Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. máj 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/210/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618200608
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2618200608.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v spore žalobcu: C. G., nar. XX.X.XXXX, bytom P.
XXXX/XX, D., proti žalovanej: K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, D., zastúpená AK: EMPIRI
s.r.o., advokátska kancelária, Bárdošova 2/A, Bratislava, IČO: 36 864 331, o zaplatenie sumy 12.600
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 9C/8/2018-88 zo
dňa 20. marca 2019, v spojení s opravným uznesením č. k. 9C/8/2018-106 zo dňa 30. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením sa
p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu k
náhrade trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozsudok súd po právnej stránke zdôvodnil apl. § 451 ods. 1, 2, § 456 veta prvá, § 517 ods.
1, 2, Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), vecne tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného
skutkového stavu veci vyvodil ten právny záver, že žaloba nebola podaná nedôvodne, no žalobca

neuniesol dôkazné bremeno v otázke podstatnej pre rozhodnutie o jeho nároku. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - domu
a pozemku, pričom dom užíva výlučne žalovaná, ktorá v dome od roku 2014 býva. So žalobcom
nebola ohľadom užívania domu či prípadnej náhrady uzavretá žiadna dohoda. Jedná sa teda o
užívanie nehnuteľnosti nad rámec spoluvlastníckeho podielu. V prípade, ak spoluvlastník neužíva
(nemôže užívať) spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu bez toho,
že by medzi ním a druhým spoluvlastníkom bola uzavretá nájomná či iná zmluva, spočíva obohatenie

druhého spoluvlastníka v užívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva (než ktorý zodpovedá
jeho spoluvlastníckemu podielu) bez platenia úhrady za užívanie tohto podielu. Vzhľadom k tomu,
že spoluvlastník, ktorý takto vec užíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, nie je schopný
takto spotrebované plnenie v podobe výkonu práva nájmu vrátiť, musí poskytnúť peňažnú náhradu ako
ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť vydané. (viď. rozhodnutie NS ČR 33Odo 778/2005).
Výška prospechu sa v takom prípade určuje na základe obvyklej výšky nájomného v danom mieste
a čase. Žalobca síce tvrdil, že takýmto spôsobom pri výpočte požadovanej sumy bezdôvodného

obohatenia postupoval, no svoje tvrdenie nepreukázal. Pritom už v odpore proti platobnému rozkazu
žalovaná tento nedostatok namietala. Uviedla, že suma požadovaná žalobcom je nereálna, nie je
ničím podložená, je nesprávna a nepreukázaná. Napriek tomu žalobca dôkazy pre svoje tvrdenia
nenavrholaninepredložil.Ažnapojednávanípoopätovnejnámietkeprotistranyohľadomnepreukázaniaspôsobu výpočtu bezdôvodného obohatenia navrhol žalobca, že do spisu doloží doklady preukazujúce
opodstatnenosť požadovanej sumy, pričom ale na pojednávaní zároveň uviedol, že takéto doklady
k dispozícii nemá. Protistrana poukázala na zásadu sudcovskej koncentrácie, na to, že žalobca mal

dostatočný priestor na doloženie dôkazov, neurobil tak a preto nie je dôvod na poskytovanie ďalšieho
priestoru. Súd sa stotožnil s názorom právneho zástupcu žalovanej, mal za to, že žalobca mal dôkazy
preukazujúce odôvodnenosť jeho žaloby, konkrétne žalobou požadovanej sumy, doložiť súčasne so
žalobou, a ak tak neurobil mal tak urobiť dodatočne na základe námietok protistrany uvedených v
odpore proti platobnému rozkazu najneskôr na prvom pojednávaní. Keďže tak neurobil, a to napriek

tomu, že bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, pričom potreba preukázania opodstatnenosti
sumy 12.600 eur nevyvstala až v rámci pojednávania, ale bola zrejmá už od podania žaloby na súd,
súd v súlade s ustanovením § 153 CSP so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania neumožnil
žalobcovi dodatočné dokladanie dôkazov, nakoľko takýto postup by si vyžadoval nariadenie ďalšieho
pojednávania. Navyše, ako sám žalobca uviedol, doklady preukazujúce odôvodnenosť požadovanej
sumy bezdôvodného obohatenia k dispozícii nemá. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno v časti

preukázania dôvodnosti výšky bezdôvodného obohatenia, bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo
výroku rozsudku a žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.

3. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalovaná bol vo veci plne úspešná,

súd jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie v súlade samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Uviedol, že zamietnutie súdom odmieta
z dôvodu, že stále existuje jeho zákonný a oprávnený nárok na náhradu nájomného za nevyužívanie

% podielu žalobcu v nehnuteľnosti vedenej na LV XXXX parc. č. 3418/1 a 3419/1, ale aj v rod. dome
súpis. č XXX/XX, v prístavbe RD, v garáži za prístavbou RD, hospodárskou budovou a dvoch pivniciach,
jedna sa nachádza pod verandou, druhá pod prístavbou RD, ale aj za zostatkovú výmeru v pozemkoch
presne uvedenú vo výpočte nájomného.

5. Na základe vyššie uvedeného oprávneného zákonného nároku na náhradu nájomného, odmieta
nahradiť žalovanej trovy konania v 100 % plnení. Tu treba ešte zdôrazniť, že žalovaná 4x násilným
spôsobom vnikla na cudzí pozemok vedený na LV XXXX parc. č. 3418/2, ktorý sa nachádza pred
spornou nehnuteľnou vedenej na LV XXXX, čo vypovedala aj na súde, jedná sa o skutky v rozpore čl.
21, Z. z. č 460/1992 ale aj § 218 odst. 2, Z. z. č. 300/2005 čo priznala aj pred súdom a opakovane

bez súhlasu výlučných vlastníkov R. a C. G., ale musí pripomenúť, že ani nikdy o súhlas na právo
prechodu cez parcelu 3418/2 nepožiadala. Jasný dôkaz pre súd, ale i pre všetky OČTK, že D.B. ale
aj právny zástupca advokátskej kancelárie EMPIRI sú podozriví z nezákonnej činnosti v rozpore z
vyššie uvedených zákonov. Jeho občianska povinnosť a priority v živote, ktoré sú: zdravie, rodina,
spravodlivosť, pomoc sociálne slabším, záhrada a veterány mu hovorí, aby konal a preto spomenie aj

krivé výpovede D. B. ktoré povedala v pojednávacej miestnosti dňa 20.3.2019 na Okr. súde v Senici.
Ako dôkaz, že tak koná od začiatku tohto 13- ročného sporu je zoznam všetkých predmetných konaní
nachádzajúcich sa v spise 9C 8/2018. Svoje práva si uplatňuje výhradne len zákonnou cestou.

6. Nestotožňuje sa s vyjadrením súdu, ktoré nevyjadruje aktuálny právny stav parciel spornej

nehnuteľnosti. Jedná sa o parcely registra E č. 235/6 o výmere 720 m2 vedených na LV č. XXXX, parc
č. 3418/1 a 3419/1. V LV č. XXXX je jasne definovaná skutočnosť, že k pozemku pod RD nie je vedený
vzťah na LV.

7. V uznesení v odst. 1 na strane 2 v odôvodnení je napísané: Žalovaná v marci 2018 napísala žalobcovi

SMS správu, v ktorej uviedla, že žalobcu vylučuje z užívania nehnuteľnosti. Na to žalobca vyzval
žalovanú na náhrady za užívanie nehnuteľností nad rámec spoluvlastníckeho podielu vo výške 12.600
eur za obdobie od 17.1.2015 do 18.1.2018. Toto celé je klamstvo a podozrenie z krivej výpovede pred
súdom, na čo bola pred pojednávaním na súde sudkyňou upozornená aj žalovaná D.B. Skutočný stav je
taký, že v marci 2016 kúpil auto Škoda 120, r. v. 1987 bielej farby od pána M. na zachovanie kultúrneho

dedičstva pre ďalšie generácie do svojej zbierky. Auto odstavil hneď za bránou čiastočne na pozemku
LV č. XXXX, parc. č. 3418/2 a čiastočne na pozemku LV č. XXXX parc. č. 3418/1. Auto nebolo možné
odstaviť na inom mieste, lebo D.B. v SMS zo dňa 4.4.2014 jasne a zrozumiteľne napísala čo sa bude s
nehnuteľnosťou robiť, že musí odovzdať kľúče od presne určených stavieb v spoločnej veci. Dôkaz másúd k dispozícii v prílohe v súdnom spise SMS pre a od D.B., ale sú ešte aj v mobiloch u žalobcu M.P.
Týmto dôkazom dokazuje aj ďalšiu krivú výpoveď pred súdom, že si nikdy kľúče nepýtal. Žalovaná na
pojednávaní vypovedala okrem iného aj toto, že auto je tam odstavené naschvál, tendenčné, účelové

klamstvo. Do odstaveného auta sa vlámal najatý páchateľ D.B. auto poškodil a v súčasnej dobe je
nepojazdné. Poškodenie riešila polícia. To, že žalobca parkuje na spoločnom pozemku a má garáž na
LV č. XXXX parc. č.3418/1 je právne v poriadku, ale nesúhlasí s tvrdením, že žalobca má a mal vždy
prístup k pozemkom. Od roku 2014 nemá ako výlučný vlastník prístup na LV č. XXXX parc. č. 3419/2
žiadnymi mechanizmami na údržbu a starostlivosť o odstavené autá a pozemok. Od MÚ Senica má

súhlas na vykonanie stavebných prác na LV č. XXXX, parc. č. 3419/2. Výmera pozemkov vedených na
LV č. XXXX parc. č. 3418/1 a 3419/1 na ktorých má čiastočne odstavené auto a garáž neboli započítané
do náhrady nájomného v podanej žalobe.

8. Stavebný materiál nikdy nemal uskladnený na LV č. XXXX parc. č. 3418/1 a 3419/1. Bol riadne
uskladnený t. j. hranoly, fošne, dosky, betónová suť na parc. č. 3418/2 vedená na LV č. XXXX od roku

2015. Dôkaz predložili na súde dňa 20.3.2019. V januári 2018 zistil odcudzenie všetkého stavebného
materiálu z LV č. XXXX parc. č. 3418/2. Odcudzenie nahlásil na Polícii. Oznámenie bolo Políciou
preverené, preverením bolo zistené že drevo bolo porezané a spálené D.B. Vstupné bránky uzamkol z
dôvodu ochrany majetku, nakoľko D.B. nemá ani po dnešný deň súhlas na právo prechodu, ale ani nikto
iný ako napríklad návštevníci Čajovne Pohoda OZ LITEAra a rôznych akcií v RD na C. ulici XXX/XX.

9. Dňa 1.5.2016 bola vylúčená D.B. z práva prechodu cez parc. č 3418/2 z dôvodu sústavného
spôsobovanianemalýchškôdnaprávachamajetku,čiužnaLVč.XXXXalebonaLVč.XXXX.Nesúhlasí
a odmieta, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno dôvodnosti výšky bezdôvodného obohatenia. Žaloba
bola podaná na súd na náhradu nájomného zákonným spôsobom a oprávnene. Postup súdu považuje

za šikanovanie a psychické týranie chránenej osoby. Postup súdu je v rozpore z ustanovením čI.46
ods. 1 a 3. Postupom súdu bolo žalobcovi odobraté právo na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Súd
by mal vyžadovať len relevantné dôkazy, ktoré sú použiteľné a dosiahnuteľné na právne úkony pre
potreby rozhodnutia vo veci. Po pojednávaní navštívil Realitné kancelárie a nechápu, čo vlastne má
doložiť, ale tvrdiť, že by muselo byť vytýčené ďalšie pojednávanie je porušením základných práv a

slobôd garantovaných v Ústave SR a právnom systéme, ale v súčasnej dobe aj odporúčaní Európskeho
parlamentu. Z vyššie uvedených dôkazov preto navrhuje súdu opätovne prehodnotiť právny záver
rozsudku na základe odvolania, vytýčiť nové pojednávanie s právnym záverom plnej požadovanej
finančnejnáhrady,lebožalobcoviM.P.akospoluvlastníkovivčasti%naLVč.XXXXnaďalejtrvázákonná
a oprávnená lehota na náhradu nájomného a to až do doby skutočného predaja, tak ako rozhodol

súd v predmetnom konaní 24Co/138/2011, lebo stále nehnuteľnosť zostáva v režime spoluvlastníctva.
Spoluvlastník,ktorémujebránenéaneužívaspoločnúvecmáprávonanáhraduzato,žespoluvlastnícky
podiel neužíva vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu a ten, ktorý
užíva spoločnú vec nad rámec spoluvlastníckeho podielu a nie je medzi spoluvlastníkmi žiadna dohoda
zodpovedá z titulu bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 ods. 2, Zákon č. 40/1964 Zb.

tomu, na úkor koho toto obohatenie získal.

10. Žalobcovi M.P. ako spoluvlastníkovi, ktorý nemôže z dôvodu užívania druhého spoluvlastníka
spoločnú vec užívať v rozsahu svojho podielu vzniká finančný nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia zodpovedajúcej ekonomickej protihodnoty toho, že spoločnú vec nemohol užívať podľa

výmery svojho podielu na LV č. XXXX.

11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že sa k skutočnostiam, ktoré bezprostredne s
vecou nesúvisia a nie sú relevantné pre jej posúdenie a tiež k invektívam žalobcu vyjadrovať nebude.
Žalovaná zotrváva na svojich tvrdeniach, argumentoch a námietkach prezentovaných v odpore proti

platobnému rozkazu, písomnom vyjadrení zo dňa 19.03.2019 a na pojednávaní dňa 20.03.2019. Z
odvolania žalobcu nie je celkom zrejmé, ktoré odvolacie dôvody žalobca uplatňuje, čo môže byť
aj dôvodom na odmietnutie odvolania, a preto sa žalovaná vyjadrí len v stručnosti ku všeobecným
tvrdeniam žalobcu, ktoré by potenciálne bolo možné považovať za odvolacie dôvody. Žalobcove
námietky porušenia jeho procesných práv žalovaná považuje za nedôvodné. keďže s ním súd riadne

konal, umožnil mu vyjadriť sa k námietkam žalovanej a predložiť dôkazy na preukázanie jeho tvrdení.
Skutočnosť, že žalobca už v žalobe nepredložil dôkaz, ktorým by sa snažil preukázať výšku ním
tvrdeného nároku a neurobil tak ani následne na námietku žalovanej, nie je porušením jeho procesnýchpráv zo strany súdu, ale opomenutím jeho povinnosti aktívne navrhovať a predkladať súdu dôkazy (§
132 ods. 1 a 3 CSP).

12. Žalobca reálne nepreukázal výšku náhrady za bezdôvodné obohatenie, ktorej sa domáhal, čo
bolo dôvodom, pre ktorý súd žalobcu zamietol. Odvolanie žalobcu však nesmeruje k reálnemu
spochybňovaniu vecnej stránky napadnutého rozhodnutia, či už napr. pre nesprávne ustálený skutkový
stav alebo nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca neuvádza žiadne argumenty, prečo napadnuté
rozhodnutie považuje za vecne nesprávne, takže žalovaná len opätovne akcentuje, že spôsob výpočtu

náhrady za bezdôvodné obohatenie žalobca ani na námietky žalovanej ani na dotaz súdu na
pojednávaní neozrejmil a nepreukázal. Výpočty žalobcu vzbudzujú dojem, že nie sú podložené reálnymi
faktami a dôkazmi. Navyše v tomto štádiu konania už podľa názoru žalovanej žalobca v tomto rozsahu
ďalšie dôkazy predkladať nemôže (a contrario § 366 CSP).

13. Žalovaná je teda toho názoru, že žalobca v odvolaní neuviedol argumenty, ktoré by spochybňovali

napadnuté rozhodnutie, či už z procesného alebo vecného hľadiska a ani žiadne z doterajších
relevantných námietok žalovanej (najmä neexistencia bezdôvodného obohatenia na jej strane, možnosť
žalobcu dotknuté nehnuteľnosti užívať/na užívaní sa dohodnúť a ich reálne užívanie žalobcom,
premlčanie nároku) reálne nevyvracal.

14.Napadnutérozhodnutiebolozprocesnéhohľadiskavydanévsúladesozákonomajevecnesprávne,
a preto žalovaná navrhuje, aby ho v prípade, že nebude odvolanie odmietnuté, súd druhej inštancie
potvrdil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech,
keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov vyvodil správne skutkové zistenia
a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie
zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na § 387 ods.

2 CSP odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže vyhovieť odvolaniu
odvolateľa, k veci však pre úplnosť dodáva nasledovné:

17. Žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia sumy 12.600 eur s príslušenstvom, a to

titulom vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovaná ako spoluvlastníčka nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senica, katastrálnym odborom, pre katastrálne
územie D., obec D., okres Senica - parcely reg. „E“, parc.č. 235/6 o výmere 720 m2, zastavané plochy
a nádvoria a rodinného domu, súpisné č. XXX, stojaceho na parc. č. 3418/1, užíva túto nehnuteľnosť v
celosti. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu

bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, keď žalobu zamietol pre nezvládnutie
dôkazného bremena na strane žalobcu.

18. Žalobca považoval postup súdu za šikanovanie a psychické týranie, konanie v rozpore s ust. čl.
46 ods. 1 a 3 Ústavy SR. Podľa jeho názoru mal by súd požadovať len relevantné dôkazy, ktoré sú

použiteľné a dosiahnuteľné na právne úkony pre potreby rozhodnutia vo veci.19. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 136 ods. 1 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve
viacerých vlastníkov.

20. Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

21. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho)

práva, je okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v
spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka
na vzťahu k spoločnej veci. To znamená, že vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej
veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods. 1 OZ oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu
svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej
veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady

vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom zodpovedá povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva,
takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť.

22. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a

žalobný návrh.

23. Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní t.j. povinnosť
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
stranách konania. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené

s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto
povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení
je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť
označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka
konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté

o veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia
a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena
(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť
tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.

24. Nárokom na zaplatenie náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu ďalších spoluvlastníkov sa
zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, napr. v konaní sp. zn. 6 Cdo 184/2010. Najvyšší súd SR
okrem iného uviedol, že dôvod, pre ktorý ostatní spoluvlastníci spoločnú vec neužívajú, nie je právne
významný (pokiaľ dôvodom nie je užívanie iného spoluvlastníka nad mieru jeho spoluvlastníckeho

podielu) a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Najvyšší súd SR
v uznesení uviedol, že spoluvlastník sa podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere
než zodpovedá jeho podielu iba v prípade, že neužívanie spoločnej veci ostatnými spoluvlastníkmi v im
prináležiacom rozsahu je dôsledkom jeho užívania veci nad rozsah spoluvlastníckeho podielu.

25. Súd skonštatoval, že v danom prípade nebola žiadna dohoda ohľadom užívania spornej
nehnuteľnosti medzi podielovým spoluvlastníkmi, pričom žalobca je spoluvlastníkom v podiele 1 a
žalovaná v podiele 3 nehnuteľnosti. Rovnako konštatoval, že z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že žalovaná užívala nehnuteľnosť v celom rozsahu. Zo strany žalobcu preto bolo potrebné preukázať
oprávnenosť výšky, ktorú si žalobou nárokoval. Táto bola namietaná už od začiatku, pričom žalobca k

jej výške žiadne dôkazy ani nepreložil, ani nenavrhol. Uviedol síce, že pri výpočte sumy vychádzal z
výmery plochy rodinného domu a pozemkov, po odrátaní plochy, na ktorej stojí auto a garáže a následne
určil cenu obvyklého nájomného, kde vychádzal z realitných kancelárii, ktoré ale nemal k dispozícii.

26. Je nutné zdôrazniť, že závery súdu prvej inštancie sú správne. V zmysle vyššie uvedeného bolo na

žalobcovi preukázať oprávnenosť výšky, ktorú si uplatňoval, či už predložením dôkazov, resp. návrhom
na vykonanie dokazovania. Postup súdu nie je možné považovať za šikanózny, nakoľko rozhodol
iba na základe vykonaného dokazovania, pričom dôkazné bremeno stálo na žalobcovi. Dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázanéjeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Pokiaľ
žalobca svoje bremeno dôkaznej povinnosti nezvládol, nemôže očakávať priaznivý výsledok pre neho.
Za daného stavu, sa odvolací stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o nezvládnutí dôkazného

bremena, keď bolo povinnosťou žalobcu nielen tvrdiť, ale aj preukázať oprávnenosť nároku.

27. Strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania,
ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je
vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia

procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony
strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného úkonu a prostriedky
procesnej obrany (§ 149). Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 CSP
tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany
v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (čl. 5 CSP).
Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania

a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Zásada koncentrácie
konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná (§ 153 - sudcovská koncentrácia
konania) a koncentrácia nutná (§ 154 - zákonná koncentrácia konania). Sudcovská koncentrácia
konania je v diskrečnej právomoci súdu. Zákonná koncentrácia konania je pre súd a strany sporu
obligatórna. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor

neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové
tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už
nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť,
že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom
konaní dôvodné, napr. aj bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného

dokazovania.

28. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí
v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie
procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na

procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. V prípade porušenia povinnosti
predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, môže nastúpiť sankcia
predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3 CSP, prípadne však aj iné právne následky. Napr. omeškanie
s predložením prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže spôsobiť vznik
zavinených trov konania (§ 256 ods. 2) a povinnosť ich náhrady.

29. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko),
ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak súd prvej inštancie využil sudcovskú koncentráciu
nemožno mu nič vytknúť. Žalobca mal dostatok času predložiť či už návrhy na vykonanie dokazovania
alebo dôkaz sám, na čo poukázal i sám súd prvej inštancie.

30. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy má každý právo domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

31. Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu a inú právnu ochranu zaručuje
každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie v konaní pred ním (I. ÚS 26/94).
Základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa možno domáhať v medziach a
za podmienok ustanovených vykonávacími zákonmi (napr. III. ÚS 124/04). Podľa čl. 142 ústavy súdy
rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí

orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci,
ak tak ustanoví zákon. Ústavou zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z čl. 46 ods. 1
ústavy neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym) súdom a nemožno
ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo v občianskoprávnom spore (II. ÚS 21/02, IV.
ÚS 277/05).

32. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky žalobcu, tieto bezprostredne s vecou nesúvisia a nie sú
relevantné pre jej posúdenie, nie sú spôsobilé zmeniť rozhodnutie odvolacieho súdu, preto sa k nim
odvolací súd ani nebude vyjadrovať. Na záver iba dodáva, že pokiaľ ide o návrhy na dokazovanie, tietomal žalobca uskutočňovať pred súdom prvej inštancie a nakoľko nejde o novoty v zmysle ust. § 366
CSP, na tieto odvolací súd neprihliadol.

33. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie v spojení s opravným uznesením, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania potvrdil.

34. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní vo veci

samej v celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali výnimočne úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške
náhradytrovodvolaciehokonaniarozhodnepodľa§262ods.2CSPsúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).