Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9C/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319200426
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8319200426.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu: L. A., nar. XX.XX.XXXX,

trvalý pobyt H. V. X, proti žalovanému: H. S., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt K. XXX, právne zastúpenému:
JUDr. Miroslav Vidovenec, advokát so sídlom Námestie osloboditeľov 1, Michalovce, o zaplatenie 580,-
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 1.2.2019 domáhal zaplatenia 580,- eur s
príslušenstvom s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 580,- eur od 17.12.2018 do

zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavreli dňa 12.10.2018 zmluvu o nájme bytového priestoru.
Predmetom nájmu bola obytná stavba nachádzajúca sa na pozemku zapísanom na LV č. XXX a
vedenom pod č. parcely XXX/X, t.j. išlo o trojizbový byt so súp. č. XXX (ďalej len „predmet nájmu“).
Na základe zmluvy žalobca odovzdal zálohu v sume 580,- eur. Následne sa žalobca chcel nasťahovať
do predmetu nájmu, ale pri sťahovaní žalobca zistil, že elektrické kúrenie nie je funkčné. Pri obhliadke

priestoru bolo povedané, že elektrické kúrenie funkčné je, čím žalobcu žalovaný uviedol vedome do
omylu. Následne sa žalobca odmietol nasťahovať do bytu, kde nebolo funkčné elektrické kúrenie. O tejto
skutočnosti žalovaného informoval sms správami a formou správ v messengeri. Žalobca od žalovaného
žiadal vrátenie zálohy, ktorú zaplatil v hotovosti v sume 580,- eur k rukám žalovaného. Žalovaný na
tieto skutočnosti nereagoval, ani na telefonické, ani na textové upozornenia, ani nedošlo k náprave
a oprave elektrického kúrenia. Následne žalobca zaslal žalovanému odstúpenie od zmluvy o nájme
bytového priestoru dňa 23.11.2018, ktoré si žalovaný neprevzal v odbernej lehote. Zároveň žalobca

zaslal žalovanému predžalobnú výzvu dňa 18.12.2018, ktorú žalovaný opäť neprevzal v odbernej lehote.
S poukazom na § 299 ods. 2 Civilného sporového poriadku nejedná sa o spotrebiteľský spor, ale ide o
obchodno-právny vzťah medzi podnikateľmi, týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti.

3. Dňa 16.4.2019 bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor. Z uvedeného dôvodu
bol platobný rozkaz uznesením zo dňa 29.5.2019 zrušený.

4. V odpore žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu sa absolútne nezakladajú na pravde a sú nanajvýš
zavádzajúce, pričom žalobca doslova klame, keď uvádza, že pri obhliadke priestoru malo byť povedané,
že elektrické kúrenie je funkčné. Je to nezmysel, pretože v bytovej jednotke, ktorá je predmetom
nájmu ani nie je a nebolo elektrické kúrenie v zmysle nejakého výhrevného telesa na elektrinu,napr. infrapanelov alebo elektrických radiátorov, a podľa uzavretej nájomnej zmluvy ani nebola takáto
podmienka dohodnutá, o čom žalobca samozrejme veľmi dobre vedel. Žalobca bol oboznámený s tým,
že v bytovej jednotke je systém kúrenia prostredníctvom kachľového systému renomovanej rakúsko-

českej značky E.+N., ktorého súčasťou je zabudovaný výmenník s objemom 29,5 l a čerpadlo s vodou
ohrievanou krbom následne rozvedenou potrubím do radiátorov, čím je vytvorený ucelený systém
ústredného kúrenia. Pochopiteľne pri tomto systéme je primárnym zdrojom vykurovania tuhé palivo,
ktorým podľa technického popisu môže byť nielen drevo ale aj ekobrikety a uhoľné brikety. Táto
skutočnosť, o ktorej bol žalobca oboznámený je zrejmá už zo samotnej obhliadky, pri ktorej nie je možné

prehliadnuť kachle, ani radiátory a celý systém, t.z. takáto skutočnosť sa ani nedá zamlčať. Rovnako
nebol ani dôvod neuviesť žalobcovi túto skutočnosť, pretože žiadna osobitná požiadavka na vykurovanie
konkrétnymspôsobomvnájomnejzmluvedohodnutánebolaapredmetnájmujespôsobilýnadohodnutý
účel nájmu. Z obhliadky je tiež na prvý pohľad zrejmé, že v byte nie sú umiestnené žiadne infrapanely
alebo elektrické radiátory v blízkosti ktorých by v takom prípade museli byť umiestnené aj osobitné
špeciálne digitálne termostaty, čo nie sú. Tento spôsob vykurovania prostredníctvom moderných a

bezpečných kachľových systémov je v súčasnosti bežný, a v danom prípade aj vhodný, keďže jednotlivé
samostatné bytové jednotky vytvárajú celok domu vo vidieckom prostredí. Navyše sa v danom prípade
jedná o celkom nový vysoko kvalitný kachľový systém, ktorý bol v bytovej jednotke zhotovený cca 8-9
mesiacov pred uzavretím nájomnej zmluvy so žalobcom, bol v priebehu predchádzajúcej vykurovacej
sezóny užívaný, teda je plne funkčný. V súvislosti so spôsobom vykurovania a vedomosťou žalobcu

o tomto spôsobe vykurovania poukázal tiež na článok III. bod 3.3 nájomnej zmluvy , kde je uvedené,
zvýraznené a podčiarknuté, že v úhrade za plnenia poskytnuté spolu s užívaním predmetu nájmu nie sú
obsiahnuté plnenia ako voda, odpad ( žumpa a komunálny odpad), palivo na vykurovanie a elektrina.
Okrem už uvedeného, žalobcovi nič nebránilo v tom, aby mohol využívať elektrickú energiu v bytovej
jednotke aj na vykurovanie, pokiaľ mu existujúci spôsob vykurovania nevyhovoval, napr. tým, že by

zapojil do siete prenosné olejové alebo iné elektrické radiátory. Žalobca žalovaného ani nikdy v priebehu
nájmu v tomto zmysle neupozornil na nejakú závadu, ani ho písomne nevyzval na jej odstránenie ak
by nejaká vznikla, pričom v danom prípade sa ani nejednalo o závadu. Žalobca si nielenže predmet
nájmu podrobne pozrel a oboznámil sa s ním pri obhliadke, ale nájomnú zmluvu aj riadne podpísal
a predmet nájmu užíval približne 3 týždne, pričom nájom začal plynúť 1.11.2018, teda v období tzv.

vykurovacej sezóny, kedy by ani nebolo možné predmet nájmu užívať bez vykurovania ani jediný deň.
Žalobca ako nájomca uzavrel nájomnú zmluvu na dobu určitú až do 31.10.2019. Je pochopiteľné, že
dodržiavanie zmluvy hlavne čo sa týka jej základných dojednaní, teda doby nájmu a platenia nájmu
je dôležité pre obe zmluvné strany , t.j. aj pre prenajímateľa, ktorý má takto zabezpečený nájom na
konkrétne obdobie, v ktorom však po uzavretí zmluvy prichádza o potenciálnych záujemcov, pretože už

ďalej nemôže predmet nájmu prenajímať iným osobám, a nemôže predmet nájmu mať ani v ponuke.
Z tohto dôvodu je prenajímateľ chránený jednak nájomnou zmluvou ale aj právnymi predpismi, čo sa
týka doby nájmu a spôsobu ukončenia nájmu. V zmluve nie je dojednaná možnosť nájomcu odstúpiť od
zmluvy a neexistujú ani žiadne zákonné dôvody na odstúpenie, tak ako ich uvádza žalobca, pretože v
nájomnej zmluve nebola osobitne dojednaná požiadavka vykurovania prostredníctvom el. energie, teda

nemohlo dôjsť ani k nefunkčnosti el. vykurovania, keďže také v bytovej jednotke nie je. Účel nájmu bol
riadne zabezpečený, pričom bola zabezpečená jedna z foriem vykurovania. Z týchto dôvodov žalovaný
sporuje predmetné odstúpenie od zmluvy, tvrdenia žalobcu ako aj uplatnený nárok. Z týchto dôvodov
žalovaný považuje odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu za nedôvodné, ničím nepreukázané, a preto
v rozpore so zákonom. Žalovaný v tomto zmysle navrhuje, aby sa súd zaoberal ako prejudiciálnou

otázkou platnosti predmetného odstúpenia od zmluvy, ktoré považuje za neplatné, a to z dôvodu, že
bez zodpovedania tejto otázky nie je možné rozhodnúť o predmete sporu. Žalovaný aj napriek tomu,
že bol dohodnutý nájom na dobu určitú, a napriek tomu, že prišiel o ďalších záujemcov bol ochotný
vyjsť žalobcovi v ústrety tak, že by postupoval ako pri ukončení nájmu na dobu neurčitú, teda, že by bol
ochotný ukončiť nájom po uplynutí doby rovnajúcej sa výpovednej lehote, žalobca však už nereagoval

a nedošlo k dohode. Suma, ktorú žalobca svojím návrhom od žalovaného požaduje, žalobca v súlade
so zmluvnými dojednaniami žalovaného sám vopred uhradil, pričom sa jedná o nájomné za obdobie 2
mesiacov. Žalovaný však poukazuje na skutočnosť, že nájom bol dojednaný na dobu určitú, odstúpenie
od zmluvy je nedôvodné , teda nájom nebol riadne ukončený a žalobca tento nájom neuhrádza, čím
mu vznikol dlh na nájomnom, pričom zaplatenú zálohu je potrebné započítať na nájomné po dobu, po

ktorú žalobca predmet nájmu užíval a na dlžné nájomné za ďalšie obdobie pokračujúceho nájmu, ktoré
sumárne vysoko prevyšuje žalovanú sumu. Okrem uvedeného žalobca spôsobil žalovanému počas jeho
užívania predmetu nájmu na tomto predmete škodu, ktorú si bude žalovaný taktiež uplatňovať, a ktorú
nepochybne v konaní preukáže. Aj napriek neserióznemu postupu zo strany žalobcu, by bol žalovanýochotnýustúpiťodsvojichzákonnýchnárokovnadlžnénájomné,ďalšienájomnédozmluvnedohodnutej
doby ukončenia nájmu a náhrady škody, ktorá mu vznikla na predmete nájmu činnosťou žalobcu, avšak
ibazapredpokladu,žežalobcaustúpiodsvojichnedôvodnýchnárokovauhradíúčelnevynaloženétrovy

právneho zastúpenia. Navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu trovy konania.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu doručenom súdu dňa 9.7.2019 uviedol, že s informáciami o
možnostiach vykurovania v predmete nájmu uvedenými v odpore nesúhlasí. Do momentu prečítania
odporu nebol informovaný o tak podrobných informáciách, ktoré nikdy žalovaný neuviedol ani pri

osobnej obhliadke a ani v zmluve. Pri prehliadke predmetu nájmu žalovaný jasne potvrdil, že elektrické
vykurovanie je nainštalované v predmete nájmu a zároveň aj funkčné. O tom, že nefunguje sa
žalobca dozvedel až keď začal postupne upratovať predmet nájmu. Žalobca sa do predmetu nájmu
nikdy nenasťahoval. V odpore sa uvádza odkaz na článok III., bod 3.3 nájomnej zmluvy zo dňa
12.10.2018. V tomto článku nie je nikde uvedené, že v predmete nájmu je len ústredné kúrenie
ako uvádza žalovaný v odpore. Navyše v článku nájomnej zmluvy sú obsiahnuté možnosti plnenia:

voda, odpad (žumpa a komunálny odpad), palivo na vykurovanie a elektrina, t.j. nikde nie je v
nájomnej zmluve vylúčená možnosť elektrického vykurovania. V predmete nájmu bolo nainštalované
elektrické vykurovanie, problémom je, že pri obhliadke predmetu nájmu nedošlo k zapnutiu elektrického
vykurovania, nakoľko žalobcovi bolo povedané, že pre iné povinnosti nemá čas mu ukazovať zapnutie
elektrického vykurovania. Žalobkyňa je žena s dvomi deťmi, ktorá má logicky aj pracovné povinnosti a

nemá časovú možnosť a ani fyzickú možnosť nosiť palivo na vykurovanie do predmetu nájmu a ešte si
aj zakúriť. Žalovanému nevznikli žiadne náklady a ani viacnáklady, ktoré uvádza v odpore.

6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 2.9.2019 uviedol, že žalobca svoje tvrdenia žiadnym spôsobom
dôkazne nepodporil. Opätovne poukázal na článok III. bod 3.3 nájomnej zmluvy, kde je zvýraznené a

podčiarknuté, že v úhrade za plnenia poskytnuté spolu s užívaním predmetu nájmu nie sú obsiahnuté
plnenia, medzi ktorými je výslovne v zmluve uvedené aj palivo na vykurovanie, z čoho celkom
jednoznačne vyplýva, že v predmetnom byte je vykurovací systém tak ako ho už bližšie opísal v odpore
teda systém kúrenia cez krbový systém so zabudovaným výmenníkom s vodou ohrievanou krbom.
Keďže to vyplýva zo samotného textu nájomnej zmluvy je zrejmé, že o tom žalobca upovedomený bol.

V tomto zmysle naozaj vyznieva prinajmenšom zvláštne, keď žalobca vo svojom vyjadrení k odporu
uvádza, že v nájomnej zmluve nikde nie je vylúčená možnosť elektrického vykurovania, ktoré tvrdenie
nemá žiadnu argumentačnú hodnotu, pretože argumentačnú hodnotu by naopak mohlo mať iba vtedy
ak by výslovne v nájomnej zmluve bolo uvedené, že je vykurovanie zabezpečené prostredníctvom
elektrickej energie. Takéto ustanovenie však zmluva neobsahuje, t.z. že žiadna takáto požiadavka v

zmluvnom vzťahu prenajímateľa a nájomcu vymienená a dohodnutá nebola. Navyše tak ako už uviedol
v odpore nič nebránilo žalobcovi popri vykurovaní prostredníctvom krbového systému pokiaľ mu tento
systém nevyhovoval vykurovať aj napr. prostredníctvom olejových radiátorov, ktoré si mohol zapojiť do
existujúcej elektrickej siete. Už vôbec nepovažuje za relevantnú právnu argumentáciu akési tvrdenia
žalobcu o zdravom rozume a o tom, že nemá časovú možnosť ani fyzickú možnosť nosiť palivo na

vykurovanie do predmetu nájmu, pretože si jednak tak ako uvádzal vyššie žalobca mohol kúriť aj
prenosným olejovým radiátorom, ktorý si mohol zadovážiť alebo zapožičať a aj krbový systém, ktorý je v
predmete nájmu má už zabudovaný výmenník s vodou, ktorá je rozvedená do radiátorov, teda nejedná
sa iba o klasický krb, pričom pri takomto krbovom systéme je intenzita priloženia vykurovacieho paliva
minimálna s väčším časovým odstupom teda vykurovanie je bezproblémové. Z pohľadu žalovaného je

podstatné to, že žalobca absolútne žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že malo byť
dohodnuté a zabezpečené v predmete nájmu elektrické vykurovanie, a takáto požiadavka ani nevyplýva
zožiadnehoustanovenianájomnejzmluvy.Rovnakoanistavebnýzákonaniinýprávnypredpisneukladá
povinnosť vykurovať obytný priestor konkrétnym spôsobom vykurovania. V tomto zmysle žalobca
neuniesol dôkazné bremeno. Neexistenciu jedného spôsobu vykurovania pri existujúcom inom spôsobe

vykurovania rozhodne nie je možné považovať za vadu. Predmet prenájmu bol odovzdaný žalobcovi
ako nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a z nich: zmluvou o nájme bytového
priestoru zo dňa 12.10.2018, odstúpením od zmluvy o nájme bytového priestoru zo dňa 20.11.2018,

predžalobnou výzvou zo dňa 17.12.2018, doručenkami, čiastočným výpisom z LV č. XXX k.ú. K. a zistil
nasledovný skutkový stav veci.8. Dňa 12.10.2018 strany sporu uzavreli zmluvu o nájme bytového priestoru v zmysle § 663 a nasl.,
685 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca. Predmet nájmu bol
definovaný tak, že prenajímateľ je zapísaný na Katastrálnom úrade v K. vedenom Správou katastra

E. na LV č. XXX, evidovaným výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v kat. území K.,
okres E.. Predmet nájmu predstavuje obytná stavba nachádzajúca sa na pozemku zapísanom na LV
č. XXX a vedenom pod č. parcely XXX/X. Stavbu predstavuje trojizbový byt v prednej časti domu
so súp. č. XXX. Prenajímateľ prenechal nájomcovi do užívania predmet nájmu v obci K., miestna
časť K. č. XXX, postavený na parcele č. XXX/X vrátane príslušenstva. Predmetnom tejto zmluvy je

záväzok prenajímateľa prenechať nájomcovi premet nájmu do dočasného užívania vrátane záväzku
prenajímateľa poskytovať plnenia poskytované spolu s užívaním predmetu nájmu, ďalej záväzok
nájomcu zaplatiť za užívanie predmet nájmu dohodnuté nájomné, ako aj záväzok nájomcu zaplatiť za
poskytnuté plnenia spojené s užívaním predmetu nájmu dohodnutú cenu. Nájomca je fyzická osoba,
ktorá si prenajíma od prenajímateľa predmet nájmu podľa tejto zmluvy za účelom uspokojenia bytových
potrieb nájomcu. Účel a doba nájmu boli dohodnuté tak, že nájomca bude predmet nájmu užívať výlučne

na účely bývania. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, pričom začala plynúť dňa 1.11.2018
a končí 31.10.2019. Výška spôsobu platenia nájomného a plnení spojených s užívaním domu boli
dohodnuté tak, že zmluvné strany sa dohodli, že nájom za predmet nájmu bude nájomca uhrádzať v
pravidelných mesačných platbách vo výške 290,- eur. Pri podpísaní tejto zmluvy a pred odovzdaním
predmetu nájmu do užívania bol nájomca povinný uhradiť platbu vo výške 900,- eur, ktorá pokrýva nájom

zamesiacnovember2018290,-eur,poslednýmesiacnájmu290,-eur,zábezpekuprotizničeniu200eur.
Prenajímateľ je fyzická osoba a nie je platca DPH. V úhrade za plnenia poskytované spolu s užívaním
predmetu nájmu nie sú obsiahnuté tieto plnenia: voda, odpad (žumpa a komunálny odpad), palivo
na vykurovanie a elektrina. Práva a povinnosti zmluvných strán boli dohodnuté tak, že prenajímateľ
odovzdá nájomcovi predmet nájmu spolu s jeho príslušenstvom a zariadením v stave spôsobilom na

riadne užívanie. Nájomca sa zaviazal, že predmet nájmu vrátane jeho zariadenia bude riadne využívať
v zmysle poskytovania predmetu nájmu na účel vymedzený v zmluve. Nájomca berie na vedomie právo
prenajímateľa na odstúpenie od zmluvy v prípade, ak napriek jeho písomnému upozorneniu predmet
nájmu užívať, resp. trpieť jeho užívanie takým spôsobom, ktorým prenajímateľovi vzniká škoda, alebo
mu hrozí značná škoda (§679 ods. 3 prvá veta OZ).

9. Skončenie nájomného vzťahu bolo dohodnuté tak, že nájom sa môže skončiť z nižšie uvedených
dôvodov: uplynutím dohodnutej doby nájmu, písomnou dohodou zmluvných strán. Prenajímateľ je
oprávnený odstúpiť od zmluvy iba v prípade, že nájomca v stanovenej výške a lehote splatnosti neplatí
dohodnuté nájomné (v tomto prípade energie), alebo porušuje podmienky zmluvy. Prenajímateľ je

oprávnený odstúpiť od zmluvy aj v prípade, že dôjde k predaju nehnuteľnosti. V tomto prípade dá
prenajímateľ nájomcovi túto skutočnosť na vedomie a to najmenej dva mesiace vopred. V záverečných
ustanoveniach je uvedené, že táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť na celom jej obsahu dňom
podpisu obidvoma zmluvnými stranami. Akékoľvek zmeny alebo doplnky k tejto zmluve možno vykonať
dodatkami k zmluve len so súhlasom oboch zmluvných strán v písomnej podobe. Práva a povinnosti

oboch zmluvných strán touto zmluvou výslovne neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka. Zmluvné strany prehlásili, že si zmluvu prečítali, súhlasia s jej textom. Zároveň
prehlásili, že táto zmluva je prejavom ich právnej a slobodnej vôle, nebola uzatvorená v tiesni, ani za
nápadne nevýhodných podmienok, na dôkaz toho pripájajú svoj vlastnoručný podpis.

10. Na nájomnej zmluve je pod podpismi strán sporu prenajímateľa a nájomcu uvedené, že 12.10.2018
som od p. A. prevzala zálohu v sume 580,- eur, podpis prenajímateľa.

11. Žalobca v odstúpení od zmluvy o nájme bytového priestoru zo dňa 20.11.2018 adresovanom
žalovanému uviedol, že dňa 12.10.2018 došlo medzi žalovaným a žalobcom k uzavretiu zmluvy o nájme

bytového priestoru, nakoľko prenajímateľ zamlčal informáciu o probléme s elektrickým vykurovaním
predmetu nájmu zmluvy v zmysle § 679 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych
predpisov si dovoľuje odstúpiť od zmluvy uzavretej dňa 12.10.2018. Na základe hore uvedeného žiada
o vrátenie zálohy sumy 580,- eur, ktorú odovzdal dňa 12.10.2018 pri podpise zmluvy. Prosí o vrátenie
zálohy do troch dní od prevzatia tejto písomnosti. Zároveň chce vrátiť kľúče od predmetu nájmu zmluvy

pri osobnom stretnutí.

12. Podľa § 151 Civilného sporového poriadku
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

13. Podľa § 185 Civilného sporového poriadku
(1) Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
(2) Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto
registrealebozoznamynasvedčujú,žeskutkovétvrdeniastránsúvrozporesoskutočnosťou;inédôkazy
bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či
navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

14. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória
procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť

skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať
(§ 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť
strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zásadne na stranách sporu
leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať

zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú i toho
účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenia vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon
určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom

zmysle,žesúdhonepovažujezapravdivé,aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,
ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

15. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým
splniť svoju povinnosť tvrdenia, predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočnosti stranou tzv.

bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak
strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom
spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie
bremena tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla
inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnúť

podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia, o tejto skutočnosti bude mať pre stranu
väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné
skutočnosti, potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej
normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma určuje zásadne jednak rozsah dôkazného
bremena, teda okruh skutočnosti, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané a jednak nositeľa

dôkazného bremena.

16. Konanie o nároku žalobcu vyplývajúce z uzavretej nájomnej zmluvy je konaním sporovým, v ktorom
platí prejednacia zásada. So zreteľom na kontradiktórnosť tohto konania, možnosť súdu vykonať aj iné
dôkazy ako navrhujú strany (§ 185 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku) má jednoznačne reštriktívne

limity,tátomožnosťpredstavujevýnimkuvprípadevykonaniadôkazu,ktorývyplývazverejnýchregistrov
a zoznamov, a to len v prípade, ak nasvedčujú tomu, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou. Súd prejednal vec a rozhodol po vykonaní pojednávania, na ktorom vykonal dokazovanie
navrhnuté stranami sporu, pričom strany sporu nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

17. Žalobca okrem predložených listín, iné návrhy na vykonanie dôkazov neuviedol. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno v zmysle zákonnej koncentrácie konania
upravenej v ust. § 154 Civilného sporového poriadku uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa dokazovanie končí. Preto bolo súdom dokazovanie vyhlásené za skončené.

18. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.19. Podľa § 664 Občianskeho zákonníka prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v
stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a
v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

20. Podľa § 665 Občianskeho zákonníka
(1) Nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane
povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či
nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

(2) Nájomca je povinný vec užívať iba v prípade, že sa tak dohodlo alebo že neužívaním by sa vec
znehodnotila viac než jej užívaním.

21. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

22. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

23. Podľa § 677 Občianskeho zákonníka

(1) Zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s
nájomcom, iba výpoveďou.
(2) Ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností
v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.

24. Podľa § 678 Občianskeho zákonníka ustanovenia o výpovednej dobe, vyprataní a odovzdaní platia
iba vtedy, ak zmluva alebo osobitné predpisy neustanovujú inak.

25. Podľa § 679 Občianskeho zákonníka
(1) Nájomca je oprávnený odstúpiť od zmluvy kedykoľvek, ak bola prenajatá vec odovzdaná v stave

nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie alebo ak sa stane neskôr - bez toho, aby
nájomca porušil svoju povinnosť - nespôsobilou na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, ak sa stane
neupotrebiteľnou alebo ak sa mu odníme taká časť veci, že by sa tým zmaril účel zmluvy.
(2) Ak sú miestnosti, ktoré boli prenajaté na obývanie alebo na to, aby sa v nich zdržiavali ľudia, zdraviu
závadné, má nájomca toto právo aj vtedy, ak o tom vedel pri uzavretí zmluvy. Práva odstúpiť od zmluvy

sa nemožno vopred vzdať.

26. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

27. Podľa § 687 ods. 1 Občianskeho zákonníka prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v stave
spôsobilomnariadneužívanieazabezpečiťnájomcoviplnýanerušenývýkonprávspojenýchsužívaním

bytu.

28. Podľa § 710 Občianskeho zákonníka
(1) Nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou
výpoveďou.

(2) Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676
ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
(3) Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná
lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola
nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na

doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

29. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že strany sporu uzavreli dňa 12.10.2018 nájomnú
zmluvu, predmetom ktorej bol nájom bytu dohodnutý na dobu určitú od 01.11.2018 do 31.10.2019.30. Ďalej nebolo spornou skutočnosťou, že žalobca zaslal žalovanému odstúpenie od zmluvy o nájme
bytového priestoru zo dňa 20.11.2018, ktoré si žalovaný neprevzal v odbernej lehote.

31. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 580 eur s príslušenstvom titulom vrátenia
zálohy odovzdanej žalovanému pri podpise zmluvy dňa 12.10.2018.

32.Nebolaanispornouskutočnosť,žežalobcapripodpisezmluvydňa12.10.2018odovzdalžalovanému

zálohu vo výške 580 eur, čo je zrejmé z dopísaného textu na zmluve pod podpismi účastníkov zmluvy
a potvrdenia podpisom žalovaného o prevzatí zálohy 580 eur.

33. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či žalobca platne odstúpil od zmluvy.

34. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka

(1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté.
(2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté inak.

35. Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 20.11.2018 vyplýva, že žalobca odstúpil od zmluvy podľa ust. § 679
ods. 1 Občianskeho zákonníka, z dôvodu problémov s elektrickým vykurovaním.

36. V žalobe žalobca tvrdil, že elektrické kúrenie nie je v byte funkčné.

37. Nájomca môže od nájomnej zmluvy odstúpiť, ak by mu zákon dával takúto možnosť, alebo ak by
bola takáto možnosť dohodnutá v zmluve.

38. Žalobca neopiera dôvod odstúpenia od zmluvy z nájomnej zmluvy, ani súd nezistil, aby žalobca mal
dôvod na odstúpenie z nájomnej zmluvy na základe tejto zmluvy. Inač povedané, aby si strany sporu v

nájomnej zmluve dohodli osobitný dôvod nájomcu na odstúpenie od zmluvy, iný ako uvedený v zákone.

39. Vzhľadom k tomu, že žalobca odstúpil od nájomnej zmluvy z dôvodu nefunkčnosti elektrického
kúrenia, dôvod na odstúpenie by mal v zmysle ust. § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka iba ak by
bola prenajatá vec odovzdaná v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie alebo ak

sa stane neskôr - bez toho, aby nájomca porušil svoju povinnosť - nespôsobilou na dohodnuté alebo
obvyklé užívanie.

40. Byt bol odovzdaný v stave spôsobilom na obvyklé užívanie, pretože žalovaný tvrdil a tieto jeho
skutkové tvrdenia žalobca nepoprel, preto ich súd považoval v zmysle ust. § 151 ods. 1 Civilného

sporovéhoporiadkuzanesporné,ževbytejefunkčnýkachľovýsystém,ktoréhosúčasťoujezabudovaný
výmenník a čerpadlo s vodou ohrievanou krbom následne rozvedenou potrubím do radiátorov, čím je
vytvorený systém ústredného kúrenia.

41. Zostala už iba možnosť odstúpenia od nájomnej zmluvy z dôvodu, že prenajatá vec nebola

odovzdaná v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie.

42. Žalobca v žalobe tvrdil to, že elektrické kúrenie nie je funkčné, pri obhliadke priestoru bolo povedané,
že elektrické kúrenie funkčné je. Ani z tohto tvrdenia žalobcu v žalobe nevyplýva, aby medzi účastníkmi
nájomnej zmluvy bolo dohodnuté iba elektrické vykurovanie, teda aby žalobca výslovne sa dohodol so

žalovaným na tomto spôsobe vykurovania. Žalobca podpísal nájomnú zmluvu, pričom ani z nájomnej
zmluvy nevyplýva skutočnosť, aby medzi účastníkmi nájomnej zmluvy bolo dohodnuté elektrické
vykurovanie. Žalobca nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie skutočnosti, že medzi účastníkmi zmluvy
bolo dohodnuté elektrické vykurovanie. Pokiaľ žalovaný túto skutočnosť poprel, bolo povinnosťou
žalobcu túto skutočnosť preukázať. Žalobca nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie tejto skutočnosti,

napr. výsluch strán sporu.

43. Ďalej je potrebné uviesť, že žalobca ani neuviedol a nevysvetlil o aké elektrické vykurovanie sa malo
jednať.44. Z dôvodu, že nebolo preukázané, aby medzi stranami sporu a účastníkmi nájomnej zmluvy bol
dohodnutý výlučne spôsob elektrického vykurovania v predmete nájmu, túto skutočnosť žalobca ani

len netvrdil, a ani nepreukázal žiadnymi dôkazmi, súd musel žalobu žalobcu zamietnuť, pretože
nebol preukázaný dôvod na to, aby výpoveď žalobcu z nájomnej zmluvy mohla byť platná v zmysle
Občianskeho zákonníka.

45. Z uvedeného dôvodu nemohol súd žalobe žalobcu vyhovieť a zaviazať žalovaného na vrátenie sumy

580 eur, pretože žalovaný ju prevzal ako prenajímateľ titulom zálohy, ktorá mala byť zaplatená vo výške
900 eur, a mala pokrývať nájom za mesiac november 2018 290 eur, posledný mesiac nájmu 290 eur,
zábezpeku proti zničeniu 200 eur. Keďže podľa názoru súdu odstúpenie od zmluvy je neplatné, žalovaný
v odpore tvrdil, že žalobca neuhrádza nájomné a že žalovaná suma je nájomným za obdobie dvoch
mesiacov, nie je dôvod na vrátenie žalovanej sumy.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanému
ako úspešnej strane priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.

47. O výške trov konania bude v súlade s ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.