Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Božena Husárová

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právoObchodné záväzkové vzťahy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/98/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313216545
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2313216545.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobcu: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. A. XX, proti žalovanému: R.G.PLAST, s.r.o., IČO: 36245585, Areál PD č. 319, Trstice, zastúpený
advokátom: JUDr. Albín Lancz, Mierová 1435/33, Galanta, o zaplatenie 3.000,- eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 26Cb/48/2013-401 zo dňa 14.05.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému odvolací súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu
3.000,- eur (predtým 7.286,35 eur) s 9 % úrokom z omeškania od 11.11.2009 do zaplatenia z dôvodu, že
uzatvoril ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom v ústnej forme zmluvu o dielo, za zhotovenie
ktorého mu žalovaný nezaplatil.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k žalobe, ktorou si žalobca uplatňoval nárok
pôvodne na zaplatenie 7.286,35 eur za práce vykonané na zhotovení vodovodnej prípojky pre
žalovaného v areáli PD Trstice, na úhradu ktorej sumy vystavil faktúru č. 090013 zo dňa 02.11.2009. V
priebehu konania zobral žalobca zo žalovanej istiny späť sumu 4.286,35 eur a žiadal priznať iba čiastku
3.000,- eur s príslušným úrokom z omeškania z dôvodu, že na odplate vo výške 3.000,- eur sa dohodol
ústne s konateľmi žalovaného. Pri vyhotovení faktúry na sumu 7.286,35 eur vychádzal z cenníka prác.
Na základe procesného úkonu žalobcu súd konanie o nároku na zaplatenie sumy 4.286,35 eur s prísl.
zastavil a predmetom konania zostala suma 3.000,- eur s príslušenstvom.

3. O tomto nároku prvoinštančný súd rozhodol rozsudkom č.k. 26Cb/48/2013-192 zo dňa 05.10.2015,
keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.032,- eur s 9 % úrokom z omeškania
ročne od 11.11.2009 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Voči uloženej povinnosti
zaplatiť sumu 1.032,- eur s úrokom z omeškania sa žalovaný neodvolal, v tejto časti zostal rozsudok
právoplatný a predmetom konania po zrušení odvolaním napadnutej zamietajúcej časti žaloby tak pred
prvoinštančným súdom zostala už iba čiastka vo výške 1.968,- eur s príslušenstvom.

4. Žalovaný s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť pre nedostatok pasívnej legitimácie, nakoľko
práce, ktoré žalobca vykonal a zaplatenia ktorých sa domáha od žalovaného realizoval pre spoločnosť
AVA-stav s.r.o.

5. Žalobca trval na pasívnej legitimácii žalovaného a uvádzal, že dielo zhotovoval na základe ústne
uzatvorenej zmluvy o dielo so žalovaným, aj keď ho v súvislosti s vykonaním prác kontaktoval konateľ
spoločnosti AVA-stav s.r.o., ktorý ho po tom, ako s vykonaním diela súhlasil, poslal za žalovaným, s
ktorým sa na rozsahu i cene diela dohodol. Predmetom diela bola kompletná montáž vodovodnej
prípojky. Po zhotovení diela vystavil faktúru na sumu 7.286,35 eur ako mu doporučil konateľ spoločnosti
AVA-stav s.r.o., s ktorou ale žalovaný nesúhlasil. Počas konania žalobca uviedol, že cena bola so
žalovaným dohodnutá vo výške 3.000,- eur, preto si na rozdiel od fakturovanej sumy od žalovanému
uplatňuje iba túto čiastku a žiada súdnym rozhodnutím ju priznať. Uvedená suma predstavuje ústne
dohodnutú výšku odplaty za montáž potrubia a súvisiace práce, pretože zmontoval 560m potrubia.
Žalobca nevylúčil, že niektoré práce vykonával i pre spoločnosť AVA-stav s.r.o., ale v tomto prípade išlo
výlučne o práce pre žalovaného a na rozsahu ktorých sa dohodol s konateľmi žalovaného v priestoroch
PD v Trsticiach. Za dôkaz o tomto tvrdení označil zápis o tlakovej skúške, STN a dodacie listy vystavené
na zakúpený a použitý materiál. Vznik právneho vzťahu so žalovaným žiadal uznať i z dôvodu, že to
bol žalovaný, ktorý mu poskytol výkresovú dokumentáciu pre zhotovenie diela. Návrh na vykonanie
výsluchu svedka X., ktorý je konateľom spoločnosti AVA-stav s.r.o. označil žalobca za nepodstatný,
pretože svedok na stavbe nebol a jeho tvrdenia nemôžu byť pravdivé. Žalobca trval na tom, že zmontoval
560 m potrubia, celková cena diela by mala byť vo výške 4.515,50 eur, z ktorej ale žiada od žalovaného
uhradiť a súdom priznať čiastku 3.000,- eur s príslušenstvom predstavujúcim úrok z omeškania.

6. Žalovaný zotrval na nedostatku svojej pasívnej legitimácie z dôvodu, že hlavným dodávateľom
bola spoločnosť AVA-stav s.r.o. ako je uvedené i v zápise o tlakovej skúške. Uvedený zápis žalobca
ako jeho dodávateľ podpísal, teda mu muselo byť zrejmé, s kým zmluvný vzťah na hotovenie diela
uzatvoril. Okrem toho doplnil, že práce na zhotovovaní diela, za ktoré si odplatu uplatňuje žalobca boli
uskutočňované aj zariadeniami a pracovnými strojmi patriacimi spoločnosti AVA-stav s.r.o.

7. Súd prvej inštancie v konaní vypočul konateľov žalovaného Ronalda Nagyho a Petra Nagyho,
ktorí trvali na tom, že do záväzkového vzťahu so žalobcom nevstúpili, hoci sa rokovania so žalobcom
zúčastnili, ale za prítomnosti konateľa spoločnosti AVA-stav s.r.o.. Súd prvej inštancie v rámci
vykonávaného dokazovania ako svedka v konaní vypočul konateľa spoločnosti AVA-stav s.r.o. Alexandra
Gyurkovicsa, syna žalobcu X. B. a Ing. D. B. a o veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom č.k.
26Cb/48/2013-192 zo dňa 05.10.2015, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.032,- eur s 9 % úrokom z omeškania od 11.11.2009 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Uvedený rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 21Cob/7/2016-286
zo dňa 31.01.2017 v zamietajúcej časti zrušený a vrátený prvoinštančnému súdu. Odvolací súd v ňom
zdôraznil, že prvoinštančný súd opomenul vyriešiť námietku zaujatosti podanú žalobcom voči vo veci
konajúcej sudkyni, čo zakladá vadu konania a ktorú musí v prvom rade prvoinštančný súd odstrániť. K
samotnému žalobcom uplatnenému nároku odvolací súd uviedol, že pre vznik zmluvy o dielo v ústnej
forme musí byť ustálený predmet diela, s ktorým súvisí preukázanie rozsahu prác o ktorých žalobca
tvrdí že ich vykonal, a ak nie je stanovená dohoda o cene, je možné priznať iba cenu obvyklú, ktorá sa
platí za porovnateľné dielo, ako vyplýva z ust. § 546 ods. 1 Obchod. zák., k čomu môže súd dospieť
len na základe odborného vyjadrenia alebo znaleckého dokazovania vykonaného podľa § 206 C.s.p. na
návrh žalobcu, ktorý k svojmu tvrdeniu nesie dôkazné bremeno.

8. Po vrátení veci odvolacím súdom prvoinštančný súd doplnil a vyhodnotil dokazovanie ktorým mal
preukázané, že medzi stranami sporu došlo k vzniku zmluvy o dielo v ústnej forme bez určenia ceny,
preto možno žalobcovi priznať cenu obvyklú v zmysle § 546 ods. 1 Obchod. zák.

9. Z hľadiska právneho posúdenia sporu prvoinštančný súd poukázal na právnu úpravu uvedenú v §
536 ods. 1,2,3 a § 546 ods. 1, § 548 ods. 1 Obchod. zák., ktoré pri rozhodnutí aplikoval v spojení s
platným procesným poriadkom.

10. Súd prvej inštancie vzal do úvahy povinnosť žalobcu preukázať presný rozsah vykonaných
prác, čo je potrebné pre určenie ceny obvyklej a uniesť k tomuto tvrdeniu i dôkazné bremeno.
Žalobca súdu navrhol, aby uložil žalovanému povinnosť preložiť stavebný denník, uviesť meno a
adresu stavbyvedúceho a vykonať jeho výsluch, predložiť preukaz o odbornej spôsobilosti označeného
stavbyvedúceho, uviesť meno a adresu pracovníka, ktorý vykonával stavebný dozor a tiež vykonať jeho
výsluch, rovnako ho vyzvať na predloženie preukazu o jeho odbornej spôsobilosti, vyžiadať aj od svedka

Alexandra Gyurkovicsa doklad o jeho odbornej spôsobilosti a predložiť doklady o čerpaní prostriedkov
z fondov EÚ.

11. Žalobcove návrhy na vykonanie týchto dôkazov prvoinštančný súd zamietol. Súd zdôraznil, že je
procesnou povinnosťou žalobcu ako subjektu ktorý podáva žalobu, preukázať relevantným spôsobom
svoje tvrdenia. Návrh žalobcu na vykonanie navrhnutých dôkazov je ale snahou preniesť dôkazné
bremeno v plnom rozsahu na žalovaného, čo je neprijateľné, pričom žalovaný v priebehu konania už
k žalobcom tvrdeným skutočnostiam predložil viacero argumentov a dôkazov, ktorými vyvrátil tvrdenia
žalobcu. V zmysle príslušnej právnej úpravy by mal stavebným denníkom disponovať práve žalobca,
ktorý ako dodávateľ stavby zápisy do stavebného denníka vykonáva. Návrh na doplnenia údajov k
stavbyvedúcemu a súčasne stavebnému dozoru súd vyhodnotil ako zmätočný, pretože ich pozície sa
vzájomne vylučujú. Potrebu vykonávať stavebný dozor viaže stavebný poriadok na jednoduché stavby,
v ostatných prípadoch je potrebný stavbyvedúci. Naviac návrh na doplnenie dokazovania súd vyhodnotil
ako neopodstatnený i pri zohľadnení samotného predmetu sporu, pričom ani nie je z takéhoto návrhu
zrejmé, akým spôsobom by takéto dokazovanie mohlo preukázať rozsah žalobcom vykonaného diela
a prispieť k určeniu ceny obvyklej. Takéto dokazovanie je v príkrom rozpore so zásadou hospodárnosti
súdneho konania, preto súd uvedené dokazovanie nevykonal a návrh zamietol. Návrh na preukázanie
odbornej spôsobilosti svedka X. prvoinštančný súd rovnako označil za nehospodárny aj z dôvodu, že
odvolacím súdom bola jeho hodnovernosť spochybnená s poukazom na jeho vzťah k prejednávanej veci.

12. Z dôvodu neunesenie dôkazného bremena žalobcom k vytvoreniu možnosti určenia obvyklej ceny
diela a s tým súvisiacej absencie návrhu žalobcu na odborné vyjadrenie resp. znalecké dokazovanie
(§ 206 C.s.p.) a to ani v nerozporovanej časti prác spočívajúcich v montáži vodovodnej prípojky, súd
žalobu zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovaný ako plne
úspešnej strane sporu priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie zo dňa 18.06.2019,
ktoré ale bolo doručené priamo odvolaciemu súdu dňa 20.06.2019 (č.l. 412), preto ho Krajský súd v
Trnave zaslal Okresnému súdu Galanta ako súdu príslušnému, ktorý ho dňa 20.06.2019 prevzal.

15.Odvolávajúci sa žalobca v odvolaní namietol, že pre rozhodnutie neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesné, ktoré
neboli uplatnené a rozhodnutie tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Po odcitovaní
odvolacích dôvodov uvedených v procesnom predpise odvolateľ popísal priebeh súdneho konania,
uviedol dôkazy, ktoré predložil súdu a položil odvolaciemu súdu otázky, ktoré sa týkali rozhodnutia
prvoinštančnému súdu, na ktoré žiadal odpovedať.
15.1. Odvolateľ namietal, že cena, ktorú mu už v poradí prvým rozsudkom prvoinštančný súd priznal
nie je prijateľná, pretože celková dĺžka potrubia, prívod vody, rozvod vody a vyhotovenie vodovodnej
prípojky je v dĺžke 560m. Tvrdenia svedka X. nie sú správne ani pravdivé, súd nežiadal od nikoho žiadne
iné odborné vyjadrenie, hoci na tento nedostatok poukazuje, svedok počítal iba rovné rúry, nerátal
použité armatúry. Dôkazy, ktorými odvolateľ nárok preukazoval súd nedôvodne neuznal, len sa stotožnil
s tvrdením žalovaného. Konatelia, ktorých súd vypočul klamali, žiadnu zmluvu nepredložili, pretože
žiadna ani neexistovala. Nesúhlasil s názorom súdu, podľa ktorého sa nedomáha svojho plnenia zo
správneho právneho titulu. Súd nevyhovel ani jeho žiadosti predvolať na výsluch ako svedkov osoby,
ktoré vykonávali pomocné práce pri zhotovovaní diela. V odvolaní zdôraznil opakový nesúhlas voči
tvrdeniu žalovaného, že tento upravil podložie vo vlastnej réžii a vzniesol dôraznú námietku i voči tvrdeniu
právneho zástupcu žalovanej strany sporu, ktorý uvádzal, že neuniesol dôkazné bremeno, keď ku svojim
tvrdeniam nepredložil dôkazy. Právny zástupcu je právnik, preto nemôže mať vedomosti o tom, ako sa
vodovod montuje a ako sa takéto práce odovzdávajú. V závere podaného odvolania poukázal na to, že
podal v tomto konaní i dovolanie, ktoré ale dovolací súd odmietol, pretože nebolo spísané právnikom,
pre ktorého ale nemá dostatok finančných prostriedkov.
15.2. K uvedenému odvolaniu žalobca pripojil kópiu podania zo dňa 10.12.2018, zaslanom
prvoinštančnému súdu, ktorého obsahom boli návrhy na vykonanie dokazovania, podanie, ktoré

adresoval podpredsedníčke Okresného súdu Galanta zo dňa 28.05.2019 a zo dňa 04.06.2019 vo
veci vybavenia jeho sťažnosti na konanie sudkyne prejednávajúcej predmetný spor, odpoveď zo dňa
08.03.2019, ktorú zaslal súdu ako reakciu na vyjadrenie žalovaného a námietku zaujatosti voči konajúcej
sudkyni zo dňa 14.05.2019.

16. Po doručení podania žalobcu označeného ako odvolanie súd prvej inštancie uznesením č.k.
26Cb/48/2013-435 zo dňa 16.07.2019 vyzval odvolateľa, aby podanie, ak má spĺňať podmienky
odvolania doplnil v určenej lehote a súčasne ho poučil v zmysle § 129 ods. 1, § 363 a § 365 ods. 1 C.s.p.
o náležitostiach odvolania a tiež o následkoch, ak predmetné odvolanie nebude riadne doplnené.

17. Na predmetné uznesenie reagoval odvolateľ podaním zo dňa 07.08.2019 (č.l. 437) v ktorom uviedol,
že podľa jeho názoru je odvolanie dostatočne jasné a zrozumiteľné, dôvody uviedol v súlade s § 363
C.s.p. a aj ich vymenoval.

18. Súd prvej inštancie následne predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Odvolací súd na
rozdiel od názoru súdu prvej inštancie vyhodnotil žalobcom podané odvolanie ako dostačujúce, ktoré
obsahuje všeobecné náležitosti odvolania a z ktorého možno odvolacie dôvody i odvolací návrh zistiť
(§ 363 C.s.p.) a tak odvolanie doručil na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý ho dňa
03.08.2020 prevzal a podal vyjadrenie zo dňa 06.08.2020 (č.l. 454).

19. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že sa pridržiava všetkých skutkových a právnych dôvodov, ktoré boli
obsiahnuté v jeho predchádzajúcich podaniach a najmä v záverečnej reči, rozhodnutie prvoinštančného
súdu označil za správne, zákonné a legitímne. K samotnému odvolaniu uviedol, že podľa jeho názoru
nespĺňa obligatórne náležitosti vyžadované ust. § 363 C.s.p., pretože jeho súčasťou nie je ani odvolací
návrh a odvolanie nespĺňa náležitosti ani potom, ako bol žalobca súdom prvej inštancie vyzvaný na
doplnenie svojho podania. Na základe toho navrhol, aby takéto odvolanie odvolací súd podľa § 386
písm. d/ C.s.p. odmietol. Podľa § 375 C.s.p. je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania, ale z obsahu
podania žalobcu, ktoré označil za odvolanie nie je možné ani určiť, čo žiada, pretože iba reaguje na
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu, žiaden z meritórnych záverov nenapáda. K obsahovej
stránke podania označeného žalobcom ako odvolanie uviedol, že odvolateľ významné skutočnosti
pre ustálenie rozsahu vykonaných prác iba tvrdí, pričom dôkazy, ktoré boli zo strany žalovaného
produkované preukazujú úplne odlišný rozsah prác než tvrdí žalobca, ktorý si prisudzuje nárok na
odplatu za práce, ktoré vykonal žalovaný vo vlastnej réžii svojimi zamestnancami. Naviac všetky strojové
a náročnejšie práce boli vykonávané spoločnosťou AVA-stav s.r.o., čo potvrdil i konateľ tejto spoločnosti
v rámci svojho výsluchu. Keďže žalobca nie je schopný ustáliť a preukázať rozsah prác ktoré skutočne
vykonal a za ktoré žiada uhradiť žalovanú istinu, ktorá je ako cena mimoriadne nadhodnotená, ani
znalecké dokazovanie na určenie ceny obvyklej by nebolo účelné a dôvodné. Okrem toho žalobca počas
celého súdneho konania nebol schopný produkovať dôkaz, ktorým by svoje tvrdenia preukázal. Jeho
vyjadrenia sú výlučne subjektívneho charakteru, preto takýto procesný stav nemožno hodnotiť inak, ako
nesplnenie povinnosti tvrdenia, ktoré je spojené s povinnosťou unesenia dôkazného bremena. Dôkazné
bremeno zaťažuje žalobcu, ktorý ho neuniesol a dostal sa do situácie dôkaznej núdze.

20. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo doručené odvolateľovi na podanie odvolacej repliky,
ktorú odvolateľ podal dňa 31.08.2020 (č.l. 463). Zotrval na tvrdení, že dielo zhotovil na návrh konateľa
spoločnosti AVA-stav s.r.o. Alexandra Gyurkovicsa, s ktorým už v minulosti spolupracoval ako jeho
subdodávateľ, ale samotné dielo, za zhotovenie ktorého si žiada odplatu, vykonal po dohode s
konateľmi žalovaného X. N. a R. N., ktorí mu predložili i stavebnú dokumentáciu, podľa ktorej postupoval
a s ktorými sa na cene vo výške 3.000,- eur aj dohodol. Pre zhotovenie diela zakúpil i potrebný materiál,
ktorý bol dovezený vozidlom spoločnosti AVA-stav s.r.o. na stavbu do Trstíc, ale po začatí prác sa zmenila
oproti výkresovej dokumentácii pôvodná trasa. V rámci podanej repliky ešte uviedol, že po podaní
žaloby zistil, že sudkyňou je JUDr. Jana Pethöová, ktorá ale ním tvrdené dôkazy nebrala do úvahy, preto
podal voči nej sťažnosť, ktorú posúdil Krajský súd v Trnave ako námietku zaujatosti ale ju neuznal
napriek tomu, že mu uvedená sudkyňa nedovolila, aby sa k veci podrobne vyjadroval. Právny zástupca
žalovaného k nejasnému odvolaniu klame, v podanom odvolaní popísal všetky potrebné skutočnosti a
uviedol, voči ktorému rozhodnutiu sa odvoláva. Tvrdenia žalovaného označil za zavádzajúce a zároveň
žiadal, aby odvolací súd súdny spor konajúcej sudkyni odňal a pridelil ho inému súdu z dôvodu
zabezpečenia spravodlivého konania.

21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávaní (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keď dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

22. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronickými prostriedkami
ho stranám neoznamoval, pretože žiadna strana o to nepožiadala.

23. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie posudzuje len v medziach odvolacích dôvod, pri rešpektovaní
neprípustnosti novôt v odvolacom konaní, ak nie sú pre ich pripustenie splnené zákonom vyžadované
podmienky (§ 366 C.s.p.). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd posudzuje a zaoberá sa len tými
závermi uvedenými v prvoinštančnom rozhodnutí, ktoré sú spojené s odvolateľom uvedenými a
vymedzenými odvolacími dôvodmi a v medziach, v akých odvolateľ výrok rozhodnutia napáda. Odvolací
súd sa zaoberá len tým, čo odvolateľ rozporuje v odvolaní. Čo nie je napadnuté odvolaním sa predmetom
odvolacieho prieskumu nestáva a zostáva založené na záveroch, ku ktorým dospel a ktoré vyslovil v
rozhodnutí prvoinštančný súd.

24. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal nesúhlasom žalobcu uvedenom v odvolacej replike ktorým
žiadal, aby odvolací súd spor odňal konajúcej sudkyni JUDr. Pethöovej a pridelil ho na iný súd. Z
argumentácie, ktorú v replike uviedol odvolateľ vyplýva, že namieta postup konkrétnej sudkyne a
konečné rozhodovanie o veci, pretože právny zástupca žalovaného JUDr. Albín Lancz je z právnej
kancelárie BPP Legal -advokátska kancelária, s.r.o., ktorej konateľom je švagor JUDr. Pethöovej.
Uvedenú námietku neposúdil odvolací súd ako návrh na delegáciu v zmysle § 39 ods. 2 C.s.p., ale
vzhľadom na skutočnosti, ktoré odvolateľ uvádza, ako námietku zaujatosti vznesenú pre príbuzenský
pomer sudkyne s konateľom advokátskej kancelárie BPP Legal -advokátska kancelária, s.r.o.. Námietka
zaujatosti vznesená žalobcom ale už bola predmetom posudzovania v tomto konaní, zaoberal sa ňou
Krajský súd v Trnave, ktorý o nej rozhodol uznesením č.k. 31 Ncb/5/2017-301 zo dňa 23.05.2017 a
ktorý dôvody pre jej opodstatnenie a vylúčenie konajúcej sudkyne nezistil. Odvolací súd preto už na
opakovú námietku smerujúcu voči sudkyni JUDr. Pethöovej neprihliadal a to tak z dôvodu, že nebola
riadne uplatnená stranou sporu v zmysle § 53 ods. 1 C.s.p., čo je najneskôr do 7-mich dní, odkedy sa
strana o dôvode dozvedela a tiež ide o opakovanú námietku podľa § 53 ods. 2 C.s.p., ako vyplynulo
z podania odvolateľa. O tom, že žalovaný je v konaní zastúpený JUDr. Albínom Lanczom mal žalobca
vedomosť už na pojednávaní konanom dňa 14.05.2019, na ktorom sa osobne zúčastnil súčasne i s
uvedeným advokátom, žiadnu námietku nevzniesol a naviac podľa § 52 ods. 2 posledná veta C.s.p.
sa na nedostatky námietky ustanovenia o odstraňovaní vád podania nepoužijú. Odvolací súd tak na
námietky vznesená v rámci odvolacej repliky neprihliadal.

25. Odvolací súd žalobcom podané odvolanie vyhodnotil ako dostatočné, ktoré spĺňa všeobecné
náležitosti odvolania vyžadované procesným predpisom, je ho možné odvolacím súdom prejednať
a jeho dôvodnosť posúdiť z hľadiska odvolacích argumentov, o keď uvádzaných neštandardným
spôsobom, nakoľko odvolateľ v odvolaní reaguje na jednotlivé odseky odôvodnenia prvoinštančného
rozhodnutia tak, že k nim kladie otázky, na ktoré žiada od súdu odpoveď.

26. Odvolacie dôvody odvolateľ označil odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm. a/,b/,e/,f/,h/ C.s.p. a odvolací
súd sa následne nimi zaoberal.

27. Odvolací súd nezistil, že by v konaní došlo k vadám, na ktoré by mal prihliadať z úradnej povinnosti
podľa § 380 ods. 2 C.s.p., s ktorým ustanovením je spojený odvolací dôvod označený odvolateľom s
poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p., podľa ktorého neboli splnené procesné podmienky a
ktorý tak nie je v tomto konaní daný, preto vychádzal z ostatných odvolacích dôvodov, ako ich odvolateľ
vymedzil v odvolaní, s ktorými sa na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vysporiadal (§
387 ods. 3 C.s.p.).

28. Odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. znamená, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd uvádza, že tento odvolací argument nie je
bezbrehý a jeho naplnenie je dané v prípade, ak bolo strane sporu znemožnené realizovať jej procesné
práva v takej intenzite, ktorá založí záver, že celé konanie je nespravodlivé, zo strany konajúceho súdu
došlo k výraznému zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany sporu vydaním prekvapivého rozhodnutia,
ktoré odvolateľ neočakával, pretože bolo rozhodnuté o veci inak ako obvykle. Odvolateľ však neoznačil
žiadne iné rozhodnutia, ktoré považuje za obvyklé v skutkovo a právne podobných veciach a z jeho
odvolania nie je zrejmé, na základe akých skutočností, či stavu veci boli jeho očakávania opačné. V
súdnom konaní zväčša platí, že každá strana sporu očakáva svoj úspech v spore, čo ale v prípade
neúspechu neznamená, že boli porušené jej práva na spravodlivý proces. Prekvapivé rozhodnutie je
spojené s princípom predvídateľnosti a s princípom právnej istoty. Podstatou práva na spravodlivý
súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom
súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom.
Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a
iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu
nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej predstavami, preberal a riadil sa ňou
predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.
Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých
dôkazov súdom a dožadovať sa stranou sporu navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov
(porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97
a II. ÚS 251/03). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho
súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo
nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane
sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj
R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem však
nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu.
„Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie
súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pod nesprávnym procesným postupom
súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných
práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v konkrétnom konaní, pričom miera
tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Z rozhodnutia tiež nevyplýva, že by
prvoinštančný súd nerešpektoval pokyny a názory vyšších súdov. S poukazom na uvedené vysvetlenie
odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. má odvolací súd za to, že tento
odvolací dôvod v tomto konaní nie je daný.

29. Pre opodstatnenosť odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p. sa vyžaduje,
aby súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Musí teda ísť o taký návrh dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť podstatné skutkové zistenia, inak je strane
znemožnené uniesť dôkazné bremeno. Nevykonanie dôkazov, ktoré žalobca žiadal vykonať ale podľa
názoru odvolacieho súdu takýto odvolací dôvod nezaložili, pretože faktúra, ktorou si žalobca uplatňoval
voči žalovanému nárok na zaplatenie ceny, ani faktúra za nákup materiálu, technická norma montáže,
či návrhy na predvolanie na výsluch osoby, ktoré na diele vykonávali iné montážne práce, ku ktorým ale
žalobca nič bližšie neuviedol, neoznačil ich menom a adresou napriek tomu, že mu túto povinnosť ukladá
ust. § 197 ods. 2 C.s.p. nemožno považovať za opodstatnený odvolací dôvod. Odvolací súd považuje za
správny i názor prvoinštančného súdu, podľa ktorého požiadavka na vykonanie dôkazu preukazovaním
odbornosti žalobcom označeného stavbyvedúceho, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, prípadne v
konaní vypočutého konateľa spoločnosti AVA-stav s.r.o. je neopodstatnenou a zmätočnou, ktorá k
určenie ceny obvyklej nemôže prispieť. Nevykonanie takéhoto dôkazu preto odvolací súd vzhľadom
na ostatné z konania vzídené skutočnosti nepovažuje za takú skutočnosť, pri absencii ktorej by bolo
rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne.

30. Odvolací argument podložený poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa
týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie,
ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Uvedené znamená, že musí ísť o také skutkové
zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie
tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, keď súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek

tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení
dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení.

31. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p. znamená, že zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je daná len v prípade, že ide o prostriedky
procesnej obrany, ktoré nemohol žalobca uplatniť v konaní pred prvoinštančným súdom a týkajú sa
procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané,
že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich
odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancii (§ 366 C.s.p.). Ide o tzv.
novoty, ku ktorým ale odvolateľ žiadne skutočnosti, ktoré by založili jeho opodstatnenosť neprodukoval.

32. V súvislosti s odvolacím dôvodom uvedeným v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., podľa ktorého
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd
uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolateľ ale ani k tomuto odvolaciemu
dôvodu žiadne argumenty, ktoré by založili jeho dôvodnosť neprodukoval.

33. Odvolací súd ale považuje za potrebné pre odvolateľa zdôrazniť, že s podaním žaloby sa spája
i povinnosť unesenia dôkazného bremena žalobcom, aj keď v odvolaní namieta nesprávne skutkové
zistenia súdom prvej inštancie. K uvedeným námietkam odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že
žalobca v podanom odvolaní namieta skutkové závery prvoinštančného súdu a námietka vo svojej
podstate ale smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011 sp. zn.
3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého: „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej
vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri
hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má
z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“.
Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté
v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného
práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých
dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.
ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo
vecne správne aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...
„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez
jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň
procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených(navrhnutých)
dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy
účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne
zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania
a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“. Odvolací
súd nezistil taký postup prvoinštančného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného
hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami
v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na
dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

34. Odvolací súd s poukazom na procesnú úpravu vyplývajúcu z ustanovení Civilného procesného
poriadku uvádza, že prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

35. Podľa § 150 C.s.p.

(1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa sporu.

(2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové
tvrdenia.

Podľa § 151 C.s.p.

(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

(2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

36. Odvolací súd dáva do pozornosti odvolateľa, že on nesie dôkazne bremeno k existencii ním
tvrdeného rozsahu a predmetu žalovaného nároku, ktorý žalovaný po tom, ako bol zaviazaný v poradí
prvým rozsudkom (č.l. 192) na úhradu sumy 1.032,- eur s prísl. a voči ktorému plneniu sa neodvolal,
v ostatnej časti poprel. Akceptovanie povinnosti zaplatiť sumu 1.032,- eur s prísl. odvolací súd hodnotí
ako potvrdenie jeho pasívnej legitimácie pre toto konanie. Žalovaný ale voči zostávajúcej časti žalobcom
žiadaného plnenia produkoval dôkazy, ktorými nárok na zostatok žalovanej sumy popieral, preto bolo
úlohou žalobcu predložiť súdu také dôkazy, ktorými by nárok v tomto rozsahu preukázal. Z viacerých
písomných podaní a vyjadrení žalobcu, ktoré sú súčasťou spisu, ako i z obsahu samotného odvolania
ale vyplýva, že si odvolateľ v postavení žalobcu svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ust. § 150 a
§ 151 C.s.p. plne neuvedomuje a nimi sa neriadi. Ide o povinnosť predložiť také skutkové tvrdenie,
ktoré sú relevantné z hľadiska hmotného práva a ktorým žalujúca strana unesie dôkazné bremeno, bez
ktorého je sankcionovaná prehrou v spore. Odvolateľ sa dostatočne správne neorientuje ani vo svojich
procesných právach a povinnostiach, k čomu sám uznáva, že nemá profesijnú odbornosť z oblasti práva.
Pre tento nedostatok ale nemôže žiadať, aby ho konajúci súd nahrádzal vlastnou procesnou aktivitou
smerujúcou voči obrane žalovaného a konal tak v prospech a v záujme žalobcu, aby mu pomohol uniesť
dôkazné bremeno. Súd nemôže na základe vlastného rozhodnutia vykonal dôkazy, ktoré sú pre určenie
ceny obvyklej potrebné vykonať a pre ktoré zákon jednoznačne vyžaduje návrh zo strany žalobcu, ako
vyplýva z ust. §§ 206 a 207 C.s.p. Takýmto postupom by došlo k porušenia rovnosti strán a ich práva
na spravodlivý proces.

37. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola platne uzatvorená zmluva o dielo,
ale bez určenia ceny. Nie je spornou skutočnosťou, že žalobca pre žalovaného vykonal na základe ústne
uzatvorenej zmluvy o dielo montážne práce na zhotovovaní vodovodnej prípojky, k čomu sa žalobcovi
nepodarilo preukázať dohodu o cene alebo určenie ceny spôsobom určeným v zmluve. Za takéhoto
skutkového stavu je podľa hmotného práva, konkrétne ust. § 546 ods. 1 Obchod. zák. možné priznať
žalobcovi cenu obvyklú, k určeniu ktorej odvolací súd už v uznesení, ktorým v poradí prvý rozsudok
vydaný v tejto veci zrušil uviedol, že pre takémuto určenie ceny bude potrebné odborné vyjadrenie alebo
znalecké posúdenie, ktoré súd vykoná na návrh strany, k čomu dal do pozornosti rozhodnutie NS ČR sp.
zn. 32 Odo 938/2004. Dôkazné bremeno k tomuto určeniu zaťažuje žalobcu, ktorý ale žiadny návrh v
tomto smere nepodal okrem tvrdenia, že dĺžka nim montovaného potrubia dosiahla 560m. K určeniu ceny
obvyklej za práce vykonané na uložení a montáži vodovodného potrubia a prípojky tak bolo potrebné
zo strany žalobcu buď predložiť súdu odborné vyjadrenie, ale súkromný znalecký posudok, prípadne
podať návrh na vykonanie takéhoto dôkazu, k čomu nedošlo. Potreba určenia obvyklej ceny vychádza
i z tvrdení žalobcu, ktorý pôvodne žiadal cenu 7.286,35 eur, ale bez adekvátneho podkladu pre takto
uvedené sumu a nakoniec tvrdil, že sa dohodol so žalovaným na sume 3.000,- eur, ktorú dohodu ale
nevedel preukázať.

38. Na základe vyššie uvedeného tak odvolací súd odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalobca
vyhodnotil ako neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.