Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717010444
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8717010444.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
Martiny Zeleňakovej a JUDr. Moniky Halkociovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.10.2018,
v trestnej veci proti obž. M. Y. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.
zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/49/2017 zo
dňa 26.03.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obž. M. Y., nar. XX.XX.XXXX U. C., trvale bytom J.

T., ul. L. Č.. XXX, okres C., vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.
zákona, s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa XX.XX.XXXX asi o XX:XX hod., po ceste č. I/18 za obcou Štrba - Tatranská Štrba, okres Poprad, v
smere na obec Važec, k hranici okresov Poprad - Liptovský Mikuláš, viedol motocykel tov. zn. YAMAHA
FZ RN 25/II/i, ev. č. C. XXX E., kde v km 584,860 na rovnom úseku cesty, začal s motocyklom brzdiť a
dávať znamenie o zmene smeru jazdy vľavo, čím obmedzil za ním idúce motorové vozidlo tov. zn. VW

Golf, ev. č. F. XXX F., vodiča Y. Š., ktoré znížilo rýchlosť jazdy a pokračovalo v jazde za ním, pričom
aj napriek tomu, že nemal prehľad o situácii za motorovým vozidlom zn. VW Golf, sa začal otáčať a
chcel pokračovať v jazde naspäť smerom na Tatranskú Štrbu v čase, keď poškodený motocyklista Y.
L., jazdiaci za ním smerom na Važec, na motocykli tov. zn. Honda CBR125R JC50/1/1, ev. č. T. XXX
E., prejdením do protismerného jazdného pruhu predchádzal pomaly jazdiace motorové vozidlo tov.
zn. Golf a po jeho predídení aj napriek brzdeniu prednou časťou motocykla narazil do prednej ľavej

časti motocykla tov. zn. YAMAHA, nachádzajúceho sa priečne cez vozovku, prednou časťou asi 1 m
za stredovou čiarou, v protismernom jazdnom pruhu, poškodený vodič Y. L. pri zrážke motocyklov a
páde na vozovku utrpel vnútrokĺbnu zlomeninu dolného konca ľavej vretennej kosti a ľavej lakťovej kosti
s posunom úlomkov (ľavej hornej končatiny), pomliaždenie pravej ruky a povrchovú odreninu pravého
kolena s dobou liečenia, práceneschopnosti a obmedzenia v obvyklom spôsobe života 8 - 12 týždňov,
ako vodič porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. c/, § 19 ods. 1 a § 22 ods. 1 Zákona

č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,
Za to mu uložil podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 56 ods. 2 Tr. zákona, § 57 ods. 1 Tr. zákona,
§ 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona peňažný trest vo výške 400,- /štyristo/ eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona mu ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 /dvoch/ mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona mu uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových

vozidiel na dobu 20 /dvadsať/ mesiacov.Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, poškodeného Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - L. T. M., G.. T.. R.
XXX/XX, okres T., Sociálnu poisťovňu, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava a Všeobecnú zdravotnú
poisťovňu, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, 851 04, IČO: 35 937 874 odkázal

s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote podal elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom
prostredníctvomsvojhoobhajcuobžalovanýodvolanieprotivýrokuovine,výrokuotresteaprotikonaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo, a v odôvodnení svojho odvolania vytýkal okresnému súdu, že zásadným
spôsobom porušil zásadu prezumpcie neviny a uprel obžalovanému právo na vykonanie dôkazov

svedčiacich v jeho prospech tým, že odmietol vykonanie ním navrhovaného dôkazu a existujúce dôkazy
vyhodnotil v rozpore s touto zásadou, pričom oprel závery svojho rozhodnutia o dôkaz nevierohodný a
nezákonný. Podľa odvolateľa sa okresný súd nevysporiadal s obranou obžalovaného v časti týkajúcej
sa právneho posúdenia porušenia zákona o cestnej premávke č.8/2009 Z.z., ale túto v napadnutom
rozhodnutí zamlčal resp. v rozpore s obsahom spisu existenciu jej podstatnej časti poprel, čím porušil
právo obžalovaného na riadne odôvodnenie rozhodnutia a tým aj právo na spravodlivý proces, pričom

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahovalo logické rozpory a bolo selektívne v tom zmysle, že
vytrhávalo z kontextu negatívne skutočnosti v neprospech obžalovaného a obsahovalo zavádzajúce
sugestívne vyjadrenia. Tieto námietky potom obžalovaný rozvádza, pričom popri jeho námietkam k
hodnoteniu vykonaných dôkazov a k odôvodneniu napadnutého rozsudku treba poukázať predovšetkým
na to, že obžalovaný vytkol okresnému súdu, že neodstránil rozpor dvoch znaleckých posudkov, čo

podľa obžalovaného mal zabezpečiť nariadením dokazovania a vypracovaním zjednocujúceho posudku
znaleckým ústavom, no takýto návrh odmietol, podľa názoru odvolateľa, vágnym odôvodnením, že sa
znalecké posudky rozchádzajú iba vo výpočtoch a nie v priebehu nehodového deja. Podľa odvolateľa
však takéto odôvodnenie nereflektovalo odlišný pohľad znalcov v otázke vinníka dopravnej nehody, v
otázke okolností vplývajúcich na jej priebeh a v otázke vplyvu rýchlosti na vznik dopravnej nehody.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania preskúmal v zmysle
ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil,
že konanie trpí podstatnými chybami, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, v dôsledku
ktorých bolo potrebné napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť.

Akovyplynulozodôvodnenianapadnutéhorozsudku,svojeskutkovéaprávnezáverytýkajúcesavýroku
o vine založil okresný súd na skutočnostiach vyplývajúcich z dokazovania vykonaného na hlavných
pojednávaniach, popri prečítaných zápisníc o výsluchu svedkýň R.. Y. V. a R.. Y. F., prečítaného
znaleckého posudku Y.. Y. N. a prečítaných listinných dôkazov, aj o výpovede obžalovaného M. Y.,
poškodeného Y. L. a ďalšieho svedka Y. Š. a o výpovede znalcov K.. Š. Z. a K.. V. V.?, ktorí na hlavných

pojednávaniach vypočutí boli.
Z predloženého spisu, a to z písomnej formy zápisníc o hlavných pojednávaniach vykonaných v
prejednávanej veci na súde prvého stupňa v dňoch 17.01.2018, 19.02.2018 a 26.03.2018 krajský súd
zistil, že konajúca samosudkyňa rozhodla podľa § 58 ods. 3 Tr. poriadku tieto zápisnice vyhotoviť
len prostredníctvom záznamového zariadenia, pričom pri vykonávaní dokazovania bol do zápisnice o

hlavnompojednávanízaznamenanýlenčas,vktoromobžalovanývypovedal/od09:15hod.do9:16/,čas
po ktorú trvali otázky prítomného prokurátora kladené obžalovanému /od 9:28 hod. do 9:29 hod./ a čas,
kedy podľa zápisnice o hlavnom pojednávaní došlo k otázke splnomocneného zástupcu /od 9:29 hod.
do 9:30 hod./. Do zápisnice o hlavnom pojednávaní nebol teda zaznamenaný priebeh a obsah samotnej
výpovede obžalovaného, ktorú mal v uvedenom čase na hlavnom pojednávaní oznámiť ani priebeh a

obsah jemu položených otázok a jeho odpovedí v uvedenom čase trvania hlavného pojednávania.
Obdobne súd prvého stupňa konal aj v prípade výpovede svedka, poškodeného Y. L., u ktorej zo
zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že trvala od 9:34 hod. do 9:41 hod., a že mu boli položené
aj otázky zo strany prokurátora od 9:42 hod. do 9:43 hod. Do zápisnice o hlavnom pojednávaní
nebol zaznamenaný obsah vlastnej výpovede svedka, priebeh a obsah položených otázok zo strany

prokurátora a ani obsah odpovedí svedka na tieto otázky. Ani v prípade výsluchu svedka Y. Š. súd prvého
stupňa nepostupoval inak, keď zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva len to, že uvedený svedok
bol vypočutý od 11:05 hod. do 11:10 hod.
Okresný súd uvedeným spôsobom postupoval aj pri vykonávaní znaleckého dokazovania výsluchom
znalcov z odboru cestná doprava K.. Š. Z. a K.. V. V., ktorí, ako to vyplynulo z nimi podaných písomných

znaleckých posudkov, dospeli pri svojej znaleckej činnosti napriek rovnakej znaleckej špecializácii k
rozdielnym záverom v skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie, pričom títo znalci boli vypočutí
oddelene na rôznych hlavných pojednávaniach. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 19.02.2018
tak vyplynulo len to, že znalec K.. Š.M. Z. po tom, čo mu bolo uložené, aby znalecký posudok na čl. 102až 253, resp. jeho doplnenie nadiktoval priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, vypovedal v čase
od 10:18 hod. do 10:34 hod. a podrobil sa výsluchu zo strany obhajcu v čase od 10:35 hod. do 10:58
hod. a zo strany prokurátora v čase od 10:58 hod. do 11:00 hod. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo

dňa 26.03.2018 vyplynulo len to, že znalec K.. V. V. po tom, čo mu bolo uložené, aby znalecký posudok
na čl. 324 až 366 vyšetrovacieho spisu, resp. jeho doplnenie nadiktoval priamo do zápisnice o hlavnom
pojednávaní, vypovedal v čase od 12:26 hod. do 12:37 hod. a podrobil sa výsluchu zo strany obhajcu
v čase od 12:37 hod. do 12:41 hod. a zo strany prokurátora v čase od 12:41 hod. do 12:42 hod.
Možno pre úplnosť dodať, že k zápisniciam o hlavných pojednávaniach súd prvého stupňa pripojil

zvukový záznam z týchto hlavných pojednávaní a nikým nepodpísané, neautorizované prepisy týchto
záznamov.
S postupom okresného súdu pri vykonávaní výsluchu obžalovaného a výsluchoch svedkov Y. L. a Y.
Š. a znalcov K.. Š. Z. a K.. V. V. krajský súd nemohol súhlasiť. V dôsledku nesprávneho postupu pri
vyhotovovaní zaznamenaného obsahu výpovede týchto dôkazov totiž vznikli pochybnosti o obsahu
skutočností, ktoré okresný súd zistil pri samotnom vykonávaní týchto dôkazov a z ktorých vychádzal pri

svojom rozhodnutí.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku, ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 5 alebo 6, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané.

Podľa § 58 ods. 3 Tr. poriadku, predseda senátu rozhodne opatrením o tom, či sa o hlavnom pojednávaní
alebo verejnom zasadnutí vyhotoví zápisnica diktovaním predsedom senátu, rýchlopisným záznamom
alebo sa na vyhotovenie zápisnice použije iné vhodné záznamové zariadenie. O vyhotovovaní
rýchlopisného záznamu alebo o použití iného vhodného záznamového zariadenia sa prítomní
upovedomia.

Podľa § 61a Tr. poriadku, ktorého názov znie „Zvukový záznam hlavného pojednávania a verejného
zasadnutia“, hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie v rozsahu, v ktorom sa na verejnom
zasadnutí vykonáva dokazovanie, sa zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia určeného na
zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý je súčasťou spisu;
záznam možno uchovávať aj iným vhodným spôsobom.

Pravidlá potrebné zachovať pri vyhotovení zápisnice o hlavnom pojednávaní použitím iného vhodného
záznamového zariadenia ustanovuje § 58 ods. 5, ods. 6 Tr. poriadku. Krajský súd poukazuje na základnú
podmienku pre postup podľa týchto pravidiel, a to, že musí ísť o skutočne „iné vhodné záznamové
zariadenie“, a nie akékoľvek záznamové zariadenie spôsobilé zaznamenať zvuk.
Ako bolo uvedené vyššie súd prvého stupňa na úvod vyššie uvedených hlavných pojednávaní

opatrenímurčiljedinýspôsobvyhotoveniazápisniceohlavnompojednávaní,atopoužitímzáznamového
zariadenia, no, nesporne len nedopatrením, reálne nepostupoval tak, ako to predpokladá ustanovenie
§ 58 ods. 3 Tr. poriadku.
Vyhotovenie zvukového záznamu podľa § 61a Tr. poriadku nie je totiž použitím iného vhodného
záznamového zariadenia podľa § 58 ods. 3 Tr. poriadku.

Je teda zrejmé, že hlavné pojednávanie sa zaznamenáva s využitím technického zariadenia určeného
na zaznamenávanie zvuku celé od jeho začatia až do jeho skončenia, no nejde v tomto prípade o spôsob
vyhotovenia zápisnice o hlavnom pojednávaní v zmysle § 58 ods. 3 Tr. poriadku.
Možno poukázať aj na to, že keď z ustanovenia § 61a Tr. poriadku vyplýva, že hlavné pojednávanie
a verejné zasadnutie, v rozsahu ktorom sa na verejnom zasadnutí vykonáva dokazovanie, sa

zaznamenáva aj (popri spôsoboch uvedených v § 58 Tr. poriadku) s využitím technického zariadenia
určeného na zaznamenávanie zvuku, tak nie je na rozhodnutí predsedu senátu /samosudcu/, či zvukový
záznam podľa § 61a Tr. poriadku vyhotoví alebo nie, no pokiaľ ide o iné vhodné záznamové zariadenie,
ako to vyplýva z ustanovenia § 58 ods. 3 Tr. por. jeho použitie na rozhodnutí predsedu senátu /
samosudcu/ je.

Povinnosť zaznamenávať priebeh hlavného pojednávania, verejného zasadnutia a neverejného
zasadnutia nielen prostredníctvom písomnej zápisnice (§ 58 Tr. poriadku), ale aj využitím technického
zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku bola do Trestného poriadku zaradená novelou
uskutočnenou zákonom č. 353/2014 Z.z., ktorou sa takáto povinnosť obdobne zaviedla aj v civilnom
konaní, s účinnosťou od 01.03.2015. Následne, novelou uskutočnenou zákonom č. 78/2015 Z.z.

s účinnosťou od 17.04.2015, sa povinnosť zaznamenávať priebeh trestného konania s využitím
technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku zúžila iba na hlavné pojednávanie a vo
vzťahu k verejnému zasadnutiu iba v časti, v ktorej sa na ňom vykonáva dokazovanie.Sudca má povinnosť zabezpečiť, aby z každého takéhoto pojednávania bol okrem zápisnice vyhotovený
aj zvukový záznam pojednávania (podľa § 61a Tr. poriadku).
Záznam (podľa § 61a Tr. poriadku) sa môže vyhotoviť pomocou zabudovaného nahrávacieho zariadenia

alebo pomocou prenosného diktafónu.
Vyhotovovanie zvukových záznamov (podľa § 61a Tr. poriadku) z hlavného pojednávania, respektíve
verejného zasadnutia má viesť k dodržiavaniu zákonnosti a dôstojnosti pojednávania a správania sa
všetkých osôb prítomných v pojednávacej miestnosti. Zvukový záznam môže byť použitý aj pri riešení
sporov o správnosť protokolácie, prípadne v rámci disciplinárneho konania.

Úprava uvedená vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o
Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné, krajské, špeciálny súd a vojenské súdy, podľa
ktorej pokiaľ sa hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie, na ktorom sa vykonáva dokazovanie,
zaznamenáva pomocou diktafónu, bezodkladne po skončení súdneho pojednávania, ako to vyplýva
z § 52 ods. 3 vyhotoví asistent prepis zápisnice pomocou výpočtovej techniky vo vzťahu k spôsobu
vyhotovenia zápisnice o hlavnom pojednávaní nemá pred Trestným poriadkom prednosť. Trestný

poriadok je obsiahnutý v zákone teda v právnom predpise vyššej právnej sily ako spravovací poriadok,
ktorý je obsiahnutý „len“ vo vyhláške, pritom právny predpis vyššej právnej sily ruší právny predpis nižšej
právnej sily, ak si vzájomne odporujú.
Metodický pokyn č. 1/2006 generálneho riaditeľa sekcie trestného práva Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky k záznamu pojednávania pomocou technického zariadenia zo dňa 30.03.2006

vydaného na vykonanie záznamu pojednávania podľa § 58 ods. 3 Tr. poriadku v znení zákona
č. 650/2005 Z. z. a ustanovení o súdnom pojednávaní podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné,
krajské, špeciálny súd a vojenské súdy, pomocou technického zariadenia, bližšie vymedzuje pojem
technického zariadenia ako technické zariadenie pozostávajúce z hardvérovej časti a softvérovej časti -

aplikácie „Záznam súdnych pojednávaní“, v ministerstvom schválenej verzii nainštalovanej na všetkých
okresných a krajských súdoch, poskytovateľom je dodávateľ technického zariadenia spoločnosť AP
Media s r. o. a prijímateľom je súd, ktorému bolo dodávateľom inštalované záznamové zariadenie. Pre
presné identifikovanie hovoriacej osoby a jasné zaznamenanie obsahu jej prednesu sú formulované
odporúčania pre sudcov a osoby zúčastnené pojednávania treba poučiť o spôsobe udeľovania slova

- zreteľným oslovením osoby a o spôsobe hlásenia sa o slovo, alebo vznesenia námietky - napr.
zdvihnutím ruky, alebo iným vhodným spôsobom.
Preto krajský súd považuje za nepochybné, že iným vhodným záznamovým zariadením podľa § 58 ods.
3 Tr. poriadku je len zariadenie dodané spoločnosťou AP Media s r. o, pevne zabudované v pojednávacej
miestnosti súdu, obsahujúce hardvéru a softvérovú časť - aplikáciu „Záznam súdnych pojednávaní“,

ktorým diktafón určený na zvukový záznam HP podľa § 61a Tr. poriadku nie je. Spomínaný diktafón totiž
neumožňuje presnú identifikáciu osoby, ktorej prednes zachytáva, keďže len priestorovo zaznamenáva
zvuk v pojednávacej miestnosti, čím ale nespĺňa podmienky určené ministerstvom spravodlivosti pre iné
vhodné záznamové zariadenie tak ako to vyplýva z vyššie uvedeného metodického pokynu.
Pokiaľ teda sudca nezabezpečí vyhotovenie zápisnice o hlavnom pojednávaní diktovaním predsedom

senátu, ale ani iným vhodným záznamovým zariadením podľa vyššie uvedeného metodického pokynu a
zápisnica o hlavnom pojednávaní v časti výpovedi vypočúvaných osôb a ďalších ich prednesov obsahuje
len poznačenie reálneho času, v ktorom výsluch, či prednes bol realizovaný s odkazom na vyhotovenie
zvukového záznamu, pritom ide o zvukový záznam podľa § 61a Tr. poriadku, ktorý zvukový priebeh
hlavného pojednávania zachytáva len priestorovo bez identifikácie hovoriaceho, nie v reálnom čase ale

vždy od nuly, s priložením neautorizovaného prepisu zvukového záznamu vyhotoveného podľa § 61a Tr.
poriadku, ktorý bezpečnú identifikáciu hovoriacich osôb neumožňuje, znamená to, že priebeh hlavného
pojednávania a dôkazy na ňom vykonané, nie sú zachytené v listinnej podobe zákonným spôsobom,
teda sú zachytené postupom odporujúcim zákonu, tým pádom bez záruky správnosti ich záznamu a bez
možnosti overenia správnosti ich zachytenia.

To ale potom ďalej znamená, že súd prvého stupňa nemal dostatočný podklad pre svoje rozhodnutie
a odvolací súd nemá dostatočný podklad pre preverenie skutočného obsahu všetkých dôkazov
vykonaných na hlavnom pojednávaní a zákonnosti ich vykonania.
Ide o chybu konania podľa § 321 ods. 1 Tr. poriadku, ktorá má za následok zrušenie napadnutého
rozhodnutia v celom rozsahu a vrátenie veci súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie,

pričom súd prvého stupňa hlavné pojednávanie vykoná znovu, jeho priebeh a dôkazov na ňom
vykonaných zachytí do zápisnice o hlavnom pojednávaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom.
To sa týka zaznamenaných výpovedí obžalovaného M. Y. a svedkov Y. L. a Y. Š. a znalcov K.. Š. Z.
a K.. V. V., u ktorých z doterajšieho postupu súdu prvého stupňa nevyplýva, že by mal dostatočný,nepochybný a jasný podklad, o ktorý by mohol oprieť svoje rozhodnutie. Z postupu súdu prvého stupňa
nebolo jednoznačne zrejmé, ako na hlavnom pojednávaní tieto osoby skutočne vypovedali, pretože
ich výpoveď do zápisnice o hlavnom pojednávaní nebola zaznamenaná v súlade so zákonom, teda

Trestným poriadkom. Pritom išlo nepochybne o dôkazy od nositeľov skutočností dôležitých pre trestného
konanie. Pokiaľ potom súd prvého stupňa oprel napadnutý rozsudok aj o takto vykonané dôkazy,
nevychádzal z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní. Keďže tým došlo k porušeniu ustanovení
Trestného poriadku, a to najmä § 278 ods. 2, bolo potrebné napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť.
Súd prvého stupňa bude musieť opätovne vypočuť obžalovaného M. Y., poškodeného Y. L., svedka Y.

Š. a znalcov K.. Š. Z. a K.. V. V. ich výpovede zaznamenať zákonným spôsobom tak, aby nevznikli
pochybnosti ani o postupe pri vykonávaní týchto dôkazov a ani o obsahu výpovedí uvedených osôb na
hlavnom pojednávaní.
Účelom znaleckého posudku je objasnenie skutkových okolností na základe odborných znalostí v
príslušnom odbore. Pokiaľ teda súd so závermi znaleckého posudku nesúhlasí a nevyžiada si ďalší
znalecký posudok, musí svoj odlišný názor vo vzťahu k hodnoteniu skutkovej okolnosti starostlivo

a presvedčivo odôvodniť. Pochybnosť o správnosti znaleckého posudku sa môže opierať napr. o
neúplnosť alebo nehodnovernosť materiálu alebo vnútornú rozpornosť, nedostatky v odôvodnení, najmä
keď záver nevyplýva logicky z predpokladov príp. o skutočnosť, že znalec použil také metódy, ktoré sú
na základe súčasnej úrovne vedeckých poznatkov odmietané alebo sa ukázalo, že znalec sa dopustil
nepresností pri výpočtoch alebo nezohľadnil významné skutočnosti komplexne, v ich vzájomných

súvislostiach atď. Nejasnosť znaleckého posudku znamená prípad, keď jeho záver alebo odôvodnenie
sú neurčité, teda z nich nie je zrejmé stanovisko znalca k položeným otázkam. O neúplný znalecký
posudok ide vtedy, ak neobjasňuje všetky okolnosti, ku ktorým by znalec mal zaujať stanovisko.
Postup pri odstraňovaní chýb znaleckého posudku upravuje ustanovenie § 146 Tr. poriadku, podľa
ktorého ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku alebo ak je znalecký posudok nejasný

alebo neúplný, treba požiadať znalca o vysvetlenie alebo doplnenie posudku. Ak by to neviedlo k
odstráneniu pochybností alebo nejasností znaleckého posudku alebo k úplnosti znaleckého posudku,
treba pribrať iného znalca.
K doposiaľ nedostatočnému a teda nesprávnemu postupu súdu prvého stupňa pri vykonávaní
znaleckého dokazovania možno poukázať aj na ustanovenie § 145 ods. 1, tretia až siedma veta, Tr.

poriadku, podľa ktorého znalcovi treba umožniť, aby sa v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom
spisu, najmä s vykonanými dôkazmi. Možno mu tiež dovoliť, aby sa zúčastnil na výsluchu obvineného,
svedkov alebo pri vykonávaní iných dôkazov. Na návrh znalca možno tiež vykonať dôkazy, ktoré
potrebuje na účely podania posudku. Pri takom dokazovaní má právo byť prítomný a vypočúvaným
osobám môže klásť otázky. Znalcovi možno zapožičať spis.

To, samozrejme platí pre obidvoch znalcov tak, aby sa obaja mohli ku konkurenčnému znaleckému
posudku vyjadriť a prípadne korigovať svoje závery, či ich naopak, presadiť za pomoci podložených
argumentov.
Javí sa byť vhodným, vzhľadom na obsah a najmä rozdielne závery znaleckých posudkov, ktoré vo veci
podali znalci z odboru cestná doprava K.. Š.M. Z. a K.. V. V. poukázať na skutočnosť, že pokiaľ znalci

dospejú k rozdielnym záverom v tej istej otázke, je súd povinný vykonať dôkaz obidvoma znaleckými
posudkami, vypočuť spracovateľov obidvoch znaleckých posudkov a pri hodnotení dôkazov a zisťovaní
skutkového stavu veci sa s obidvoma znaleckými posudkami vysporiadať tak, aby bolo zrejmé, ktorý z
posudkov berie za základ svojho rozhodnutia. To ale znamená aj potrebu, aby súd jasne identifikoval,
v čom mal pochybnosti o jednom z takých dvoch znaleckých posudkov, v čom videl jeho nejasnosť či

neúplnosť tak, aby zároveň uviedol, z akého dôvodu uveril druhému znaleckému posudku.
Samozrejme, po vykonaní výsluchov obžalovaného M. Y. a svedkov Y. L. a Y. Š. a po výsluchu
znalcov K.. Š. Z. a K.. V. V. v rámci ktorého súd pristúpi k reálnemu odstraňovaniu prípadných
rozporov v ich znaleckých záveroch na jednom hlavnom pojednávaní tak, aby z ich prednesov mohol
dospieť k podloženým záverom, po zákonnom, jasnom a úplnom zaznamenaní obsahu a priebehu

vykonaných výsluchov, bude súd prvého stupňa môcť aj tieto dôkazy hodnotiť postupom podľa § 2 ods.
12 Tr. poriadku a vysporiadať sa so všetkými relevantnými skutočnosťami vyplývajúcimi z vykonaných
dôkazov.
Rozhodovaniu o návrhu obhajcu obžalovaného o pribratí iného znalca v danom prípade nepredchádzal
postup, ktorý by v dostatočnom rozsahu zodpovedal postupu podľa § 146, prvá veta, Tr. poriadku a

až po dôslednej náprave uvedeného stavu bude možné rozhodnúť o návrhu obhajoby, ktorý sa o toto
ustanovenie Trestného poriadku opieral.
Treba pritom poukázať na skutočnosť, že dva doposiaľ podané znalecké posudky obsahujú rôzne
závery, nie je sama osebe dôvodom pre vyžiadanie posudku znaleckého ústavu, a aj preto by malsúd konfrontovať znalcov s cieľom zistiť v rámci hodnotenia dôkazov postupom podľa § 2 ods. 12 Tr.
poriadku, ktorý zo znaleckých posudkov vezme za oporu svojho rozhodnutia.
Z princípu prezumpcie neviny, vyplývajúceho z ustanovenia § 2 ods. 2 Tr. poriadku pritom možno

vyvodiť, že ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej
skutkovej okolnosti, ktorá je dôležitá pre posúdenie zavinenia obvineného, je nevyhnutné rozhodnúť v
jeho prospech. To platí aj v prípadoch, v ktorých pri objasňovaní veci došlo k nedostatkom, ktoré sa už
odstrániť nedajú, hoci pri správnom postupe by mohli byť zistené okolnosti, svedčiace v neprospech
obvineného.

Okresný súd by sa mal v rámci vykonávania znaleckého dokazovania znalcami z odboru cestnej
dopravy vysporiadať aj s námietkami, ktoré v odôvodnení podaného odvolania namieta obžalovaný
prostredníctvom svojho obhajcu, ak na nich bude obžalovaný trvať, a to v záujme vysporiadania
sa s obhajobou obžalovaného tak, ako to vyžaduje základná zásada prezumpcie neviny uvedená v
ustanovení § 2 ods. 4 Tr. poriadku v spojení so zásadou hodnotenia dôkazov uvedenou v § 2 ods. 12
Tr. poriadku a zákonnými požiadavkami kladenými na odôvodnenie rozsudku v zmysle ustanovenia §

168 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných

ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky. podanom odvolaní
Bez odstránenia vyššie naznačených procesných nedostatkov, nebude možné vo veci spravodlivo
rozhodnúť, a preto krajský súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a okresnému súdu uložil,
aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.