Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. október 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13Csp/184/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218204391
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4218204391.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o.,

sosídlomMýtna48,Bratislava,IČO:35831154,vkonanízastúpenýJUDr.JánomŠoltésom,advokátom
so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava, IČO: 37 927 795 proti žalovanej: U. O., nar. X.XX.XXXX,
O., X. XXXX/XX, v konaní zastúpená občianskym združením Riešime a vyriešime IČO: 52 152 316 -
OCHRANA SPOTREBITEĽA so sídlom Kaplnská 1218/19, Veľké Uľany, o zaplatenie 3.074,14 eur s
príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 657,36 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 657,36 eur od 5.12.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov celého konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., ako pôvodný žalobca a súčasne právny nástupca
spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ktorá k 1.1.2018 zanikla rozdelením a následným
zlúčením, si žalobou doručenou súdu dňa 27.9.2018 uplatnila voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy
3.074,14 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 5.12.2015 do zaplatenia. Pôvodný žalobca si

súčasne uplatnil nárok na náhradu trov konania. Uplatnený nárok uvedená spoločnosť odôvodnila tým,
že na základe Zmluvy o pôžičke č. 6152386 z 30.7.2013 poskytla žalovanej pôžičku vo výške 4.100 eur.
Žalovaná sa zaviazala zaplatiť uvedenú pôžičku 60 mesačnými splátkami po 127,87 eur, do celkovej
sumy pôžičky vo výške 7.672,20 eur. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas
neplnila a uhradila len sumu 3.378,10 eur. Preto žalobca listom z 28.9.2015 vyzval žalovanú k okamžitej
úhrade dlžných splátok a upozornil žalovanú na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Keďže k
úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.11.2015 úver zosplatnil a žalovanej zosplatnenie úveru

oznámil listom z 29.11.2015. Výška dlžnej sumy ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 3.074,14 eur,
ktorej súčasťou sú aj náklady na vymáhanie vo výške 29,11 eur. Za dôkaz pôvodný žalobca označil
zmluvu o pôžičke, zmluvné podmienky, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku s doručenkou
a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti.

2. Žalovaná platobný rozkaz z 22.11.2018 napadla odporom dôvodiac, že predmetná zmluva je
bezúročná a bez poplatkov. Úver prestala splácať z dôvodu, že sa po smrti manžela dostala do

nepriaznivej finančnej situácie a stará sa o zdravotne ťažko chorého syna. Uviedla, že do spotrebiteľskej
zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky: 1. úrok = úžera, 2. rozhodcovská zmluva v rozpore so
zákonom, 3. splátka nerozdelená na úrok a istinu, z čoho vyplýva bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru,4. RPMN vyčíslená v rozpore so zákonom, keď neboli napočítané všetky poplatky uplatňované z úveru,
5. Dohoda o zrážkach zo mzdy včlenené do zmluvy, nečitateľnosť zmluvy, zmluvná pokuta v bode 9.3.

3. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 30.11.2017, uzavretej medzi Consumer
Finance Holding, a.s. Kežmarok ako postupcom 1, spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako
postupcom 2 a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. ako postupníkom, postupca k 17.12.2018
postúpil okrem iného uvedenej spoločnosti postupníka aj pohľadávku voči žalovanej.

Súd uznesením zo 17.1.2019 zrušil odporom žalovanej napadnutý platobný rozkaz a na návrh postupcu
doručený mu 14.1.2019, pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu vstúpila
spoločnosť postupníka už s novým obchodným menom Intrum Slovakia, s.r.o.

4. Súd otvoril pojednávanie o spore dňa 21.2.2019 s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne
predvolaného právneho zástupcu žalobcu. Žalovaná nepoprela, že zmluvu uzavrela, aj riadne plnila

dohodnuté splátky, avšak potom manžel ochorel a mala výpadky v platení. Manžel v januári 2018 zomrel.
Je zamestnaná vo Viedni, zarába 700 eur mesačne a poberá vdovský dôchodok 300 eur mesačne.

Zástupca splnomocnenca žalovanej uviedol, že nepopierajú existenciu pohľadávky žalobcu voči
žalovanej, ktorá nemala v dôsledku ochorenia manžela možnosť splácať. No žalovanou čerpaný úver

je bezúročný a bez poplatkov, pre absenciu neprijateľných zmluvných podmienok, keď v zmluve nie je
rozčlenená splátka na istinu, úrok a iné poplatky, konečný termín splatnosti je uvedený termínom 60
mesiacov. Konečný termín splatnosti nie je uvedený tak, ako to vyžaduje zákon, čiže deň, mesiac, rok
a do RPMN neboli zahrnuté pokuty a sankcie, ktoré si žalobca uplatňuje. Majú za to, že dlh žalovanej
predstavuje sumu 721,90 eur, vzhľadom na výšku čerpania a výšku úhrad žalovanej ako aj bezúročnosť

a bezpoplatkovosť čerpaného úveru. Namietal aj postúpenie pohľadávky, ktoré malo byť žalovanej
oznámené len pred dvomi týždňami spoločnosťou Intrum Iustitia, preto namietal platnosť postúpenia
pohľadávky.

5. Súd v poradí prvým rozsudkom z 21.2.2019 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo

výške 3 045,03 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3 045,03 eur od 5.12.2015 do
zaplatenia a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Ďalším výrokom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi 98,10 % náhradu trov konania.

5.1 Súd prvej inštancie uvedený rozsudok odôvodnil tým, že podľa Zmluvy o poskytnutie pôžičky

uzavretej dňa 30.7.2013 medzi splnomocnencom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. ako
veriteľom a žalovanou ako klientom, žalovanej bola poskytnutá pôžička vo výške 4.100 eur, ktorá
bola splatná 60 splátkami vo výške 127,87 eur, pri konečnej splatnosti 07/2018, s celkovými nákladmi
spotrebiteľa 3.572,20 eur, s RPMN a fixnou ročnou úrokovou sadzbou 32%, pri priemernej hodnote
RPMN 20,44 % a celkovou čiastkou 7.672,20 eur. Podľa bodu 6.2 a 6.3 zmluvných podmienok, sú

splátky splatné do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca a prvá splátka je splatná nasledujúci
mesiacpouzatvorenízmluvy.SúčasťouzmluvysúajŠtandardnéeurópskeinformácieospotrebiteľskom
úvere podpísané žalovanou.

Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. predžalobnou upomienkou z 28.9.2015 vyzvala žalovanú

na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 345,22 eur s tým, že ak do 5.11.2015 nedôjde k úhrade
splátky splatnej v mesiaci 07/2015, bude spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. oprávnená úver
zosplatniť.

SpoločnosťConsumerFinanceHolding,a.s.vlistez29.11.2015oznamovalažalovanej,žedlhzozmluvy

č. 6152386 sa stal splatným. Súčasne uviedla výšku dlhu sumou 3.434,23 eur, z ktorej suma vo výške
2.118 eur predstavuje istinu.

Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná od 20.8.2013 do 1.3.2018 uhradila úhrnom sumu vo
výške 3.378,10 eur a ďalšie úhrady nerealizovala.

5.2 Súd na danú právnu vec aplikoval ustanovenia § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z,
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj § 52 a nasl. OZ.5.3 Súd písomnú Zmluvu o poskytnutie pôžičky uzavretú dňa 30.7.2013 považuje za platný právny
úkon, v ktorom sú uvedené všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle §
9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V zmluve je uvedený

aj údaj o termíne konečnej splatnosti úveru - 07/2018, v spojení s bodom 6.2 zmluvy - splátky sú
splatné do 20. dňa v príslušnom mesiaci, teda termín konečnej splatnosti bol 20.7.2018. Aj RPMN je
vypočítaná podľa vzorca z prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., v súlade s § 19 ods. 1, 2 citovaného
zákona. Pokiaľ s poukazom na § 2 písm. g/ citovaného zákona celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov

akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
pričom v zmluve žalovanej neboli uvedenú žiadne poplatky, pri výpočte RPMN boli s poukazom na §
19 ods. 2 veta prvá citovaného zákona, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, použité správne
celkové náklady, s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek
záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Súd zmluvu žalovanej podrobil aj kontrole
neprijateľných zmluvných podmienok, na ktoré síce žalovaná poukazovala, avšak ich riadne v súvislosti

s uplatneným nárokom nešpecifikovala. Úverová zmluva žalovanej neobsahuje ani dohodu o zrážkach
zo mzdy a ani rozhodcovskú zmluvu. Úrok dohodnutý v zmluve nie je úžernícky, keď odplata za úver
čerpaný žalovanou, premietnutá do RPMN vo výške 32%, podstatne neprevyšuje odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, vzhľadom na objem
čerpaných úverových prostriedkov a lehotu splatnosti. V zmysle výkladu Smernice 2008/48//ES z 23.

apríla 2008 podaného v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9.11.2016 bod 59.
článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia
v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo

svojej vnútroštátnej právnej úprave. Z uvedeného je zrejmé, že vnútroštátna úprava § 9 ods. 2 písm. l/
zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2018 v časti termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov išla nad rámec smernice 2008/48.

Žalobca si v danom prípade uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 3.074,14 eur titulom úveru

čerpaného vo výške 4.100 eur, na ktorý žalovaná do vyhlásenia predčasnej splatnosti uhradila sumu
vo výške 2.988,90 eur oproti 27 splátkam po 127,87 eur, v úhrnnej výške 3.452,49 eur, splatným
do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v podobe predčasne zosplatnenej úverovej istiny vo výške
2.970,64 eur. Po predčasnom zosplatnení úveru žalovaná uhradila sumu vo výške 389,20 eur. Potom
dlh žalovanej predstavuje úhrnom sumu vo výške 3.045,03 eur [(3.452,49 - 2.988,90) + 2.970,64 -

389,20]. Keďže žalovaná netvrdila a nepreukázala, že by svojmu veriteľovi uhradila sumu prevyšujúcu
žalobcom uvedené sumy úhrad, súd uplatnený nárok žalobcu považoval za dôvodný do výšky 3.045,03
eur, keď nárok žalobcu v časti uplatneného nákladu na vymáhanie vo výške 29,11 eur nepovažoval za
preukázaný a v tejto časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Súd spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. považuje za veriteľa žalovanej, teda za aktívne vecne
legitimovanú stranu sporu, keď v konaní bolo preukázané nielen postúpenie pohľadávky na uvedenú
spoločnosť, ale žalovaná ani nepoprela, že jej bolo doručené oznámenie o postúpení, pričom VÚB, a.s.
súdu predložila podací hárok, z ktorého je zrejmé, že dňa 19.12.2018 bola žalovanej zasielaná poštou
zásielka. Pre účely daného súdneho konania, s poukazom na § 524 a nasl. OZ, je bez významu tvrdenie

žalovanej, že oznámenie o postúpení malo byť žalovanej doručené postupníkom v krátkom časovom
úseku pred pojednávaním. O postúpení pohľadávky sa žalovaná dozvedela najneskôr z uznesenia súdu
zo 17.1.2019, ktorým súd pripustil aj zmenu na strane žalobcu. Toto uznesenie bolo žalovanej doručené
ešte dňa 25.1.2019, aj keď nepochybne jej už predtým bola doručená zásielka podaná na pošte dňa
19.12.2018.

5.4 Žalobca sa domáhal aj zaplatenia 5,05% úroku z omeškania ročne zo sumy 3.074,14 eur od
5.12.2015 do zaplatenia. K 5.12.2015 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo
výške 0,05%, preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy prísudku a
v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol ako nedôvodnú.

5.5 V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (99,05%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny je
úspechom žalovaného (0,95%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Preto súd o náhrade trovkonania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že v konaní procesne
úspešnejšiemu žalobcovi priznal 98,10% náhradu trov konania.

6. Na základe odvolania žalovanej Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 7Co/112/2019-127 z 21.5.2020
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti čo do sumy 2.980,49 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 3.045,03 eura od 5.12.2015 do zaplatenia, ako aj vo výroku o
trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia, odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutej vyhovujúcej časti čo do sumy 2.980,49 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05% zo sumy 3.045,03 eura od 5.12.2015 do zaplatenia, ako aj vo výroku o
trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
7.1 Odvolací súd ďalej uviedol, že V odvolaní žalovaná namietala neprimerané úročenie úveru,

ktoré považovala za úžeru. V zmluve bola uvedená fixná ročná úroková sadzba 32%. Podľa ust. § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy ( 30.07.2013), ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,

spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti. Súd prvej inštancie dôvodil, že úrok dohodnutý v zmluve nie je úžernícky, keď odplata za úver
premietnutá do RPMN vo výške 32% podstatne neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Viac sa výške úrokovej sadzby a RPMN nevenoval.
Odvolací súd tento záver súdu prvej inštancie považuje za nepreskúmateľný, pretože vôbec nezdôvodnil

z čoho vychádzal a prečo považoval tento úrok za primeraný. Ako už bolo uvedené, ust. § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka v čase uzavretia úverovej zmluvy, ustanovovalo určitú mieru prípustnosti
požadovanej odplaty veriteľom. Súd prvej inštancie však vôbec neuviedol aká bola v tom čase odplata
obvykle požadovaná na finančnom trhu za obdobné spotrebiteľské úvery. Zákonodarca zároveň v
súvislosti s posudzovaním „obdobnosti prípadov“ ustanovuje, že treba prihliadať najmä na finančnú

situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých finančných
prostriedkov a lehotu splatnosti. Odvolací súd pritom nespochybňuje, že v prípade nebankových úverov
nie je úročenie rovnaké ako pri bankových úveroch. Je zrejmé, že treba prihliadnuť aj ku skutočnosti, že
žalovaná sa rozhodla pre úver z nebankovej spoločnosti, ktoré ako je známe poskytujú úvery pri vyšších
úrokových sadzbách ako banky, navyše úver bol poskytnutý bez zabezpečenia, a to až na 60 mesiacov,

čo znamená, že miera rizika nesplatenia úveru je podstatne vyššia. V danom prípade však súd prvej
inštancie vôbec nezdôvodnil prečo požadovanú odplatu vo výške 32% považoval za primeranú. V tomto
smere potom odvolací súd považoval odvolaciu námietku žalovanej za opodstatnenú.

7.2 Žalovaná namietala aj nesprávne uvedenie výšky RPMN, pretože poplatky z úverovej zmluvy neboli

zahrnuté do RPMN. Súd prvej inštancie nezistil zo zmluvy žiadne poplatky, ktoré by mali byť zahrnuté
do výpočtu RPMN, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje. Ako vyplýva z úverovej zmluvy,
žalovaná nebola povinná platiť poplatok za vedenie účtu ani poplatok za poskytnutie úveru. Aj z prehľadu
splátok žalovanej nevyplývajú žiadne poplatky, okrem sankcií (zmluvnej pokuty) za nesplácanie splátok,
ktoré sa však do RPMN nezapočítavajú, keďže ide o sankcie len v prípade porušenia zmluvných

povinností. Navyše zmluvnú pokutu si žalobca od žalovanej neuplatnil. Rovnako náklady súvisiace s
vymáhaním pohľadávky v celkovej výške 29,11 eura ( označené ako MP3 v prehľade splátok žalovanej)
nie sú poplatkami, ktoré patria do RPMN. Súd prvej inštancie ich žalobcovi nepriznal. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu žalovaná v konaní nepreukázala, že by dodávateľ v predmetnej zmluve uviedol
nesprávnu výšku RPMN, a to popri súdnom prieskume danej zmluvy. Čo sa týka zmluvných podmienok,

tieto odvolací súd nepovažoval za nečitateľné a skutočnosť, že sa s nimi žalovaná riadne neoboznámila
nemôže byť na ujmu dodávateľa, lebo pri uzatváraní všetkých právnych úkonov, teda aj spotrebiteľských
zmlúv sa vyžaduje obvyklá obozretnosť.

7.3. K neplatnosti zmluvy o postúpení z dôvodu, že právny predchodca žalobcu neoznámil žalovanej

postúpenie pohľadávky, odvolací súd dodáva, že nie je dôvodné. Poukazuje pritom na závery súdu
prvej inštancie (bod 8 na strane 5) a opätovne dodáva, že zo spisu nepochybne vyplýva, že Oznámenie
o postúpení pohľadávky bolo žalovanej podané na pošte dňa 19.12.2018. Navyše neoznámenie
postúpenia pohľadávky žalovanej by nemalo žiaden vplyv na platnosť zmluvy o postúpení.7.4. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalovanej za opodstatnené, a to v
časti nezdôvodnenej odplaty úveru (bod 8 odôvodnenia). Žalovaná nenamietala iba sumu 64,54 eura.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti čo do sumy 2.980,49
eura(3045,03-64,54)spolusúrokomzomeškaniavovýške5,05%zosumy3.045,03euraod5.12.2015
do zaplatenia, ako aj vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b), c ) CSP zrušil a vec
podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom
konaní sa súd prvej inštancie bude zaoberať namietanou výškou odplaty úveru, pričom v spotrebiteľskej

veci súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol ( § 295 CSP). Následne znovu rozhodne
a rozhodnutie odôvodní v zmysle požiadaviek kladených na odôvodnenie súdneho rozhodnutia podľa
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov, vrátane
odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

8. Po čiastočnom zrušení vyhovujúceho výroku v poradí prvého rozsudku odvolacím súdom, súd

prvej inštancie opäť pojednával o spore dňa 1.10.2020 v neprítomnosti riadne predvolaného právneho
zástupcu žalobcu a aj splnomocnenca žalovanej a vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných
dôkazov tvoriacich obsah súdneho spisu.

9. Podľa úverovej zmluvy žalovanej z 30.7.2013, úroková miera ňou čerpaného úveru bola v zmluve

dohodnutá ako 32% fixná ročná úroková sadzba, pri konečnej splatnosti 07/2018 a 60 mesačných
splátkach.

10. Podľa údajov o úrokových mierach vykazovaných domácimi úverovými inštitúciami, ktoré Národná
banka Slovenska publikuje na svojej webovej stránke ako Priemerné úrokové miery z ÚVEROV

poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody), priemerná úroková miera nových
obchodov pre Domácnosti za III. štvrťrok 2013 spotrebiteľských úverov pri fixácii úrokovej sadzby od 1
do 5 rokov bola 11,28% a za mesiac júl 2013 bola 11,27%.

11. Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy žalovanou Ak predmetom

spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

12. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru o neplatnom dojednaní úrokovej sadzby v úverovej
zmluve žalovanej pre jej rozpor s ustanovením § 39 OZ, vzhľadom na jej výšku. Ak podľa úverovej
zmluvy žalovanej z 30.7.2013 bola v zmluve dohodnutá fixná úroková miera 32 % ročne a priemerná
úroková miera pre spotrebiteľské úvery v mesiaci júl 2013 so splatnosťou od 1 do 5 rokov predstavovala
11,27 %, resp. za III. štvrťrok 2013 predstavovala hodnotu 11,28%, dohoda so spotrebiteľom o úrokovej

sadzbe v hodnote 32% ročne je nepochybne konaním, ktoré možno hodnotiť ako úkon v rozpore s
dobrýmimravmi.Pretopredmetnázmluvaospotrebiteľskomúverejevčastidohodnutejúrokovejsadzby
neplatná pre rozpor s § 39 OZ.

13. Pokiaľ rozsudkom z 21.2.2019 súd vo vyhovujúcom výroku zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy

vo výške 3.045,03 eur, pričom odvolací súd tento výrok zrušil čo do sumy 2.980,49 eur, žalovaná bola
právoplatne zaviazaná na zaplatenie sumy vo výške 64,54 eur. Žalovaná na úver čerpaný vo výške
4.100 eur uhradila sumu vo výške 3.378,10 eur. Potom žalobcovi pre neplatne dohodnutú úrokovú
sadzbu patrí už len rozdiel medzi poskytnutou istinou úveru a súčtom úhrad žalovanej s právoplatným
prísudkom [4.100 - (3.378,10 + 64,54)] vo výške 657,36 eur, na úhradu ktorej súd žalovanú zaviazal a

žalobu v prevyšujúcej časti do sumy 2.980,49 eur zamietol.

14. S poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ a s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vznikol žalobcovi,
po predčasnom zosplatnení úveru, k 5.12.2015 nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov
vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. K 5.12.2015 bola základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,05%, preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo
výške 5,05% ročne zo sumy prísudku a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol ako
nedôvodnú.15. Súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1, 2 CSP v
spojenís§396ods.3CSP tak,žežiadnejzčiastočneúspešnýchstránsporu (žalobcovúspech23,48%,
pri úspechu žalovanej vo výške 76,52%, ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu) nepriznal náhradu trov

celého konania, vrátane odvolacieho.

16. Lehotu na plnenie súd žalovanej určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP a žalovanej nepovolil plniť v
navrhnutých splátkach, keď žalovaná súdu neponúkla žiadny dôkaz o svojich majetkových a sociálnych
pomeroch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.