Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. október 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319200426
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8319200426.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkyňa: L. A., J.. XX.XX.XXXX, Y. K.
H. V. X, právne zastúpený: JUDr. Július Buček, advokát so sídlom Štefánikova 18, 066 01 Humenné,
proti žalovaná: H. S., J.. XX.XX.XXXX, Y. K. K. XXX, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Vidovenec,
advokát so sídlom Námestie osloboditeľov 1, Michalovce, o zaplatenie 580,- eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 07.11.2019, č. k. 9C/4/2019-60, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Priznáva žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„Žalobu zamieta.

Žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi.“

2. Vec právne posúdil podľa ust. § 663, § 664, § 665, § 671 ods. 1, § 676 ods. 1, § 677, § 678, § 679, §
685 ods. 1, § 687 ods. 1, § 710 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

3. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 01.02.2019 domáhala zaplatenia 580 eur s príslušenstvom. Žalobu
odôvodnila tým, že so žalovanou uzavreli dňa 12.10.2018 zmluvu o nájme bytového priestoru.
Predmetom nájmu bola obytná stavba nachádzajúca sa na pozemku, vedenom pod č. parcely XXX/X,

predstavujúca 3-izbový byt v prednej časti domu so súp. č. XXX (ďalej len „predmet nájmu“ alebo „byt“).
Na základe zmluvy žalobkyňa odovzdala žalovanej zálohu v sume 580 eur. Žalobkyňa tvrdila, že pri
sťahovaní do predmetu nájmu zistila, že elektrické kúrenie nie je funkčné, pričom pri obhliadke predmetu
nájmu žalovanou mala byť ubezpečená, že elektrické kúrenie v byte je funkčné, čím žalovaná uviedla
žalobkyňu do omylu. Žalobkyňa preto žiadala žalovanú o vrátenie zálohy 580 eur, ktorú zaplatila. Keďže
žalovaná na upozornenia žalobkyne nereagovala, žalobkyňa zaslala žalovanej písomné odstúpenie
od zmluvy o nájme bytového priestoru dňa 23.11.2018, ktoré si žalovaná neprevzala v odbernej

lehote. Žalobkyňa zároveň zaslala žalovanej aj predžalobnú výzvu dňa 18.12.2018, ktorú žalovaná opäť
neprevzala. Dňa 16.04.2019 bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná podala odpor, v ktorom
uviedla, že v predmete nájmu nikdy elektrické kúrenie nebolo, o čom žalobkyňa vedela a podľa uzavretej
nájomnej zmluvy ani nebola takáto podmienka dohodnutá. Žalobkyňa bola oboznámená s tým, že v byteje systém kúrenia prostredníctvom kachľového systému, ktorého súčasťou je zabudovaný výmenník a
čerpadlo s vodou ohrievanou krbom, následne rozvedenou potrubím do radiátorov, čím je vytvorený
ucelený systém ústredného kúrenia. Zdrojom vykurovania je tuhé palivo (drevo, ekobrikety, uhoľné

brikety). Táto skutočnosť, o ktorej bola žalobkyňa oboznámená, je zrejmá už zo samotnej obhliadky.
Žiadna osobitná požiadavka na vykurovanie konkrétnym spôsobom v nájomnej zmluve dohodnutá
nebola a predmet nájmu je spôsobilý na dohodnutý účel nájmu. Žalobkyni naviac nič nebránilo, aby
mohla využívať elektrickú energiu v predmete nájmu aj na vykurovanie zapojením do siete. V zmluve
nie je dojednaná možnosť nájomcu odstúpiť od zmluvy a neexistujú ani žiadne zákonné dôvody na

odstúpenie od zmluvy. Účel nájmu bol riadne zabezpečený jednou z foriem vykurovania. Žalovaná
bola ochotná ukončiť nájom po uplynutí doby rovnajúcej sa výpovednej lehote, žalobkyňa však už
nereagovala, nedošlo k dohode a nájom nebol riadne ukončený. Žalobkyňa nájomné neuhrádzala, čím
jej vznikol dlh na nájomnom, a preto zaplatená záloha predstavuje zaplatené nájomné za dva mesiace.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu dňa 12.10.2018 uzavreli nájomnú

zmluvu, predmetom ktorej bol nájom bytu dohodnutý na dobu určitú od 01.11.2018 do 31.10.2019. Pri
podpise zmluvy dňa 12.10.2018 odovzdala žalobkyňa žalovanej zálohu vo výške 580 eur. Žalobkyňa
listom zo dňa 20.11.2018 odstúpila od zmluvy podľa ust. § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu
problémov s elektrickým vykurovaním. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa odstúpila od nájomnej zmluvy
z dôvodu nefunkčnosti elektrického kúrenia, dôvod na odstúpenie by mala v zmysle ust. § 679 ods. 1

Občianskeho zákonníka iba, ak by bola prenajatá vec odovzdaná v stave nespôsobilom na dohodnuté
alebo obvyklé užívanie, alebo ak sa tak stane neskôr bez toho, aby nájomca porušil svoju povinnosť
nespôsobilou na dohodnuté alebo obvyklé užívanie. V konaní bolo preukázané, že v byte je zabudovaný
funkčný kachľový systém, ktorého súčasťou je výmenník a čerpadlo s vodou ohrievanou krbom následne
rozvedenoupotrubímdoradiátorov,čímjevytvorenýsystémústrednéhokúrenia.Pretožalobkynizostala

už iba možnosť odstúpenia od nájomnej zmluvy z dôvodu, že prenajatá vec nebola odovzdaná v stave
spôsobilom na dohodnuté užívanie. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že elektrické kúrenie nie je funkčné
a že pri obhliadke bytu jej bolo žalovanou oznámené, že elektrické kúrenie funkčné je. Tieto tvrdenia
žalobkyne sa v konaní nepreukázali. Žalobkyňa uzatvorila so žalovanou nájomnú zmluvu, pričom ani
z nájomnej zmluvy nevyplýva skutočnosť, aby medzi účastníkmi nájomnej zmluvy bolo dohodnuté

elektrické vykurovanie. Žalobkyňa v konaní nenavrhla žiaden dôkaz na preukázanie skutočnosti, že
medzi účastníkmi zmluvy bolo dohodnuté elektrické vykurovanie. Pokiaľ žalovaná túto skutočnosť
poprela, bolo povinnosťou žalobkyne túto skutočnosť preukázať. Žalobkyňa nenavrhla žiaden dôkaz na
preukázanie tejto skutočnosti. Z dôvodu, že nebolo preukázané, aby medzi stranami sporu a účastníkmi
nájomnej zmluvy bol dohodnutý výlučne spôsob elektrického vykurovania v predmete nájmu a túto

skutočnosť žalobkyňa ani netvrdila a ani nepreukázala žiadnymi dôkazmi, súd nepovažoval za platné
odstúpenie od zmluvy. Keďže v konaní nebol preukázaný dôvod, aby odstúpenie od zmluvy žalobkyňou
bolo platné, žaloba o zaplatenie 580 eur s príslušenstvom je nedôvodná. Žalovaná žalovanú sumu
prevzalaakoprenajímateľtitulomzálohyamalapokrývaťnájomnézamesiacnovember2018(290eur)a
zaposlednýmesiacnájmu(290eur).Keďžeodstúpenieodzmluvyjeneplatné,žalobkyninevznikolnárok

na vrátenie zálohy - sumy 580 eur, ktorú žalobkyňa odovzdala žalovanej pri podpise nájomnej zmluvy
dňa 12.10.2018. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
žalovanej ako úspešnej strane priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa namietajúc, že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd žalobu
zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala dôvod odstúpenia od zmluvy o nájme bytového priestoru
zo dňa 12.10.2018. S týmto názorom odvolateľka nesúhlasí; súd sa mal zaoberať otázkou platnosti

uzatvorenej zmluvy, lebo zmluva o nájme bytu uzatvorená medzi stranami sporu nespĺňa základné
zákonné náležitosti. Predmet nájmu nie je v zmluve dostatočne označený, tiež ani rozsah jeho užívania a
rovnako neobsahuje ani opis príslušenstva a opis stavu bytu. Z uvedených dôvodov považuje predmetnú
zmluvu o nájme bytového priestoru za neplatnú. Strany z neplatného právneho vzťahu sú si povinné
vrátiť všetko, čo počas jeho trvania získali. V danom prípade neplatnosť nájomnej zmluvy zakladá

na strane žalobkyne nárok na vrátenie preddavku vo výške 580 eur, lebo žalovaná má nárok len
na nájomné za obdobie, počas ktorého žalobkyňa byt skutočne užívala. Žalobkyňa sa do predmetu
nájmu nenasťahovala, a preto pokiaľ by konajúci súd dospel k záveru, že nájomná zmluva je platná,
treba skúmať otázku platnosti odstúpenia od tejto zmluvy. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy, ideo jednostranný úkon, pri ktorom sa žiadne osobitné náležitosti nevyžadujú a na inštitút odstúpenia
by sa mali aplikovať len všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Ďalej uviedla, že prípadné
uvedenie dôvodov odstúpenia od zmluvy nie je podmienkou platnosti odstúpenia, a ak v ňom dôvody

uvedené nie sú, neznamená to, že odstupujúca zmluvná strana je nimi viazaná. Neexistencia dôvodov
odstúpenia deklarovaných v odstúpení spravidla nemusí vylučovať platnosť odstúpenia z iných skutočne
existujúcich dôvodov. Konajúci súd sa mal preto zaoberať aj existenciou iných dôvodov na odstúpenie,
pretožekachľovápec,ktorámalazabezpečovaťústrednékúreniebytu,nebolaúplnefunkčná.Pripokuse
o jej použitie začala dymiť, preto žalobkyňa bola nútená vymaľovať predmet nájmu. Túto skutočnosť sa

žalobkyňa snažila žalovanej oznámiť, ale žalovaná s ňou odmietla komunikovať. Navrhla, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobkyne vyjadrila a uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami
žalobkyne, trvá na svojich vyjadreniach, ktoré prezentovala už v konaní pred súdom prvej inštancie.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanej náhradu trov

odvolacieho konania.

7. Žalobkyňa vo svojej replike zopakovala svoje tvrdenia uvedené v odvolaní a navrhla, aby odvolací
súd odvolaniu vyhovel, rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalovaná vo svojej duplike uviedla, že súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhla, aby
odvolací súd rozsudok potvrdil a priznal jej trovy odvolacieho konania.
K.
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

10. Odvolací súd vo vzťahu k odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie uvádza, že sa v celom rozsahu
stotožňujeapoukazujenasprávnerozhodnutiesúduprvejinštancievnapadnutomrozsahu,ajčosatýka
ichprávnejkvalifikácie.Pretospoukazomnaust.§387ods.2CSP,keďžesavcelomrozsahustotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia a nižšie uvedeným len zdôrazňuje správnosť napadnutého rozhodnutia.

11. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v

zákone.

12. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu
a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva

neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

13. Podľa § 677 Občianskeho zákonníka,
(1) Zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s
nájomcom, iba výpoveďou.

(2) Ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností
v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.

14. Podľa § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je oprávnený odstúpiť od zmluvy kedykoľvek,
ak bola prenajatá vec odovzdaná v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie alebo ak

sa stane neskôr - bez toho, aby nájomca porušil svoju povinnosť - nespôsobilou na dohodnuté alebo
obvyklé užívanie, ak sa stane neupotrebiteľnou alebo ak sa mu odníme taká časť veci, že by sa tým
zmaril účel zmluvy.15. Žalobkyňa sa v predmetnom konaní domáha vrátenia zaplatenej zálohy - sumy 580 eur s prísl.
titulom odstúpenia od zmluvy o nájme bytu. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že
žalovaná ako vlastník obytného domu nachádzajúceho sa na pozemku, zapísanom na LV č. XXX, k. ú.

K., vedenom pod číslom parcely XXX/X, predstavujúceho X-izbový byt v prednej časti domu so súp. č.
XXX(ďalejlen„predmetnájmu“alebo„byt“)uzavrelasožalobkyňoudňa12.10.2018nájomnúzmluvuna
dobu určitú od 01. 11. 2018 do 31. 10. 2019. Žalobkyňa listom zo dňa 20. 11. 2018 odstúpila od nájomnej
zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 12.10.2018. V liste uviedla, že dôvodom odstúpenia od
zmluvyjezamlčanieinformácieoproblémeselektrickýmvykurovanímpredmetunájmu.Zároveňvyzvala

žalovanú, aby jej vrátila zálohu 580 eur, ktorú jej odovzdala dňa 12.10.2018 pri podpise zmluvy (č.l. 9)

16. Ako vyplýva zo spisu, list žalobkyne adresovaný žalovanej zo dňa 20.11.2018, obsahom ktorého bolo
odstúpenie od nájomnej zmluvy nebol doručený žalovanej pred podaním žaloby na súde. Preto žalovaná
prvýkrát reagovala na právny úkon žalobkyne, odstúpenie od zmluvy zo dňa 20.11.2018, až v odpore
podanom proti platobnému rozkazu. V odpore okrem iného žalovaná uviedla, že žalobkyňa predmet

nájmu užívala tri týždne a že v bytovom dome, ktorý je predmetom nájmu, nie je, a ani nikdy nebolo
výhrevné teleso na elektrinu. Podľa uzatvorenej nájomnej zmluvy medzi stranami sporu ani podmienka
elektrického kúrenia dohodnutá nebola. Žalobkyňa bola oboznámená s tým, že v bytovom dome je
spôsob kúrenia zabezpečený prostredníctvom kachľového systému, ktorého súčasťou je zabudovaný
výmenník a čerpadlo s vodou ohrievanou krbom, následne rozvedenou potrubím do radiátorov. V byte

nie sú umiestnené žiadne infrapanely alebo elektrické radiátory, pričom existujúci spôsob vykurovania
prostredníctvom kachľového systému je v súčasnosti bežný a v predmetnej bytovej jednotke aj vhodný.
Navyše v danom prípade sa jedná o nový vysoko kvalitný kachľový systém, ktorý bol v bytovej jednotke
zhotovený cca 8-9 mesiacov pred uzatvorením nájomnej zmluvy a už v predchádzajúcej vykurovacej
sezóne bol užívaný a plne funkčný. Z týchto dôvodov žalovaná rozporovala právny úkon žalobkyne -

odstúpenie od zmluvy, ktorý považuje za neplatný.

17. Odvolací súd nespochybňuje právo žalobkyne odstúpiť od zmluvy, avšak tento úkon je možný, ak
je to v zákone určené alebo účastníkmi dohodnuté. Zrušenie uzavretej zmluvy možno okrem prípadu
dohody dosiahnuť len vo výnimočných prípadoch. Jednostranným právnym úkonom možno odstúpiť od

zmluvy za podmienok uvedených v § 48, § 49 a § 497 Občianskeho zákonníka.

18. V prejednávanej veci odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uzatvára, že žalobkyňa
nepreukázala, aby pri uzatváraní zmluvy o nájme bytového priestoru bol dohodnutý spôsob elektrického
vykurovania v byte. Žalobkyni sa teda v konaní nepodarilo uniesť dôkazné bremeno spočívajúce

v jej tvrdení; žalobkyňa vo svojom návrhu iba tvrdila, že elektrické kúrenie nie je funkčné, pričom
vôbec nenamietala, žeby jej prenajatá vec bola odovzdaná v stave nespôsobilom na dohodnuté
alebo obvyklé užívanie. Až v priebehu konania žalobkyňa začala tvrdiť, že prenajatá vec jej bola
odovzdaná v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie. Vychádzajúc z obsahu zmluvy
o nájme, v zmluve nie je uvedené, že vykurovanie je zabezpečené prostredníctvom elektrickej

energie. V tejto súvislosti žalobkyňa v konaní nenavrhla vykonať žiaden dôkaz preukazujúci skutočnosť,
že pri uzatváraní nájomnej zmluvy medzi stranami sporu bol dohodnutý výlučne elektrický spôsob
vykurovania v byte. V zmluve nie je dohodnutá možnosť žalobkyne odstúpiť od zmluvy a neexistujú ani
žiadne zákonné dôvody na odstúpenie od zmluvy tak, ako ich uvádza žalobkyňa. V nájomnej zmluve
nebola osobitne dojednaná požiadavka vykurovania prostredníctvom elektrickej energie, teda nemohlo

dôjsť ani k nefunkčnosti elektrického vykurovania, keďže v byte elektrické vykurovanie neexistuje.
V konaní bolo naopak preukázané, že byt bol žalobkyni odovzdaný v stave spôsobilom na obvyklé
užívanie, pretože žalovaná v konaní tvrdila a tieto jej skutkové tvrdenia žalobkyňa nijako nepoprela,
že v byte existoval funkčný spôsob vykurovania, t. j. funkčný kachľový systém, ktorého súčasťou
je zabudovaný výmenník a čerpadlo s vodou ohrievanou krbom a následne rozvedenou potrubím

do radiátorov. Z nájomnej zmluvy nevyplýva, žeby medzi stranami sporu bolo výhradne dohodnuté
elektrické vykurovanie bytu (takéto ustanovenie zmluva o nájme neobsahuje), a preto žiadna takáto
požiadavka v zmluvnom vzťahu vymienená, ani dohodnutá nebola. Naviac nič nebránilo žalobkyni,
ak jej systém vykurovania prostredníctvom krbového systému nevyhovoval, aby si zabezpečovala
vykurovanie v byte napr. prenosným olejovým radiátorom, ktorý si mohla zadovážiť alebo zapožičať.

Keďže systém vykurovania bol v byte zabezpečený, nemôže žalobkyňa namietať, že jej prenajatá
vec bola odovzdaná v stave nespôsobilom na dohodnuté užívanie. Z dôvodu, že žalobkyňa v konaní
nepreukázala,abymedzistranamisporuboldohodnutývýlučneelektrickýspôsobvykurovaniapredmetu
nájmu a takáto požiadavka ani nevyplýva zo žiadneho ustanovenie nájomnej zmluvy, v tomto smerežalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Tiež žalobkyňa nijako nepreukázala, aby predmet nájmu jej bol
odovzdanývstavenespôsobilomnadohodnutéaleboobvykléužívanie.Odvolacísúdsapretostotožňuje
s názorom súdu prvej inštancie, ktorý nevzhliadol dôvod na odstúpenie od nájomnej zmluvy podľa § 679

ods. 1 Občianskeho zákonníka a tým považoval odstúpenie od zmluvy za neplatný právny úkon.

19. Základným predpokladom možnosti odstúpenia od zmluvy je skutočnosť, že zmluva, od ktorej
účastník zmluvy odstúpil, je platná. Žalobkyňa v odvolaní namieta neplatnosť zmluvy o nájme bytu
z dôvodu, že táto nespĺňa základné zákonné náležitosti, nakoľko predmet nájmu nie je dostatočne

označený, ani ako rozsah jeho užívania a rovnako neobsahuje ani opis príslušenstva a opis stavu bytu. Z
uvedených dôvodov odvolateľka považuje predmetnú zmluvu o nájme bytového priestoru za neplatnú.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že s týmto názorom nesúhlasí, nakoľko v zmluve je predmet
nájmu a rozsah užívania bytu dostatočne označený. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od
01. 11. 2018 do 31. 10. 2019 s tým, že nájomca bude predmet nájmu užívať výlučne na účely bývania.
Predmet nájmu predstavoval X-izbový byt v prednej časti domu so súp. č. XXX nachádzajúcom sa na

pozemku zapísanom na LV č. XXX a vedenom pod číslom parcely XXX/X, k. ú. K., S.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o dostatočné označenie predmetu nájmu a k chýbajúcemu opisu
príslušenstva predmetu nájmu a opisu jeho stavu je potrebné dodať, že z ust. § 686 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že ide o možnosť uvedenia týchto náležitosti v nájomnej zmluve, nie o povinnosť,

keďže zákon uvádza túto vetu slovným spojením „mala by“. Nájomnú zmluvu uzavretú medzi stranami
sporu dňa 12.10.2018 preto nemožno považovať za neplatnú pre chýbajúce označenie príslušenstva
predmetu nájmu a opisu jeho stavu.

21. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným adresným právnym úkonom účastníka zmluvy, ktorým

prejavuje vôľu zrušiť zmluvu. V záujme právnej istoty Občiansky zákonník vychádza zo zásady, že
uzavretézmluvysúplatnéapreúčastníkovzáväzkovéhovzťahuzáväzné(pactasundservanda).Okrem
prípadov zákonom stanovených, možno od zmluvy odstúpiť vtedy, ak to bolo subjektmi dohodnuté, či už
pri uzavretí zmluvy alebo dodatočne. V prejednávanom prípade, ani jeden z týchto dôvodov preukázaný
nebol, a preto správne uzavrel súd prvej inštancie, že zo strany žalobkyne ide o neplatné odstúpenie

od zmluvy.

22. Z vyššie uvedených dôvodov správne postupoval súd prvej inštancie, ak žalobkyni nepriznal ňou
uplatnený nárok v tomto konaní. Žalobkyni nevzniklo právo na odstúpenie od zmluvy, a preto na jej
právny úkon - odstúpenie od zmluvy je potrebné podľa § 39 OZ vzhliadnuť ako na právny úkon neplatný

pre rozpor so zákonom.

23. Odvolací súd zároveň uvádza, že žalobkyňa mohla využiť možnosť vypovedania nájomnej zmluvy v
3-mesačnejlehote(§677ods.2Občianskehozákonníka).Akovyplývaajzvyjadreniažalovanej,tátoako
prenajímateľka takúto možnosť žalobkyni ako nájomkyni ponúkla, ale táto na jej ponuku nereagovala.

Preto za stavu, že nájomný vzťah medzi stranami sporu nebol ukončený ani dohodou strán sporu, ani
výpoveďou a žalobkyňa nepreukázala platné odstúpenie od zmluvy, žalobkyňa nemá nárok na vrátenie
zálohy 580 eur, ktorú pri uzatváraní nájomnej zmluvy žalovanej zaplatila.

24. Keďže správnemu výroku o zamietnutí žaloby zodpovedá aj správny výrok o trovách konania,

odvolacísúdnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypodľaust.§387ods.1a2CSPpotvrdilprihliadajúc
aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v
opravnomprostriedku,aleibanatie,ktorémajúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(Ústavný
súd SR II. ÚS 78/05).

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396
ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola v odvolacom
konaní úspešná, preto jej súd priznal vo vzťahu k žalobkyni plnú náhradu trov odvolacieho konania.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov

3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).