Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. október 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4C/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614201458
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mikuláš Géczi

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6614201458.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Mikulášom Géczim v spore žalobcu M. E., G.. XX.XX.XXXX,

trvale bytom M.. R.Á. XXX/X, XXX XX Ž. G. I., štátny občan SR, zastúpeného JUDr. Petrom Múkerom,
ml., advokátom, so sídlom ul. ČSA 25, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej Z. T., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom X. M.Á. XXX/XX, XXX XX O., štátna občianka SR, zastúpenej JUDr. Róbertom
Gombalom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Ulica P. Rádayho 14/A, 984 01 Lučenec, o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného
domu so súp. č. XXX, postaveného na parcele C-KN č. XXXX, zapísaného na LV č. XXX, okres O.,

obec O., katastrálne územie O. v 2/3-inách v pomere k celku a žalovaná je vlastníkom nehnuteľnosti
- rodinného domu so súp. č. XXX, postaveného na parcele C-KN č. XXXX, zapísaného na LV č. XXX,
okres O., obec O., katastrálne územie O. v 1/6-ine v pomere k celku z a m i e t a.

II. Žalovanej súd p r i z n á v a voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania vo výške 100 %.
O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením
vydaným vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal určenia, že je spoluvlastníkom nehnuteľnosti -

rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele C-KN XXXX, zapísaného na LV č. XXX,
katastrálne územie O., Obec O. v 9/16 v pomere k celku.

2. Právny základ uplatneného nároku vyvodzoval zo skutočnosti, že Okresný národný výbor Lučenec
- Odbor výstavby vydal dňa 25.08.1967 rozhodnutie pod číslom konania výstavby XXXX XXXX - Kr.,
ktorým povolil na základe žiadosti v súlade v tej dobe platným stavebným poriadkom žiadateľovi O.
a M. E., obyvateľom obce O. - J., výstavbu rodinného domu v Obci O.r, katastrálne územie O. na

pozemku s parc. číslom XXXX/X. Toto rozhodnutie bolo následne podľa vyjadrenia žalobcu opravené
v rozpore so zákonom o správnom konaní a to tak, že krstné meno žalobcu bolo preškrtnuté a rukou
napísané krstné meno sestry žalobcu Z.j (teraz T.), ktorá v tom čase nebola plnoletá a v dolnom ľavom
rohu rukou napísané k krížikom „meno stavebníka úradne opravené“, bez uvedenia dátumu opravy,
s podlhovastou pečiatkou a nečitateľným podpisom, ktorý nie je totožný s podpisom pod okrúhlou
pečiatkou. Rozhodnutie, ktoré bolo archivované nie je opravené, je na ňom uvedené meno žalobcu a je
právoplatné, čo podľa žalobcu znamená, že účelovo a v rozpore so zákonom bol opravený len jeden

exemplár uvedeného rozhodnutia a predložený spolu s ostatnými listinami na zápis do katastra.

3. Po zistení, že na LV č. XXX pre katastrálne územie O. je ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti - rodinného
domu súd. č. XXX, postaveného na parcele C-KN s parc. č. XXXX, evidovanej na LV č. XXX zapísanážalovaná s podielom vo výške 1 k celku, žalobca požiadal písomne o prešetrenie predmetnej veci Úrad
Geodézie, kartografie a katastra SR - Odbor katastrálnej inšpekcie, detašované pracovisko P., ktorý mu
listom č. U. zo dňa 17.05.2004 oznámil, že zápis vlastníckeho vzťahu k rodinnému domu s č. XXX . do

evidencie nehnuteľností nebol vykonaný na základe opraveného Rozhodnutia ONV, odboru výstavby
v Lučenci o prípustnosti stavby rodinného domu č. výst. XXXX XXXX-Kr ako sa žalobca domnieval,
ale na základe listiny MsNV v O. č. XXX/XXXX a geometrického plánu č. XXX-X-XXX-XXX-XX, teda v
súlade s dikciou § 4 ods. 2 zákona č. 22/1964 Zb. O evidencii nehnuteľností a podľa ich stanoviska sa pri
zápise vlastníckeho vzťahu orgánmi geodézie a kartografie do evidencie nehnuteľností sa postupovalo

v súlade so zákonom. Ďalej žalobca uviedol, že v čase zápisu vlastníckych vzťahov k predmetnému
rodinnému domu platil zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností, ktorý v § 4 ods. 2 uvádzal,
že zápisy právnych vzťahov k nehnuteľnostiam sa vykonávali na základe právoplatných rozhodnutí
súdov, národných výborov, štátnych notárstiev, pri novostavbách rozhodnutí o udelení popisného alebo
evidenčného čísla a geometrického plánu. Z citovaného ustanovenia žalovaný usudzoval, že súčasťou
zápisu vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti v tomto prípade bolo aj rozhodnutie OMV, odboru výstavby

v Lučenci o pripustení stavby rodinného domu č. výst. XXXX XXXX-Kr, ktoré bolo opravené nezákonným
spôsobom.

4. Žalovaný v roku 2010 požiadal o pomoc advokátsku kanceláriu JUDr. Ivety Bračokovej, ktorá dňa
28.05.2010 spísala dohodu o uznaní hodnovernosti a záväznosti údajov katastra nehnuteľností. Žalobca

sa odvolával na ustanovenie dohody, kde sa účastníci na základe predložených listín zhodli na tom, že
oprava rozhodnutia ONV Lučenec - odbor výstavby číslo: Výst.XXXX XXXX-Kr zo dňa 10.03.1967 nie
je vykonaná v súlade so zákonom o správnom konaní a nie je možné ju považovať za záväznú. Žalobca
poukázal predovšetkým na skutočnosť, že v predmetnej dohode sama žalovaná svojim podpisom
uznala, že vykonaná oprava v napadnutom rozhodnutí nie je záväzná.

5. Pred vyporiadaním dedičstva po nebohom O. E. (otec účastníkov konania) bolo vlastníctvo k
predmetnej nehnuteľnosti vedené ako podielové spoluvlastníctvo O. v podiele 1 k celku a Z. v podiele
1 k celku. Na základe dedičského konania po poručiteľke C. E., rod. O., č. k. XD/XX/XXXX, V. zo dňa
29.03.2011 bolo vlastníctvo rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele s parc. č. XXXX,

zapísané na LV č. XXX určené ako podielové spoluvlastníctvo, kde vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti
sa stali Z. (žalovaná) v podiele 9/16 k celku, M. (žalobca) v podiele 1/16 k celku a W. v podiele 1/16
k celku.
Keďže žalovaná je na LV č. XXX vedená ako väčšinová vlastníčka sporného rodinného domu, žalovaný
mal preto na určení vlastníckeho práva naliehavý právny záujem.

6. Súd rozsudkom č. k. 4C/11/2014-166 zo dňa 14.05.2015 žalobu žalobcu zamietol v podstate z
dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k predmetu sporu.
K uvedenému záveru okresný súd dospel s poukazom na obsah dohody o uznaní hodnovernosti a
záväznosti údajov katastra nehnuteľností zo dňa 28. 05. 2010. V dohode čl. II bode 2 strany sporu

zhodne prehlásili, že údaje katastra nehnuteľností zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne
územie O. vo vzťahu k zapísanému spoluvlastníctvu Z. T. pod B2 listu vlastníctva považujú za záväzné
a hodnoverné. V čl. III bode 1 dohody tiež prehlásili, že si z titulu uznania záväznosti a hodnovernosti
údajov katastra nehnuteľností popísaných v čl. I a II dohody nebudú v budúcnosti uplatňovať žiadne
nároky a uzavretím tejto dohody ich považujú za konečné a nemenné, a to tak, ako je to uvedené v

čl. III bode 1 tejto dohody. Predmetnú listinu strany sporu vlastnoručne podpísali, s overením podpisu
pracovníčkou poverenou notárkou JUDr. Kristínou Malovcovou pani M. K.. Z výsluchu svedkyne JUDr.
Ivety Bračokovej na pojednávaní dňa 06. 03. 2015 vyplývalo, že spísanie predmetnej dohody inicioval
sám žalobca. Svedkyňa v závere svojej výpovede dodala, že žalobca ju až neskôr v roku 2011 (po smrti
matky účastníkov) opätovne oslovil s tým, že s obsahom spísanej dohody zo dňa 28.05.201 nesúhlasí,

má záujem domáhať sa určenia svojho spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti súdnou
cestou.

7. Na odvolanie žalobcu odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu s poukazom na ust. § 137
písm. c) CSP veta pred bodkočiarkou, v zmysle ktorého sa podanou žalobou žiadalo rozhodnúť najmä

o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Predpokladom úspešnosti
určovacej žaloby je okrem iného aj preukázanie naliehavého právneho záujmu. Doktrína i pomerne
konštantná judikatúra sa zhodli na tom, že naliehavý právny záujem je nevyhnutým predpokladom
určovacej žaloby. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, jevylúčené, aby sa zároveň zaoberal vecou samou. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení
bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa
bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Osobitosti vykazujú určovacie

žaloby, ktorými žalobca sleduje dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym
stavom. Príkladom je žaloba o určenie vlastníckeho práva (určenie podielového spoluvlastníctva), ak
žalobca tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je v katastri nehnuteľností zapísaná na žalovaného.
Naliehavý právny záujem žalobcu na určení práva je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri
vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému. Preukazovanie naliehavého právneho záujmu je preto v

týchto prípadoch bezproblémové. V súdenej veci sa žalobca voči žalovanej domáha určenia, že žalobca
je spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v podiele 9/16 v pomere k celku. Žalobca sa teda pôvodne
domáha určenia, že je podielovým spoluvlastníkom vo väčšom rozsahu, než ako je jeho podielové
spoluvlastníctvo vedené v katastri nehnuteľností, t. j. v 1/6 k predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca teda
žalobou spochybňuje, že práve žalovaná by mala byť podielovou spoluvlastníčkou vo väčšom rozsahu,
teda že by jej mal patriť podiel 9/16 k celku. Za tohto zistenia je podľa názoru odvolacieho súdu

nepochybné, že bez rozhodnutia súdu je žalobcovo právne postavenie neisté, nakoľko bez rozhodnutia
súdu nie je možné určiť, či žalobca je alebo nie je väčšinovým (nadpolovičným) spoluvlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti. Na uvedených záveroch odvolacieho súdu nemení nič skutočnosť, že strany
sporu (žalobca a žalovaná) uzavreli Dohodu o uznaní hodnovernosti a záväznosti údajov katastra
nehnuteľností zo dňa 28. 05. 2010, v zmysle ktorej v čl. II bode 2 obaja účastníci dohody zhodne

prehlásili, že údaje katastra nehnuteľností zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie O.
vo vzťahu k zapísanému spoluvlastníctvu Z. pod B2 listu vlastníctva považujú za záväzné a hodnoverné
a že účastníci prehlásili, že si z titulu uznania záväznosti a hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností
popísaných v čl. I a II dohody nebudú v budúcnosti uplatňovať žiadne nároky a uzavretím tejto dohody
ich považujú za konečné a nemenné. V súvislosti s predmetnou dohodu považoval odvolací súd za

potrebné zdôrazniť, že ide o dohodu, ktorá nijakým spôsobom nezakladá vlastnícke práva k predmetnej
nehnuteľnosti.Pokiaľžalobcazmenilsvojpostojvyjadrenývpredmetnejdohode,jehoprávnepostavenie
sa stalo neistým, nemal inú možnosť ako domáhať sa určenia vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva
súdnou cestou, ak je toho názoru, že je spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v podiele 9/16 v
pomere k celku, teda vo väčšom rozsahu, než ako je jeho podielové spoluvlastníctvo vedené v katastri

nehnuteľností, t. j. v 1/6 k predmetnej nehnuteľnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu teda existuje
akútny stav objektívnej právnej neistoty žalobcu, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia
a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Pokiaľ v tomto konkrétnom prípade okresný
súd žalobu žalobcu zamietol argumentujúc, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, podľa odvolacieho súdu vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku

čoho nevykonal v prejednávanej veci dôkazy, pokiaľ ide o posúdenie samotného nároku žalobcu.

8. Úlohou okresného súdu tak po zrušení a vrátení veci bolo posúdiť prioritne žalobu žalobcu po vecnej
stránke a vykonať dokazovanie ohľadne tvrdení žalobcu o jeho väčšinovom spoluvlastníctve.

9. V predmetnej veci boli nariadené dve pojednávania, dňa 06.09.2018 a 05.10.2018. Na obidvoch
pojednávaniach boli strany sporu prítomné osobne.

10. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu a prečítaním žaloby o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti zo dňa 04.02.2014, výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa 30.03.2004,

rozhodnutia o prípustnosti stavby rodinného domu zo dňa 25.08.1967, žiadosti o prešetrenie - odpoveď
Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa 17.05.2004, osvedčenia o dedičstve
po poručiteľovi O., zo dňa 15.12.2009, osvedčenia o dedičstve po poručiteľke C. zo dňa 29.03.2011,
vyrozumenia o vybavení opakovaného podnetu zo dňa 13.01.2014 Krajská prokuratúra Banská Bystrica
čl. 25-26, dotaz zo dňa 13.08.2014, oznámenia o prevzatí právneho zastúpenia, vyjadrenia k žalobe

zo dňa 11.12.2014, plnej moci zo dňa 11.12.2014, zaslania požadovaných listín Okresného úradu
O. zo dňa 09.12.2014, výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa 09.12.2014, notárskej zápisnice zo
dňa 29.10.1981, potvrdenia zo dňa 30.11.1981, rozhodnutia o prípustnosti stavby rodinného domu
zo dňa 25.08.1967, geometrického plánu, rozhodnutia ONV v Lučenci, odboru výstavby - zaslanie
zo dňa 18.12.2014, plnomocenstva - JUDr. Lívia Miklianová zo dňa 11.01.2015, rozhodnutia zo dňa

20.08.1974, overenia, výpisu z evidencie nehnuteľností, zápisnice z pojednávania zo dňa 15.01.2015,
predložených a označených dôkazov zo dňa 22.01.2015, dodacieho listu, výdajky, súhlasu, osvedčenia,
zápisu, protokolu o napustení plynu, kúpnej zmluvy, výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa 22.01.2015,
správy, žiadosť - JUDr. Lívia Miklianová zo dňa 25.02.2015, notárskej zápisnice, evidenčného listuo dobe zamestnania a zárobku - M., potvrdenia o dobách zamestnania pre účely nemoc. poistenia
zo dňa 06.03.1997, predložených dôkazov, vyjadrenia zo dňa 13.03.2015, vyjadrenia k predloženým
dôkazom zo dňa 09.04.2015, ospravedlnenia zo dňa 17.04.2015, vyjadrenia zo dňa 30.04.2015,

záznamov o vedení stavby vyhotovené otcom strán sporu o počte 12 kusov, predloženej plnej moci
zo dňa 10.06.2015 a odvolania plnej moci, rozsudku tunajšieho súdu č.k. 4C/11/2014-166 zo dňa
14.05.2015, odvolania žalobcu zo dňa 06.07.2015, vyjadrenia žalobcu zo dňa 03.08.2015, vyjadrenia
žalovanej k odvolaniu žalobcu zo dňa 04.08.2015, dokladu predloženého žalobcom dňa 12.01.2016,
uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/715/2015-216 zo dňa 06.11.2017, oznámenia

o prevzatí právneho zastúpenia zo dňa 22.12.2017, dokladov žalobcu, zmeny petitu žaloby zo dňa
14.09.2018, vyjadrenia žalovanej k zmene petitu žaloby zo dňa 25.09.2018, stavebných denníkov
otca strán sporu, oboznámením sa s obsahom pripojených spisov sp.zn. 5D/92/2011, 9D/333/2009,
predloženého evidenčného listu č. XX zo dňa 17.04.1982 pre obec O.r, výpis z LV č. XXX, na základe
ktorého súd zistil uvedený skutkový stav.

11. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti -
rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku s parc. č. C-KN XXXX, zapísaného na LV č.
XXX, ktorý sa nachádza v katastrálnom území a obci O., a to v podiele 9/16 k celku. Na pojednávaní dňa
05.10.2018 súd pripustil zmenu žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia podielového spoluvlastníctva
nehnuteľnosti - rodinného domu so súp. č. XXX, postaveného na parcele C-KN č. XXXX, zapísaného na

LV č. XXX, okres O.r, obec O., katastrálne územie O.r v 2/3-inách v pomere k celku s tým, že žalovaná
je vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu so súp. č. XXX, postaveného na parcele C-KN č. XXXX,
zapísaného na LV č. XXX, okres O., obec O., katastrálne územie O. len v 1/6-ine v pomere k celku.

12. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že dňa 25.08.1967 vydal Okresný národný

výbor Lučenec - Odbor výstavby rozhodnutie číslo: Výst. XXXX XXXX-Kr. o pripustení stavby rodinného
domu,ktorýmžiadateľomO.Q.M.E.povolilvobciO.-J.výstavburodinnéhodomuvobciO.,katastrálne
územie O. na pozemku parc. číslo XXXX/X tak, ako je to uvedené v územnom rozhodnutí čís. Výst.-
XXXX/XXXX-Kr. zo dňa 24.08.1967. stavba mala pozostávať z 2 x troch izieb s príslušenstvom.

13. Dňa 15.12.2014 Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor (ďalej len „úrad“) doručil súdu listinné
dôkazy,atoNotárskuzápisnicuč.k. NXXX/XXspísanúnaŠtátnomnotárstvevLučencidňa07.09.1981,
do ktorej bola spísaná dohoda o zrušení spoluvlastníctva. Na základe uvedenej zápisnice O. E., nar.
XX.XX.XXXX spolu s manželkou C.L., P.. O. nadobudli vlastnícke právo okrem iného aj k parcele
XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Úrad súdu doručil aj opravené rozhodnutie

Okresného národného výboru Lučenec - Odbor výstavby rozhodnutie číslo: Výst. XXXX XXXX-Kr. o
pripustení stavby rodinného domu, z ktorého vyplýva, že meno stavebníka (Z.) bolo úradne opravené
(bez uvedenia dátumu vykonania opravy), je opatrená pečiatkou Okresného národného výboru, odbor
výstavby a územného plánovania Lučenec a podpisom osoby, ktorá opravu vykonala (vedúci odboru:
Inž. I., vz. C.). Ďalším listinným dôkazom predloženým úradom, bolo potvrdenie Mestského národného

výboru v O. - okres Lučenec č. XXX/XXXX. zo dňa 30.11.1981 o pridelení domového čísla XXX/XX
na rodinný dom na ul. X. M. ktorého vlastníkmi sú podľa predloženého potvrdenia Z., rod E. a O..
Posledným listinným dôkazom predloženým úradom, na základe ktorého došlo k zápisu vlastníckeho
práva k predmetnej nehnuteľnosti (rodinného domu) do evidencie nehnuteľností, bol geometrický plán
čís. zák. XXX-X-XXX-XXX-XX.

14. V odpovedi Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Odbor katastrálnej
inšpekcie, detašované pracovisko Rimavská Sobota zo dňa 17.05.2004 bolo uvedené, že na LV č. XXX
katastrálne územie O. je zapísaná stavba - rodinný dom s č. XXX na parcele C-KN XXXX, ktorá je
evidovaná na LV č. XXX. V časti „B“ LV č. XXX sú zapísaní vlastníci:

1. E. v 1 , titul nadobudnutia RI 391/81, položka výkazu zmien č. X/XX
2. T. v 1 titul nadobudnutia RI 391/81, položka výkazu zmien X/XX.
Položka výkazu zmien č. 2/82, ktorou sa zapísal vlastnícky vzťah k rodinnému domu súp. čís. XXX v
zbierke obsahuje:
a) Rozhodnutie o prípustnosti stavby vydané ONV, Odbor výstavby v Lučenci č. Výst. XXXX XXXX-Kr.

b) Geometrický plán č. XXX-X-XXX-XXX-XX na zameranie novostavby
c) Potvrdenie Mestského národného výboru v O. č. XXX/XXXX zo dňa 30.11.1981, že rodinný dom,
ktorého majiteľom je O. a Z. bolo pridelené domové číslo XXX/XX na ulici X. M.V čase, keď bol vykonaný zápis právnych vzťahov k rodinnému domu s. č. XXX platil zákon č. 22/1964
Zb.oevidenciinehnuteľnosti.Nazápisnovýchstaviebvovlastníctveobčanovsapodľa§4ods.2zákona
č. 22/1964 Zb. vykonávali na základe rozhodnutí o udelení popisného čísla a geometrického plánu. Preto

Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Odbor katastrálnej inšpekcie, detašované
pracovisko Rimavská Sobota zhodnotil zápis vlastníckeho práva k predmetnému rodinnému domu ako
vykonaný v súlade s dikciou § 4 ods. 2 zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností.

15. Okresný podnik Komunálnych služieb v Lučenci vydal pod č. XXX/XXXX osvedčenie o vykonaní

kolaudačnej kontroly, ktoré bolo podkladom pre vydanie užívacieho povolenia v prospech žalovanej Z.
a jej otca O..

16. Dňa 20.08.1974 Okresný národný výbor - odbor výstavby a územného plánovania v Lučenci č. XXX/
XXXX-Kr. vydal rozhodnutie - povolenie k užívaniu stavby rodinného domu pozostávajúceho z dvoch
bytových jednotiek v obci O..

17. Zo stavebných denníkov otca strán sporu (O. E.) mal súd preukázané, že žalobca síce začal so
stavbou rodinného domu spolu s otcom a do roku 1972 odpracoval na jeho stavbe domu celkovo 691
hodín. Podľa zápisu otca žalobcu zo dňa 12. apríla 1971 sa žalobca zriekol poschodia v prospech sestier
W. Q. Z.. Od tohto okamihu na stavbe pracoval len sporadicky, počas návštev u rodičov, nakoľko sa

odsťahoval do E.T. E.. V rokoch 1972 až 1974 odpracoval na stavbe celkovo 47 hodín.

18. Žalovaná odpracovala na stavbe domu za celé obdobie rokov 1967 až 1974 celkom 495 hodín. Je
sícepravdou,ževčasezačatiastavbydomuavydaniastavebnéhopovoleniamala17rokovaštudovala.
Dňa 29.05.1974 porodila syna B.. V rokoch 1972 až 1974 sa na stavbe poschodia domu podieľal aj

snúbenec, neskôr manžel žalovanej (B. T.), ktorý na stavbe poschodia domu odpracoval celkovo 309
hodín. Žalovaná zároveň podľa predložených listinných dôkazov (č.l. 82-92 spisu) zabezpečovala nákup
stavebného materiálu, obkladov, dlažby a vybavenia domácnosti, zariadila napojenie domu na verejný
rozvod plynu, teda hoci vzhľadom na tehotenstvo a následné materské povinnosti, v dôsledku ktorých už
v roku 1974 fyzicky pri stavbe domu nepomáhala, bola naďalej činná pri jej stavbe. Podľa jej vyjadrenia

do stavby nehnuteľnosti vložila vlastné finančné prostriedky z pôžičky poskytnutej jej zamestnávateľom
Strojová a traktorová stanica Lučenec n.o., Lučenec.

19. Žalobca v priebehu pojednávania ďalej tvrdil, že vykonával všetky úkony s úmyslom nadobudnúť
rodinný dom spolu s rodičmi v 1/2, čoho dôkazom je skutočnosť, že bol účastníkom územného konania

a v územnom rozhodnutí je tak aj so svojím otcom vedený.
Taktiež so svojím otcom podali žiadosť o povolenie na novostavbu rodinného domu, ktorého súčasťou
bolo potvrdenie zamestnávateľa, že je zamestnaný a prehlásenie, že stavebný dozor bude vykonávať B.
O.. V prípade, že by nemal úmysel nadobudnúť rodinný dom do podielového spoluvlastníctva s rodičmi,
o vykonanie úkonov smerujúcich k vybudovaniu novostavby by nežiadal. Jeho úmyslu nasvedčuje aj

skutočnosť, že na výstavbu rodinného domu mu bola poskytnutá pôžička vo výške 125 000,- Kčs.
Poukázal, že na výstavbe rodinného domu spomedzi troch súrodencov odpracoval najvyšší počet hodín.
Podľa výpovede ich sestry W. zo dňa 06.03.2015 bolo zvykom, „ že sa rodičia postarajú o bývanie
syna, my sme boli dve sestry a mali sme nasledovať svojich manželov.“ Z jeho odchodu z mesta O.
nemožno vyvodzovať, že sa vzdal svojho spoluvlastníckeho práva, čo nikdy neurobil a ani neexistuje o

tom žiaden dôkaz. Mal zato, že užívanie veci je v zmysle Občianskeho zákonníka právo vlastníka a nie
jeho povinnosťou, t. z., že pokiaľ vlastník nehnuteľnosť neužíva nemožno z uvedeného vyvodiť, že by sa
vzdal svojho vlastníckeho práva. Pokiaľ ide o údajnú ústnu dohodu medzi otcom žalobcu a žalovanej O.
E. a žalovanou, že má nadobudnúť vlastnícke právo v 1/2 predmetného rodinného domu, takáto dohoda
je bez súhlasu žalobcu neplatná, pretože akákoľvek dohoda O. E. a žalovanej nekorešponduje s vôľou

žalobcu, nakoľko v zmysle rímskej zásady nikto nemôže previesť na niekoho iného viac práv ako on sám
má. Žalobca existenciu takejto ústnej dohody popiera, zo strany žalovanej nebol produkovaný žiaden
dôkaz o existencii takejto dohody. Pokiaľ ide o dohodu o uznaní hodnovernosti a záväznosti údajov
katastra nehnuteľností zo dňa 28.05.2010, tak takáto dohoda okrem toho, že je zmätočná, pretože v
čl. II bod 3 tejto dohody v ktorom je uvedené nesprávne spisová značka, nesprávny dátum rozhodnutia

ONV Lučenec, ktorá podľa tejto dohody nebola vykonaná v súlade so zákonom o správnom konaní a
nie je možné považovať ju za záväznú. Okrem toho žalobca považuje predmetnú dohodu v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú, nakoľko svojím obsahom a účelom odporuje zákonu.
V tejto súvislosti poukázal, že dohodu, resp. zmluva účastníkov stavebného konania, resp. že dohoduúčastníkov stavebného konania nemožno zhojiť nesprávnosť a nezákonnosť úradného postupu, ku
ktorému došlo v súvislosti s opravou predmet. stavebného povolenia. Vzhľadom na uvedené mal za
to, že sme v tomto konaní jednoznačne preukázal, že úmyslom žalobcu bolo nadobudnúť predmetný

rodinný domu do spoluvlastníctva v rozsahu 1/2.

20. Žalovaná tvrdenia žalobcu namietala. Mala za to, že vykonaným dokazovaním na súde prvej
inštancie bolo preukázané, že medzi rodičmi strán sporu a žalovanou došlo k ústnej dohode, že
budú spoluvlastníkmi sporného domu, tento spoločne dostavajú a budú ho spoločne aj užívať. Toto

sa realizovalo v podstate od roku 1971 až doteraz, kedy dom žalovaná užíva ako svoj vlastný.
Zastávala ten názor, že v zmysle občianskeho práva je podstatné to, kto stavbu uskutočnil s právne
relevantným úmyslom stavať a nadobudnúť ju do vlastníctva alebo spoluvlastníctva ako svoju vlastnú.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že stavbu s úmyslom nadobudnúť ju do spoluvlastníctva vykonali
rodičia strán sporu a žalovaná. Pokiaľ sa týka dôkazov o takomto úmysle, žalovaná poukázala na
listinnédôkazy,konkrétnenaopravenérozhodnutieoprípustnostistavby,kolaudačnérozhodnutiezroku

1974, potvrdenie MNV v O. z roku 1981 o spoluvlastníctve žalovanej a aj vydaný list vlastníctva, ktorý
bol vydaný v zmysle vtedy platných predpisov. Z uvedených dokumentov a z ostatného vykonaného
dokazovaniavyplýva,žeotecúčastníkovzabezpečilzmenustavebnéhorozhodnutia,nazákladektorého
sa podľa vzájomnej dohody rodičov strán sporu a žalovanej stala spoluvlastníčkou žalovaná. Táto sa
od roku 1972 podieľala na dostavbe rodinného domu, najmä poschodia, čím vyriešila svoje bývanie

a spolu s rodičmi rodinný dom dostavala. V užívaní spoluvlastníckeho podielu žalovaná nebola nikým
rušená až do roku 2010, kedy aj sám žalobca uznal hodnovernosť zápisu v katastri nehnuteľností zápisu
vlastníctva v prospech žalovanej. Stavba rodinného domu prebiehala až do roku 1974, čo je zrejmé aj
z prehľadu prác na rodinnom dome, ktoré vyhotovil otec strán sporu, kde je uvedené, že aj v roku 1971
až 1974 vykonával na tomto dome práce, a to v rozsahu niekoľko 100 hodín. Podľa názoru žalovanej

nie je podstatné, koľko prác na rodinnom dome vykonali jednotlivé deti, t.j. žalobca a žalovaná, ale aká
vôľa vznikla v rámci rodiny, kto sa má stať vlastníkom alebo spoluvlastníkom rodinného domu. Podľa
názoru žalovanej, táto vôľa je nepochybne a neodškriepiteľne zaznamenaná v zápiskoch otca strán
sporu, kde hlavne v zápise z 12.04.1971 je zaznamenané, že žalobca sa zriekol poschodia v prospech
W. a Z. Následne bola uzavretá dohoda medzi žalovanou a jej otcom, že rodinný dom nadobudne do

spoluvlastníctva ona a jej rodičia a k tomu boli vykonané aj všetky potrebné úkony. Tieto skutočnosti
okrem vôle smerujúcej k nadobudnutiu vlastníctva novej veci preukazujú aj dobromyseľnosť žalovanej
v tom, že spoluvlastnícky podiel od roku 1974, teda od roku kolaudácie užívala ako svoj vlastný v
dobrej viere, že jej patrí. Teda pokiaľ by sa žalovaná nestala spoluvlastníčkou sporného rodinného domu
titulom originálnym, teda titulom nadobudnutia novej veci, tak sa stala vlastníčkou titulom vydržania

spoluvlastníckeho podielu, pretože tento od roku 1974 ako svoj vlastný v dobrej viere viac ako 10 rokov
užívala. Predmetné užívanie spoluvlastníckeho podielu zo strany žalobcu nebolo nikdy spochybnené.
Žalobca rešpektoval stav veci dlhodobo, a to minimálne od roku 1971 ako sa z O. odsťahoval. Prvýkrát
napadol existujúce zápisy v katastri nehnuteľností v roku 2010, a to po smrti otca strán sporu. Podľa
žalovanej, bolo toto konanie žalobcu účelové a v záujme obohatiť sa na úkor žalovanej. Pokiaľ ide o

napadnutú dohodu o uznaní záväznosti údajov v katastri nehnuteľností, žalovaná bola toho názoru,
že predmetná dohoda preukazuje vôľu žalobcu uznať vlastnícke práva žalovanej a taktiež potvrdzuje
skutočnosť, že žalovaná bola dobromyseľnou užívateľkou a vlastníčkou rodinného domu. Vzhľadom na
uvedenú argumentáciu a vykonané dokazovanie bola žalovaná toho názoru, že žalobca nepreukázal
žiadny právne relevantný titul nadobudnutia vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva k predmetnému

rodinnému domu.

21. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len Občiansky zákonník“), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

22. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

23. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa
vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.24.Podľa§136ods.1a2Občianskehozákonníka,vecmôžebyťvspoluvlastníctveviacerýchvlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len

medzi manželmi.

25. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

26. Podľa § 134 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.

27. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je nesporné, že v prejednávanom spore je naliehavý

právny záujem žalobcu na určení jeho spoluvlastníckeho podielu k spornej nehnuteľnosti daný. Pokiaľ
žalobca zmenil svoj postoj vyjadrený v uzavretej dohode, jeho právne postavenie sa stalo neistým, a
tedanemalinúmožnosťakodomáhaťsaurčeniavlastníckeho(spoluvlastníckeho)právasúdnoucestou,
to platí aj pre prípad, že sa cíti byť spoluvlastníkom nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu, než ako je jeho
podielové spoluvlastníctvo vedené v katastri nehnuteľností. Existuje teda akútny stav objektívnej právnej

neistoty žalobcu, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym
prostriedkom odstrániť.

28. Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo k stavbe postavenej spoločnou
činnosťou viacerých osôb, je rozhodujúca ich vzájomná dohoda o založení spoluvlastníckych vzťahov.

Táto dohoda nemusí byť písomná, nie je ani potrebné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli o veľkosti
spoluvlastníckych podielov pred dokončením stavby, musí z nej však byť zrejmé, že účastníci chceli
založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe, napr. tým, že veľkosť podielov bude závisieť od miery, akou
sa jednotliví účastníci dohody pričinili na postavení stavby. Ak podiely spoluvlastníkov neboli dohodnuté
inak, sú rovnaké. Vlastníctvo k novozhotovenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s právne

relevantneprejavenýmúmyslommaťjupreseba(stavebník).Niejerozhodujúce,komuboloadresované
rozhodnutie o stavebnom povolení. Pri posúdení vlastníckych vzťahov k stavbe vzniknutej spoločnou
činnosťou viacerých osôb je potrebné vychádzať z obsahu dohody uzavretej medzi týmito osobami.
Takáto dohoda, ktorá nemusí byť písomná, založí spoluvlastníctvo len vtedy, ak z jej obsahu je zrejmé,
že účastníci dohody chceli spoluvlastnícky vzťah založiť. Pokiaľ však stavbu vykonávajú viaceré osoby,

ktoré o vlastníctve k novej stavbe neuzavreli žiadnu dohodu, pričom z okolností veci nie je zrejmé, že
malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorých z týchto osôb, sú stavebníkmi všetky tieto osoby, ktoré
sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 2. 11. 2005 sp.zn. 22 Cdo
2062/2005). Identický právny záver prijal tiež Najvyšší súd ČR v rozhodnutí zo dňa 25. 6. 2007 sp.zn.
22 Cdo 2258/2007.

29. Súd mal v konaní preukázané, a to predovšetkým z denníkov otca strán sporu, že žalobca hoci začal
stavať predmetný rodinný dom s otcom, v roku 1971 sa rozhodol presťahovať spolu s manželkou za
prácou do E. a následne do J.. Od tohto okamihu sa prestal podieľať na výstavbe domu, pomáhal otcovi
len počas jeho občasných návštev v O. Je pravdou, že do roku 1971 žalobca v počte hodín pracoval na

stavbe viac ako žalovaná, avšak v roku 1967, kedy sa začalo so stavbou domu, mala žalovaná 17 rokov
anemalaukončenéštúdiumnastrednejškole.Žalobcasavroku1971,keďsarozhodolodsťahovaťzO.,
podľa zápisu v denníku otca sa vzdal poschodia rozostavaného domu v prospech sestier, odpracoval na
stavbe 632 hodín. Po tomto okamihu za obdobie rokov 1971 až 1974 už len 47 hodín. Počas uvedeného
obdobia (v rokoch 1972 až 1974) na stavbe už pomáhal otcovi strán sporu snúbenec a následne

manžel žalovanej B., ktorý dokončoval poschodie domu, aby tam mohol bývať spolu so žalovanou.
Za uvedené dva roky odpracoval na stavbe poschodia rodinného domu celkovo 309 hodín. Žalovaná
sa síce fyzickou prácou na stavbe domu podieľala do roku 1971 v menšej miere ako žalobca. Podľa
predloženýchlistinnýchdôkazov(čl.81-92spisu)zabezpečovalapripojenienehnuteľnostinaplyn,akoaj
nákup stavebného materiálu z peňažných prostriedkov poskytnutých jej zamestnávateľom ako pôžičku.

Z uvedeného je preto zrejmé, že žalovaná sa podieľala na stavbe rodinného domu spolu s rodičmi ako
jeho budúca spoluvlastníčka, t. j. podieľala sa na uskutočnení stavby s právne relevantne prejaveným
úmyslom mať ju pre seba, čo je zrejmé aj z toho, že sa po dokončení domu spolu s rodičmi aj doňho
presťahovala s tým, že rodičia strán sporu obývali prízemie domu a žalovaná spolu s manželom a deťmiposchodie domu. Žalobca užívanie poschodia rodinného domu žalovanou nijako nenamietal až do roku
2004 (dopyt žalobcu na Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, odbor katastrálnej
inšpekcie, detašované pracovisko, Rimavská Sobota, sp. zn. U., č. l. 10 spisu), kedy začal zisťovať, kto

je reálne vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Teda žalobca užívanie nehnuteľnosti žalovanou od roku
1974 (kolaudácia nehnuteľnosti), ani po zápise vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (RI 391/81
zo dňa 01.10.1981) do roku 2004, t. j. takmer 30 rokov nijako nespochybňoval.

30. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že síce pre úmrtie rodičov strán sporu už nie

je možné jednoznačne preukázať existenciu ústnej dohody o ich podielovom spoluvlastníctve, avšak
vzhľadom na okolnosti dostavby novostavby a spôsob jej užívania je dôvodné vyvodiť záver, že
žalovaná s rodičmi nadobudli spornú nehnuteľnosť spoluvlastníckym podielom v 1/2. Žalovaná svoj
spoluvlastnícky podiel nadobudla originálnym spôsobom v zmysle vyššie uvedených kritérií. Tomuto
záveru svedčí aj výpis z LV č. XXX (čl. 247 spisu), kde pod A sú vedení ako vlastníci O. a C. v 1/2 , T. -
žalovaná tiež v 1/2. Tento list vlastníctva bol založený dňa 17.04.1982. Žalobca vyše 30 rokov uvedený

spoluvlastnícky stav nenamietal.

31. Žalovaná svoj spoluvlastnícky podiel užívala nepretržite, dobromyseľne, preto jej svedčí aj vlastnícke
právo k nehnuteľnosti titulom vydržania.

32.Podľa§262ods.1,2Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP)onárokunanáhradutrovkonania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Keďže žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu v súlade s § 255 ods. 2 CSP priznal náhradu trov

konania vo výške 100 %. Po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, súd v súlade
s § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.

35. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od

právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

36. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v

Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.