Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. október 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118203394
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118203394.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobkyne: Q. J., K.. X.X.XXXX, O. Š. XX, V.,
zastúpenejJUDr.LýdiouFarbakyovou,advokátkou,sosídlomvPrešove,Floriánova12,IČO:37783319,
proti žalovanému: E. J.S., K.. XX.X.XXXX, O. Š. XX, V., zastúpenému: Advokátska kancelária Peter Rak,
s.r.o., so sídlom v Prešove, Masarykova 13, IČO: 50 581 121, o vylúčenie žalovaného z užívania bytu,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/15/2018-200 zo 16.3.202019,
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vylúčil žalovaného z užívania bytu č. X na 3. poschodí
vo vchode č. XX bytového domu súpisné číslo XXXX na ul. Š. XX v V. do právoplatného rozhodnutia o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy
konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 2.3.2018, č.k. XXC/XX/XXXX-XX

uložil žalovanému, aby dočasne nevstupoval do bytu č. X na X. poschodí vo vchode č. XX bytového
domu so súpisným číslom XXXX na ulici Š. XX B. V. a zároveň uložil žalobkyni, aby v lehote 30 dní odo
dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala Okresnému súdu Prešov žalobu vo veci samej. Uznesenie
bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.5.2018, č.k. XXCo/XX/XXXX-XX.

3. K žalobe žalobkyňa predložila prepúšťaciu správu P. J., lekársku správu Q.. V.I. Q. zo dňa 1.10.2017,
podľa ktorej uviedla, že ju manžel udrel dverami do ľavej časti hrudníka a brucha. Taktiež predložila

lekárske správy Q.. W. S., podľa ktorej ju bolí pravé rameno a má obmedzenie hybnosti pravého ramena.

4. Dňa 27.5.2015 bolo na podklade trestného oznámenia žalobkyne začaté trestné stíhanie vo veci
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ku ktorému
malo dôjsť tak, že žalovaný najmenej od októbra roku 2014 doposiaľ v priestoroch bytu na ul. Š. Č..
XX B. V., ako blízka osoba spôsoboval mal. W. J.., K.. XX.X.XXXX a P. J., K.. XX.X.XXXX, fyzické a
psychické utrpenie tým, že im vulgárne nadáva, nadáva im do debilov, dementov, bezdôvodne po nich

kričí, ponižuje ich, minimálne jeden krát fyzicky napadol mal. W. J.. tak, že ho opakovanými údermi rukou
udieral po hlave, čím mu na celej ľavej polovici tváre spôsobil veľký hematóm, kde však po tomto útoku
na lekárskom ošetrení nebol, v presne nezistenom čase, presne nezisteným spôsobom fyzicky napadol
aj dcéru P., kde takýmto konaním u nich vyvoláva strach, stres a s tým nadväzujúce zdravotné problémy.Uznesením zo dňa 24.9.2015 bola vec postúpená Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej
správy V., lebo výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale skutok, ktorý by mohol
Okresný úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy v V. prejednať ako priestupok proti občianskemu

spolunažívaniu.

5. Dňa 17.11.2017 bolo na R. V. V.-W. oznámené napadnutie Q. J.. Poverený príslušník R. V. V.-W.
dňa 10.12.2017 začal trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a)
Trestného zákona, podľa ktorého žalovaný dňa 1.10.2017 v čase okolo 10.30 h v V. na ulici Š. Č.. XX

v byte rodiny J. pri otváraní vstupných dverí z vnútornej strany bytu pritlačil Q. J., ktorá sa opierala
o tieto dvere medzi vstupné dvere a dvere vedúce na toaletu, následne pohybom vstupných dverí
trikrát narazil do chrbta Q. J., po čom sa pootočila, kde jej opäť vstupnými dverami narazil do ľavého
boku, čím takto Q. J., K.. X.X.XXXX, trv. bytom V., Š.Q. Č.. XX spôsobil povrchové poranenie hrudníka,
konkrétne zmliaždenie hrudníka s dobou liečenia najmenej 7 dní. Uznesením zo dňa 15.12.2017 bola
vec postúpená Okresnému úradu V. na prejednanie priestupku, lebo výsledky skráteného vyšetrovania

preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.

6. Rozhodnutím Okresného úradu V., odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 26.1.2018 bolo
zastavené konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e)
v nadväznosti na § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť obvinený E.

J., K.. XX.X.XXXX, O. Š. XXXX/XX, XXX XX V. tým, že dňa 17.11.2017 v čase okolo 13:00 hod. v
mieste trvalého bydliska, mal pozhadzovať obrazy zo steny na zem a taktiež mal fyzicky napadnúť svoju
manželku Q. J., a to tak, že ju mal sotiť oboma rukami do oblasti hrude, následkom čoho mala spadnúť
na zem a odrieť si lakeť, pričom jej nespôsobil zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie, čím mal
úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním voči svojej manželke, teda osobe

blízkej, správny orgán podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. c) Zákona o priestupkoch, z dôvodu, že
spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

7. Rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 23.2.2018 bolo
zastavené konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e)

v nadväznosti na § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť obvinený
E. J., K.. XX.X.XXXX, O. Š. XXXX/XX, XXX XX V. tým spôsobom, že dňa 1.10.2017 v čase okolo
10:30 hod v mieste trvalého bydliska mal fyzicky napadnúť svoju manželku Q. J., čím mal úmyselne
narušiťobčianskespolunažívaniedrobnýmublíženímnazdravívočisvojejmanželke,tedaosobeblízkej,
správny orgán podľa § 76 ods. 1 písm. c) Zákona o priestupkoch z dôvodu, že spáchanie skutku, o

ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

8. V danom konaní mal listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami súd za preukázané, že vzťahy
medzi sporovými stranami sú vážne narušené. V konaní bolo ďalej preukázané, že oznámenia zo
strany žalobkyne, ktoré aj keď neboli dovŕšené v rovine trestného stíhania alebo priestupkového konania

uznaním viny žalovaného nasvedčujú tomu, že žalovaný sa v skutočnosti dopúšťa skutkov, ktorými
spôsobuje veľké problémy v domácnosti a závažným spôsobom sťažuje život ostatným členom rodiny.
Totiž svedkovia vypočutí vo veci poukazujú na to, že v skutočnosti sa žalovaný správa hrubo a dopúšťa
sa aj fyzického násilia jednak voči žalobkyni a v jednom prípade aj voči maloletému synovi sporových
strán W.. Podobného konania sa žalovaný dopustil aj voči dcére P. napriek tomu, že táto má narušený

zdravotný stav. Svedkyňa J. V. - dcéra sporových strán poukázala vo svojich písomných vyjadreniach,
ako aj svedeckej výpovedi na to, že zo strany žalovaného dochádza skutočne k správaniu, ktoré vytvára
veľké problémy v rovine spolužitia a ona sama sa z domácnosti odsťahovala práve pre nevhodné
správanie sa žalovaného. Svedkyňa potvrdila viaceré napadnutia žalobkyne zo strany žalovaného a aj
jedno napadnutie syna W., pričom svedkyňa potvrdila aj negatívne dopady správania sa žalovaného

na psychický vývoj a sebavedomie maloletého W.. Podporne tieto okolnosti vyplývajú aj z výpovede
svedkov Ľ. Q. (susedy sporových strán) a H.. Q. V. - zaťa sporových strán, t.j. manžela svedkyne J.
V.. Predovšetkým svedkyňa Q. potvrdila, že aj iní susedia sporových strán potvrdili časté hádky (aj tzv.
nočné výbuchy v domácnosti sporových strán), ktoré nemienili ďalej znášať. Svedkyňa Q. potvrdila aj
to, že v dôsledku pomerov v domácnosti sporových strán našla spoločne so susedmi ubytovanie pre

žalobkyňu v ubytovacom zariadení pre týrané matky.

9.Vzhľadomnauvedenéskutočnostisúdprvejinštanciepovažovalnávrhzadôvodný.Vkonaníbolototiž
preukázané, že u žalovaného ide o dlhodobé a sústavné neprimerané správanie sa voči žalobkyni aj ichdeťom, čoho následkom bolo, že žalobkyňa musela vyhľadať aj útočisko v zariadení pre týrané matky. Je
tu preto splnená podmienka sústavnosti psychického a ako uviedol odvolací súd aj fyzického násilia zo
strany žalovaného, v dôsledku čoho tu existuje reálna hrozba ďalšieho násilia zo strany žalovaného voči

žalobkyniasynovi,ktorýžijevichdomácnostiatedaichďalšiespolužitieprenichsastaloneznesiteľným.
Ani v súčasnosti sa vzťahy medzi stranami nezmenili, čo nepochybne vyplýva z výpovede žalobkyne.
Aj keď vylúčenie z užívania z bytu je závažným zásahom do vlastníckych práv, ochrana života a zdravia
má prednosť pred vlastníckym právom resp. spoluvlastníckym právom žalovaného. Súd preto návrhu
v celom rozsahu vyhovel.

10. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

11. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a žalobu zamietol.

12. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h)
CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Poukázal na to, že všetky žalobkyňou iniciované trestné alebo priestupkové konania boli skončené

v jeho prospech a boli vyhodnotení tak, že žiadneho psychického a fyzického násilia sa nedopustil. V
odôvodnení rozhodnutia sa však súd prvej inštancie s týmito rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré boli
produkované v trestných a priestupkových konaniach, ktoré iniciovala žalobkyňa, nevyporiadal. Súd
v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že aj keď neboli trestné oznámenia dovŕšené v rovine trestného
stíhania alebo priestupkového konania uznaním viny žalovaného, neznamená to, že nedochádzalo k

sústavnému fyzickému alebo psychickému násiliu. Takýto výklad je však neprípustný.

14. Súd prvej inštancie sa dostatočne nevyporiadal s dôkazmi svedčiacimi v prospech žalovaného,
najmä pokiaľ ide o to, že hádky zvyčajne vyvolávala žalobkyňa. Tieto boli kvôli zbytočnostiam. Svedkyňa
I.Á. na synovi W. nevidela žiadne zranenia, ktoré by mal spôsobiť žalovaný a svedkyňa Q.. U. poukázala

na to, že počas vyšetrenia žalobkyne si nevšimla žiadne modriny alebo zranenia, a tieto žalobkyňa ani
neuvádzala. Znalkyňa z odboru psychológie, odvetvie klinickej psychológie, nezistila u žalobkyne žiadne
známky ujmy, alebo negatívne vplyvy na psychickom stave. Bolesti, ktoré žalobkyňa udávala v ľavej
dolnej polovici hrudníka mohli byť aj simulované, ako to vyplýva zo znaleckého posudku znalca z odboru
zdravotníctva. Výpoveď dcéry P. J. považoval správny orgán za účelovú, pretože táto v skutočnosti

nebola svedkom hádky a údajného fyzického napadnutia, pretože do obývačky prišla až vtedy, keď
žalobkyňa sedela na zemi a svedkyňa si len myslela, že žalovaný žalobkyňu sotil. Tieto okolnosti sú
obsahom rozhodnutí v trestných alebo priestupkových konaniach.

15. V súdnom konaní z výpovede všetkých svedkov jednoznačne a preukázateľne vyplýva, že títo

nikdy nevideli, že by malo dôjsť k fyzickému kontaktu medzi žalobkyňou a žalovaným. Nezhoda medzi
žalovaným a synom W. je zdramatizovaná a zveličená. Z výpovede svedkov teda vyplýva, že medzi
sporovými stranami k fyzickým incidentom nedošlo a žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné
bremeno. Bolo preukázané, že žalobkyňa môže zranenia aj simulovať, najmä s poukazom na výpoveď
ošetrujúcej lekárky, ktorá uviedla, že na žalobkyni nikdy žiadne známky fyzického násilia nevidela.

16. Čo sa týka psychického násilia, z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, na základe čoho
dospel súd, že by k psychickému násiliu malo dochádzať.

17. Žalobkyňa vo výpovedi na pojednávaní 15.3.2019 uviedla, že za psychické násilie považuje nezhody

ohľadne finančného hospodárenia a nezhody o tom, kedy sa bude vetrať byt a podobne. Svedkyňa Q.
zase za psychické násilie považovala skutočnosť, že žalovaný vo večerných hodinách (o 22.00 hod.) si
robil kávu, alebo bol hore (t.j. nespal do tretej hodiny ráno) alebo že koníčkom žalovaného je zbieranie
starožitností.

18. Z uvedeného vyplýva, že o psychickom násilí taktiež nemôže byť ani reči. Treba poukázať na
závery znalca v priestupkovom konaní, ktorý uviedol, že žalobkyňa nemá žiadne známky ujmy alebo
negatívnych vplyvov na psychickom stave a vývoji, ktoré by mohli byť spôsobené žalovaným. Kolízny
opatrovník nezistil dôvody na obmedzenie styku medzi žalovaným a synom sporových strán W.. Akby sa žalovaný dopúšťal fyzického alebo psychického násilia ako nepravdivo tvrdí žalobkyňa, kolízny
opatrovník by nenavrhol neupravovať styk alebo súd by nebol rozhodol tak, že sa styk žalovaného a
maloletého syna sporových strán neobmedzuje.

19. O zásahu do užívacieho práva k bytu môže súd rozhodnúť len vtedy, ak ide o sústavné fyzické
alebo psychické týranie alebo hrubé ponižovanie druhého manžela, čo však v konaní preukázané
nebolo. Všetci svedkovia uviedli, že nikdy nevideli žiaden fyzický atak medzi žalobkyňou a žalovaným.
Tvrdenia žalobkyne v tomto smere boli prešetrené príslušnými trestnými alebo správnymi orgánmi a bolo

zistené, že žalovaný sa ničoho nedopustil. Pokiaľ ide o syna sporových strán W., voči nemu sa žalovaný
nedopustil žiadneho psychického násilia.

20. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, treba mať za to, že v danom prípade sú splnené podmienky
na nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Žalobkyňa totiž žalovaného na základe jedného ospravedlniteľného incidentu vyhodila z bytu.

21. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázala na to, že u žalovaného ide o dlhodobé
a sústavné neprimerané správanie voči žalobkyni a deťom. Na základe toho navrhla, aby odvolací súd
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

22. V následných vzájomných vyjadreniach (§ 374 ods. 2, 3 CSP) zotrvali sporové strany na svojich
doterajších stanoviskách.

23. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

24. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,

pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie.

25. Podľa § 705a Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia,
alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému

užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie
neznesiteľným,môžesúdnanávrhjednéhozmanželovaleborozvedenýchmanželovobmedziťužívacie
právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

26. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že medzi sporovými stranami sú dlhodobo

narušené vzťahy, ktoré v konečnom dôsledku viedli k rozvodu ich manželstva (rozsudok Okresného
súdu Prešov č.k. XXP/XX/XXXX-XXX zo 7.2.2019).

27. Zároveň bolo zistené neprimerané správanie sa žalovaného voči žalobkyni, vrátane fyzického násilia
voči nej, ako aj synovi W.. Hoci výsledky vykonaného dokazovania naznačujú, že dôvodom hádok

bolo aj správanie sa žalobkyne, táto okolnosť žalovaného neospravedlňuje vo vzťahu k neprimeraným
reakciám i násiliu, ktoré vo vzťahu k žalobkyni použil. Okolnosti takéhoto správania (vrátanie fyzického
a psychického násilia) vyplývajú z listinných dôkazov - prepúšťacej správy Q.. V. Q. z 1.10.2017 a
z lekárskeho potvrdenia Q.. W. S. pokiaľ ide o bolesti pravého ramena a obmedzenie jeho hybnosti.
Žalobkyňa podala dve trestné oznámenia, a to 27.5.2015 a 17.11.2017, ktoré boli motivované násilím

zo strany žalovaného voči nej (i maloletému synovi W.).

28. Trestné oznámenie z 27.5.2015 sa týkalo neprimeraného správania žalovaného v období od októbra
roku 2014 do mája 2015, pričom policajné orgány skonštatovali, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý
bymalbyťprejednanýokresnýmúradom,odboromvšeobecnejvnútornejsprávyakopriestupok.Trestné

oznámenie zo 17.11.2017 sa týkalo skutku z 1.10.2017 a fyzického napadnutia žalobkyne žalovaným,
pričomvecbolapostúpenáOkresnémuúraduV.naprejednaniepriestupku.Akozistilsúdprvejinštancie,
ani v priestupkovom konaní žalovaný nebol postihnutý, pretože priestupkový orgán nemal preukázané,
že sa stali skutky, ktoré boli žalovanému kladené za vinu.29. Okolnosť, že žalovaný nebol v priestupkovom konaní postihnutý však nevylučuje záver, že zo strany
žalovaného skutočne dochádzalo k násiliu voči príslušníkom rodiny (najmä žalobkyni, synovi W.), a

taktiež k neprimeranému správaniu sa žalovaného voči ostatným členom rodiny.

30. Svedkyňa J. V. - dcéra sporových strán, tieto okolnosti potvrdila a poukázala jednak na násilie
zo strany žalovaného voči žalobkyni (i jej bratovi W.) a zdôraznila okolnosť, že ona sa z domácnosti
odsťahovala práve v dôsledku takéhoto neprimeraného správania sa žalovaného. V domácnosti

sporových strán boli časté hádky, a tieto potvrdili aj susedia sporových strán, najmä svedkyňa Q.. Z
výpovede tejto svedkyne taktiež vyplýva, že žalobkyňa bola v konečnom dôsledku nútená z domácnosti
odísť a vyhľadať dočasné ubytovanie v zariadení pre týrané matky (Q.). Z uvedeného vyplýva, že v
konaní bolo skutočne preukázané neprimerané správanie sa žalovaného, predovšetkým voči žalobkyni
(ale aj vo vzťahu k iným členom rodiny ), ktoré malo intenzitu spôsobujúcu v konečnom dôsledku
to, že sa stalo bývanie žalobkyne so žalovaným neznesiteľným, a to v dôsledku fyzického násilia i

psychického násilia. Pokiaľ ide o psychické násilie, možno konštatovať, že z vykonaného dokazovania
vyplýva neprimerané správanie sa žalovaného, najmä rušenie nočného kľudu v podobe sledovania
televízie neprimerane dlho v noci, vypnutia elektriny alebo pohybom po byte (vrátane robenia si kávy)
v nočných hodinách tak, že ostatní členovia rodiny nemohli spať. Z výpovede svedkyne V. i z výpovede
žalobkyne vyplýva aj neprimerané a provokačné správanie žalovaného i vyvolávanie hádok vo vzťahu

k ostatným členom rodiny, čo možno hodnotiť ako násilie psychického charakteru. Výpovedná v tomto
smere je okolnosť, že svedkyňa J. V. sa z domácnosti svojich rodičov odsťahovala.

31. Za týchto okolností možno konštatovať kombináciu fyzického i psychického násilia žalovaného
vo vzťahu k žalobkyni (prípadne aj iným členom rodiny), čo je dôvodom na postup podľa § 705a

Občianskeho zákonníka tak, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie.

32. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, vrátane súvisiaceho výrok o
trovách konania. V tomto smere odvolací súd nezistil žiaden dôvod na nepriznanie náhrady trov konania
žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech. Nemožno konštatovať, že by len na základe jedného incidentu

tzv. vyhodila žalovaného z bytu a že by táto okolnosť mala byť základom pre nepriznanie náhrady trov
konania vo vzťahu k žalobkyni.

33. Preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil,
pričom v podrobnostiach odvolací súd poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ( § 387 ods. 2 CSP ).

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého žalobkyňa ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok
na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.

Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).