Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. august 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/414/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111220451
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3111220451.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.

Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu Poľovnícky klub "Kulháň" so sídlom
Topoľčany, Dopravná 2069/1, IČO: 31 202 594, právne zastúpený JUDr. Jánom Legerským, advokátom
so sídlom v Trenčíne, Nám. Sv. Anny 15/25 proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Bratislava, Dobrovičova 12, o náhradu škody,
na odvolanie žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 02. júna 2016,
č.k. 11C/184/2011-418, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol v prejednávanej veci medzitýmnym rozsudkom,

na základe ktorého určil, že základ žalobného nároku je daný. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáha náhrady škody vo výške 20.000,- eur s príslušenstvom na žalovanom titulom nesprávneho
úradného postupu. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 80 ods.
1, 3, § 12 ods. 1, 2, 3, § 16 ods. 1 veta prvá zák.č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, ďalej ust. § 3
ods. 1 písm. d/, ods. 2, § 9 ods. 1, 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci. Uviedol ďalej, že zodpovednosť daná citovaným zákonom je zodpovednosťou
objektívnou, ktorej nie je možné sa zbaviť, ak sú splnené jej atribúty. Predpokladá sa však v zmysle §

15 predbežné prerokovanie nároku na príslušnom orgáne na základe písomnej žiadosti. Čo sa rozumie
nesprávnym úradným postupom citovaný zákon jednoznačne nedefinuje. Doplňujúci výklad podáva
ustálená judikatúra vyšších súdov, v zmysle ktorej zákon nedefinuje nesprávny úradný postup. Z obsahu
tohto pojmu, ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho, ktorého prípadu, môže ísť o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti
s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu,
alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný

postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť
úradného postupu posudzovať z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje.
Knesprávnemuúradnémupostupumôžedôjsťnielenpriúkonochvrámcičinnosti,priktorejštátnyorgán
nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je predovšetkým existencia nesprávneho úradného
postupu, teda takého postupu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, ďalej existencia škody ako
majetkovej ujmy vyjadriteľných v peniazoch a príčina súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným

postupom.

2. Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 20.000,- eur za čas od
16.08.2010 do 17.12.2010 titulom nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, keď OLÚ vTrenčíne dňa 26.08.2010 protiprávne napriek ust. § 80 ods. 1, 3 zák.č. 274/2009 Z.z. zaevidoval zmluvu
vlastníkov spoločného poľovného revíru Dubiská zo dňa 24.08.2010, pričom dňom 10.08.2010 bola
vykonateľným rozhodnutím KLÚ v Trenčíne zaevidovaná zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva

žalobcom. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu bolo potrebné určiť, či postup Okresného
lesného úradu, Krajského lesného úradu Trenčín, prípadne Ministerstva pôdohospodárstva SR bol pri
schvaľovaní nájomnej zmluvy medzi žalobcom a Lesmi SR nesprávny. Ďalším dôvodom, pre ktorý bolo
potrebné zisťovať, bola skutočnosť, či žalobcovi vznikla škoda, ušlý zisk a či medzi škodou a ušlým
ziskom existuje príčinná súvislosť.

3. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že zmluva o výkone práva poľovníctva bola uzavretá dňa
29.04.2008 a dňa 07.05.2008 bolo začaté konanie o schválenie tejto zmluvy v zmysle § 16 ods. 1
zák.č. 23/1962 Zb. o poľovníctve. V zmysle zákona o poľovníctve mal správny orgán v rozhodnom
procese skúmať náležitosti stanovené v § 14 až 18 uvedeného zákona, ako aj to, či zmluva bola uzavretá
aspoň väčšinovým vlastníkom. Nájomná zmluva uzavretá dňa 29.04.2008 náležitosti citovaného zákona

spĺňala, bola uzavretá väčšinovým vlastníkom, pretože Lesy SR š.p. vlastnili viac ako 83% poľovného
revíru. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Krajský lesný úrad v Trenčíne z dôvodu
nečinnosti Okresného lesného úradu Trenčín dňa 10.08.2010 vydal rozhodnutie, ktorým schválil zmluvu
o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíry Dubiská uzavretú dňa 29.04.2008.

4. V oblasti verejnej správy sa uplatňuje zásada prezumpcie platnosti a správnosti správnych aktov, ktorý
je súhrnným označením pre výsledky verejnomocenského jednostranného pôsobenia orgánu verejnej
správy, teda ako činnosti nariaďovanej s výkonným charakterom. Na vydané správne akty sa vďaka tejto
zásade hľadí ako na akty existujúce, platné, správne a právne záväzné. Vďaka týmto vlastnostiam sú
administratívne akty schopné pôsobiť tak, že dávajú vznik, zmenu a zánik právam a povinnostiam, ktoré

tvoria obsah právnych vzťahov. Táto zásada slúži tomu, aby vydané správne akty boli rešpektované až
do doby, kedy budú prípadne právoplatne zrušené, alebo nahradené inými aktami. Opačný výklad by
viedol k právnej neistote. Z tohto potom vyplýva, že správne rozhodnutie zaväzuje každého do tej doby,
kým nie je zmenené alebo zrušené.

5. Napriek existujúcemu záväznému vykonateľnému rozhodnutiu KLÚ v Trenčíne zo dňa 16.08.2010,
na základe ktorého sa stal užívateľom poľovného revíru Dubiská žalobca, OLÚ v Trenčíne vykonal dňa
26.08.2010 evidenciu novej zmluvy na užívanie tohto poľovného revíru v rozpore s ust. § 16 ods. 2 zák.č.
274/2009 Z.z. o poľovníctve v platnom znení. Napriek skutočnosti, že nebolo právoplatne skončené
konanie o schvaľovaní zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva pre žalobcu a na užívanie poľovného

revíru Dubiská bola v danom čase zaevidovaná iná zmluva OLÚ v Trenčíne uskutočnil evidenciu zmluvy
vlastníkov spoločného poľovného revíru Dubiská. Týmto postupom nastal stav, keď v poľovnom revíry
Dubiská mohol právo poľovníctva vykonávať žalobca a tiež užívateľ na základe zmluvy zaevidovanej
dňa 26.08.2010. K zmene uvedeného stavu došlo až zrušením rozhodnutia KLÚ zo dňa 10.08.2010,
rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva zo dňa 30.11.2010, právoplatného dňa 17.12.2010. Tento

postup orgánu verejnej moci OLÚ v Trenčíne mal za následok nezákonný zásah do práv žalobcu a
možno konštatovať, že bol nesprávnym úradným postupom. V dôsledku takéhoto postupu, keď sa za
užívateľa predmetného poľovného revíru považoval iný subjekt, žalobcovi bolo znemožnené vykonávať
vpoľovnomrevírepoľovníctvo,došlokujmejehomajetkovejsféryavzniklamutýmškoda.Medziškodou
vzniknutou žalobcovi a nesprávnym úradným postupom je tak vzťah príčiny a následku, teda príčinná

súvislosť. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v správnom konaní došlo k naplneniu atribútov
zodpovednosti za škodu uvedeného v § 9 zák.č. 514/2004 Z. z. o zodpovednosti štátu.

6. Podľa § 152 ods. 2 O.s.p. rozsudkom má byť rozhodnuté o celej prejednávanej veci, ak je to
účelné, môže súd rozhodnúť rozsudkom najskôr o časti, alebo len o základe. V zmysle cit. zákonného

ustanoveniarozhodolsúdmedzitýmnymrozsudkomastanovilibadanosťzákladutohtonároku.Spornou
otázkou bola skutočnosť, či došlo k nesprávnemu úradného postupu zo strany konajúceho orgánu.
V zmysle vyššie uvedeného súd ustálil, že postupom konajúceho orgánu bolo v rozpore so zákonom
nezákonne zasiahnuté do práva žalobcu vykonávať poľovníctvo v období od 16.08.2010 do 17.12.2010,
čím došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Vzhľadom na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom súd

saďalejnezaoberalnámietkamižalovanéhoohľadomvýškyuplatnenejškodyanevykonalďalšiedôkazy.
Nemal tiež dôvod oboznamovať sa so spismi správnych orgánov obsahujúce predmetné rozhodnutia,
ktoré neboli sporné a rozhodnutia vydané v časovom období, ktoré nebolo predmetom tohto konania.7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Mal za to, že súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, dôkazy nevyhodnotil v rámci vykonaného dokazovania a zároveň

neúplne zistil skutkový stav veci. Z výroku napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či sa žalovaný dopustil
nesprávneho úradného postupu, ktorý žalobca vo svojej žalobe žaluje. Poukázal na rozsudok OS
Bratislava III, ktorý uviedol, že nevykonaním práva poľovníctva nevznikla škoda na majetku žalobcu
zodpovedajúca hodnote zveri, keďže genofond zveri je prírodným bohatstvom Slovenskej republiky
a nie majetkom žalobcu. Pokiaľ žalobca žaluje náhradu škody a ušlý zisk za roky 2010 až 2011

podaním žaloby na súde, v auguste 2011 zmeškal 3-ročnú lehotu. Vzniesol námietku premlčania. Ku
dňu rozhodovania súdu prvej inštancie bolo vo veci vydaných viacero rozhodnutí, pričom žalovaný
bol neustále činný a nevykazoval žiadne prieťahy v prebiehajúcom správnom konaní. Za dôležitú v
predmetnej veci považoval tú právnu skutočnosť, že žalobca je poľovníckou organizáciou, ktorá má
charakter neziskovej organizácie a nie je založená za účelom vytvárania zisku. Stanovy Poľovníckeho
klubu Kulháň tiež stanovujú, že Poľovnícky klub Kulháň je neziskovou organizáciou. Žalobcovi podľa

obsahu žaloby nemohla vzniknúť žiadna škoda, ani ušlý zisk, pretože je organizáciou, ktorá nie je
založená za účelom dosiahnutia zisku. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že žalovaný sa nevysporiadal
s absentujúcim vzťahom príčinnej súvislosti medzi údajným nesprávnym postupom a škodou, teda
ušlým ziskom. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže
byť riešená len v konkrétnych súvislostiach, avšak v tejto právnej veci nebola riešená vôbec. Vzťah

príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a preto je potrebné skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy príčina škody existuje skutočnosťou, s ktorou zákon
spája zodpovednosť za škodu. Základ veci, o ktorom súd rozhoduje medzitýmnym rozsudkom zahŕňa
všetky sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného nároku, ktoré musí súd posúdiť, ak o veci má takto
rozhodnúť. Súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nezaoberal tým, či sú splnené všetky

podmienky zodpovednosti za škodu. Teda príčinnú súvislosť kauzálny nexus, ktorým je podstatným
krokom zodpovednosti skutkovej podstaty. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením
veci vymedzenie medzi ujmou ako následkom a akou skutočnosťou tejto ujmy má byť príčinná súvislosť
zisťovaná. Existencia súvislosti medzi úradným postupom žalovaného a vznikom škody absentuje,
pretože nie je daný nárok žalobcu na náhradu škody vo forme ušlého zisku. Poukázal tiež na tú

skutočnosť, že žalobca žiada o.i. aj úroky z omeškania, avšak žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
úroky z omeškania nepožaduje. Preto aj žalovaný pred odvolacím súdom znáša právne významnú
námietku a to námietku nedodržania a porušenia platného kogentného ust. § 16 ods. 4 veta druhá, zák.č.
514/2003Z.z..Zároveňdodáva,žeostatnánovelazákonaopoľovníctvedefinujepoľovníckuorganizáciu
ako organizáciu, ktorá nie je založená na účelom dosiahnutia zisku a preto nesprávne bez právneho

titulu žiada od žalovaného náhradu škody ako ušlý zisk z dôvodu nevykonávania práva poľovníctva.

8. Žalobca podal k odvolaniu písomné vyjadrenie, v rámci ktorého žiadal, aby krajský súd ako
súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedol, že žalovaný opakuje svoje
argumenty prednesené vo svojich vyjadreniach a podaniach v priebehu súdneho sporu. Pokiaľ namieta

nedostatočne zistený skutkový stav veci, jeho návrhu na pripojenie správneho spisu nebolo vyhovené,
hoci všetky relevantné doklady sú súčasťou súdneho spisu 11C/184/2011. Uviedol, že bolo chybou súdu
prvej inštancie, že nepredvolal znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok na spôsobenú škodu, avšak
s tým, že žalovaný opakuje argumentáciu, že živá zver je vecne patriaca nikomu a že žalobca, ktorý je
neziskovou organizáciou nemá právo na akúkoľvek náhradu škody. K otázke škody a príčinnej súvislosti

sa žalobca viackrát písomne vyjadril. Napokon aj samotný žalovaný v rámci podaného odvolania cituje
ust. § 2 písm. q/ zákona o poľovníctve, podľa ktorého právom a výkonom poľovníctva je súhrn práv
a povinností zver chovať, chrániť ju, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver aj vývojové štádia a
zhody parožia si privlastňovať, predávať, zbierať vajcia pernatej zveri. Nie je preto pravdou, že subjekty
využívajúce právo poľovníctva nemajú právo na vytvorenie zisku z využívania práva poľovníctva.

Skutočnosť, že užívateľ poľovného revíru má právo vytvárať zisk vyplýva aj zo štatistických údajov
Lesov SR a tiež aj z činnosti poľovníckych organizácii. Na ustanovenia daňových zákonov o možnosti
vytvárať zisk žalobca upozornil ako aj na možnosť vytvárať zisk s neziskovou organizáciou ustanovenou
mimo zákona o poľovníctve. Okrem toho samotnou nečinnosťou orgánu verejnej správy sa zaoberal
Krajský súd v Trenčíne, ktorý svojim rozhodnutím uložil Okresnému úradu Bánovce rozhodnúť do dvoch

mesiacov od doručenia uznesenia. Preto v konečnom dôsledku považoval odvolanie žalovaného proti
medzitýmnemu rozsudku za nedôvodné.

9. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu ďalej písomne nevyjadril.10. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2
CSP, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu
prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

11. V prvom rade je nutné konštatovať, že súd prvej inštancie rozhodoval za účinnosti Občianskeho

súdneho poriadku, ktorý bol nahradený s účinnosťou od 01.07.2016 Civilným sporovým poriadkom
(zák.č. 160/2015 Z.z. ďalej len CSP), ktorý v prechodných ust. § 470 ods. 1, 2 stanovil, že ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti,
pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
zostávajú zachované. Z toho teda vyplýva, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej
aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na

všetky konania a to aj na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku, avšak
s tým, že z hľadiska procesného bolo potrebné dané rozhodnutie posudzovať podľa ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko súd prvej inštancie rozhodoval za jeho platnosti a účinnosti.

12.Súdprvejinštancievprejednávanejvecirozhodolpodľa§152ods.2O.s.p.medzitýmnymrozsudkom

tak, že určil, že základ žalobného nároku je daný.

13. Ust. § 152 ods. 2 O.s.p. bolo transponované do ust. § 214 ods. 1, 2, 3 CSP s tým, že v zásade
predchádzajúca judikatúra týkajúca sa ust. § 152 ods. 2 O.s.p. je v prejednávanej veci použiteľná.

14. Zo splnenia podmienky účelnosti je podľa zákona súdu umožnené rozhodnúť, či už na návrh alebo
bez návrhu najskôr o právnom základe predmetu konania, ktorý bol vzhliadnutý ako opodstatnený
a následne po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnúť dodatočne o výške uplatneného nároku
rozsudkom konečným.

15. Právnym základom nároku je pritom treba rozumieť všetko ostatné, čo nemožno podriadiť pod pojem
výška uplatneného nároku. Za základ v prejednávanej veci, o ktorej súd môže rozhodnúť medzitýmnym
rozsudkom je nutné spravidla považovať všetky sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného návrhu,
ktoré musí súd posúdiť, ak má o veci rozhodnúť s výnimkou výšky nároku. Tak je tomu napríklad, ak
posúdi súd na základe žaloby o náhradu škody, či ku škode došlo, či žalovaný škodu spôsobil a či za

ňu zodpovedá, prípadne, či škoda bola spôsobená zavinením poškodeného, prípadne, či nejaký nárok
bol premlčaný, ak bola vznesená námietka premlčania (R V/68).

16. Preto s prihliadnutím na vyššie uvedené právne závery dospel odvolací súd k záveru, že odvolacia
námietka vo vzťahu k samotnej forme rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý rozhodoval medzitýmnym

rozsudkom s prihliadnutím na to, že by mal byť výrok neurčitý neobstojí, pretože práve výrok rozhodnutia
základ nároku je daný v kombinácii s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa všetky
zákonom požadované náležitosti na to, aby mohol byť vydaný medzitýmny rozsudok. Predmetom
konania pred súdom prvej inštancie nebol nesprávny úradný postup spočívajúci v prieťahoch a
nečinnosti, ale náhrada škody, ktorej sa žalobca voči žalovanému domáha spočíval v nesprávnom

úradnom postupe v tom kontexte, že napriek existujúcemu záväznému vykonateľnému rozhodnutiu
Krajského lesného úradu v Trenčíne zo dňa 16.08.2010, na základe ktorého sa stal užívateľom poľného
revíru Dubiská žalobca OLÚ Trenčín vykonal dňa 26.08.2010 evidenciu novej zmluvy na užívanie
tohto poľovného revíru v rozpore s ust. § 16 ods. 2 zák.č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v platnom
znení. Napriek skutočnosti, že nebolo právoplatne skončené konanie o schvaľovaní zmluvy o nájme

výkonu práva poľovníctva podľa zák.č. 23/1962 Zb. a na užívanie poľovného revíru bola v danom
čase zaevidovaná iná zmluva, Obvodný lesný úrad v Trenčíne uskutočnil evidenciu zmluvy vlastníkov
spoločného revíru Dubiská a týmto postupom nastal stav, keď v poľovnom revíry Dubiská mohol
právo poľovníctva vykonávať žalobca a tiež užívateľ na základe nájomnej zmluvy zaevidovanej dňa
26.08.2010. K zmene tohto stavu došlo až zrušením rozhodnutia KLÚ zo dňa 10.08.2010, rozhodnutím

Ministerstva pôdohospodárstva zo dňa 30.11.2010, právoplatného dňa 17.12.2010.

17. Týmto spôsobom súd prvej inštancie v prejednávanej veci dostatočne definoval základ daného
nároku, ktorý videl v porušení ust. § 16 ods. 2 zák.č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve.18. Z obsahu dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca uzavrel dňa 29.04.2008 s
Lesmi SR ako prenajímateľom zmluvu, predmetom ktorej je nájom výkonu práva poľovníctva s tým, že

doba nájmu bola dohodnutá na dobu 10 rokov a uzavretie zmluvy predložil predseda poľovného klubu
Obvodnému lesnému úradu dňa 07.05.2008.

19. S prihliadnutím na túto skutočnosť je potom nutné konštatovať, že na daný právny vzťah medzi
žalobcom a žalovaným je potrebné použiť ustanovenia zák.č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, ktorý bol síce

s účinnosťou od 01.09.2009 zrušený novým zák.č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, avšak s prihliadnutím
na prechodné ustanovenia § 80 ods. 3 cit. zákona, správne konania začaté pred 01.09.2009 sa dokončí
podľa doterajšieho právneho predpisu.

20. Z ust. § 16 zák.č. 23/1962 Zb. potom vyplýva, že zmluva o posúdení výkonu práva
poľovníctva sa musí uzavrieť písomne na čas 10 rokov. Pre platnosť tejto zmluvy jej zmenu alebo

predĺženie treba schválenie Okresného národného výboru. Jedno poľovnícke združenie smie uzavrieť
zmluvu o postúpení výkonu práva poľovníctva len v jednom poľovnom revíre. Výnimky môže vo
zvlášť odôvodnených prípadoch povoliť Okresný národný výbor na odporučenie Krajského výboru
Československého poľovníckeho zväzu.

21. Z ust. § 16 zák.č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, ktorý s účinnosťou od 01.09.2009 nahradil pôvodný
zákon o poľovníctve vyplýva, že evidenciu zmluvy vykoná príslušný Okresný úrad. Zmluvu zaeviduje,
ak ju uzatvoria fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1, ak ju podpísali vlastníci
spoločného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného
revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.

Z ods. 2 citovaného paragrafu ďalej vyplýva, že Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie
poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo
ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.

22. Z vyššie cit. ustanovení zákona je potom zrejmé, že kým pôvodný zák.č. 23/1962 Zb. o poľovníctve

vyžadoval v zmysle § 16 ods. 1 cit. zákona schválenie zmluvy o posúdení výkonu práva poľovníctva,
nový zákon platný a účinný od 01.09.2009 v ust. § 16 zakotvil evidenciu zmluvy, ktorý vykoná príslušný
Okresný úrad s tým, že v ods. 2 § 16 precizoval, že Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie
poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva.

23. Z rozhodnutia Krajského lesného úradu v Trenčíne zo dňa 10.08.2010 č. 2010/00087-21 (č.l.
373) ďalej vyplýva, že Krajský lesný úrad podľa § 16 ods. 1 zák.č. 23/1962 Zb. o poľovníctve
schválil zmluvu o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíry Dubiská v prospech žalobcu a
zároveň rozhodnutím určil povinnosť odplaty za poľovné pozemky pre všetkých vlastníkov, ktorí zmluvu
nepodpísali a to v intenciách usmernenia MP SR a platného sadzobníka. V odôvodnení rozhodnutia sa

ďalej konštatuje, že podľa § 55 ods. 2 Správneho poriadku, ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem,
alebo ak je nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný
nenahraditeľnú ujmu, môže správny orgán odkladný účinok vylúčiť, naliehavosť treba zdôvodniť.

24. Naliehavý všeobecný záujem spočíva v skutočnosti, že v poľovnom revíry sa odo dňa

28.05.2010, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie ministerstva o skončení vyhradenia výkonu
práva poľovníctva nemalo vykonávať právo poľovníctva. Nehospodárením vznikajú neúnosné škody na
lesných porastoch, najmä však v dôsledku premnoženia diviačej zvery a jej koncentrácii v poľovnom
revíry hrozí vypuknutie klasického moru - KMO, pričom je nevyhnutné znížiť stavy a vykonávať motory v
KMO tak, ako to vyplýva z veterinárnych nariadení. To, že diviačia zver je rizikovým druhom zvery uviedli

aj Lesy SR, š.p. ako dôvod vytvorenia modelového objektu PR Dubiská pre riešenie tohto stavu v liste
o odstúpení od zmluvy. Z týchto dôvodov, keďže to vyžaduje naliehavý záujem Krajský lesný úrad vydal
podľa § 55 ods. 2 správneho poriadku rozhodnutie, ktorým sa odkladný účinok odvolania vylučuje.

25. Ust. § 55 ods. 1, 2, 3 Správneho zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov stanovuje

suspenzívny účinok odvolania s tým, že v ustanovení ods. 1 zákonodarca vyjadruje základnú zásadu, že
včas podané odvolanie má odkladný účinok. V ods. 2 cit. § 55 sa zároveň upravuje možnosť vylúčenia
odkladného účinku odvolania ex lege, ktoré sa týka spravidla typických rozhodnutí, ktorých dôsledky
sú predvídateľné. Zákon stanovuje dve podmienky, ktoré musí takéto rozhodnutie splniť a to naliehavývšeobecný záujem, alebo ak hrozí nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník
alebo niekto iný nenahraditeľnú ujmu. Zákon na vyjadrenie týchto skutočností používa tzv. neurčité
výrazy, napr. všeobecný záujem a preto, aby bolo možné ich naplnenie posúdiť, zákon vyžaduje, že

takéto rozhodnutie, najmä jeho naliehavosť musí správny orgán odôvodniť a poukázať na konkrétne
okolnosti, pre ktoré musí byť odkladný účinok odvolania vylúčený. Nestačí iba odkaz na ustanovenie
Správneho poriadku a ide o špecifické náležitosti odôvodnenia, ktoré rozširujú rozsah odôvodnenia
ustanoveného v § 47 ods. 3. Z procesného hľadiska vylúčenie odkladného účinku odvolania prichádza
do úvahy kedykoľvek po vydaní meritórneho rozhodnutia, teda aj na druhostupňovom orgáne. Výrok

o vylúčení odkladného účinku odvolania je spravidla súčasťou rozhodnutia vo veci samej v prípade,
keď dôvody na vydanie rozhodnutia o vylúčení odkladného účinku odvolania nastali neskôr, správny
orgán o tom môže rozhodnúť samostatným rozhodnutím. Dôsledkom včasného a prípustného odvolania
je odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. V prípade rozhodnutia na plnenie vyjadruje
vykonateľnosť jeho exekučnú vymáhateľnosť, v prípade iných rozhodnutí je vykonateľnosť spojovaná s
účinnosťou rozhodnutia, napr. s možnosťou realizovať priznané oprávnenia. Ak má odvolanie odkladný

účinok, je vykonateľnosť rozhodnutia závislá na nadobudnutí právoplatnosti a nastáva súčasne s
nadobudnutím právoplatnosti alebo neskorším dňom, kedy je vo výrokovej časti uvedený v prípade
rozhodnutia ukladajúcim povinnosť k plneniu nastáva vykonateľnosť, ak je právoplatnosť a ak uplynula
lehotaksplneniupovinnosti.Vylúčeniezprincípu,žerozhodnutieakoautoritatívnyprejavvôlesprávneho
orgánu je spojená jeho záväznosť najprv okamihom nadobudnutia právoplatnosti, ak nie je stanovené

inak plynie, že výnimka z odkladného účinku odvolania musí mať zákonný základ. Túto výnimku
predstavujú prípady tých rozhodnutí, proti ktorým odvolanie odkladný účinok nemá, ak nemá odvolanie
odkladný účinok, neodkladá sa jeho podaním vykonateľnosť rozhodnutia a vykonateľnosť nastala v
takom prípade už po jeho oznámení, prípadne neskorším rozhodnutím stanoveným dňom. Správny
poriadok potom uvádza, že tieto rozhodnutia sú predbežne vykonateľné. Vylúčenie odkladného účinku

odvolania má význam predovšetkým pri rozhodnutiach na plnenie, avšak prichádza do úvahy aj do iných
rozhodnutí, napr. pri rozhodnutí stanovujúcich oprávnenie alebo v rozhodnutí odnímajúcich oprávnenie.
Zároveň však správny orgán môže rozhodnúť o vylúčení odkladného účinku.

26.Zvyššieuvedenéhojepotomzrejmé,ženazákladecitovanéhorozhodnutiaKrajskéholesnéhoúradu

zo dňa 10.08.2010 dochádza k vylúčeniu odkladného účinku v zmysle § 55 ods. 2 Správneho poriadku
napadnutého rozhodnutia z čoho potom vyplýva, že predmetné rozhodnutie je predbežne vykonateľné.

27.RozhodnutieKrajskéholesnéhoúraduzodňa10.08.2010(č.l.373)jenáslednezrušenérozhodnutím
Ministerstva pôdohospodárstva, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.12.2010 (č.l. 370), v ktorom

sa v odôvodnení okrem iného konštatuje, že ministerstvo posúdilo naliehavý všeobecný záujem,
ktorý odôvodňoval Krajský lesný úrad ako aj dôvody, ktoré však nenapĺňajú ani jednu zo zákonných
podmienok na vylúčenie odkladného účinku, teda naliehavý všeobecný záujem alebo utrpenie
nenahraditeľnej ujmy z dôvodov, že Obvodný lesný úrad poveril vykonaním ochrany poľovníctva v
PR Dubiská Lesy SR, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.08.2010, minister pôdohospodárstva

schváli na rok 2010 plán eradikácie klasického moru ošípaných diviačej populácie na Slovensku,
ktorý v dostatočnej miere zabezpečuje opatrenie na zabránenie šíreniu chorôb. Ministerstvo ďalej
zistilo, že KLÚ v Trenčíne ako prvostupňový orgán dostatočne nezistil všetkých účastníkov konania,
pretože zo spisového materiálu je zrejmé, že predmetné rozhodnutie nebolo doručené všetkým známym
účastníkom konania.

28. Rozhodnutie Krajského lesného úradu č. 2010/00087-21 zo dňa 10.08.2010 tak
nadobudlo vykonateľnosť dňom 16.08.2010 a bolo právoplatne zrušené rozhodnutím Ministerstva
pôdohospodárstva dňom 17.12.2010.

29. Ako vyplýva ďalej z obsahu spisu súdu prvej inštancie Obvodný lesný úrad v Trenčíne dňa
26.08.2010 zaevidoval zmluvu, ktorá bola uzatvorená dňa 24.08.2010 v poľovnom revíry Dubiská
užívateľ Lesy SR podľa § 12 zák.č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, pričom Obvodný lesný úrad zároveň
oznámil zaevidovanie zmluvy Lesom SR prípisom zo dňa 26.08.2010.
30. Ako teda vyplýva z vyššie uvedeného, kým pôvodný zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. vyžadoval

schválenie zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva, nový zákon o poľovníctve účinný od 01.09.2009
už vyžadoval len evidenciu zmluvy, ktorú vykoná príslušný Okresný úrad s tou podmienku, že v zmysle
ust. § 16 ods. 2 cit. zákona, Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už
zaevidovaná iná zmluva.31. Ďalej sa súd prvej inštancie správne zaoberal otázkami predpokladov zodpovednosti štátu za
spôsobenú škodu v zmysle ust. zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu. V ust. § 3 cit. zákona

sú definované subjekty zodpovedné za škodu a v ust. § 9 je daná zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup v cit. zákone je definovaný ako
porušenie povinnosti urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť
orgánu, prieťahy v konaní, avšak ďalší nesprávny úradný postup nie je v zákone definovaný práve pre
jeho mnohotvárnosť. Možno sa teda oprieť len o výklady tohto pojmu podávané v právnej teórii a závere

rozhodovacej praxe súdu, ktoré vychádzajú z toho, že ide o tie prípady vzniku škody, ktoré boli vyvolané
inou činnosťou štátnych orgánov s tým, že nesprávnym úradným postupom je porušenie pravidiel
predpísaných právnymi normami s tým, že zákon nevylučuje, že by sa mohlo jednať aj o nesprávny
úradný postup vykonávaný v rámci činnosti rozhodovacej je pre túto formou zodpovednosti určujúce,
že úkony tzv. úradného postupu samé o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedené, ak je rozhodnutie
vydané bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Pokiaľ orgán štátu zisťuje, či posudzuje predpoklady

pre rozhodnutie zhromažďuje podklady, dôkazy pre rozhodnutie hodnotí zistené skutočnosti, právne
ich posudzuje, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a v jeho obsahu sa neodrazí.
Nesprávny úradný postup môže byť založený súhrnom dielčích pochybení napriek tomu, že žiaden
z jednotlivých nedostatkov sám o sebe nesprávnym úradným postupom nie je, ak práve tento súhrn
komplexne alebo vo všetkých vzájomných súvislosti viedol k ujme účastníka. Zároveň nemusí ísť o

príčinujedinú,pretožestačí,akideojednuzpríčin,ktorásapodieľananepriaznivomnásledku,oktorého
odškodnenie ide. Popri posúdení charakteru tvrdenej ujmy je treba náležite zvážiť aj vzťah príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou a táto podmienka zodpovednosti
štátu nie je naplnená tam, kde síce k nesprávnosti došlo, ale na výslednej ujme sa podieľala aj keď len
nepriamo sprostredkovania často len presvedčenie poškodeného alebo bezprostrednou príčinou bola

okolnosť iná.

32. Príčinná súvislosť kauzálny nexus je podstatným prvkom zodpovednosti skutkovej podstaty.
Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie, teda nezákonné rozhodnutie, prípadne nesprávny úradný postup
a vznik škody boli v logickom slede nexus rovná sa spojenie súvislosť, teda aby protiprávne konanie

bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencie, príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.
Rozhodujúca je vecná súvislosť a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v
konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môžu byť len také konania alebo opomenutie, bez
ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha, či by škodlivý následok nastal aj bez konania

škodcu. Ak by tomu tak bolo príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej
súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy obvyklého chodu veci a
skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda
by bez tejto príčiny nebola nastala.

33. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou
skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu
príčinná súvislosť je alebo nie je. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením pre veci
vymedzenie medzi akou ujmou a akou skutočnosťou tejto ujmy musí byť príčinná súvislosť zisťovaná.
Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva

škoda, majetková ujma, za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou
poškodeného, ak vznikla a konkrétnym konaním škodcu, ak je protiprávne, prípadne inou skutočnosťou,
ak bola tvrdená a preukázaná sa zisťuje príčinná súvislosť.

34. Je pravdou, že v prejednávanej veci rozhodnutie Krajského lesného úradu zo dňa 16.08.2010

bolo zrušené rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva, avšak v prejednávanej veci považoval
odvolací súd za podstatnú tú skutočnosť, že rozhodnutie Krajského lesného úradu zo dňa 16.08.2010
v zmysle § 55 ods. 2 Správneho poriadku vylúčilo odkladný účinok odvolania, z čoho teda následne
vyplýva, že až do momentu, kedy bolo zrušené rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva bolo
predbežne vykonateľné. Pokiaľ teda za tohto skutkového a právneho stavu, síce už za účinnosti nového

Poľovného zákona Obvodný lesný úrad v Trenčíne zaevidoval zmluvu o poľovníctve dňom 26.08.2010
spôsobil tak, že od 26.08.2010 do 17.12.2010, kedy nadobúda právoplatnosť rozhodnutie Ministerstva
pôdohospodárstva zo dňa 30.11.2010 č. 11680/2010-720/1109 na jeden poľovný revír v rozpore s ust.§ 16 ods. 2 zák.č. 274/2009 Z.z. mohli vykonávať právo poľovníctva dve poľovné združenia, čo nie je
prípustné.

35. Preto tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie a odvolací súd sa s týmto konštatovaním v
celom rozsahu stotožňuje v tomto kontexte bol videný nesprávny úradný postup zo strany správneho
orgánu a preto je daná zodpovednosť štátu za spôsobenú škodu, pričom boli splnené všetky podmienky
pre vznik zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu.

36. Súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného,
túto po právnej stránke správne posúdil a v tomto kontexte odvolací súd poukazuje na vecne správne
a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Súd prvej
inštancie sa dôsledne vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného, poukázal
na znenie ust. § 22 ods. 1, 2 zák.č. 514/2003 Z.z. s tým, že v prejednávanej veci si žalobca uplatňoval
nárok za neumožnenie výkonu práva poľovníctva za poľovnícku sezónu 2010 a 2011, pričom žaloba na

súde bola podaná dňa 23.08.2011 a žalobca listom zo dňa 13.01.2011 vyzval žalovaného k rokovaniu
o predbežne uplatnenom nároku na náhradu škody. Za týchto skutkových okolností možno dospieť k
záveru, že vzhľadom na tú skutočnosť, že právo na náhradu škody sa premlčuje za 3 roky odo dňa, keď
sa poškodený o škode dozvedel s prihliadnutím na uplatnený nárok zo strany žalobcu voči žalovanému
a podanie žaloby na súde nárok premlčaný nie je.

37. Vo vzťahu k namietaným úrokom z omeškania odvolací súd dodáva, že vo vzťahu k úrokom z
omeškania je potrebné aplikovať ust. § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z.. Občiansky zákonník
v § 517 ods. 2 OZ upravuje inštitút úrokov z omeškania, ktoré majú povahu sankcie za omeškanie
dlžníkasosplnenímpeňažnéhozáväzku.Úpravuúrokovzomeškaniavtomtoustanoveníjevšeobecnou

úpravou vo vzťahu k všetkým občianskoprávnym vzťahom a zakotvuje oprávnenie požadovať v prípade
omeškania s plnením peňažného dlhu popri istine aj úroky z omeškania. Úroky z omeškania ako
príslušenstvo pohľadávky, tak predstavuje vedľajší akcesorický peňažný záväzkový vzťah.

38. V tomto kontexte preto odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že štát je povinný nahradiť škody

najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa, keď poškodený nárok riadne uplatnil. Márnym uplynutím tejto
lehoty sa štát ako dlžník ocitá v omeškaní zo zodpovednostného záväzkového vzťahu (§ 489 OZ) a
odo dňa nasledujúceho od uplynutí tejto lehoty ho stíha povinnosť zaplatiť poškodenému tiež úroky z
omeškania. Faktom je, že zák.č. 514/2003Z.z. pred novelou vykonanou zák.č. 412/2012 Z.z. účinnou
od 01.01.2013 výslovne nárok poškodeného na úroky z omeškania neupravoval s tým, že absencia

úpravy o nároku poškodeného na úroky z omeškania však neznamená, že by poškodenému tento nárok
v čase do 01.01.2013 neprislúchal. Ust. § 517 ods. 2 OZ je všeobecnou úpravou vo vzťahu ku všetkým
občianskoprávnym vzťahom a preto právo poškodeného na zaplatenie úrokov z omeškania v prípade
omeškania štátu so zaplatením náhrady škody, teda pred 01.01.2013 vyplývalo z ust. § 517 ods. 2
OZ. Novelou zák.č. 514/2003 Z.z. vykonaná zák.č. 412/2012 Z.z. nebol vložený nový inštitút úrokov z

omeškania, ale touto novelou bol už existujúci nárok na zaplatenie úrokov z omeškania iba výslovne
upravený. Z tohto potom vyplýva, ak bol nárok vo vzťahu k štátnemu orgánu uplatnený na súde, nastal
vo vzťahu k nemu omeškania zo strany štátneho orgánu uplynutím 6-mesačnej zákonnej lehoty odo
dňa doručenia žiadosti tomuto orgánu. Účinky už raz nastalého omeškania nemôžu zaniknúť v dôsledku
zmeny zákona.

39. Preto ani námietka vo vzťahu k uplatňovaným úrokom z omeškania zo strany žalovaného dôvodná
nebola.

40. Vo zvyšku ako bolo vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce

odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie: Protirozhodnutiuodvolaciehosúdu je p rípustné dovolanie,aktozákonpripúšťa(§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektuna súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).