Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. júl 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27CoE/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515201767
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8515201767.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov
JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a v exekučnej veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, právne zastúpeného
spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému F. U., bytom N. A.
XXX, o vymoženie sumy 60,00 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Stará Ľubovňa č. k. 1Er/205/2015-19 zo dňa 13. februára 2020 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že v tejto veci mal byť exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05375/14 zo dňa 8.10.2014. Súd

prvej inštancie vec preskúmal v zmysle § 44 ods. Exekučného poriadku a zistil, že medzi oprávneným
a povinným bola uzavretá zmluva o úvere dňa 29.03.2012, ktorú podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, klasifikoval ako spotrebiteľskú, a tiež rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť právomoc
rozhodcovskéhosúdu.Tátomalaformulárovúpodobu,bolapripravenávopredbezmožnostispotrebiteľa
podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah vrátane určenia rozhodcovského súdu, nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná, preto je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neplatná. Na základe tejto
neplatnej rozhodcovskej zmluvy vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, a to z dôvodu
nesprávnehoprávnehoposúdeniavecianesprávnychskutkovýchzistení.Exekučnýsúdprekročilrámec

svojej preskúmavacej povinnosti zverenej mu Exekučným poriadkom. Poukázal na § 45 ods. 1 a 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že exekučný súd má preskúmať exekučný
titul z formálnej i materiálnej stránky, teda z pohľadu dodržania formálnych náležitostí exekučného titulu
a z pohľadu hmotnoprávnych predpokladov exekučného titulu. Exekučný súd nemôže skúmať samotné
rozhodcovské konanie, skúma len výrok exekučného titulu, ale nemôže zaujímať právne stanoviská
a úvahy k výroku, obmedzuje sa na zjavné dôvody. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom

ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách
o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom
zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej oprávnený namietol, že súd prvého stupňa pri posudzovaní
predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav, keď dospel k záveru, že zmluvné strany nedojednali
žiadnu rozhodcovskú doložku, resp. zmluvu. Poukázal na to, že s povinným uzavrel rozhodcovskú
zmluvu formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine, podľa ktorej zmluvná strana môže

podať žalobu na všeobecnom súde, teda povinnému nebola odňatá možnosť dosiahnuť riešenie sporu
na všeobecnom súde. Nešlo teda o dojednanie výlučne rozhodcovského súdu pre riešenie sporov zozmluvy, preto bolo použitie § 53 ods. 4 písm. r) OZ súdom prvej inštancie nesprávne. Navrhol uznesenie
zrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanie,prípadnerozhodnutiezmeniťapoveriťsúdneho
exekútora.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súc viazaný
rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že

odvolanie nie je dôvodné.

4. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2
CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti
uvádza.

5. Správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil otázku platnosti právneho úkonu, ktorý
mal založiť právomoc rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozsudku. Najvyšší súd už vo
viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej
zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a

zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo
245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011
a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

6. Súd prvej inštancie vecne správne zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
keďže rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc vo veci konať.

7. Predmetná rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX v

rovnaký deň, teda 29.03.2012, upravuje riešenie sporov tak, že rozhodcovský súd bude vec riešiť v
prípade podania žaloby na tomto súde alebo vec bude riešená pred príslušným všeobecným súdom,
ak bude žaloba podaná na všeobecnom súde. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ
podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musí
podrobiť.

8. Občiansky zákonník účinný od 1. januára 2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4
písm. r) považoval aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

9. Vychádzajúc z obsahu rozhodcovskej zmluvy a z tohto ustanovenia je zjavné, že predmetná
rozhodcovská zmluva nie je platná.

10. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v

štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce

spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskémukonaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008“.

11. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského
konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo samostatná rozhodcovská zmluva.

12. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacím argumentom, že rozhodcovská zmluva je platná, pretože má
podobu samostatného právneho úkonu na samostatnej listine.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

15. Nie je prejavom individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy také konanie, pri ktorom je
spotrebiteľovi pri podpise zmluvy o úvere predložené tlačivo rozhodcovskej zmluvy na prečítanie a
podpísanie, pri ktorom je navyše konfrontovaný s ďalším pre spotrebiteľa neprehľadným, vzhľadom
na minimalizovanú veľkosť písma ťažko čitateľným tlačivom zmluvných dojednaní. Ide už o rutinný
postup zo strany dodávateľa, ktorým pri podpise hlavného kontraktu (dojednaného individuálne,

keďže spotrebiteľ prejavuje dopyt, žiada o finančné prostriedky, zisťuje a dojednáva podmienky ich
získania a rozhoduje sa pre ich prijatie) bez aktivity a záujmu spotrebiteľa jednostranne vovádza
spotrebiteľa do uzatvárania zmlúv zabezpečujúcich výlučne dodávateľovi ochranu jeho pohľadávok,
jeho záujmov, a to rozhodcovskými orgánmi, ktoré sám vopred určil v predloženej rozhodcovskej
zmluve a ktorých sídla sú priamo v obvode sídla dodávateľa, prípadne na mieste, ktoré pri porovnaní

pozície, postavenia a možností dodávateľa a spotrebiteľa, dodávateľa nijako neobmedzuje, avšak
pre spotrebiteľa môže predstavovať nezanedbateľnú (vo výnimočných prípadoch až neprekonateľnú)
prekážku vrátane zvyšovania nákladov pri snahe hájiť svoje práva pred rozhodcovským súdom. Je
nepochybné, že spotrebiteľ nebol žiadateľom tejto formy riešenia sporov zo zmluvy, ktorá vyvoláva hrubú
nerovnováhu v postavení, možnostiach, a tým aj právach a povinnostiach zmluvných strán výlučne v

neprospech spotrebiteľa.

16. Technická samostatnosť rozhodcovskej zmluvy je pri zahltení spotrebiteľa tlačivami (tlačivo zmluvy
o úvere, tlačivo všeobecných podmienok poskytnutia úveru, tlačivo rozhodcovskej zmluvy) irelevantná.

17. Súd prvej inštancie teda správne zamietol žiadosť súdneho exekútora z dôvodu, že predložený
rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom.

18. Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí
podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia

ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní
nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania
(RozsudokSúdnehodvoraEÚC-240/98-C-244/98OceanoGrupoEditorial:„Podmienka,ktorádeleguje
právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo
dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu,

ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu.
V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom
spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto
spadá dokategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa
začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane

táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej
obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a
deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo,považuje sa za necestnú v zmysle Cl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej
viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“).

19. Aj v tejto veci bola geografická neprijateľnosť miesta rozhodcovského konania v Bratislave, a tým
neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy aj z tohto dôvodu zrejmá.

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnuté uznesenie.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
C.s.p. pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).