Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. máj 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 15Csp/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116222967
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lívia Gombárová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:1116222967.6

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Lívia Gombárová v právnej veci žalobkyne: T. M., nar.
XX.X.XXXX, bytom G. J., L. 1, zastúpená splnomocneným zástupcom: E. A., nar. XX.X.XXXX, bytom
C., I. XXX/X, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35792752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47233516, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 744 eur a

určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere č. 1XXXXX-XXXXX, takto

r o z h o d o l :

I.Súd u r č u j e, že zmluva o úvere č. XXXXXX-XXXXX uzatvorená dňa 18.4.2012 medzi žalobkyňou
a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 744
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 144 eur na účet tunajšieho súdu do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 1.6.2016 a jej doplnením zo dňa 27.6.2016
a 5.9.2016 a upresnením podania pri výsluchu dňa 8.11.2017, ktoré konanie bolo pôvodne vedené
pod sp. zn. 17C/208/2016 domáhala o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 840,93 eur a
určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX uzatvorenom dňa 18.4.2012
medzi žalobkyňou a žalovaným, určenia, že úver číslo XXXXXX-XXXXX je bezúročný a bez poplatkov,
že rozhodcovská zmluva je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, že zmluvná odmena vo výške

744 eur dojednaná v zmluve o úvere číslo XXXXXX-XXXXX je ako neprijateľná zmluvná podmienka
neplatná a o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 eur, pričom pri výsluchu dňa 8.11.2017
žalobkyňa cestou splnomocnenej zástupkyne upresnila petit žalobného návrhu.
Žalovaná žalobný návrh odôvodňovala tým, že zmluva o úvere č. XXXXXX-XXXXX uzatvorená dňa
18.4.2012 medzi stranami sporu je neplatná v zmysle § 39 OZ, pretože bola podpísaná ako predtlačená
formulárová štandardizovaná zmluva, ktorej obsah bol žalobcom vopred pripravený v neprospech

spotrebiteľa bez možnosti ovplyvniť jednotlivé zmluvné ustanovenia. Dôvodila, že vo formulárovej
zmluve bola ďalej predtlačená náležitosť IČO, ktorú žiadal žalovaný doplniť, k zmluve nežiadal doplniť
živnostenský list, ani uviesť predmet podnikateľskej činnosti a účel použitia poskytnutých prostriedkov
na podnikateľské účely, pričom žalovaný na zmluvu aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka.
Poukázala ďalej, že zmluva nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu a
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, keď vyššie uvedenú zmluvu považovala za bezúročnú a bez

poplatkov v zmysle § 11 písmeno b) z.č. 129/2010 Z.z. z dôvodu že v zmysle § 9 odsek 2 z.č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch neobsahovala termín konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 odsek 2písmeno f) z.č. 129/2010 Z.z., úrokovú sadzbu v zmysle § 9 odsek 2 písmeno i) z č. 129/2010 Z.z.,
výšku počet termíny splátok a istiny v zmysle § 129/2010 Z.z., ročnú percentuálnu mieru nákladov
a priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov v zmysle § 9 odsek 2 písm. z) z.č. 129/2010 Z.z.

ako ani podmienky na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti v zmysle § 9 odsek 2
písmeno u) z.č. 129/2010 Z.z. Žalobkyňa uviedla, že listom z 3.5.2016 vyzývala žalovaného na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Vo svojej žalobe poukázala na ust. § 479 OZ, 54 odsek 2 , 52 odsek 2, 53
odsek1 23, 5, 53a odsek 1, 54 odsek 4 ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
16Co/751/2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/44/2014 a 18Co/109/2011, 3Co /151/2013,

18Co/109/2011 Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/43/2015.

2. Uznesením z 13.11.2017 pod sp. zn. 15Csp/26/2017-154 súd konanie v časti o zaplatenie 96,93 eur
zastavil a žalovanému v tejto časti nárok na náhradu trov konania nepriznal, zároveň súd pripustil
zmenu petitu žaloby tak, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu
vo výške 744 eur a určenia, že zmluva o úvere číslo XXXXXX-XXXXX uzatvorená dňa 18.4.2012 medzi

žalobkyňou a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov.

3.Podaním doručeným súdu dňa 27.9.2016 sa k žalobe vyjadril žalovaný, keď navrhol, aby súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom vo svojom vyjadrení uviedol, že medzi stranami sporu
nebola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, keď zo znenia čl. 1 odsek 1 zmluvy o revolvingovom

úvere č. XXXXXX-XXXXX vyplýva, že úver bol poskytnutý pre účely výkonu podnikateľskej činnosti
dlžníka t.j. žalobkyne. Poukázal, že žalobkyňa od začiatku vystupovala ako podnikateľský subjekt, v
rámci zadaných údajov predložila potrebné listiny na schválenie úveru, ktorými sa preukazovala ako
podnikateľský subjekt. Dôvodil, že žalobkyňa dňa 16.4.2012 podala žiadosť o poskytnutie úveru, o ktorý
žiadala ako podnikateľský subjekt a ako účel úveru uviedla, podnikateľskú činnosť. Žalobkyňa pred

uzatvorením zmluvy predložila žalovanému Osvedčenie o živnostenskom oprávnení a vyplnila žiadosť
o poskytnutie úveru na výkon podnikateľskej činnosti - maloobchod - veľkoobchod, v žiadosti bod I.,
IV. sa žalobkyňa identifikovala ako podnikateľ. Žalovaný poukázal, že v zmluve je žalobkyňa taktiež
označená ako podnikateľ v čl. 1 odsek 1.1, keď peňažné prostriedky sa poskytli na podnikateľský účel
a z ďalších ustanovení je zrejmé, že sa zakladal obchodnoprávny vzťah (čl. 14 a 17 zmluvy) v zmysle

§ 497 ObZa nasl. s poukazom na § 261 odsek 1 ObZ, ktorá skutočnosť do okamihu súdneho konania
nebola spochybnená. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na rozhodnutie súdneho dvora Európskej
únie vo vzťahu k tomu, aké postavenie má byť priznané osobe vystupujúcej od začiatku vo vzťahu k
dodávateľovi ako podnikateľ a ktorá až následne tvrdí, že je spotrebiteľom („ak dodávateľ koná v dobrej
viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie

spotrebiteľa“- ESD, C-464/01 vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG) ako aj na rozhodnutie NS SR sp.
zn. 3Cdo/81/2011. Žalovaný sa bránil, že neobstojí tvrdenie žalobkyne, že na zmluve o revolvingovom
úvere bola predtlačená náležitosť IČO, keď žalovaný pri uzatváraní zmluvy postupoval podľa pokladov,
ktoré mu žalobkyňa predložila. Žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne, že zo strany žalovaného jej bola
poskytnutá nižšia suma ako sa uvádza v zmluve, keď suma 1 644 eur predstavovala sumu úveru a

úroky za jeho poskytnutie a poukázal na fakt, že údaje o vyplatenej čiastke, počte splátok a ich výške
sa uvádzali v žiadosti. Žalovaný ďalej poprel skutkové tvrdenia žalobkyne, že rozhodcovská zmluva
nebola individuálne dojednaná, keď táto bola samostatným právny úkonom, ktorej existencia nebola
podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Ďalej uviedol, že žalobkyňa nikdy nespochybnila, že si obsah
zmluvy nemohla prečítať. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že nebola podmienkou uzatvorenia a

vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a z bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník mohol
odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzatvorenia, pričom poukázal, že
rozhodcovská zmluva nikdy nebola podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. Žalovaný
súčasnesuplatnenýmnárokomvzniesolnámietkuuplynutiasubjektívnejajobjektívnejlehotyvsúvislosti
s podanou žalobou.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním z 4.11.2016, keď uviedla, že o používaní
nekalých obchodných praktík žalovaného sa dozvedela až začiatkom roka 2016, pričom v žiadosti
sa identifikovala ako osoba s rodným číslom, zároveň však aj ako podnikateľ podnikajúci na základe
živnostenského listu s prideleným identifikačným číslom, keď živnostenským listom deklaroval zdroj

svojich príjmov. Účel využitia finančných prostriedkov do žiadosti vyplnil zamestnanec žalovaného, ktorý
netrval na zdokladovaní použitia finančných prostriedkov, finančné prostriedky zo zmluvy boli zasielané
žalovaným na osobný účet žalobkyne, ktoré boli použité na osobnú spotrebu, nakoľko žalovaná bola
vo finančnej tiesni. Čo sa týka uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy žalobkyňa poukázala na ustanovenie§ 53 odsek 4 písmeno r) OZ a rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/326/2010. Čo sa
týka námietky premlčania žalobkyňa uviedla, že posledná splátka v prospech žalovaného bola uhradená
dňa 5.6.2013 a žaloba bola na Okresný súd Nové Zámky podaná dňa 1.6.2016 a preto nemohlo dôjsť

k premlčaniu nároku.

5.Súd v zmysle § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobkyne, ktorú na pojednávaní zastupovala
splnomocnená zástupkyňa.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov a to Zmluvou o úvere č.
XXXXXX-XXXXX, splátkovým kalendárom k zmluve, Rozhodcovskou zmluvou č. XXXXXX-XXXXX,
prehľadom platieb, kartou klienta, oznámením z 1.7.2013, Návrhom na mimosúdnu dohodu, s
podacím lístkom, Výpisom z obchodného registra, vyjadrením žalovaného s prílohami z 21.9.2016,
19.2.2018 žiadosťou o poskytnutie jednoduchej pôžičky z 16.4.2012, Osvedčením o živnostenskom
oprávnení, vyjadrením žalobkyne z 4.11.2016, Uznesením z 13.11.2017 pod sp. zn. 15 Csp/26/2017-154

a výsluchom svedka O. O. a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Zo žiadosti o poskytnutie jednoduchej pôžičky z 16.4.2012 podpísanej žiadateľom - t.j. žalobkyňou
a viazaným finančným agentom O. O. mal súd preukázané, že žiadosť bola vyplnená v bode I. - kde sa
nachádzali údaje o žiadateľovi FO (ktoré vyplňovali iba podnikatelia - FO), bod IV. žiadosti - kontaktné

údaje žiadateľa o poskytnutie pôžičky - podnikateľského subjektu (vyplňovali podnikatelia - FO aj PO),
a bod V. žiadosti identifikačné údaje žiadateľa - podnikateľského subjektu (vyplňovali podnikatelia -
FO aj PO), v bode VI. žiadosti boli uvedené údaje o pôžičke poskytnutá čiastka k výplate 900 eur,
splatnosť pôžičky 12 mesiacov, výška mesačnej splátky 137 eur, nominálna hodnota pôžičky 1 644 eur,
požadovaný dátum splatnosti v mesiaci 20 a účel čerpania pôžičky podnikateľská činnosť, ako prílohy

k žiadosti boli uvedené - kópie osobných dokladov, živnostenský list, bankový účet.

8. Dňa 18.4.2012 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXX -XXXXX v zmysle
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej v zmysle bodu 1.1 zmluvy bol žalobkyni
poskytnutý úver vo výške 1 644,- euro, na účely výkonu podnikateľskej činnosti. Dlžník sa zaviazal

splatiť úver v 12 mesačných splátkach vo výške 137 eur splatných podľa splátkového kalendára, pričom
splátkový kalendár uvedený v prílohe č. 1 bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V čl. 3 zmluvy bola
uvedená zmluvná odmena, ktorá predstavovala úroky za poskytnutie úveru vo výške 744 eur a ktorá bola
splatná ku dňu poskytnutia úveru. V zmysle čl. 5 zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli prílohy
- Splátkový kalendár, blankozmenka, Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka. V čl. 6.1 zmluvy sa dlžník

zaviazal poskytnutý úver v dohodnutých termínoch splatnosti uhradiť na bankový účet veriteľa. Splátka
úveru sa pre účely zmluvy považovala za uhradenú dňom pripísania príslušnej čiastky na bankový účet
veriteľa. Čl. 7 zmluvy upravoval dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy
ku dňu poskytnutia úveru a to pohľadávky dlžníka podľa čl. 1.1 zmluvy oproti pohľadávke veriteľa podľa
čl. 3.1. zmluvy. Rozdiel mal byť ku dňu poskytnutiu úveru uhradený veriteľom na bankový účet dlžníka.

Čl. 10 zmluvy upravoval sankcie v prípade omeškania dlžníka. V čl. 19 zmluvy dlžník súhlasil s tým, že
veriteľ je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky na tretiu osobu.

9.V zmysle splátkového kalendára z 18.4.2012 bola žalobkyňa povinná uhradiť 12 splátok po 137 eur
vždy do 24. v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 24.5.2012 a posledná splátka bola splatná

dňa 24.4.2013.

10. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXX-XXXXX uzatvorenej dňa 18.4.2012 medzi stranami
sporu mal súd preukázané, že zmluva bola uzatvorená v zmysle § 3 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, keď v čl. 2. veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia

a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nebol povinný
prijať návrh rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlásil, že zo strany veriteľa bol o tejto
skutočnosti informovaný. V zmysle čl. 7 rozhodcovskej zmluvy bol dlžník oprávnený odstúpiť od zmluvy
do 14 kalendárnych dní od uzatvorenia zmluvy.

11. Z predloženého prehľadu platieb a karty klienta mal súd preukázané, že žalovaný poskytol úver na
účet žalobkyne dňa 20.4.2012 vo výške 900 eur a žalobkyňa vykonala 12 úhrad vo výške 137 eur a
poslednú dňa 4.6.2013, spolu vo výške 1 644 eur.12. Z oznámenie žalovaného z 1.7.2013 mal súd preukázané, že žalovaný zaslal žalobkyni vystavenú
blankozmenku z dôvodu úhrady záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere č. XXXXXX.

13.Z predloženej mimosúdnej dohody doručovanej žalovanému dňa 5.5.2016 mal súd preukázané, že
žalobkyňa pred podaním žaloby vyzýval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
744 eur.

14. Z výpovede svedka O. O., ktorý v postavení viazaného finančného agenta so žalobkyňou spisoval

žiadosť o poskytnutie jednoduchej pôžičky mal súd preukázané, že činnosť viazaného finančného
agenta vykonával niekedy v období rokov 2010 až 2012. Vyššie uvedenú žiadosť o poskytnutie pôžičky
spisoval svedok osobne. Presne si nespomínal aké produkty v tom období ako VFA ponúkal, uviedol,
že v tom čase boli špecialisti na podnikateľské pôžičky, uviedol, že on ako VFA spisoval zmluvy len
s fyzickými osobami nepodnikateľmi. Nespomínal si aké doklady bolo potrebné predložiť k žiadosti o
poskytnutie jednoduchej pôžičky a vypovedal, že neskúmal účel, za akým žiadateľ žiadal o poskytnutie

pôžičky. Svedok vypovedal, že záznam podnikateľská činnosť svedčí o účele úveru, keď uviedol, že
príjem žiadateľa sa živnostenským listom určite nedeklaroval. Svedok sa nevedel vyjadriť, v čom
spočíval rozdiel pri poskytnutí pôžičky fyzickej osobe nepodnikateľovi a FO podnikateľovi, vypovedal,
že bolo potrebné zdokladovať príjem žiadateľa určitými listinami.

15. Podľa § 1 odsek 2 z.č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1.12.2011 do 31.12.2012 (ďalej len
„z.č 129/2010 Z.z.“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písmeno a) z.č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania.

Podľa § 9 odsek 1 z.č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi.

Podľa § 9 odsek 2 z.č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.Podľa § 9 odsek 6 z.č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto
zákona.

Podľa § 9 odsek 7 z.č. 129/2010 Z.z. veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať
spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto
konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona.
Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení

vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak
veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

Podľa § 9 odsek 8 z.č. 129/2010 Z.z veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber
rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa
práv, ktoré mu priznáva tento zákon.

Podľa § 11 odsek 1 z.č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 52 odsek 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka účinného od 1.3.2012 do 30.9.2013 (ďalej len „ OZ“)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 odsek 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 odsek 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 odsek 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 odsek 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 odsek 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia

a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 53b odsek 1 OZ k je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie,
ako ustanoví vykonávací predpis.

Podľa § 54 odsek 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 54 odsek 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 54 odsek 3 OZ v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší
pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo

zriadená na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 451 odsek 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 452 odsek 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 100 odsek 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101

až 110).Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 odsek 1,2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak

ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 137 písmeno c) OZ žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

Podľa čl. 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 bodu 2 Smernice Rady 93/13/EHS, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú,
ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v

súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Z článku 4 odsek 1 Smernice rady 93/13 z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách vyplýva, že bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky

zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Z článku 4 odsek 2 Smernice rady 93/13 z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách vyplýva, že hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného
predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane ako aj na tovar a služby dodávané
výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.

16. Na základe prevedeného dokazovania, zisteného skutkového stavu ako i jeho právnej kvalifikácie
súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala o
určenie, že zmluva o úvere č. XXXXXX-XXXXX uzatvorená dňa 18.2012 medzi žalobkyňou a žalovaným
je bezúročná a bez poplatkov a vydania bezdôvodného obohatenia vo výška 744 eur ( po čiastočnom

späťvzatí žaloby) .

17.V prvom rade je potrebné si ozrejmiť, či zmluva o úvere, ktorú uzavreli strany sporu je alebo nie
je spotrebiteľskou zmluvou. Ak by nebola spotrebiteľskou zmluvou, súd by nemohol na predmetný
právny vzťah aplikovať kogentné ustanovenia zákonov, ktoré slúžia na ochranu spotrebiteľa. Na prvý

pohľad sa javí byť táto zmluva nie spotrebiteľskou, ale iba zmluvou o úvere, riadiacou sa ustanoveniami
Obchodného zákonníka, § 497 a nasl., keďže žalobkyňa je v zmluve označená ako fyzická osoba
podnikateľka obchodným menom a IČO -m avšak aj rodným číslom. Tým pádom by bola aplikácia
ustanovení zákona o spotrebiteľskom úvere ako aj ostatných zákonov na ochranu spotrebiteľa vylúčená.Podstatné v tomto smere je teda ozrejmenie, či žalobkyňa pri vypisovaní žiadosti o jednoduchú pôžičku
a podpise zmluvy vystupovala ako fyzická osoba podnikateľka a žiadala úver na účely podnikania.
Aj za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka týkajúceho

sa spotrebiteľských zmlúv je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre
spotrebiteľa. Tým treba podľa názoru súdu dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho,
že úver bol poskytnutý na výkon podnikania alebo povolania úverovaného dlžníka ťaží toho, kto tvrdí
takúto výnimku majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver,
majúci sa takto riadiť výlučne úpravou zmluvy a Obchodného zákonníka, čiže ťaží veriteľa.

18.Žalobkyňa vo svojej žalobe tvrdila, že podpísala predtlačenú formulárovú štandardizovanú
zmluvu, ktorej obsah pripravil žalovaný v neprospech spotrebiteľa. Tvrdila, že žiadosť o poskytnutie
jednoduchej pôžičky vypĺňal viazaný finančný agent, ktorý taktiež do žiadosti vyplnil záznam účel
úveru „ podnikateľský účel“, ktorý nikdy netrval na zdokladovaní použitia finančných prostriedkov,
finančné prostriedky vo výške 900 eur poukázal na osobný účet žalobkyne v banke. Žalobkyňa

popierala tvrdenia žalovaného, že dňa 16.4.2012 žiadala o poskytnutie úveru ako podnikateľský subjekt,
keď uviedla, že bola v tom čase vo finančnej tiesni a iný doklad preukazujúci zdroj príjmu ako
živnostenský list nemohla predložiť. K vyriešeniu spornosti, či ide o spotrebiteľskú zmluvu resp. zmluvu
v zmysle 497 OBZ bol vypočutý svedok viazaný finančný agent, ktorý spisoval žiadosť o poskytnutie
jednoduchej pôžičky, ktorý vypovedal, že zmluvy s podnikateľmi v rokoch 2010 až 2012 neuzatváral,

tieto uzatvárali špecialisti na podnikateľské pôžičky, s odstupom času sa nevedel vyjadriť aké podklady
boli potrebné k žiadosti o jednoduchú pôžičku a nespomínal si aké produkty ako viazaný finančný
agent ponúkal. Taktiež potvrdzoval, že neskúmal účel poskytnutia úveru a nevedel sa vyjadriť v čom
spočíval rozdiel pri poskytnutí pôžičky fyzickej osobe nepodnikateľovi a fyzickej osobe podnikateľovi.
Právny zástupca žalovaného tvrdil, že v rokoch 2012 pokiaľ išlo o spotrebiteľský úver žiadosť ako aj

samotná zmluva o úvere sa nachádzali na jednom tlačive a uvedené listina obsahovala aj zmluvné
podmienkya pokiaľ išlo o úver poskytnutý podnikateľovi, žiadosť sa spisovala na osobitnú listinu a zvlášť
bola vydaná zmluva o poskytnutí úveru, pričom fyzickej osobe podnikateľovi sa úver poskytoval na
podnikateľský účet. V predmetnom konaní však právny zástupca žalovaného tvrdené skutočnosti
žiadnym spôsobom nepreukázal, t.j. že predmetný úver bol poskytnutý žalobkyni na výkon podnikania.

Žalobkyňa v doplnení žaloby doručenom súdu dňa 4.11.2016 uviedla, že účelom úveru bola osobná
spotreba ( úhrada životných nákladov, výdavky na domácnosť), keďže v čase poskytnutia úveru sa
nachádzala vo finančnej tiesni. V konaní podľa názoru súdu nebolo preukázané, že v čase podpisu
zmluvy žalobkyňa žiadala úver pre účely jej podnikania. Žalovaný ako veriteľ teda nepreukázal túto
skutočnosť, ktorá by mala za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný, teda nespotrebiteľský

úver, majúci sa takto riadiť výlučne úpravou podľa Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu, ak
mal žalovaný v úmysle poskytnúť žalobkyni finančné prostriedky na výkon podnikania mal zistiť, či
žalobkyňa úver potrebuje pre účely podnikania, s prihliadnutím na definíciu spotrebiteľa v zákone o
spotrebiteľskom úvere ako aj s prihliadnutím na súvis uzavretia zmluvy s výkonom podnikania žiadateľa
o úver, s cieľom jednoznačnej identifikácie, či ide o vzťah spadajúci pod úpravu spotrebiteľských zmlúv

v zákone o spotrebiteľských úveroch, resp. v Občianskom zákonníku. Je absolútne v najväčšom záujme
žalovaného ako poskytovateľa finančných prostriedkov preveriť si riadne požiadavky svojho klienta,
ktorému poskytuje finančné prostriedky. Keďže žalovaný v konaní nepreukázal, že by bol poskytol
žalobkyni predmetný úver na výkon podnikania, hoci on mal dôkaznú povinnosť v tomto smere, súd
považuje predmetnú zmluvu o úvere za zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať kogentné

ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, Občianskeho zákonníka ako aj iných zákonov, ktoré
majú za cieľ chrániť spotrebiteľa ako slabšiu stranu pred dodávateľom.

19.Následne súd skúmal či žalobkyňa má v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p. na určení, že úver poskytnutý na
základe zmluvy o úvere zo dňa 18.4.2012 č. XXXXXX-XXXXX je bezúročný a bez poplatkov, naliehavý

právny záujem. V tomto smere súd konštatuje, že v danej právnej veci má žalobkyňa nepochybne daný
naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, pretože žaloba
má zákonný podklad v ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého proti
porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrániť spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ
proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Žalobkyňa je v pozícií, spotrebiteľa, teda v

pozícii slabšej zmluvnej strany oproti žalovanému ako dodávateľovi. Má preto právny záujem na tom,
aby sa odstránil prípadný nezákonný stav, ktorý bol vyvolaný žalovaným.20.Vzhľadom na predchádzajúce zdôvodnenie súd ustanovenia zmluvy podrobil súdnej kontrole, či nie
sú v rozpore s právnou úpravou Zákona o spotrebiteľských úveroch a zistil, že pokiaľ ide o obsah
samotnej úverovej zmluvy, táto neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase jej uzavretia t.j. od 1.12.2011 do
31.12.2012. V zmluve o úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 18.4.2012 žalovaný neuviedol povinný údaj
podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010, t.j. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti úveru. Významom tejto náležitosti zmluvy je, aby spotrebiteľ už bol pri podpise
zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy a v akej výške a ako dlho je povinný plniť si

svoje povinnosti (splácať istinu, úroky a poplatky) vyplývajúce zo zmluvy, uvedený údaj je možné zistiť
len zo splátkového kalendára, ktorý bol v zmysle čl.5 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Vyžaduje sa
teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru jedným časovým údajom, ktorý bude
predstavovať konečnú splatnosť úveru. Ďalej zmluva o úvere neobsahuje povinný údaj podľa § 9 ods.
2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a povinný údaj podľa § 9
ods. 2 písm. j/zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú

musí spotrebiteľ zaplatiť. Úverový produkt pri absencii RPMN je pre spotrebiteľa neprehľadný, pričom
spotrebiteľ vstupuje do záväzku (so všetkými jeho následkami) bez jasného vymedzenia podmienok, čo
podstatne sťažuje jeho postavenie. Čo sa týka žalobkyňou tvrdeného absentujúceho povinného údaju
v zmysle § 9 odsek 2 písmeno k) z.č. 129/2010 z.z. výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných
poplatkov tento údaj sa nachádza na splátkovom kalendári, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy,

pričom súd poukazuje na skutočnosť, podľa ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver v nižšej sume ako bolo
deklarované v zmluve o úvere (podľa čl. 1 zmluvy mal byť žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1 644
eur, pričom podľa predloženého prehľadu platieb bol v skutočnosti dňa 20.4.2012 žalobkyni poskytnutý
úver vo výške 900 eur, keď zmluvná odmena vo výške 744, ktorá predstavuje podľa zmluvy úroky za
poskytnutie úveru a bola vo výške takmer 83% úveru, bola už pri poukázaní finančných prostriedkov

na účet žalobkyne v zmysle čl. 7 započítaná ako vzájomná pohľadávka, čo je v rozpore s úverovaním
predovšetkým ak sa jedná o spotrebiteľa. Pokiaľ teda zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 11 odsek
1 písmeno a) z.č. 129/2010 z.z. je potrebné takýto úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Čo sa
týka platnosti rozhodcovskej zmluvy, vzhľadom na úpravu petitu žaloby súd nepovažoval za relevantné.

21.Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí toto obohatenie vydať tomu na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných
predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného),
protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu

(postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou
osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto
tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

22.Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, súd prioritne skúmal či táto námietka zo strany

žalovaného je dôvodná. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ako majetkové právo sa premlčuje
v zákonom stanovenej 3 ročnej premlčacej dobe podľa § 107 odsek 2 OZ, v rámci ktorej plynie 2
ročná subjektívna premlčacia lehota podľa § 107 odsek 1 OZ, pričom objektívnu premlčaciu lehotu
presiahnuť nemôže. Pre počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúce faktické získanie
bezdôvodného obohatenia. V danom prípade, ak by žalovaný získal bezdôvodné obohatenie, bolo by to

až prijatím plnenia žalobkyne a to najneskôr prijatím poslednej splátky úveru realizovanej žalobkyňou
dňa 4.6.2013 ako vyplýva z karty splátok. Súd zastáva názor, že tak subjektívna ako aj objektívna
premlčacia lehota plynie odo dňa poslednej úhrady žalobcu t.j. 4.6.2013, keď objektívna premlčacia
lehota uplynula dňa 4.6.2016 a žaloba bola podaná dňa 1.6.2016. Aj keď subjektívna lehota v zmysle
zákona plynie od doby, kedy sa oprávnený subjekt dozvedel o bezdôvodnom obohatení povinného

subjektu a o jeho výške, túto vedomosť je potrebné odvíjať od toho, kedy žalobca získal vedomosť o
skutkových okolnostiach z ktorých možno vyvodiť bezdôvodné obohatenie. Nie sú teda vôbec relevantné
jeho právne znalosti. Na základe vyššie uvedeného súd nárok žalobkyne o vydanie bezdôvodného
obohatenie nepovažoval za premlčaný.

23.Pre záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom voči žalovanému titulom bezdôvodného
obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v
§ 454 OZ) bolo treba, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného
obohatenia vznikol, t.j., aby preukázal, že žalovaný (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohateniezískal, že žalobcovi (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť
medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. Splnenie predpokladov pre
vznik záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia musí súd posudzovať vždy podľa

špecifických skutkových okolností v konkrétnej prejednávanej veci, na ktoré aplikuje konkrétnu normu
hmotného práva. Na základe vyššie uvedeného mal súd preukázané, že na základe vyššie uvedenej
úverovej zmluvy, keď súd vyhlásil úver za bezúročný a bez poplatkov, žalobkyňa uhradila žalovanému
celkom sumu 1 644 eur ku dňu 4.6.2013 ( preukázané z karty klienta a oznámenia žalovaného z
1.7.2013) a žalovaný sa bezdôvodne obohatil o sumu 744 eur, predstavujúcu rozdiel medzi zaplatenou

sumou a skutočne poskytnutou výškou úveru a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
rozhodnutia.

24.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 C.s.p. s poukazom na § 262
odsek 1 C.s.p., pretože žalobkyňa bola v konaní v plnom rozsahu úspešná.

25. Zároveň súd zaviazal žalovaného v zmysle § 2 odsek 2 a § 5 odsek 1 písmeno a) z.č. 71/92
Zb. o súdnych poplatkoch na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby vo výške 99,50 eur podľa položky
1 písmeno b) a vo výške 44,50 eur podľa položky 1 písmeno a) sadzobníka súdnych poplatkov z.č.
71/92 Zb., pretože súd vyhovel žalobe v celom rozsahu, pričom žalobkyňa bola v zmysle § 4 odsek
2 písmeno u) z.č. 71/92 Zb. oslobodená od poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať zanásledok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 odsek 1 z.č. 233/1995 Z.z ).