Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215010694
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2215010694.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.

Pavla Macháča a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci proti obžalovanému V. U., nar. XX.XX.XXXX v S.,
trvale bytom H., pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18.09.2019, č. k. 4T/175/2015-517, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 29.09.2020 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno d) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok v celom
rozsahu zrušuje.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

V. U. nar. XX.XX.XXXX v S., trvalé bydlisko
H. č. XXX, okres Šaľa,

uznáva za vinného, že

dňa 29.06.2015 v čase okolo 00.15 hod. v obci Dunajský Klátov č. 600, okres Dunajská Streda vnikol na
riadne oplotený neuzamknutý areál jazdeckého klubu G. Y. - JK Czajlik ranč, sídlo Dunajský Klátov č. 33,
okres Dunajská Streda, IČO 31 869 831, kde sa dostal do ubytovacej časti penziónu, následne použitím
fyzického násilia vyrazil riadne zamknuté dvere izby č. XX, pri ktorých sa v dôsledku podozrivých zvukov
idúcich z chodby v tom čase nachádzala R. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorú vyrazené dvere udreli do tvárovej
časti hlavy a následne spadla zadnou časťou hlavy na dlažbu, následne vnikol do izby, kopal ju a bil
päsťou po tvári a hlave, a týmto svojim konaním spôsobil poškodenej R. Y. zranenia a to otras mozgu,
pomliaždenie a odreniny záhlavia, tváre, podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenia končatín s obvyklou

dobou liečby do štyroch týždňov podľa znaleckého posudku, napokon pri odchode z izby zobral z
peňaženky poškodenej 140 eur, čím jej spôsobil škodu vo výške 140 eur a jazdeckému klubu G. Y. -
JK Czajlik ranč, sídlo Dunajský Klátov č. 33, okres Dunajská Streda, IČO 31 869 831 spôsobil škodu vo
výške 1.273,77 eur poškodením dverí a zariadenia vyššie uvedenej izby č. XX,

t e d a

- neoprávnene vnikol do obydlia iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím,
- inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l

- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno d) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na

zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona.Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l), § 37 písmeno h), písmeno m), § 38

odsek 4, § 41 odsek 1, § 42 odsek 1 Trestného zákona k súhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky a 4 (štyri) mesiace a 29 (dvadsaťdeväť) dní.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody sa
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušuje sa výrok o treste rozsudku Okresného súdu Galanta zo
dňa 13.03.2019, sp. zn. 2T/81/2018, právoplatného 18.03.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovaný je povinný zaplatiť náhradu spôsobenej škody

poškodeným R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. G. č. XX vo výške 1.598,60 eur, G. Y. - JK Czajlik
ranč, so sídlom Dunajský Klátov č. 33, IČO: 31 869 831 vo výške 1.273,77 eur a Všeobecnej zdravotnej
poisťovni a.s., Halenárska 22, Trnava, IČO: 35 937 874 vo výške 710,85 eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku poškodená G. Y. - JK Czajlik ranč, so sídlom Dunajský Klátov

č. 33, IČO: 31 869 831, so zvyškom jej nároku na náhradu škody sa odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18.09.2019, č. k. 4T/175/2015-517
bol obžalovaný V. U. uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona
(ďalej len „Tr. zák.“), ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 29.06.2015 v čase okolo

00.15 hod. v obci Dunajský Klátov č. 600, okres Dunajská Streda vnikol na riadne oplotený neuzamknutý
areál jazdeckého klubu G. Y. - JK Czajlik ranč, sídlo Dunajský Klátov č. 33, okres Dunajská Streda, IČO
31 869 831, kde sa dostal do ubytovacej časti penziónu, následne použitím fyzického násilia vyrazil
riadne zamknuté dvere izby č. XX, pri ktorých sa v dôsledku podozrivých zvukov idúcich z chodby v
tom čase nachádzala R. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorú vyrazené dvere udreli do tvárovej časti hlavy a

následne spadla zadnou časťou hlavy na dlažbu, následne vnikol do izby, kopal ju a bil päsťou po tvári
a hlave, pričom od nej násilím vynucoval vydanie peňazí, napokon jej z peňaženky, ktorú mala uloženú
v predsieni pod zrkadlom zobral 140 eur a týmto svojim konaním spôsobil poškodenej R. Y. zranenia
a to otras mozgu, pomliaždenie a odreniny záhlavia, tváre, podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenia
končatín s obvyklou dobou liečby do štyroch týždňov podľa znaleckého posudku, ďalej jej spôsobil škodu

vo výške 140 eur a jazdeckému klubu G. Y. - JK Czajlik ranč, sídlo Dunajský Klátov č. 33, okres Dunajská
Streda, IČO 31 869 831 spôsobil škodu vo výške 1.273,77 eur poškodením dverí a zariadenia vyššie
uvedenej izby č. XX.

Za to mu bol podľa § 188 odsek 1, § 38 odsek 4, § 37 písmeno m), § 42 odsek 1 Tr. zák. uložený

súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Tr. zák. bol
obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Podľa § 42 odsek 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Galanta
zo dňa 13.03.2019, sp. zn. 2T/81/2018, právoplatného 18.03.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) bol obžalovaný zaviazaný k povinnosti
uhradiť poškodenej R. Y. škodu vo výške 1.458,60 eur a 140 eur, G. Y. - JK Czajlik ranč škodu vo výške
1.273,77eur(menovanápoškodenábolaajsozvyškomjejnárokunanáhraduškodyodkázanánacivilný
proces) a poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. škodu vo výške 710,85 eur.

Napadnutému rozsudku predchádzal rozsudok Okresného súdu Dunajskej Stredy zo dňa 27.09.2017,
č. k. 4T/175/2015-362, ktorým bol obžalovaný V. U. uznaný za vinného z prečinu porušovanie domovej
slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písmeno d) Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že dňa 29.06.2015 v čase okolo 00.15 hod. v obci Dunajský Klátov č. 600,
okres Dunajská Streda vnikol na riadne oplotený neuzamknutý areál jazdeckého klubu G. Y. - JK Czajlik

ranč, sídlo Dunajský Klátov č. 33, okres Dunajská Streda, IČO 31 869 831, kde sa dostal do ubytovacejčasti penziónu, následne použitím fyzického násilia vyrazil riadne zamknuté dvere izby č. XX, pri ktorých
sa v dôsledku podozrivých zvukov idúcich z chodby v tom čase nachádzala R. Y., nar. XX.XX.XXXX,
ktorú vyrazené dvere udreli do tvárovej časti hlavy a následne spadla zadnou časťou hlavy na dlažbu,

následnevnikoldoizby,kopaljuabilpäsťoupotváriahlaveatýmtosvojimkonanímspôsobilpoškodenej
R. Y. zranenia a to otras mozgu, pomliaždenie a odreniny záhlavia, tváre, podvrtnutie krčnej chrbtice
a pomliaždenia končatín s obvyklou dobou liečby do štyroch týždňov podľa znaleckého posudku, a
jazdeckému klubu G. Y. - JK Czajlik ranč, sídlo Dunajský Klátov č. 33, okres Dunajská Streda, IČO 31
869 831 spôsobil škodu vo výške 1.273,77 eur poškodením dverí a zariadenia vyššie uvedenej izby č.

XX. Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 194 odsek 2 Tr. zák. s použitím § 36 písmeno l), §
37 písmeno m), § 38 odsek 2 Tr. zák. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov. Podľa
§ 48 odsek 2 písmeno b) Tr. zák. okresný súd obžalovaného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 odsek 1 Tr. por. obžalovaného zaviazal k povinnosti
nahradiť poškodenej Mgr. R. Y. škodu vo výške 1.458,60 eur, poškodenej G. Y. - JK Czajlik ranč škodu
vo výške 1.273,77 eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. škodu vo výške 710,85 eur.

Tento rozsudok bol v celom rozsahu zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 25.01.2018,
č. k. 6To/125/2017-428 podľa § 321 odsek 1 písmeno a), b), c), f) Tr. por. a podľa § 322 odsek 1 Tr. por.
bol vec vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd podľa § 28 Tr. por. pribral do konania
tlmočníkazjazykaslovenskéhodojazykamaďarskéhoanaopak.Obžalovanýpozákonnýchpoučeniach
uviedol, že zotrváva na všetkých svojich doterajších výpovediach z hlavných pojednávaní a zatiaľ k
veci nemá čo dodať. Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá poškodená R. Y., ktorá vo svojej výpovedi
uviedla, že koncom júna 2015 po polnoci započula, že niekto chce vniknúť do izby apartmánu č. XX.

Ona išla ku dverám a v tej chvíli dvere vyleteli a udreli ju do tváre. Ona spadla na podlahu, vtedy
bola asi v bezvedomí, lebo sa prebrala až v izbe, kde ju obžalovaný začal biť po celom tele, po tvári
päsťou a hádzal ju po izbe z jednej strany na druhú. Ona viackrát stratila vedomie. Obžalovaný preto ju
oblial vodou a varoval ju, aby sa nebránila, lebo ju bude biť viac. Ona sa prebrala až ráno, nepamätala
si na nič, postupne sa rozpamätala až v nemocnici. Celý apartmán bol rozbitý, všetky jej veci boli

porozhadzované, mala vzadu rozbitú hlavu, pomliaždenie, modriny, potrhnutú krčnú chrbticu a otras
mozgu. Liečila sa na rehabilitácii a 4 týždne na psychiatri. Keď ju obžalovaný napadol, kričal na ňu,
hovoril jej, aby sa nebránila, nakoľko ona sa bránila. Obžalovaný od nej nič nežiadal, avšak zobral od nej
peniaze.Peňaženkumalauloženúvkabelkevpredsieniaakotovyplývazfotodokumentáciepeňaženka
je otvorená, leží na zemi a chýbajú z nej peniaze 140 eur. Útok obžalovaného trval dlhší čas, viac hodín.

Obžalovaný ju oblial vodou, keď bola v bezvedomí, niekoľkokrát ju strhol, keď ona odpadla a potom v
útoku pokračoval, hodil ju do fotelu a vytrhol jej nohy. Vtedy si buchla tak hlavu, že cítila krv na chrbte
a spadla na kachličky. Bola poškodená celá izba, boli porozhadzované jej veci a všetko bolo od krvi.
Obžalovaný keď ju napadol, jej nič nehovoril, len ju začal biť. Po útoku si pamätá už len chvíľu, keď sa
prebrala a nevedela zdvihnúť hlavu na zemi. Bolo to v izbe ráno okolo 07.00 hod., keď tam bola sama.

Vtedy zavolala matke a povedala jej, aby jej prišla na pomoc. Keď matka prišla na izbu povedala jej, že
nevie čo sa stalo. Vtedy už bola pri vedomí, matka volala sanitku, prišla prvá pomoc a volali aj policajtov.
Sanitka ju zobrala do nemocnice, lebo potrebovala infúzie. Policajti ju vypočuli v nemocnici v ten deň
večer. V čase, keď ju sanitka zobrala do nemocnice nepamätala sa na to, čo sa stalo. Až postupne v
nemocnici sa pamätala na to čo sa stalo. Jej pamäť po útoku sa rozvíjala postupne ako jej kládli otázky

policajti. Ďalej uviedla, že si nepamätá, že po incidente telefonovala s obžalovaným, naposledy s ním
telefonovala v deň predtým 28.06.2015 večer. Od útoku obžalovaného až do rána, keď sa prebudila
presne si nepamätá čo sa stalo, keďže viackrát bola v bezvedomí a bola aj pri vedomí. Nevylučuje, že
by počas tejto noci boli medzi ňou a obžalovaným nejaké telefonáty.

Zo znaleckého posudku znalca MUDr. Milana Zbořila z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a
traumatológia č. 50/2015 okresný súd zistil, že poranená R. U. - Y. dňa 29.06.2015 pri opísanej udalosti
utrpela fyzické poranenia - úraz hlavy, otras mozgu, pomliaždenie a odreniny záhlavia, tváre, podvrtnutie
krčnej chrbtice a pomliaždenia končatín. Po udalosti mala aj psychické problémy. Poranenia vznikli
intenzívnymi tupými údermi, mohli údermi päsťou. Na končatinách mohli vzniknúť hematómy tlakom rúk

útočníka a odrenina na záhlaví pri páde poranenej na zem. Za obvyklú dobu liečby pre fyzické poranenia
odhadom znalec predpokladal dobu liečenia a PN od 29.06.2015 do 26.07.2015. Ďalšia doba PN je
pre psychické problémy. Túto dobu liečenia a PN znalec považuje za plne primeranú, zahŕňa sústavnú
liečbu s postupne ustupujúcimi ťažkosťami, obmedzeniami. Skutočne vzniknuté fyzické poranenia sa zlekárskehohľadiskahodnotiaakoľahké,nezanechajúhodnotiteľnétrvalénásledky.Bolestnézauvedené
fyzické poranenia znalec určil na 1.458,60 eur.
Zo záveru znaleckého posudku znalkyne Mgr. Vladimíry Némethovej z odboru psychológia vyplynulo,

že výpoveď poškodenej R. Y. možno považovať za vierohodnú, vierohodnosť jej výpovedí vzťahujúcich
sa k udalosti je zachovaná. Je zachovaná všeobecná vierohodnosť jej výpovede a je zachovaná aj
špecifická vierohodnosť jej výpovede. Menovaná je priemerne inteligentný jedinec, jej kognitívne funkcie
sú zachované na veku primeranej úrovni, jej reality index je v poriadku. Poškodená nemá sklony
skresľovať realitu, neboli u nej zistené sklony ku konfabuláciam.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu okresný súd zistil, že obhliadka bola vykonaná na Y. ranč Dunajský
Klátov 600 dňa 29.06.2015 medzi 09.00 hod. a 12.20 hod. Na zemi v chodbe sa nachádzajú rozhádzané
veci, kôš na bielizeň prútený, v ktorom je diera. Po ľavej strane koša na bielizeň na dlažbe sa nachádza
biologická stopa označená číslom 5a. Tiež sa tu nachádza nočná košeľa so stopami krvi označená
číslom 5b. Na podlahe sa nachádza peňaženka s osobnými dokladmi na meno R. U..

Okresný súd na záver skonštatoval, že po vyhodnotení všetkých dôkazov tak jednotlivo ako i v
ich súhrne mal dostatočne za preukázané, že obžalovaný sa dopustil spáchania skutku, ktorý mu
obžaloba kladie za vinu. Spáchanie skutku podľa názoru súdu po doplnení dokazovania bolo dostatočne
preukázané výpoveďou poškodenej R. Y. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.09.2019, kedy

poškodená podrobne, objektívne, konzistentne opísala udalosti zo dňa 29.06.2015, teda akým
spôsobom obžalovaný na ňu zaútočil, spôsobil jej rôzne zranenia, podrobne sa vyjadrila aj k dĺžke
samotného útoku, ku skutočnosti, že počas trvania útoku obžalovaného viackrát bola pri vedomí ako i
v bezvedomí. Priamo obžalovaného usvedčila zo spáchania zločinu lúpeže v tom smere, že ona svoju
peňaženku mala uloženú v kabelke v predsieni, pričom z vyhotovenej fotodokumentácie vyplynulo,

že jej peňaženka bola otvorená a ležala na zemi a chýbajú z nej peniaze vo výške 140 eur. Tomu
nasvedčuje aj zápisnica o obhliadke miesta činu, v ktorej je uvedené, že na podlahe izby č. XX sa
nachádzala peňaženka s osobnými dokladmi na meno R. U., pričom v peňaženke žiadne peniaze
neboli. Vierohodnosť výpovede poškodenej R. Y. bola preukázaná podľa názoru okresného súdu
znaleckým dokazovaním, záverom znaleckého posudku znalkyne Mgr. Vladimíry Némethovej, ktorá

medzi inými uviedla, že poškodená nemá sklony skresľovať realitu, neboli u nej explorované sklony
ku konfabuláciam. Poškodená je schopná správne vnímať, pamätať a reprodukovať prežité udalosti.
Vzhľadom na závery znaleckého dokazovania okresný súd nemal pochybnosť o vierohodnosti výpovede
poškodenej, ktorá od začiatku jednoznačne usvedčila obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný bol v minulosti osemkrát súdne
trestaný, pričom niektoré jeho predchádzajúce odsúdenia už sú zahladené a hľadí sa na neho
akoby nebol odsúdený. Naposledy bol rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 13.03.2019,
sp. zn. 2T/81/2018, právoplatným dňa 18.03.2019 odsúdený pre prečin nebezpečného vyhrážania k
nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 1 roka. U obžalovaného okresný súd nezistil

žiadnu poľahčujúcu okolnosť, zistil však jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Tr. zák. Pri
použití § 38 odsek 4 Tr. zák. do úvahy prichádzalo podľa názoru okresného súdu uloženie súhrnného
trestu podľa § 42 odsek 1 Tr. zák. Trestná sadzba za zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Tr. zák. je
stanovená od 3 do 8 rokov. Pri použití § 38 odsek 4 Tr. zák. okresný súd obžalovanému uložil súhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom zvýšenej trestnej sadzby o 1/3-inu vo

výmere 4 roky 8 mesiacov pri súčasnom zrušení výroku o treste rozsudku Okresného súdu Galanta zo
dňa 13.03.2019, sp. zn. 2T/81/2018 v súlade s ustanovením § 42 odsek 2 Tr. zák. Keďže obžalovaný
v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku už bol vo výkone trestu odňatia slobody podľa § 48
odsek 2 písmeno b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Tr. por. obžalovaného okresný súd zároveň zaviazal aj k náhrade spôsobenej škody
pre poškodených R. Y. vo výške 1.458,60 eur z titulu bolestného a 140 eur z titulu vecnej škody, pre
G. Y. z titulu poškodených vecí vo výške 1.273,77 eur a pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s. vo
výške710,85eur,ktoráškodabolavtrestnomkonaníjednotlivýmipoškodenýmiriadneavčasuplatnená.

Podľa § 288 odsek 2 Tr. por. súčasne poškodená G. Y. so zvyškom jej nároku na náhradu škody bola
odkázaná na civilný proces.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil sám i
prostredníctvom obhajcu. V odvolaní uviedol, že poškodená mala dôvod na to, aby zmenila svoju
výpoveď pravdepodobne z dôvodu, že pred svojimi rodičmi tajila vzťah s obžalovaným a po útoku

svojim rodičom nevedela vysvetliť, čo hľadal obžalovaný v noci v jej izbe. Obžalovaný sa na začiatku
prípravného konania k spáchaniu prečinu porušovania domovej slobody priznal, avšak odmieta
akékoľvek podozrenie z lúpeže a z ublíženia na zdraví. Tvrdil, že poškodená mu dávala peniaze
dobrovoľne a dobrovoľne povedal otcovi poškodenej ako i jej sestre, že to bol on, kto bol u poškodenej v
noci. Zdôraznil, že poškodená s ním po útoku niekoľkokrát volala, čo vyvracia jej výpoveď, že po útoku

viackrát upadla do bezvedomia. Jej výpoveď je v rozpore s jej výpoveďou, v ktorej tvrdila, že svojej
matke povedala, že si na nič nepamätá. Namietal, že orgány činné v trestnom konaní peňaženku ani
nezaistili, nebola ani predmetom znaleckého skúmania, či sa na nej nachádzajú daktyloskopické stopy
od obžalovaného. Namietal tiež, že aj keď poškodená nemá sklony skresľovať realitu, neznamená to, že
ju nemôže skresľovať, ak to daná situácia vyžaduje. Načrtol značné pochybnosti ohľadom vierohodnosti
výpovede svedkyne O., pretože svedok nemá čo študovať zápisnicu o svojom výsluchu, ale svedok má

hovoriť pravdu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol, resp. navrhol, aby odvolací súd
zmenil právnu kvalifikáciu skutku na prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek
2 písmeno a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písmeno d) Tr. zák. a obžalovanému uložil trest odňatia
slobody na dolnej hranici trestnej sadzby.

Obžalovaný v ďalšom podaní (č. l. 557 - 559) namietal, že nebol vypočutý taxikár, pretože on môže
potvrdiť, že mal u seba peniaze. Opakovane uvádzal, že mal vzťah s poškodenou. Zarábal 1000 eur
mesačne, mal pri sebe 200 eur a prečo by lúpil pre 140 eur. Navrhol vypočuť poškodenú, taxikára a
svedka S.. Poukázal i na komunikáciu s poškodenou formou sms správ.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry,
obhajca obžalovaného a splnomocnená zástupkyňa poškodenej R. Y.. Verejné zasadnutie sa konalo v
neprítomnosti poškodených strán, ktorí o termíne verejného zasadnutia boli riadne a včas upovedomení
a v neprítomnosti obžalovaného, ktorý žiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti

(žiadosť obžalovaného zo dňa 19.09.2020). Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí
navrhol odvolaciemu súdu odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. K tomuto návrhu
sa pripojila splnomocnená zástupkyňa poškodenej. Obhajca obžalovaného predniesol konečný
návrh zhodne s písomným odôvodnením odvolania. Zároveň odvolací súd na verejnom zasadnutí
zamietol návrh na doplnenie dokazovania obžalovaného, nakoľko tento návrh považoval za nedôvodný

(poškodená v konaní vypočutá už bola a ďalší svedkovia neboli prítomní pri skutku).
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa§316odsek1 Trestnéhoporiadku,odvolacísúdzamietneodvolanie,akbolopodanéoneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,

ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.
Podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 odsek 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré

majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Trnave podľa § 317 odsek 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Apelačnýmdôvodomzrušenianapadnutéhorozsudkubolaskutočnosť,žesúdprvéhostupňanesprávne
ustálil zistený skutkový stav veci, ktorý tak potom podradil pod nesprávnu právnu kvalifikáciu. Zistený
skutok totiž nevykazuje znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1 Tr. zák.

V prvom rade je treba uviesť, že výpoveď poškodenej R. Y. aj odvolací súd hodnotí ako výpoveď
dôveryhodnú. Jej výpoveď nebola ničím spochybnená, aj keď obžalovaný sa o to snažil celé trestné
konanie.

Ďalej treba uviesť, že poškodená na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.09.2019 (č. l. 512)

jednoznačne uviedla, že obžalovaný od nej nič nežiadal. Chybou prokurátora nebola prečítaná výpoveď
z prípravného konania poškodenej (č. l. 123), kde uviedla, že „keď ma bil, pritom odo mňa žiadal,
aby som mu dala peniaze, napokon mi z peňaženky zobral to, čo som tam mala celkove 140 eur..“
Okresnýsúdtaknekritickyprevzalskutkovýdejzobžalobyazistenýskutkovýstavnepremietoldovýroku
o vine napadnutého rozsudku. Keby tak urobil, zistil by, že právna kvalifikácia zločinu lúpeže je tak

neudržateľná. Z pohľadu odvolacieho súdu nebolo možné vec vrátiť súdu prvého stupňa na doplnenie
dokazovania v neprospech obžalovaného, nakoľko odvolanie bolo podané len v jeho prospech.

Obžalovanému bolo preukázané bez akýchkoľvek pochybností, že neoprávnene vnikol do obydlia iného
a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím, ku ktorému konaniu sa napokon priznal (!) a

poškodenej R. Y. aj úmyselne ublížil na zdraví, čo potvrdzujú závery znaleckého posudku znalca MUDr.
Milana Zbořila.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že znalcom dokumentované zranenia boli spôsobené vyššie
menovanej poškodenej konaním obžalovaného. Tieto zranenia poškodenej majú pritom povahu

ublíženia na zdraví v zmysle § 123 odsek 2 Tr. zák., pretože išlo o poškodenie zdravia iného, ktoré
si objektívne vyžiadalo určitú dobu liečenia a tým aj určité obmedzenie v obvyklom spôsobe života
(v zmysle znaleckého posudku obvykle do 4 týždňov). Konanie obžalovaného preto naplnilo aj znaky
skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Tr. zák. a to aj z hľadiska subjektívnej
stránky konania obžalovaného, pretože tu celkom jednoznačne mohol reálne predvídať a musel vedieť,

že jeho konanie spôsobí zranenia (otras mozgu, pomliaždenie a odreniny záhlavia, tváre a podobne),
čo si bude musieť vyžiadať aj lekárske ošetrenie, prípadne liečenie. Obžalovaný preto zjavne chcel
poškodenej spôsobiť ublíženie na zdraví v zmysle § 123 odsek 2 Tr. zák.

Odvolací súd k ďalším námietkam obžalovaného uvádza, že súd vykonávajúci dokazovanie vo veci,

čo do rozsahu dokazovania nie je viazaný návrhmi strán ani ich názormi. Je výlučne na jeho
zvážení, vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého
naopak nie je právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je
vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila (argumenta ponderantur, non numerantur). Rovnako, v zmysleuvedeného súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu strany na doplnenie dokazovania. Vykonanie
a hodnotenie dôkazov odlišne od predstáv a želaní obžalovaného tak neznamená dôkaznú núdzu,
prípadne porušenie jeho práva na obhajobu. Odvolací súd preto návrh na doplnenie dokazovania

obžalovaného zamietol, nakoľko tento považoval za nadbytočný (skutkový stav bolo možné spoľahlivo
zistiť vykonanými dôkazmi súdom prvého stupňa).

K výroku o vine treba uviesť, že tu okresný súd pochybil, keď obžalovanému ukladal súhrnný trest
(nevedno ako k takejto nesprávnej a nezákonnej úvahe vôbec dospel). Opäť pochybením zo strany

prokurátora, keďže tento odvolanie v neprospech nepodal, nebolo možné tento nezákonne uložený trest
reparovať, nakoľko odvolanie bolo podané len v prospech obžalovaného.

Platí totiž, že súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného súbehu, a to len vtedy, ak páchateľ
bol za časť retrospektívne sa zbiehajúcej trestnej činnosti odsúdený a ak možno na takéto odsúdenie
prihliadať. Súd teda páchateľa odsudzuje za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého

stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého
stupňa za iný trestný čin sa v zmysle § 42 rozumie prvý odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin, bez
ohľadu na to, že v riadnom alebo mimoriadnom opravnom konaní bol tento rozsudok zrušený, pokiaľ sa
toto opravné konanie skončilo právoplatným odsúdením páchateľa. Ak obvinený spáchal ďalší trestný
čin po právoplatnosti prvého odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa, hoci bol tento rozsudok v

neskoršom konaní zrušený a v rovnakej veci bol vyhlásený nový rozsudok, ktorému teda spáchanie
ďalšieho trestného činu predchádzalo, nepôjde o súbeh trestných činov, ale o recidívu, a preto uloženie
súhrnného trestu je vylúčené.

Skutok obžalovaný v tejto prejednávanej trestnej veci spáchal dňa 29.06.2015 a skutok vo veci

Okresného súdu Galanta, sp. zn. 2T/81/2018 obžalovaný spáchal dňa 01.06.2018. V tejto prejednávanej
veci prvý odsudzujúci rozsudok bol vyhlásený dňa 27.09.2017. Z uvedeného je potom zrejmé, že v tomto
prípade nejde o súbeh trestných činov.

Krajský súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Tr. zák., nakoľko sa

obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a dve priťažujúce okolnosti
podľa § 37 písmeno h) Tr. zák., teda, že spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písmeno m) Tr.
zák., teda, že už bol za trestný čin odsúdený. Keďže prevažoval pomer priťažujúcich okolností, bolo
nutné zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Odvolací súd tak mohol
obžalovanému ukladať trest v rozpätí 2 roky 4 mesiace až 5 rokov (trest ukladal podľa zásad na uloženie

úhrnného trestu).

K samotnému trestu je potrebné uviesť, že je právnym následkom trestného činu a preto musí byť
úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného
určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd

vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j.
či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a
ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.

Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti
pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok
na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen
odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva

ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce,
varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.
Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
Majúc na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská pre jeho ukladanie, dospel krajský súd
k záveru, že trest uložený vo výmere so zarátaním väzby v tejto trestnej veci a zarátaním výkonu trestu
vo veci Okresného súdu Galanta, sp. zn. 2T/81/2018 je trestom zákonným, primeraným a spravodlivým.

Takto uložený trest vo svojom súhrne odvolací súd považoval za zodpovedajúci pravidlám individuálnej
ako aj generálnej prevencie na ochranu spoločnosti.

Krajský súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko
obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti vo výkone
trestu odňatia slobody za spáchanie úmyselného trestného činu.

Krajský súd ďalej prevzal z napadnutého rozsudku výrok o zaviazaní obžalovaného k náhrade škody
poškodeným, nakoľko títo si nárok na náhradu škody uplatnili riadne a včas. Keďže poškodená G. Y. -
JK Czajlik ranč si uplatnila nárok na náhradu škody vo väčšom rozsahu, bolo potrebné ju so zvyškom
nároku na náhradu škody odkázať na civilný proces.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku
krajského súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.