Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. jún 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616010006
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5616010006.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa

20. júna 2018 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
N. Š. U. Q. S. L. S. N., nar. X. XX. XXXX v M. Ľ., trvale bytom T. XXX/XX, M.Á. Ľ., zamestnaný,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 1. 1. 2012 približne o 02.00 hodine v rekreačnom stredisku Liptovia Resort v obci Liptovská Porúbka,
okres Liptovský Mikuláš, počas silvestrovskej zábavy spoločne s Ľ. K., nar. X. X. XXXX, bytom Z. XXXX/
XX, Z., napadol V. W., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Y. B. XXX, okres Y. W., a to tak, že po tom, čo Ľ. K.
dotiahol V. W. pred objekt centrálnej chaty, ho N. Š. opakovane kopal do celého tela, čím spôsobil V. W.
pomliaždenie brušnej steny a podozrenie na pomliaždenie obličky vľavo s mikroskopickou prítomnosťou
červených krviniek v moči, pričom v dôsledku tohto zranenia bol obvyklý spôsob života V. W. obmedzený

podľa záverov znaleckého posudku od 1. 1. 2012 do 7. 2. 2012,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví,

spoločným konaním sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom dopustil výtržnosti tým, že napadol
iného,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20

Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e:

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1 Trestného
zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d
k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd u r č u j e skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenému
V. W., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Y. B. XXX, okres Y. W., škodu vo výške 2.707,26 eura, a to s

p o l o č n e a n e r o z d i e l n e s právoplatne odsúdeným Ľ. K., nar. X. X. XXXX, ktorému bola
uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenému rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.
3T/2/2016 zo dňa 22. 2. 2016, právoplatným dňa 22. 2. 2016.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 12. 1. 2016 na N. Š. obžalobu pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods.

1 písm. a/ Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mal
dopustiť na vyššie popísanom skutkovom základe.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorom a
po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že
je nevinný.

Obžalovaný zhodne ako v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku jemu
kladenému za vinu. Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že od 31. 12. 2011 do 1. 1. 2012
bol ubytovaný v jednej z chát v Liptovskej Porúbke v rekreačnom stredisku Liptovia Resort spolu so
svojou družkou X. Z., V.. N. N. a jeho manželkou, W. M. F. ďalšími, ktorých stretol po prvý raz a ich

mená, priezviská nepozná. S týmito osobami sa v tento deň zúčastnil silvestrovskej zábavy v tomto
rekreačnom stredisku, kde sa spolu s ostatnými zdržal asi 1 hodinu, väčšinu času sa zdržiavali na ich
chate. Počas tejto zábavy nebol účastníkom, ani svedkom nijakého fyzického konfliktu. Na silvestrovskej
zábave si všimol jednu osobu, ktorú po mene nepozná, ktorá bola zjavne pod vplyvom alkoholu a
nevkusne oblečená na uvedenú príležitosť, pretože mala na sebe maskáče. Medzi účastníkmi zábavy

sa pohybovala tak, že do nich úmyselne drgala a provokovala, oni s touto osobou žiaden konflikt nemali.
Má vedomosť o tom, že táto osoba na silvestrovskej zábave do 06.00 hod. požívala ešte alkoholické
nápoje v tomto rekreačnom stredisku. Pamätá si to preto, že ráno u nich na chate boli policajti, ktorí
žiadali vysvetlenie ku skutočnostiam, ktoré sa mali udiať na tejto silvestrovskej zábave a prevádzkarka
aleboprevádzkarzariadeniapolicajtomuviedol,žedanáosobavmaskáčochpilaunichasido06.00hod.

Príslušníci PZ sa boli pýtať u nich na chate na ich údaje a vysvetlenie. Jeden z nich im uviedol, že táto
osoba, ktorá bola poškodená a oznamovala vec na políciu, je v priateľskom alebo príbuzenskom pomere
s osobou, ktorá prijímala trestné oznámenie na polícii a počul aj to, že poškodený má byť umeleckým
rezbárom.
Na hlavnom pojednávaní dodal, že nemal dôvod a ani záujem poškodenému nejako ubližovať, prišiel sa

tam zabaviť a ani to nie je v jeho povahe. Prečo ho určil ako osobu, ktorá ho mala napadnúť, nevedel.
Na silvestrovskú oslavu ho pozval X.. N., s ktorým sa pozná možno 10-15 rokov. Do rezortu prišiel
asi podvečer dňa 31. 12. 2011. Ubytovaní boli v chatách asi po 4 osoby. V rezorte v tom čase bolo
množstvo ľudí. Podľa jeho odhadu na parkete mohlo byť aj 100 až 150 ľudí. Okrem N. N., ktorý tam bol
s manželkou, on tam bol s družkou, z prítomných poznal pána M. s bratom, s ostatnými sa zoznamoval

počas večera. Do polnoci čas trávil na chate aj na verejnom priestranstve, pred polnocou sa s družkou
vrátili na chatu, kde už zostali do rána a z tejto sa nevzdialil.
Kedy prvýkrát zaregistroval poškodeného ani nevedel uviesť, ale bol zjavne opitý a tackal sa, no
nevenoval tomu pozornosť. Najviac ho na ňom upútalo to, že bol celý oblečený v maskáčoch, čo sa
mu nezdalo vhodné na túto príležitosť. Že bol podnapitý usúdil z toho, že chodil pomedzi ľudí a drgal

do nich, nevie, či schválne alebo nie, mohlo byť asi medzi 21:00 až 22:00 hod. Asi tam s niekým bol.
Kým odišli na chatu, čas trávil so svojou družkou, tancovali, postávali, zabávali sa aj s cudzími ľuďmi.
Osobu Ľ. K. pozná, vie, že tam bol, patril do partie, s ktorou sa zabával aj on a tiež sa s ním stretol na
pojednávanívLiptovskomMikuláši.Jehodružkabolapocelýčassním.Vtenvečermaloblečenétmavé,
asi čierne nohavice, tmavú bundu, na hlave nemal nič, na nohách členkové poltopánky, zimné topánky

so sebou ani nemal, keďže prišiel autom. Od príchodu do rezortu až po odchod vypil možno jeden aždva poháre šampanského, pretože mal v pláne ísť skoro ráno domov. Kvôli šetreniu polície odchádzali
až okolo obeda. Videl len narážanie poškodeného do ľudí, pripadalo mu, že narážal do nich, pretože
mu stáli v ceste, väčšinou mu to neopätovali, možno ak do neho niekto strčil. Že by došlo k fyzickému

napadnutiu poškodeného nevidel, v jeho prítomnosti k žiadnemu incidentu, či konfliktu nedošlo. Na
oslave určite niekto fotil ani ja ani jeho družka určite nefotili, či jeho niekto odfotil, si nepamätal. Dodal, že
bol na opačnej strane priestoru, kde sa tancovalo, teda tanečného parketu, takže poškodený bol od neho
ďaleko a nevidí dôvod, aby cez celý parket utekal k človeku, ktorý ležal na zemi, mal zakrytú tvár a ešte
ho aj napádal, tak ako to uvádza on. Ak by sa niečo také stalo v jeho prítomnosti, snažil by sa o opak,

ľudí oddeliť a konflikt urovnať. So svojou skupinou sa nachádzal v mieste na okraji tanečného parketu,
približne v miestach pred vojenským stanom, kde sú zakreslené 4 fialové body. Pred nimi sa nachádzal
celý priestor tanečného parketu, na ktorom bolo množstvo ľudí a mal v priemere možno 10-15 metrov.
Poškodeného nemal možnosť vidieť stále, ale sem tam ho zahliadol a pokiaľ by nebolo jeho výrazného
oblečenia, vôbec by si ho asi ani nevšimol. Poškodený sa nachádzal na opačnej strane parketu, niekde v
miestach, kde bol dídžej, skôr vpravo od neho v miestach, kde bola varná nádoba a altánok. Osvetlenie

bolo diskotékové. Do chaty sa neubytoval, pretože nemal v pláne ostať tam na noc. Prišiel za svojou
družkou, ktorá tam bola a chceli ísť domov, ale keďže vypil pohár šampanského, ostali a veci ohľadne
ubytovania chceli doriešiť ráno. Kto za nich platil už nevedel, ani koho tam pozval N. N.. Meno ani popis
prevádzkarky, resp. prevádzkara uviesť nevedel, že by malo ísť o niekoho takého usúdil z rozhovoru,
ktorý v doobedňajších hodinách prebiehal s príslušníkmi polície pri chate, kde sa zdržiavali, pretože

vošli dnu aj s tou ženou. Pýtali sa na doklady a farbu bundy, resp. oblečenia, pretože poškodený označil
osobu v červenej bunde.
Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie výsluchom poškodeného V. W., svedkov V. W.,
T. Z., F. B., E. Č., G. K., R.. X. J., Z. K., W. K., R.. W. M.F., V.. N. N., prečítaním znaleckého posudku z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia W.. V. X. a prečítaním ďalších listinných dôkazov.

Poškodený V. W. v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 31. 12. 2011 sa spoločne s manželkou,
vtedajšou priateľkou, V. H., teraz W.Í. dohodli aj s ďalšími kamarátmi, že na jeho chate v obci Liptovská
Porúbka strávia silvestrovský večer, kam vo večerných hodinách prišiel aj jeho kamarát T. Z. a neskôr
za ním prišla E. Č.. Bavili sa a popri tom požívali alkohol. Za celý večer vypil asi 3 alebo 4 poldeci vodky,

ktorú si miešal s džúsom a asi pohár šampanského. Celá skupina na chate mali dve fľaše šampanského,
nejakú vodku, dievčatá pili ešte nejaký vaječný likér. Nepil veľa, pretože sa nechcel opiť. Krátko po
polnociasio00.30hod.chatuopustiliavšetcištyriasavydalidoneďalekéhoLiptoviaResortnapozvanie
pána J., ktorý je spoluvlastníkom rezortu, kde ich po príchode privítal aj s druhou vlastníčkou pani K.
a išli sa zabávať. On sa zabával spoločne s jeho priateľkou, E. Č. a T. Z.. Bolo to v čase asi od 00:45

dňa 1. 1. 2012. Počas návštevy rezortu nepil žiadny alkohol, žiadny sa tam nepredával. Mali tam nejaký
čaj s rumom, ktorý nepil a oni ako skupina mali so sebou jednu nedopitú fľašu šampanského a jednu
zatvorenú, ktoré si priniesli. On z toho už nepil nič. Pred druhou hodinou ráno odišiel od ich skupiny
na WC a keď sa vracal videl, ako nejakí dvaja muži tancujú spoločne s jeho manželkou. Prišiel k nim,
pričom jeden z týchto pánov mal na sebe červenú prešívanú bundu a videl, že sa o niečom rozpráva

s jeho manželkou. O čom však nepočul. Zobral manželku za ruku a chcel s ňou odísť preč tancovať a
vtedy pán v červenej bunde, dnes už môže povedať aj jeho meno, malo by sa jednať o V.. N. N., ho
odstrčil najprv slabšie a následne ho udrel päsťou pravej ruky do oblasti jeho pravého oka. Prepadol
cez varnicu, ktorá bola za ním, pričom keď spadol do očí sa mu dostal popol z pahreby. Z tohto úderu
bol dosť otrasený. Chcel sa postaviť, čo sa mu nepodarilo, pretože ho chytil muž v zelenohnedej bunde

s kožušinovým golierom na kapucni bundy za jeho bundu v oblasti hrudníka a začal ho ťahať na kraj
hlavnej chaty, čo bolo asi 2 metre od miesta, kde ležal. Potom ako ho pritiahol k tejto chate ho tento muž,
jednalo sa pravdepodobne o Ľ. K., prikľakol a to tak, že ho prekročil, teda poškodený bol medzi jeho
nohami a keď ho zakľakol, tak sa ho niekoľkokrát snažil opakovane zasiahnuť oboma rukami zovretými
v päsť do oblasti hlavy, pričom dostal od neho niekoľko úderov do oblasti ľavej a pravej strany hlavy

zboku, pretože tvár si zakrýval prekríženými rukami. V momente, keď ho začal udierať K., začali ku nemu
pristupovať ďalšie osoby, ktoré opoznal ako N. Š. a R. F., pričom Š. zostal stáť v oblasti jeho trupu, a to
z pravej strany a F. v oblasti jeho trupu z ľavej strany. Následne do neho začali obaja opakovane kopať
od nôh, až po pás. Išlo o opakované kopance od oboch, neboli to jeden alebo dva kopance. N. sa do
tohto incidentu zapájal už len slovne a v podstate ich hecoval, aby v útoku pokračovali a gestami mu

naznačoval, aby šiel k nemu. Spomínal si, že vtedy kričal na Š.: „Čo chceš, ty tučné prasa?,“ pretože sa
ironicky usmieval na tom, ako ho kopú a bijú. Priateľka spoločne so E. Č. sa pokúšali týchto útočníkov
od neho odtiahnuť, čo sa im nepodarilo. Videl ako priateľka s plačom niekde utiekla. Zakrátko sa vrátila
späť aj spoločne s pánom J., ktorý ukončil tento útok voči nemu a zobral ho do vnútra hlavnej chaty, kdemu povedal, že si dajú nejakú pálenku a podával mu nejaký ľad a neskôr sneh, pretože vnútri v teple
cítil, ako mu tvár na pravej strane opúcha. Taktiež sa ho snažil ukľudniť, na čo mu on povedal, že nie je
natoľko opitý, aby nevedel, čo sa stalo. Ďalej dodal, že cez okno hlavnej chaty videl, ako tam stojí N. aj

s K. a gestami mu naznačujú, aby išiel k nim. Za krátky čas sa rozhodol, že pôjdu naspäť na chatu, teda
všetci štyria ako prišli, odišli. Bol ich odprevadiť pán J., pretože vonku čakala tá skupina a samozrejme
pod vplyvom adrenalínu im chcel útok vrátiť. Nekládol však žiaden odpor, radšej odišli na chatu. Útok
sa stal v čase asi o 02.00 hod. dňa 1. 1. 2012. Keď prišli na chatu najprv nechcel ísť na ošetrenie, ale
pretože ho začal bolieť bedrový kĺb na pravej strane a aj hlava v oblasti pravého oka rozhodol sa, že na

ošetrenie pôjde. Išiel teda s T. Z. a priateľkou pešo smerom do obce Liptovská Porúbka, pretože krátko
predtýmvolalsvojmubratrancovi,ktoréhopoprosiloodvoznaošetreniedoLiptovskéhoMikuláša,išlimu
pešo naproti, pričom po ceste ešte stretli hliadku polície, ktorej uviedol, čo sa stalo. Títo ho zobrali na OO
PZ do Liptovského Hrádku spoločne s Z. a priateľka sa vrátila späť na chatu. Za krátky čas ho odviezol
bratranec do Liptovského Mikuláša, kde ho v nemocnici nechali na pozorovanie do nasledujúceho dňa. Z
prvotného ošetrenia bolo zistené, že má pohmoždený pravý bedrový kĺb, pohmoždenú obličku s krvou v

moči,otrasmozguanejakédrobnérankynahlave.Nadruhýdeňpotom,akohoprepustilinapolíciipodal
trestné oznámenie na neznámych páchateľov, ktorých podľa svojich možností opísal. Ďalej uviedol, že v
uvedenom období pracoval ako umelecký rezbár, živnostník, sezónne chodil pracovať na lyžiarsky vlek,
ale po zranení potreboval približne 5 mesiacov na to, aby sa zotavil, aby mohol podávať plnohodnotný
výkon v práci. Najväčším problémom boli časté bolesti hlavy, pravého oka, bedrového kĺbu. Návštevy

rôznych, hlavne neurologických vyšetrení. Následky zranení v oblasti bedrového kĺbu a bolesti hlavy
pociťuje dodnes. Pred týmto incidentom nikdy nemával bolesti hlavy. Ďalej vypovedal, že alkohol pije
príležitostne, jeden, maximálne dvakrát za mesiac pri nejakej príležitosti. Nepožíva ho každý deň, keď
ho vypije viac býva mu zle. Ako hranicu uviedol 5 poldeci, kedy je v pohode, zabáva sa a na druhý
deň mu nie je zle. Okno nemal. Na všetko si pamätá. V minulosti účastníkom fyzického konfliktu nebol.

Obuté mal botasky značky Salomon a maskáčové nohavice a vrch. Na hlave šiltovku čiernej farby s
bielou kombináciou. Po príchode do rezortu do momentu incidentu tam prebiehala zábava. Tancoval,
bavil sa s ľuďmi, ktorých pozná, napr. s G. K.N., F. B., E. Č., T. Z., V. H., S. J. a ešte s jednou pani a
starším pánom. Do Liptovia Resort prišli po ohňostroji. Svoje správanie popísal normálne na danú akciu.
Svoje baby hádzali do snehu. Arogantne alebo agresívne voči iných účastníkom sa nesprával. Miesto,

kde došlo k prvému úderu bolo pred centrálnou chatou. Vedľa bol prístrešok a nachádzal sa tam on,
jeho manželka, E. Č., K., N., T. Z.. Ranu dostal od toho v červenej bunde. Na miesto, kde bol druhýkrát
napadnutý ho odtiahol K., ktorý na sebe nemal rukavice. Jeho topánky si nevšimol, nevidel ich. Na jeho
hrudi pri druhom útoku kľačala jedna osoba, a to K.. Muž v zelenej bunde, ktorého identifikoval ako K. ho
udrel do tváre viac ako dvakrát. Bili a kopali ho K., Š. a F.. Políciu po incidente nevolal hneď, pretože ho

zobral do chaty pán J., ktorému povedal, že pôjde na ošetrenie a podá oznámenie na políciu, ale on ho
presviedčal, aby to nerobil, pretože sú to jeho kamaráti. V momente, keď opúšťal rezort registroval N.,
Š., K.. Mohlo byť asi 30-45 min. po 02:00 hod. Poprel, že by bol v príbuzenskom vzťahu alebo poznal W.,
ktorý pracuje na OO PZ Liptovský Hrádok. V minulosti nebol vyšetrovaný ani priestupkovo riešený. Ďalej
uviedol, že svoje predchádzajúce výpovede v prípravnom konaní považuje za rovnocenné. K rozporom,

ktoré mal uvádzať v zápisnici zo dňa 31. 1. 2012 k popisu útočníkov uviedol, že sa najprv zameriaval na
prvé dve osoby, ktoré ho napadli, a to na N. a K., ale keď mu bola vyšetrovateľom predložená fotografia
celej skupiny, vrátila sa mu pamäťová stopa a dnes s presnosťou vie, kto čo v ten večer pri incidente
robil. F. nepoznal, pretože na fotografii, ktorá mu bola ukázaná bol výrazne iný, ako na Silvestra, kedy
sa incident stal. Čo sa týka N. sa nevedel vyjadriť, prečo vtedy vypovedal, že ho kopal. Je presvedčený,

že to bolo tak, ako opisoval v tejto výpovedi. Ďalej uviedol, že vzhľadom na zranenia, ktoré mu boli
spôsobené a po vzhliadnutí fotografie si opäť celú udalosť prehral v hlave a trvá na závere, ktorý uvádzal,
že aj osoby Š. a F. mu spôsobili zranenia. Aké konkrétne to boli, opisoval v zápisnici zo dňa 2. 5. 2012.
PríslušníkomPZopísalútočníkaN.Š.ajR.F..Popísalichpriprvejrekogníciiafotografiemuboliukázané
vyšetrovateľomprijehoprvomvýsluchuvroku2012.VtomčaseútočníkovŠ.aF.neopisovalakoďalších

dvoch, pretože bol vtedy zameraný podľa neho na hlavných aktérov útoku, ktorými mali byť N. a K.. Do
momentu, kedy mu boli vyšetrovateľom ukázané fotografie skupiny, tieto osoby bližšie neopisoval, preto
dovtedy neopísal výzor možných útočníkov F., Š., ani ich oblečenie. Jeho zranenia po incidente videl
J., K., syn K.Č., F. B. a kamaráti dídžeja. N. ho pri útoku na zemi nekopal. Predtým, ako ho V.. N. udrel
svojou pravou rukou do hlavy stál oproti nemu. V čase tohto prvého úderu mohla byť čajová varnica za

ním asi 2 metre, pretože po údere letel dozadu a pri páde túto varnicu prevalil hornou časťou chrbta.

Na hlavnom pojednávaní svedok a poškodený ku skutku vypovedal v zásade zhodne. Poukázal na to,
že pani K. s pani B. tancovali na parkete vedľa nich, takže jeho napadnutie museli vidieť, taktiež aj synpani K. W. K., ktorý v uvedený večer robil dídžeja. Nasledujúce ráno ho telefonicky kontaktovala pani K.
pýtala sa, aké má zranenia, potom sa už nik neozval, až o päť mesiacov R.. J., ktorý mu povedal, že
opoznal človeka, s ktorým bude mať problém. Po tom, čo sa zvítali, šli sa zabávať, tancovali, od toho

času z alkoholu pil len šampanské, dopili otvorenú fľašu, ktorú si priniesli, neotvorená fľaša im zmizla.
Od tej chvíle už nepil ani čaj s rumom, ktorý sa tam varil. Do príchodu na oslavu na svojej chate vypil asi
3 až 4 štamperlíky vodky s džúsom, na polnoc si štyria rozliali fľašu šampanského, vypili si do nálady.
Vtedajšia priateľka, teraz manželka V. so E. pili domáci vaječný likér v pollitrovej fľaške, ktorý nedopili.
Do incidentu sa asi hodinu a pol bavili, incident sa určite odohral o 02:00 hodine dňa 1. 1. 2012. Okrem

osôb, s ktorými prišiel, tam poznal R.. J., pani K., jej deti Z. a W., susedu S. J. a jej sestru. Oblečené
mal maskáčové oblečenie, teda bundu a nohavice z Army shopu, zimné topánky, šiltovku, bradu v tom
období nemal, bol oholený. Obžalovaného pred incidentom neregistroval, až počas neho.
Po nahliadnutí do nákresu priestoru Liptovia Resort na č. l. 76, ktorý zhotovil, uviedol, že počas zábavy
sa nachádzal na tanečnom parkete, keďže tancovali, pohybovali sa aj po celom parkete, aj si sadli na
hojdačky, ktoré tam boli. Prvý úder dostal, keď vstal z miesta tak ako to zakreslil na nákrese. Pozrel sa

dozadu, následne dostal päsťou do tváre a prevrátil sa cez kotlík s čajom. Čiastočne sa aj oblial, ako
spadol, popol sa mu dostal do očí. Ako ležal, jedna osoba ho chytila oboma rukami vpredu na hrudi za
odev a ťahala na roh centrálnej chaty, kde si naňho zakľakla a bila ho opakovane do hlavy. Situácia sa
pre neho stávala neprehľadná, rukami sa snažil kryť tvár a hlavu. Ešte vie, že tu obžalovanému hovoril,
čo sa stalo a prečo ho bijú. Kopali ho dve osoby, a to jedna z pravej strany pristúpila k nemu od centrálnej

chaty a jedna z jeho ľavej strany. Kopali ho od nôh po trup, pretože na trupe mu sedel K.. Tvár si zakrýval
zdvihnutými predlaktiami, ale jednoznačne videl osoby, ktoré ho bili, lebo sa pozeral do strán a bolo
tam aj slovné napádanie. Priestor bol osvetlený svetlom z okna dídžeja farebnými svetlami a aj pred
chatou bolo svetlo. Tým, že do pravej strany ho kopal obžalovaný, si je istý po vzhliadnutí fotografií
predložených na polícii, kde sa dostavil na predvolanie a boli mu predložené fotografie z akcie od pani K..

Všetko by malo byť riadne zapísané. Obžalovaný mal na sebe modrú bundu, nejaké rifle, čierne tričko,
lebo mal rozopnutú bundu, čo mal obuté, nevedel, na hlave nemal nič, bol oholený. Druhá osoba, ktorá
ho kopala mala na sebe svetlú bundu, čierne rifle, lakové topánky, na hlave nemala nič. Útok trval asi 10
až 15 minút, kým neprišiel pán J.. Obžalovaný ho kopal asi minútu alebo minútu a pol, kým neprišiel J.. Aj
sa vzďaľovali aj približovali a zdalo sa mu to dlho. Obžalovaný útočil hlavne na bedrový kĺb a bok chrbta.

Pri rekognícii obžalovaný nebol na predložených fotkách, prvýkrát zistil, že je útočníkom, ktorý ho kopal
do pravej strany z fotografií, ktoré doniesla pani správkyňa. Keď ho policajt prvýkrát vypočúval, povedal
mu, že sa zamerajú na prvých dvoch útočníkov. Z Liptovie odišiel asi 30 až 45 minút po tom, čo ho pán
J. ukľudňoval na hlavnej chate. Alkoholické nápoje už nepožíval, hoci pán J. ho ponúkal. Do nemocnice
v Liptovskom Mikuláši prišiel o 04:00 hod. Hospitalizovaný bol do nasledujúceho dňa kvôli pozorovaniu,

následne podstupoval ďalšie vyšetrenia. Je vyučený rezbár, čo v tom čase robil na živnosť. Obmedzovali
ho bolesti hlavy, zhoršilo sa mu videnie pravého oka, mal pohmoždené brucho, pravý bedrový kĺb ho
pobolieva doposiaľ, bral lieky od bolesti. Doposiaľ pociťuje bolesti pri zmene počasia. Vie, že na akcii
fotili viacerí ľudia aj on, ale len ich partiu. Fotil syn správkyne B. W. B., od ktorého chcel nejaké fotky, ale
povedal mu, že on nefotil, takže nevie od koho mala fotky pani K.. Pri tom, ako ho bili slovne reagoval

aj nadávkami aj tým, že upozorňoval, nech ho nebijú do hlavy, reagoval podráždene, nevedel ako inak
sa brániť a aj urážlivo aj povedal „nekop do mňa, ty tučné prasa“, čo povedal obžalovanému. Povedal
mu to preto, lebo naňho pôsobil v oblečení naprataným dojmom.
Pokiaľ na hlavnom pojednávaní vypovedal, že cez okno hlavnej chaty videl, ako tam stojí N. aj so Š. a
gestami mu naznačujú, aby išiel von, pričom pri predchádzajúcej výpovedi uviedol, že to boli N. s K.,

tento rozpor vysvetlil odstupom času, a tým, že išlo o tú istú partiu a boli tam všetci z partie, ktorí
ho napadli, bol rozrušený, keď ho provokovali. Dodal, že vie, kto ho bil a kto ho napadol, aj keď si na
niektoré veci už nemusí spomínať presne. Ak v minulosti pri konfrontácii s obžalovaným uviedol, že to
bola pre neho jedinečná situácia, mal tým na mysli, že nikdy predtým sa neocitol na takom mieste s
takýmito ľuďmi. Po prvýkrát v živote bol v centre nejakej bitky a dodnes nevie jej dôvod. Stalo sa mu to

jediný krát, zapamätal si, kto ho bil a ako. Tým myslel jedinečnosť situácie.
Do hlavnej chaty po ukončení incidentu išiel spolu s pánom J., kráčali popri sebe. Rozpoznať
obžalovaného mohol tak, že neležal na boku, ale na chrbte a nezakrýval si oči, ale hlavu. Do chrbta
ho kopať nemohli, pretože na ňom ležal, kopali ho do boku. V tom čase mal predmet živnosti jednak
umeleckú rezbársku činnosť a tiež na obsluhu zasnežovacieho zariadenia a lyžiarskeho vleku. Výška

dohodnutej odmeny s budúcim zamestnávateľom predstavovala 900,- Eur mesačne. Rozopnutú bundu
mal obžalovaný v čase incidentu aj vtedy, keď stál za oknom. O náhrade škody prebieha aj civilné
konanie, v ktorom je žalovaný aj obžalovaný Š..Svedok T. Z., kamarát poškodeného v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 31. 12. 2011 vo večerných
hodinách sa stretol na chate kamaráta V. W. v Liptovskej Porúbke s ním, jeho vtedajšou priateľkou, teraz
manželkou V. a ich kamarátkou E. Č.. Chceli spolu osláviť koniec starého a začiatok nového roka 2012.

Presný čas, kedy sa tam kto dostavil, si už nepamätá vzhľadom na odstup času si nepamätá presné
časové údaje. Alkohol síce popíjali, ale neholdujú mu, takže ho nepožívali vo veľkom množstve. On pil
šampanské, dievčatá vaječný likér, V. vodku s džúsom, ktorej vypil asi 3 poháre. Po polnoci, čo si pamätá
podľa toho, že ohňostroj pozerali z chaty, sa vybrali do neďalekého strediska Liptovia Resort, kde bol
V. pozvaný na silvestrovskú oslavu. So sebou si niesli jednu celú fľašu šampanského a jednu čiastočne

odpitú, ktoré chceli vypiť priamo v rezorte. Po príchode išiel spoločne s V. pred centrálnu chatu, kde boli
vlastníci rezortu, s ktorými sa zvítali a potom sa išli zabávať. Počas toho, ako sa zabávali sa zväčša
držali pokope, teda on V., E. F. V., pričom jedenkrát si všimol, že V. sa niekde od ich partie vzdialil. Či za
niekým išiel alebo išiel na WC nevedel povedať. Vedľa nich, ako sa zabávali, bola nejaká ďalšia partia
a nejakí muži z tejto partie sa V. pýtali, či je V. jej priateľ a ako dlho spolu chodia. Odpovedala, že asi 5
rokov. Bolo to v momente, keď bol V. preč. Hneď potom, ako sa V. vrátil si všimol, že jeden z partie, ktorí

sa rozprávali s V. bez výstrahy a upozornenia udrel V. päsťou do oblasti tváre tak, že tento preletel cez
varnicu s čajom, ktorá bola neďaleko postavená. Hneď na to pribehol ďalší muž, ktorý V. odtiahol ďalej.
Kľakol alebo sadol si na neho a začal ho oboma rukami päsťami udierať do oblasti hlavy. Kde konkrétne
to nevedel, ale údery boli smerované na hlavu, pri ktorých si V. reflexívne kryl hlavu a zdá sa mu, že
kričal niečo také, ako nie do hlavy. Všimol si aj ďalšie osoby, ktoré prišli k V., a tieto ho kopali do nôh a

tela, pričom to boli minimálne dvaja ľudia a viac. Uviedol popis osoby, ktorá po prvom údere odtiahla V.
ďalej, prikľakla alebo prisadla a udierala ho. Bol vyššej postavy, štíhlej, mal úzku tvár, oblečenú bundu
s kožušinovým límcom. Tohto človeka by spoznal. Čo sa týka ostatných osôb, ktoré napádali V. tým,
že do neho kopali, tých by neopoznal, pretože tí stáli ku nemu chrbtom a do tváre ich nevidel. Je však
presvedčený, že sa jednal o tú istú partiu osôb. Z rezortu odišli, pretože V. začala napúchať tvár, čo

bolo dosť zreteľné. Sťažoval sa aj na bolesti hlavy, teda odišli späť na chatu, kde sa V. prezliekol, lebo
bol v maskáčoch a išli na obvodné oddelenie do Liptovského Hrádku, pričom po ceste stretli hliadku
polície, ktorá jeho a V. zobrala na obvodné oddelenie a následne odišiel na ošetrenie do Liptovského
Mikuláša, kde bol hospitalizovaný. V. W. pozná viac ako 12 rokov ako nekonfliktného, zodpovedného,
pracovitého. Na silvestrovskej zábave sa zabával normálne. Nesprával sa agresívne, otravne a nevidel

v ten večer žiadny dôvod, ktorý by niekomu dal zaútočiť na neho. Prečo bol v ten večer napadnutý sa
vyjadriť nevedel. Keď sa muž z druhej partie mal prihovoriť V. so E. nachádzali sa spolu pri hlavnej chate.
K spôsobu úderov a ich počtu od prvého útočníka sa vyjadriť nevedel.

Na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal s výnimkou určitých ďalej uvedených okolností zhodne ako

v prípravnom konaní, dodal, že keď prišiel na chatu V. W. bola už tma. Bavili sa, popíjali šampanské, V. pil
džús s vodkou asi 2 poháre, pri odchode z chaty bol v pohode, na zábavu do Liptovie prišli až po polnoci.
Šampus k polnoci si otvorili ešte na chate. Po nahliadnutí do nákresu priestoru Liptovia Resort na č. l.
76 uviedol, že všetci štyria boli v strede pred hlavnou chatou, tancovali, nikoho iného tam nepoznal. Na
zábave už nepil nič, hoci doniesli so sebou šampus. Útok na V. prebehol tak, že dostal päsťou do tváre,

preletel cez varnicu s čajom, potom prišli kamaráti toho, čo ho napadol. On ležal na zemi a udierali ho
pri tej pahrebe. Videl to a chcel som mu aj pomôcť, ale bránil mu v tom nejaký pán, ktorý asi patril k
nim, že to nie je jeho vec. nevedel uviesť počet ľudí, ktorí doňho kopali, ale určite to bol viac ako jeden
človek, ďalší na ňom kľačal a ten ho udieral. Ak by mal nejakú fotku, tak by ich spoznal. V pojednávacej
miestnosti označil obžalovaného sediaceho po jeho pravici. Spoznal ho podľa tváre, pretože má dobrú

pamäť na tváre. Čo mal na sebe oblečené si nepamätal, ani farbu oblečenia. Osvetlenie na tom mieste
bolo aj blikajúce, aj na hlavnej chate bol reflektor. Do ktorej strany obžalovaný kopal V., si už nespomínal.
Keď incident skončil, niektorý z útočníkov V. zatiahol za chatu. Potom prišiel majiteľ chaty, s ním odišiel
do chaty, ako odišiel už nevedel, bol tam s ním a ponúkal mu nejakú pálenku slivovicu, ktorú N. nechcel.
Pri incidente bol hluk, ale započul ako V. hovorí, aby ho prestali biť. Cez sklo chaty videl toho, ktorý ho

udieral, že mu naznačoval, aby šiel k nemu. V. potom začala opúchať tvár. Z Liptovie šli do jeho chaty,
odtiaľ na lekárske ošetrenie do nemocnice, kam šiel s ním, bolo to neskoro v noci, možno o jednej,
pol druhej. Obžalovaného zaregistroval prvýkrát, keď tancovali vedľa nich, pretože boli blízko a tiež boli
svoja skupinka tak ako oni. Vyšetrovateľ mu pred výsluchom nepredložil žiadne fotografie.
Po nahliadnutí na fotografie na č. l. 103, 104 a 105 svedok označil muža v červenej bunde, ktorý V. W.

prvýkrát udrel. Muža naľavo v zelenej bunde so zdvihnutými rukami, ktorý na ňom kľačal a z tých, ktorí
ho kopali, jedným z nich je muž medzi mužom v červenej bunde a mužom v bielej košeli so zelenou
bundou. Tých, ktorí ho kopali, tých videl z boku. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal, že ostatné
osoby, ktoré kopali V. W. by neopoznal, pretože stáli ku mne chrbtom a do tváre im nevidel a na hlavnompojednávaní vypovedal o tejto okolnosti inak, poukázal na odstup času a pravdou je asi to, čo uviedol v
predchádzajúcej výpovedi u policajta. Obžalovaného opoznal preto, že bol v partii, ktorá tam tancovala,
tak je logické, že išiel pomáhať. Nepamätal si kto ukazoval gesto pred sklom chaty, ale obžalovaný to

nebol. Koľko tvárí bolo v tom hlúčiku si nepamätal.
Svedkyňa F. B. v prípravnom konaní vypovedala, že ku dňu 31. 12. 2011 pracovala v Liptovia Resorte v
Liptovskej Porúbke ako správkyňa, mala na starosti chod rezortu. Poukázala na odstup času, pre ktorý si
už veľa nepamätá, ale tak ako každý rok organizovala silvestrovskú zábavu, na ktorú pozývala rôznych
hostí a v ten večer zábava prebiehala v poriadku, ľudia sa dobre zabávali, ona bola medzi nimi. Taktiež

požívala alkoholické nápoje, ale nie vo veľkom množstve. Niečo po polnoci, keď do rezortu prišiel V. W.Í.
so svojou priateľkou a ešte nejakými dvoma osobami sa s nimi len pozdravila. Všimla si, že mali niečo
vypité. Tiež sa zapojili do zábavy a tancovali spoločne pred hlavnou budovou rezortu, kde bol tanečný
parket osvetlený hlavne svetlami súvisiacimi s hudbou, teda farebné svetlá a stroboskop, ktoré blikali.
Zrazu za svojim chrbtom počula nejaký buchot, otočila sa a videla, že došlo k nejakému incidentu. Koľko
hodín bolo uviesť nevedela, bola tam kopa ľudí, takže nevedela identifikovať, kto je jej súčasťou. Hneď

utekala do hlavnej budovy, pretože sa zľakla. Spomínala si, že v hlavnej chate bol V. W. spoločne s
priateľkou, súčasnou manželkou, asi s pani K. a pánom J., ktorí sú vlastníci tohto rezortu. Niekto sa
ho pýtal, či nechce zavolať sanitku, z čoho vydedukovala, že asi bol jedným aktérom tohto incidentu,
ale nevedela, či bol útočníkom alebo útočil niekto na neho. V. volať sanitku nechcel. Hovoril, že je v
poriadku. Všimla si na ňom, že pod jedným okom má nejaký škrabanec, ako keby spadol na zem a

šuchol sa hlavou po zemi. Nevšimla si, že by bol opuchnutý v tvári. V čase, keď bol W. vo vnútri v chate
nevidela, že by s niekým gestikuloval cez okno. K jeho povahovým vlastnostiam sa vyjadriť nevedela,
dobre ho nepozná. Alkohol sa v rezorte v ten večer nepredával. Každý pil čo mal. Účastníkov zábavy
mohlo byť asi 25-30 ľudí. To, že mal vypité usúdila z toho, že bol veselý, tancoval, mal dobrú náladu.
Po tomto incidente ju nekontaktoval, ani on, ani iná osoba.

Svedkyňa F. B. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne a dodala, že poškodeného pred touto
udalosťou poznala asi 4 roky. V uvedený večer prišiel po polnoci po vystrelení ohňostroja. Všimla si, že
bol v podnapitom stave. Celá jeho partia - on, jeho priateľka, nejaký kamarát a ďalší pán, ktorý prišiel s
nimi, boli v nálade. V. W. bol po príchode v normálnej nálade, neváľal sa po zemi alebo niečo podobné.
Počas zábavy tancoval, bavil sa, vytáčal a naťahoval ženy, ktoré tancovali. Na jeho správaní jej nebolo

nič nápadné a nevhodné. Obžalovaného si nepamätala. Obzrela až na buchot alebo hluk za jej chrbtom,
kedy videla trmu-vrmu. Čo sa tam dialo nevidela, len, že hlúčik ľudí, niektorí z nich stáli, W. bol na zemi.
Po nahliadnutí do nákresu priestoru Liptovia Resort na č. l. 76 uviedla, že to bolo v miestach na okraji
centrálnej chaty, pri paráku alebo kotlíku, v ktorom sa varil v ten večer čaj s rumom. Buchot nastal tým,
že kotlík spadol, boli tam asi štyria ľudia, naťahovali sa, útočníkov nevedela identifikovať, pretože sa

to stalo za jej chrbtom. Skričala „čo robíte“ a utekala do centrálnej chaty povedať, že sa niečo deje a
potom ich od seba odtiahli. Niekto na akcii fotil, pretože sa to zvykne robiť, keď majú podobné akcie
alebo zábavy. Dídžej, ktorého v ten večer robil W. K., by zo svojho priestoru mal vidieť, ak sa niečo
dialo, ak nebol na WC alebo nebol otočený chrbtom. W. v chate s J. sedel asi 2 hodiny, či tam požil
nejaký alkohol, si nepamätala. Vie, že sa tam riešila len tá sanitka. Nevedela presne, aký čas tam strávil,

ale tie dve hodiny určite. Ukľudňovali ho, nebola tam po celý čas, pretože vyšla aj vonku tancovať. Čas,
kedy W. odišiel, nevedela uviesť. Ona bola asi do piatej, šiestej hodiny a keď W. odišiel, oni sa tam ešte
zabávali. Celkový počet ľudí, ktorí sa zabávali bol možno 40 až 50. Kapacitu rezortu je asi 50 ľudí, boli
tam aj ľudia mimo, nie z rezortu.

Svedkyňa E. Č. v prípravnom konaní vypovedala, že dňa 31. 12. 2011 v čase asi o 21.00 hod. sa s
kamarátkou V. H., teraz W., dohodla, že silvestrovský večer budú tráviť spoločne na chate jej priateľa
V. W. v Liptovskej Porúbke, kde priniesla so sebou 0,5 l vaječného likéru. Nachádzali sa tam T. Z., V.
W., ona a V. W.. Zabávali sa, popíjali alkohol. Vypili fľašku, ktorú priniesla a asi 2 fľašky šampanského,
a to za celý večer až do 02.00 hod. V. s T. pili aj nejakú vodku s džúsom, koľko uviesť nevedela. O

polnoci vyšli pred chatu sledovať ohňostroj. Keď skončili, V. povedala, že pôjdu do Liptovia Resort v
Liptovskej Porúbke, vzdialeného asi 500 m od ich chaty, pretože tam boli aj minulé roky a vždy sa tam
dobre zabavili. Asi o 00.30 hod. mohli prísť do komplexu, kde prebiehala diskotéka pred hlavnou chatou.
Miesto bolo osvetlené svetlami od dídžeja. Začali sa zabávať, mali so sebou fľašu šampanského, z ktorej
si počas večera pomaly upíjali. Všetci štyria mali dobrú náladu, nikto z nich nebol opitý veľmi. Ako sa

posúvali po tanečnom priestore, objavila sa pri nich skupinka asi 5 mužov vo veku 35-40 rokov, ktorí
pri tanci urobili okolo V. kruh a takto chvíľu tancovali. Krátko na to prišiel V., ktorý sa začal rozprávať
s mužom v červenej lyžiarskej bunde. Vysoký bol asi 1,80 m, vyzeral byť silnejšej postavy. O čom sa
rozprávali nepočula. Videla ako si podali ruky a následne ona, V., V. sa zabávali spoločne ďalej. Asi po20 min. pri tanci zaregistrovala, že sa za ňou niečo deje, pričom sa obrátila a videla, ako V. s mužom v
červenej bunde do seba navzájom strkajú. Kto začal incident, uviesť nevedela, bola otočená chrbtom,
asi medzi nimi prebehli aj nejaké vzájomné údery. Ďalej videla ako muž v červenej bunde päsťou udrel

V. do oblasti tváre, následkom čoho začal padať dozadu a prevalil varnicu s čajom. Hneď po tom k nemu
priskočila skupina mužov, ktorí sa pohybovali popri tom v červenej bunde a začali V. napádať, zatiaľ
čo on ležal na zemi. Kto konkrétne kde V. udieral nevedela. Zapamätala si len jedného z tých mužov,
ktorý kľačal na V. a päsťami ho udieral do oblasti tváre. S ním sa predtým rozprávala, bol štíhlej, vyššej
postavy, mal nakrátko ostrihané tmavohnedé vlasy, výraznejšie oči a oblečenú olivovú bundu po kolená

s kapucňou s kožušinovým golierom. Povedal jej, že je z Bratislavy. Keď videla ako V. na zemi bijú, tohto
v olivovej bunde a ešte jedného vedľa neho, o ktorom vie len, že mal na sebe čiernu bundu sa snažila
odtiahnuť od V., čo sa jej nepodarilo. Krátko na to pribehol nejaký pán, o ktorom sa neskôr dozvedela, že
je vlastníkom rezortu, ktorý incident ukončil a išiel s V. dovnútra do chaty. Ona zostala vonku. Za krátky
čas vošla dovnútra a počula ako V. povedal, že dostal, pôjde na ošetrenie, podá trestné oznámenie.
Čo mu hovoril ten druhý, si nepamätala. Všimla si, že V. mal poranenú tvár nad hornou perou a na

temene hlavy, mal opuchnuté líce, hovoril, že ho dosť bolí hlava. Vlastník rezortu ho ukľudňoval. Krátko
na to odišli naspäť všetci štyria na V. chatu, kde po príchode V. bolela hlava. Chcel ísť na ošetrenie, T.
šiel s ním a ona s V. zostali až do rána na chate. Medzitým sa T. vrátil. Povedal, že V. hospitalizovali.
Počas celého večera, okrem incidentu si nevšimla, že by sa V. správal nejako nemiestne a otravoval ľudí
alebo bol agresívny. Pozná ho už dlho a je milý, zábavný, nikdy predtým ho nezažila, že by sa správal

agresívne. Incident sa stal v čase asi o 02.00 hod. Muž, ktorý kľačal a bil päsťami V. bol muž v olivovej
bunde a podľa nej kľačali na V. dvaja, a to muž v červenej bunde a muž v olivovej bunde a kopali ho traja.
Ďalej sa vyjadrila k rozporom pri svojich predchádzajúcich výpovediach. S odstupom času, keď sa jej to
uležalo môže uviesť, že sa to stalo tak, ako uvádzala pri tejto výpovedi. S V. je v kamarátskom vzťahu.
Celkovo ho napádali tri osoby. Muž v červenej bunde, muž v olivovej bunde a muž v čiernej bunde. Muža

v čiernej bunde vedela popísať len tak, že bol zavalitejší, mal 180 cm a približne 90-100 kg. Po celý čas
s V. v rezorte nebola, pretože aj odbiehal za nejakými kamarátmi, ktorých tam videl. Svedkom incidentu
bola vo vzdialenosti asi 2 m. Varnica sa od mužov nachádzala asi 0,5 m. K V. pristupovalo viacej chlapov.
Konkrétne si pamätala na týchto dvoch, ktorých odťahovala ona.

Svedkyňa E. Č., na hlavnom pojednávaní vypovedala v zásade zhodne a dodala, že po príchode do
rezortu sa pohybovali pred centrálnou chatou, kde aj došlo k incidentu. Videla, že sa schyľuje k bitke.
Muž v červenej bunde, ktorý bol agresívny, dal N. úder päsťou do ľavej časti tváre, jeho cuklo dozadu,
potom ho sotil a N. spadol. Skupinka približne 5 mužov sa začala k nemu približovať, dvoch z nich sa
snažila od neho odťahovať za bundy. Predtým im videla do tváre, pretože sa s nimi rozprávala, avšak v

pojednávacej miestnosti nebol ani jeden z nich prítomný. Muž v červenej bunde a ďalší boli predklonení
nad N.. Ten v červenej bunde bol po N. pravej strane. Sledovala incident ďalej, ale keď sa bili, odsunula
sa, aby aj ona nevyfasovala. Videla, že ho bili a kopali, potom prišiel pán z chaty a oni sa stavali na nohy.
Tí, ktorí ho kopali na zemi, boli dvaja. V tejto pojednávacej miestnosti je pán, ktorý bol na N. kolenom z
ľavej strany a kopal ho. Pán, ktorý prišiel z chaty ich od seba oddelil vzal V. dnu. Ten išiel po svojich. Dnu

išla aj ona s kamarátkou V., boli tam asi pol hodinu. V. mal šrám na líci a sťažoval sa, že ho bolí hlava.
Na tejto chate už alkohol nepil. Odišli odtiaľ niekedy medzi druhou a treťou hodinou. Incident sa stal asi o
02:00 hod. Šli na V. chatku, kde sa prezliekol a odišiel na ošetrenie, bol tam s ním T.. Dídžej určite mohol
vidieť ten incident aj ostatní ľudia. Prvý úder dal N. muž v červenej bunde, ďalší z dvoch útočníkov,
jeden jej povedal, že je z Bratislavy, toho aj ťahala za bundu a bol po N. ľavej strane. Ďalší, ktorý bol

po jeho pravej strane v tmavšej bunde, tiež mal kožušinový golier, no ten bol štíhlejší. Po nahliadnutí
do fotografií na č. l. 103, 104, 105 svedkyňa uviedla, že ten ktorý ho udrel prvýkrát je ten v červenej
bunde v strede. Muž naľavo vo svetlozelenej bunde je ten, ktorý jej povedal, že je z Bratislavy a bol z N.
ľavej strany, no ten po pravej strane mal tmavšiu bundu a na fotke ho nevedela identifikovať. Ostatných
útočníkov si pamätala už len matne.

Na obžalovaného spomínala len matne, už si nebola istá. Zotrvala na tom, že osoba prítomná v
pojednávacej miestnosti ho kopala. Pri fotkách na otázku obhajcu, ktorých z mužov ťahala za bundy
preč od V. a zotrvala na tom, že to boli muži, ktorí mali na bundách kožušinový golier. Zo skupinky,
ktorá sa začala na neho tlačiť, ona odťahovala jedného, ktorý bol pri ňom zľava, ktorý jej povedal, že
je z Bratislavy a ten druhý mal tmavú bundu. Kopal ho muž v čiernej bunde a bola názoru, že to bol

obžalovaný. Po opakovanom nahliadnutí do fotografií uviedla, že osobou, ktorá poškodeného kopala je
muž v čiernej bunde na fotografii na č. l. 103 druhý sprava. Zotrvala na svojom tvrdení, ktoré uviedla
naposledy, že nie traja, ani dvaja, ale jeden ho kopal. Obžalovaný kľačal na krku poškodeného, potom sa
postavil a kopal ho do boku, kde sú rebrá zľava, ktorou nohou už nevedela. Poškodený ležal na chrbte.Obžalovaný mal na sebe určite tmavú bundu, či ju mal rozopnutú alebo zapnutú si už nepamätala. Ďalší
dvaja boli po pravej strane tela poškodeného a tých sa snažila odtiahnuť preč.

SvedkyňaV.W.,predtýmH.,vprípravnomkonanívypovedala,žedňa31.12.2011svtedajšímpriateľom,
súčasným manželom, V. W. asi o 19.00 hod. spoločne odišli na jeho chatu v Liptovskej Porúbke, pričom
s kamarátmi E. Č. F. T. Z. boli dohodnutí, že silvestrovský večer strávia spolu a stretnú sa tam. T. prišiel
asi o 22.00 hod. spolu sa zabávali, popíjali alkohol. Za celý večer do polnoci jej manžel vypil 4 alebo
5 poldeci, ktoré si miešal s džúsom. Ona vypila asi 3 štamprlíky vaječného koňaku, jedno pivo. Asi 5

min. po polnoci prišla na chatu aj E. Č., pričom si všetci pripili na Nový rok a keďže V. bol pozvaný na
zábavu do Liptovia Resortu v Liptovskej Porúbke od vlastníka pána J., všetci sa tam pomaly premiestnili.
Okrem toho, čo uviedla vypili všetci štyri spoločne ešte jednu fľašu šampanského a druhú sčasti. Túto si
zobrali so sebou do rezortu. V rezorte bolo viac ako 30 ľudí. Zábava prebiehala pred hlavnou budovou
na voľnom priestranstve, ktoré bolo riadne osvetlené. Alkohol sa tam nedal kúpiť, takže pili to, čo si so
sebou vzali. Začali sa zabávať, tancovali spoločne so E., V. F. T.. Chlapi sem-tam niekde odbehli. V. tam

poznal viac ľudí ako ona. Ona poznala len osoby, s ktorými bola, susedu S. J. a pána J.. Celý čas na V.
videla. Nevidela žiadne incidenty, ktoré by V. vyvolával, nikoho neotravoval. Keď sa na chvíľu vzdiali, k
nej a k E. prišli dvaja muži. Jedného z nich si zapamätala. Mal oblečenú červenú prešívanú lesklú bundu,
na hlave mal červeno-čierno-bielu čiapku s písmenom S značky Estor, mal plnšiu tvár. Pýtali sa ich, či
sú domáce. Objavili sa pri nich ďalší traja a obkolesili ju tak, aby tancovala medzi nimi. E. tam pri nej

nebola. Chvíľu takto s nimi tancovala, po krátkom čase sa chcela vrátiť k E., ktorá bola kúsok od nich,
teda sa pokúsila odísť z kruhu, čo sa jej nepodarilo, lebo jej v tom bránili. V tom čase to ešte považovala
za zábavu, ale krátko na to im povedala, že stačí, že sa chce dostať z kruhu von, v čom jej opäť bránili,
hoci nie tak intenzívne, preto od nich odišla a vrátila sa k E.. Krátko na to sa objavil V. a muž v červenej
bunde prišiel k nim. Opýtal sa jej, či je to jej priateľ, na čo odpovedala áno a v tom momente tento muž

do V. asi dvakrát strčil, čomu nerozumela, pretože tomu nepredchádzal žiadny slovný ani iný incident.
Po týchto dvoch odstrčeniach zo strany tohto muža nasledovala rana päsťou na tvár jej manžela, ktorý
po tomto údere prepadol cez varnicu s čajom, ktorá sa ohrievala na ohni a zostal na krátky čas ležať
v pahrebe, ktorej časť sa mu dostala pri páde na tvár. Následne ďalší dvaja z päťčlennej skupiny ho
chytili tak, že jeden ho držal pod krkom zozadu, ťahal ho po zemi, asi 3 m od pahrebiska a skupina

piatich mužov manžela obkolesila, pričom jeden z nich mu kľačal na hrudníku, ostatní do neho kopali,
a to do celého tela od nôh po hlavu. Ten, čo mu kľačal na hrudníku ho bil päsťami do tváre. V. si v tom
momente rukami kryl hlavu, takže ich mal predsunuté pred hlavu, aby sa vyhol úderom a kopancom na
hlavu. Snažila sa odtiahnuť tých mužov od neho, čo sa jej nepodarilo. To isté robila aj E.. T. chcel tiež
V. pomôcť, ale toho držali nejakí dvaja s tým, aby sa do toho nestaral. Neboli to však muži z tej skupiny.

Keďže si nevedela rady utekala dovnútra do hlavnej budovy rezortu, kde museli J.G., ktorý tam sedel s
dídžejom, vidieť, čo sa vonku deje, ale z nejakého dôvodu sa nesnažili tomu zabrániť. Potom ako vbehla
za ním dovnútra začala kričať, aby jej pomohol, že jej zabijú priateľa, na čo zareagoval, vybehol vonku a
ukončil útoky tých mužov na jej priateľa. Následne V. zobral za chatu, kde mu povedal, aby mu nerobil
problémy, že sa to stáva, keď si chlapi dajú po papuli. Prešli dovnútra a V. začal výrazne puchnúť na

tvári v oblasti spánku a na hlave. J. mu doniesol ľad, aby si tie miesta schladil. V. bol z udalosti dosť
rozhodený. Nevedel si vysvetliť, prečo k tomu došlo a chcel to oznámiť na polícii. J. ho však presviedčal,
aby tak neurobil, snažil sa ešte doňho dostať nejaký alkohol. Vytiahol fľašu slivovice, V. odmietol piť.
Krátko po tom sa rozhodli, že odídu domov. Všetci spolu tak ako prišli aj odišli na V. chatu, kde chcel
V. najprv zostať a vyspať sa, ale sa prezliekol a všetci štyria odišli smerom do Liptovského Hrádku, aby

sa dostali na ošetrenie do nemocnice. Po ceste stretli hliadku polície, ktorej povedali, čo sa stalo. Táto
odviezla V. aj s T. na ošetrenie, kde zostal na pozorovaní do nasledujúceho dňa. Už v tom čase žili v
spoločnej domácnosti, takže mala vedomosť o tom, že k svojej práci sa vrátil asi až po piatich mesiacoch
pre zdravotné problémy. Boleli ho oči, hlava, bedrový kĺb. Často navštevoval lekárov, chodil po rôznych
vyšetreniach, hlavne čo sa týka hlavy a očí. Ako svedkov incidentu uviedla E. Č., T. Z., dídžeja, ktorý

sa mal volať K., syn druhej vlastníčky rezortu, ktorý krátko po útoku povedal V.: „., ja viem kto ťa prvý
napadol,“ a taktiež ním mohol byť aj pán J., ktorý z priestorov, kde sedel musel vidieť na celý incident.
Dodala, že V. nikdy nebol agresívnej povahy. Je kamarátsky, alkohol požíva zriedka. Keď si vypije je
zábavný, nie agresívny. Ku dňu skutku s ním bola 5,5 roka a nikdy sa s ním do takejto situácie nedostala,
hoci často chodili na diskotéky a zábavy, stalo sa to po prvýkrát. V skupine, ktorá ich obkolesila boli

len muži. Z rezortu odišli asi o 02.00 hod., takže to mohlo stať medzi 01.15 hod. až 01.30 hod. Nemala
dôvod iných ľudí ohľadne tejto udalosti kontaktovať, pretože celú udalosť videla.
Z výpovede svedkyne V. W. na hlavnom pojednávaní vyplynuli rovnaké okolnosti ako v prípravnom
konaní. Podľa jej názoru chata, pred ktorou sa zabávali, bola dobre osvetlená aj pred ňou bolo svetladosť. Ak v predchádzajúcej výpovedi hovorila o hlavnej budove, myslela tým to isté, teda hlavnú chatu.
Dodala, že poškodený má dodnes jazvu nad perou a na líci aj na hlave z toho, čo spadol do pahreby.
Nie je konfliktným typom človeka, práve naopak, ak vznikne nejaký problém, snaží sa to vyriešiť alebo

obrátiť na srandu. Pri tanci prišli ku nej a E., najprv dvaja muži, potom ďalší. Celkovo boli štyria. Pamätala
si aj muža sediaceho v pojednávacej miestnosti po jej pravej ruke. Tiež bol medzi mužmi, ktorí prišli
ku nim tancovať. Ostatných by som možno vedela opísať alebo spoznať, no je to už odstup času a
nepozerala sa im priamo do tváre. Brala to ako zábavu, nič viac. Prvýkrát zistila, že bijú manžela, keď sa
dostala z toho kruhu, premiestnila sa k E. Č., a prišiel ten v červenej bunde a udrel ho do tváre. Potom

nasledovala bitka. Od tej chvíle incident sledovala, snažila sa ich odtiahnuť a odtrhnúť od seba a bol
moment, keď mu videla len nohy, pretože sa na neho vrhli. Keď sa na neho tí muži vrhli, jeden ho držal
okolo krku, druhý mu kľačal na hrudníku a zvyšní ho kopali do tváre a oblasti tela. Jeho ani nebolo vidno,
iba nohy. Muž v červenej bunde pri tejto bitke nebol. Obžalovaný ho bil. Nespomínala si na to, kde stál. V
momente, keď spadol na tú várnicu, následne ho ťahali od várnice pár metrov krížom popri rohu hlavnej
budovy popred okno dídžeja. Odhadla, že bitka sa mohla odohrať asi o 01.15 až 01.30 hod. Približne o

02.00 hod. odchádzali. Podľa jej názoru bitku mohlo sledovať a vidieť veľa ľudí. Určite X. J. cez veľké
presklené okno na chate, ktorá bola dobre osvetlená, taktiež dídžej. Odtiaľ je vidieť na miesto, kde ho
bili. Incident na zemi mohol trvať asi 15-20 min., hudba hrala aj počas tohto incidentu. Ľudia bitku videli,
bol krik. Pár ľudí prestalo tancovať. Dodala, že keď človeka vidí, tak ho spoznáva podľa určitých rysov
a myslí si, že si pamätá rovnako.

Pokiaľ svedkyňa pri jednej z predchádzajúcich výpovedí po nahliadnutí na fotografie zo silvestrovskej
zábavy uviedla, že na fotografii č. 3 nepozná nikoho a vo výpovedi na hlavnom pojednávaní o tejto
okolnosti vypovedala inak, vysvetlila to tým, že pri výsluchu si myslela, že sa vtedy jedná o určenie muža,
ktorý poškodeného ako prvý udrel, preto tak vtedy aj odpovedala. Po nahliadnutí do fotografie na č. l.
103 svedkyňa uviedla, že ten, kto poškodeného udrel prvý, bol muž v červenej bunde a osoby, ktoré

ho bili označila muža v svetlozelenej bunde po pravej ruke muža v červenej bunde a tiež dvoch mužov
v čiernych bundách po ľavej strane muža v červenej bunde a dodala, že ide o tých, ktorí ho bili, no
ktorý konkrétne ho držal alebo kde ho bil uviesť nevedela. S odstupom času už nevedela povedať, ako
konkrétne ho obžalovaný bil. Manžel ležal na chrbte, keď ho bili, pretože mu trčali len nohy. Pamätala
si aj to, že si rukami chránil tvár.

Svedkyňa G. K. v prípravnom konaní vypovedala, že spolu s R.. J. je vlastníčkou objektu Liptovia Resort
v Liptovskej Porúbke. Ide o rekreačné zariadenie deviatich domčekov slúžiacich na ubytovanie. Z 31.
12. 2011 na 2. 1. 2012 zabezpečovala silvestrovskú zábavu a veci s ňou súvisiace, pretože mali plnú
kapacitu hostí, pre ktorých zdarma zabezpečovali oslavy konca roka. S ňou tam boli prítomní aj jej

manžel a jej deti. Večer trávila s hosťami, ktorým sa venovala a je ťažké určiť v koho spoločnosti sa
zdržiavala väčšinu času. S odstupom času môže povedať, že to bola dovtedy najlepšia zábava, čo sa
týka počtu hostí, ale aj atmosféry. V ten večer sa venovala každému hosťovi, s niektorými tancovala. Boli
hostia, ktorí si viac vypili. Počas tohto večera nebola priamym svedkom žiadneho fyzického napadnutia,
prípadne, že by videla, aby sa niektorí z hostí bili. Iba v čase asi medzi 01.00 hod. až 02.00 hod. dňa 1. 1.

2012 jej dcéra Z. prišla oznámiť, že pred hlavnou chatou sa strhla bitka. V tom čase bola vo vojenskom
stane spolu so svojim manželom, R.. J. a ostatnými, ako aj N., ktorý bol v ich prítomnosti. Boli tam aj
iní hostia, obyvatelia z dediny. Po tomto oznámení jej manžel spolu s R.. J. okamžite odišli pred hlavnú
chatu. Ona sa rozprávala so svojou dcérou. Kedy odišiel od nich pán N. uviesť nevedela, ale bolo to
tesne predtým, ako odišiel jej manžel. Keď prišla pred hlavnú chatu bol tam hlúčik ľudí. Vtedy R.. J.

rukami držal V. W., ktorý bol značne podnapitý, kričal a chcel sa vrátiť ku skupine ľudí. Bola tam slovná
prestrelka medzi dvoma skupinkami ľudí, pričom R.. J. slovne ukľudňoval a upokojoval V., ktorý sa mu
trhal z rúk a chcel sa biť. Keď sa atmosféra pred chatou upokojila R.. J. žiadal, aby šiel s ním do chaty,
kde sa ho pýtali, či má nejaké zranenie, prípadne či žiada lekárskej ošetrenie. Na tvári V. W.Í. videla
iba slabý škrabanec pod okom. Nekrvácal, nemal žiadne modriny na tvári. Nevidela na ňom viditeľné

zranenie po fyzickom násilí. Taktiež ani na rukách nevidela podliatiny, ani škrabance. Pýtali sa ho, či
ho niečo bolí, či má nejaké zdravotné problémy, na čo odpovedal, že nie. V chate nebola po celý čas v
prítomnosti V. W., lebo zabezpečovala ďalší program. K dobe kedy sa stal incident sa vyjadriť nevedela.
Počas doby, keď bol V. v hlavnej chate, dochádzalo medzi ním a skupinou, s ktorou mal potýčku k
slovnému napádaniu, tak že sa urážali a vyhrážali sa navzájom. Keď sa upokojila atmosféra vyšiel V. W.

z chaty vonku. Pozeral sa na zábavu. Bavil sa so svojou priateľkou. V čase asi o 04.00 hod., predtým ako
skončila zábava V. W. s priateľkou odišiel preč. Dodala, že nebola priamym svedkom fyzickej potýčky
medzi V. W. a neznámymi osobami, pretože prišla až po udalosti. Išlo o osoby z partie okruhu V.. N..
Tieto nikdy nevidela, ani ich nepozná. Spoznala sa s niektorými iba v ten večer. Po predložení fotografie,ktorú sama do vyšetrovania poskytla uviedla, že na nej pozná V.. N. N., ktorý má na hlave čiapku, a
za ktorým sú osoby z partie, ktorá bola ubytovaná, a pre ktorú zabezpečoval ubytovanie V.. N.. Tieto
osoby podľa mena nepozná, iba sprostredkovane. O mužovi, ktorý je na fotografii prvý sprava, ktorý má

dlhý kabát a biele tričko vie, že tento mal udrieť V. W.. Túto okolnosť iba počula, nevedela ju potvrdiť. K
ostatným osobám sa vyjadriť nevedela. V stredisku počas uvedenej noci bola od 17.00 hod. do 06.00
hod. až 07.00 hod. nasledujúceho dňa. Zo strediska sa vôbec nevzdialila. Incident videla až po uvedenej
bitke,kedymuseliniektorýchúčastníkovdržaťaukľudňovať.Kpriamejbitkealebofyzickémunapadnutiu
nedošlo, ani toho nebola svedkom, iba vzájomnej slovnej potýčke medzi dvoma skupinami, ktorými boli

jedna okolo V.. N., ktorí boli u nich ubytovaní a druhá bola okolo V. W., ktorý nebol ubytovaný v ich
zariadení a bol iba hosťom na zábave.
Na hlavnom pojednávaní svedkyňa poukázala na to, že udalosti si pamätá, akoby to bolo pred rokom,
nie až tak dávno, hoci je to už 6 rokov. Oni sedeli pod stanom, chrbtom otočení k tomu dianiu, keď prišla
jej dcéra s tým, že sa bijú ich kamaráti. Keď popísala, že sa vlastne má biť V. a jeho kamarát v červenej
bunde s bielym pásikom bolo jej to zvláštne, pretože sú kamaráti, prečo by sa bili navzájom. Prišla tam,

až keď už bolo po všetkom. Na zábave robili dídžejov viacerí ľudia - jej syn a jeho kamaráti. Jej syn
práve pri dídžejovom pulte v čase incidentu nebol, boli tam iní chlapci, ktorých menovať nevedela. S
odstupom času jej povedali, že vraj jeden z nich, ktorý tam v tom čase bol do mikrofónu hlásil, že sa
strhla bitka. A on jej aj neskôr povedal, že tento pán sediaci po jej pravej ruke, pričom svedkyňa ukázala
na obžalovaného, tam nebol, ale bol to pán v khaki bunde aj s kožušinou, že V. chytil za bundu a buchol

mu. Za V. vybehol vonku X. J., vyzeralo to ako naťahovanie, ale skôr akoby ho ukľudňoval, pretože V.
bol zmätený a stále mu možno pripadalo, že ho niekto chce napádať. J. ho zobral za chatu, kde sa
rozprávali, nik iný pri nich nebol, po chvíli sa vrátili a išli do chaty. V chate boli len ich ľudia, nebol tam nik
cudzí. Rozprávali sa s V., či mu niečo nie je, či potrebuje ošetrenie alebo ísť do nemocnice, no povedal,
že netreba. Ani na jeho oblečení neboli žiadne známky napadnutia, mohli mu dať facku alebo päsťou.

Sám poškodený vravel, že nevie, kto ho bil. Ani správkyňa B. im nevedela povedať, kto ho napadol.
Zábava potom pokračovala, V. ostal v chate, sem - tam vyšiel vonku, no už netancoval a v podstate
dávali pozor a strážili ich, aby nedošlo k inému stretu medzi partiami, teda V. a tou ďalšou. Obžalovaný
na tom Silvestri bol, ale nebol v žiadnej z partií, ktoré sa provokovali. V jednej z týchto partií bol aj pán
v červenej bunde, pán N., ktorý sa nebil, ale tak povediac vyrýval. Tieto skupiny sa navzájom akoby

provokovali. Neskôr s V. priateľkou hľadali jeho mobil, svedkyňa jej v tom pomáhala. Bola nahnevaná
na neho, že si vypil, že sa toto udialo. Nemyslí si, že by bola nahnevaná na nich. Podľa nej tam určite
nebola taká bitka, že by ho kopali a bili, že by mu ublížili na zdraví, a bude to tvrdiť, aj keď bitku nevidela.
Čas, ktorý uplynul od incidentu, až po odchod V. W. s priateľkou odhadla na 2 hodiny, mohli odísť asi
o 3.30 hod. Na zábave všetci pili alkohol, aj ona mala vypité. Jediný, kto nepil bol J.. Osobu kamaráta

V. W. v červenej bunde s bielym pásikom pomenovať nevedela. J. by vedel jeho meno. Jej syn by vedel
označiť, ktorí kamaráti tam v ten večer s ním boli, ale po roku, dvoch si nič nepamätali. Pamätali si to
v ten večer, potom zresetovali. Svedkyňa po nahliadnutí na fotografiu na č. l. 103 označila ako osobu,
o ktorej tvrdila, že napadla poškodeného, osobu v tmavozelenej khaki bunde s kožušinou na kapucni
nachádzajúcu sa po ľavej ruke muža v červenej bunde. Zábava pokračovala ďalej a celá partia tam bola,

z toho usúdila, že tam bol aj obžalovaný, jeho konkrétne si nevšímala, ale zdržali sa do 3.30 hod., ak
nie aj dlhšie. Že sa obžalovaný nezúčastnil bitky vedela od tých chlapcov, pretože najprv bola verzia,
že poškodeného napadla tlupa chlapov, no nebolo to tak. Nakoniec to malo byť tak, že ho pán, ktorého
ukázala, udrel. Fotografie na zábave robil fotograf, vyšetrovateľovi ukázala všetky, keď bola vypovedať,
vyzval ju, aby ich priniesla, prešli ich spolu a vyšetrovateľ uznal, ktoré sú významné pre vyšetrovanie

a tieto fotografie aj vybral. Partie, ktoré sa navzájom provokovali, v jednej bolo asi 7-8 ľudí, boli tam aj
muži aj ženy. Viac bolo mužov, ale ženy určite neprovokovali. Z týchto osôb poznala jednu a s ostatnými
sa zoznámili až v ten večer. Z partie okolo V. W. poznala jeho, jeho kamaráta, V. priateľku. Bola tam aj
jej kamarátka a ďalší kamarát prišiel nad ránom asi o 5-6 hod., ale to už tam V. nebol.

Svedok R.. X. J. v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 31. 12. 2011 až 2. 1. 2012 sa nachádzal v chate
v Y. B. Č.. XXX, v spoločnosti jeho rodiny, G. K. a jej rodiny, teda manžela, dvoch detí a ich známych,
hostí ubytovaných v rekreačnom zariadení Liptovia Resort, ktorých po mene menovať nevie. Taktiež
sa zúčastnil silvestrovskej zábavy v tomto rezorte. Bol svedkom incidentu, ale nie priamo a taktiež
nebol priamo účastníkom. Nevidel ako incident vznikol a kto koho napadol. V tom čase sedel vonku

pri stole v spoločnosti G. K., jej manžela, nejakých hostí, ako aj N. N.. Sedeli v otvorenom vojenskom
stane. Vo vnútri bolo umelé osvetlenie. Vonku pred stanom bol tanečný parket osvetlený diskotékovým
osvetlením. Bolo po polnoci. Presnejšie si už nepamätá, kedy dobehla k ich stolu dcéra pani K. Z. a
povedala všetkým pri stole: „Bijú sa!“ Okamžite sa postavili, otočili sa smerom k incidentu, ktorý bol vovzdialenosti cca 15 m mimo stanu v priestore, kde sa tancovalo. Na prvý pohľad videl len zhluk ľudí, z
ktorého sa nedalo usúdiť, kto je účastníkom incidentu alebo čo sa stalo. V tom momente tam bežal on,
pani K., jej manžel, možno aj hostia, ktorí sedeli s nimi. S K. priamo vbehli do incidentu, kde videli už

len napadnutého W., okolo ktorého boli traja alebo jeden až dvaja zabávajúci sa hostia. Boli to priatelia
Z. K.. Keď tam vbehli, W. stál na nohách a metal sa. Mal snahu vrátiť sa do incidentu, pretože ho z
tohto miesta odtláčali a odťahovali nabok priatelia Z. K.. Bol zjavne v dezorientovanom stave, chcel
útočiť aj na tých, ktorí ho z miesta incidentu nie násilným spôsobom odťahovali. Vedľa toho bol na zemi
spadnutý kotlík na guláš. W. rozprával, že tam ide naspäť, že mu to chce vrátiť, že to tak nenechá, čo si o

sebe myslia. Nemenoval nikoho. Mal slovné narážky na Bratislavčanov. Keďže jeho W. pozná a dotyční
boli preňho cudzí, preto chlapcov, ktorí ho odtiahli poslal preč, aby sa vzdialili a nevyvolávali v ňom
agresívne emócie, že sa o neho postará. Ostala s ním aj K.. Chlapcom hovorila, aby išli preč, snažila
sa o ukľudnenie situácie. Dohovárala mu, že to nemá zmysel. Nech sa nad tým povznesie. Skupina, z
ktorej bol odtiahnutý pokračovala ďalej v zábave. Menovite nepoznal ani jedného z nich. Uvážil, že nie
je vhodné tu ostať a nechať ho samého, aby nerozpútal ďalší incident, teda najvhodnejšie bude zobrať

ho dnu do chaty a ostať s ním komunikovať, aby sa zmieril, aby jeho agresívne emócie pominuli, čo aj
urobil. Aj počas cesty ku chate mal snahu vrátiť sa na miesto tancovania s úmyslom opakovať útok, ktorý
nevidel. Tvrdil, že ho napadol Blavák. Hovoril o útočníkoch v množnom čísle. Nekonkretizoval nikoho.
Na chate pobudli približne 2 a viac hodín, kde ho ukľudňoval. Pýtal sa ho, či mu niečo je, či nepotrebuje
ísť k lekárovi alebo na vyšetrenie, čo odmietol. Tvrdil, že mu nič nie je. Nejavil ani vizuálne známky

ublíženia.Nemalroztrhanýodev,žiadenopuch,modrinu,krvnúzrazeninu,nekrvácal.Akurátsivšimol,že
jedno líce asi ľavé mal načervenalé, červené a oškrabané, nič viac. Počas ich rozhovoru stále spomínal
človeka v červenej bunde, ktorého označoval pravdepodobne ako útočníka, agresora a ku ktorému sa
chcel vonku vrátiť a opätovať útok, myslel pravdepodobne N.. Z toho dôvodu, že mal červenú bundu a
počas ich sedenia na chate mal N. neprimerané správanie, pretože cez okno chaty, v ktorej sedeli, mu

zvonku gestikuláciou vyjadroval posmešky a gestikuláciou mu naznačoval, aby vyšiel von. Vyzýval ho
von, ale sám N. nemal úmysel vstúpiť do chaty k W.. Bola to len čistá provokácia a z toho dôvodu bol
názoru, že W. si vsugeroval, že ho napadol práve N.. Svedok po nahliadnutí do fotografie uviedol, že v
popredí so zimnou čiapkou na hlave je N., ostatných pozná len z videnia. Potvrdil, že sa silvestrovskej
oslavy zúčastnili, ich mená však uviesť nevedel a v pozadí je stan, v ktorom pôvodne sedeli. Fotka je

vyhotovená zo smeru od chaty. Ďalej uviedol, že W. bol pod vplyvom alkoholu, tancoval s prítomnými
ženami. Počas toho boli aj drganice. Bolo to dosť hýrivé, neprimerané tancovanie. Keď tancoval s Z. K.
zapríčinil, že spadla na zem. Snažil sa byť stredobodom pozornosti tak, aby ho každý videl, každý si
ho všimol. Že by niekto fyzicky W. napadol, nevidel. Ak drganice počas tancovania spôsobil, tak doňho
niekto sotil rukou. Celkovým svojim správaním liezol ľuďom na nervy. Na silvestrovskej zábave mohlo

byť asi 20-30 ľudí, ako aj pri tomto incidente. Bol tam voľný prístup, preto sa prišli zabávať aj ľudia z obce,
ktorí neboli ubytovaní. V zhluku ľudí bolo určite viac ako 10 osôb. Mená tých, ktorí mohli vidieť incident,
nevedel uviesť. K osobám Ľ. K. a N. Š. uviedol, že nevie, či tam boli alebo neboli, lebo ich nepozná
po mene. Ďalej dodal, že nemyslí, že počas tohto incidentu došlo k ťažkému ublíženiu na zdraví, ale
je to jeho subjektívny názor. Poškodeného sa pýtal, či nepotrebuje lekárske ošetrenie, aj keď nejavil

známky žiadneho zranenia. Chcel to vedieť od neho, usudzoval, že bol poškodený. Aj napriek tomu
sa ho pýtal ako sa cíti.
Svedok R.. X. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne a dodal, že V. sa snažil ukľudniť. Usúdil, že
najvhodnejšie bude, ak ho zoberie do chaty a zabráni prípadným ďalším incidentom. O incidente im Z. K.
prišla povedať asi o 1.00 hod. až 1.30 hod., do pol minúty bol na mieste, bol vo vzdialenosti asi 10-15 m,

prvoradým cieľom bolo rozdeliť a zabrániť ďalšiemu incidentu. Po tomto mohol V. W. zotrvať na zábave
ešte asi 2 hodiny, počas ktorých boli vedľa chaty, potom v chate a sem-tam vyšli aj vonku. Počas tejto
doby alkoholické nápoje nepožíval. Keď bol v chate, pýtal sa ho, či nepotrebuje ošetrenie. Tvrdil, že mu
nič nie je. Bol názoru, že skôr utrpelo jeho ego. Na ňom ani jeho oblečení neboli známky napadnutia.
Jediné, čo videl bolo dodriapané čelo a líce, ale skôr od pádu na tvrdý sneh. Nejaké modriny alebo

opuchliny na ňom nevidel. Keď hovoril o útočníkoch, hovoril minimálne o troch ľuďoch, spomínal človeka
s červenou bundou. Lenže to bolo vo chvíľach, keď z tej druhej partie padali na V. adresu posmešky a
provokácie zvonku, spoza toho skla. Skôr toto na neho vplývalo, pretože muž v červenej bunde, teda
pán N. bol s nimi pod stanom, keď sa o incidente dozvedeli a neskôr v podstate pridržiaval svojej partii,
tak mal na poškodeného nejaké narážky a posmešky. Pri posmeškoch sa striedali dvaja, maximálne

traja, ale obžalovaný medzi nimi nebol. Bola to silvestrovská zábava, takže každý požíval alkoholické
nápoje, aj V. W., no nebol opitý tak, že by chodil po štyroch, ale zabával sa, bol v nálade. Dídžej a ľudia,
ktorí sa nachádzali okolo neho, mládež, ktorá sa zdržiavala vonku priamo pred chatou, pred oknom,mohli vidieť incident. Na parkete sa v danej chvíli mohlo nachádzať asi 40 ľudí. Obžalovaného priamo
nevidel, že by poškodeného bil, nemôže to potvrdiť.
Keď dobehol na miesto incidentu bol tam zhluk ľudí, cez ktorých sa predriapal a odstrkával ich. Vyzeralo

ako, keď sa ľudia naťahujú. S istotou už nevedel, či v tej chvíli bol W. na zemi alebo stál. Nevidel, že by ho
niekto udrel. Pomenoval to bitkou, pretože tam padli rany, ale že by ho niekto udrel, on nevidel. Nejakého
človeka zozadu zdrapil a odsotil ho, takže nevidel, čo ten človek robil, lebo ho chytil od chrbta. V skupine
týchto ľudí si nespomínal konkrétne na nikoho, na žiadne konkrétne tváre. Z tej partie, ktorá tam bola
poznal len V. W.. Jeden z partie mládežníkov sa mu snažil pomôcť odtiahnuť V. W. preč. Obžalovaného

na silvestrovskej zábave videl možno zo začiatku, bolo tam veľa ľudí, ktorí sa striedali. Netrávil s ním
čas, len z počutia od iných ľudí vie, že tam bol. Od incidentu, ktorý sa stal, tam obžalovaného nevidel.

Svedok R.. W. M. v prípravnom konaní vypovedal, že oboch obvinených pozná, sú jeho známi. Na
silvestrovskej zábave v rekreačnom stredisku Liptovia Resort v obci Liptovská Porúbka sa zdržiaval s
oboma obvinenými aj inými priateľmi, s ktorými tam bol. Nebol svedkom žiadneho fyzického konfliktu

na danej zábave. Nachádzal sa tam jeden veľmi opitý pán, ktorého videl asi päťkrát samého spadnúť,
či už do kríkov alebo na ľad. Ľad sa nachádzal medzi chatou a stanom, teda v mieste, kde prebiehala
samotná zábava. Každého otravoval, mal oblečené maskáče, bol nižší, chudý, mal krátke vlasy, asi 30
rokov. V čase asi o 02.00 hod. 1. 1. 2012 sa svedok pravdepodobne nachádzal už na ich chate, kde bol
ubytovaný.Potomsaeštevrátil,pretožepriebežneprichádzalaodchádzalnachatu.Vedomosťotom,že

by Ľ. K. a N. Š. napadli nejakého hosťa na tejto zábave nemal, vie o tom len z obvinenia, ktoré si prečítal.
Na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal zhodne a dodal, že do Liptovia Resortu prišiel deň pred
Silvestrom. Okrem neho tam bol jeho brat L., tiež N. N. s manželkou, W. M. s priateľkou a N. Š. s
priateľkou, boli lyžovať a na Silvestra s sa zabávali. Plocha pred stanom bola zľadovatelá, nachádzali sa
tam aj ľudia, ktorých nepoznal, aj domáci. Podľa jeho názoru silvestrovská zábava prebehla normálne.

Pamätal si na V. W., hoci vtedy ho nepoznal a nevedel ani jeho meno, bol oblečený v maskáčoch a
budil dojem rešpektu. Mal pocit, akoby robil v nejakých ozbrojených zložkách a vnímal ho ako otravného
človeka. A práve jeho považoval za konfliktného. Videl ho viackrát spadnúť, a to raz aj do kotlíka. Až
z výpovedí priateľov sa dozvedel, že mal byť v tú noc napadnutý. Obžalovaného pozná z videnia zo
Starej Ľubovne, odkiaľ obaja pochádzajú, nestretávajú sa. Na parkete sa zabávali všetci kamaráti. Kedy

z parketu odišiel N. Š. uviesť nevedel, pretože pohyb ľudí bol častý. Priebežne odchádzali a prichádzali.
Či sa tam nachádzal ešte v čase, keď medzi 01.00 a 02.00 hod. odchádzal svedok, si už nepamätal.
Čo mal oblečené obžalovaný si už nepamätal, nejakú modrú perovú bundu. Oblečenie poškodeného si
zapamätal, pretože s ním prišiel do kontaktu, bol ako jediný oblečený v maskáčoch a inak ako ostatní.

SvedkyňaZ.K.nahlavnompojednávanívypovedala,žekaždýroksazúčastňovalasilvestrovskejzábavy
v Liptovia Resort, okrem posledných dvoch rokov, takže si pamätá, čo sa v roku 2012 udialo. Na zábave
tancujú, popíjajú, púšťa sa hudba. Dídžejom bol jej brat W. K.. Poškodený ju pri tanci dvíhal, čo nechcela
a žiadala, aby prestal, napriek tomu spolu spadli. Bol v maskáčovom oblečení, bol dosť opitý. Rodičov
upozornila, že sa tam bijú ich kamoši. Išla som za nimi do chaty. Či to bolo pred alebo po polnoci, si

už nepamätala. V chate vtedy boli jej mama G. K., otec W. K., X. J., ďalších si už nepamätala. Keď sa
obzrela cez rameno, videla melu. Žiadnu bitku nevidela. Skôr jej to pripadalo, akoby sa kamoši strkali,
bol tam aj ten, ktorý ju dvíhal. Kto ďalší, povedať nevedela, ani či tam bol aj obžalovaný. Kde presne
sa odohrala tá mela, nevedela, mieša sa jej to aj inými Silvestrami. Od mamy ráno počula, že sa mala
strhnúť vážna bitka, že poškodený je v nemocnici, ale jej to nešlo do hlavy, pretože to vôbec nevyzeralo

tak vážne. Skôr ako keby si dali len facku. Oni tam všetci nabehli to riešiť. Všetci, teda určite ich šiel od
seba odtrhnúť X.Y. J. a jej mama G. K.. V ten večer bol triezvy X. J., pretože mal obdobie, kedy nepil
alkohol. Na oslave bolo viac ľudí, určite nad 15, pretože len z ich rodiny tam bolo 10 ľudí, tiež hostia z
domov, aj z dediny a aj pán v maskáčovom tam mal manželku alebo družku a kamaráta. Ak rodičom v
chate povedala, že sa ich kamoši bijú, tak to bolo preto, že s pánom v maskáčoch si jej rodičia tykajú,

tak si myslela, že poznajú aj toho ďalšieho, ktorý tam bol s ním. Jej to pripadalo, akoby sa poškodený
bil s tými, ktorí tam prišli s ním. Na oslave bola do 6-tej rána. Dvíhal ju určite pred melou, pretože potom
zábava zamrzla, hoci, keď sa na druhý deň bavili, tak osobne mala pocit, že zábava bola v noci dobrá.
Tie Silvestre sa jej miešajú a tak nevie, kde čo videla. Naposledy bola na takom Silvestri v roku 2016 a na
iných Silvestroch takáto mela nenastala. Či na Silvestri videla aj obžalovaného, si nevedela spomenúť.

Rodičia sa vždy nachádzali v obývačke v hlavnej chate. Keď im to oznámila, išla si riešiť svoje. Určite
sa nešla na melu pozerať, nerada vidí také veci. Foťák mal na oslave kamarát, možno aj ja ona nejaké
fotky urobila, na niektorých je aj ona.Svedok V.. N. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že do Liptovia Resort prišiel so svojou manželkou
dňa 30. 12. 2011, v poobedňajších hodinách cca medzi 15:00 a 16:00 hod. Samotnú akciu vlastne
organizoval on prostredníctvom pani K. s tým, že objednal dva domy, pričom v prvom dome býval on a

jeho manželka, obvinený Š., jeho partnerka X. Z., bratia W. a L. M., W. M. a jeho vtedajšia partnerka O..
V druhom dome s istotou býval R.. W. so svojou manželkou a ostatní, ktorí boli jeho známi a kamaráti,
ktorých účasť na danej akcii zabezpečoval on, pretože pochádza zo Starej Ľubovne, dlhodobo žije v
Bratislave, a vlastne jedinými kontaktnými osobami boli oni dvaja, býval tam R. F., Ľ. K., pán X., pán K. a
bolitozväčšaľudia,ktorýchvidelprvýazrejmeajposlednýkrát.Samotnásilvestrovskázábavasazačala

31. 12. Tú organizoval pán K. starší so svojou manželkou a s pánom J.. Bolo to pred ich chatou, ktorá sa
troškulíšilaodostatnýchdomov.Domy,kdeboliubytovaníbolinovšieachatabolastaršia. Predňuprišiel
medzi 23.00 -23.30 hod., zdržal sa tam do 03.00 hod. ráno. Jeho manželka išla preč skôr, asi o 01.00
hod. Počas jeho prítomnosti nevidel žiaden konflikt, jediným rušivým momentom na uvedenej zábave bol
pán, oblečený absolútne nevhodne na takú zábavu vo vojenských alebo lesníckych maskáčoch, ktorý
vykazoval známky požitia alkoholu. Ľudovo povedané bol opitý pod boží obraz. Vo vzťahu k tejto osobe,

keď svedkovi dali zahrať pesničku a povedali, že hrajú pesničku pre sudcu z Bardejova, ten pán sa ho
opýtal, či on je štátny orgán. Je sudcom 10 rokov a otravuje ho to, pretože sudca nie je štátny orgán, ani
zamestnanec, ale ústavný činiteľ. A keďže na uvedené veci on už nereflektuje, otázka dotyčného pána
ostala z jeho strany bez odozvy. Zopakoval, že počas jeho prítomnosti nevidel žiaden konflikt. Potom si
ho už nevšímal, preto sa nevedel vyjadriť, či mal alebo nemal nejaké zranenie. Určitý čas sa nachádzal

v stane, ktorý bol pred chatou, kde bol s manželmi K. aj s pánom J. a po určitej dobe vyšli vonku, lebo
tam malo dôjsť k nejakému nedorozumeniu a on s menovanými iba ukľudňoval, aby nedošlo k nejakej
eskalácii napätia, ale nešlo o žiaden konflikt, len o nedorozumenie. Kto bol účastný toho nedorozumenia
sa vyjadriť nevedel. Počas zábavy sa zdržiaval pred centrálnou chatou aj v stane, a v prevažnej miere
sa bavil buď so svojou manželkou alebo sa bavil s niekým iným v stane pred chatou, dosť veľa času

trávil s manželmi K., lebo ich pozná dlhšie a pánom J., ktorého mu predstavili tam. N. Š. na zábave určite
bol. Keď okolo tretej odchádzal, myslí si, že Š. tam v tom čase ešte bol, ale nebol si istý.

Svedok W. K. v prípravnom konaní vypovedal, že jeho rodičia W. a G. prevádzkujú rekreačné stredisko
Liptovia Resort v okrese Liptovský Mikuláš. Dňa 31. 12. 2011 spolu so svojimi kamarátmi prišiel do

zariadenia, kde boli oslavy nového roku a na tejto zábave ako dídžej púšťal hudbu. Spolu s ním tam
bol aj jeho kamarát W. Č. z Bardejova. V stredisku sa zdržal asi do 2. 1. 2012 alebo 3. 1. 2012. Z okna
na hlavnej chate mal pripravený mixážny pult a videl odtiaľ na celé voľné priestranstvo k vojenskému
stanu, v ktorom bolo pripravené pohostenie. Asi do polnoci sa ľudia väčšinou rozprávali, tancovať začali
až po polnoci. Počas večera popíjal alkohol, ale nebol opitý, vnímal veci okolo seba. Asi v čase 01.00

hod. až 02.00 hod. videl z okna v hlavnej chate, ako V. W. prichádzal do chaty, v ktorej mal mixážny
pult a chcel cez hlavné dvere vojsť do chaty. Jakub sa vo dverách, ktoré si otvoril, pošmykol a spadol
na priestranstvo pred hlavnými dverami, pričom svedok videl, akoby rukami chcel siahnuť na rám dverí,
pošmykol sa a spadol na chrbát. V tom čase pri ňom nebola žiadna osoba, bol sám. Postavil sa, prišiel
k nemu jeho kamarát, chudý, vyšší, mal zimnú vetrovku červenej farby, na hlave šiltovku alebo čiapku,

jeho nepozná. Zobral ho vonku za roh chaty, kde on už nevidel, čo tam robili. Dovtedy sa V. bežne
bavil na silvestrovskej oslave, napriek tomu, že javil známky opitosti správal sa slušne, resp. nemal s
nikým konflikt. Po tomto páde, kde bol za rohom s neznámym mužom za nimi prišiel X. J., ktorý tam
bol s V. nejaký čas. Potom prišli všetci do chaty. Medzi sebou si niečo rozprávali. Nastala ostrá výmena
názorov, kričali po sebe, ale k fyzickému útoku alebo bitke medzi nimi nedošlo. V. sa sťažoval, že ho

niekto zbil, pričom z okna ukazoval na nejakú osobu. Nevie však povedať konkrétne na ktorú, ani o čom
sa rozprávali, pretože púšťal hudbu a pre hluk nepočul. Iba z ich správania vydedukoval, že riešia spor,
v ktorom nejaká osoba mala napadnúť V.. Na V. nevidel žiadne zranenia, nekrvácal, nebol poškriabaný
na tvári, ani nejavil iné znaky, napr. že by kríval. V prítomnosti J. a svojho kamaráta sa v chate V. zdržal
asi 30-45 min. Potom vyšli z chaty von. Kam odišli on nevie. Potom už V. nevidel a nevie povedať ani

kedy s kým odišiel zo zábavy. Žiadnu potýčku alebo fyzické napadnutie v rekreačnom stredisku nevidel.
Po predložení fotografie na nej spoznal muža s čiapkou, ktorý je kamarát s jeho rodičmi a volá sa N..
Iné osoby nepoznal, ale boli ubytovaní v rekreačnom stredisku. Pani v bielej vetrovke s bielou čiapkou
je zamestnankyňa, ktorá sa stará o chod strediska. Nevidel, že by niektorá z osôb na fotografii mala
potýčku alebo fyzický konflikt. Hudbu púšťal asi do 04.30 hod., dokedy aj bol na zábave, resp. do 05.30

hod. sa tam zdržal. Za mixážnym pultom sa s ním striedal kamarát M. Č.. Videl pád V. W., tiež ako sa
ľudia zabávali, ale za celý večer nevidel žiadnu bitku, ani nijaké náznaky, ako strkanie sa.
Na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal zhodne, nevidel žiadne fyzické napadnutie, ani konflikt, ani
sa mu nikto nesťažoval, dopočul sa o tom od svojich kamarátov, že vraj tam bola nejaká roztržka, žetam padla nejaká facka, ale nič konkrétnejšie. Na silvestrovskej zábave bol prítomný zhruba od 10-tej
ráno, cca do 5-6 tej nasledujúceho rána. Hrať začali asi až o 18-tej, 19-tej hodine. Na správanie V.
W.Í. si spomínal, často za ním chodil, aby mu zahral nejakú pieseň. Nielen on, ale viac ľudí tam bolo

posilnených alkoholom. Nebol názoru, že by sa správal nejako agresívne k iných účastníkom zábavy,
skôr mal pocit, že nebol nadšený z toho, čo sa deje, pretože tam padali nejaké gestá od dvoch rôznych
partií, mali vyčítavé pohľady a v tom čase už boli od seba oddelení, hoci on nevidel, že by sa tam
niečo odohralo. Ako vyzerá obžalovaný nevedel a po nahliadnutí na fotografiu na č. l. 103 spisu si
nespomínal, že by videl ako obžalovaný niekoho fyzicky napadol. Dodal, že na takejto silvestrovskej

zábave v Liptovia Resort hral asi 7-8 krát, toto mohla byť v poradí tretia alebo štvrtá zábava a odvtedy
tam bol na silvestrovskej zábave ešte asi 5-krát. S W. sa poznal aj predtým. Pamätal si ho, pretože
viackrát sa s ním stretol a rodičia s ním spolupracovali. Túto zábavu si zapamätal z dôvodu, že ráno po
prebudení prišla do rezortu polícia. Miesto dídžeja, odkiaľ hráva, je v jedálni chaty. Výhľad má cez okno,
ktoré je na úrovni parketu. Miesto sa v podstate mení len výhľadom, ktorý je obmedzený tým, že v chate
je rozsvietené a vonku je používané len osvetlenie s efektmi. Počas hrania sa striedal asi po hodine s

kamarátom, odbehol, ak rodičia niečo potrebovali. Po polnoci, asi polhodinu až hodinu, hral kamarát,
pretože on robil odpočítavanie. Potom sa vystriedali. O druhej v noci mohol hrať kamarát, on sa vtedy
šiel zabávať s hosťami alebo pomáhal organizačne rodičom. Asi o 02.30 hod. registroval, že V. W. sedí
s X. J. na gauči v chate. Videl, že bol nahnevaný kvôli roztržke medzi dvoma partiami. Známky po bitke
na ňom nepozoroval. Pokiaľ hovoril, že boli už od seba oddelení, to znamená, že V. W. sedel na gauči

a druhá partia bola vonku. Predtým boli pomiešaní na parkete. Prečo ich bolo treba oddeľovať nevedel,
len počul, že vznikla nejaká roztržka, riešili to rodičia.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne E. Š. z prípravného konania zo dňa 20. 5. 2015 vyplýva, že
obvineného stretla len raz, na Silvestra 2012. Pozná obvineného Ľ. K.. Od 31. 12. 2011 do 2. 1. 2012 sa

nachádzala v rekreačnom komplexe Liptovia Resort, kde bola s priateľom W. O.. Bol tam aj R. W., jeho
manželka Z., Ľ. X., R. F., Z., priezvisko nevie, X. W., N. Š. s priateľkou, W. M.Ý. M. O., Ľ. K., potom N.,
prvé meno nevie, jeho manželka, dvaja súrodenci, jeden z nich sa volal W., priezvisko nevedela, všetci
sú zo Starej Ľubovne. Zúčastnila sa silvestrovskej zábavy v stredisku, ale nebola svedkom žiadneho
fyzického konfliktu. Zo zábavy odišli s priateľom O., s N., O., W. po polnoci, čas uviesť nevedela. Na

chatu prichádzali postupne. Na druhý deň prišli policajti, že sa v dedine stala nejaká bitka.
Svedok R.. Z. K., ktorého zápisnica o výsluchu z prípravného konania bola na hlavnom pojednávaní
prečítaná, vypovedal, že je v kamarátskom vzťahu s Ľ. K. F. N. Š.. N. stretol na silvestrovskej zábave 31.
12. 2011, kde boli ako partia v rekreačnom stredisku Liptovia Resort. Bolo ich tam spolu 13. Nepoznal sa
so všetkými. Prítomní Ľ. K., Ľ. X., R. W. s priateľkou, W. O. s priateľkou, boli na jednej chate. Na druhej

chate boli bratia L. M. W., N. N., N. Š. a druhá časť partie. Boli na party v Liptovia Resort, šli komplet
všetci, nezdržali sa tam dlho, asi do 00.30 hod., spolu s X. odišiel a hneď na to sa za ním pustili ostatní.
Kým našli kľúče od chaty, všetci ostatní ich dobehli. Ľ. K. bol pri nich, určite aj N., na ich chatke sa zišli
a pilo sa ďalej. Nikto neodbiehal, maximálne do druhej chatky a von si zapáliť. Niekedy nad ránom išli
spať a na druhý deň prišiel policajt, ktorý vyšetroval nejaký incident pred diskotékou. Svedkom nejakého

fyzického konfliktu nebol. Počas toho, ako tam boli, sa nič také nestalo ani na diskotéke v rezorte, ani
inde, pretože boli v podstate všetci vždy pokope ako partia. Buď boli spolu na chate alebo aj keď išli z
diskotéky boli na dohľad. Nič také neregistroval, nič sa nestalo. Ľ. K. stratil na svahu peňaženku, ktorú
mu našli. Všetci opustili chatu 2. 1. 2012.
Z výpovede svedka Ľ. X. z prípravného konania zo dňa 20. 5. 2015, ktorá bola na hlavnom pojednávaní

prečítaná, vyplýva, že s kamarátmi bol na chate rekreačného strediska Liptovia Resort. Odišiel 1. 1.
2012 v podvečerných hodinách. Na chate bolo 10 ľudí, a to Z. K., R. W., W. O., W. M., L. M., nejaké baby
a Ľ. K.. Silvestrovskej zábavy sa zúčastnil. Partia z ich chaty sa pred polnocou spojila s druhou partiou
z vedľajšej chaty a išli na silvestrovskú zábavu. Niekedy po polnoci sa vrátili na ich chatu, bola im zima.
Nebol svedkom žiadneho fyzického konfliktu. Na oslave bol aj Ľ. K., sú kamaráti. 1. 1. prišli policajti a

oznámili, že tam bola bitka, pýtali sa ich, či sa niekto z nich bil.

Zápisnica o výsluchu svedka W. O. z prípravného konania zo dňa 2. 6. 2015 bola na hlavnom
pojednávaní prečítaná a svedok vo svojej výpovedi uviedol, že bol na silvestrovskej zábave v obci
Liptovská Porúbka. Ubytovaní boli na dvoch veľkých chatách. Na jednej bol on s priateľkou E. Š.,

Z. K., R. F., Ľ. K., R. W., Z. N.. Na druhej chate bol W. M. s partnerkou, N. Š., N. N., W. F. L. M.,
iných si nepamätal. Zábavy sa zúčastnili. Šli z oboch chatiek do spoločných priestorov zariadenia.
Účastníkom alebo svedkom nejakého fyzického konfliktu na silvestrovskej zábave nebol, priamo žiadnu
bitkunevidel.Niekedypredpolnocouprišieldotýchtopriestorovprenehoneznámymužsošampanskýmv ruke, bol pod vplyvom alkoholu. Prihováral sa ich partnerkám, potom ho niekto upozornil, aby dával so
šampanským pozor, aby niekoho neoblial. Vraveli mu, nech ich nechá na pokoji. On v ten večer nepil.
Nejako si ho nevšímal. Vie, že sa tam motal. Polnoc oslávili v spoločných priestoroch. Tesne po nej

odišiel s partnerkou E. Š., R. W. s priateľkou N. a ešte niekým na ich chatu, kde ďalej oslavovali a
prichádzali na ňu aj ľudia z druhej chaty. Spať išiel okolo 4-tej. Ráno asi o 8-mej prišli policajti. Pýtali sa
ho, či nevidel nejakú bitku. Predtým ako šiel spať nikto o žiadnej bitke nevravel. Dozvedel sa o nej až
ráno od policajtov. Na základe fotiek, ktoré mal uložené v mobilnom telefóne uvádzal, že medzi prvými
sa na ich chate objavili Ľ. K., N. Š., W. M., K., W., Š., N. a ďalší. Títo prišli na chatu najskôr. Potom

prichádzali ďalší.
Zo zápisnice o výsluchu svedka R.. R. W. z prípravného konania, ktorá bola na hlavnom pojednávaní
prečítaná vyplýva, že svedok v uvedenom období bol na lyžovačke v Liptovskej Porúbke s obvinenými
Š.U., K., ďalšími známymi a jeho terajšou manželkou Z.. Boli s nimi aj bratia M., Ľ. X., Z. K., W. O. s
priateľkou E., X. W., R. F., ktorí sú jeho známi. Počas pobytu sa dozvedel, že pred jednou z chát bude
silvestrovský punč a kapustnicou. S partiou sa tam vybrali asi o 23.30 hod. Hrala hudba. On nebol veľmi

opitý. Normálne sa bavili. Popíjali, tancovali v kruhu. Občas sa priplietol nejaký jemu neznámy muž
menšej postavy pod vplyvom alkoholu, ktorý pobehoval hore-dolu. Občas vbehol medzi nich. Oni ho
nepoznali. Atmosféra bola dobrá, skôr úsmevná. Skôr sa z neho smiali. Oblečené mal maskáče alebo
nejaký poľovnícky odev. Svedok sa tam zdržal asi hodinku, asi do 00.30 hod. a potom odišiel na chatu.
Ľ.Í. K. za nimi došiel asi po pol až trištvrte hodine. Nevie kedy Š., ktorý bol ubytovaný na druhej chate,

došiel zo zábavy. Ostal sa ešte zabávať, keď svedok odchádzal. Počas toho, ako bol na silvestrovskej
zábave si nevšimol žiaden fyzický konflikt ani hádku. Ráno 1. 1. prišli policajti, on s nimi nekomunikoval.
Niekto zo známych mu povedal, že prišli kvôli nejakej bitke. V partii sa hovorilo vraj mal niekto niekoho
zbiť, ale vtedy to brali v srandovnom ponímaní, že bolo šmykľavo, určite sa niekto opitý musel šmyknúť,
spadnúť, zraniť sa a myslel si, že niekto ho zbil. Nebol pri žiadnom konflikte, nič také nezaregistroval.

Z výpovede svedka W. K. z prípravného konania zo dňa 28. 7. 2015, ktorá bola na hlavnom pojednávaní
prečítaná vyplýva, že jeho manželka spoločne s R.. J. sú spoluvlastníci objektu Liptovia Resort v
Liptovskej Porúbke a v tom období zabezpečovali silvestrovskú zábavu. K udalosti, ktorá sa udiala
počas silvestrovskej noci 31. 12. 2011, si pre odstup času si už presne nepamätal všetky okolnosti,
za akých malo dôjsť k napadnutiu W., ktorého predtým poznal iba ako suseda, ktorý býval v chalupe

vedľa ich resortu. Pre neho to bol bežný, nekonfliktný typ mládenca. Svedok sa počas silvestrovskej
noci zdržiaval v ich stane, v ktorom bolo pohostenie pre ich hostí. Na otvorenom priestranstve v areáli
prebiehala diskotéka, kde jeho syn W. púšťal hudbu. V ten večer sa svedok venoval hosťom. Nebol
priamym svedkom žiadnej bitky, prípadne fyzickej roztržky medzi ľuďmi. Asi medzi 01.00-02.00 hod.,
prišla k nim do vojenského stanu, kde sedel s manželkou, R.. J. a ich hosťami, aj pánom N., ktorý bol v

ich prítomnosti, dcéra Z., ktorá povedala, že pred hlavnou chatou sa strhla nejaká bitka. R.. J. odišiel na
miesto, kde malo dôjsť k incidentu. Po krátkej chvíli svedok odišiel za ním a na mieste nevidel žiadnu
šarvátku, ani žiadnu bitku, iba rozliaty kotlík s čajom a V. W. videl v hlavnej chate, v ktorej bol jeho syn,
ktorý púšťal hudbu. Zábava pokračovala ďalej a bol presvedčený, že hostia si ani nevšimli, že sa stala
nejaká udalosť. Potom prišiel do hlavnej chaty, kde sa spýtal, čo sa stalo. V. W. uviedol, že ho dobili.

Žiadne zranenie však na ňom nevidel, nekrvácal, nesťažoval sa na nejaké bolesti. Pýtal sa ho, či je
zranený, či je ho potrebné odviezť do nemocnice, ale odpovedal, že mu nič nie je a nikde nejde. Javil
známky opitosti, v chate na neho pôsobil aktívnym dojmom. Stále sa vytrhával, vykrikoval von z chaty na
ľudí. Spolu s manželkou sa snažili upokojiť situáciu. Chcel, aby sa V. zdržiaval v chate. Svedok potom
chodil aj medzi hostí vonku. Asi o 05.00 hod. V. W. odišiel z ich areálu spolu so svojou priateľkou, ktorú

svedok nepozná. Nebol priamym svedkom potýčky medzi V. W. a neznámymi osobami, prišiel až po
udalosti. Na predloženej fotografii spoznal V.. N. N., s čiapkou na hlave, za ním osoby z okruhu jeho
známych, ktorí boli ubytovaní v ich zariadení, ich mená nepoznal. Ostatné osoby na fotografii nepoznal.

Na hlavnom pojednávaní bol na návrh prokurátora s písomným súhlasom obžalovaného prečítaný

znalecký posudok W.. V. X. č. 6/2012 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia zo
dňa 17. 4. 2012 a doplnenie znaleckého posudku č. 3/2013 zo dňa 10. 3. 2013, v ktorom znalec
popísal poranenia poškodeného V. W., ktoré v súvislosti so skutkom utrpel, a to otras mozgu s
pretrvávaním bolesti hlavy v rámci možného postkomočného syndrómu po otrase mozgu, pomliaždenia
tváre s opuchom, krvným výronom jarmovej oblasti obojstranne s odreninou vpravo, pomliaždenie

očnej gule vpravo s poúrazovou poruchou zorného poľa vpravo, dvojitým videním s podozrením na
krvný výron za očnou guľou a možným poškodením zrakového nervu retrobulbárne, pomliaždenie
sedacej časti vpravo s opuchom počínajúcim krvným výronom, pomliaždenie brušnej steny, podozrenie
na pomliaždenie obličky vľavo s mikroskopickou prítomnosťou červených krviniek v moči. Akomechanizmus vzniku uvedených zranení znalec uviedol, že na poškodeného účinkovalo priame,
opakované, vonkajšie mechanické násilie strednou silou a prudkosťou, strednou kontaktnou plochou,
čo zodpovedá úderom päsťou a kopaniu do postihnutých oblastí. V čase podania znaleckého posudku

uviedol, že práceneschopnosť vzhľadom na pretrvávanie bolesti hlavy, ktoré nie je možné objektivizovať,
trvá. Ako primeranú dobu práceneschopnosti na tieto zranenia určil 4 týždne. Ku charakteru obmedzení
uviedol hospitalizáciu na traumatologickom oddelení nemocnice Liptovský Mikuláš, bolesti hlavy, dvojité
videnie, opakované návštevy obvodného lekára, odborných lekárov, absolvovanie vyšetrení CT, MRI,
nemožnosť pracovného zaradenia. Mechanizmus vzniku alebo zraňujúci mechanizmus mohol smerovať

k poškodeniu orgánu zraku - pravého oka. Dĺžku obmedzenia obvyklého spôsobu života jednotlivých
zranení stanovil pri otrase mozgu na 3 týždne, s bolesťami hlavy v rámci postkomočného syndrómu do
ústupuobtiažíajniekoľkomesiacovaťažkostimôžubyťniekedyajtrvalé.Pomliaždenietváresopuchom
a krvným výronom jarmovej oblasti obojstranne s odreninou vpravo spôsobilo obmedzenie obvyklého
spôsobu života do 7 dní. U pomliaždenia očnej gule vpravo s poúrazovou poruchou a podozrením na
krvný výron obmedzenie obvyklého spôsobu života stanovil na 4 týždne. Pomliaždenie sedacej časti

vpravo s opuchom počínajúcim krvným výronom obmedzenie do 7 dní. Pomliaždenie steny brušnej
malo za následok obmedzenie obvyklého spôsobu života do 7 dní a podozrenie na pomliaždenie
obličky vľavo s mikroskopickou prítomnosťou červených krviniek v moči malo za následok obmedzenie
obvyklého spôsobu života na 4 týždne. Zároveň obodoval jednotlivé zranenia (otras mozgu na 30
b., pomliaždenie tváre s opuchom na 10 b., pomliaždenie očnej gule vpravo na 25 b., pomliaždenie

sedacej časti, steny brušnej, podozrenie na pomliaždenie obličky vľavo na 25 b.). Ďalej uviedol, že doba
trvania postkomočného syndrómu môže byť rôzne dlhá, niekoľko mesiacov, niekedy môžu byť príznaky
postkomočného syndrómu aj trvalé. V doplnení znaleckého posudku sa znalec vyjadroval k trvaniu
obmedzenia obvyklého spôsobu života vo vzťahu k jednotlivým zraneniam konkrétne k zraneniu, ktoré
sa obžalovanému N. Š. kládlo za vinu, a to podozrenie na pomliaždenie obličky vľavo s mikroskopickou

prítomnosťou červených krviniek v moči, ktoré znalec stanovil ako obmedzenie v obvyklom spôsobe
života od 1. 1. 2012 do 7. 2. 2012. Ďalej sa bližšie vyjadroval k mechanizmu vzniku zranenia pravého
oka - očnej gule, ktoré sa však nekládlo za vinu obžalovanému N. Š., ale spoluobvinenému a dnes už
právoplatne odsúdenému Ľ. K..
Pri prvotnom ošetrení dňa 1. 1. 2012 bolo podané lekárske odborné vyjadrenie W.. W. N., z neho

vyplývajú subjektívne ťažkosti ošetrovaného V. W. a objektívny nález - modriny, odierky, opuch v
oblastitváre,pohmatovábolestivosťbrucha,pohmatovábolestivosť,opuchapočínajúcihematómpravej
sedacej a spodnej časti driekovej oblasti, krv v moči, otras mozgu. Objektívny nález mechanizmu
zodpovedá mechanizmu úrazu podľa údajov od ošetrovanej osoby. Z prepúšťacej správy LNSP zo dňa
2. 1. 2012 okrem stanovených diagnóz, z ktorých pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal znalec,

vyplýva aj dôležitá skutková okolnosť, a to dátum a čas prijatia poškodeného V. W. do nemocnice dňa
2. 1. 2012 o 04:08 hod. Potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti svedčí o tom, že poškodený V. W.
bol neschopný práce od 1. 1. 2012.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotiac dôkazy získané zákonným spôsobom,

podľa svojho vnútorného presvedčenia, založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu,
jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrne dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal a spáchal ho
obžalovaný N. Š., ktorý svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Trestného zákona a spoločným konaním s už právoplatne odsúdeným Ľ. K. sa dopustil
aj prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, preto ho súd uznal vinným z ich

spáchania.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto inému úmyselne
ublíži na zdraví. Objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek.
Objektívnou stránkou tohto trestného činu je aktívne konanie páchateľa smerujúce k spôsobeniu

ublíženia na zdraví. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj to, že
smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví. Ublížením na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Trestného
zákona sa rozumie také poškodenie iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie
alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
V súlade s ustálenou judikatúrou sa za ublíženie na zdraví považuje porucha zdravia poškodeného,

ktorá mu sťažuje obvyklý spôsob života alebo výkon obvyklej činnosti po dobu okolo 7 dní. Nemožno
sa však obmedziť len na kritérium dĺžky pracovnej neschopnosti alebo doby trvania poruchy, ale musí
ísť o poruchu zdravia, ktorá sťažuje postihnutému obvyklý spôsob života alebo má naň iný vplyv,
a to nielen po krátku prechodnú dobu. Pri komplexnom posúdení okolností za akých bolo zraneniespôsobené, zo znaleckého posudku a z výpovede poškodeného vyplýva, že zranenie spôsobené
konaním obžalovaného - pomliaždenie brušnej steny a podozrenie na pomliaždenie obličky vľavo s
mikroskopickou prítomnosťou červených krviniek v moči vyžadovalo zvláštne lekárske ošetrenie a v

súhrne obmedzovalo obvyklý spôsob života poškodeného po dobu od 1. 1. 2012 do 7. 2. 2012, v
dôsledku čoho možno prijať spoľahlivý záver o tom, že u poškodeného sa jedná o poruchu zdravia v
zmysle zákonnej definície ublíženia na zdraví podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona.

Prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, sa dopustí ten, kto slovne alebo

fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že
napadne iného. Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia
pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované
aj ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a pod. Objektívna
stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorá má formu výtržnosti, ktorou sa rozumie konanie, ktoré
závažným spôsobom (hrubo) narušuje verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý

a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Spravidla pôjde o fyzické a
psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam. Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri
tomto trestnom čine vyžaduje úmysel (§ 15).

Hoci obžalovaný spáchanie skutku, ktorý mu je kladený za vinu od počiatku popieral, z jeho spáchania je
usvedčovaný najmä výpoveďou poškodeného V. W., ktorý popísal, čo presne predchádzalo samotnému
skutku a čím sa celý konflikt začal (úderom od muža v červenej bunde, ktorého poškodený označil ako
svedka V.. N. N.), ktorý ho odstrčil najprv slabšie a následne ho udrel päsťou pravej ruky do oblasti
jeho pravého oka, v dôsledku čoho prepadol cez varnicu, ktorá bola za ním. Chcel sa postaviť, ale to

už ho chytil muž v zelenohnedej bunde s kožušinovým golierom na kapucni bundy za jeho bundu v
oblasti hrudníka a ťahal ho na kraj hlavnej chaty (tohto označil poškodený ako dnes už právoplatne
odsúdeného Ľ. K.), ktorý ho následne prikľakol tak, že ho prekročil, poškodený bol medzi jeho nohami,
zakľakol ho a od neho dostal niekoľko úderov do oblasti ľavej a pravej strany hlavy zboku, pretože
tvár si zakrýval prekríženými rukami. V momente, keď ho začal udierať K., začali ku nemu pristupovať

ďalšie osoby, ktoré opoznal ako obžalovaného N. Š. a svedka R. F. (kopali ho dve osoby). Obžalovaný
N. Š. zostal stáť v oblasti jeho trupu z pravej strany, F. v oblasti jeho trupu z ľavej strany. Následne
do neho začali obaja opakovane kopať od nôh, až po pás (po trup), pretože na trupe mu sedel K..
Išlo o opakované kopance od oboch, neboli to jeden alebo dva kopance. Tvár si zakrýval zdvihnutými
predlaktiami, ale jednoznačne videl osoby, ktoré ho bili, lebo sa pozeral do strán a bolo tam aj slovné

napádanie.Priestorbolosvetlenýsvetlomzoknadídžejafarebnýmisvetlamiaajpredchatoubolosvetlo.
Tým, že ho kopal obžalovaný, si poškodený bol istý po vzhliadnutí fotografií predložených na polícii.
Priateľka poškodeného V. W. spoločne so E. Č. sa pokúšali týchto útočníkov od neho odtiahnuť, čo sa
im nepodarilo. Videl ako priateľka s plačom niekde utiekla. Zakrátko sa vrátila späť aj spoločne s pánom
J., ktorý ukončil tento útok voči nemu a zobral ho do vnútra hlavnej chaty, kde mu ponúkal pálenku a

podával mu ľad, pretože vnútri v teple cítil, ako mu tvár na pravej strane opúcha. Snažil sa ho ukľudniť.
Ďalej dodal, že cez okno hlavnej chaty videl, ako tam stojí N. aj s K. a gestami mu naznačujú, aby išiel
k nim. Za krátky čas sa rozhodol, že pôjdu naspäť na chatu, teda všetci štyria ako prišli, odišli. Útok sa
stal v čase asi o 02.00 hod. dňa 1. 1. 2012. Poškodený presvedčivo vysvetlil, prečo už pri svojej prvej
výpovedi presne neuviedol, že N. Š. bol medzi útočníkmi, pretože jednak vyšetrovateľ ho usmernil, že sa

má zamerať na prvých dvoch útočníkov a pri rekognícii neoznačil obžalovaného z jednoduchého dôvodu
a síce, pretože na fotografiách predložených poškodenému pri tomto úkone sa N. Š. vôbec nenachádzal
a prvýkrát zistil, že bol útočníkom, ktorý ho kopal až z fotografií, ktoré na výzvu vyšetrovateľa priniesla
správkyňa objektu svedkyňa F. B..
Očitý svedok skutku T. Z. zhodne ako poškodený opísal napadnutie poškodeného tak, že jeden z partie,

ktorí sa rozprávali s V., bez výstrahy a upozornenia udrel V. päsťou do oblasti tváre, tento preletel
cez varnicu s čajom, pribehol ďalší muž, ktorý ho odtiahol, kľakol alebo sadol si na neho a začal ho
oboma rukami päsťami udierať do oblasti hlavy, ktorú si V. reflexívne kryl a kričal, aby ho do nej nebili.
Všimol si aj ďalšie minimálne dve osoby, ktoré V. kopali do nôh a tela. Popísal prvé dve osoby, ktoré
poškodeného napadli najskôr, avšak tie, ktoré do neho kopali, neopoznal, pretože stáli k nemu chrbtom

a do tváre ich nevidel, ale bol presvedčený, že sa jednalo o tú istú partiu osôb. Na hlavnom pojednávaní
na predložených fotografiách označil nielen prvých dvoch útočníkov, ale aj osobu obžalovaného, ktorý
mal poškodeného kopať s tým, že ho mal vidieť z boku. Keďže v tejto časti boli jeho výpovede rozporné,poukázal už na odstup času a pripustil, že pravdou je asi to, čo uviedol v predchádzajúcej výpovedi u
policajta.
Svedkyňa E. Č. už v prípravnom konaní vypovedala o podstatných okolnostiach skutku zhodne ako

poškodený. Tiež bola očitým svedkom skutku a videla ako poškodeného na zemi bijú, jeden muž v
olivovej bunde a ešte jeden muž vedľa neho, o ktorom vedela len, že mal na sebe čiernu bundu a snažila
sa ich odtiahnuť od V., čo sa jej nepodarilo. Celkovo ho napádali tri osoby (muž v červenej bunde, muž
v olivovej bunde a muž v čiernej bunde). Muža v čiernej bunde vedela popísať len tak, že bol zavalitejší,
mal 180 cm a približne 90-100 kg, pritom ide o popis hodiaci sa na osobu obžalovaného a z fotografie

na č. l. 103 spisu bezpečne vyplýva, že v čase skutku mal na sebe oblečenú čiernu bundu. Svedkom
incidentu bola vo vzdialenosti asi 2 m. Najviac si pamätala na dvoch útočníkov, ktorých odťahovala ona.
Hoci svedkyňa na hlavnom pojednávaní potvrdila, že v pojednávacej miestnosti je muž, ktorý bol na
poškodenom kolenom z ľavej strany a kopal ho, následne po nahliadnutí do fotografií svedkyňa zneistela
a na fotke ho nevedela identifikovať, avšak zhodne potvrdila, že muž po pravej strane poškodeného mal
tmavšiu bundu. Po opakovanom nahliadnutí do fotografií uviedla, že osobou, ktorá poškodeného kopala

je muž v čiernej bunde na fotografii na č. l. 103 druhý sprava, teda obžalovaný. Obžalovaný kľačal na
krku poškodeného, potom sa postavil a kopal ho do boku, kde sú rebrá zľava, mal na sebe určite tmavú
bundu. Ďalší dvaja boli po pravej strane poškodeného a tých sa snažila odtiahnuť preč.
Svedkyňa V. W. taktiež o skutkových okolnostiach vypovedala zhodne ako poškodený, a síce, že muž
v červenej bunde po dvoch odstrčeniach zasadil ranu päsťou na tvár poškodeného, ktorý prepadol cez

varnicu s čajom, zostal tam ležať v pahrebe, kým ďalší dvaja z päťčlennej skupiny ho chytili tak, že jeden
ho držal pod krkom zozadu, ťahal ho po zemi a skupina piatich mužov ho obkolesila, pričom jeden z nich
mu kľačal na hrudníku, ostatní do neho kopali, a to do celého tela od nôh po hlavu. Ten, čo mu kľačal na
hrudníku ho bil päsťami do tváre. V. si v tom momente rukami kryl hlavu, takže ich mal predsunuté pred
hlavu, aby sa vyhol úderom a kopancom na hlavu. Spolu so E. sa snažila odtiahnuť tých mužov, čo sa im

nepodarilo. T. chcel tiež pomôcť, ale toho držali nejakí dvaja, aby sa do toho nestaral. Následne utekala
do centrálnej chaty, kde vyhľadala svedka R.. X. J., aby útok ukončil. Na hlavnom pojednávaní dodala, že
obžalovaný tiež s nimi tancoval v kruhu a po začatí bitky tiež bil poškodeného, no nespomínala si na to,
kde stál. Po nahliadnutí do fotografie na č. l. 103 svedkyňa uviedla, že ten, kto poškodeného udrel prvý,
bol muž v červenej bunde a za osoby, ktoré ho bili, označila muža v svetlozelenej bunde po pravej ruke

muža v červenej bunde (Ľ. K.) a tiež dvoch mužov v čiernych bundách po ľavej strane muža v červenej
bunde (obžalovaný). S odstupom času však už nevedela povedať, ako konkrétne ho obžalovaný bil.
O ďalšom priebehu udalostí, ktoré nastali po ich odchode z objektu Liptovia Resort, a teda, že po
príchode na chatu poškodeného, tento sa rozhodol ísť na ošetrenie, pretože začal pociťovať bolesti,
kam odišiel s T. Z., o týchto okolnostiach vypovedali poškodený a svedkovia W., Z. F. Č. zhodne.

Svedkyňa F. B. si obžalovaného nepamätala. Obzrela sa až na buchot alebo hluk za jej chrbtom, kedy
videla trmu-vrmu. Čo sa tam dialo nevidela, len hlúčik ľudí, niektorí z nich stáli, W. bol na zemi. Útočníkov
však nevedela identifikovať. Rovnakým spôsobom vypovedali aj svedkovia Z. K., W. K., G. K., W. K., R..
X. J. F. R.. W. M., ktorí na hlavnom pojednávaní vypovedali, že buď žiadneho fyzického incidentu neboli
účastní, žiadnu bitku nevideli, resp. na miesto skutku dobehli až po ňom alebo nevedeli identifikovať,

ktoré osoby mali byť do tohto incidentu zainteresované.
Svedkyňa Z. K. však svojou výpoveďou čiastočne potvrdila výpoveď V. W., keď zhodne uviedla, že
rodičov išla upozorniť, že sa tam bijú ich kamoši, pretože jej to pripadalo akoby sa poškodený bil s tými,
ktorí tam prišli s ním a išla som za nimi do chaty, kde boli jej mama G. K., otec W. K., X. J., ďalších
si už nepamätala. V. W. taktiež hľadala R.. X. J., ktorý sa nachádzal v centrálnej chate, hoci spolu so

svedkyňou G. K., W. K. F. V.. N. N. títo tvrdili, že sa v rozhodnom čase spoločne nachádzali vo vojenskom
stane.
Ani svedok W. K., ktorého ako dídžeja viacerí označovali za možného svedka skutku, pretože mal výhľad
cez veľké presklené okno chaty, nedokázal uviesť konkrétnejšie okolnosti ku skutku. Dokonca tvrdil, že
videl poškodeného samého spadnúť vo dverách chaty a neskôr asi o 02.30 hod. ho videl prísť s X. J. do

chaty, kde nastala ostrá výmena názorov, V. sa sťažoval, že ho niekto zbil, pričom z okna ukazoval na
nejakú osobu, ale svedok nevedel na koho. Na V. nevidel žiadne zranenia, nekrvácal, nebol poškriabaný
na tvári, ani nekríval. V prítomnosti J. a svojho kamaráta sa v chate V. zdržal asi 30-45 min. a potom ho
už nevidel. O nejakom incidente a facke sa dozvedel až od kamarátov.
Hoci svedok R.. X. J. mal byť tým, kto incident rozbraňoval, neuviedol mená žiadnych útočníkov, pretože

sa na miesto dostavil po ňom a svoju pozornosť zameral na poškodeného, ktorého odviedol do chaty.
Podľa svedka poškodený nejavil vizuálne známky ublíženia, nemal roztrhaný odev, žiaden opuch,
modrinu, krvnú zrazeninu, nekrvácal. Akurát mal asi ľavé líce načervenalé, červené a oškrabané. Počasichrozhovorustálespomínalčlovekavčervenejbunde,ktoréhooznačovalpravdepodobneakoútočníka,
agresora, ku ktorému sa chcel vonku vrátiť a opätovať útok.
Svedkovia E. Š., Z. K., Ľ. X., W. O. F. R.. R. W. vypovedali, že neboli účastníkmi ani svedkami žiadneho

fyzického konfliktu, o tomto sa dozvedeli až nasledujúci deň od policajtov alebo známych. Svedok W.
potvrdil, že keď o 00.30 hod. odišiel zo zábavy na chatu, obžalovaný sa ostal zabávať ďalej.
Hoci aj pri výpovediach svedkov vypovedajúcich zhodne s výpoveďou poškodeného a usvedčujúcich
obžalovaného z jeho protiprávneho konania súd zistil vnútorné odlišnosti, neboli to však rozpory, ktoré
by sa buď nepodarilo odstrániť alebo by išlo o rozdiely v podstatných okolnostiach, pre ktoré by

ich mohol súd vyhodnotiť ako nepresvedčivé a nedôveryhodné výpovede ako celok. Ich výpovede
preukazujú objektívne fakty potvrdené lekárskymi správami a znaleckým posudkom ohľadne zranení
poškodeného, preto súd nemal dôvod im neveriť. Tvrdenia poškodeného a svedkov W., Z. F. Č. o
mechanizme vzniku zranení, sú potvrdené znaleckým posudkom. Znalec konštatoval, že zranenia,
ktoré zodpovedajú mechanizmu kopania do postihnutých oblastí tela, ktoré na základe vykonaného
dokazovania možno pričítať konaniu obžalovaného N. Š. spočívajú v pomliaždení brušnej steny a

podozrení na pomliaždenie obličky vľavo s mikroskopickou prítomnosťou červených krviniek v moči, v
dôsledku ktorých bol poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života od 1. 1. 2012 do 7. 2. 2012.
Z výpovedí svedkov prítomných skutku V. W., T. Z. a E. Č., mal súd preukázané, že osobami, ktoré
napadli poškodeného a spôsobili mu zranenia, boli práve obžalovaný N. Š. a právoplatne odsúdený Ľ.
K.. Na tomto mieste je dôvodné poznamenať, že vzhľadom na to, že Ľ. K. uznal svoju vinu za spáchaný

skutok, ktorým spôsobil poškodenému zranenia - otras mozgu s pretrvávaním bolestí hlavy v rámci
postkomočného syndrómu, s obmedzením obvyklého spôsobu života poškodeného od 1. 1. 2012 do
29. 5. 2012, a uzatvoril s prokurátorom dohodu o vine a treste, ktorú súd schválil rozsudkom dňa 22. 2.
2016, ktorým bol uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona
a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20

Trestného zákona, skutkové okolnosti, ktoré sa viazali ku konaniu právoplatne odsúdeného Ľ. K. mal
súd preukázané aj tým, že Ľ. K. vyhlásil, že stíhaného skutku sa dopustil spoločne s obžalovaným N. Š..
Svedkovia sa vyjadrovali aj k miere ovplyvnenia poškodeného alkoholom. Poškodený pritom sám
nevylúčil, že by požíval alkoholické nápoje v inkriminovaný večer a potvrdil, že alkoholom nebol
nadmerne ovplyvnený, preto si okolnosti skutku dobre pamätá. To, že alkohol aj aké množstvo spolu

so svojou partiou požíval a charakter jeho správania potvrdili svedkovia V. W., T. Z. F. E. Č., ktorí uviedli,
že šlo o pitie do nálady. Svedkyňa F. B. popísala, že poškodený bol veselý, tancoval, mal dobrú náladu,
po príchode bol v normálnej nálade, neváľal sa po zemi alebo niečo podobné, počas zábavy sa bavil,
tancoval,vytáčalanaťahovalženy,ktorétancovalianajehosprávaníjejneboloničnápadnéanevhodné.
Svedok R.. X. J. vypovedal, že poškodený nebol opitý tak, že by chodil po štyroch, ale zabával sa, bol v

nálade. V rozpore s týmito tvrdeniami boli výpovede svedkov R.. W. M. F. V.. N. N., ktorí poškodeného
popisovali ako otravného človeka opitého pod boží obraz. Svedok M. dokonca tvrdil, že ho videl viackrát
spadnúť, a to raz aj do kotlíka.
K povahovým vlastnostiam poškodeného sa vyjadrili jemu blízke osoby - svedkyňa V. W.Č., T. Z., E.
Č., ktorí ho označili ako kamarátskeho, neagresívnej povahy, alkohol požíva zriedka. Keď si vypije je

zábavný, nie agresívny. Dokonca aj svedok W. K. uviedol, že V. W. bol pre neho bežný, nekonfliktný
typ mládenca.
K času odchodu poškodeného so vtedajšou priateľkou a svojimi kamarátmi z Liptovia Resortu sa taktiež
vyjadrovalivšetcivypočutí.Poškodenýuviedol,žemohliodísťpribližne30až45minútposkutku,tedapo
02.00 hod. Tomu zodpovedali aj výpovede jeho spoločníkov a svedka W. K., keď poškodeného v chate

videl asi o 02.30 hod. zdržal sa tam asi 30-45 minút, odišiel a potom ho už nevidel. Obžalovaný uvádzal,
že od prevádzkara počul, že poškodený požíval alkoholické nápoje na zábave v rezorte až do 06.00
hod., ktorý to uviedol aj ráno policajtom. Svedok W. K. sa vyjadril, že poškodený so svojou priateľkou
odchádzal z areálu asi o 05.00 hod. Tvrdenia obžalovaného o požívaní alkoholu poškodeným v rezorte
do 06.00 hod. súd vyhodnotil v tomto smere ako účelové v snahe vyvolať dojem o značnej opitosti

poškodeného, pretože tieto okolnosti nepotvrdila ani správkyňa objektu svedkyňa B., ktorá uviedla, že
alkohol sa v rezorte v ten večer nepredával, každý pil čo mal. Síce čas, kedy W. odišiel, nevedela
uviesť, ale ona sa na zábave zdržala asi do 05.00-06.00 hod. a oni sa po jeho odchode ešte zabávali.
Uvedené tvrdenia obžalovaného popiera aj lekárska správa, ktorá objektívne preukazuje hospitalizáciu
poškodeného už o 04.08 hod. dňa 1. 1. 2012.

Podľa výpovede svedka W. K., ktorý nebol priamym svedkom žiadneho konfliktu, zábava pokračovala
ďalej a bol presvedčený, že hostia si ani nevšimli, že sa stala nejaká udalosť. V. W. síce uviedol, že ho
dobili,aleonžiadnezranenienaňomnevidel,nekrvácal,nesťažovalsananejakébolesti,povedal,žemu
ničniejeanaošetrenienejde.Javilznámkyopitosti,vchatenanehopôsobilaktívnymdojmom.Výpoveďsvedkyne G. K. je nevierohodná z viacerých vnútorne rozporných dôvodov, pretože v prípravnom konaní
najprv tvrdila, že počula o mužovi, ktorý je na fotografii prvý sprava, ktorý má dlhý kabát a biele tričko
mal udrieť V. W. (Ľ.L. K.), túto okolnosť nevedela potvrdiť. Pritom na hlavnom pojednávaní zľahčovala,

že určite tam nebola taká bitka, že by ho kopali a bili, že by mu ublížili na zdraví, a bude to tvrdiť, aj
keď bitku nevidela. A následne po výzve, aby na fotografii označila osobu, o ktorej tvrdila, že napadla
poškodeného,opäťukázalanaosobuvtmavozelenejkhakibundeskožušinounakapucninachádzajúcu
sa po ľavej ruke muža v červenej bunde (Ľ. K.). Veľmi zaujímavo však vyznieva tvrdenie tejto svedkyne
o tom, že slovného vyrývania sa aktívne zúčastnil aj V.. N. N., ktorý vypovedal, že počas jeho prítomnosti

nevidel žiaden konflikt, jediným rušivým momentom na uvedenej zábave bol poškodený oblečený v
maskáčoch, ktorého si nevšímal a keď došlo mimo nich k nejakému nedorozumeniu, s K. a J. iba
ukľudňoval situáciu. V tejto časti sa výpoveď svedkyne zhoduje s výpoveďou R.. X. J., ktorý potvrdil, že
svedokN.poincidenteposmeškamiagestamiprovokovalpoškodenéhocezveľképresklenéoknochaty.
Výpovede svedkov G. K., Z. K., W. K., R.. X. J., R.. W. M. F. V.. N. N. súd zhodnotil ako
tendenčné, so snahou napomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnej zodpovednosti, pretože ich výpovede

nekorešpondujú so zraneniami, ktoré utrpel poškodený a sú aj v zrejmom rozpore s ďalšími dôkazmi,
a to znaleckým posudkom a výpoveďami poškodeného V. W. a svedkov V. W., T. Z. F. E. Č.. V tejto
súvislosti súd poukazuje aj na spojitosť výpovedí svedkyne G. K. F. R.. X. J., spoluvlastníkov rezortu, z
ktorých je zrejmá snaha zľahčovať útok na poškodeného zo strany útočníkov, keď uvádzali, že sa tam
vlastne nič vážne nestalo a skôr utrpelo ego poškodeného, než by mal utrpieť nejaké zranenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd potom dospel k záveru, že obžalovaný N. Š. sa dopustil
vyššie uvedených trestných činov a išlo o konanie úmyselné, pretože obžalovaný vedome porušil
záujem spoločnosti na ochrane ľudského zdravia a ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred
závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Z hľadiska subjektívnej stránky jeho konanie
súd posúdil v zmysle § 15 písm. b/ Trestného zákona ako spáchané úmyselne minimálne v nepriamom

úmysle, pretože vedel, že svojím konaním môže porušenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol
s tým uzrozumený.
Súd odmietol vykonať dôkaz vyšetrovacím pokusom a vykonaním previerky výpovede obžalovaného
a poškodeného na mieste činu, pretože je názoru, že okolnosti, ktoré by týmito dôkaznými
prostriedkami mohli byť získané, boli zistené inými už skôr navrhnutými dôkazmi, konkrétne výpoveďami

obžalovaného, poškodeného a svedkov v priebehu celého trestného konania. Nimi boli získané
dostatočné poznatky o nielen o podstatných skutkových okolnostiach, ale aj mnohé ďalšie podrobnosti.
Nápomocným pri opise skutkových okolností svedkami bol aj náčrtok z miesta skutku, ktorý vyhotovil
poškodený. Keďže súd považoval skutkový stav za zistený dostatočným spôsobom pre konečné
rozhodnutie a uvedené dôkazy by nemohli žiadnym spôsobom prispieť k zmene vyhodnotenia dôkaznej

situácie a dosiahnuť iné rozhodnutie súdu v tejto trestnej veci, považoval vykonávanie takýchto dôkazov
za nadbytočné a neopodstatnene predlžujúce toto konanie.

V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovaného zistil, že v registri priestupkov má viacero záznamov

za priestupky pre porušenie pravidiel cestnej premávky, jeden priestupok v roku 2014 a dva priestupky
v roku 2015, konanie pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu bolo zastavené. Zo správy o
povesti vyplýva, že o problémoch v súvislosti so správaním N. Š. v mieste trvalého bydliska na verejnosti
nemajú vedomosť, nebolo proti nemu vedené priestupkové konanie, voči jeho osobe neevidujú žiadne
sťažnosti alebo oznámenia zo strany spoluobčanov. V odpise registra trestov má obžalovaný 3 záznamy.

Pri prvom a druhom odsúdení na peňažný trest sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Tretí záznam
svedčí o schválení zmieru Okresnou prokuratúrou Stará Ľubovňa pod sp. zn. Pv221/16/7710 zo dňa 5.
4. 2017 pre skutok spáchaný dňa 22. 4. 2016 právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Trestného zákona. V súčasnosti sa proti obžalovanému nevedie žiadne iné trestné konanie.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení

§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadnenajmänaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceokolnosti,

priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní
trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovaného existuje jedna
priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Trestného zákona, keďže svojím konaním spáchal viactrestných činov. Poľahčujúca okolnosť nebola zistená žiadna. Hoci na obžalovaného sa hľadí akoby
nebol odsúdený a posledný záznam o zmieri nie je odsúdením, nemožno sa stotožniť s tým, že by
obžalovaný pred spáchaním skutku viedol alebo v súčasnosti, keď súd rozhoduje o treste vedie riadny

život. Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia
slobody na šesť mesiacov až dva roky a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona možno
uložiť trest odňatia slobody až na tri roky. Keďže sa obžalovaný svojím konaním dopustil dvoch prečinov,
súd v súlade s ustanovením § 41 ods. 1 Trestného zákona ukladal trest úhrnný podľa toho zákonného
ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, teda prečin ublíženia na zdraví

podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona. Pri prevahe priťažujúcich okolností sa dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby zvyšuje o jednu tretinu, teda súd mohol ukladať trest odňatia slobody od
jedného roka do troch rokov.
S poukazom na osobu obžalovaného, okolnosti skutku, ako aj spôsobený následok súd vyhodnotil,
že je potrebné naňho vplývať trestom odňatia slobody a dostatočným a primeraným prostriedkom na
dosiahnutie účelu trestu je uloženie úhrnného trestu odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej

sadzby vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu na 2 roky. Neušlo
pozornosti súdu pri oboznámení sa s doterajšími vybočeniami obžalovaného z medzí zákona, že je
znovu stíhaný a trest mu je ukladaný za prečin ublíženia na zdraví, ktorého sa v minulosti dopustil už
dvakrát. Je teda zrejmé, že skutok, ktorého sa dopustil, nebol ojedinelým vybočením z inak riadneho
spôsobu vedenia života. Vzhľadom na odstup času od spáchaného skutku uložil súd trest na dolnej

hranici. Dĺžka skúšobnej doby má slúžiť na to, aby v priebehu jej plynutia obžalovaný jednak preukázal,
že sa účel uloženého trestu dosiahol aj bez jeho výkonu a je schopný v tomto čase viesť riadny život a
tento druh trestu konečne (po peňažnom treste a po uzavretom zmieri) dostatočne splní u obžalovaného
účel individuálnej prevencie a zároveň odradí iných páchateľov od páchania trestnej činnosti tohto druhu,
čím naplní aj účel trestu spočívajúci v generálnej prevencii.

V rámci adhézneho konania súd rozhodoval o uplatnenom nároku na náhradu škody poškodeného V.
W.Í., ktorú mu svojím konaním spôsobili obžalovaný N. Š. a právoplatne odsúdený Ľ. K., a ktorú si
uplatnil vo výške 4.122,06 eura najprv v trestnom konaní a následne podaním žaloby aj v civilnom konaní
vedenom na tomto súde, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. Uplatnená suma pozostáva zo

škody na zdraví - bolestného vyčísleného znalcom na 90 bodov za utrpené zranenia po 15,72 eura
(hodnota bodu v r. 2012) na základe znaleckého posudku a ušlý zisk vo výške 2.707,26 eura, pretože
od 3. 1. 2012 mal vykonávať činnosť strojníka lyžiarskeho vleku za odplatu vo výške 950,- Eur mesačne
do 31. 3. 2012. Ako SZČO by uhrádzal verejné zdravotné poistenie vo výške 47,58 eura mesačne
a výšku tejto sumy, ktorú by bol povinný odviesť na zdravotné poistenie odrátal od sumy, ktorú si

uplatňuje. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú z predloženého potvrdenia SKI centrum Bačova
Roveň, v ktorej organizácii mal V. W. pracovať na pozícii strojník vleku a pri obsluhe zasnežovacích
zariadení od 3. 1. 2012 do 31. 3. 2012 s mesačným príjmom 950,- Eur. Poškodený nemohol nastúpiť
do tohto zamestnania kvôli práceneschopnosti spôsobenej zraneniami v priamej súvislosti s konaním
obžalovaného N. Š., ale aj konania teraz už právoplatne odsúdeného Ľ. K.. V prípade, že by sa o

vine a treste oboch obžalovaných rozhodovalo v tomto trestnom konaní súčasne v rámci jedného
rozhodnutia, súd by ich na náhradu škody poškodenému zaviazal spoločne a nerozdielne, pretože
ich podiel na povinnosti nahradiť škodu nie je možné presne a objektívne rozdeliť (do úvahy by to
prichádzalolenprizraneniach,ktorépreukázateľnepoškodenémuspôsobiltenktorýobžalovaný),najmä
čo sa týka náhrady ušlého zisku. Pretože v dôsledku zranení spôsobených oboma obžalovanými nebol

poškodený schopný začať pracovať, ako pôvodne plánoval, považoval súd aj túto zložku náhrady škody
za oprávnenú. V súčasnosti už niet pochybností o tom, že odsúdenému Ľ. K. bola rozsudkom uložená
povinnosť na náhradu škody vo výške 1.414,80 eura (znalcom vyčíslené bolestné) a túto povinnosť
už medzičasom aj splnil v plnej výške. Vzhľadom na to, že ide o solidárny (spoločný) záväzok oboch
obžalovaných, plnil odsúdený Ľ. K. záväzok v tejto časti nielen za seba, ale aj za obžalovaného N. Š..

Súd priznal poškodenému zostávajúcu časť náhrady škody v ním uplatnenej výške 2.707,26 eura (950,-
Eur - 47,58 eura x 3 mesiace), pretože poškodený si túto škodu, ktorá mu bola spôsobená v priamej
súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného. riadne a včas uplatnil v prípravnom konaní, ujma na
ušlom zisku bola riadne zdokladovaná a obžalovaný N. Š. s právoplatne odsúdeným Ľ.L. K. za ňu
zodpovedajú spoločne a nerozdielne, pričom pomer, akým sa medzi sebou vyporiadajú zostáva na nich,

pretože ide o záväzok solidárny, pri ktorom plnením záväzku jedným z dlžníkov spôsobuje voči veriteľovi
zánik záväzkov ostatných spoludlžníkov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny

orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký

výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

V Liptovskom Mikuláši, dňa 20. júna 2018