Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/63/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010207
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3820010207.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Beáty

Javorkovej a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci proti obžalovanému K. G., pre prečin opilstva podľa §
363 ods. 1 Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 23. septembra 2020 odvolanie obžalovaného
K. G. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 01. júla 2020, sp.zn.3T/43/2020, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e s a napadnutý
rozsudok vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný K. G. sa o d s u d z u j e podľa § 363 ods. 1 Tr. zák. s

použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Výroky o vine, treste prepadnutia veci a ochrannom liečení zostávajú týmto zrušením nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 01. júla 2020, sp.zn.3T/43/2020 bol obžalovaný K. G.

(ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného z prečinu opilstva podľa § 363 ods. 1 Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že po tom, ako sa požitím alkoholických nápojov priviedol do stavu nepríčetnosti,
dňa X.X.XXXX v čase okolo XX.XX hod. v rodinnom dome č. XXX v obci J. sa pokúsil poškodenej
P. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J. č. XXX, vyliať zhora na hlavu, z pohára, ktorý držal v ruke
doposiaľ presne nezistené množstvo kyseliny chlorovodíkovej (technickej 30-33%) s úmyslom spôsobiť
jej ujmu na zdraví, pričom ju chcel zasiahnuť do prednej časti hlavy, resp. tváre, avšak poškodená, keď
spozorovala, že sa ju obvinený snaží niečím obliať, tak sa inštinktívne snažila uhnúť v dôsledku čoho ju

obvinený kyselinou oblial len čiastočne, čím poškodenej svojím konaním spôsobil zranenia - poleptanie
hlavy, krku a spodnej pery, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie, liečbu a sťaženie obvyklého spôsobu
života poškodenej v doposiaľ presne nestanovenej dĺžke, pričom vzhľadom na spôsob spáchania a
okolnosti skutku mohol poškodenej spôsobiť ťažké zranenia poleptaním kyselinou v zmysle zohyzdenia,
poškodenia dôležitého orgánu, straty alebo podstatného oslabenia funkcie zmyslového ústrojenstva.

Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 363 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr.

zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. „per analógiam“ na trest odňatia slobody
vo výmere 26 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne okresný súd obžalovanému
podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uložil trest prepadnutia veci, a to 1 ks 0,5 l pohár Staroprameň, ktorýsa ako doličná vec nachádza v úschove na Okresnom súde Prievidza v Knihe vecí vzatých do úschovy
pod č.8/20. Vlastníkom prepadnutej veci sa podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. stáva štát. Okresný súd taktiež
podľa § 73 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému ochranné protialkoholické

liečenie ústavnou formou.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko bol v zákonnej lehote
napadnutý odvolaním obžalovaného pre nesprávnosť výroku o treste a o ochrannom opatrení, ktoré
zdôvodnil obžalovaný sám a aj prostredníctvom svojho obhajcu.

V písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu namietol výšku uložené
trestu, ktorý mu bol uložený rozsudkom okresného súdu. Z dôvodu, že trest vo výmere 26 mesiacov je
uložený mierne nad dolnú hranicu trestnej sadzby, ktorá je určená príslušnými ustanoveniami zákona,
požiadal odvolací súd, aby zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že uloží obžalovanému trest odňatia
slobody na spodnej hranici trestnej sadzby pri zohľadnení § 36 písm. l/ a j/ Tr. zák. a použití § 38 ods.

3, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. „per analógiam“.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania (podanie obžalovaného zo dňa 14.09.2020 doručené
tunajšiemu súdu dňa 17.09.2020) uviedol, že s vyjadrením okresného súdu nesúhlasí, nakoľko jeho
obhajca mu pri uzatváraní spisu v apríli 2020 oznámil, že poškodená neutrpela žiadne zranenia, ktoré by

si vyžiadali jej hospitalizáciu a taktiež to potvrdzuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, ktorý sa pred TV JOJ
vyjadril, že poškodená utrpela drobné zranenia, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie ani hospitalizáciu
a bola prepustená Tento rozhovor bol medializovaný a odvysielaný v hlavných správach o 19:00 hod.
Je zarážajúce, že pani sudkyňa na hlavnom pojednávaní nepovažovala za potrebné spomenúť tieto
skutočnosti a v samotnom rozsudku uvádza skutočnosti, ktoré boli neskôr vyvrátené a dáva mu za

vinu spôsobené zranenia, ktoré si nevyžiadali dlhodobú liečbu, nakoľko samotná poškodená po tomto
skutku neostala na PN a pokračovala v normálnom spôsobe života. Súd nezobral na návrh prokurátora,
ak aj obhajcu do úvahy poľahčujúcu okolnosť ani to, že pred spáchaním tejto trestnej činnosti viedol
riadny život, že v roku 2005 mal podmienku, v ktorej sa osvedčil a malo by sa na neho hľadieť ako na
netrestanú osobu. V záverečnej časti rozsudku je spomenuté mimoriadne zníženie trestu, k čomu podľa

neho nedošlo, keďže bol odsúdený na 26 mesiacov nepodmienečne. Preto žiada krajský súd, aby v tejto
veci konal sám, nakoľko je zrejmé, že Okresný súd Prievidza po medializácii tohto prípadu neobjektívne
a pod tlakom médií rozhodol tak, ako je to uvedené v rozsudku zo dňa 1.7.2020. Chce podotknúť, v akom
citovom rozpoložení sa nachádzal za posledné obdobie, keď vyšla najavo nevere jeho manželky, pričom
za 25 rokov spoločného života sa žiadny násilný skutok z jeho strany voči poškodenej nikdy nestal. V

ten deň čistil motorku, ktorá mala ísť na predaj. Popíjal, čítal rozvodové papiere, kde bol ako hlavný
dôvod rozvodu uvedený jej dlhodobý mimomanželský vzťah. Nakoľko si tento skutok nepamätá, má za
to, že jeho konanie bolo skratové a zapríčinené alkoholom, čo ho absolútne neospravedlňuje. Chce ešte
raz podotknúť, že tento skutok, ktorý spáchal, úprimne ľutuje. Poškodenej sa písomne ospravedlnil ešte
v júni, čo jej spôsobil a strašne to ľutuje. Je ochotný sa podrobiť akýmkoľvek obmedzeniam v prípade

ponechanianaslobodeauloženímuprimeranéhotrestu.Sprihliadnutímnazdravotnýstavjehomaminy,
ktorá je po mozgovej príhode a brata, ktorý trpí roztrúsenou sklerózou a musí chodiť do Bratislavy na
injekcie a otcovi, ktorý býva v Čavoji, ku ktorému sa sťahuje a chce mu pomáhať popri zamestnaní,
nakoľko sa jedná o fyzickú ale aj finančnú pomoc.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza do konania verejného
zasadnutia krajského súdu, písomne bližšie nevyjadril.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby odvolací súd
zamietol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por., nakoľko považuje napadnutý

rozsudok vo všetkých jeho výrokoch za zákonný.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby odvolací súd zohľadnil aj
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. a s prihliadnutím aj na ustanovenia o mimoriadnom
znížení trestu uložil obžalovanému trest na samej dolnej hranici, ktorá je určená príslušnými

ustanoveniami zákona.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí dodal, že veľmi ľutuje uvedeného skutku. Moc si však z toho
nepamätá, nakoľko bol pod vplyvom alkoholu. Spolu viedli 25 rokov riadny rodinný život a takéto niečosa stalo len raz. V roku 2005 bol podmienečne odsúdený a odvtedy sa nič nestalo. Dal do poriadku
rodinný dom, do ktorého investoval veľké finančné prostriedky a taktiež kúpil rodinné auto. Obaja jeho
rodičia sú chorí, a taktiež jeho mladší brat trpí vážnym ochorením, a to roztrúsenou sklerózou. Chcel by

im na slobode pomáhať, keďže je živnostníkom a má sľúbenú prácu.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., na verejnom zasadnutí dňa 23. septembra 2020 na podklade podaného odvolania obžalovaného

pre nesprávnosť výrokov o treste a ochrannom opatrení, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené
dňa 27. júla 2020, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o treste a
ochrannom opatrení napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné. Nezistil pritom chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolania obžalovaného vyplýva, že odvolanie neobsahuje
žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu
chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť
napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je
neodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním)aktorýchsprávnosťodvolacísúdnemohol
preskúmavať, pochybil vo výroku, ktorým podľa § 363 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák.,

§ 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. „per analogiam“ uložil
obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 26 mesiacov nepodmienečne, pretože takto uložený
trest obžalovanému okresným súdom je neprimeraný a pri jeho ukladaní boli porušené ustanovenia
Trestného zákona.

Obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu opilstva podľa § 363 ods. 1 Tr. zák., za ktorý zákon
ustanovujetrestnúsadzbutrestuodňatiaslobodysdolnouhranicouvovýmere3rokovahornouhranicou
vo výmere 8 rokov. Obžalovaný sa požitím alkoholu z nedbanlivosti priviedol do stavu nepríčetnosti, v
ktorom sa dopustil konania, ktoré má inak znaky zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.
s poukazom na § 123 ods. 3 písm. d/, e/, f/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.

Odvolací súd zistil, že okresný súd pri ukladaní trestu odňatia slobody obžalovanému pri určení jeho
výmery a spôsobu jeho výkonu postupoval v rozpore so zákonom a uložil neprimerane mierny trest
odňatia slobody. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu na rozdiel od okresného súdu, ktorý
vzhliadol na strane obžalovaného len jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., vzhliadol

tri poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, písm. l/ a písm. n/ Tr. zák. Súčasne odvolací súd zistil, že
v predmetnej trestnej veci sú splnené zákonné podmienky na zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej
sadzby trestu ustanoveného v osobitnej časti Trestného zákona v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu nedôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho

následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle §
34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené
v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného
prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri

ukladanítrestunepostupovalvsúladesustanoveniami§34ods.1,ods.3aods.4Tr.zák.a §38Tr.zák.

Odvolací súd na rozdiel od okresného súdu zistil v predmetnej trestnej veci tri poľahčujúce okolnosti, a
to podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., že obžalovaný pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život, podľa
§ 36 písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný k trestnej činnosti priznal a úprimne ju oľutoval (túto poľahčujúcu

okolnosť správne priznal i okresný súd) a podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., že obžalovaný napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, keďže na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o
vine a okresný súd jeho vyhlásenie prijal. Na druhej strane odvolací súd rovnako ako okresný súd u
obžalovaného nezistil ani jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák.Pokiaľ ide o priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., že obžalovaný pre spáchaním
predmetného trestného činu viedol riadny život, odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný

má obe predchádzajúce odsúdenia (jedno z roku 1996 a jedno z roku 2005) zahladené, takže sa v
oboch prípadoch na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Od posledného odsúdenia pritom uplynulo viac
ako 14 rokov, pričom počas tejto doby obžalovaný nespáchal žiadnu trestnú činnosť a ani priestupok. Z
ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na obžalovaného vyplýva, že
obžalovaný doteraz nebol postihnutý za priestupok.

K priznaniu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. odvolací súd uvádza, že podľa § 257
ods. 7 Tr. por., ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma, súčasne vyhlásil, že dokazovanie
v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná, tak obžalovaný takýmto postupom
umožní prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované
s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. V rámci súdneho konania podľa § 275 ods. 5 Tr.

por., po priznaní viny páchateľom (obžalovaným) sa postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 aj písm.
h/ Tr. por., t. j. že súd pred rozhodovaním o prijatí alebo neprijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257
ods. 1 Tr. por. formou otázok zisťuje, či sa obžalovaný „dobrovoľne priznáva a uznáva vinu za spáchaný
skutok, ktorý v obžalobe kvalifikuje ako trestný čin“, čím pri kladnej odpovedi napĺňa podmienku uvedenú
v ustanovení § 36 písm. n/ Tr. zák. (viď. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.4 Tdo

63/2016 zo dňa 25. októbra 2016).

Je taktiež potrebné zdôrazniť, že poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. spočívajúca v
napomáhaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré
sú určené na objasňovanie trestnej činnosti, teda nielen orgánom činným v trestnom konaní (§ 10 ods. 1

Tr. por.), ale aj súdu (§ 10 ods. 2 Tr. por.). Aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák.,
t.j. že páchateľ napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti možno preto priznať
aj v prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny (§ 257 Tr. por.).
Takúto možnosť pritom nevylučuje ani stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 27. júna 2017, sp.zn.Tpj/55/2016, uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov

SR 5/2017 pod č.44.

Pokiaľ ide o splnenie zákonných podmienok na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu
trestu ustanoveného Trestným zákonom, odvolací súd na podklade dôvodne podaného odvolania
obžalovaného dospel k záveru, že v predmetnej trestnej veci sú splnené zákonné podmienky na postup

podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., je potrebné uviesť, že podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.
môže súd páchateľovi znížiť (uložiť) trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom, ak
vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej

sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia vyplýva,
že hoci neviaže jeho aplikáciu na „výnimočné“ okolnosti prípadu, ani na „mimoriadne“ pomery páchateľa,
už z názvu ustanovenia § 39 Tr. zák. a jeho výkladu vyplýva, že ide o mimoriadne zníženie trestu
odňatia slobody a nie o pravidelný postup súdu. Z uvedeného dôvodu sa použitie ustanovenia § 39

ods. 1 Tr. zák. nemôže odôvodniť len bežne sa vyskytujúcimi skutočnosťami, ale súd môže pristúpiť k
mimoriadnemu zníženiu trestu len za existencie takých okolností alebo pomerov, ktoré sa u trestných
činov a ich páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Práve
táto ich výnimočnosť alebo neštandardnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom
ustanovenej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu trestu

by postačoval aj trest kratšieho trvania. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím
na povahu, závažnosť činu a osobu páchateľa preto trestný zákon umožňuje súdu na túto situáciu
reagovať možnosťou mimoriadneho zníženia trestu aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej
zákonom, pričom je dôležité, aby súd jeho uplatnenie vždy argumentačne odôvodnil takým spôsobom,
aby nevznikli žiadne pochybnosti o oprávnenosti použitia tohto ustanovenia. V posudzovanej veci

odvolací súd zistil také mimoriadne okolnosti prípadu, prípadne mimoriadne pomery páchateľa, ktoré
odôvodňujú aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák.Okolnosťami prípadu z hľadiska použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv
na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možností nápravy páchateľa.
Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno tiež odôvodniť i okolnosťami, ktoré sú znakom

príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené,
výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov a preto odôvodňujú zhovievavejší
prístup pri ukladaní trestu, pričom medzi takéto skutočnosti by bolo možné zaradiť napr. spáchanie
trestného činu pod tlakom závislosti alebo podriadenosti, spáchanie trestného činu pod vplyvom hrozby
alebo nátlaku, či pod vplyvom ťaživých rodinných pomerov, ktoré si páchateľ nezavinil sám. Za okolnosti

prípadu, ktoré by si zasluhovali osobitnú pozornosť a ktoré by umožňovali aplikáciu ustanovenia §
39 ods. 1 Tr. zák., možno teda v niektorých prípadoch považovať aj viac významných poľahčujúcich
okolností, medzi nimi z hľadiska možností nápravy páchateľa aj jeho priznanie sa k trestnému činu a
jeho úprimné oľutovanie, pritom pri nedostatku priťažujúcich okolností a najmä za predpokladu, že nie
sú dané okolnosti, ktoré podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby a pokiaľ táto bola v konkrétnom
prípade aj použitá. Z hľadiska okolností prípadu preto prichádza do úvahy aplikácia § 39 ods. 1 Tr. zák.,

nakoľko na strane obžalovaného odvolací súd vzhliadol 3 významné poľahčujúce okolnosti v zmysle §
36 Tr. zák. a nevzhliadol ani jednu priťažujúcu okolnosť. V danom prípade pritom neboli dané okolnosti,
ktoré by podmieňovali použitie vyššej trestnej sadzby. Taktiež odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že
za obdobie 23 rokov riadneho spoločného manželského spolužitia obžalovaného s poškodenou, išlo v
danom prípade o ojedinelé konanie obžalovaného voči poškodenej.

Pokiaľ ide o pomery páchateľa, ktoré by boli tak pozoruhodné, že by boli dôvodom na aplikáciu
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., tieto u obžalovaného sú dané. Za pomery páchateľa (v podstate za
pomery osobitného zreteľa) treba považovať rodinné a osobné pomery, ktoré sú v stave u každého
páchateľa pri uložení trestu vyvolať osobitne citeľný dopad. V podstate ide o pomery (rodinné, osobné),

ktoré existujú nie v čase páchania činu, ale v čase ukladania trestu a za takéto pomery páchateľa
treba považovať predovšetkým narušený zdravotný stav, starostlivosť o početnú rodinu a skutočnú
odkázanosť viacerých osôb na príjem zo zárobkovej činnosti páchateľa. Odvolací súd má za to, že
pomery obžalovaného ako páchateľa predmetnej trestnej činnosti sú takého charakteru, že ich možno
hodnotiť ako bežne sa nevyskytujúce (mimoriadne). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na

skutočnosť, že obaja rodičia obžalovaného sú dlhodobo chorí a jeho mladší brat trpí vážnou chorobou,
a to roztrúsenou sklerózou. Obžalovaný je pritom živnostník a chce sa starať o svoju rodinu, ktorá je v
neľahkej životnej situácii. Odvolací súd prihliadol na aktuálnu situáciu v rodine obžalovaného, pričom v
zmysle § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel

k záveru, že takéto pomery obžalovaného zakladajú zákonné podmienky na postup podľa § 39 ods. 1
Tr. zák.

Na podklade dôvodne podaného odvolania obžalovaného pre nesprávnosť výroku o treste odvolací súd
zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok v celom výroku o treste a

pochybenie okresného súdu napravil sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. tak, že obžalovanému
uložil podľa § 363 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, l/, n/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr.
zák. trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon podľa §
48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Takto stanovený
trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1 až

4 Tr. zák. konkrétnej miere závažnosti spáchaného trestného činu vyplývajúcej z jeho povahy a spôsobu
spáchania, zisteným poľahčujúcim okolnostiam, ako aj pomerom obžalovaného a možnostiam jeho
nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia
slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného
spoločnosťou.

Odvolací súd v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných 10
rokoch pred spáchaním uvedenej trestnej činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný
trestný čin.

Pokiaľ ide o výrok o uloženom ochrannom protialkoholickom liečení ústavnou formou, odvolací súd
dospel k záveru, že okresný súd správne a v súlade s ustanovením § 73 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák.,
§ 74 Tr. zák. uložil obžalovanému vyššie uvedené ochranné opatrenie a jeho uloženie v napadnutomrozsudkuivecnesprávneapresvedčivozdôvodnil.Vtomtosmeresaodvolacísúdsozávermiokresného
súdu v celom rozsahu stotožnil a v celom rozsahu na ne odkazuje.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú
nezmenené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.