Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. október 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/73/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414206082
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4414206082.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: Cuubuus

International Holding, a.s., so sídlom Bratislava, Vlčkova 11/A, IČO: 35 934 182, zastúpený Dvořák
Hager & Partners, advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Cintorínska 3/A, IČO: 36 659 746, proti
žalovaným: I.). DAVIDSSON, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vlčkova 11/A, IČO: 36 788 538, zastúpený
Krechňák & Associates, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ulice sv. Vincenta 2, IČO: 36 861 286, II.). ABISHAG
LIMITED, so sídlom Limassol, Pikioni 4, Cyperská republika, HE 246757, zastúpený slc partners, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 16, IČO: 47 246 634, III.). ALSHAYA LIMITED, so
sídlom Chrysorogiatisis & Kolokotroni, 3040, Limassol, Cyperská republika, a IV.) DIZIANRA LIMITED,

so sídlom Oktovriou 36/A, Pyrgos 5429, Limassol, Cyperská republika, o určenie neplatnosti právnych
úkonov, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovaným v I., II., III. a IV. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou voči žalovaným v I. - IV. rade domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 5.2.2014 medzi žalovanými v I. a III. rade a kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými v
III. a IV. rade ( ktorú bližšie neoznačil ), ktoré sa týkajú nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom

území Štúrovo, ktoré sú Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor zapísané na LV č. XXXX
ako stavba súp. č. XXXX postavenou na pozemku s parc. č. XXXX/XX. Tvrdil, že má naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti týchto zmlúv, pretože ako menšinový spoločník žalovaného v I. rade je
tiež jeho veriteľom, keď mu poskytol pôžičku v sume 540 500 €, z ktorej je stále nesplatenou časťou
suma 502 385 € a má preto záujem na tom, aby sa neznižovala hodnota majetku žalovaného v I. rade
a aby sa s ním nenakladalo v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že nehnuteľnosti boli prevedené do
vlastníctva žalovaného v III. rade, kataster vedie plombu na uvedom LV a žalobcovi bolo odmietnuté

podanie informácií a poskytnutie príslušných dokumentov, kvôli čomu aj vedie spor so žalovaným v I.
rade. Tiež tvrdil, že prvá kúpna zmluva obsahuje ustanovenia odporujúce dobrým mravom rovnako tak
ako zmluva v poradí druhá a tvrdil, že nikdy tu nebol úmysel prevodu vlastníctva, ale úmysel nakladať
s ním na škodu žalobcu.

2. Žalovaný v I. rade uviedol, že žaloba je nedôvodná a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že žalobca
nemá naliehavý právny záujem na tejto žalobe, nikdy nebol účastníkom predmetných zmlúv a ani

vlastníkompredmetnýchnehnuteľnostíatakétorozhodnutienanehonebudemaťžiadnyvplyv,žalobcovi
z uvedených zmlúv nevznikli žiadne práva ani povinnosti, navyše nebude definitívnym vysporiadaním
vzťahov medzi stranami. Uviedol, že žalobu považuje za neprípustnú, keď súd má určiť aktuálny stava a
tomu žaloba o určenie právnej skutočnosti odporuje a tiež uviedol, že napádané kúpne zmluvy považujeza platné, nedošlo k simulovanému právnemu úkonu a ani k nezhode prejavu a vôle. namietal miestnu
nepríslušnosť Okresného súdu a nedostatok právomoci slovenských súdov o tejto veci rozhodovať,
pretože žalovaní v I. a III. rade sa v bode 9.8. dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi z právnych

vzťahov na základe uvedenej zmluvy vzniknú, predložia na rozhodovanie súdu v Cyperskej republike.
Taktiež namietal neurčitosť, paušálnosť a všeobecnosť žaloby ohľadne tvrdení žalobcu o prípadnom
poškodení žalobcu a tvrdil, že žalobca svoje tvrdenia nijako nepreukázal.

3. Žalovaný v II. rade sa k žalobe nevyjadril.

4. Žalovaní v III. a IV. rade sa k žalobe vo veci samej nevyjadrili.

5. Na pojednávanie sa nedostavili žalovaní v II., III. a vo IV. rade, doručenie predvolania mali riadne a
včas vykázané dňom 8.6.2018 - právny zástupca žalovaného v II. rade, resp. 6.6.2018 - žalovaný v III.
rade ( žalovaný vo IV. rade s fikciou doručenia dňom 18.6.2018), svoju neúčasť neospravedlnili, súd

preto podľa § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalovaných v II., III. a vo IV. rade.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový
a právny stav:

7. Z LV č. XXXX pre kat. územie Y. súd zistil, že výlučným vlastníkom stavby so súp. č. XXXX postavenej
na parc. č. XXXX/XX je žalovaný v III. rade.

8. Z výpisu z obchodného registra žalovaného v I. rade súd zistil, že spoločníkmi žalovaného sú žalobca
( ako menšinový spoločník ) a spoločnosť Bronsson s.r.o. Bratislava ( ako spoločník väčšinový ), pričom

tento stav platil i v čase uzatvorenia napádaných zmlúv. Jeho jediným konateľom je v súčasnosti Ing.
Martin H.. V čase uzavretia predmetných zmlúv bol jediným konateľom žalovaného v I. rade Z. L..

9. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku
na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva

z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv

alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

11. Podľa § 37 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Právnyúkon,ktoréhopredmetomjeplnenienemožné,jeneplatný.Právnyúkonniejeneplatnýprechyby
v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

12. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

14. Základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie
je, sú po procesnej stránke dve skutočnosti. Prvou je, že účastníci majú vecnú legitimáciu a druhou,

že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah,
alebo právo je, alebo nie je, má ten, kto je účastný na právnom vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní
ide. Naliehavý právny záujem na určení je daný predovšetkým tak, kde bez tohto určenia je ohrozené
právo žalobcu, alebo, kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Aktívnou
vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi

ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadenz účastníkov konania nenamieta. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom žalobca tvrdí je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti,
nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o ktorých sa koná.

15. Vecná legitimácia (aktívna či pasívna) je stav vyplývajúci z hmotného práva. To znamená, že strana
sporu je nositeľom práva, resp. povinností, o ktoré v súdnom konaní ide a je jedným z predpokladov
úspešnosti žaloby na určenie. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní

ide. Treba zdôrazniť, že vecná legitimácia (ako aj naliehavý právny záujem na strane navrhovateľa)
musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 CSP). V tejto súvislosti súd poznamenáva, že kto
je účastníkom konania, vymedzuje procesné právo. Kto je vecne legitimovaný, vymedzuje výlučne
právo hmotné. Vecná legitimácia (aktívna či pasívna) je teda stav vyplývajúci z hmotného práva.
To znamená, že strana sporu je nositeľom práva, resp. povinností, o ktoré v súdnom konaní ide.
Pre posúdenie otázky vecnej legitimácie je rozhodujúce to, ako je vymedzený predmet konania v

návrhu na začatie konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí,
že je nositeľom (výlučným nositeľom) hmotnoprávneho oprávnenia, alebo o kom žalobca tvrdí, že
je nositeľom (výlučným nositeľom) hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom (výlučným nositeľom)
hmotnoprávneho oprávnenia alebo hmotnoprávnej povinnosti, o ktoré v konaní ide. To, či žalobca
a žalovaný sú nositeľmi hmotnoprávneho oprávnenia a hmotnoprávnej povinnosti, sa ukáže až v

samotnom konaní. Ak nebol účastník aktívne alebo pasívne legitimovaný (výlučne legitimovaný), žaloba
sazamietne.Zhľadiskaposúdeniavecnejlegitimácieniejerozhodujúce,čianazákladečohosažalobca
domnieva, že subjekt, proti ktorému návrh smeruje, je účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale
vždy iba to, či ním objektívne je alebo nie je.

16. Súd skúmal, či žalobca má naliehavý právny záujem na takejto žalobe ( § 137 písm. c CSP ) V zmysle
§ 137 písm. c) CSP možno žalobou požadovať najmä, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej
žaloby musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie,

či podaná žaloba je vhodný ( účinný a správne zvolený ) procesný nástroj ochrany práva žalobcu,
či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie,
po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné ( ďalšie ) súdne konanie alebo konania. Súdna prax
sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv ( právnych vzťahov ) k
nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť

zosúladenieevidovanéhoaprávnehostavu.TentoprávnyzáverzaujalNajvyššísúdSlovenskejrepubliky
napríklad v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 56/2003 publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004,
v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti,
žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Je potom nesporné, že
žalobca ako vlastník nehnuteľností založených napádanou zmluvou, má naliehavý právny záujem na

takejtourčovacejžalobe,pretožerealizáciouprávzozáložnejzmluvy(prípadneneplatnej),bymoholbyť
poškodený na svojich právach, je preto v jeho naliehavom právnom záujme, aby sa takému poškodeniu
vyhol, pokiaľ by predmetná zmluva mala byť neplatná ( pričom k určeniu jej neplatnosti môže dôjsť iba
v takomto súdnom konaní ).

17.Vuvedenomprípadejetomuvšakinak,nakoľkožalobcanemážiadenvzťahknehnuteľnostiam,ktoré
boli predmetom napádaných zmlúv a ani nebo, ich účastníkom. Žalobca je podľa výpisu z obchodného
registra spoločníkom ( menšinovým ) žalovaného v I. rade a to spolu so spoločnosťou Bronsson
s.r.o.. tieto dve spoločnosti sú jedinými spoločníkmi žalovaného v I. rade.

18. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že naliehavý právny záujem žalobcu na takejto určovacej žalobe je
nevyhnutným predpokladom jej úspešnosti, pričom pokiaľ daný nie je, je to dôvod pre zamietnutie žaloby
a to bez ohľadu na ďalšie v konaní tvrdené skutočnosti.

19. Žalobca tvrdil, že konaním žalovaných, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom, je

poškodzovaný, dochádza ním k znižovaniu majetku žalovaného v I. rade, ktorého on je veriteľom a že
má obavu, že žalovaní konajú v úmysle poškodiť žalobcu.20. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá žiaden právny vzťah k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom
napádaných kúpnych zmlúv, nebol účastníkom týchto zmlúv a jeho naliehavý právny záujem má byť
daný tým, že ich uzavretím má dochádzať k zmenšovaniu majetku žalovaného v I. rade, ktorého je

žalobca veriteľom a poškodzovaniu žalobcu.

21. Súd žalobu zamietol z nižšie uvedených dôvodov:

22. Jedným z nich je skutočnosť, že nejde o žalobu podľa § 137 písm c) CSP. Žalobca nemal a

nemá naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre
úspešnosť v konaní a je ho obligatórne treba v konaní preukázať ( a to ani podľa § 80 písm. c O.s.p.
platného a účinného v čase podania tejto žaloby ). Žalobca spravidla naliehavý právny záujem nemá,
ak už k porušeniu práva došlo ( v tomto prípade ošlo k uzavretiu zmlúv, ktoré žalobca napáda ).

23. V súčasnosti takáto žaloba ( podľa CSP ) prípustná nie je. Nedovoľuje to ani § 137 písm. d)

CSP. Neplatnosť právneho úkonu ( prípadná ) je právnou skotočnosťou. Pokiaľ má súd určiť aktuálny
právny stav, je takáto žaloba vylúčená. V tomto prípade nejde o žalobu o určenie právnej skutočnosti
vyplývajúcej z právneho predpisu.

24. Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby je nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Vecná

legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom
dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotného
práva, má aktínu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie
len vtedy, ak žalobca je vecnoprávne aktívne legitimovaný, t.j. je nositeľom hmotného práva. Ak sa
to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu. V danom prípade z hmotného práva nevyplýva žalobcovi žiaden právny vzťah k predmetným
nehnuteľnostiam. Žalobca je v právnom vzťahu k žalovanému v I. rade, avšak len pokiaľ ide o pôžičku,
ktorú mu poskytol, nie je teda aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o neplatnosť právneho
úkonu k nehnuteľnosti, ku ktorej nemá žiaden právny vzťah.

25. Súd záverom konštatuje, že žalobca mohol využiť ( avšak neurobil tak ) inštitút § 42a OZ
( odporovateľnosť právnych úkonov ), prípadne podať žalobu o určenie neplatnosti sporných zmlúv v
mene žalovaného v I. rade ( spolu s väčšinovým spoločníkom žalovaného v I. rade ). Pokiaľ tak neurobil,
zvolil nesprávny spôsob právnej ochrany svojich práv.

26.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSPažalobcovivkonaníplneúspešnémupriznal
súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
( označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis
odvolateľa ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.