Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118265310
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6118265310.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej, členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD.
vprávnejvecižalobcuIMAOelectric,s.r.o.,sosídlomMládežnícka108,01701PovažskáBystrica,IČO:
44007841,vzastúpeníJUDr.MariánKarásek,advokát,sosídlomM.R.Štefánika136,01701Považská
Bystrica, IČO: 37 922 556, proti žalovanému Crossdefault Management Group, k. s., so sídlom 811
09 Bratislava, Grösslingová 56, IČO: 45 462 801, značka správcu S1433, správca konkurznej podstaty
úpadcu ETOP - TRADING, a.s. „v konkurze", so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
36 300 314, zastúpenému JUDr. Róbertom Šimkom, advokátom, so sídlom Grösslingová 56, 811 09

Bratislava, o určenie pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 31Cbi/4/2018-100 zo dňa 24.septembra 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31Cbi/4/2018-100 zo dňa 24.septembra 2019 v
napadnutej druhej a tretej výrokovej vete potvrdzuje.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalobu o určenie,
že pohľadávka žalobcu uplatnená u žalovaného v konkurze vedenom na Okresnom súde Banská

Bystrica pod sp. zn. 2R/4/2013 úpadcu ETOP - TRADING, a.s. „v konkurze“, so sídlom Skuteckého
17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 300 314, vyplývajúca z rozsudku Okresného súdu Považská
Bystrica sp. zn. 14Cb/255/2015 - 161 zo dňa 04. 05. 2016 vo výške 36.483,37 Eur je pohľadávkou
proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
zamietol. Druhou výrokovou vetou určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená u žalovaného v konkurze
vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2R/4/2013 úpadcu ETOP - TRADING, a.s. „v
konkurze“, so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 300 314, vyplývajúca z rozsudku

OkresnéhosúduPovažskáBystricasp.zn.14Cb/255/2015-161zodňa04.05.2016vovýške36.483,37
Eur je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. e) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii. Treťou výrokovou vetou žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24. 04. 2018 domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu
uplatnená v konkurze vedenom na úpadcu ako priznaná náhrada trov právneho zastúpenia vyplývajúca

z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 14Cb/255/2015 - 161 zo dňa 04. 05. 2016 vo výške
36.483,37Eur,jepohľadávkouprotipodstatepodľa§87ods.2písm.a)zákonač.7/2005Z.z.okonkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len „ZoKR“/, in eventum podľa § 87
ods. 2 písm. e) ZoKR. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu sapri správe majetku úpadcu domáhal z dôvodu potreby speňaženia tohto majetku, v konaní vedenom
pred Okresným súdom Považská Bystrica sp. zn. 14Cb/255/2015 voči žalobcovi zaplatenia sumy
1.405.049,76 eur s príslušenstvom, z titulu nezaplatenia kúpnej ceny. Okresný súd Považská Bystrica

rozsudkom č.k. 14Cb/255/2015-161 zo dňa 04. 05. 2016 žalobu zamietol a žalovaného (v konaní sp. zn.
14Cb/255/2015 v postavení žalobcu) zaviazal na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 36.483,37
Eur na účet právneho zástupcu žalobcu (v konaní sp. zn. 14Cb/255/2015 v postavení žalovaného) do
trochdníodprávoplatnostirozsudku.KrajskýsúdvTrenčínerozsudkomč.k.8Cob/120/2016-189zodňa
07. 02. 2018 rozsudok okresného súdu potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100%. Na základe rozsudkov súdov, si žalobca listom zo dňa 23. 03. 2018 uplatnil
u žalovaného náhradu trov priznaných rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica ako pohľadávku
proti podstate úpadcu. Žalovaný odpoveďou zo dňa 29. 03. 2018 zaujal vo veci odmietavé stanovisko a
žalobcom uplatnený nárok nepovažoval za pohľadávku proti podstate. Podľa názoru žalovaného, zákon
taxatívne špecifikuje jednotlivé druhy pohľadávok proti podstate a žalobcom uplatnenú pohľadávku nie
je možné subsumovať pod žiadnu z nich. Žalovaný neuznal právny dôvod a výšku pohľadávky proti

podstate a žalobcu vyzval na podanie žaloby o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti
podstate, v lehote 15 dní na príslušný súd. Žalovaný zároveň poukázal na ustanovenie § 100 ods. 2
písm. a) ZoKR, v zmysle ktorého sú z uspokojenia v konkurze vylúčene trovy účastníkov konania, ktoré
im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním.

3.Podľanázorusúduprvejinštancie prvouspornouskutočnosťoumedzistranamisporuboloposúdenie,
či sa zo strany žalobcu nejedná o predčasne podanú žalobu nakoľko skutočnosť, či pohľadávka je
alebo nie je zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate a otázka určenia poradia pohľadávky proti
podstate, sa rieši až podaním námietok veriteľa pohľadávky do 30 dní, odkedy správca zverejní oznam
o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate, postupom v zmysle § 96 ods. 3, 4, a 6 ZoKR.

4. Súd dospel k názoru, že je právom žalobcu domáhať sa určenia pohľadávky proti podstate, už v tomto
štádiu konkurzného konania, t.j. pred zverejnením konečného zoznamu pohľadávok proti podstate. V
zákone o konkurze a reštrukturalizácii neexistuje ustanovenie, ktoré by žalobcovi bránilo takúto žalobu
podať a je primárnou úlohou súdu poskytovať stranám sporu rovnaké právo na súdnu ochranu. Súd sa

stotožnil s procesným útokom žalobcu v tom smere, že z negatívneho stanoviska žalovaného je viac ako
zrejmé, že pohľadávku proti podstate nezaradil do aktuálneho priebežného zoznamu pohľadávok proti
podstate a je jasné, že jeho pohľadávka by nebola zaradená ani do konečného zoznamu pohľadávok
proti podstate. Za splnenú súd považoval aj lehotu na podanie žaloby podľa § 87 ods. 8 ZoKR, t.j.
podanie žaloby do 15 dní od doručenia výzvy správcu na podanie žaloby. Žalobca si pohľadávku proti

podstateuplatnilpodanímžalovanémudoručenýmdňa26.03.2018(č.l.28spisu). Žalovanýodpoveďou
doručenou žalobcovi dňa 09. 04. 2018 (č.l. 29 spisu) jeho pohľadávku proti podstate neuznal a odkázal
honapostuppodľa§87ods.8ZoKR.Zprezenčnejpečiatkysúdunapodanejžalobejezrejmé,žežaloba
bola podaná dňa 24. 04. 2018, t.j. v posledný deň na jej podanie. Vzhľadom k tomu, že žaloba smeruje
voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu, ktorý pohľadávku proti podstate neuznal, je zachovaná aj

pasívna legitimácia žalovaného.

5. Ďalšou spornou skutočnosťou medzi sporovými stranami bolo posúdenie otázky, či sa v prípade
pohľadávkyžalobcu-priznanéprávonanáhradutrovprávnehozastúpenia,nejednáopohľadávkupodľa
§ 100 ods. 2 písm. a) ZoKR, t.j. o pohľadávku ex lege vylúčenú z uspokojenia v konkurze.

6. Úlohou súdu bolo posúdenie, či možno konanie vedené pred Okresným súdom Považská Bystrica sp.
zn. 14Cb/255/2015 o zaplatenie 1.405.049,76 Eur s príslušenstvom považovať za konanie, ktoré súvisí
s konkurzom vedenom na úpadcu a tým pádom, či je žalobcovi priznané právo na náhradu trov právneho
zastúpenia, pohľadávkou zo zákona vylúčenou z uspokojovania v konkurze. Z rozhodovacej praxe

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je nepochybné, že výklad pojmov „konania vyvolané konkurzom“
a „konania súvisiace s konkurzom“ sa postupne vyvíjal a neustále vyvíja (viď napr. nález ÚS SR III. ÚS
20/2018 zo dňa 23. 01. 2018). Súd uviedol, že súčasná judikatúra Slovenskej republiky vykladá pojem
„konania súvisiace s konkurzom“ skôr reštriktívnym spôsobom iba v konaní, v ktorom hmotnoprávny
základ nároku vyplýva priamo z konkurzu.

7. Prihliadajúc na aktuálnu judikatúru, súd konanie, ktoré bolo vedené pred Okresným súdom Považská
Bystrica sp. zn. 14Cb/255/2015 nepovažoval za konanie, ktoré by súviselo s konkurzom vyhláseným
na majetok úpadcu. Samotné konanie o zaplatenie pohľadávky by mohlo prebiehať aj bez vyhláseniakonkurzu na majetok úpadcu, nakoľko sa jednalo o žalobu na zaplatenie kúpnej ceny z uzatvorenej
kúpnej zmluvy podľa § 137 písm. a) CSP a vyhlásenie konkurzu nie je podmienkou na vedenie konania
o splnenie povinnosti. Vzhľadom na uvedené, nemožno súdom priznanú pohľadávku žalobcu ako právo

na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 36.483,37 Eur považovať za pohľadávku vylúčenú z
uspokojenia v konkurze v zmysle § 100 ods. 2 písm. a) ZoKR, pretože nevznikla ako trovy účastníka
v konaní súvisiacom s konkurzom.

8. Podľa názoru okresného súdu poslednou spornou skutočnosť bolo posúdenie, či sa v prípade

pohľadávky žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia jedná o pohľadávku proti podstate a
zakladá tak tejto pohľadávke status prioritného postavenia s prednostným uspokojením pred ostatnými
prihlásenými a zistenými pohľadávkami nezabezpečených veriteľov.

9. Pod „správou majetku úpadcu“, je potrebné v zmysle § 86 ods. 2 ZoKR rozumieť, činnosť správcu,
ktorý je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv

podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona. Vymáhanie
majetkových práv podliehajúcich konkurzu, je tak potrebné chápať ako správu majetku podliehajúceho
konkurzu. Preto podľa názoru súdu, v prípade ak by v takomto spore bol správca úspešný, okrem
prisúdeného nároku by mu ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov konania, o ktoré by
sa konkurzná podstata navýšila. V opačnom prípade, teda neúspechu správcu, vzniká právo na náhradu

trov konania protistrane a preto logickým dôsledkom je aj zníženie konkurznej podstaty úpadcu o trovy
priznané protistrane. Preto ak vznikla žalobcovi pohľadávka na trovy súdneho konania po vyhlásení
konkurzu v súvislosti s tým, že správca voči nemu v danom spore vymáhal majetkové právo podliehajúce
konkurzu, tak túto pohľadávku je potrebné v zmysle § 87 ods. 2 ZoKR považovať za pohľadávku, ktorá
vznikla v súvislosti so správou konkurznej podstaty a preto je pohľadávkou proti podstate podľa § 87

ods. 2 písm. e) ZoKR.

10. Súd ďalej uviedol, že žalobca sa eventuálne domáhal určenia, že jeho pohľadávka na náhradu trov
právneho zastúpenia je pohľadávkou proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. a) ZoKR, t.j. súvisí
so speňažovaním všeobecnej podstaty. Na základe uvedeného, nakoľko pohľadávka proti podstate

nemôže súčasne napĺňať definičné znaky podľa § 87 ods. 2 písm. a) a aj e) ZoKR, sa súd priklonil skôr k
názoru, že súdne konania, ktoré vedie správca konkurznej podstaty za účelom vymoženia pohľadávok
úpadcu, je možné vymedziť ako konanie, ktoré je správou úpadcovho majetku, pretože je spojené s
účasťou správcu v súdnych sporoch za účelom vymoženia majetkových práv, ktoré nemožno považovať
za bezprostredne úkony speňažovania a so speňažovaním len súvisia tým, že vytvárajú podmienky na

speňažovanie, alebo ich zlepšujú.

11. Súd po zhodnotení skutočností zistených z obsahu spisu dospel k názoru, že žaloba žalobcu je
dôvodná v časti o určenie, že pohľadávka žalobcu je pohľadávkou proti podstate v zmysle § 87 ods.
2 písm. e) ZoKR. Súdne konania, ktoré vedie správca konkurznej podstaty za účelom vymoženia

pohľadávok úpadcu je možné vymedziť ako konania, ktoré súvisia so správou úpadcovho majetku. Ak
úspešnej strane sporu v súvislosti s týmto konaním, ktorého účelom je správa majetku úpadcu vzniknú
náklady v podobe trov súdneho konania, ide o pohľadávku v súvislosti so správou majetku a preto o
pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. e) ZoKR v znení účinnom do 31. 12. 2014.

12. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k názoru o existencií okolností, ktoré opodstatňovali žalobcov
petit v druhej navrhovanej eventualite, súd prvý petit žaloby o určenie, že žalobcova pohľadávka je
pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. a) ZoKR, zamietol.

13. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný

úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške
rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP poverený vyšší súdny úradník.

14. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, a to voči druhej a tretej
výrokovej vete rozsudku, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel v rámci svojho právneho

posúdenia na jednej strane k záveru, že žalobcom uplatnená pohľadávka má charakter nákladov
súvisiacich so správou konkurznej podstaty, z čoho možno vyvodiť záver, že súd prvej inštancie posúdil
konanie, v ktorom boli žalobcovi trovy priznané za konanie súvisiace so správou konkurznej podstaty,
napriekuvedenémuzáveruvšakdospelsúdzároveňknázoru,žežalobcomuplatnenápohľadávkanemácharakter trov účastníka konania súvisiaceho s konkurzným konaním. Súd prvej inštancie teda posúdil
jedno a to isté súdne konanie, ako konanie súvisiace so správou konkurznej podstaty a zároveň ako
konanie nesúvisiace s konkurzným konaním. Uvedené právne závery súdu prvej inštancie považuje

žalovaný za absolútne protichodné, nelogické a navzájom si protirečiace. Pokiaľ bol súd prvej inštancie
toho názoru, že konanie, v ktorom bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania je konaním, ktoré
súvisí so správou konkurznej podstaty, mal toto konanie zároveň posúdiť aj ako konanie súvisiace s
konkurzným konaním.

15. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku výslovne uvádza, že vymáhanie
majetkových práv podliehajúcich konkurzu je potrebné chápať ako správu majetku podliehajúceho
konkurzu, teda má za to, že súdne konanie, ktoré súvisí so správou konkurznej podstaty musí logicky
súvisieť so samotným konkurzným konaním.

16. Žalovaný nesúhlasí ani s argumentáciou a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne

konštatovania,žezrozhodovacejpraxeNajvyššiehosúduSRjenepochybné,ževýkladpojmov„konania
vyvolané konkurzom“ a „konania súvisiace s konkurznom“ sa postupne vyvíjal a neustále vyvíja, kedy
poukazuje okresný súd napríklad na nález Ústavného súdu SR III.ÚS/20/2018 zo dňa 23.1.2018 a
zároveň uvádza, že názory prezentované v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, na ktoré odkazoval
žalovanýboliprekonanéuzneseniamiNajvyššiehosúduSR,ktorésúdprvejinštancievrozhodnutícituje.

Výklad pojmu konania súvisiace s konkurzom, ktorý aplikuje súd prvej inštancie pri interpretácii ust.
§ 100 ods. 2 písm. a/ ZKR je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Súd prvej inštancie sa odvoláva na rozhodnutia, ktoré podľa názoru žalovaného nemožno aplikovať
na prejednávaný prípad, nakoľko sa týkajú výkladu ustanovení civilnoprocesného kódexu súdov. Ďalej
uviedol, že kritériá pre vymedzenie konaní priamo vyplývajúcich z konkurzného konania alebo s ním

úzko súvisiacich v zmysle nariadenia Rady (ES) z 29.mája 2000 o konkurznom konaní formulované
v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ nemožno aplikovať na výklad pojmu konania súvisiace s konkurzným
konaním podľa ust. § 100 ods. 1 písm. a/ ZKR.

17.Žalovanýnenamietaprincípeurokonformnéhovýkladuakotaký,avšakmázato,žesamáuplatňovať

v súlade so zmyslom a účelom právnych noriem a v prípadoch, kde je tento výklad vzhľadom na aplikáciu
práva EÚ potrebný a žiaduci. Uviedol, že nariadenie rady (ES) 1346/2000 používa pojem konania
vyplývajúce priamo z konkurzného konania alebo s ním úzko súvisiace v úplne iných súvislostiach a v
inom kontexte ako vnútroštátna právna úprava § 100 ods. 1 písm. a/ ZKR. V tejto súvislosti poukázal na
viaceré nálezy Ústavného súdu SR, napr. (I. ÚS 351/2010 z 5.10.2011, I. ÚS 306/2010 z 8.12.2010, II.

ÚS 171/2005 z 27.2.2008, III. ÚS 72/2010 zo 4.5.2010 ohľadne výkladov právnych predpisov) s tým, že
výklad ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a/ ZKR súdom prvej inštancie považuje žalovaný za nesprávny,
nerešpektujúci zmysel a účel uvedeného ustanovenia v kontexte systematických súvislostí zákona o
konkurze a reštrukturalizácii a účel samotného konkurzného konania. Účelom konkurzného konania je
maximalizácia uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov. Zákonodarca z dôvodu dosiahnutia účelu

konkurzného konania oslobodil správcu od povinnosti platenia súdnych poplatkov a s výnimkou konaní o
vylúčenie majetku zo súpisu aj od platenia trov súdneho konania. V opačnom prípade by totiž akékoľvek
vymáhanie pohľadávok úpadcu bolo prakticky nerealizovateľné, a to vzhľadom na nedostatok majetku
(finančných prostriedkov) úpadcu na úhradu trov súdnych konaní.

18. Žalovaný nepovažuje argument súdu prvej inštancie, že aj Okresný súd Považská Bystrica v konaní
14Cb/225/2015 konštatoval, že konanie nie je konaním súvisiacim s konkurzom za relevantný, nakoľko
posudzovanie otázky, či trovy konania priznané žalobcovi v konaní 14Cb/255/2015 sú alebo nie sú
vylúčené z uspokojenia v konkurze nebolo predmetom uvedeného súdneho konania. Poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Obdo V 1/2005, ZSP č. 41/2007, v ktorom riešila otázka

uspokojenia trov účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s konkurzom. Ďalej uviedol, že
nesúhlasí s právnym záverom súdu prvej inštancie, že pohľadávka žalobcu je pohľadávkou proti
podstate podľa § 87 ods. 2 písm. e/ ZKR. Podľa názoru žalovaného pohľadávku žalobcu nie je možné
subsumovať pod žiadnu pohľadávku proti podstate definovaných v § 87 ods. 2 ZKR. Výklad súdu prvej
inštancie, na základe ktorého súd vyhodnotil pohľadávku žalobcu ako náklady súvisiace so správou

konkurznej podstaty podľa § 87 ods. 2 písm. e/ ZKR je neprimerane rozširujúci, nerešpektujúci účel
a systematiku právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii a tým následkom nesprávny.
Poukázal na dôvodnú správu k novele z. č. 348/2011 Z. z., podľa ktorej bolo jedným z cieľov
navrhovaných zmien: „znížiť náklady konkurzu a reštriktívnou úpravou rozsahu pohľadávok protipodstate, t. j. reštriktívnym spôsobom upraviť okruh pohľadávok proti podstate tak, aby šlo výlučne
o pohľadávky, ktoré súvisia so správou a speňažovaním majetku, odmenou a výdavkami správcu,
prípadne prevádzkou podniku počas konkurzu“. Vzhľadom na povahu a účel ust. § 87 ods. 2 ZKR je

potrebné ho vykladať reštriktívne tak, aby nedochádzalo k neodôvodnenému ukracovaniu uspokojenia
pohľadávok prihlásených veriteľov.

19. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti druhej
a tretej výrokovej vety zmenil a žalobu zamietol a zároveň žalovanému priznal proti žalobcovi nárok

na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný si voči žalobcovi uplatnil aj nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v
argumentáciikdôvodnostiodvolanianesprávnespájaazamieňapojmy„konanie“súvisiaceskonkurzom

a „náklady“ súvisiace so správou konkurznej podstaty. Žalobca je toho názoru, že konanie na Okresnom
súde Považská Bystrica nesporne nesúvisí s konkurzom. Je to konanie o zaplatenie, ktoré by mohlo
prebiehať bezkonkurzu,pričompovyhláseníkonkurzumádopadajnamajetokúpadcu.Uvedenýdopad
v podobe povinnosti na zaplatenie trov konania nemení charakter samotného konania o zaplatenie
a jeho vzťah ku konkurzu. Správou majetku podliehajúceho konkurzu je potrebné chápať vymáhania

majetkových práv podliehajúcich konkurzu vo všeobecnosti a nielen konanie na súde, ktoré je jednou
z mnohých foriem vymáhania majetkových práv.

21. Uviedol, že nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, podľa ktorého de facto všetky súdne konania
po vyhlásení konkurzu je potrebné chápať ako konania súvisiace s konkurzom, pretože iný výklad by

bol v rozpore s obsahom a účelom zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Charakter konania určuje
hmotnoprávny základ uplatňovaného práva v konaní, a to, či tento základ vyplýva z konkurzu alebo
nie. Právnym základom v konaní na Okresnom súde Považská Bystrica bo záväzok vyplývajúci z
obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a úpadcom a teda záväzok, ktorého existencia nesúvisí
so samotným konkurzom úpadcu. Poukázal aj na názor Krajského súdu v Banskej Bystrici vyslovený v

rozsudku sp. zn. 43CoKR/31/2017 z 27.3.2018. Potieranie práv tretích osôb daných im inými právnymi
normami preto, aby boli uspokojené práva veriteľov v konkurze podľa ZKR by bolo porušením ústavnej
zásady rovnosti v právach, a preto súd nemôže brať pri rozhodovaní o priznaní iných práv tretích osôb
zreteľ na riziko menšieho uspokojenia veriteľov v konkurze, a to ani s argumentáciou svedčiacou v
prospech podpory uspokojenia základných zásad konkurzného konania, t. j. minimalizáciou nákladov

speňažovania a správy podstaty a maximalizáciou výťažku a zásadou rýchlosti speňažovania majetku,
na ktoré poukazuje žalovaný v odvolaní.

22. V otázke začlenenia priznanej náhrady trov konania do kategórie pohľadávok proti podstate, a to
konkrétne nákladov súvisiacich so správou konkurznej podstaty podľa § 87 ods. 2 písm. e/ ZKR žalobca

súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že vymáhania majetkových práv úpadcu v konaní na súde
sú podľa § 86 ods. 2 ZKR činnosťou posudzovanou ako správa konkurznej podstaty a náklady s tým
spojené potom obligatórne pohľadávkou proti podstate podľa uvedeného zákonného ustanovenia.

23. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa

§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania.

24. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný, ktorý uviedol, že naďalej v celom rozsahu zotrváva
na podanom odvolaní a na všetkých v ňom uvedených dôvodoch. Nesúhlasí s argumentáciou a
tvrdeniami žalobcu, ktorý uvádza, že žalovaný nesprávne spája a zamieňa pojmy „konanie“ súvisiace

s konkurzom a „náklady“ súvisiace so správou konkurznej podstaty. Žalovaný nestotožňuje pojem
konanie súvisiace s konkurzným konaním s pojmom náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty,
ani netvrdí, že všetky konania začaté po vyhlásení konkurzu sú automaticky konaniami súvisiacimi
s konkurzom. Tvrdí a naďalej na tomto tvrdení trvá, že konanie, ktoré súvisí so správou konkurznej
podstaty (akým je nepochybne aj konanie, predmetom ktorého je vymáhanie majetku v prospech

konkurznej podstaty), musí logicky súvisieť so samotným konkurzným konaním. Súvislosť takéhoto
konania vrátane konania vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica s konkurzným konaním
vyplýva z viacerých skutočností, ktoré žalovaný podrobne rozvádza v texte svojho odvolania a na ktoré
týmto v podrobnostiach odkazuje.25. Žalovaný nesúhlasí ani s argumentáciou žalobcu, že popieranie práv tretích osôb daných inými
právnymi normami preto, aby boli uspokojované práva veriteľov v konkurze podľa ZKR by bolo

porušením ústavnej zásady rovnosti v právach, preto súd nemôže brať pri rozhodovaní o priznaní
iných práv tretích osôb zreteľ na riziko menšieho uspokojenia veriteľov v konkurze, pretože ani výška,
ani právny dôvod žalobcom uplatnenej pohľadávky neboli správcom popreté. Správcom bolo aj je
rozporované poradie uspokojovania pohľadávky žalobcu v konkurze úpadcu ako pohľadávky proti
podstate,tedapohľadávkysprednostnýmpostavenímpriuspokojovanípredprihlásenýmipohľadávkami

veriteľov. Žalovaný podotýka, že právna úprava konkurzného konania je špeciálnou právnou úpravou,
ktorá sa vyznačuje určitými špecifikami a osobitnými pravidlami uspokojovania pohľadávok veriteľov
úpadcu s tým, že taká osobitná právna úprava reflektuje základné princípy a ciele konkurzného konania,
medzi ktoré sa radí aj dosiahnutie čo najvyššej miery uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov
úpadcu.

26. Ďalej uviedol žalovaný, že v podrobnostiach odkazuje na text svojho odvolania, ktorého sa v plnom
rozsahu pridržiava.

27. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril a uviedol, že žalovaný vo svojom podaní neuvádza
žiadne nové skutočnosti, preto žalobca v celom rozsahu zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených

najmä vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, ako aj tvrdeniach uvedených v jeho predchádzajúcich
podaniach realizovaných v predmetnom konaní a opätovne navrhol, aby odvolací súd rozsudok v
napadnutých častiach výrokov ako vecne správny potvrdil.

28. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380

ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods.
1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej
tabuli krajského súdu.

29. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
24.4.2018 domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu uplatnená v konkurze vedenom na úpadcu ako
priznaná náhrada trov právneho zastúpenia vyplývajúca z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica
č. k. 14Cb/255/2015-161 zo dňa 4.5.2016 vo výške 36.483,37 eur je pohľadávkou proti podstate podľa

ust. § 87 ods. 2 písm. a/ ZKR eventuálne podľa § 87 ods. písm. e/ ZKR.

30. Pred Okresným súdom Považská Bystrica prebehlo súdne konanie pod sp. zn. 14Cb/255/2015, v
ktorom si správca konkurznej podstaty úpadcu ETOP-TRADING, a. s. „v konkurze“ Banská Bystrica
uplatnil voči žalovanému IMAO electric, s. r. o. Považská Bystrica (v tomto konaní žalobca) zaplatenie

1.405.049,76 eur s príslušenstvom titulom zaplatenia kúpnej ceny. Okresný súd Považská Bystrica
rozsudkom č. k. 14Cb/255/2015-161 zo dňa 4. mája 2016 žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť
žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 36.483,37 eur. Na odvolanie žalobcu Krajský
súd v Trenčíne ako súd odvolací rozsudkom č.k. 8Cb/120/2016-189 zo dňa 7.februára 2018 rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti

žalobcovi v rozsahu 100%.

31. Žalobca si prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne dňa 23.3.2018 uplatnil u žalovaného
(správcu) právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 36.483,37 eur v termíne bezodkladne
po doručení predmetného listu, s tým, že trovy právneho zastúpenia v predmetnom konaní nie sú

trovami účastníka konania, ktoré vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto
konaním, preto nie sú vylúčené z uspokojenia v konkurze podľa § 100 ods. 2 písm. a/ ZKR.

32. Žalovaný písomne dňa 29.3.2018 reagoval na list právneho zástupcu žalobcu „Uplatnenie náhrady
trov právneho zastúpenia“ zo dňa 23.3.2018 a oznámil žalobcovi, že vzhľadom na žalobcom uvedený

právny dôvod uplatnenej pohľadávkypoukazujenaust.§100ods.2písm.a/ZKR,vzmyslektoréhosú
z uspokojenia v konkurze vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom
konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak.33. Podľa § 87 ods. 2 písm. a/ ZKR v znení účinnom do 31.12.2014 pohľadávky proti všeobecnej
podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: náklady speňaženia všeobecnej
podstaty, rozvrhu a odmena správcu.

34. Podľa § 87 ods. 2 písm. e) ZKR v znení účinnom do 31. 12. 2014, pohľadávky proti všeobecnej
podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: náklady súvisiace so správou
konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,
vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí.

35. Podľa § 86 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 31. 12. 2014, správca je povinný využívať všetky právne
prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania
odporovacieho práva podľa tohto zákona.

36. Podľa § 91 ods. 1 ZKR v znení účinnom do 31. 12. 2014, speňažovaním sa rozumie prevedenie

všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu, na peňažné prostriedky v eurách na účel uspokojenia
veriteľov. Za speňažovanie sa považuje aj zabezpečenie peňažnej hotovosti úpadcu, prijímanie plnení
z úpadcových peňažných pohľadávok a odplatný prevod úpadcovho podniku alebo jeho časti.

37. Podľa § 100 ods. 2 písm. a/ ZKR z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania,

ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon
neustanovuje inak.

38. Okresný súd sa ako spornými skutočnosťami medzi stranami sporu zaoberal jednak posúdením,
či zo strany žalobcu sa nejedná o predčasne podanú žalobu, keď podľa názoru žalovaného je žaloba

podaná predčasne. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že to bol práve žalovaný,
ktorý odkázal žalobcu v oznámení zo dňa 29.3.2018, aby podal žalobu v lehote 15 dní od doručenia
predmetného oznámenia na príslušný súd s odôvodnením naliehavého právneho záujmu na určení
pohľadávky proti podstate s poučením, že v prípade zmeškania lehoty na podanie žaloby nebude
na pohľadávku žalobcu prihliadať. Následne sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že v

zákone o konkurze a reštrukturalizácii neexistuje ustanovenie, ktoré by žalobcovi bránilo takúto žalobu
podať a je primárnou úlohou súdu poskytovať stranám sporu rovnaké právo na súdnu ochranu. Keďže
žalovaný pohľadávku žalobcu neuznal je zrejmé, že pohľadávku proti podstate nezaradil do aktuálneho
priebežného zoznamu pohľadávok proti podstate a nebola by zaradená ani do konečného zoznamu
pohľadávok proti podstate.

39. Ďalšou spornou skutočnosťou medzi sporovými stranami podľa názoru súdu prvej inštancie bolo
posúdenie otázky, či sa v prípade pohľadávky žalobcu - priznané právo na náhradu trov právneho
zastúpenia nejedná o pohľadávku podľa § 100 ods. 2 písm. a/ ZKR, t. j. o pohľadávku ex lege vylúčenú
z uspokojenia v konkurze.

40. Žalovaný v konaní od počiatku zastával názor, že konanie vedené na Okresnom súde Považská
Bystrica o zaplatenie kúpnej ceny bolo konaním, ktoré súvisí s konkurzom a preto je v zmysle § 100 ods.
2 ZKR vylúčené uspokojenie trov konania z uspokojenia v konkurze. Uviedol, že konanie, ktoré súvisí
so správou konkurznej podstaty (akým je nepochybne aj konanie, predmetom ktorého je vymáhanie

majetku v prospech konkurznej podstaty), musí logicky súvisieť so samotným konkurzným konaním s
tým, že súvislosť takého konania, vrátane konania vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica
pod sp. zn. 14Cb/255/2015 s konkurzným konaním vyplýva z viacerých skutočností, ktoré podrobne
rozviedol vo svojom odvolaní.

42. Výklad pojmov „konania vyvolané konkurzom“ a „konania súvisiace s konkurzom“ sa v našej
judikatúre postupne vyvíjal. Žalovaný v konaní poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Ndob/36/2010, 1Ndob/10/2010, 5Ndob/19/2010 a 3Ndob/17/2008, z ktorých vyplýva, že správcom
konkurznej podstaty uplatnený nárok na zaplatenie peňažnej sumy voči dlžníkovi je konaním súvisiacim
s konkurzom. Zaradenie konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky medzi konania súvisiace s

konkurzom odôvodnil Najvyšší súd SR tým, že z dôvodu postavenia žalobcu ako správcu konkurznej
podstaty sa dané konanie spravuje ZKV, jeho účasťou v konaní je daná súvislosť s konkurzom. Neskôr
sa judikatúra Najvyššieho súdu SR od takéhoto vymedzenia konaní súvisiacich s konkurzom odklonila.
V uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Ndc/3/2012 zo dňa 29.02.2012 Najvyšší súd uviedol, že zakonania vyvolané konkurzom sa považujú v zmysle ZKV konania o určenie pravosti, výšky a poradia
popretej pohľadávky, resp. ZKR konanie o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia,
zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky,

konanie o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, konanie o vylúčenie majetku zo súpisu, osobitne
aj konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a prípadne aj konanie o žalobe na
určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. Za konania súvisiace s konkurzom možno považovať
sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
ZKV resp. ZKR, prípadne tiež iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva

a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu, príp. úpadku. To je napríklad
konanie o náhradu škody vzniknutej porušením povinností správcu prípadne iné konania o náhradu
škody v zmysle ZKR. Najvyšší súd v citovanom rozhodnutí poukázal na rozhodnutie Európskeho
súdneho dvora č. 2009 C-292/08, z ktorého vyplýva, že ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu,
ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania, samotná
skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania nepostačuje na to, aby toto konanie

mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace.
Z uvedeného posunu rozhodovania Najvyššieho súdu SR vyplýva, že súčasná judikatúra Slovenskej
republiky vykladá pojem konaní „súvisiacich s konkurzom“ reštriktívne iba ako konaní, v ktorých
hmotnoprávny základ nároku vyplýva z konkurzu, napríklad nárok na náhradu škody voči správcovi.
V prebiehajúcom konaní bolo konanie vedené na Okresnom súde Považská Bystrica konaním o

zaplatenie kúpnej ceny. Ak by tento nárok bol dôvodný, išlo by o nárok, ktorý nemá pôvod v
konkurznom konaní, keďže právnym titulom na základe ktorého by sa uplatňoval voči úpadcovmu
dlžníkovi (žalobcovi) by bolo nezaplatenie kúpnej ceny vzniknuté pred vyhlásením konkurzu a teda
bez súvislosti s vyhlásením konkurzu. Je pritom irelevantné, na základe čoho zistil správca konkurznej
podstaty, že by úpadcovi mohol voči niekomu vzniknúť nárok na vydanie peňažného plnenia (v tomto

prípade z titulu nezaplatenej kúpnej ceny). Samotné konanie by mohlo prebiehať aj bez vyhlásenia
konkurzu na úpadcu, teda, vyhlásenie konkurzu nie je podmienkou na vedenie konania o zaplatenie
kúpnej ceny (na rozdiel od tých konaní, ktoré majú charakter konaní vyvolaných a súvisiacich s
konkurzom).

42. Ako bolo uvedené vyššie, judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa vyvíjala a okresný
súd správne prihliadol k rozhodnutiam, ktoré boli prijaté už po odklone od pôvodného širokého výkladu
pojmu „konania vyvolané a súvisiace s konkurzom“. K rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR predloženým
žalovaným už z tohto dôvodu nie je možné prihliadnuť. Okresný súd naopak správne prihliadol k
rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR vydaným neskôr, reflektujúcim už aj rozhodnutie Európskeho

súdneho dvora.

43.SprávcakonkurznejpodstatyjevzmysleZákonaokonkurzeareštrukturalizáciipovinnýpostupovaťs
odbornou starostlivosťou tak, aby maximalizoval výnos zo speňaženia konkurznej podstaty a zabezpečil
pomerné uspokojenie peňažných nárokov veriteľov v čo najvyššej miere. Konkrétny postup si správca

volí sám, vzhľadom na okolnosti daného konkurzu. Ak sa správca žalobu rozhodne podať mimo
konkurzného konania na všeobecnom súde odporcu, znáša riziko že v prípade neúspechu súd
musí rozhodnúť o nároku na trovy konania v zmysle zásady úspešnosti. Samotné priznanie trov
konania pritom ešte neznamená, že tieto budú reálne žalobcovi vyplatené, výška uspokojenia žalobcu
ako veriteľa úpadcu závisí od množstva peňažných prostriedkov ktoré budú určené na rozdelenie

medzi veriteľov. Rovnako námietka, že by správcovia boli limitovaní pri vedení prípadných sporov
na všeobecných súdom množstvom financií v konkurznej podstate a že by ich nedostatok obmedzil
prístup správcu k vedeniu súdneho sporu nie je dôvodná, keďže prípadné trovy súdneho konania budú
pohľadávkou proti podstate a rozsah uspokojenia tejto pohľadávky bude daný množstvom peňazí v
konkurznej podstate, teda nie je nevyhnutné aby správca disponoval hotovosťou vo výške náhrady trov

súdneho konania na to, aby súdne konania viedol.

44. Poslednou spornou skutočnosťou podľa názoru súdu prvej inštancie bolo posúdenie, či sa v
prípade pohľadávky žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia jedná o pohľadávku proti podstate a
zakladá tak tejto pohľadávke status prioritného postavenia s prednostným uspokojením pred ostatnými

prihlásenými a zistenými pohľadávkami nezabezpečených veriteľov.

45. Súd správne poukázal na ust. § 86 ods. 2 ZKR, ktorý v prvej vete vymedzuje činnosť správcu
(teda správu majetku podliehajúceho konkurzu) tak, že správca je povinný využívať všetky právneprostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania
odporovacieho práva podľa tohto zákona. Vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu sa tak
považuje za správu majetku podliehajúceho konkurzu. Preto ak vznikla žalobcovi pohľadávka na trovy

súdneho konania po vyhlásení konkurzu v súvislosti s tým, že správca voči nemu v danom súdnom
konaní vymáhal majetkové právo podliehajúce konkurzu, tak takáto pohľadávka je v zmysle § 87 ods.
2 písm. e/ ZKR pohľadávkou, ktorá vznikla v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu,
a preto je pohľadávkou proti podstate.

46. Výklad pojmu speňažovanie majetku podliehajúceho konkurzu už nie je také jednoznačné. Legálna
definícia pojmu speňažovanie majetku podliehajúceho konkurzu je vymedzená v ust. § 91 ods.
1 ZKR tak, že speňažovaním sa rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu,
na peňažné prostriedky v eurách na účel uspokojenia veriteľov. Za speňažovanie sa považuje aj
zabezpečenie peňažnej hotovosti úpadcu, prijímanie plnení z úpadcových peňažných pohľadávok a
odplatný prevod úpadcovho podniku alebo jeho časti. Z uvedeného je zrejmé, že prijatie protihodnoty za

pohľadávku uplatnenú v súdnom konaní nie je súčasťou demonštratívneho výpočtu foriem speňaženia,
uvedených v druhej vete citovaného ustanovenia. Napriek tomu všeobecné vymedzenie speňaženia
ako „prevedenia majetku podliehajúceho konkurzu na peňažné prostriedky“ zahŕňa aj situáciu, kedy
správca konkurznej podstaty zrealizuje prevedenie hmotného nároku úpadcu (v prejednávanom prípade
nároku na zaplatenie kúpnej ceny, všeobecne môže ísť aj o konanie s iným predmetom sporu) na

finančnú hotovosť, zodpovedajúcu hodnote uplatneného nároku tým, že získa voči úpadcovmu dlžníkovi
exekučný titul v konaní a ten následne voči nemu vymôže.

47. Z uvedeného vyplýva, že súdne konania, ktoré vedie správca konkurznej podstaty za účelom
vymoženia pohľadávok úpadcu je možné vymedziť ako konania, ktoré sú správou úpadcovho majetku.

Preto správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že ak vznikla žalobcovi pohľadávka na trovy súdneho
konania po vyhlásení konkurzu v súvislosti s tým, že správca voči nemu v danom spore vymáhal
majetkové právo podliehajúce konkurzu, je potrebné túto pohľadávku považovať za pohľadávku, ktorá
vznikla v súvislosti so správou konkurznej podstaty, a preto je pohľadávkou proti podstate v zmysle §
87 ods. 2 písm. e/ ZKR.

48. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v
odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú
v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

49. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. §
387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.

50. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má voči žalovanému nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

51. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).