Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 1. november 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoCsp/35/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319202764
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2319202764.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobkyne: X. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom S. F. XXX,
zastúpená Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou, so sídlom Zakvášov 1519/55, Považská Bystrica, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752,
zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho
16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 459,69 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 25. februára 2020, č.k. 15Csp/119/2019-70, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti priznania 5%-ného ročného úroku z
omeškania od 14.6.2019 do zaplatenia a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania r u š í
a vec mu v zrušenom rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobkyni 459,69
Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 14.6.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 1,
§ 9 ods. 2 písm. f) a k), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 3 ods. 3, § 4 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,
ako aj § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., keď na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že hoci ako listinný dôkaz bola predložená zmluva o revolvingovom úvere, z okolností, za akých
bol žalobkyni úver poskytnutý, bolo treba dospieť k záveru, že bol poskytnutý klasický úver. Súd dospel
k záveru, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, keď na jednej strane
vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá
pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Po posúdení obsahu
zmluvy súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala také
dojednanie o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, aké predpokladá zákon
o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. (§ 9 ods. 2 písm. f), k)) účinný v čase uzavretia zmluvy.
Zmluva musí obsahovať jednoznačné uvedenie termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj
presný termín konečnej splatnosti. Termín prvej a poslednej splátky je uvedený len v Oznámení veriteľa
o schválení úveru, ktoré však bolo vyhotovené až dodatočne, nie je žalobkyňou podpísané a nemožno
ho považovať za zmluvu. Dlžník ako spotrebiteľ má právo už v čase uzatvorenia zmluvy byť informovaný
o termínoch splatnosti jednotlivých splátok. Preto súd dospel k záveru o tom, že úver, ktorý bol žalobkyni
poskytnutý, jej bol poskytnutý bezúročne a bez poplatkov, a to v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm.
b) zákona č. 129/2010 Z.z. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa bola povinná žalovanému vrátiť len to, čo
od neho dostala. K výške RPMN uvedenej v zmluve súd uviedol, že táto je nejednoznačná, nakoľko

v zmluve sú uvedené tri výšky RPMN, čo je pre spotrebiteľa zmätočné. Obsah zmluvy má byť pre
priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Nehovoriac o tom, že
údaj o RPMN je v bode 6. zmluvy označenej ako údaje o schválenom úvere iný (zmenený) oproti údaju v
bode 5. zmluvy označenej ako údaje o požadovanom úvere, a to bez toho aby žalobkyňa mala možnosť
sa k uvedenej zmene nejako vyjadriť. Výška RPMN bola teda nejednoznačná. K ostatným namietaným
nedostatok zmluvy súd uviedol, že žalobkyňa správne poukázala aj na neprijateľnosť doplnkovej služby,
ktorá bola žalobkyni poskytnutá za poplatok, hoci táto si službu neobjednala, pričom poplatok za ňu
uhradiť bola povinná, a to aj v prípade, že službu vôbec nevyužije. Rovnako neprijateľná bola aj
výška úrokovej sadzby (70,01 %), ktorá viac ako šesťnásobne prevyšovala priemernú úrokovú sadzbu
poskytovanú bankami (11,16 %) v období uzatvorenia predmetnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené, ako
aj vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť uzatvorenej zmluvy, súd podanej žalobe vyhovel v
celom rozsahu, nakoľko táto bola podaná dôvodne. V dôsledku toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahovala zákonnom predpísané náležitosti, úver, ktorý bol žalobkyni poskytnutý, jej bol poskytnutý
bez úrokov a bez poplatkov, a teda žalobkyňa bola povinná žalovanému vrátiť len to, čo od neho dostala.
Rozdiel ktorý vznikol medzi sumou poskytnutou a splatenou je bezdôvodným obohatením vzniknutým
na strane žalovaného, ktoré je tento žalobkyni povinný vydať. Okrem priznanej istiny bezdôvodného
obohatenia súd žalobkyni vyhovel aj v časti požadovaného úroku z omeškania v zákonnej výške, nakoľko
žalovaný sa s vydaním bezdôvodného obohatenia (peňažné plnenie) dostal do omeškania. Úrok z
omeškania bol priznaný v zákonnej výške a odo dňa nasledujúceho po dni kedy bola súdu doručená
žaloba v danej veci. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP, podľa ktorého nárok na
náhradu trov vznikol žalobkyni ako plne úspešnej strane sporu. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené
v druhej výrokovej vete rozsudku a žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania. O výške priznaných trov
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti priznania nároku na zaplatenie úroku z omeškania
podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a
žalobu zamietnuť a o náhrade trov konania rozhodnúť podľa pomeru úspechu a neúspechu. Namietol
nesprávnosť rozsudku v napadnutej časti, a to po skutkovej i právnej stránke. Z odôvodnenia rozsudku
nevyplýva, na základe akých dôkazov a právneho posúdenia sa podľa súdu žalovaný dostal do
omeškania dňom nasledujúcim po podaní žaloby na súd. V rozsudku absentujú akékoľvek skutočnosti
a závery, ktoré by odôvodňovali takýto záver a rozsudok je v uvedenej časti podľa odvolateľa
nepreskúmateľným.

4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok čo do zaplatenia
istiny potvrdiť ako vecne správny a v časti rozhodnutia o úroku z omeškania ponechala rozhodnutie na
úvahe odvolacieho súdu. Súčasne žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
Pokiaľ išlo o žalovaným namietaný úrok z omeškania, tento súd prvej inštancie priznal v miere 5%
ročne, čo je v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.,
keď základná sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) je od 16.3.2016 doteraz
vo výške 0,0%. V zmysle ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý,
ustanoveným právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po
tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal (vyzval). Rovnaké účinky ako výzva na plnenie právna prax pripisuje
aj doručeniu žaloby žalovaného (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo 871/2005 z
15.12.2005), k čomu v tomto prípade došlo 23.7.2019. Najneskôr nasledujúceho dňa bol teda žalovaný
povinný plniť s následkami včasného plnenia a nakoľko tak neurobil, dňom nasledujúcim po doručení
žaloby žalovanému sa splnením svojho záväzku ocitol v omeškaní.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať
odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti
(§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 15Csp/119/2019 bolo zaplatenie
sumy 459,69 Eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému
uložil zaplatiť žalobkyni 459,69 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 14.6.2019 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v časti priznania úroku z omeškania vo výške 5% ročne od 14.6.2019 do zaplatenia, ako i v závislom
výroku o nároku na náhradu trov konania.

8. Podstata odvolacích námietok žalovaného spočíva v tom, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je
nepreskúmateľné.

9. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania (strany sporu)
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov
a obrany proti takémuto uplatneniu. Požiadavke na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej
judikatúry Ústavného súdu SR a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný,
zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený, a aby účastník konania (strana) nemusel hľadať odpoveď
na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia
musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej
strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v
odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli
zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany
zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán (IV.ÚS
1/2002, II.ÚS 174/2004, III.ÚS 117/2007, III.ÚS 332/2009, I.ÚS 501/11 a pod.). Za arbitrárny, resp.
nedostatočne odôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo
všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu SR sp.
zn. I.ÚS 154/2005 z 28.2.2006). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so
zreteľom na konkrétny prípad (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis vs. Grécko
z roku 1997), pričom stačí, aby súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska súdneho konania
považované za rozhodujúce (napr. rozhodnutie Ruiz Torija vs. Španielsko z roku 1994, Kraska vs.
Švajčiarsko z 29.4.1993).

11. Občiansko-právne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka
stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje
zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá
prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p. (odňatie možnosti konať pred súdom).

12. Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záveru, že je potrebné
súhlasiť s názorom odvolateľa, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti priznania úrokov z
omeškania je nepreskúmateľné vzhľadom na nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahuje základné
vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Súd prvej inštancie priznal úroky z omeškania
odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bola súdu doručená žaloba v danej veci, a to bez bližšieho
zdôvodnenia. Uvedené bolo v rozpore i s podanou žalobou, keď žalobkyňa sa domáhala priznania
úrokov z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, ktorá
žaloba bola žalovanému doručená dňa 22.7.2019, s prihliadnutím na čo žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa
18.9.2019 spresnila svoju požiadavku na priznanie úrokov z omeškania odo dňa 23.7.2019. Súd prvej
inštancie teda priznal úroky z omeškania od 14.6.2019 (odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby
žalovanému) bez akéhokoľvek odôvodnenia, a to i nad rámec žalobou uplatneného nároku.

13. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

14. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v
závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

15. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie
(neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať
ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie fakticky
v relevantných záveroch právne ani vecne riadne neodôvodnil, nie je dobre možné tento nedostatok
napraviť až v konaní pred odvolacím súdom.

16. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. §
389 ods. 1 písm. b) CSP v napadnutej časti priznania úrokov z omeškania a v závislom výroku o nároku
na náhradu trov konania zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

17. Povinnosťou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude ďalej postupovať v zmysle vyššie uvedených
záverov, opätovne vec v zrušenom rozsahu prejednať a rozhodnúť, a svoje rozhodnutie náležite v
súlade s ustanovením § 220 CSP riadne odôvodniť. V novom rozhodnutí súd znova rozhodne o trovách
prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

18. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 14. 3. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.