Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. september 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4Pc/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119207784
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5119207784.2

Uznesenie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa: M.
Š., C.. XX.XX.XXXX, S.: Q. XXX, XXX XX, adresa na doručovanie: Š. M. D., W.. B. XX, XXX XX Ž.Y.,
proti oprávnenému na výživné: Y.. B. Š., C.. XX.XX.XXXX, S.: XXX XX Q. XXX, o návrhu na zrušenie
vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd schvaľuje medzi účastníkmi konania uzatvorený súdny zmier nasledovného znenia:

Súd s účinnosťou od 25.07.2019 zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa M. Š., C.. XX.XX.XXXX
voči oprávnenému na výživné - synovi B. Š., C.. XX.XX.XXXX, ktorá vyživovacia povinnosť bola
naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 4C/41/2016-431 zo dňa 22.06.2018, ktorý
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.11.2018.

Navrhovateľ sa zaväzuje uhradiť oprávnenému na výživné nedoplatok na výživnom v sume 745,16
€ v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100 €, splatných do konca každého kalendárneho
mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru, s tým,
že nezaplatením jednej splátky v stanovenom čase a v určenej výške sa stane splatným celý dlh;
nedoplatok na výživnom vznikol na základe rozsudkom sp. zn. 4C/41/2016-431 zo dňa 22.06.2018,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.11.2018, uloženej povinnosti navrhovateľovi platiť oprávnenému
na výživné výživné vo výške stanovenej rozsudkom sp. zn. 4C/41/2016-431 zo dňa 22.06.2018 a
titulom povinnosti uhradiť oprávnenému nedoplatok na výživnom vo výške určenej rozsudkom sp. zn.
4C/41/2016-431 zo dňa 22.06.2018.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.07.2019 domáhal, aby súd zrušil jeho
vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému na výživné - jeho synovi, ktorá bola navrhovateľovi naposledy
stanovená vo výške 100,- € mesačne rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 4C/41/2016-431 zo dňa
22.06.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.06.2018. Navrhovateľ predpokladá, že oprávnený
na výživné v mesiaci máji 2019 ukončil štúdium na vysokej škole a v súčasnosti by mal byť evidovaný
na ÚPSVaR v Žiline ako uchádzač o zamestnanie, poprípade by už mal byť zamestnaný. Navrhovateľ si

vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi riadne plní. Nemá ale žiadnu možnosť zistiť, či je oprávnený
na výživné schopný sám sa živiť, keďže účastníci konania dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti.

2. Oprávnený na výživné sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním zo dňa 06.10.2019 (č.l. 12), v
ktorom so zrušením vyživovacej povinnosti súhlasil, nakoľko ukončil vysokoškolské štúdium v máji 2019
a je zamestnaný od 25.07.2019. Zároveň žiadal o doplatenie súdom určeného nedoplatku na výživnom

za obdobie od 24.02.2016 do 31.05.2018 a za obdobie od 01.06.2018 do 31.10.2018. Súdom určené
výživné mu začalo byť vyplácané až od 27.11.2018.3. Navrhovateľ v replike zo dňa 06.11.2019 k vyjadreniu oprávneného na výživné k návrhu na začatie
konania uviedol, že žiadosť o doplatenie výživného je neopodstatnená, keďže nedoplatok na výživnom

určený súdom v rozsudku sp. zn. 4C/41/2016-431 zo dňa 22.06.2018 pravidelne spláca sumou 50,- €
mesačne a takto bude nedoplatok splácať až do jeho splatenia. Zároveň žiadal o vrátenie už vyplateného
výživného odvtedy, ako mal oprávnený na výživné oznámiť, že ukončil štúdium na vysokej škole a je
schopný sa samostatne živiť, keďže naďalej prijíma od navrhovateľa výživné v sume 100,- €.

4. Oprávnený na výživné vo svojej duplike zo dňa 27.12.2019 zotrval na návrhu o doplatenie súdom
určeného nedoplatku na výživnom a poprel, že by sa obohacoval prijímaním sumy výživného 100,- €
mesačne, keďže stále pretrváva nedoplatok navrhovateľa na výživnom voči oprávnenému na výživné v
zmysle rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 22.06.2018.

5. Súd vo veci vykonal dňa 11.09.2020 pojednávanie, na ktorom účastníci konania uzatvorili súdny zmier

v znení uvedenom vo výroku tohto uznesenia.

6. Zákonné ustanovenia:

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 cit.
zák. ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa ust. § 148 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len
ako ,,CSP“) žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd

rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi.

7. V zmysle ust. § 148 CSP súd môže schváliť súdny zmier, ak to nie je v rozpore s právnymi predpismi.
Pod týmto treba rozumieť predovšetkým prípustnosť hmotnoprávnej dispozície predmetom konania. Z

hľadiska procesných dôsledkov má zmier účinky rozsudku, preto sa vyžaduje jeho schválenie súdom.
Tieto dôsledky však umožňujú súdu, aby schválil iba zmier o takom predmete konania, o akom by inak
mal právomoc rozhodnúť.

8. Súd mal za to, že v konaní boli splnené všetky podmienky uvedené v § 148 CSP a preto schválil

zmier uzatvorený medzi účastníkmi konania v znení uvedenom vo výroku tohto uznesenia.

9. Nakoľko došlo medzi účastníkmi konania k uzatvoreniu zmieru, predmetom ktorého bola aj dohoda
o trovách konania, súd o nároku na náhradu trov konania vo výroku uznesenia o schválení zmieru
samostatne nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné (§ 357 CSP).