Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. september 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/258/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718200655
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5718200655.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v spore žalobcu: X. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX P., proti žalovanej: P. W., nar. XX.XX.XXXX, P. XX, XXX XX
P., zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Macalaková & partners, s.r.o., so sídlom J.
Milca 11, 010 01 Žilina, IČO: 50 925 288, o zaplatenie 814 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 15C/10/2018-200 zo dňa 19. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti výroku II. o priznaní zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy
152 eur od 24.06.2018 do zaplatenia, nedoplatku na elektrickej energii za obdobie od 13.07.2017 do

31.05.2018 vo výške 396,27 eur a výroku IV. o trovách konania, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti z o s t á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti sumy 814 eur spolu s
príslušenstvom (výrok I.) a súčasne žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi nedoplatok na
nájomnom vo výške 152 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy 152 eur od

24.06.2018 do zaplatenia, nedoplatok na elektrickej energii za obdobie od 13.07.2017 do 31.05.2018 vo
výške 396,27 eur, nedoplatok za dodávku vody za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 vo výške 42,94
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok III.). Žalobcovi
voči žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 32 %, o výške ktorých rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok IV.).

2. Z jeho dôvodov vyplýva, že pôvodnou žalobou doručenou súdu dňa 21.02.2018 sa žalobca domáhal

zaplatenia nájomného za obdobie február a marec 2018 v sume 814 eur spolu so zmluvnou pokutou vo
výške 0,05 % denne zo sumy 407 eur od 18.01.2018 do zaplatenia a zo sumy 407 eur od 18.02.2018
do zaplatenia titulom nájomnej zmluvy uzavretej medzi ním a žalovanou dňa 14.04.2017 na dobu určitú
od 01.05.2017 do 31.05.2018. Na jej základe žalovaná prevzala záväzok platiť nájomné najneskôr ku
17. dňu v mesiaci. Z dôvodu porušenia tejto povinnosti jej žalobca doručil dňa 29.01.2018 výpoveď
z nájmu, s ktorou žalovaná súhlasila a prisľúbila doplatenie nájmu. Nájomný vzťah tak bol ukončený
dňom 30. apríla 2018. Z ďalšieho priebehu konania je zrejmé, že žalovaná dlžné nájomné zaplatila v

priebehu konania, čiastočne uhradením v hotovosti v dvoch splátkach, čiastočne započítaním zloženého
depozitu. Následne žalobca v tejto časti so súhlasom žalovanej vzal žalobu späť. Súčasne s čiastočným
späťvzatím žaloby žalobca rozšíril žalobu o nedoplatok na nájomnom za mesiac apríl vo výške 152
eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne z tejto sumy od 24.06.2018 do zaplatenia, onedoplatok na elektrickej energií za obdobie od 13.07.2017 do 31.05.2018 vo výške 497,95 eur, ako
aj sumy 42,94 eur - vyúčtovaného nedoplatku od spoločnosti Martra za obdobie od 01.01.2017 do
31.12.2017, ktorú zmenu súd uznesením na pojednávaní dňa 20.05.2019 pripustil.

3. Súd žalobcovi priznal uplatnenú zmluvnú pokutu zo sumy 152 eur s poukazom na dohodnutý zmluvný
záväzok strán sporu priamo v nájomnej zmluve čl. VI bod 5 pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti -
platiť nájomné alebo úhrady, a to za každý začatý deň omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy.
Bolo preukázané, že žalovaná nezaplatením nájomného za mesiac apríl 2018 riadne a včas sa dostala

do omeškania. Na tomto základe mal súd za to, že nárok žalobcu na zmluvnú pokutu je oprávnený a
tento mu v uplatnenom rozsahu priznal. Námietku žalovanej o neplatnosti takéhoto dojednania, keďže
za omeškania s nájmom je možné dojednať v zmysle § 697 OZ v spojení s § 4 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z. len poplatok z omeškania, považoval za nedôvodnú. Ďalej žalobcovi priznal nárok, ktorý
mu vznikom v súvislosti s vyúčtovaním od spoločnosti Matra za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017
vo výške 42,94 eur, ktorý žalovaná uznala ako dôvodný. Ďalší nárok žalobcu súvisel s nedoplatkom na

elektrickej energii za obdobie od 13.07.2017 do 31.05.2018 vo výške 510,268 eur na základe faktúry
vystavenej dňa 08.06.2018 spoločnosťou Stredoslovenská energetika, a. s., z ktorej žalobca odpočíval
reálnu spotrebu za mesiac máj vo výške 12,31 eur s DPH, t. j. v konečnej sume 497,95 eur. Žalovaná
s týmto nárokom nesúhlasila a poukázala na čl. VI bod 3 nájomnej zmluvy, v zmysle ktorého boli
dohodnuté úhrady spojené s nájmom vo výške 101 eur, z toho elektrická energia v sume 81 eur, k

zmene ktorej nijakým spôsobom nedošlo. Zároveň poukázala na čl. VI bod 6 nájomnej zmluvy, podľa
ktorej mal prenajímateľ vyúčtovať vzniknutý nedoplatok do 30 dní od skončenia nájmu, a nakoľko si túto
povinnosť nesplnil, nie je povinná mu zaplatiť prípadne vzniknutý nedoplatok na základe vyúčtovania.
Tiež namietala, že nebola vopred informovaná o výmene elektromera a tak nemohla skontrolovať stav
meračov. Súd vychádzal z toho, že žalobcovi bola doručená vyúčtovacia faktúra dňa 08.06.2018 a

pokiaľ si prenajímateľ nesplnil namietanú zmluvnú povinnosť včas, pre prípad takéhoto porušenia si
nedojednali žiadnu sankciu. Uzavrel, že nedošlo k zániku nároku žalobcu vykonať vyúčtovanie úhrad.
K výške nedoplatku uviedol, že preddavky majú charakter zálohových platieb na budúce plnenia a hoci
je daná povinnosť platiť preddavky za poskytované služby, výška nároku úhrady za služby môže byť
rozdielna od výšky určených preddavkov. Nastavenie zálohových platieb nemohlo ovplyvniť konečné

vyúčtovanie a konečnú spotrebu elektriny. Za rozhodné obdobie (jún 2017 - apríl 2018) pri výške
dohodnutých preddavkových platieb žalovaná uhradila zálohové platby na elektrickú energiu v sume 810
eur. Zaplatené reálne preddavkové platby boli vo výške 1.140 eur a reálna spotreba bola vyúčtovaná
vo výške 1.218,58 eur. Súd uzavrel, že rozdiel medzi zálohovými preddavkovými platbami a reálne
platenými preddavkovými platbami predstavuje 33 eur za každý mesiac, preto za 10 mesiacov ide o

sumu 330 eur, ktorá po zvýšení o nedoplatok na faktúre vo výške 78,58 eur a odpočítaní reálnej spotreby
za mesiac máj 2018 v sume 12,31 eur predstavuje konečnú dlžnú sumu vo výške 396,27 eur. Vo zvyšnej
časti tento nárok zamietol. K výmene elektromera uviedol, že žalobca preukázal, že žalovanej bola
odovzdaná kompletná dokumentácia týkajúca sa výmeny elektromerov, k dôvodným pochybnostiam o
správnosti nameraných hodnôt vo vzťahu k vyúčtovacej faktúre žalovaná nepredložila žiadne dôkazy.

Naopak, žalobca doložil informáciu od Stredoslovenskej energetiky, a.s. o stave elektromera v časovom
období od 23.03.2017 do 12.06.2017, čo bolo v podstate totožné, aj potom s následne vyúčtovacou
faktúrou za fakturačné obdobie od 13.07.2017 do 31.05.2018. Súd aj túto námietku žalovanej považoval
za nepreukázanú a nedôvodnú. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd postupoval podľa
§ 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP z pomeru úspechu a neúspechu strán v spore, ktorý v

percentuálnom vyjadrení u žalovaného stanovil na 66 % a u žalovanej na 34 %. Čistý úspech žalobcu
bol tak v rozsahu 32 %, v ktorej mu priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanej.

4. Proti tomuto rozsudku v časti priznanej zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 152
eur od 24.06.2018 do zaplatenia, nedoplatku na elektrickej energii za obdobie od 13.07.2017 do

31.05.2018 vo výške 396,27 eur a náhrady trov konania podala riadne a včas odvolanie žalovaná
a v tejto časti navrhla napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať jej
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V jeho dôvodoch namietala nesprávne právne posúdenie
ohľadom dojednanej zmluvnej pokuty, keďže za omeškanie s nájmom možno v zmysle § 697 OZ v
spojení s § 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. dojednať len poplatok z omeškania. Predmetné

zmluvné dojednanie považovala za neplatné, pričom zdôraznila, že v takomto znení navrhol nájomnú
zmluvu žalobca. K priznanému nedoplatku za dodávku elektrickej energie poukázala na čl. VI bod 3
nájomnej zmluvy, v zmysle ktorého sú v nájme zahrnuté aj úhrady za plnenia spojené a poskytované
s užívaním predmetu nájmu a jeho príslušenstva a výška týchto úhrad bola dohodnutá v sume 101eur. Z toho úhrada za elektrickú energiu predstavovala sumu 81 eur. Počas trvania nájomného vzťahu
prenajímateľ nájomcovi neoznámil zmenu v predpisoch zálohových platieb za elektrickú energiu, preto
nemôže nájomca znášať tieto náklady nad zmluvne dojednaný rozsah úhrad za elektrickú energiu. Ďalej

poukázala na čl. VI bod 6 nájomnej zmluvy, v zmysle ktorého sa žalobca zaviazal vykonať vyúčtovanie
úhrad jedenkrát ročne a po skončení nájmu, najneskôr do 30 dní od jeho skončenia, následne v čl. VI
bod 7 nájomnej zmluvy bolo medzi stranami dohodnuté, že v prípade vyúčtovania a zistenia nedoplatku
na úhradách sa žalovaný zaväzuje tento nedoplatok žalobcovi uhradiť do 30 dní od zaslania výzvy
žalovanému. Žalovaný bol tak povinný vykonať vyúčtovanie do 30.05.2018. Vyúčtovanie vykonal až

13.06.2018, kedy jej zaslal e-mail obsahujúci predmetné vyúčtovanie elektrickej energie a spotreby
vody. Konal tak 14 dní po lehote uvedenej v zmluve. Aj pri dojednanej 3-mesačnej výpovednej lehote
mal žalobca dostatočný časový priestor, aby požiadal dodávateľa o zaslanie vyúčtovania. Následne
odvolateľka poukázala na prepojenosť bodov 7 a 6 čl. VI zmluvy, na podmienenosť aplikácie čl. VI
bod 7 so splnením povinnosti uvedenej v čl. VI bod 6 a ak by bol pripustený opak, žalobca by mohol
vyúčtovať náhradu po zistení nedoplatku neprimerane dlho po skončení nájomného vzťahu. Zdôraznila,

že nájomnú zmluvu kreoval sám žalobca a pokiaľ by žalobca takéto ustanovenie zámerne kreoval
bez sankcie a bez zjavného prepojenia na bezprostredne nadväzujúci článok VI bod 7, tak by takéto
konanie bolo možné považovať za konanie s úmyslom poškodiť žalovanú. Podľa odvolateľky sa súd
nedostatočne vysporiadal s otázkou pasivity žalobcu v otázke zaistenia správnosti nameraných údajov
u dodávateľa, keď bol dňa 12.06.2017 menený elektromer. Na základe nameranej spotreby 1785 kWh

(cca rovnakej, ako v zimných mesiacoch, čo je vylúčené, keďže v júni sa už nekúri), majú dôvodné
podozrenia a pochybnosti o správnosti nameraných hodnôt. Nemožno teda vylúčiť, že nebol správne
zapísaný východiskový údaj pri neprítomnosti odberateľa elektrickej energie/vlastníka nehnuteľnosti.
Takisto nemožno vylúčiť, že elektromer meral bez odchýlky mimo tolerancie. Žalobca nielenže nebol
prítomný pri výmene elektrometra, ale ani nesúlad nereklamoval u dodávateľa elektrickej energie.

Takýmto konaním sa snaží preniesť finančné bremeno z možného chybného merania elektromeru
alebo nezapísania správneho východiskového bodu na žalovanú. Úkony spojené s prítomnosťou a
dohľadom pri výmene elektromera alebo reklamácie prislúchajú najmä žalobcovi. Súd prvej inštancie
mal za to, že žalovaná bola oboznámená resp. jej bola odovzdaná kompletná dokumentácia týkajúca
sa výmeny elektromerov, a to cestou pána W.. Odvolanie sa v tomto prípade na úkony tretích osôb

bez predchádzajúcich splnomocnení považovalo za právne irelevantné, v celej genéze tohto úkonu
pri výmene elektromeru nebol zainteresovaný ani žalobca, ani žalovaná. Takisto neboli doložené
plnomocenstvá, ktoré by oprávňovali tretie osoby na konanie v mene žalobcu alebo žalovanej. Z
predložených čestných prehlásení p. Y. (domovníčky) a p. V. nevyplýva, že by ktokoľvek bol reálne
prítomný pri výmene elektromeru a ani to, že by bola o výmene elektromeru, či už vopred alebo potom

upovedomená žalovaná. Poprela, že by bola oboznámená o tejto výmene zo strany akejkoľvek tretej
osoby, vrátane p. W.. Zároveň sa odvolala proti rozsudku v časti náhrady trov konania vo výške 32 % v
prospech žalobcu, keďže tieto sa v prípade úspechu žalovanej v odvolacom konaní zmenia na základe
pomeru úspechu a neúspechu žalovanej.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť, nakoľko sa stotožnil s jeho skutkovými ako aj právnym závermi. Odvolanie žalovanej považuje
za nedôvodné. Odvolateľka právne relevantným spôsobom nevysvetlila, v čom spočíva neplatnosť
dojednanej zmluvnej pokuty. Ide o samostatný spôsob zabezpečenia zmluvnej povinnosti žalovanej a
právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka pre platné dojednanie

zmluvnej pokuty vyžaduje okrem písomnej formy, vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť
takto zabezpečená a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia. Súd
prvej inštancie tak správne rozhodol o oprávnenosti zmluvnej pokuty ako o samostatnom spôsobe
zabezpečenia záväzku. Mal za to, že odvolateľkou prezentované odvolacie dôvody, vzhľadom na zistený
skutkový stav, vykonané dokazovanie a právne posúdenie sú neopodstatnené.

6. Po bezvadnom procesnom postupe súdu prvej inštancie v zmysle § 374 ods. 1 CSP žalovaná vo veci
nepodala odvolaciu repliku a odvolací súd nedisponoval v odvolacom konaní s ďalšími podaniami strán.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z

dôvodov podaného odvolania (§ 379 CSP a § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa
§ 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) a toto rozhodnutie v
časti výroku II. o priznaní zmluvnej pokuty, nedoplatku na elektrickej energii, ako aj výroku IV. o trovách
konania, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Takýto postup je v súlade s judikatúrouÚstavného súdu SR, v zmysle ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok (pozri napr. III. ÚS 78/05, II. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09).

8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia

okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalovanej
formulovanú v podanom opravnom prostriedku. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť

žalovanej za obsahové vymedzenie jej odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu
rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

10. Z obsahu podaného odvolania je evidentné, že odvolateľka v odvolacom konaní zopakovala
svoju argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnila so

skutkovými a právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia v rozsahu vymedzenom odvolacími námietkami. Primárne treba uviesť, že so všetkými
týmito námietkami sa už vo svojom rozhodnutí vysporiadal súd prvej inštancie dostatočne a správne
na základe vykonaného dokazovania. V súlade s týmito závermi súdu prvej inštancie aj odvolací
súd považuje priznané nároky žalobcovi v rozsahu zmluvnej pokuty, nedoplatku na elektrickej energii

za dôvodné, v súlade so zákonom a zmluvou, a preto v neuvedených podrobnostiach odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku.

11. Vo všeobecnosti treba uviesť, že zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia povinnosti, ktorej splnenie vyplýva zo zabezpečovanej

zmluvy. Zmluvná pokuta tak plní funkciu prevenčnú (zabezpečovaciu), keď pod hrozbou sankcie núti
dlžníka riadne a včas splniť zmluvnú povinnosť. Ďalej plní funkciu reparačnú - má povahu dohody o
paušalizovanej náhrade škody a v konečnom dôsledku sankčnú - predstavuje sankciu pre toho, kto
porušil povinnosť.

12. Z nájomnej zmluvy, z jej čl. VI bod 5 mal aj odvolací súd preukázané, že jej účastníci (strany sporu)
si dojednali zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti - platiť nájomné alebo úhrady, a
to za každý začatý deň omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy. Za oneskorené zaplatenie
nájomného alebo úhrad spojených s užívaním bytu zákon v ustanovení § 697 OZ zakotvuje osobitnú
sankciu v podobe poplatku z omeškania. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu (nájomného),

má prenajímateľ právo požadovať od dlžníka popri plnení poplatok z omeškania (§ 517 ods. 2 OZ),
jeho výšku ustanovuje vykonávací predpis (§ 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.) . V súdenej veci
si žalobca túto osobitnú zákonnú sankciu v podobe poplatku z omeškania neuplatnil, uplatnil si však
sankciu zmluvne dojednanú v podobe zmluvnej pokuty. Zatiaľ čo právo veriteľa požadovať poplatok z
omeškania vyplýva zo zákona (§ 517 ods. 2 OZ), právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vyplýva

z dohody medzi veriteľom a dlžníkom.

13. To znamená, že v dôsledku nesplnenia povinnosti (v tomto prípade riadne a včas zaplatiť nájomné),
na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, vzniká mimo trvajúceho pôvodného záväzku ďalšia povinnosť
dlžníka na úhradu zmluvnej pokuty. Pričom vôbec sa nevylučuje možnosť dojednať zmluvnú pokutu aj

za omeškanie dlžníka s platením peňažného záväzku a v praxi je takéto zmluvné dojednanie bežné.
Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti je samostatným právom na rozdiel
od úrokov z omeškania, resp. poplatku z omeškania, nie je príslušenstvom pohľadávky. Dojednanie či
zaplatenie zmluvnej pokuty, aj pokiaľ je viazané na omeškanie dlžníka, nevylučuje dokonca povinnosť
dlžníka zaplatiť úroky z omeškania, resp. poplatok z omeškania. Vyplýva to nielen z rozdielu právnej

úpravy týchto dvoch rozdielnych právnych inštitútov so samostatným základom (zmluvná pokuta,
zabezpečovací prostriedok, ktorý si musia zmluvné strany výslovne dohodnúť a úroky z omeškania,
zákonný dôsledok omeškania), ale zákon súbeh týchto majetkových sankcií nevylučuje. Odvolací súd
konštatuje, že vyššie citované zmluvné dojednanie (písomná forma jednoznačne špecifikovaná zmluvnápovinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje, ako aj dojednanie výšky zmluvnej pokuty),
je platným dojednaním a je treba tiež doplniť, že výška zmluvnej pokuty nie je zrejme neprimeranou k
hodnote zabezpečeného záväzku.

14. Neuplatnenie vyúčtovania nedoplatku na elektrickej energii v lehote stanovenej v zmluve nemožno
sankcionovať tým, že by žalobca stratil nárok na vyúčtovaný nedoplatok elektrickej energie priznanej
napadnutým rozsudkom vo výške 396,27 Eur. Uvedená lehota nemá charakter prepadnej (prekluzívnej)
lehoty. V zmysle § 583 Občianskeho zákonníka k zániku práva, pretože nebolo uplatnené v určenom

čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník
nenamietne. Zánik práva (preklúziu) zákon viaže na uplynutie zákonom určeného času. Týmto
spôsobom môže právo zamietnuť len vtedy, ak je to expressis verbis uvedené v zákone Tieto lehoty
majú kogentnú povahu a nemožno ich predĺžiť ani dohodou. Z uvedeného je zrejmé, že v zmluve
dohodnutá lehota na doručenie vyúčtovania takúto povahu nemá. Žalobca pri uplatnení svojho nároku
je limitovaný len dĺžkou premlčacej doby, uplynutím ktorej nezaniká, len sa oslabuje. V tomto smere

treba uviesť, že ďalšie námietky žalovanej (spojené s výmenou elektromera) dosahovali len úroveň
pravdepodobnosti, predpokladov a dohadov vplyvu tejto výmeny na konečné vyúčtovanie spotreby bez
toho, aby tieto tvrdenia odvolateľka už v základnom konaní podložila relevantnými dôkazmi. Nesplnenie
základnej procesnej povinnosti - uniesť dôkazné bremeno tvrdených skutočností má za následok
procesný neúspech.

15. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolacie námietky žalovanej vyhodnotil ako
nedôvodné a pri nezistení nedostatkov v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada
z úradnej povinnosti, rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto
rozsudku ako vecne správne potvrdil.

16. Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

17. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo
vecisamejzávislývýrokotrováchprvoinštančnéhokonania,ktorýplnezodpovedáprocesnémuúspechu

strán v konaní a v ňom aplikovaným zákonným ustanoveniam.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP vychádzajúc zo zásady úspechu žalobcu v odvolacom konaní, ktorému
ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).