Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. september 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118287675
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6118287675.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu W. J., I.. XX.
XX. XXXX, M. H. XXXX/XX, XXX XX Z. Z., zast. JUDr. Zuzanou Bejdovou, LL.M., Skuteckého 30, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 37827014 proti žalovanému J.N. J., I.. XX. XX. XXXX, Z. XXXX/XX, XXX XX
Z. Z., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j epodielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnostiam a to k rodinnému domu súpisné

číslo XXX s príslušenstvom, postavenom na parcele registra H., parcelné č. XXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2, k parcele registra H., parcelné č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2, k parcele registra H., parcelné č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2, k parcele
registra H., parcelné Č.. XXXX - orná pôda o výmere X XXX m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XX
Okresného úradu Z. Z., odbor katastrálny, pre obec M., katastrálne územie M..

Súd p r i k a z u j nehnuteľnosti rodinný dom, súpisné číslo XXX s príslušenstvom, postavený na

parcele registra H., parcelné č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcelu registra
H., parcelné č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcelu registra H., parcelné
č. XXX/X - záhradu o výmere XXX m2 a parcelu registra H., parcelné č. XXXX - orná pôda o výmere
X XXX m2, zapísané na liste vlastníctva č. XX Okresného úradu Z. Z., odbor katastrálny, pre obec M.,
katastrálne územie M., do výlučného vlastníctva žalobcu.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového
spoluvlastníctva sumu 35 500,-- Eur v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

Znalec Ing. arch. W. J. m á nárok voči žalovanému na náhradu znalečného v plnom rozsahu, ktoré
je povinný uhradiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia, v ktorom bude rozhodnuté o jeho výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12. 06. 2018 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - rodinnému domu s príslušenstvom ako aj k priľahlým pozemkom,
ku ktorým je podielovým spoluvlastníkom v podiele 3/4 a žalovaný v podiele 1/4. Nehnuteľnosti žiadal
prikázať do svojho výlučného vlastníctva s tým, že vyplatí žalovanému z titulu vyporiadania sumu 22
900,-- Eur.

2. Žalovaný súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam. Nesúhlasil s navrhovaným spôsobom ako aj s hodnotou predmetnej nehnuteľnosti.3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, ich zástupcov, znaleckým posudkom znalca Ing. arch.
W. J. Č.. X/XXXX, výpisom z Y. N.. Ú.. M. Č.. XX, spisom 24D/596/2015, 24D/575/2016 tunajšieho
súdu, korešpondenciou strán, ich písomnými vyjadreniami, znaleckým posudkom č. XX/XXXX E. R.. Š.

B., ohliadkou na mieste samom, svedeckou výpoveďou syna žalovaného J. J., čestným prehlásením
žalovaného zo dňa 24. 05. 2013, návrhom na vklad do katastra nehnuteľností 1/4 predmetných
nehnuteľností v prospech syna žalovaného a zistil tento skutkový stav:

4. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný je jeho brat. Sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných

nehnuteľností, ktorých podiely nadobudli po svojich právnych predchodcoch - rodičoch. On sám je
väčšinový spoluvlastník v rozsahu 3 a mal záujem získať od žalovaného jeho podiel. Jednal s ním, ale k
mimosúdnej dohode nedošlo. Chcel mu vyplatiť v zmysle znaleckého posudku R.. B. Č.. XX/XXXX sumu
22 900,-- Eur, s čím on nesúhlasil. Požadoval sumu 33 750,-- Eur, pričom podaním zo dňa 04. 06. 2018
túto sumu zvýšil na 40 000,-- Eur, v ktorej sume mali byť zahrnuté aj investície do tejto nehnuteľnosti.

5. Z uvedených dôvodov žiadal žalobe vyhovieť a prikázať predmetné nehnuteľnosti do jeho výlučného
vlastníctva s tým, že reálna deľba rodinného domu nie je možná. Uviedol, že ich vzťahy sú vážne
narušené už od detstva a zhoršili sa po tom, čo otec na neho prepísal polovicu domu v roku 2010.

6. V rodinnom dome býva jeho syn od roku 2016 s rodinou. On sám má vyriešenú bytovú otázku, rovnako

aj žalovaný, ktorý býva v rodinnom dome v N..

7.Vzhľadomkichzhoršenýmvzťahomnesúhlasilanisnávrhomžalovaného,žebybolprikázanýrodinný
dom do jeho výlučného vlastníctva a žalovanému pripadnú do výlučného vlastníctva pozemky za domom
ako aj hospodárske budovy, keďže by sa stal rukojemníkom v dome pre spoločný prístup k pozemkom

a hospodárskym budovám za domom.

8. Žalovaný súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu. Mal
za to, že tento je reálne deliteľný a to podľa výšky ich podielov. Žiadal prikázať do jeho výlučného
vlastníctva celý suterén + dve izby z bytu na 1. poschodí v zmysle nákresu pripojeného na č. l. 139

spisu. V súčasnej dobe býva v suteréne jeho syn, ktorý dobre vychádza so synom žalobcu, ktorý býva
na 2. podlaží.

9. Nesúhlasil s navrhnutou hodnotou predmetných nehnuteľností. Žiadal na túto skutočnosť nariadiť
znalecké dokazovanie, rovnako aj na možnosť ním navrhovanej reálnej deľby.

10. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. arch. Marekom Falisom, ktorý vypracoval
znalecký posudok po ohliadke na mieste samom. K vypracovaniu prizval aj znalkyňu Ing. Martu Čabovú
z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie hodnoty poľnohospodárskej pôdy za účelom určenia všeobecnej
hodnoty ornej pôdy vedenej na LV č. XX N.. Ú.. M., B. H.-N. XXXX. Vo svojom znaleckom posudku č.

6/2019 zo dňa 05. 12. 2019 určil celkovú všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností sumou 142
000,-- Eur.

11. Vo vzťahu k možnosti reálnej deľby rodinného domu uviedol, že vertikálnou rovinou nie je reálna
deľba možná z hľadiska stavebno-technického.

Reálna deľba nehnuteľnosti horizontálne nie je možná. Vzhľadom na skladbu vlastníctva s poukazom na
účel rozdelenia nehnuteľnosti, by nebola splnená požiadavka na samostatné spravovanie nehnuteľnosti
bez účasti spoluvlastníka v zmysle zákona č. 182/1993 Zb. .

12. Strany nemali výhrady k vypracovanému znaleckému posudku znalca Ing. arch. Mareka Falisa.

Sporným zostala komu majú byť prikázané predmetné nehnuteľnosti.

13. S návrhom žalovaného, že odkúpi v zmysle stanovenej ceny znalcom v konaní podiel žalobcu, tento
nesúhlasil.

14. Z výpovedí syna žalovaného na ohliadke na mieste samom bolo zistené, že býva v suterénnych
priestoroch domu od leta roku 2017. Začal tam bývať s priateľkou, ktorá tam v čase ohliadky už
nebývala. Riešia inú možnosť bývania. Potrebujú sa dostať do väčšieho. Pred posledným pojednávanímpreviedol žalovaný na syna svoj podiel, pričom však o návrhu na vklad nebolo rozhodnuté a konanie
bolo prerušené.

15. Predmetom sporu bol návrh žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti.

16. Podľa § 142 ods. 1 O. z., ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie

veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
(2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci
za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

17. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami nedošlo pred podaním žaloby na súd k mimosúdnej
dohode. Hlavným dôvodom bola nezhoda ohľadom výšky všeobecnej trhovej hodnoty predmetnej
nehnuteľnosti.

18. Až v priebehu konania žalovaný navrhol jej reálnu deľbu.

19. Ustanovenie § 142 ods. 1 O. z. primárne preferuje reálnu deľbu veci v podielovom spoluvlastníctve
a až keď táto nie je dobre možná, prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd nie je viazaný

návrhom na spôsob vyporiadania.

20. Súdna prax vo vzťahu k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k domu rozdelením na bytové
jednotky vychádza z toho, že vzhľadom k zneniu ustanovenia § 142 ods. 1 O. z. takýto spôsob
vyporiadania neprichádza do úvahy vždy. Pri posudzovaní otázky, či je takéto rozdelenie veci dobre

možné, nemožno vychádzať len z technického alebo právneho hľadiska, ale je potrebné prihliadnuť aj
k iným okolnostiam z hľadiska ďalšieho možného spolužitia účastníkov v jednom dome. K rozdeleniu
domu na jednotky potom môže dôjsť len v prípade, kedy vzťahy medzi účastníkmi pri užívaní domu sú
po dlhšiu dobu nekonfliktné a ich nezhody nevyžadujú rozhodovanie súdu podľa § 139 O. z.

21. V prípade rozhodovania o prikázaní veci do výlučného vlastníctva jedného z podielových
spoluvlastníkov sú síce hlavnými kritériami uvedenými v § 142 ods. 1 O. z. účelné využitie veci a veľkosť
podielov, ale tiež násilné správanie sa podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

22. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že reálne rozdelenie nehnuteľností nie je možné. Boli

tiež preukázané dlhodobo zlé vzťahy strán navzájom ako aj bránenie zo strany žalovaného, resp. jeho
syna, ktorý túto nehnuteľnosť užíva, v riadnom užívaní nehnuteľnosti (zamedzenie prístupu k zdroju
vykurovania, resp. k jeho oprave). Na základe vykonaného dokazovania súd mal za to, že vyporiadanie
podielovéhospoluvlastníctvapojehozrušenímôžebyťrealizovanéjedineprikázanímcelejvecijednému
zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu stanovenú znalcom.

23. Pri rozhodovaní súd vychádzal z toho, že obe strany majú vyriešenú bytovú otázku. Každý vlastní
rodinný dom. Obe strany chceli predmetnú nehnuteľnosť poskytnúť pre vyriešenie bytovej otázky ich
detí.

24. Súd potom prihliadol na veľkosť podielu zo strany žalobcu ako aj účelnosť využitia tejto nehnuteľnosti
a prikázal predmetnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorého syn v nej býva od roku
2017 so ženou a maloletým dieťaťom. Tiež prihliadol aj na postoj žalovaného k nadobudnutiu predmetnej
nehnuteľnosti pred začatím konania najmä v priebehu dedičského konania po matke účastníkov .

25. Z rovnakých dôvodov súd nevyhovel návrhu na prikázanie do výlučného vlastníctva žalovaného
pozemkov a časti hospodárskych budov za domom v zmysle jeho návrhu zo dňa 08. 01. 2019 /č. l.
156 spisu/. Prístup k pozemkom a k hospodárskym budovám nachádzajúcich sa za rodinným domomje možný len cez dvor popri rodinnom dome. Žalovaný pritom vlastní iné pozemky, ktoré obrába a získal
ich po rodičoch.

26. Aj keď predmetnú nehnuteľnosť užívajú deti účastníkov, títo ich však výrazne ovplyvňujú v správaní
sa vo vzťahu k jej užívaniu a zjavne aj do budúcna bez ohľadu na zmenu vlastníctva /v prípade prevodu

podielu žalovaného na jeho syna/ by naďalej ovplyvňovali spôsob užívania a nakladania s ňou.
Intenzita a charakter týchto nezhôd vyplynula aj z prejavov strán na pojednávaní, na ohliadke na mieste
samom, z pripojených listinných dôkazov, napr. čestného prehlásenia z č. l. 211 spisu, vyjadrenia
žalovaného na pojednávaní 14. 12. 2018 (že prístup syna žalobcu je umožnený ku kotlu len za účasti
jeho syna).

27. Je potom v záujme oboch strán, ako aj samotnej nehnuteľnosti, aby spor bol vyriešený prikázaním
do vlastníctva len jednému, v danom prípade väčšinovému spoluvlastníkovi.

28. Tesne pred posledným pojednávaním žalovaný uviedol, že uzatvoril darovaciu zmluvu ohľadom
svojho podielu k predmetným nehnuteľnostiam v prospech svojho syna.

Súd vzhľadom k dĺžke a priebehu konania a návrhu zástupkyne žalobcu napriek tomu rozhodol a
vychádzal zo stavu, aký existoval v čase rozhodovania.

29. Aj keby však došlo k zavkladovaniu tejto darovacej zmluvy v prospech syna žalovaného, súd by z
rovnakých dôvodov musel aplikovať rovnaké kritériá pre rozhodovanie keďže aj keď by došlo ku zmene

v osobe spoluvlastníka, nedošlo by k faktickej zmene vo vzťahu k užívaniu tejto nehnuteľnosti, ani k
odlišnému posúdeniu kritérií uvedených v citovanom ustanovení § 142 ods. 1 O. z.

30.Žalovanýnapojednávanídňa28.02.2020uviedol,žepožadovalztituluvýplatyvyššiusumu,celkove
40000,--Eur,zdôvodujehoinvestícií,ktorézaživotarodičovinvestovalhlavnedosuterénnehobytu,súd

poznamenáva, že sa jednalo o investície vynakladané v čase, keď nebol podielovým spoluvlastníkom
predmetných nehnuteľností a investoval do cudzej veci - vo vlastníctve rodičov. Jeho vyjadrenie nebolo
možné považovať z hľadiska jeho obsahu a formy za vzájomný návrh, keďže absentovali náležitosti
riadneho návrhu (§ 132 CSP).

31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 a § 257 CSP vzhľadom ku
charakteru sporu, keď žalobu mohol podať ktorýkoľvek spoluvlastník. Ku vzniku sporu došlo z dôvodu,
že nedošlo ku vzájomnej dohode oboch strán. Spornosť základných prejudiciálnych otázok potrebných
pre rozhodnutie vo veci, prípadne pre uzatvorenie mimosúdnej dohody - výška všeobecnej hodnoty
predmetných nehnuteľností a spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva bola odstránená až na

základe vykonaného znaleckého dokazovania v konaní, ktoré navrhol žalovaný.

32. Podľa § 252 CSP každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú. Žalovaný navrhol znalecké
dokazovanie. Uhradil nielen súdom stanovenú zálohu 500,-- Eur, ktorá bola poukázaná znalcovi na
základe uznesenia súdu zo dňa 28. 04. 2020, ale aj priamo znalcovi sumu vo výške 500,-- Eur.

33. Časť vyúčtovaných a priznaných trov znalca zostala neuhradená /0,80,-Eur/. Súd rozhodol o nároku
na náhradu trov znalečného v zmysle § 262 ods. 1 CSP v súvislosti s ustanovením § 252 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť

podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jedenrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).