 do 21.12.2014 a činia 9,96 eur). Úroky z omeškania so zaplatením faktúry

č. XXXXXXX predstavujú sumu 1.064,06 eur (60.734,59 eur od 5.3.2015 do 23.4.2015 a činia 911,01
eur, ako aj zo sumy 3.036,73 eur (60.734,59 eur - 57.697,86 eur eur) od 24.4.2015 do 8.10.2015 a činia
153,05 eur). Úroky z omeškania so zaplatením faktúry č. XXXXXXX predstavujú sumu 2.137,50 eur
(69.410,84 eur od 7.8.2015 do 15.11.2015 a činia 2.103,14 eur, ako aj zo sumy 5.455,54 eur (69.410,84
eur - 63.955,30 eur) od 16.11.2015 do 6.12.2015 a činia 34,36 eur). V zmysle uvedeného teda žalobcovi

patrí nárok na zaplatenie kapitalizovaných úrokov z omeškania so zaplatením ceny diela v celkovej
výške 3.575,20 eur, preto mu tento súd priznal v ním uplatnenej výške, t. j. v sume 3.568,53 eur.

13. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s ustanovení § 256 ods. 1 CSP.14. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania dospel súd k záveru, že každá zo sporových
strán mala vo veci čiastočný úspech, preto náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa procesného

výsledkusporu.Žalobcasapôvodnedomáhalzaplateniasumy19.313,69eur,pričomvpriebehukonania
zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.375,28 eur späť, keďže pri nároku na zaplatenie úrokov z
omeškania došlo k chybe pri ich výpočte. Súd skúmal procesné zavinenie na čiastočnom zastavení
konania, kedy mal za to, že čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca, a to čiastočným späťvzatím
žaloby odôvodneným nesprávnym výpočtom úroku z omeškania. V tomto prípade teda žalobca nezobral

žalobu späť pre správanie žalovaného, ale naopak pre chybu na strane žalobcu, ktorý pri podaní
žaloby nesprávne určil výšku uplatňovaného nároku, preto patrí nárok na náhradu trov konania v jeho
zastavenej časti žalovanému. Vo zvyšnej časti súd žalobe vyhovel, preto nárok na náhradu trov konania
v tejto časti patrí žalobcovi. V danom prípade bola žalobcovi po čiastočnom späťvzatí žaloby z uplatnenej
sumy 19.313,69 eur s príslušenstvom priznaná suma vo výške 17.938,41 eur s príslušenstvom, z čoho
vyplýva percentuálny hrubý úspech žalobcu vo výške 92,87 % (19.313,69 eur : 100 = 193,14 eur =

1 %; 17.938,41 eur : 193,14 eur). Hrubý percentuálny úspech žalovaného preto predstavuje 7,13 %
(100 % - 92,87 %). Výsledný čistý úspech žalobcu predstavuje 85,74 % (92,87 % - 7,13 %), čo v
konečnom dôsledku zakladá nárok žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov konania pred súdom
prvej inštancie práve takýmto pomerom, a preto súd o trovách rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.

15. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 365
ods. 1 písm. f/, g/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“). Namietal, že sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal s obranou žalovaného a v
tejto súvislosti právne a skutkovo neodôvodnil prečo nepovažuje argumenty žalovaného za dôvodné a

správne. Namietal nesprávne skutkové a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Poukázal na to,
že v čase vydania faktúry č. XXXXXXX zo dňa 9.2.2015, ktorým si žalobca fakturoval sumu 9.054,66 eur
za elektroinštalačné práce vykonané v komunitnom centre. Nesúhlasil s posúdením zádržného práva
konajúcim súdom, ktorý za podstatné zobral len Zápis o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 30.12.2015.
Nevysporiadal sa však s významnou skutočnosťou, argumentáciou žalovaného, a to tým, na akú lehotu

bolo podľa zmluvy zádržné právo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a neposudzoval teda uplatnenie
zádržného práva žalovaným z tohto hľadiska. Poukázal na to, že podľa právnej praxe sa zádržné právo
rozdeľuje podľa lehoty, v akej je objednávateľ oprávnený zadržiavať časť ceny diela na krátkodobé
zádržné právo a dlhodobé zádržné právo. Keďže zmluvné strany sa v zmluve o dielo (ustanovenie
8.4.) explicitne nedohodli, či ide o zádržné právo krátkodobé (počas realizácie diela) alebo dlhodobé

(aj v záručné dobre), pričom si dohodli len dobu jeho trvania ako dobu do ocenenia vád a nedorobkov
uvedených v Zápisnici z preberacieho konania. Žalovaný má za to, že dohodnuté zádržné právo je
potrebné vykladať v celkovom kontexte v zmysle zmluvy a že sa teda vzťahuje nielen na obdobie
realizáciediela,aleajnaobdobiejehozáručnejlehoty,tedaajnaobdobie,keďžalovanýreklamoval vady
diela zhotoviteľovi a ten ich do dnešného dňa neodstránil. Žalovaný poukazoval na vady stavby už od

ustanovenia nového stavebného dozoru V.. Y. a následne reklamoval vady diela (viackrát) ale aj svojim
listom zo dňa 5.2.2016. Zhotoviteľ do dnešného dňa uvedené vady neodstránil. O vadách diela svedčí
aj predložený znalecký posudok, ku ktorému sa žalovaný nijako nevyjadril a ktorý navyše poukazuje
na vady dlhodobé a konštrukčné. Týmito argumentmi sa konajúci súd nijako nezaoberal a prehliadol
ich. Čo sa týka požadovaného nároku žalobcu vo výške 4.943,81 eur (po späťvzatí vo výške 3.568,53

eur) ako údajných úrokov z omeškania za omeškania zo zaplatených faktúr č. XXXXXXX, XXXXXXX,
XXXXXXX, XXXXXXX. Namietal predovšetkým určenie doručenia týchto faktúr vo forme likvidačného
listu faktúry. Trval na tom, že právny predchodca žalobcu nepreukázal deň zaplatenia jednotlivých častí
faktúr. Pri nároku žalobcu na zaplatenie sumy 5.315,22 eur a rozhodnutím súdu prvej inštancie o tomto
nároku nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie. Zopakoval argumentáciu, ktorú použil v rámci svojej

procesnej obrany počas konania, teda, že Dodatky č. 1 z roku 2009 a č. 2 z roku 2011 sú podpísané,
ale nie je jasné kým a či vôbec oprávnenou osobou a nie sú podpísané v súlade so zákonom, preto ich
nie je možné považovať za platné. Poukázal na to, že konajúci súd nepravdivo uviedol do rozsudku, že
starosta obce p. N. do zápisnice uznal svoj podpis pri Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo zo dňa 21.7.2008.
Avšak ak by sa prehral zvukový záznam z pojednávania ohľadom tejto skutočnosti, vyplynulo by, že p.

N. ako vtedajší starosta obce si nebol istý, či podpisoval alebo nepodpisoval tento Dodatok, navyše v
tejto v súvislosti poukazoval na ďalšie skutočnosti ako je súhlas obecného zastupiteľstva s Dodatkami
a jeho začiatok vo funkcii starostu. S týmito okolnosťami sa však už konajúci súd nijako nezaoberal.
Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal argumentmi žalovaného k neplatnosti týchto Dodatkov.Súd prvej inštancie neriešil akého titulu žalovaný faktúry vystavoval, kto ich vystavil, z akého dôvodu a
aká mala byť ich splatnosť. Taktiež nie je jasné, či platby právneho predchodcu žalobcu sú zaplatené
na základe týchto faktúr alebo z iného titulu. K tomu sa nevyjadril ani bývalý starosta p. U. - svedok.

Poukázal na nezrovnalosti a nejednotnosti pri posudzovaní nároku žalobcu na zaplatenie 5.315,22 eur a
splátok, ktoré mal právny predchodca žalobcu zaplatiť. Zotrval na tom, že suma 5.315,22 eur uvádzaná v
Dodatkoch č. 1 a 2 a splátky, ktoré mal právny predchodca žalobcu zaplatiť obci na základe vystavených
faktúr nie sú identické platby. Práve poukázal na neplatnosť Dodatkov č. 1 a 2 pre nedostatok formy.
Okrem iného aj z dôvodu, že pri takomto hospodárení s finančnými prostriedkami obce je nutné mať pri

uzatváraní zmluvy dohody, súhlas obecného zastupiteľstva, čo v danom prípade nebol. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Obdo/44/2018, ktorý riešil porovnateľnú vec ako je táto s
tým,žeakježalovanýobec...(vdanomprípadetobolatiežobecMalýSlivník),každázmluvanadodávku
alebo pôžičku pri hospodárení s finančnými prostriedkami je potrebné súhlas obecného zastupiteľstva,
ak nie je, takáto zmluva je absolútne neplatná pre rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka.
Túto námietku a neakceptáciu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR však konajúci súd taktiež neodôvodnil.

Zdôraznil aj nedôveryhodnosť svedka U., bývalého starostu obce, ktorý bol rozsudok Okresného súdu
Prešov sp. zn. 33T/86/2010 zo dňa 26.4.2012 odsúdení za zneužitie právomoci verejného činiteľa podľa
ustanovenia § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Namietal tiež nárok na úroky z omeškania priznaný
súdom od 16.01.2009, lebo Dodatky č. 1 a 2 ako titul pre zaplatenie sumy 5.315,22 eur, v Dodatku č.
2 čl. II ods. 3 sa uvádza, že lehota na plnenie sa predlžuje do 31.12.2013. Navrhol aby odvolací súd

zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si
uplatnil nárok na náhradu trov konania.

16. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. K uplatnenému nároku 2.054,66 eur

s poukazom na faktúru č. XXXXXXX a v odvolaní spochybňovanom v doručení tejto faktúry poukázal
na to, že faktúra č. XXXXXXX bola doručená žalovanému dňa 6.3.2015 čo tento potvrdil na uvedenej
faktúresvojimodtlačkomapodpisom.Kuplatneniuzádržnéhoprávapodľačl.VIIIods.8.4Zmluvyodielo
uviedol, že z gramatického výkladu uvedeného článku vyplýva, že hmotnoprávny predpoklad na zádržné
právo by mal žalovaný len za podmienky ak dielo bude mať vady a tieto vady budú uvedené v zápisnici

z preberacieho konania. Podľa zápisu o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby zo dňa 30.12.2015
je zrejmé, že dielo nemalo žiadne vady. Túto zápisnicu za žalovaného podpísal zástupca obce ako
aj platný stavebný dozor. Bolo povinnosťou žalovaného prípadne vady v zápisnici riadne označiť, aby
mohlozádržnéprávoúčinnerealizovať.Ďalejuviedol,žeajinštitútzádržnéhoprávapodliehapremlčaniu,
preto ak dielo bolo odovzdané 30.12.2015 zádržné právo už bolo premlčané dňa 31.12.2018, preto

čo do uplatneného zádržného práva žalovaným vzniesol námietku premlčania. Pokiaľ žalobca tvrdí,
že zádržné právo sa vzťahuje aj na záručnú dobu uviedol, že v rámci prípadných uplatnených vád
počas záručnej doby nejde o preberacie konania ako tvrdí žalovaný ale o reklamačné konanie. Pokiaľ
ide o uplatnené úroky z omeškania z faktúr XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, uviedol, že
podaním z januára 2019 preukázal kedy boli jednotlivé faktúry doručené žalovanému a hlavne kedy

nastala ich splatnosť. V konaní ani nebolo medzi stranami sporné, kedy došlo k zaplateniu faktúr, avšak
úhrady jednotlivých faktúr preukázal v rámci príloh k podaniu z januára 2019. K spochybňovaniu jeho
nároku na zaplatenie 5.315,22 eur čo do predmetu a výšky uviedol, že bolo preukázané, že podľa
Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo zo dňa 21.7.2008 v spojení s dohodou o prevzatí práv a záväzkov zo
dňa 5.5.2009 v spojení s Dodatkom č. 2 k Zmluve o dielo zo dňa 21.7.2008 v spojení s Dohodou o

prevzatí práv a záväzkov zo dňa 05.05.2009 žalobca finančne vypomohol žalovanému sumou 5.315,22
eur na projektovú dokumentáciu a túto finančnú výpomoc mal žalovaný vrátiť podľa Dodatku č. 1 do
31.12.2011 a následne podľa Dodatku č. 2 do 31.12.2013. To, že išlo o finančnú výpomoc vyplýva aj z
preambúl oboch Dodatkov, kde je vyslovene uvedené, že Dodatky boli uzatvorené s cieľom právneho
zabezpečenia refundácie objednávateľom uhradených trov, vypracovania projektovej dokumentácie pre

stavebné povolenie a realizáciu stavby. Svedok U. potvrdil poskytnutie finančnej výpomoci na projektovú
dokumentáciu. N.. N. ako štatutárny zástupca nikdy v konaní nespochybnil svoj podpis pod Dodatkom č.
2 k Zmluve o dielo zo dňa 21.7.2008 v spojení s Dohodou o prevzatí práv a záväzkov zo dňa 5.5.2009.
Podpísanie uvedených dodatkov bezprostredne súviselo so základnou zmluvou o dielo a právne úkony
súvisiace so zmluvou o dielo odsúhlasilo obecné zastupiteľstvo obce Malý Slivník čo v konaní nie je

sporné. V rozpočte diela bola zahrnutá aj cena za projektovú dokumentáciu v položke rozpočet projektu
a žalovaný v konaní nepreukázal, žeby okrem žalobcom požičaných peňazí na projektovú dokumentáciu
vynaložil iné finančné prostriedky na projektovú dokumentáciu. Z webovej stránky žalovaného nie je
zrejmé koľko verejných zasadnutí obecného zastupiteľstva sa uskutočnilo v rozhodnom období a nedása to nijako overiť. Nedá sa overiť kedy žalovaný - obec Malý Slivník na svojej webovej stránke zverejnil
Dodatok č. 2 zo dňa 31.12.2011 k Zmluve o dielo zo dňa 21.7.2008 v spojení s Dohodou o prevzatí práv
a záväzkov zo dňa 5.5.2009 uzatvorenú medzi obcou Malý Slivník zastúpenou žalobcom, starostom

obce N. N. ako objednávateľom a I., G..M..B.. G. G. C., Y. G. X, V.: XX XXX XXX, nakoľko na webovej
stránke žalovaného tento dodatok nie je zverejnený a preto sa nedá ani dohľadať. Ak žalovaný porušuje
zákonomuloženépovinnostioslobodeinformácii,nemôžesadovolávaťneplatnostiuvedenéhoDodatku
č. 2, nakoľko zavinil, že je nepreskúmateľné. Nemôže byť daná ochrana tomu, kto vedome porušuje
tak podstatný zákon o slobode informácii aj s poukazom na to, že štatutárny zástupca žalovaného

má právnické vzdelanie, ktorému sú známe zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s
majetkom štátu, ktorý obec užíva. Neplatnosti sa nemôže dovolať ten, kto ju spôsobil, najmä starosta
obce s právnickým vzdelaním a práve voči nemu by si mala obec uplatňovať nároky z porušenia
právnych predpisov a uvedenú neplatnosť nie je možné ani preukázať z dôvodu porušovania zákona o
slobode informácii žalovaným. Ak by aj obecné zastupiteľstvo neschválilo Dodatok č. 2, jeho zaplatenie
jednoznačne nemožno zaradiť do skupiny najdôležitejších právnych úkonov týkajúcich sa majetku obce

tak ako sa to predpokladá v závere nálezu Ústavného súdu SR č. III ÚS 389/08-22 zo dňa 1.4.2009
v obdobnej veci.

17. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie
podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie
podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané
prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť

skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého
rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento
rozsudokpreskúmavaťzinýchdôvodov,nežktorébolivýslovneuvedenévpodanomodvolaní.Výnimkou
by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený,

odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP) Po
prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel
odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových

a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

21. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd k odvolaniu žalovaného
uvádza:

22. Odvolací súd konštatuje, že medzi stranami sporu nebola sporná existencia záväzkového vzťahu
a platnosť zmluvy o dielo ako ani skutočnosť, že žalovaný vykonal elektroinštalačné práce riadne
a včas. Sporným je nárok žalovaného na zadržanie časti ceny diela, platnosť dodatkov k zmluve,
nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a jeho prípadné premlčanie, doručenie faktúr

žalovanému ako aj dôvodnosť a výška uplatnených kapitalizovaných úrokov z omeškania. Súd prvej
inštancie správne vyhodnotil zádržné právo, resp. právo žalovaného na zadržanie časti ceny diela.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že podľa čl. VIII ods. 8.4 Zmluvy o dielo
objednávateľ si vyhradil právo zadržať 10 % z ceny diela do odstránenia vád a nedorobkov uvedenýchv zápisnici z preberacieho konania a z obsahu Zápisu o odovzdaní a prevzatí č. X/XXXX zo dňa
30.12.2015 vyplýva, že žalovanému nevznikol nárok na výkon zmluvného zádržného práva, keďže
žalovaný výslovne potvrdil, že dodávka vykonaných prác na stavbe bola bez závad. Túto zápisnicu

podpísaltakzástupcaobceakoajplatnýstavebnýdozor,pretoaniodvolacísúdnemádôvodpochybovať
o jej pravdivosti. Odvolací súd považuje odvolaciu námietku žalovaného v tomto smere za nedôvodnú.
Výklad zádržného práva uvedený v odvolaní žalovaného žiadnym spôsobom nespochybňuje čl. VIII
ods. 8.4 Zmluvy o dielo zo dňa 21.7.2008 uzavretú medzi žalovaným ako objednávateľom a pôvodným
zhotoviteľom I. I. - I.. Čl. VIII ods. 8.4 Zmluvy o dielo jednoznačne definuje možnosť účinne zadržať

ľubovoľnú časť z ceny diela do určenej výšky viažucu na prípadne vady diela riadne označené v
zápisnici z preberacieho konania, a to bez ohľadu na druhy vád. Názor žalovaného, že zádržné právo
v tomto prípade končí uplynutím reklamačnej lehoty nemá oporu ani v zmluve o dielo, ani v zákone.
Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s posúdením nároku žalovaného na zádržné právo v bode
43 napadnutého rozsudku a správne konštatoval, že žalovanému nárok na zádržné právo nevznikol. V
bode 45 napadnutého rozsudku sa súd prvej inštancie správne vysporiadal aj s nárokom žalobcu na

zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 3.565,53 eur, ktoré si dohodli zmluvné strany v
čl. VI ods. 6.2 Zmluvy o dielo. K splatnosti faktúr sa v bode 45 napadnutého rozsudku súd prvej inštancie
riadne vysporiadal a odvolací súd nepovažuje za potrebné zopakovať argumentáciu, s ktorou sa plne
stotožňuje. Žalovaný v odvolaní nenamietal žiadne iné skutočnosti ako ich namietal v rámci procesnej
obrany a s týmito námietkami sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal, teda aj odvolaciu námietku

súvisiacu s posúdením nároku žalobcu na zaplatenie sumy 3.568,53 eur považuje odvolací súd za
nedôvodnú.

23. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovaného v súvislosti s priznaným
nárokom žalobcu na zaplatenie sumy 5.315,22 eur. Namietané formálne nedostatky Dodatkov č. 1 a 2 k

Zmluve o dielo zo dňa 21.7.2009 a neplatnosť z dôvodu, že nebol daný súhlas obecného zastupiteľstva k
uzavretiu týchto dodatkov. Z rozhodnutia ÚS SR v obdobnej veci vyplýva, že štatutárny orgán právnickej
osoby, ktorou bez pochýb je aj obec, vystupuje navonok vo všetkých veciach právnickej osoby, okrem
vecí, ktoré zákon zveruje iným orgánom právnickej osoby, alebo ktoré mu zákonom zakazuje zveriť.
Jeho konanie sa právnickej osobe pričíta bez ďalšieho, aj napriek prípadným vnútorným obmedzeniam

oprávnení konať za právnickú osobu (napríklad obmedzenie možnosti uzatvárať zmluvy do určitej
hodnoty určené členskou schôdzou či valným zhromaždením právnickej osoby). Osobitné pravidlá
však platia pre konanie štatutárnych orgánov právnických osôb verejného práva. Tvorbu a prejav vôle
verejnoprávnych korporácií v súkromnoprávnych otázkach nie je bez ďalšieho posudzovať rovnako, ako
právnických osôb súkromného práva. Okrem ochrany práv tretích osôb sa musí zohľadniť aj verejný

záujem, resp. požiadavka ochrany verejných zdrojov. Preto, ak je pre nakladanie s majetkom v rozsahu
určenom samotnou obcou potrebné schválenie príslušným orgánom obce (obecným zastupiteľstvom),
predstavuje schválenie právneho úkonu podmienku platnosti právneho úkonu obce. 32. Na právnické
osobyverejnéhoprávasanevzťahujecelýprávnyrežimprávnickýchosôbsúkromnéhoprávaobsiahnutý
v Občianskom zákonníku, a to vzhľadom na osobitný spôsob zriaďovania či možností zrušenia, osobitný

spôsob konania za tieto právnické osoby a pod. Podmienky fungovania verejnoprávnych korporácií, ich
vnútorná štruktúra, ako aj otázky ich zrušenia a zániku sú predmetom osobitných právnych predpisov
a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa použijú len ako lex generalis. Obec ako právnická osoba
verejného práva koná prostredníctvom štatutárneho orgánu, ktorým je starosta, resp. primátor, ktorý
je osobou navonok prejavujúcou jej vôľu, pričom však nemá neobmedzenú moc vytvárať vôľu obce.

33. Podmienky nadobúdania a režim nakladania s majetkom obce upravuje aj zákon č. 138/1991
Zb. o majetku obcí. V zmysle ustanovenia § 7 tohto zákona je obec povinná prostredníctvom svojich
orgánov a organizácií hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce, jej obyvateľov a ochrany
tvorby životného prostredia, pričom orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať,
chrániť a zhodnocovať. Hospodárenie s majetkom obce, vrátane finančných prostriedkov, je originálnou

kompetenciou obce ako verejnoprávnej korporácie združujúcej jej obyvateľov. Pri nakladaní so svojím
majetkom má obec po formálnej stránke postavenie subjektu súkromného práva, avšak zákon určuje
obci niektoré obmedzenia alebo až zákazy pri nakladaní s majetkom, ktoré nie sú typické pre majetkové
hospodárenie iných súkromnoprávnych subjektov. Už len samotná existencia zákonov o obecnom
zriadení a o majetku obcí je dôkazom toho, že zákonodarca zamýšľal regulovať hospodárenie, a

teda aj nakladanie s majetkom obce spôsobom odlišným v porovnaní s inými subjektmi súkromného
práva. Zákony upravujúce nakladanie s majetkom obce majú charakter zákazov a obmedzení obce
v jej voľnosti pri rozhodovaní o hospodárení s jej majetkom, dôkazom čoho sú príslušné ustanovenia
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ako aj zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. 34.Jedným zo základných rozhodnutí pre oblasť interpretácie spôsobu konania verejnoprávnej korporácie
je rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 284/2006 z 29.1.2008, ktoré bolo podrobené
ústavnoprávnemu prieskumu a v ňom formulované závery boli odobrené v náleze Ústavného súdu SR

sp. zn. III. ÚS 389/08 z 1.4.2009. Podľa tohto rozhodnutia je potrebné odlišovať vykonávanie právnych
úkonov obce od rozhodovania o týchto úkonoch. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle
vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí (vykoná),
právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť
alebo zrušiť právny vzťah. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t. j. o tom, či, resp. aký právny

úkon obec urobí, je zo zákona rozdelené medzi obecnú radu, štatutárny orgán (starostu) a obecné
zastupiteľstvo. Oprávnenie konať v mene právnickej osoby je teda obmedzené iným orgánom. Akcentuje
sa tu na prioritu verejného záujmu, kedy sa okrem ochrany tretích osôb musí zohľadniť aj verejný
záujem, rozdelenie kompetencií verejných volených orgánov, resp. požiadavka ochrany verejných
zdrojov, pričom tieto záujmy môžu prevážiť nad ochranou právnej istoty tretích osôb a ich dôvery v
platnosť právnych úkonov. 35. Rovnako z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo 49/2015 a

4Obdo 69/2015 z 25. augusta 2015 vyplýva kontinuita v totožnej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu
vo vzťahu k verejnoprávnym entitám - obciam, a to v skutkovo obdobnej veci ako je vec podrobená
prieskumu dovolacieho súdu v prejednávanom prípade. Súdy tu posudzovali platnosť zmluvy medzi
obcou a poskytovateľom služby, kedy služba bola viac ako 10 rokov poskytovaná na základe zmluvy,
ktorej platnosť strany nespochybňovali, až pokiaľ nedošlo k jej súdnemu prieskumu so záverom o

absolútnej neplatnosti úkonu, ktorému nepredchádzal súhlas obecného zastupiteľstva. Tu najvyšší súd
konštatoval, že sporná zmluva (o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie), na základe
ktorej žalobca uplatnil právo na zmluvnú pokutu, je neplatná, a to z dôvodu, že predmetný úkon nebol
schválený mestským zastupiteľstvom v zmysle § 11 ods. 4 písm. a/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení. Podľa vyššie označeného ustanovenia zákona o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo

rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia
a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu dočasne prenechaným do hospodárenia obce,
schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním. K
platnému uzatvoreniu zmluvy bol nevyhnutný súhlas mestského zastupiteľstva ako kolektívneho orgánu,
ktorý by ako prejav vôle bol obsiahnutý v príslušnom uznesení mestského, zastupiteľstva spĺňajúcom

tak formálne, ako aj meritórne náležitosti. Keďže v danom prípade takýto súhlas ako prejav vôle daný
nebol, mala táto skutočnosť za následok konštatovanie absolútnej neplatnosť zmluvy pre jej rozpor s §
39 OZ. Dovolací súd tu zároveň konštatoval, že neplatnosť zmluvy nemôže zmeniť ani fakt, že účastníci
namietanej zmluvy si podľa nej poskytovali vzájomné plnenia 10 rokov, pretože takéto plnenia nemôžu
konvalidovaťprávnyúkon,ktorýjeabsolútneneplatný.Vovzťahuknámietkenevypočutiasvedkov-osôb

podieľajúcich sa na vytváraní vnútornej vôle mestského zastupiteľstva odvolacím súdom, dovolací súd
zdôraznil, že vôľa mestského zastupiteľstva je inkorporovaná do jeho uznesení ako písomného prejavu,
ktorý nemožno následne meniť ani dopĺňať na základe výpovedí jednotlivých poslancov mestského
zastupiteľstvaakosvedkov,keďžetítosvojuvôľuužvyjadriliprávevpríslušnýchuzneseniach.36.Závery
uvedeného rozhodnutia vyslovene zdôraznil a k nim sa priklonil ako k správnym ústavný súd v uznesení

sp. zn. II. ÚS 922/2016 z 15.12.2016, kde konštatuje, že otázka posudzovania (ne)platnosti alebo
(ne)existencie právneho úkonu je kategóriou objektívnou a súvisí s tým, ako relevantná právna úprava
normatívne reguluje určitú časť ľudského konania, a preto jej autoritatívne právne posúdenie nezávisí
od subjektívnych predstáv účastníkov tohto právneho úkonu, ktoré súvisia s jeho právnym hodnotením.
Z uvedeného potom vyplýva, že je vylúčená akákoľvek zmysluplná úvaha o zatajení skutkového stavu,

pretože otázka posudzovania platnosti, resp. existencie právneho úkonu súvisí s právnym hodnotením
konkrétneho ľudského konania, a tiež to, že vnútorné presvedčenie účastníka právneho úkonu nijakým
spôsobom neovplyvňuje otázku jeho platnosti alebo existencie. 37. Rovnako v rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Odo 21/2002 (publikovaný v ZSP č. XX/XXXX) sa uvádza, že majetkovoprávne
úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné len v prípade

predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva. Bez takéhoto rozhodnutia starosta obce
nemôže v uvedených prípadoch urobiť platný právny úkon za obec. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5 Obdo 45/2013 z 8.1.2015 sa opätovne zdôrazňuje, že vždy musí ísť o predchádzajúce rozhodnutie
obecného zastupiteľstva a dodatočná konvalidácia nie je možná. Uvedená rozhodovacia línia bola
potvrdená aj v najnovšej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu, publikovanej v Zbierke stanovísk NS

a rozhodnutí súdov SR pod R 90/2018 (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Obo/1/2015 zo 17. februára 2016) nasledovne: I. Ak je rozhodovanie o nakladaní s majetkom obce
rozdelené medzi orgány samosprávy obce, t. j. medzi starostu a obecné zastupiteľstvo, pre platnosť
právneho úkonu obce sa vyžaduje súlad medzi vôľou obce, ktorú vytvára obecné zastupiteľstvo avyjadruje vo svojom uznesení a prejavom vôle obce navonok starostom ako jej štatutárnym orgánom.
II. Obecné zastupiteľstvo má právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce a
kontrolovať hospodárenie s ním aj v prípade, ak neboli schválené zásady hospodárenia a nakladania

s majetkom obce.

24. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Obdo/44/2018, teda dôvod, pre
ktorý bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Prešove 2Cob/15/2017-907 zo dňa 19. októbra 2017 a vec
mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie nemožno aplikovať na daný prípad. V danom

prípade Dodatky č. 1 a 2 k Zmluve o dielo zo dňa 21.7.2009 súvisia priamo so základnou zmluvou
o dielo zo dňa 21.7.2008. Túto zmluvu o dielo obecné zastupiteľstvo obce Malý Slivník odsúhlasilo,
čo nebolo v konaní ani sporné. V rozpočte je uvedená aj cena za projektovú dokumentáciu. Zároveň
odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že je nesporné, že žalobca poukázal na
účet žalovaného formou finančnej výpomoci sumu 5.315,22 eur a žalovaný sa zaviazal túto sumu
žalobcovi vrátiť. Preto aj námietky žalovaného v súvislosti s neplatnosťou dodatkov pre formálne vady

nemajú vplyv na skutočnosť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Čo sa týka aj
samotného nároku ako aj odvolaním namietaných úrokov z omeškania sa odvolací súd plne stotožňuje
s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenej v bode 44 napadnutého rozsudku, ktorú nepovažuje za
potrebné zopakovať.

25. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

26. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, § 255
ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania priznal žalobcovi proti žalovanému, ktorý v konaní

nebol úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ustanovením § 262 ods.
2 CSP súd prvej inštancie.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).