Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115236989
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5115236989.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej
a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Evy Kyselovej, v právnej veci žalobcu: 1/ Ing. C. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, XXX XX Y., štátny občan SR, 2/ F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.
XXXX/X,XXXXXY.,štátnyobčanSR,obidvochzastúpenýchprávnymzástupcom:JUDr.IrenaŠurinová,
advokátka, so sídlom G. XX, XXX XX Y., proti žalovanému: W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X,

XXX XX Y., štátny občan SR, zastúpenému právnym zástupcom: JUDr. Martina Čelková, advokátka, so
sídlom K. XX, XXX XX G., v konaní o zaplatenie 3 071, 71 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 41C/34/2015-605 zo dňa 11.10.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd odvolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobcovi v rade 2/ proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania

v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením zmenil uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 41C/34/2015-291

zo dňa 02.10.2019 tak, že žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rade 2/ nepriznal.
Žalobkyňa v rade 1/ a pôvodný žalobca v rade 2/ (žalobcovia) sa žalobou zo dňa 30.12.2015, doručenou
Okresnému súdu Žilina dňa 30.12.2015, s návrhom na zmenu žaloby zo dňa 12.07.2016, ktorú zmenu
okresný súd uznesením č.k. 41C/34/2015-277 zo dňa 19.07.2016 v súlade s príslušnými ustanoveniami
CSP pripustil, domáhali spoločne a nerozdielne voči žalovanému zaplatenia sumy 3 071,71 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1 046,39 eur od 01.07.2013 do zaplatenia, vo výške

5,15 % ročne zo sumy 916,89 eur od 01.07.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 1 107,43 eur od 01.07.2015 do zaplatenia, a to spočiatku titulom zmluvného záväzku, a
po zmene právnej kvalifikácie uplatneného nároku titulom bezdôvodného obohatenia, ako sa domáhali
voči žalovanému aj náhrady trov konania.
Okresný súd uznesením č.k. 41C/34/2015-291 zo dňa 02.10.2019 uložil žalobcovi v rade 2/ povinnosť
nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 632,03 eur, a

to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia, k rukám právneho zástupcu žalovaného.
Okresný súd vyhodnotil námietky v sťažnosti žalobcu v rade 2/ zo dňa 08.10.2019 ako dôvodné, nakoľko
späťvzatie žalobného návrhu žalobcom v rade 2/ bolo doručené okresnému súdu 06.06.2017 a súd
oboznámil toto podanie na pojednávaní dňa 19.06.2017. Žalovaný na predmetnom pojednávaní vyjadril
súhlas so zastavením konania v časti žaloby žalobcu v rade 2/. Súd mal ďalej za preukázané, že k
prevzatiu právneho zastúpenia žalovaného došlo dňa 04.09.2017 o čom právna zástupkyňa žalovaného

informovala súd na pojednávaní dňa 11.09.2017, kedy krátkou cestou predložila súdu splnomocnenie
na zastupovanie žalovaného. Vzhľadom k uvedenému okresný súd ustálil, že pri úkonoch právnejslužby právnej zástupkyne žalovaného, a to prevzatie a príprava zo dňa 04.09.2017 a účasť na konaní
pred súdom dňa 11.09.2017 sa nejednalo o odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli v
súvislosti s uplatnením alebo bránením práva voči žalobcovi v rade 2/, a z tohto dôvodu okresný súd

rozhodol tak, že zmenil uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 41C/34/2015-291 zo dňa 02.10.2019 tak,
že žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rade 2/ nepriznal.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v
zákonom stanovenej lehote odvolanie. Vo veci OS ZA 41C/34/2015 vydal Okresný súd dňa 11.09.2017

Rozsudok, ktorým vo výroku II rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi v 2/ rade nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100% a o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením. Na základe
právoplatného II výroku Rozsudku OS ZA , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.10.2017, rozhodol
vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP Uznesením zo dňa 02.10.2019 o výške trov konania,
tak,žerozhodol,žežalobcaježalovanémuv2/radepovinnýzaplatiťtrovyprávnehozastúpeniavovýške
632,03 eur. Voči uvedenému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o uložení povinnosti uhradiť trovy

právneho zastúpenia vo výške 632,03 eur (nie o rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania), podal
žalobca v 2/ rade sťažnosť, ktorou však napádal práve priznanie samotného nároku na náhradu trov
konania, ale nie ich výšku. Rozhodnutie súdu - Uznesenie zo dňa 11.10.2019 preto žalovaný považuje
v celom rozsahu za nezákonné, bez akejkoľvek opory v zákone. Tá istá sudkyňa, ktorá dňa 11.09.2017
náhradu trov priznala vo výške 100%, čo žalobca akceptoval a odvolaním nenapadol, svoje rozhodnutie

o dva roky neskôr 11.10.2019 zmenila a právoplatný výrok o priznaní náhrady trov konania potvrdený KS
v ZA zmenila a náhradu trov nepriznala. Má za to, že pri rozhodovaní o sťažnosti voči výške priznaných
trov konania, Uznesením, už súd nemôže meritórne meniť právny základ, na podklade ktorého bola
výška trov určená - samotný Rozsudok vo veci. Rovnako nie je zrejmé, prečo súd voči predmetnému
Uzneseniuonepriznanítrovkonanianepripustilodvolaniesodvolanímsana§357CSP,keďpráve§357

CSP písm. m) výslovne podanie odvolania voči uzneseniu o nároku na náhradu trov konania priznáva.
Súd svojim rozhodnutím v Uznesení zo dňa 11.10.2019 nerozhodol totiž o úprave výšky priznaných trov,
voči čomu by odvolanie prípustné nebolo, ale rozhodol priamo o zmene právoplatného priznania nároku
na náhradu trov konania, voči čomu odvolanie prípustné je. Voči uzneseniu o nároku na náhradu trov
konania, ktorým predmetné uznesenie nesporne bolo, zákon odvolanie výslovne pripúšťa v § 357 písm.

m) CSP. Na základe uvedeného preto podľa § 389 CSP ods. 1 písm. a), b) navrhuje, aby Krajský súd v
Žiline rozhodol tak, že Uznesenie 41C/34/2015 zo dňa 11.10.2019 zrušuje a žalovanému priznáva voči
žalobcovi v 2/ rade trovy odvolacieho konania vo výške 100%.

3. Žalobca v rade 2/ sa k podanému odvolaniu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

Odvolací súd žiada, aby odvolanie odmietol, nakoľko smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je
odvolanie prípustné. V súlade s ustanovením § 357 CSP voči napadnutému uzneseniu správne súd
prvej inštancie nepripustil odvolanie. Žalovaný si uplatnil voči žalobcovi 2/ trovy, ktoré pozostávali podľa
jeho vyčíslenia zaslanému súdu a založeného v spise, výlučne z trov právneho zastúpenia žalovaného,
keď jeho právne zastúpenie prevzala právna zástupkyňa podaním zo dňa 04.09.2017, to je v čase, keď

žalobca v rade 2/ už vzal svoju žalobu späť a žalovaný s týmto súhlasil. Svoj súhlas so späťvzatím
žalovaný vyjadril na pojednávaní dňa 19.06.2017, t. j. ešte predtým ako prevzala právne zastúpenie
jeho právna zástupkyňa. Na základe uvedeného odvolací súd žiada, aby odvolanie odmietol a priznal
žalobcovi v rade 2/ voči žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 100 %.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) odvolanie žalovaného ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie
je prípustné, odmietol podľa § 386 písm. c/ CSP.

5. Podľa § 355 ods. 2 CSP je proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie prípustné, ak to zákon

pripúšťa.

6. Odvolací súd dáva do pozornosti, že podľa nových procesných predpisov, t. j. Civilného sporového
poriadku účinného od 1. júla 2016, prebieha rozhodovanie o trovách konania na rozdiel od
predchádzajúcej právnej úpravy v dvoch fázach, a to tak, že najskôr sudca v rozhodnutí, ktorým sa

konanie končí, rozhodne o nároku na náhradu trov konania a po právoplatnosti tohto rozhodnutia
rozhodne o výške náhrady trov konania súdny úradník samostatným rozhodnutím.7. V danej veci Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 41C/34/2015-472 zo dňa 11.09.2017 vo výroku II.
rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi v 2/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%
a o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením. Predmetný výrok II. rozsudku nadobudol

právoplatnosť dňa 25.10.2017. O výške náhrady trov konania rozhodol vyšší súdny úradník v zmysle §
262 ods. 1 a 2 CSP uznesením č.k. 41C/34/2015-291 zo dňa 02.10.2019 tak, že žalobca je žalovanému
v 2/ rade povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške 632,03 eur.
8. Na základe podanej sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o výške trov č.k.
41C/34/2015-291 zo dňa 02.10.2019 Okresný súd Žilina uznesením č.k. 41C/34/2015-605 zo dňa

11.10.2019 zmenil uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 41C/34/2015-291 zo dňa 02.10.2019 tak,
že žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rade 2/ nepriznal. Odvolací súd konštatuje, že
zmeňujúcim uznesením okresný súd nemenil priznanie nároku na náhradu trov konania, ale rozhodoval
o dôvodnosti a výške trov konania.

9. V intenciách ustanovenia § 355 ods. 2 CSP proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti proti rozhodnutiu o

výške náhrady trov konania odvolanie nie je prípustné, a preto musel odvolací súd odvolanie žalovaného
ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odmietnuť podľa § 386 písm.
c/ CSP.

10. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade,

že odvolanie je odmietnuté. Preto je nutné rozhodnúť analogicky podľa § 256 ods. 1 CSP (v spojení
s § 378, § 262 ods. 1 CSP), ktoré upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu
odvolania, lebo v tomto prípade konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci samej, a
to v dôsledku procesného zavinenia tej strany/účastníka, ktorý podal odvolanie proti rozhodnutiu, proti
ktorému odvolanie nie je prípustné. Týmto účastníkom je v danom prípade žalovaný, a preto odvolací

súd priznal žalobcovi v rade 2/ proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. Ďalej o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)