Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. október 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/143/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120204673
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5120204673.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v spore navrhovateľky: R. G. Y., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Z. XXXX/XX, XXX XX R., proti odporcovi: W. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/
XX, XXX XX R., zastúpenému JUDr. Martou Wertlenovou, advokátkou so sídlom Predmestská 8537/2B,
010 01 Žilina, IČO: 35 657 073, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu

proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 41C/30/2020-44 zo dňa 20. apríla 2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 41C/30/2020-44 zo dňa 20. apríla 2020 potvrdzuje.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd uložil odporcovi, aby dočasne nevstupoval do

rodinného domu súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parcele registra “C“ evidovanej na
katastrálnej mape pod č. 4921/14 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 396 m2, ktorý je zapísaný na
LV č. XXXX pre okres: R., obec: R., katastrálne územie: R., a to až do právoplatného skončenia
konania o návrhu navrhovateľky o úplné vylúčenie odporcu z užívania rodinného domu
súp. č. XXXX postaveného na pozemku parcele registra “C" evidovanej na katastrálnej mape pod č.
4921/14 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 396 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX

pre okres: R., obec: R., katastrálne územie: R. (výrok I.). Súčasne uložil navrhovateľke, aby v lehote 30
dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala proti odporcovi žalobu o jeho úplné vylúčenie z užívania
predmetného rodinného domu súp. č. XXXX, alebo na obmedzenie tohto užívacieho práva podľa ust.
§ 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka (výrok II.). Napokon navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % trov konania (výrok III.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom, doručeným mu dňa 20.04.2020, sa

navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi dočasne
vstupovať do predmetného rodinného domu, a to až do právoplatného skončenia konania o obmedzení
užívacieho práva odporcu k uvedenému rodinnému domu. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom sú
manželia. Z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti: W., nar. XX.XX.XXXX a G., nar. XX.XX.XXXX.
Všetci štyria žijú spoločne v predmetnom rodinnom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve strán.
Prvýkrát po odporcovom fyzickom útoku na svoju osobu vyhľadala lekárske ošetrenie

dňa 18.08.2019. Ošetrujúca lekárka tento incident oznámila na polícií a vec bola riešená ako priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu. Odporca ju opätovne napadol dňa 23.02.2020. Svedkom incidentu
bol aj syn W.. Incident je opäť riešený ako priestupok. Dňa 17.03.2019 podala na odporcu trestné
oznámenie z podozrenia trestného činu týrania blízkej osoby. Dňa 10.04.2020 odporca po nej a deťoch
kričal tak, že z obavy o svoje zdravie a zdravie oboch detí privolala policajnú hliadku. Následne polícia
vykázala odporcu zo spoločného obydlia. Spolužitie s odporcom sa stalo neznesiteľným. Ako dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení navrhovateľka označila a predložila sobášny list strán, rodné listy ich detí,
výpis z LV č. XXXX, hlásenie úrazu zo dňa 18.08.2019, predvolanie na prejednanie priestupku, hlásenieúrazu zo dňa 23.02.2020, podanie trestného oznámenia zo dňa 16.03.2020, záznam o vyšetrení zo dňa
24.02.2020, záznam o kontrole, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 10.04.2020.
3. V ďalšom súd prvej inštancie citujúc ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. e), § 329 ods. 1 a 2 a §

330 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) na zdôvodnenie
svojho rozhodnutia vo všeobecnosti uviedol, že neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom
ktorého je rýchla úprava faktických a právnych pomerov medzi účastníkmi konania. Predpokladom pre
vydanie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny
vzťah medzi účastníkmi konania, že toto právo je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu

je práve potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia
teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy, t. j. že bez okamžitej úpravy pomerov účastníkov by bolo právo účastníka ohrozené. Ako vyplýva z
účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania

znamená, že súd na základe navrhovateľom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol
považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné všetky
predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.

4. Z návrhu bolo zrejmé, že navrhovateľka žiadala nariadiť neodkladné opatrenie na
eliminovanie kontaktu páchateľa násilia - odporcu ako osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku
s jeho obeťou - navrhovateľkou a spoločných detí, pričom toto bude dosiahnuté tým, že súd zakáže
odporcovi vstupovať do rodinného domu, v ktorom spolu bývajú a ktorý je v ich bezpodielovom
spoluvlastníctve. Žiadala teda úpravu vzájomného pomeru medzi ňou, deťmi a odporcom. Návrh

navrhovateľky súd prvej inštancie posúdil zo zmienených všeobecných hľadísk a zistil, že je dôvodný.
Medzi navrhovateľkou a odporcom existuje právny vzťah (pomer), pretože sú manželia a žijú v spoločnej
domácnosti (vrátane ich oboch detí), pričom tento pomer vyžaduje bezodkladnú úpravu. Mal ďalej za
to, že boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a dočasné obmedzenie odporcu
v užívaní predmetného rodinného domu. Navrhovateľka osvedčila, že odporca je osobou, ktorú je možné

považovať za osobu dôvodne podozrivú z násilia, ktorého by sa mohol dopustiť aj v budúcnosti. Súd
pri tomto závere vychádzal z vedeného trestného konania proti odporcovi a potvrdenia o vykázaní zo
spoločného obydlia odporcu. Mal za to, že nie je dôvod spochybňovať tvrdenia navrhovateľky o tom, že
má vážne obavy, že odporca v budúcnosti naplní svoje vyhrážky, resp. že sa dopustí ďalšieho násilia
voči nej, a preto je žiaduce upraviť pomery strán v snahe predísť budúcim fyzickým, psychickým a

slovným útokom a taktiež súdnym sporom. Navrhovateľka vyslovila dôvodnú obavu a strach o svoj život
a zdravie nielen seba, ale aj svojich detí, ktoré sú maloleté, pretože sa jej odporca vyhrážal, fyzicky
ju napádal a jeho vyhrážky a útoky sú takej intenzity, že u nej vzbudzujú dôvodne obavu o svoj život
a život maloletých detí. Zároveň predložila viaceré oznámenia o ošetrení po napadnutí odporcom od
roku 2019 doposiaľ. Navrhovateľka videla stupňovanie hrubého správania odporcu voči nej, a to aj

napriek niekoľkým priestupkovým konaniam a podanému trestnému oznámeniu. Spolužitie s odporcom
sa stalo neznesiteľné, a to aj vzhľadom k súčasnej situácii, kedy je odporúčané nevychádzať z domovov
a školy a škôlky sú zatvorené. Navrhovateľka sa snažila s odporcom dohodnúť, aby nezdieľali spoločnú
domácnosť a odporca súčasne môže bývať v nehnuteľnosti vo vlastníctve obchodnej spoločnosti ROX,
s. r. o., ktorej sú obaja spoločníkmi. Napriek uvedenému odporca trvá na spolužití s navrhovateľkou v

spoločnej domácnosti v predmetnom rodinnom dome. Aj po vykázaní z obydlia má odporca kde bývať.
Tieto skutočnosti viedli súd prvej inštancie k záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. V
danom prípade mal za to, že nie je možné inak bezodkladne upraviť pomery strán tak, aby došlo k
efektívnej ochrane navrhovateľky pred násilím zo strany odporcu. Navrhovateľka osvedčila taký stav
právnych (nielen faktických) vzťahov s odporcom, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov

medzi nimi, t. j. naliehavosť situácie aj z právnej stránky, tiež osvedčila ohrozenia práva predloženými
konkrétnymi skutočnosťami. Zo skutkových tvrdení obsiahnutých v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia bolo osvedčené také konanie odporcu, ktorým reálne zasiahol do
práva navrhovateľky na ochranu jej života, zdravia a dôstojnosti, ako aj na jej duševnú a telesnú integritu,
práva na rešpektovanie rodinného spoločenstva a vytváranie zdravého rodinného

prostredia. Jestvujú tu okolnosti, za ktorých je potrebné uložiť odporcovi, aby až do právoplatného
skončenia konania o žalobe navrhovateľky na vylúčenie odporcu z užívania predmetného rodinného
domu do tohto nevstupoval (výrok I.). Zároveň uložil navrhovateľke s odkazom na ust. § 336 ods. 1
CSP podať žalobu vo veci samej (výrok II.).5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s odkazom na ust. § 262 ods. 1 v spojitosti § 255 ods. 1
CSP a s poukazom na to, že návrhu navrhovateľky vyhovel v celom rozsahu.
6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne a prizná mu voči navrhovateľke nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, alternatívne napadnuté uznesenie zruší a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Odporca namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP] a zároveň, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP], keďže obsah
právnej normy súd prvej inštancie nesprávne interpretoval. Napadnutým uznesením je veľmi výrazným
spôsobom zasiahnutý vo svojich základných právach a slobodách v
tom, že nemôže užívať predmetný rodinný dom spolu s maloletými deťmi, je mu bránené v styku s
maloletými deťmi, nemá prístup ku svojim osobným veciam a veciam obchodnej spoločnosti ROX,

s. r. o. Odporca vytýkal konajúcemu súdu, že vykonal dokazovanie len oboznámením pripojených
dokladov navrhovateľkou, ktorými podľa napadnutého rozhodnutia osvedčila, že je osobou, ktorú možno
považovať za osobu dôvodne podozrivú z násilia, ktorého by sa mohol dopustiť aj v budúcnosti. Napriek
tomu, že navrhovateľka uvádzala viaceré oznámenia podozrenia z jeho trestnej
činnosti voči nej, nebolo v konaní preukázané, že sa dopustil tohto správania, naopak bola to práve

navrhovateľka, ktorá ho svojím fyzickým útokom vážne poškodila na zdraví a všetky následné trestné
oznámenia boli účelovo vykonštruované v snahe zbaviť sa zodpovednosti za tento skutok.
Len zo samotných oznámení o jeho trestnej činnosti podaných navrhovateľkou a tvrdení i lekárom, že
zdravotné problémy jej spôsobil manžel, nie je možné bez ďalšieho vyvodzovať, že sa dopustil skutkov,
z ktorých ho navrhovateľka oznamovala a bolo preukázané, že navrhovateľka môže mať ňou

tvrdenú obavu z jeho hrubého správania sa voči nej a deťom. Navrhovateľka nevykonala žiadne ďalšie
návrhy, ktorými by boli upravené jeho práva a povinnosti k maloletým deťom. Ani v rámci mediačného
konania netvrdila, že sa voči nej alebo deťom správa hrubo. V ďalšom odporca poprel danosť dôvodov,
ktoré uviedla navrhovateľka a na základe ktorých súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie.
Návrh navrhovateľky je účelový tiež v snahe vylúčiť ho z užívania a následne i vlastníctva

predmetného rodinného domu. Navrhovateľka má snahu zabrániť mu i v styku s maloletými deťmi, s
ktorými má vzájomne dobrý citový vzťah. Tvrdí nepravdivo, že sa hrubo správa i voči maloletým deťom,
účelom čoho má byť zabezpečenie zverenia maloletých detí do jej výchovy a umožnenie jej vychovávať
deti v zmysle požiadaviek náboženských spoločenstiev, ktoré nemajú nič spoločné so štátom uznanými
náboženstvami.

8. V ďalšom odporca popisoval priebeh manželstva strán, pričom sa už krátko po uzavretí manželstva
stále vo väčšom rozsahu začala prejavovať panovačná povaha navrhovateľky. Nemala záujem na
riešení vzniknutých negatívnych situácií k spokojnosti oboch strán. Striktne presadzovala svoju vôľu. Po
dobu, kedy sa prispôsoboval bezvýhradne vo všetkom jej požiadavkám, možno kvalifikovať manželstvo
za usporiadané. Vážnejšie problémy v manželstve nastali vtedy, keď sa navrhovateľke nedarilo

otehotnieť s druhým dieťaťom, ktorého narodenie si obaja veľmi priali. V tom čase sa navrhovateľka
začala veľmi meniť, začala navštevovať veľmi často najskôr katolícke kostoly, neskôr sa však zoznámila
so Z. O., pod vplyvom ktorej začala navštevovať zvláštne náboženské spoločenstvá. Jeho výhrady
nebrala do úvahy. Začala sa voči nemu správať agresívne, verbálne i fyzicky, tvrdila, že od neho nič
iné nepotrebuje, iba jeho „semeno“. Navštevovala rôzne seansy so svojou priateľkou Z., ktoré ju mali

„vyliečiť“ a po ktorých mala otehotnieť. V decembri 2017 strany sporu predali dom v Belgicku, kde
dovtedy žili a presťahovali sa na Slovensko. Dohodli sa, že budú žiť a podnikať na Slovensku, nadobudli
rodinný dom v R. na N. a dom v F. H. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rodinný
dom v F. H. previedli do vlastníctva spoločnej obchodnej spoločnosti s tým, že
prebudujú túto nehnuteľnosť na penzión. Následne sa narodila dcéra G.. Navrhovateľka sa však ani

potomnedokázalaodpútaťodzávislostinasektáchavŽilinezačalanavštevovaťspoločenstvonazývané
Nový začiatok, ktoré je obdobné v Belgicku navštevovaným sektám. Spolužitie strán bolo správaním sa
navrhovateľky vážne narušené, odmietol sa prispôsobovať jej požiadavkám a spôsobom sekty. Spôsob
výchovy detí navrhovateľka podriaďovala požiadavkám jej náboženských aktivít, začala brániť deťom,
najmä synovi i v jeho hokejových aktivitách. Navrhovateľka nemá žiadne zábrany vo svojom konaní proti

nemu, vyvoláva hádky, je hysterická, napáda ho nielen verbálne, ale i fyzicky, účelovo, aby vyvolala
nedorozumenie. Situáciu v manželstve mal snahu riešiť i mediáciou, pri ktorej by boli zistené
príčiny správania sa navrhovateľky a doporučené riešenie. Mediátor Mgr. N. zistil príčinu správania sa
navrhovateľky voči nemu, doporučil obom spôsoby správania sa, ktoré mali smerovať k náprave. Poopakovaných sedeniach sa rozhodol samostatne konať s navrhovateľkou, čo ona odmietla s tým, že
medzi stranami došlo k obnoveniu manželského spolužitia, a preto nepovažuje
za potrebné ani uzavretie rodičovskej dohody o úprave styku s maloletými deťmi. Účastníci obnovili

manželské spolužitie v rodinnom dome v R. na N.. Po jeho dokončení sa však navrhovateľka opätovne
vrátila k svojmu správaniu, bola voči nemu útočná, fyzicky ho napádala, čo vyvrcholilo dňa 16.06.2019,
keď ho napadla so sklenou karafou plnou vody v čase, keď mal na rukách dcéru G.. Pri jeho obrane pred
napadnutímmurozbilakarafuopravúruku aspôsobilazranenie.Zraneniebolovážne,devastačné
(dorezané šľachy, tepna, mediálny nerv a nerv ulnarys). Po operácii na chirurgickom oddelení (operácia

trvala 5 hodín a bol následne umiestnený na JIS) v súčasnosti je stále práceneschopný. V snahe vyhnúť
satrestnejzodpovednostizaspôsobenézranenienavrhovateľkapodávavočinemupodnetynapolicajné
orgány s tvrdením, že ju týra, spôsobuje bezdôvodné hysterické výstupy, viackrát bezdôvodne privolala
políciu. Podala tiež podnet na políciu pre týranie jej osoby, ktoré konanie je vedené na Okresnom
riaditeľstve PZ v Žiline, odbor kriminálnej polície, 3. oddelenie vyšetrovania, Žilina pod ČVS: ORPZ-
ZA-OKP3-182/2020. Hoci podávala podnety na jeho trestné stíhania a tvrdí, že je osobou ním týraná,

nepodala návrh na rozvod, nepodala ani návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom,keďžetvrdí,žesavočinejhrubosprávalivprítomnostidetí,pričomprvýpodnetjeužzroku2019.
Navrhovateľka nie je psychicky zdravá, liečila sa i na psychické zdravotné problémy, čo napokon ani
nepopiera. Nemá žiadne zábrany pri presadzovaní svojich záujmov. Okrem iných skutkov neváhala sa
mu ani vyhrážať, že zabije seba i deti, ak jej požiadavkám nevyhovie. Vzďaľuje sa i na niekoľko dní mimo

R. spolu s deťmi, odmieta mu oznámiť miesto pobytu a zakazuje synovi povedať mu, kde s ňou boli. Má
za to, že navrhovateľka nie je z hľadiska psychického stavu schopná posúdiť následky svojho konania,
ktoréspočívavnepravdivomuvádzanískutočnostípolicajnýmorgánomospáchaníjehotrestnejčinnosti,
nie je schopná starostlivosti o maloleté deti, má sklony k účelovému sebapoškodzovaniu. Osobitným
konaním vedeným na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 30P/76/2020 podal návrh na

rozvod manželstva s navrhovateľkou, v rámci ktorého je i rozhodnutie súdu o úprave práv
a povinností k ich maloletým deťom. Vzhľadom na prebiehajúce konanie osobitným návrhom požiada o
úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu.
9. K jednotlivým skutkom, ktorých sa mal dopustiť voči navrhovateľke, odporca uviedol, že
tvrdenie navrhovateľky, podľa ktorého ju mal dňa 18.08.2019 napadnúť a spôsobiť jej fyzické zranenie,

v dôsledku čoho musela vyhľadať lekárske ošetrenie, je nepravdivé. V tom čase bol približne 2 mesiace
po operácii pravej ruky na zranenie, ktoré mu spôsobila navrhovateľka. Doteraz je na uvedené zranenie
práceneschopný s veľmi vážnymi následkami a už samotný tento fakt vylučuje fyzické napadnutie
navrhovateľky. Hlásenie úrazu zo dňa 18.08.2019 podľa jej tvrdenia má byť predmetom priestupkového
konania, ktoré však nie je ukončené. Samotné hlásenie úrazu nie je dôkazom pravdivosti skutku. Žiadne

známky fyzického násilia navrhovateľka nemala.
10. K udalostiam zo dňa 23.02.2020 odporca uviedol, že aj toto trestné oznámenie je vykonštruované a
nepravdivé. V uvedený deň bol spolu so synom v A. na návšteve krstného otca F. G., ktorý mal meniny.
Približne o 16.30 hod. prišla navrhovateľka spolu s dcérou G.. Bránu jej otvorila jeho teta, navrhovateľka
vošla dnu, auto nechala postavené krížom pred pozemkom. Keď prišla pred vchodové dvere, dcéra G.,

ktorú mala na rukách, sa okamžite začala naťahovať za ním, pričom ju zobral na ruky. Navrhovateľka
okamžite začala robiť scény, že jej má dať obe deti, obviňovať ho, že pije alkohol a bude šoférovať auto,
v ktorom budú deti a že je i pod vplyvom drog a liekov. Dcéra G. bola šťastná, že videla starých rodičov,
jeho tetu, okamžite sa začala hrať s hračkami. Pýtal sa syna, či chce ísť domov s mamou, s
čím on súhlasil. Reakcia navrhovateľky bola však taká, že začala robiť scény, kričať, behať okolo domu,

búchať po oknách, vulgárne nadávať a vykrikovať, ako všetkých nenávidí a chce svoje deti.
Približne po 10 minútach takéhoto chovania jeho krstný otec vyšiel von, chytil navrhovateľku za bundu
a chcel ju vyviesť von. Keďže krstný otec je po štvrtom infarkte, vyšiel von, chytil navrhovateľku za ruku
a keďže sa metala v hysterickom záchvate, chytil ju za bundu pri krku a vyviedol von z pozemku. K
žiadnemu fyzickému napadnutiu zo strany jeho krstného otca, ani jeho samotného nedošlo. Pred bránou

sa navrhovateľka vyhrážala, že zavolá policajnú hliadku, s čím súhlasil a vošiel dnu. Po príchode polície
navrhovateľka uviedla, že je pod vplyvom alkoholu a že ju fyzicky spolu so strýkom napadol. Polícia
vykonala u neho dychovú skúšku na alkohol s negatívnym výsledkom.
11. K podanému trestnému oznámeniu zo dňa 17.03.2019 odporca uviedol, že nemá vedomosť o
žiadnom trestnom oznámení zo dňa 17.03.2019. Vo veci policajný orgán koná bez toho, aby mu boli

oznámené dôvody, telefonicky bol predvolaný na Okresné riaditeľstvo PZ v Žiline, odbor kriminálnej
polície, 3.oddelenie vyšetrovania v Žiline dňa 10.04.2020, kedy mu bolo doručené potvrdenie o vykázaní
zo spoločného obydlia s navrhovateľkou na dobu 10 dní s tým, že sa má zdržovať na adrese
F. H., ul. X.O. XXX.12. Odporca taktiež namietal, že mu neboli oznámené dôvody vykázania z rodinného domu, tieto neboli
zrejmé ani z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia. V rodinnom dome má uložené všetky osobné
veci, oblečenie, nutné veci k rehabilitácii, osobné doklady a doklady obchodnej spoločnosti. Nebolo mu

umožnené, prípadne ani za prítomnosti policajných orgánov, čoho sa domáhal, vziať si ani nevyhnutné
veci z rodinného domu. Oznámil tiež, že navrhovateľka mu zabránila v akomkoľvek styku s
maloletými deťmi, neumožnila mu ani telefonicky sa spojiť so synom W., ktorý má vo svojej dispozícii
mobilný telefón, manipuluje deti proti nemu, pričom má vážne obavy z toho, že im neposkytuje riadnu
starostlivosť. Bolo mu telefonicky oznámené policajným orgánom, že o prevzatie vecí mal žiadať do 2

dní od vykázania, o čom bol poučený, čo nebola pravda. Poučený o možnosti vziať si zo spoločného
obydliavecislúžiacevýlučneosobnýmpotrebám,osobnécennostiadokumentynebol.Uvedenúsituáciu
navrhovateľka šikanóznym spôsobom zneužíva, sťažuje mu jeho dôkaznú situáciu zadržaním dokladov
vo veciach vzťahujúcich sa k predmetnému konaniu, tiež k rozvodovému konaniu a prípadne k ďalším
konaniam súvisiacim s rozpadom ich manželského vzťahu a úpravou rodičovských práv a povinností,
ako i majetkovým vyporiadaním.

13. Záverom odporca v odvolaní žiadal, aby bolo uložené súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie
výsluchom viacerých svedkov, pripojením spisu Okresného riaditeľstva PZ Žilina ČVS: ORPZ-ZA-
OPP6-35/2020-P,spisumediátoraMgr.N..Súčasnežiadal, abysúdpožiadaloodbornéstanovisko
alebo znalecký posudok na okolnosť posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky, či navrhovateľka je po
psychickej stránke spôsobilá posúdiť následky svojho konania, ktoré spočíva v nepravdivom uvádzaní

skutočností policajným orgánom o spáchaní trestnej činnosti, či je schopná starostlivosti o maloleté deti
a či má sklony k účelovému sebapoškodzovaniu.
14. K odvolaniu sa navrhovateľka vyjadrila písomne tak, že návrh podávala v čase, keď už z jej strany
boli vyčerpané všetky možnosti ohľadne dohody s odporcom na vyriešenie, pre ňu už neznesiteľnej,
konfliktnej situácie medzi stranami. Jeho správaním sa cítila ohrozená, konal nepredvídateľne. Ako

odporca uvádza, opakovane sa obaja snažili spoločne obracať sa so žiadosťami o pomoc
na rôznych odborníkov, na právnikov, aj na mediátora. Odporca začínal nachádzať riešenia nielen v
slovných útokoch na ňu, ale začal útočiť aj fyzicky. Odporca sa nezdráhal nadávať jej a útočiť na ňu
aj pred deťmi. Z uvedeného dôvodu sa preto čoraz častejšie začala obracať so žiadosťami o pomoc
aj na políciu. Odmieta tvrdenia odporcu, že by sa mala akokoľvek snažiť pripraviť ho o majetok a o

starostlivosť o deti. Odporca sám svojim útočným správaním voči nej vzbudzuje strach v synovi W.. Preto
pred ním uteká a zatvára sa pred ním. Stretnutia s dvojročnou dcérou G. odporcovi umožňovala, pričom
opäť sa uchýlil k bezpráviu a napriek tomu, že nenamietol ňou navrhnutý čas a miesto jej vrátenia, sa s
ňou od 14.05.2020 do 27.05.2020 zdržiaval na neznámom mieste, hoci ju ešte kojila. Opäť bola nútená
v dôsledku tohto jeho správania žiadať súd, aby rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností k

deťom, keďže odporca konal absolútne svojvoľne, bez akejkoľvek možnosti dohody. Dňa 10.04.2020 sa
vo vypätej situácii v domácnosti obrátila na políciu so žiadosťou o pomoc. Polícia ju
aj s deťmi predvolala na policajnú stanicu, kde strávili takmer celý deň. Nakoľko najmä syn
W. opakovane prejavoval strach vrátiť sa do domácnosti, pokiaľ v nej bude odporca, polícia po šetrení
situácie a komunikácii s odporcom rozhodla, že je namieste chrániť ich jeho vylúčením z

obydlia. Keďže sa s deťmi zdržiavala na policajnej stanici až do času jeho vykázania, odporca dostal
dostatočný priestor na to, aby si z domu zobral osobné a aj iné veci, ktoré považoval za potrebné. A aj tak
urobil. Nie je teda pravdou, že by mu zadržiavala nejaké osobné alebo pracovné veci. Podľa jej názoru
tak pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia dostatočne osvedčila, že odporca je voči nej osobou
dôvodne podozrivou z násilia. Uvedomuje si, že vylúčenie z užívacieho práva k nehnuteľnosti je pre jeho

vlastníka podstatným zásahom do jeho práva a v ďalšom riadnom konaní bude súd v tejto súvislosti viesť
rozsiahle dokazovanie tak, ako to svojim odvolaním žiada odporca. Preukázala ale súdu, že odporca má
kde nerušene bývať, a teda nie je pre neho existenčne nevyhnutné domáhať sa zrušenia neodkladného
opatrenia. Navrhovateľka tak považovala napadnuté uznesenie za vecne správne,
žiadalatotoodvolacímsúdompotvrdiťapriznaťjejvočiodporcovinároknanáhradurovkonania.Listinné

dôkazy, ktoré s návrhom predložila nevychádzali len z jej, údajne nepravdivých tvrdení, ale umocnila ich
rozhodnutím polície o vykázaní odporcu z obydlia, ku ktorého nariadeniu môže polícia
pristúpiť len za zákonom prísne stanovených podmienok.
15. Odporca v odvolacej replike, okrem argumentácie a skutkových tvrdení uvedených v podanom
odvolaní, uviedol, že navrhovateľke podania na políciu a na súd koncipuje advokát tak, aby jej tvrdenia

odôvodňovali sledovaný zámer a k tomu prispôsobuje a doslova vyrába dôkazy, ktoré sú nepravdivé,
zavádzajúce a ktorých pravdivosť doteraz nebola preukázaná. Nemá žiadne zábrany označovať dôkazy,
ktorými odôvodňuje svoje nepravdivé tvrdenia. Je si vedomá a využíva to, že pri neodkladnom opatrení
súdu postačí osvedčenie, pričom súd nemusí vykonávať dokazovanie na preverovanie pravdivostitvrdení. Pritom naopak navrhovateľka sa vo vzťahu k nemu dopúšťala fyzických útokov s tým, že on jej
nikdy neublížil. Navrhovateľka manipuluje s deťmi, pristupuje k nim vlastnícky, tak, ako by mala výlučné
právo rozhodovať vo veciach starostlivosti a výchovy maloletých detí bez ohľadu na záujem

detí, ale i jeho záujem a právo ako otca podieľať sa na starostlivosti o deti a ich výchove. Po
tom, ako ju upozornil, že neexistuje žiadne rozhodnutie, ktorým by bolo rozhodnuté o zverení detí do
jej výlučnej starostlivosti, navrhovateľka iniciovala svojim návrhom nariadenie neodkladného opatrenia
uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 30P/76/2020-43 zo dňa 22.05.2020, ktorým mu bolo uložené
odovzdať G. do osobnej starostlivosti navrhovateľky a súčasne ktorým boli obe deti zverené do osobnej

starostlivosti navrhovateľky do času právoplatného skončenia konania o úprave rodičovských práv a
povinností k deťom na čas po rozvode manželstva. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie. Súčasne
odporca produkoval skutkové tvrdenia o neprístojnom správaní sa navrhovateľky voči nemu v čase, keď
bol v pohostinskom zariadení, v ktorom sledoval hokej, aby ju týmto doma nerušil, ako aj v priestoroch
hokejovej šatne na zimnom štadióne v Žiline. Odporca naďalej žiadal odvolací súd, aby napadnuté
uznesenie zmenil tak, že návrh navrhovateľky zamietne, alternatívne aby padnuté uznesenie zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude rozhodnuté po vykonaní
dôkazov i na základe vyjadrení a dôkazov i odporcu tak, aby obe strany mali príležitosť vyjadrovať sa
k tvrdeniam a dôkazom druhej strany, reagovať na ne, pri rešpektovaní práva na spravodlivé súdne
konanie a práva na rovnosť zbraní.
16. Navrhovateľka v odvolacej duplike uviedla, že odporca opäť, ako v odvolaní, spochybňuje jej tvrdenia

auvádzasvoje.Súdušpecifikovalakonkrétneskutkyodporcu,ktorépovažujevočisvojejosobezostrany
odporcu za násilné a sú predmetom priestupkových, resp. trestného konania. Na preukázanie svojich
tvrdení predložila listiny, ktorými disponujem. Nie je pravdou, že by si zranenia, ktoré sú predmetom
hlásení úrazov „zabezpečila sama“ tak, ako to uvádza odporca vo svojej odvolacej replike. Nie je ani
psychicky chorá, ako sa mylne domnieva odporca a hoci túto svoju domnienku prezentuje ako fakt, k

takému konštatovaniu mu chýba náležité odborné vzdelanie. Odporca proti vydanému neodkladnému
opatreniu podal rozsiahle odvolanie a rovnako rozsiahlo sa vyjadril k jej vyjadreniu k jeho odvolaniu. Ani v
jednom z podaní účinne nepoprel jej skutkové tvrdenia, podporené listinnými dôkazmi. Uvádza len nové
tvrdenia a označuje ďalšie nové dôkazy, ktoré majú byt' predmetom dokazovania v riadnom súdnom
konaní. Nepovažuje ich však za spôsobilé ako podklad pre zrušenie napádaného uznesenia.

17. Ďalšie podania strán neboli do rozhodnutia odvolacieho súdu doručené.
18. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie odporcu bolo podané
včas (§362 ods. 1 CSP), bolo podané osobou k tomu oprávnenou, teda stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnuté (§ 359 CSP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP], preskúmal odvolaním odporcu napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi
podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa ust. § 378 ods. 1 v
spojení s ust. § 329 ods. 1 CSP) uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP vo výroku
vo veci samej, ako aj v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania ako vecne správne potvrdil.
19. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v

podstatnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie
súd prvej inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 v spojitosti
s ust. § 234 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v

jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom
konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
20. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky odporcu
formulované v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie.

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie
Ústavného súdu SR spis. zn. IV.ÚS 252/2004 zo dňa 31.08.2004), ani právo na to, aby bola strana pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (uznesenie Ústavného
súdu SR spis. zn. I.ÚS 50/2004 zo dňa 03.03.2004). Do obsahu základného práva podľa ust. čl. 46 ods.

1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (uzneseniaÚstavného súdu SR spis. zn. II. ÚS 3/1997 zo dňa 19.03.1997 a spis. zn. II. ÚS 251/2003 zo dňa
17.12.2003).
22. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava

pomerov strán (§ 325 ods. 1 CSP), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o
nariadenie žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie
smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže
dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany, teda
toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Aj na nariadenie neodkladného opatrenia sú

kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že
musí mať zákonný podklad, rozhodnutie musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom
svojvôle.
23. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň
osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti),

pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení
neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje
ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je
ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo, ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom

nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú
práva a povinnosti strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej
úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
24. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
strán. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP preto postačuje,

ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti
javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa ust. § 325 ods. 2
písm. e) CSP preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného

maximálne zrýchlené.
25. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP je veľmi aktuálnym a
účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že
vdôsledkujehouplatnenia-zákazuvstupovanianásilnejosoby-saohrozenejosobeposkytujepomerne
rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí

opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a
obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania.
26. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú

škodu, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického
aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia
hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú
integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou
násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete

a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané
spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto
prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú
formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete.
27. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. - Násilím je každá forma

ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. -
Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije
prevahu moci. - Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo
jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. - Násilie nemusí obsahovať fyzický
kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné

následky. - Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného
človeka.Nezanechávasícežiadneviditeľnéporanenia,napriektomumôžebyťnajhoršouformounásilia.
Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. - Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia
- druhotné ubližovanie. - Násilím je aj nezabránenie násiliu.28. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak
jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského
konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení

násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako
akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme
alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania
slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne
dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom

prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo aj sformulované neodkladné opatrenie podľa
ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP [predtým predbežné opatrenie v zmysle ust. § 76 ods. l písm. g) zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok], ktorého účelom je poskytnúť oprávnenej strane dočasnú
ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav
veci nie je náležite zistený. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/10/2012 zo dňa 15.10.2012)
29. Pokiaľ tak ide konkrétne o odvolacie námietky odporcu, odvolací súd tieto vyhodnotil ako nedôvodné.

30. Je nepochybné, že vzťahy medzi účastníkmi ako manželmi sú vážne narušené, pričom obe strany
produkovalivlastnétvrdeniaodôvodochnarušenia.Odporcomtvrdenédôvodytohtorozvratuvšakniesú
relevantným argumentom, keďže aj prípadná (odporcom tvrdená avšak ničím neosvedčená) inklinácia
navrhovateľky k pochybným ideológiám, či náboženským skupinám a pod ich vplyvom sa vyvíjajúce
predstavy navrhovateľky o spôsobe výchovy maloletých detí strán nie sú dôvodom pre riešenie takto

vyvolanej manželskej krízy prostredníctvom akejkoľvek formy násilia. V prípade patologickosti takéhoto
myslenia, životnej filozofie, či konania navrhovateľky, má odporca legálne právne prostriedky ako
dosiahnuť ochranu, či už jeho práv, ale najmä práv maloletých detí strán. Obdobne nepodstatnou bola
odvolacia argumentácia odporcu spočívajúca v opise jeho vzájomne blízkych vzťahov k maloletým
deťom strán, ako aj to, že v priebehu mediačného konania v roku 2018 došlo k zlepšeniu manželských

vzťahov. Ak odporca spochybňoval pravdivosť tvrdení navrhovateľky o jeho násilí voči nej tým, že
navrhovateľka nepodala návrh na rozvod manželstva a ani návrh na úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom, takáto argumentácia neobstojí, keďže nemá akúkoľvek kauzálnu
súvislosť. Vo veľkom množstve manželstiev je totiž násilie týranou osobou trpené bez toho, aby sa voči
nemu takáto osoba dovolávala akejkoľvek právnej ochrany. Naopak v množstve prípadov týraná osoba

trpí pocitmi sebaobviňovania z nastaného stavu. Nedôvodnou a najmä neosvedčenou bola aj
argumentácia odporcu, že konfliktné situácie medzi stranami boli iniciované navrhovateľkou, pričom on
(zrejme ako obeť) toto správanie sa navrhovateľky dlhú dobu znášal.
31. Rovnako nedôvodná bola tiež odvolacia argumentácia odporcu, že tvrdenia navrhovateľky o
jeho násilí páchanom voči jej osobe dôkazmi preukázané neboli. Ako už bolo vyššie uvedené, pre

nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce dôvodné podozrenie z násilia voči spolužijúcej
osobe, nie bezpochybné preukázanie tohto násilia (k tomu viď odseky č. 23 a 24 odôvodnenia
tohto uznesenia). Voči odporcovi ako obvinenému, teda osobe dôvodne podozrivej zo spáchania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v platnom znení sa viedlo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (§ 329

ods. CSP) konanie na Okresnom úrade Žilina, odbore všeobecnej vnútornej správy Žilina pod č.
OÚ-ZA-OVVS2-2019/052409/1947/ROJ. Dôvodnosť tohto podozrenia bola navrhovateľkou osvedčená
hlásením úrazu vystaveným službukonajúcim lekárom Ambulancie pohotovostnej služby pre dospelých
Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina MUDr. O. W. zo dňa 18.08.2019 (č. l. 9 a 10 spisu). Z tejto
správy,narozdielodtvrdeníodporcu,ženavrhovateľkanemalažiadneznámkyfyzickéhonásilia,vyplýva

objektívny záver o diagnóze navrhovateľky - natiahnutie kĺbov a väzov krku spôsobené napadnutím s
použitím fyzickej sily. Na pravej polovici tváre a v oblasti C-chrbtice boli zistené známky po odtlačkoch
prstov a v oblasti nosovoústneho kútika exkorácia (odrenina) veľkosti 0,5 a 3 cm. Aj odvolací súd tak
považoval za navrhovateľkou osvedčené, že toto zranenie bolo u navrhovateľky
vyvolané násilným konaním odporcu. Sám odporca vo svojej výpovedi osoby podľa ust. § 196 ods. 2

zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v platnom znení zo dňa 26.03.2020 (viď zápisnica o výsluchu
osoby zo dňa 26.03.2020 predložená odporcom v odvolacom konaní na č. l. 64 spisu) vypovedal, že
dňa 18.08.2019 sa nechal vyprovokovať až do tej miery, že vybuchol. Hodnotením týchto dôkazov vo
vzájomnejsúvislosti(§191ods.1CSP)logickymožnodospieťkzáveruourčitejmierepravdepodobnosti
tvrdení navrhovateľky o násilí odporcu voči jej osobe dňa 18.08.2019, ktorá je postačujúca pre záver

o osvedčení takéhoto konania odporcu. Aj pokiaľ ide o incident dňa 23.02.2020, odporca v odvolaní
nepoprel, že na navrhovateľku fyzicky pôsobil, aby ju dostal z pozemku jeho krstných
rodičov („vyšiel von, chytil navrhovateľku za ruku a keďže sa metala v hysterickom záchvate, chytil
ju za bundu pri krku a vyviedol von z pozemku.“). Pri tom ani samotný odporca netvrdil,že navrhovateľka niekoho fyzicky v tento deň napadla, resp. že by z jej strany hrozil fyzický útok a
že tak zo strany odporcu by išlo len o odvracanie tohto útoku, resp. takejto hrozby. V neposlednom
rade samotný odporca v odvolaní potvrdil, že Okresným riaditeľstvom PZ v Žiline, odborom kriminálnej

polície, 3. oddelenie vyšetrovania, Žilina, je pod ČVS: ORPZ-ZA-OKP3-182/2020 preverované trestné
oznámenie navrhovateľky smerujúce voči nemu, pričom ani toto konanie nebolo doposiaľ skončené
napr. odmietnutím veci v zmysle ust. § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, a to ani po výsluchu
odporcu podľa ust. § 196 ods. 2 Trestného poriadku policajtom dňa 26.03.2020. Teda aj v tomto prípade
zrejme nie je doposiaľ odstránené podozrenie z násilia odporcu voči navrhovateľke.

32. Ak odporca tvrdil, že naopak navrhovateľka sa voči nemu dopustila fyzického útoku dňa 16.06.2019,
kedy ho napadla sklenou karafou, ktorú rozbila o jeho pravú ruku, ako sa bránil a tým mu spôsobila
vážne a devastačné zranenie s dlhotrvajúcou práceneschopnosťou, toto tvrdenie vyvrátil sám odporca
tým, že jeho skoršie trestné oznámenie bolo následne odmietnuté rozhodnutím policajta Obvodného
oddelenia PZ Žilina - východ ČVS: ORP-1253/ZV-ZA-2019 zo dňa 19.11.2019 s odôvodnením, že práve
odporcanásledneinterpretovalcelúudalosťspôsobompriaznivýmprenavrhovateľkuanežiadalvedenie

trestného konania. Daná skutočnosť vyplýva z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Žiline spis. zn.
10Cop/35/2020 zo dňa 11.08.2020, o ktorom má odvolací súd vedomosť zo svojej činnosti (§ 186
ods. 1 CSP). Týmto uznesením bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 30P/76/2020-78
zo dňa 10.06.2020, ktorým na návrh navrhovateľky bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola
odporcovi uložená povinnosť odovzdať maloletú G. G. do jej osobnej starostlivosti a súčasne obe

boli maloleté deti G. W. a G. zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky do času právoplatného
skončenia konania o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Týmto tak
bolo spochybnené tvrdenie odporcu o účelovosti podaných oznámení zo strany navrhovateľky s cieľom
zbaviť sa zodpovednosti za fyzické napadnutie jeho osoby s následkom na jeho zdraví a rovnako aj o
tom, že navrhovateľka mu takto účelovo chce zabrániť v styku s deťmi.

33. Odvolacia argumentácia odporcu ohľadom jeho tvrdení o tom, že pri vykázaní zo spoločného obydlia
nebol riadne poučený o svojich právach vziať si zo spoločného obydlia veci slúžiace jeho osobným
potrebám, osobné cennosti a dokumenty, prípadne do 24 hodín od oznámenia vykázania zo spoločného
obydlia aj ďalšie osobné veci a veci nevyhnutné pre jeho podnikanie alebo výkon povolania a uvedené
veci mu ani doposiaľ vydané neboli, nemá vo vzťahu k povinnosti uloženej odporcovi neodkladným

opatrením žiadnu relevanciu a ani to nijako neoslabuje podozrenie zo závažného konania odporcu, pre
ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené.
34. Napokon ak odporca žiadal napadnuté uznesenie zrušiť za účelom vykonania, zo strany odporcu
navrhovaného,dokazovania,vzáujmerešpektovaniaprávastránnaspravodlivýprocesanazachovanie
rovnosti zbraní, odvolací súd odkazuje na už uvedené zásady osvedčovania (dokazovania) v konaní

súdu o nariadení neodkladného opatrenia (k tomu viď odsek č. 23 odôvodnenia tohto uznesenia). Ako už
bolo uvedené, dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa neprejudikujú práva a
povinnosti strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy
v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
35. Odvolací súd sa tak nestotožnil s námietkami odporcu, že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP] a
rovnako, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365
ods. 1 písm. h) CSP], a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane
nadväzujúceho výroku o nároku na náhradu trov konania, ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP pri
aplikáciiust.§262ods.1aust.§255ods.1CSP.Navrhovateľkabolavkonanívcelomrozsahuúspešná,
a preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré jej v súvislosti s týmto konaním
vznikli (§ 255 ods. 1 CSP), a to v rozsahu 100 %. Odvolací súd však navrhovateľke nepriznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by jej vôbec vznikli nejaké

výdavky spojené s uplatňovaním, resp. bránením jej práva. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný
k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na
náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom v rozhodnej
právnej úprave by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania,
predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a

druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1
a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak, taký zmysel
postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto
nároku u žiadnej zo strán sporu (u jednej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňouzavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z
uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo

dňa 28.02.2018.
37. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).