Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. február 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/95/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010434
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1113010434.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov

senátuJUDr.ZuzanyMolnárovejaJUDr.DenisyMészárosovej,vtrestnejveciobžalovanéhoQ.T.aspol.
pre zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona,
o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I
sp.zn. 4T/38/2013 zo dňa 30.01.2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04. februára 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaní

Q. T., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom O., P. XX,
a

O. O., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom O.,
B. XX,

podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j ú

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I sp.zn. 3Pv 687/2011 zo dňa 20.05.2013
pre zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona

na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase v dobe od 03.03.2011 do 16.05.2011 po predchádzajúcej vzájomnej dohode
pravdepodobne na základe rozvodu manželstva Q. T. a X. T., spoločným konaním v úmysle poškodiť
na majetkových právach X. T., podpísali fiktívnu zmluvu o pôžičke na sumu 2.900.000,-Sk s dátumom
20.05.2001s0%úrokomnadobusplatnostido20.05.2008bezprítomnostitretejosobyastoutozmluvou
súvisiace uznania dlhu a dohody o splátkovom kalendári zo dňa 20.05.2008, 20.09.2008, 20.05.2010,

taktiežbezprítomnostitretejosoby,ktoréosvedčilivnotárskejzápisniciJUDr.MiriamHrotekovej,notárky
sosídlomRačianska3vBratislavepodčíslomK.,K.,K.zodňaXX.XX.XXXX,následnenatomtozáklade
uviedli do omylu súdneho exekútora, čo viedlo k vydaniu návrhu na vykonanie exekúcie JUDr. Ivanom
Lutterom, súdnym exekútorom Exekútorského úradu Pribinova 32 v Bratislave pod číslom EX 1424/2011
zo dňa 24.05.2011 pre vymoženie 96.262,36 Eur od povinného Q. T., čo malo za následok zriadenie
plomby vyznačenej na základe G. na nehnuteľnosť - byt číslo X na X. poschodí bytového domu blok E.
súpisné číslo XXX na parcele číslo XXX/XX v katastri obce D. F., zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX

Katastrálneho úradu v Senci, ktorého sú spoluvlastníkmi v spoluvlastníckom podiele 1/1 manželia Q. T.
a X. T., pričom o samotnej pôžičke sa X. T. dozvedela až 15.08.2011 na základe výpisu z predmetnéholistu vlastníctva, čím poškodenej X. T. vznikla škoda vo výške 1.450.000,-Sk (48.131,18 Eur), nakoľko
skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 4T/38/2013 zo dňa 30.01.2019 boli obžalovaní Q. T. a O.
O. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodení spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava I sp.zn. 3Pv 687/11/1101 zo dňa 20.05.2013 podanej pre zločin podvodu spolupáchateľstvom
podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo
výrokovej časti tohto rozsudku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní
stíhaní.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že skutok nemôže byť trestným
činom podvodu, nakoľko údajné podvodné ak oprávnená osoba požaduje vykonať exekúciu na základe
exekučného titulu, nemôže byť súdny exekútor uvedený do omylu, pretože notárska zápisnica ako
exekučný titul je pre exekučný orgán záväzný. Nebol ani žiaden dôvod sa domnievať, že by notárska

zápisnica bola sfalšovaná. Spôsobenie následku v zmysle tejto skutkovej podstaty nebolo nielen
preukázané, ale preň nie sú dané ani len indície. Z tohto dôvodu, ale predovšetkým z dôvodu
nepreukázaných rozhodných skutkových okolností sa súd inou právnou kvalifikáciou ani nezaoberal.
Pre meritórne rozhodnutie podstatné, či medzi obžalovanými došlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy o
pôžičke, alebo ide o pôžičku fiktívnu, ktorá nezodpovedá skutočnému stavu veci, a ktorou sa obžalovaní

iba snažili predstierať existenciu takéhoto zmluvného vzťahu v úmysle uviesť iného do omylu s cieľom,
aby došlo k takej majetkovej dispozícii, na základe ktorej by sa obžalovaní (či už obaja alebo iba jeden
z nich) alebo niekto iný obohatil a spôsobili by tak inému škodu na majetku. Táto podstatná skutočnosť
nebola preukázaná.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení prokurátor odvolanie v neprospech oboch
obžalovaných, smerujúce proti výroku o vine (oslobodení spod obžaloby), ktoré odôvodnil podaním
doručeným súdu prvého stupňa dňa 30.07.2019. Prokurátor uvádza, že poškodená X. T. aj na hlavnom
pojednávaní potvrdila, že v rozhodnom čase peniaze od O. nepotrebovali, pričom konanie obžalovaných
malo za následok zriadenie záložných práv na predmetný byt, o ktorý napokon aj prišla. Škoda jej vznikla

tým, že pokiaľ by neboli uvedené záložné práva a bola by splácaná hypotéka, nedošlo by k dražbe
nehnuteľnosti. S obžalovaným T. bola od roku 1991 a o žiadnom O. nemala absolútne žiadnu vedomosť.
Svedok Q. B. na hlavnom pojednávaní potvrdi, že zmluva o pôžičke medzi pánom O. a pánom T. vznikla
niekedy v máji 2011, kedy Q. T. zistil, že je podpísaný v ručiteľskom záväzku, predmetom ktorého bol byt
v D. F.. Určite v roku 2004 O. do firmy U. W., s.r.o. žiadne peniaze nemohol požičať. V roku 2004 pán T.

pre firmu robil len montážne práce a nedisponoval žiadnymi vlastnými peniazmi. V účtovníctve sa môže
ukázať, že vkladal alebo vyberal peniaze, ale to neboli jeho vlastné, to boli peniaze, ktoré mu dal V. B., že
takúto sumu treba vložiť do banky. Obžalovaný O. O. vypovedal v procesnom postavení, v ktorom mohol
uviesť všetky okolnosti potrebné na jeho obhajobu, avšak časť jeho výpovede o pôvode údajnej sumy
150.000 austrálskych dolárov, ktoré mal údajne doviezť v hotovosti z Austrálie na Slovensko vyznieva

viac ako nevieryhodne, najmä o uložení sumy 140.000 dolárov do dvoch kufrov, ktoré podliehajú colnej
kontrole, pričom vývoz finančnej hotovosti z každej krajiny je limitovaný (s menšími odchýlkami sumou
10.000,-USD). Vyhodnotením uvedených dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku prokurátor
dospel k záveru, že konanie obžalovaných spočívajúce v tom, že ako trestnoprávne zodpovedné
subjekty spoločným konaním v priamom úmysle predstierali vznik exekučného titulu na základe fiktívnej

zmluvy o pôžičke peňazí, čím spôsobili poškodenej škodu vo výške viac ako 26.600 €, naplnilo všetky
zákonné znaky žalovaného zločinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 3 písm.
a) Trestného zákona. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaní ani obhajca nevyužili svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu prokurátora, ktoré im bolo v súlade
s § 314 Trestného poriadku doručené.

Odvolací súd po predložení veci nezistil také vážne procesné nedostatky napadnutého rozsudku či
konania, ktoré mu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutía vrátenie veci súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, preto nariadil vo veci verejné
zasadnutie.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa zástupkyňa krajskej prokuratúry v plnom rozsahu
pridržiavala podaného odvolania a zotrvala na jeho dôvodoch. Navrhla krajskému súdu zrušiť
prvostupňový rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na opätovné prejednania a rozhodnutie.

Obhajca navrhol odvolanie zamietnuť, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny, presvedčivo a

vyčerpávajúco odôvodnený a zodpovedná vykonanému dokazovaniu. Ak by aj obžalovaní spáchali
skutok uvedený v obžalobe, k čomu ale nedošlo, tak by nenaplnili znaky skutkovej podstaty trestného
činu podvodu, pretože v prípade obžalovaného T. sa jednalo jeho vlastný majetok, a nie cudzí majetok
ako sa uvádza v § 221, pričom nie je naplnený ani kvalifikačný znak vzniku škody.

Poškodená X. T. pred odvolacím súdom prehlásila, že to, čo uviedla na hlavnom pojednávaní, to platí.

Fiktívnou zmluvou medzi obžalovanými prišla o byt a bolo by spravodlivé, aby boli obžalovaní uznaní
vinnými.

Obžalovaný Q. T., rovnako ako obžalovaný O. O. sa v konečnom návrhu pridržiavali prednesu obhajcu.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť
odvolania (306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1
alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného
poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich

rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 8 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým,
že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu,

potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd
zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené
ustanovenie Trestného zákona .

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, alinea prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku

správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal vo veci na hlavnom pojednávaní
dôkazy v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, zákonným spôsobom, vyvodil z dôkazov správneskutkové závery, avšak rozhodol vo veci bez toho, aby sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami
významnými pre rozhodnutie, v dôsledku čoho správne zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil
a použil nesprávne ustanovenie zákona. Súd prvého stupňa predovšetkým správne zistil skutkový

stav a vyhodnotil ho v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Svoje hodnotiace úvahy týkajúce sa
preukázaniačinepreukázaniaskutkovýchokolnostísúdprvéhostupňavodôvodnenísvojhorozhodnutia
presvedčivo a detailne rozviedol, jeho úvahy sú racionálne a logické, a nie je možné im nič vytknúť. Aj
odôvodnenie rozhodnutia z formálneho a obsahového hľadiska zodpovedá požiadavkám uvedeným v
§ 168 ods. 1 Trestného poriadku. Na strane druhej však súd prvého stupňa ustálené skutkové závery

nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že nebolo dokázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobe,
hoci z vykonaného dokazovania i z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že skutok sa stal,
ale nie je trestným činom. Nakoľko sa jedná o pochybenie, ktoré môže byť dovolacím dôvodom podľa §
371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, bol odvolací súd v zmysle citovaného ustanovenia § 317 ods. 1
Trestného poriadku oprávnený korigovať toto pochybenie, a to v neprospech obžalovaných na podklade
odvolania prokurátora podaného v ich neprospech.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 22.05.2013 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I na príslušný súd na Q. T. a O. O.
obžalobu pre zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného

zákona na totožnom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaní Q. T. a O. O. na hlavnom pojednávaní každý osobitne zhodne podľa § 257 ods. 1
písm. a) Trestného poriadku vyhlásili, že sú nevinní, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul
obžalovaných, svedkov X. T., H.. V. B., H.. Q. B., X.. H. J. a X.. U. S. a prečítal listinné dôkazy podľa

§ 269 Trestného poriadku.

Obhajoba obžalovaných spočívala v tom, že na jar roku 2004 uzavreli medzi sebou zmluvu o pôžičke
sumy 2.900.000 Sk, ktorú obžalovaný T. potreboval na účely zariadenia bytu a ako investíciu do firmy.
Keďže obžalovaní boli kamaráti, obžalovaný O. mu bezúročne uvedenú sumu požičal na 4 roky, o

čom spísali zmluvu stiahnutú z internetu. Následne manželka obžalovaného podala návrh na rozvod.
S odstupom času, keďže obžalovaný T. obžalovanému O. pôžičku nesplácal, spísali uznanie dlhu
notárskou zápisnicou na podklade právnej rady X.. S.. Na jej podklade došlo k založeniu nehnuteľnosti,
v ktorej bývala manželka obžalovaného T. so synom, a obžalovaný O. prisľúbil obžalovanému T., že
nehnuteľnosť nebude exekvovať. K exekúcii ale pristúpila banka, nakoľko mali hypotéku, ktorú v tom

čase obžalovaný nevedel splácať. O pôžičke manželku neinformoval, ona sa o peniaze nezaujímala.
R. O. O. sa vôbec nezaoberal tým, či manželka obžalovaného T. o pôžičke vedela alebo nie, neriešil
ani účel pôžičky, pretože s obžalovaným Q. T. boli dlhoroční kamaráti. Požičiavané peniaze zarobil
načierno v Austrálii rekonštrukciou vrakov športových áut, sumu 150.000 AUD priniesol v dvoch kufroch
domov a v Rakúsku ju zamenil za Slovenské koruny. Ešte v ten mesiac zamenených 120.000 AUD

požičal obžalovanému T.. Po siedmich rokoch začal záležitosť riešiť, pretože obžalovaný T. sa dostal do
problémov, a dal si poradiť od X.. S..
Súd prvého stupňa správne zameral svoju pozornosť primárne na to, či z vykonaných dôkazov možno
vyvodiť neexistenciu pôžičky medzi obžalovanými. Táto okolnosť je kardinálnou skutočnosťou, na ktorej
je vystavená skutková veta obžaloby, a z ktorej obžaloba odvodzuje vznik trestnej zodpovednosti. Z

dôkazného hľadiska je zrejmé, že obžalovaní uvádzajú konkrétne skutočnosti týkajúce sa dôvodov,
spôsobu a iných okolností požičania finančných prostriedkov obžalovaným O. obžalovanému T., a
ich tvrdenia podporujú listinné dôkazy - zmluva o pôžičke zo dňa 20.05.2004, uznanie dlhu zo dňa
20.05.2008, 20.05.2009 a 20.05.2010, notárska zápisnica sp.zn K., K. zo dňa 16.05.2011. Na strane
druhej poškodená X. T. tvrdí, že pôžička bola fiktívna, čo vyvodzuje z toho, že o nej nevedela, a

v danom čase ju ani nepotrebovali. Svedok H.. Q. B., ktorý tiež považoval pôžičku za fiktívnu, ale
potvrdil obhajobu v tom smere, že obžalovaný T. do obchodnej spoločnosti U. W., s.r.o. vložil asi
2 milióny slovenských korún, čo preukazujú aj výpisy z účtovných kníh a výpoveď svedka H.. V.
B.. Odvolací súd dospel k záveru, že úvahy súdu prvého stupňa smerujúce k tomu, že nebolo nad
akúkoľvek pochybnosť preukázané, že medzi obžalovanými k pôžičke nedošlo, ale túto skutočnosť

len predstierali, sú správne a zodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Odvolací súd konštatuje, že
dokazovanie neexistencie nejakej skutočnosti je podľa teórie dokazovania i v praxi nesmierne náročné,
pretože neexistenciu možno dokazovať len nepriamo, resp. objektívne preukázanie neexistencie nie je
možné (probatio diabolica). V prípade dokazovania neexistencie je preto potrebné vychádzať z faktov,ktoré s preukazovanou okolnosťou nejakým spôsobom súvisia, a z týchto vyvodiť v prípade vylúčenia
všetkých rozumných pochybností náležitý záver o neexistencii. V danom prípade existujú listinné dôkazy
- zmluva o pôžičke a uznania dlhu, ktorých autenticitu obžaloba spochybňuje na podklade výpovede

poškodenej X. T.. Obžalovaní vysvetlili pôvod požičaných peňazí, formu ich odovzdania a účel ich
využitia pochybne, avšak nie takým spôsobom, ktorý by vylučoval možnosť, že k pôžičke skutočne došlo.
Pre kardinálny skutkový záver prijatý v trestnom konaní je v zmysle základných pilierov trestného práva
nevyhnutné vylúčiť akékoľvek pochybnosti o danej okolnosti, ktoré sa nepriečia základom logiky alebo
faktickej možnosti. Uvedenému zodpovedá vysvetlenie obžalovaného O. o pôvode a spôsobe doručenia

austrálskej meny na Slovensko, jej zámena v Rakúsku a hotovostné odovzdanie obžalovanému T., ktoré
je síce pochybné, avšak takúto možnosť nemožno vylúčiť. Obdobné platí o obhajobe obžalovaného T.,
u ktorého je dokonca preukázané, že v inkriminovanom čase do obchodnej spoločnosti skutočne vložil
nemalé sumy peňazí. Odvolací súd teda v zhode so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že nebola
preukázaná fiktívnosť zmluvy špecifikovanej v skutkovej vete obžaloby.
Odvolací súd teda sumarizuje, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi obžalovanými došlo

dňa 20.05.2004 k uzavretiu zmluvy o pôžičke, následne obžalovaný T. použil prostriedky z pôžičky na
vklad do obchodnej spoločnosti a na zariadenie novonadobudnutého holobytu, v dňoch 20.05.2008,
20.09.2008 a 20.05.2010 uznal svoj dlh voči obžalovanému O., ktorý následne osvedčil v notárskej
zápisnici, a táto sa stala exekučným titulom. Po návrhu oprávneného z pôžičky - obžalovaného O.
z iniciatívy exekútora došlo k návrhu oprávneného na zriadenie exekučného záložného práva. Na

nehnuteľnosť bola zriadená plomba. Všetky tieto skutočnosti, ktoré treba považovať za preukázané,
tvoria skutkovú vetu obžaloby a identifikujú skutok, a preto nemožno súhlasiť so súdom prvého stupňa,
že nebolo preukázané, že skutok sa stal. Preto odvolací súd vyhodnotil postup súdu prvého stupňa v
zmysle § 285 písm. a) Trestného poriadku ako nesprávny a zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Keďže súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a zákonným spôsobom, a

správne zistil skutkový stav, bolo v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku možné a potrebné, aby
odvolací súd rozhodol vo veci sám. Pristúpil teda k právnemu posúdeniu skutku uvedeného v obžalobe
z toho hľadiska, či napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného
zákona.
Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým,

že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Citované ustanovenie základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu vyžaduje, aby došlo k
podvodnému konaniu, t.j. ku konaniu ktorým niekto predstiera stav, ktorý v skutočnosti neexistuje, alebo
alternatívne, aby využil nevedomosť niekoho o skutočnom stave veci, v dôsledku čoho (omylu) dôjde

ku škode alebo neoprávnenému obohateniu. Nie je pritom striktne určené, že osoba v omyle musí byť
zároveň poškodeným. Môže ísť o dva subjekty, z ktorých jeden koná v omyle vyvolanom alebo využitom
páchateľom, a druhej v dôsledku uvedeného omylu vznikne škoda. Zároveň musí páchateľ konať v
úmysle spôsobiť poškodenému škodu.
Podľa skutkovej vety obžaloby mal byť do omylu uvedený súdny exekútor a škoda mala vzniknúť X. T..

Skutková veta obžaloby však neobsahuje spôsob alebo opis konania, ktoré priamo viedlo ku škode vo
výške1.450.000Sk.Vtomtosmeresúdprvéhostupňanaprieknesprávnemuprávnemuzáverurozviedol
svoje úvahy správne a odvolací súd sa s nimi stotožnil. Odvolací súd pripomína, že nie je možné
uviesť súdneho exekútora do omylu predložením pravých podkladov k exekúcii. Vo veci nevznikli žiadne
pochybnosti o tom, že notárska zápisnica bola skutočne spísaná pred notárskym úradom osobami,

ktoré sú v nej uvedené, a s daným obsahom. Predloženie takéhoto exekučného titulu (bez ohľadu na
pravdivosť notársky osvedčených skutočností) s návrhom na začatie exekúcie nemôže vyvolať omyl
exekútora v exekučnom konaní, pretože pravdivosť notársky osvedčenej skutočnosti exekútor nemôže
skúmať. Nemôže teda dôjsť k situácii, že by exekútor vykonal dispozíciu s majetkom povinného v omyle,
keďže exekučný titul je pre exekútora záväzný. Omyl exekútora sa môže týkať napr. sfalšovaného

exekučného titulu, alebo sfalšovaného návrhu na začatie exekúcie, k tomu ale v danej veci nedošlo.
Okrem nepreukázania existencie omylu súdneho exekútora nebol preukázaný ani úmysel obžalovaných
spôsobiť X. T. škodu, keďže z návrhu na začatie exekúcie podaného obžalovaným O. prostredníctvom
advokátskej kancelárie nevyplýva spôsob vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva
na nehnuteľnosť v O.. K určeniu tohto spôsobu exekúcie došlo až na podklade iniciatívy súdneho

exekútora.
Odvolací súd dospel k záveru, že konanie uvedené v skutkovej vete, ktoré bolo preukázané, nemožno
subsumovať pod skutkovú podstatu trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona a ani inú
skutkovú podstatu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona, pretože tento skutok nie je trestnýmčinom. Nebola totiž naplnená predovšetkým objektívna stránka trestného činu, a to konanie v omyle, a
ani na takýto omyl nadväzujúca majetková dispozícia spôsobujúca poškodenej škodu.

Ztýchtodôvodovodvolacísúdpodľa§321ods.1písm.d)Trestnéhoporiadkuzrušilnapadnutýrozsudok
v celom rozsahu a sám vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým obžalovaných Q. T. a O. O. podľa § 285
písm. b) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby, nakoľko skutok nie je trestným činom.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.