Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/110/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318201817
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8318201817.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. XXXX/XX, XXX XX Z., zastúpeného JUDr. Jánom Vrbom, Advokátska kancelária JUDr. Ján Vrba,
Námestie slobody 2, 066 01 Humenné proti žalovanej: A. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX,
XXX XX Z., zastúpenej JUDr. Annou Drugdovou, advokátkou, Námestie slobody 25, 066 01 Humenné,
o neplatnosť závetu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 20.05.2019
č.k. 12C 21/2018 - 106 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
priznáva žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov
konania rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 19.4.2018 sa
domáhal určenia neplatnosti závetu poručiteľky I. V., rod. V., zomr. dňa XX.X.XXXX, ktorý bol spísaný

formou notárskej zápisnice K K zo dňa 17.4.2013 notárkou JUDr. Q. E.. Žalobu odôvodnil tým,
že na Okresnom súde Humenné sa vedie dedičské konanie pod sp. zn. 10D/54/2018 po nebohej
poručiteľke I. V., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, pričom vec bola súdom pridelená na prejednanie
notárke X.. S. S.. V rámci dedičského konania bol doložený závet spísaný formou notárskej zápisnice
zo dňa 17.4.2013 číslo K./XX K./13 notárkou JUDr. Q. E., podľa ktorého za jedinú dedičku celého
svojho majetku poručiteľka ustanovila žalovanú. Žalobca poukazoval na to, že poručiteľka bola jeho
sestrou a v čase smrti bola rozvedená a bezdetná, a preto prichádza do úvahy ako zákonný dedič v

tretej dedičskej skupine. Žalobca ako zákonný dedič namietal platnosť závetu, a preto bol odkázaný
konajúcou notárkou na podanie žaloby na súd v lehote do 23.4.2018. Žalobca namietal platnosť závetu z
dôvodu, že jeho nebohá sestra, teda poručiteľka, bezprostredne predtým ako bol závet spísaný sa vrátila
z psychiatrického liečenia v nemocnici v Q.. V tom čase trpela dosť vážnymi psychickými poruchami, pre
ktoré bola dlhodobo liečená a v čase od 7.3.2013 do 9.4.2013 bola liečená ústavne. Žalobca v žalobe
tvrdil, že jeho sestra, teda poručiteľka, v čase spísania závetu trpela takými psychickými poruchami, pre
ktorénemohlachápaťzmyseltohtoúkonu,apretopovažovaltentojejúkonzaneplatný.Žalobcavžalobe

tvrdil, že jeho sestra by nikdy dobrovoľne pri plnom vedomí neodkázala majetok cudzej osobe, pretože
s ním mala vždy veľmi dobrý vzťah a vedela, že žalobca je jej jedinou oporou. Žalobca nepoprel, že jeho
nebohá sestra určitý čas žila s P. Q., t.j. otcom žalovanej, ale práve spôsob ako s ňou zaobchádzali,teda P. Q. a jeho dcéra, zle vplývali na psychický stav sestry žalobcu a žalobca neveril, žeby jeho sestra
dobrovoľne pri plnom vedomí odkázala na niektorého z nich pre prípad smrti svoj majetok.

3. Zástupkyňa žalovanej v písomnom vyjadrení zo dňa 11.6.2018 žiadala žalobu zamietnuť, pričom
uviedla,žeporučiteľkaspísalazávetformou notárskejzápisnice,čopredpokladá,žesaosobnedostavila
k notárovi, ktorý ju vypočul, poučil a pred spísaním notárskej zápisnice aj vyhodnotil, že poručiteľka v
čase spisovania notárskej zápisnice si je vedomá právneho úkonu pre prípad smrti, ktorý robí. Závet
spísaný formou notárskej zápisnice je taký právny úkon, pre ktorý je vyslovenie jeho neplatnosti veľmi

nepravdepodobné, ak je zrejmé, že poručiteľka sa sama dostavila k notárovi a po poučení zotrvala
na obsahu závetu. Skutočnosť, že poručiteľka v čase pred spísaním závetu bola liečená, hoci aj na
psychiatrii, automaticky neznamená, že nemala spôsobilosť na právne úkony alebo jej schopnosť robiť
právne úkony bola obmedzená. Aj z predloženej správy o kontrolnom vyšetrení poručiteľky podľa názoru
zástupkyne žalovanej vyplýva, že poručiteľka bola bez porúch vnímania a myslenia a len samotná
skutočnosť, že jej bol diagnostikovaný syndróm závislosti od sedatív a hypnotík, pre ktorý sa aj liečeniu

podrobila neznamená, že nebola slobodná pri právnych úkonoch alebo žeby nevnímala ich obsah a
závažnosť. Zástupkyňa žalovanej ďalej považovala aj za sporné skutočnosti týkajúce sa dobrého vzťahu
žalobcu a poručiteľky, pretože žalobca dlhodobo žije v U. a túto skutočnosť o dobrom vzťahu vyvracia
aj to, že poručiteľka neoznačila žalobcu ako osobu, ktorej mala byť vyplatená poistná suma v prípade
jej smrti, a za takúto osobu označila poručiteľka svojho vtedajšieho priateľa a nie žalobcu. Zástupkyňa

žalovanejďalejzdôrazňovala,žeodspísaniazávetuporučiteľkoudodňajejsmrtiuplynuliviacako4roky,
počas ktorých mohla poručiteľka úplne slobodne zmeniť závet alebo ho odvolať, čo však poručiteľka
neurobila napriek tomu, že počas tohto dlhého obdobia vykonávala množstvo iných právnych úkonov,
ktoré nikto nikdy nespochybnil.

4. Zástupkyňa žalovanej poukazovala ďalej na to, že poručiteľka nechcela po svojej smrti svoj majetok
nechať žalobcovi ako zákonnému dedičovi, ale chcela, aby jej majetok nadobudla rodina žalovanej a o
tejto skutočnosti svedčí aj to, že v roku 2009 napísala vlastnoručne závet (holograf), ktorým celý svoj
majetok pre prípad smrti odkázala otcovi žalovanej, pričom po úraze otca žalovanej následne poručiteľka
pôvodný závet nahradila novým závetom, a to závetom z roku 2013, ktorý bol predmetom tohto konania.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca počas
konania zotrval na podanej žalobe, pričom poukazoval na to, že jeho nebohá sestra I. V. pracovala v
minulosti ako hlavná ekonómka vo firme P. a táto práca ju značne vyčerpávala aj psychicky, a taktiež
ju vyčerpávalo aj spolužitie s otcom žalovanej, ktorý ju bil, týral a toto všetko malo negatívny dopad na

zdravotný stav poručiteľky, ktorá nakoniec v dôsledku toho sa dostala na psychiatriu do Q.. Žalobca teda
zotrval na žalobe, vyslovil pochybnosti o platnosti závetu v súlade s dôvodmi uvedenými v žalobe.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní v dňa 20.5.2019 požadoval súd, aby bola žalobcovi
poskytnutá lehota za účelom predloženia súkromného znaleckého dokazovania, pretože žalobca má

výhrady voči objektivite znaleckého posudku, kedy zástupca žalobcu poukazoval na to, že súdom
ustanovený znalec MUDr. S., ktorý vypracoval znalecký posudok, bol zároveň aj ošetrujúcim lekárom
poručiteľky a táto samotná skutočnosť napĺňa znaky neobjektivity pre účely vypracovania znaleckého
posudku.

7. Zástupkyňa žalovanej počas konania zotrvala na písomnom vyjadrení k žalobe a žiadala žalobu
zamietnuť, a to aj s poukázaním na výsledky znaleckého dokazovania v tomto konaní. V súvislosti s
námietkou vznesenou zástupcom žalobcu poukazovala na to, že žalobca mal možnosť vzniesť námietky
voči osobe znalca po doručení uznesenia, ktorým súd nariadil znalecké dokazovanie a vypracovaním
posudkupoverilznalcaMUDr.S.,pričomnavyšepoverenýznalecvznaleckomposudkusanevyjadroval,

resp. nehodnotil spôsob liečby poručiteľky, ale hodnotil zdravotný stav poručiteľky v čase spísania
závetu. Zástupkyňa žalovanej ďalej poukazovala aj na vykonané dokazovanie v tomto konaní a v tejto
súvislosti poukazovala aj na výpoveď svedkyne S., ktorá uviedla, že poručiteľka do jedného roka pred
svojou smrťou riadne pracovala.

8. Z výsluchu svedka X. I. vyplýva, že tento žil spolu s poručiteľkou takmer 4 roky. Poručiteľku I. V.
spoznal v Q. na psychiatrii, kde bol hospitalizovaný aj on a tam sa zoznámili a spriatelili sa. Poručiteľka
bola v tom čase vo veľmi zlom zdravotnom stave a po prepustení z nemocnice sa začali aj s poručiteľkou
stretávať s tým, že ona chodila za ním do E.. Raz mu telefonicky volala, že je vo veľmi zlom stave,že chcela spáchať samovraždu, pretože žalovaná jej neposkytla pomoc, auto a z tohto dôvodu prišiel
svedok pre poručiteľku a zobral ju k sebe. Bola u neho asi jeden týždeň s tým, že jej poskytol pomoc,
postaral sa ňu a postavil ju na nohy. Svedok uviedol, že býval s poručiteľkou v čase od 31.1.2015, pričom

poručiteľka zomrela dňa 20.1.2018. Svedok ďalej uviedol, že bol aj v byte, v ktorom bývala poručiteľka,
pričom táto tam mala doslova zažívať peklo, pretože spala na matraci, v ktorom bola diera a pán Q., s
ktorým žila v spoločnej domácnosti spal na manželskej posteli, ale tento ju tam nepustil. Svedok uviedol,
že poručiteľka musela brať lieky U. a pod vplyvom týchto liekov potom nevedela ani čo vlastne robí s tým,
že poručiteľka pracovala v spoločnosti J. Z. a do práce chodila autom z E.. Pod vplyvom týchto všetkých

skutočností poručiteľka zmenila aj oprávnenú osobu na výplatu životnej poistky a po jej smrti životná
poistka pripadla svedkovi ako oprávnenej osobe. V súvislosti so zmenou oprávnenej osoby týkajúcej sa
životnej poistky svedok uviedol, že poručiteľka v jeden deň dokázala rozlíšiť čo robí, bola na tom dobre,
avšak na druhý deň bola na tom zase zle. Posledný rok pred smrťou bola poručiteľka práceneschopná,
lebo mala problémy s chrbticou a v tom čase poberala čiastočný invalidný dôchodok. Svedok potvrdil
že poručiteľka bola na psychiatrii pre závislosť na liekoch, pričom on sa liečil na psychiatrii asi štyrikrát.

Svedok ďalej uviedol, že nemal vedomosti o tom, že poručiteľka mala napísaný závet a keby o tom
vedel, tak by ho poručiteľka zrušila. Svedok ďalej uviedol, že boli s poručiteľkou v Z. pri nejakej budove,
asi pri pozemkovom úrade, resp. katastri a keď sa poručiteľka vrátila z budovy, tak mu povedala, že byt
je naďalej zapísaný na nej.

9. Z výsluchu svedka Ing. A. S. vyplýva, že v rokoch 1994-1998 robili spoločne s nebohou I. V. vo firme
P. V. v Z. a sedeli doslova za jedným stolom. Svedkyňa uviedla, že ona potom z tejto firmy odišla robiť
na živnosť a I. V. tam ostala pracovať asi ďalších 10 až 12 rokov, pričom boli v neustálom kontakte,
volali si a navštevovali sa. Asi rok po tom čo začali spolupracovať s pani I. V., táto naviazala vzťah s
otcom žalovanej s tým, že v tom čase žalovaná mohla mať 9 rokov a jej brat bol asi mladší. I. V., teda

poručiteľka, nemala vlastné deti, ale deti mala veľmi rada a obľúbila si aj žalovanú a jej brata a doslova
sa o nich starala, vychovala ich a jednoducho, keby ich ona nevychovala, tak by z nich nič dnes nebolo.
Oni ju dokonca volali aj mama. Po tom čo otec žalovanej utrpel úraz, I. V. začala mať určité problémy,
lebobolotohonaňuveľaazačaliunejajpsychicképroblémy.Oprvejhospitalizáciiporučiteľkysvedkyňa
v podstate ani nevedela, ale uviedla, že do Q. ju mala viesť žalovaná. Problémy mala mať poručiteľka

hlavne vtedy, keď kombinovala lieky s alkoholom a mohlo to byť v rokoch 2013 alebo 2014. Jej stavy
sa u nej prejavovali tak, že mala úzkostné stavy a prežívala strach. Následne sa potom poručiteľka
liečila ambulantne a v ďalšom období mala byť poručiteľka ešte dvakrát hospitalizovaná na psychiatrii
v Q.. Potom si poručiteľka našla známosť pána I., ale nevedela svedkyňa uviesť, či to bolo pri druhom
pobyte na psychiatrii. Poručiteľka potom začala pracovať vo firme J. v Z. s tým, že svedkyňa riešila jej

finančné záležitosti. I. V., teda poručiteľka, pracovala asi do jedného roka pred smrťou, pretože mala
riadnu pracovnú zmluvu a robila ako robotníčka pri žehliacom stroji s tým, že bola veľmi pracovitá a v
období, keď bývala u X. I. v E., tak chodila autom z E. do Z. a keď bývala striedavo v Z., tak chodila do
práce autobusom. Keď zomrela poručiteľka, svedkyňa prezrela všetky finančné záležitosti a zistila, že
poručiteľkanemalažiadnedlhyaodovzdalavšetkypríslušnédokladyžalobcovi. Svedkyňaďalejuviedla,

že vedela o tom, že I. V., teda poručiteľka, mala byť týraná otcom žalovanej a malo ísť o psychické
a fyzické týranie. V súvislosti s jej duševným stavom uviedla, že podľa jej názoru poručiteľka vedela
čo robí, nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, avšak mala niekedy zlé psychické stavy. Z
výsluchu svedkyne ďalej vyplýva, že poručiteľka dokázala rozlíšiť právne úkony, teda darovaciu zmluvu,
závet, poistnú zmluvu s tým, že svedkyňa nemala vedomosti o závete, ktorý mala poručiteľka urobiť.

Svedkyňa potvrdila, že úmyslom nebohej I. V. v januári 2018 bolo predať svoj byt, chcela získať menší
byt a za zvyšné peniaze vyplatiť úver.

10. V danej veci súd uznesením č.k. 12C/21/2018-55 zo dňa 5.10.2018 nariadil vo veci znalecké
dokazovanie a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca MUDr. Q. S.. Poverený znalec dňa

11.2.2019 predložil súdu znalecký posudok č. 4/2019. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že
nebohá I. V., nar. 12.1.1967, zomr. 20.1.2018 v čase spísania závetu, teda dňa 17.4.2013 bola spôsobilá
na právne úkony v plnom rozsahu. Psychickými poruchami - Zmiešaná úzkostná depresívna porucha,
Zmiešané iné poruchy osobnosti, Syndróm závislosti od sedatív a hypnotík a Zneužívanie alkoholu,
ktorými trpela nebohá I. V. boli v tom čase hospitalizačne preliečené, zlepšené a dobre kompenzované, a

tedazforenznepsychiatrickéhohľadiskanemaližiadenpodstatnývplyvnajejrozpoznávacieaovládacie
schopnosti, teda jej schopnosť rozpoznať a ovládať svoje konanie bola zachovaná v plnom rozsahu.11.Zobsahuúradnéhozáznamusp.zn.10D/54/18Dnot43/18napísanéhodňa23.3.2018naNotárskom
úrade JUDr. S. S., notárky v Z. vyplýva, že v tento deň zástupkyňa žalobcu A. Z. v dedičskom konaní po
nebohej I. V. nesúhlasila s dedením zo závetu a považovala závet, ktorý bol predložený za neplatný a

z tohto dôvodu jej bola poskytnutá lehota jedného mesiaca, t.j. do 23.4.2018 podať žalobu na Okresný
súd Humenné o neplatnosť závetu.

12. Súd vec právne posúdil podľa ust. § 137 písm. d) C.s.p., § 194 ods. 1 C.m.p., § 38 ods. 1 a ods. 2
Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalobu bolo potrebné zamietnuť.

13. Svoj záver odôvodnil tým, že predmetom tohto konania bola žaloba o určenie neplatnosti závetu,
ktorý bol spísaný poručiteľkou I. V., zomr. dňa 20.1.2018 spísaného formou notárskej zápisnice K. zo
dňa 17.4. 2013 notárkou JUDr. Q. E.. Žalobca odôvodňoval neplatnosť závetu s odôvodnením, že v čase
spísania závetu poručiteľka, ktorá bola jeho sestrou, trpela takými psychickými poruchami, pre ktoré
nemohla chápať zmysel tohto úkonu.

14. Tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, absolútne neplatný je právny
úkon, ktorý urobila osoba v duševnej poruche, hoci aj prechodnej, ak išlo o takú duševnú poruchu, ktorá
zapríčinila jej (hoci aj dočasnú nespôsobilosť) neschopnosť na urobený právny úkon. Nevyžaduje sa
pritom, aby taká osoba bola súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo aby bola vo svojej

spôsobilosti obmedzená.

15. V konaní je nespornou skutočnosťou že dňa 17.4.2013 I. V. na Notárskom úrade JUDr. Q. E. v Z.
urobila závet formou notárskej zápisnice, ktorým pre prípad svojej smrti ustanovila za závetnú dedičku

žalovanú, ktorej odkázala všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý bude ku dňu smrti vlastniť.
Tento závet bol v rámci dedičského konania predložený žalobcovi, resp. jeho zástupkyni, pričom táto
v rámci dedičského konania spochybňovala platnosť tohto závetu, a preto bola notárkou odkázaná v
zmysle § 194 CMP na podanie žaloby na súd o neplatnosť závetu. Žalobca dodržal stanovenú lehotu a
podal žalobu o neplatnosť závetu na súd dňa 19.4.2018, teda v určenej lehote.

16. Žalobca namietal platnosť závetu z dôvodu, že jeho nebohá sestra, teda poručiteľka, bezprostredne
predtým ako bol závet spísaný sa vrátila z psychiatrického liečenia v nemocnici v Q.. V tom čase trpela
dosť vážnymi psychickými poruchami, pre ktoré bola dlhodobo liečená a v čase od 7.3.2013 do 9.4.2013
bola liečená ústavne. Žalobca tvrdil, že jeho sestra, teda poručiteľka, v čase spísania závetu trpela

takými psychickými poruchami, pre ktoré nemohla chápať zmysel tohto úkonu, a preto považoval tento
jej úkon za neplatný.

17. V danej veci súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria a to za účelom zistenia duševného stavu poručiteľky v čase spísania závetu. Poverený

znalec v tomto konaní MUDr. S. vypracoval znalecký posudok č. X/XXXX, pričom zo záveru tohto
znaleckého posudku vyplýva, že poručiteľka I. V., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX v čase spísania
závetu, teda dňa 17.4.2013 bola spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu. Psychickými poruchami
- Zmiešaná úzkostná depresívna porucha, Zmiešané iné poruchy osobnosti, Syndróm závislosti od
sedatív a hypnotík a Zneužívanie alkoholu, ktorými trpela nebohá I. V. boli v tom čase hospitalizačne

preliečené, zlepšené a dobre kompenzované, a teda z forenzne psychiatrického hľadiska nemali žiaden
podstatný vplyv na jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, teda jej schopnosť rozpoznať a ovládať
svoje konanie bola zachovaná v plnom rozsahu. Z vyššie uvedeného záveru znalca jednoznačne
vyplýva, že rozpoznávacie a ovládacie schopnosti a ovládať svoje konanie u poručiteľky I. V. dňa
17.4.2013 boli zachované v plnom rozsahu, z čoho vyplýva, že I. V. nekonala v stave duševnej poruchy.

Zozáveruznaleckéhoposudkutedavyplýva,žeporučiteľkaprispísanízávetunekonalavstaveduševnej
poruchy, ktorá by mala za následok neplatnosť závetu.

18. Výsledky znaleckého dokazovania nakoniec podporujú aj vyjadrenia vypočutých svedkov I. a S.,
ktorí uviedli, že poručiteľka pracovala takmer jeden rok pred smrťou s tým, že závet bol urobený

poručiteľkou v roku 2013 a poručiteľka pracovala v podstate až do roku 2017. Do práce do firmy J. v Z.
dochádzala z E. autom sama a keď bola v Z. tak do práce dochádzal autobusom. Svedkyňa S. uviedla,
že poručiteľka bola pracovitá, svedomitá.19. V súvislosti s námietkou zástupcu žalobcu, ktorý požadoval poskytnutie lehoty pre účely poskytnutia
súkromného znaleckého posudku je potrebné prisvedčiť, že strana sporu má právo v konaní predložiť
súkromný znalecký posudok, avšak v danej veci bol namietaný vypracovaný posudok znalcom MUDr.

S. z dôvodu neobjektivity osoby znalca, pretože tento bol zároveň ošetrujúcim lekárom poručiteľky. V
tejto súvislosti je žiaduce uviesť, že uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania a poverení znalca
bolo doručené žalobcovi, resp. jeho zástupcovi dňa 11.10.2018, pričom žalobca vtedy nenamietal osobu
znalca tak, ako bol v uznesení zo strany súdu poučený. Taktiež žalobca nenamietal osobu znalca ani
po doručení znaleckého posudku dňa 8.3.2019. Podľa názoru súdu skutočnosť, že poverený znalec

bol aj ošetrujúcim lekárom poručiteľky nezakladá dôvody o zaujatosti osoby znalca, pretože znalec pri
vypracovaní posudku vychádzal zo zdravotnej dokumentácie poručiteľky.

20. Z týchto dôvodov sú zamietol návrh žalobcu na ďalšie dokazovanie a to predloženie súkromného
znaleckého posudku.

21. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. /CSP/, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods.1 zák. č. 160/2015 Z.z., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. O trovách konania žalovanej vo vzťahu k žalobcovi súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP z dôvodu,
že žaloba bola zamietnutá a priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%.

24. Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na

nové konanie a rozhodnutie.

25. Namietal, že súd neakceptoval návrh žalobcu na vypracovanie súkromného znaleckého posudku,
dôvodnosť ktorého žalobca preukázal a poukázal na dôvody, prečo považuje vypracovaný znalecký
posudok za neobjektívny. Takýto postup konajúceho súdu spôsobil porušenie jeho práva na spravodlivý

proces. Súd ignoroval pri svojom rozhodnutí poukázateľné konanie poručiteľky, keď sa po tomto
závete informovala na notárstve a príslušnom katastrálnom úrade, či je ešte vlastníčka predmetnej
nehnuteľnosti a keď zistila, že je zapísaná ako vlastníčka, s týmto sa uspokojila. Táto skutočnosť, podľa
názoru odvolateľa jednoznačne potvrdzuje, že nemala vedomosti, čo mal spôsobiť uvedený závet a
nemohla tento urobiť s tým, že si uvedomovala všetky následky. Aj k tejto skutočnosti sa mal vyjadriť

znalec a potvrdiť, či vzhľadom na svoj duševný stav bez akýchkoľvek pochybností je možné závet
považovať za nespochybniteľný.

26. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Poukázala na to, že žalobca mal možnosť nechať si vypracovať znalecký posudok v priebehu konania

na súde prvej inštancie a túto možnosť doposiaľ nevyužil. Rovnako nevyužil zákonnú možnosť namietať
osobu znalca a uviesť námietky proti vypracovanému znaleckému posudku.

27. Správnosť záverov znaleckého posudku spochybnil jedine tým, že znalec bol zároveň lekárom,
ktorý poznal zdravotný stav poručiteľky. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že poručiteľka mala

zisťovať na katastri, či ešte stále je vlastníčkou bytu, žalovaný k tomu uviedol, že miera právneho
povedomia poručiteľky, resp. miera jej znalosti právnych predpisov nemá súvislosť s tým, či bola, alebo
nebola duševne spôsobilá na právne úkony.

28. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním,

ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie
je opodstatnené.

29. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.30. K odvolacím námietkam žalobcu sa žiada uviesť, že s týmito sa súd prvej inštancie náležitým
spôsobom vyporiadal.

31. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na znenie ust. §
153 C.s.p. - Sudcovská koncentrácia konania, podľa ktorého strany sú povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnejobranyniesúuplatnenévčas,akichstranamohlapredložiťužskôr,akbykonalastarostlivoso
zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

32. Podľa ust. § 149 C.s.p., prostriedkom procesného útoku, okrem iného je aj návrh na vykonanie
dôkazov.

33. Žalobca na pojednávaní dňa 20.05.2019 podal návrh na vykonanie ďalšieho znaleckého
dokazovania, ktoré nariadi súd, resp. požiadal o poskytnutie lehoty na predloženie súkromného
znaleckého posudku.

34. Jediným dôvodom, ktorý v tejto súvislosti uviedol, je skutočnosť, že súdom určený znalec MUDr. S.

bol ošetrujúcim lekárom poručiteľky, čo, podľa názoru odvolateľa napĺňa znaky neobjektivity pre účely
vypracovania znaleckého posudku, ako aj dôvodnosť vznesenia námietok proti osobe znalca.

35. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že takto uplatnený
prostriedok procesného útoku nebol uplatnený včas, čo súd prvej inštancie podrobne odôvodnil v bode

22. napadnutého rozsudku.

36. Ak teda súd prvej inštancie na takto žalobcom uplatnený prostriedok procesného útoku neprihliadol,
postupoval v súlade s ust. § 153 ods. 2 C.s.p.

37.Odvolacísúdsastotožňujeajsozáveromsúduprvejinštancie,žesamotnáskutočnosť,bezďalšieho,
že poverený znalec bol aj ošetrujúcim lekárom poručiteľky nezakladá dôvody o zaujatosti osoby znalca.

38. Podľa ust. § 59 C.s.p. prvá veta, na vylúčenie súdneho úradníka, iných zamestnancov súdu, znalca,
prekladateľa, alebo tlmočníka sa primerane použijú ustanovenia o vylúčení sudcov.

39. Z námietky žalobcu nemožno vyvodiť relevantný pomer, spôsobujúci zaujatosť znalca MUDr. S. k
sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní.

40. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako

vecne správny potvrdil.

41. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 a 2 C.s.p. V odvolacom konaní úspešná žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

42. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).