Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. júl 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/82/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201216
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:7015201216.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: W. W., nar. XX.XX.XXXX, W. XX, N.,
proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.06.2015, o invalidnom dôchodku, o odvolaní
navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sd/61/2015-123 zo dňa 09.06.2017,
takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sd/61/2015-123 zo dňa
09.06.2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 1Sd/61/2015-123 zo dňa 09.06.2017 potvrdil rozhodnutie
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.06.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie odporkyne“),
ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla žiadosť navrhovateľky zo dňa 06.05.2015
o invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 06.05.2015 nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na to, že na základe opravného prostriedku navrhovateľky
bol jej zdravotný stav znovu posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočky Košice dňa 14.08.2015, ktorý zotrval na záveroch svojho posudku zo dňa 06.05.2015.
Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia vypracoval dňa 22.10.2015
posudok, v ktorom určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky zhodne s posudkom zo
dňa 06.05.2015 chorobu podporného a pohybového aparátu v zmysle kapitoly XV, oddiel E, položka 3,

písmenob/prílohyč.4kzákonuč.461/2003Z.z.,kdejepercentuálnerozpätiemierypoklesuschopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 20 % až 35 % a stanovil jej mieru poklesu 35 %. Postihnutie vyplývajúce z
ostatných chorobných zmien označil za posudkovo menej významné a neodôvodňujúce u navrhovateľky
vyššie percento miery poklesu. Pretože navrhovateľka na pojednávaní krajského súdu dňa 07.10.2016
predložila novšie odborné výsledky lekárskych vyšetrení, bol dňa 05.05.2017 vypracovaný odborný
posudok o jej zdravotnom stave. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli naďalej stanovené chronické

recidivujúce bolesti bez známok koreňového poškodenia, ktoré sú zaradené do kapitoly XV, oddiel
E, položka 3, písmeno b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. a navrhovateľke bola určená
miera poklesu 35 %. Krajský súd na základe zisteného skutkového stavu o jej zdravotnom stave po
vykonanom dokazovaní v správnom konaní ako aj v súdnom konaní, po podaní opravného prostriedku
navrhovateľkou a po jej vypočutí, vychádzajúc najmä z vlastného posudkového záveru kontrolného
posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 22.10.2015, ako aj dopĺňacieho

kontrolného posudku zo dňa 05.05.2017, ktoré sa zhodovali čo do posudkového záveru s posudkom
posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 06.05.2015,dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky
boli vyčerpávajúco ozrejmené. Jednoznačne z nich vyplynulo, že zistené poškodenie zdravia u
navrhovateľky pre rozhodujúce zdravotné postihnutie, vyjadrené mierou poklesu 35 %, svedčí tomu, že

napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo vydané v súlade so zákonom. Pretože ani v súdnom konaní po
zhodnotení navrhovateľkou predložených posledných výsledkov odborných lekárskych vyšetrení nebolo
u nej preukázané také zhoršenie zdravotného stavu, o akom sa navrhovateľka domnievala, ale naopak,
tieto výsledky odborných lekárskych vyšetrení konštatovali rovnaký zdravotný stav, ktorý bol zhodný
so zdravotným stavom zisteným dňa 06.05.2015 posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia

Sociálnej poisťovne, pobočky Košice a opačné tvrdenie o zhoršení zdravotného stavu najmä od roku
2016 nebolo preukázané. Vzhľadom na uvedené závery lekárskych posudkov vrátane dopĺňacieho
posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 05.05.2017,
ktoré boli vo svojich záveroch zhodné, krajský súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie
výsluchom svedkov, ktorých navrhla na pojednávaní vypočuť navrhovateľka, pretože títo svedkovia by
nemohli zmeniť hodnotenie jej zdravotného stavu zákonom určeným posudkovým lekárom v zmysle §

153 ods. 5 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z.. Pre úplnosť uviedol, že navrhovateľke v prípade podstatného
zhoršenia zdravotného stavu nebude nič brániť v budúcnosti požiadať odporkyňu o invalidný dôchodok
na základe nových aktuálnych výsledkov odborných lekárskych vyšetrení.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby

odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu. Namietala zaujatosť odporkyne voči jej osobe z dôvodu,
že už na prvom posudzovaní dňa 06.05.2015 jej bolo zrejmé, že pani doktorka, ktorá posudzovala jej
zdravotný stav dlhšie ako ostatných pacientov, všetky jej choroby vyvrátila tým, že je obézna, že by sa
mala dať operovať, mala by schudnúť a bude zdravá. Obvodná lekárka MUDr. H. jej dala papier, ktorý
mala predložiť odporkyni, že jej zdravotný stav sa nezlepšuje ani po dlhodobej práceneschopnosti, t. j.

od 17.10.2011 do 19.04.2013. Ukončenie práceneschopnosti bolo podľa navrhovateľky manipulované,
pričom na poslednom pojednávaní pred krajským súdom dňa 09.06.2014 navrhla predvolať svedkov. Pri
ďalšom posudzovaní na druhom stupni ju posudzoval MUDr. N., ktorý jej zdravotný stav neprešetroval,
radil jej, ako schudnúť a do papierov jej napísal, že je tučná (nenapísal odborný výraz), radil jej schudnúť
a jesť kuracie mäso. Jeho posudzovanie trvalo dlho, ale bolo skôr vysmievaním sa jej osobe, a to z

dôvodu,žejehomanželkamanipulovalasnavrhovateľkouohľadomdĺžkypráceneschopnosti,ukončenia
pracovnéhopomeru.PosudzovanieMUDr.N.bolskôrkabaret.Navrhovateľkazároveňžiadalapredvolať
MUDr. N., nakoľko sa jeho manželka pracujúca na Sociálnej poisťovni vyjadrila, že keď jej neschválila
invalidný dôchodok lekárka predtým, ani on to nemohol inak posúdiť. V tejto súvislosti položila otázku, na
čo ju posudzoval. Na záver uviedla, že ako slabšia strana nemala možnosť zvoliť si právneho zástupcu,

pričom na poslednom pojednávaní uviedla, že žiada o právneho zástupcu.

Navrhovateľka v doplnení odvolania navrhla, aby odvolací súd zamietol rozsudok krajského súdu a
predvolal všetkých lekárov, ktorí ju posudzovali, na vypočutie, nakoľko v posudkoch sú nezrovnalosti.
Ďalej požiadala krajský súd o predĺženie lehoty na podanie odvolania o 60 dní z dôvodu dovolenky,

zdravotných problémov a tiež preto, že má maloletú dcéru. V prípade nemožnosti vyhovieť jej žiadosti
požiadalakrajskýsúdoporozumenie,žepíšeručne.Namietala,želekárskeposudkyzodňa06.05.2015,
22.10.2015, 05.05.2017 a posudok uvedený v rozsudku krajského súdu sa nezhodujú. Lekárske
nálezy sa neopakujú, ako tvrdila odporkyňa. Zdravotný stav navrhovateľky sa len zhoršuje a bol veľmi
komplikovaný už pred podaním návrhu na invaliditu - chronické choroby atď. Z dôvodu, že chodí po

lekároch a je práceneschopná, bola prepustená z práce. Krajský súd sa nevyjadril, akú prácu môže
vykonávať, keď nie je spôsobilá na žiadnu.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu z
dôvodu jeho vecnej správnosti. Dôvody, ktoré uviedla navrhovateľka v odvolaní, nepovažovala za

opodstatnené.Naposúdeniedlhodobonepriaznivéhozdravotnéhostavuajehonásledkovnaschopnosť
fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť sa vyžadujú odborné lekárske znalosti. Vo veciach
sociálneho poistenia je dokazovanie zverené posudkovým lekárom, a to tak na účely správneho, ako
aj súdneho konania. Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by
spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia

zadovážených v tomto konaní. Pochybnosti navrhovateľky o nesprávnom posúdení jej zdravotného
stavu sú nedôvodné a vyvolané jej subjektívnym presvedčením, čo nezakladá dôvod na spochybnenie
správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v správnom konaní. Skutkové okolnosti týkajúce
sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli ozrejmené príslušnými posudkovými lekármisociálneho poistenia, sú úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj
zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.
Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej

zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len
„SSP“). V zmysle § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj len „OSP“) predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

Podľa § 492 ods. 1 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok
a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že odvolaniu navrhovateľky je potrebné vyhovieť.

Podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je

invalidita poistenca. Za invalidného poistenca sa v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. považuje
poistenec, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden
rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4, určuje sa v percentách podľa druhu

zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu,
a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných
zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Obdobne to platí,
ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí

podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 2, 3, 5, 6 a 8 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Z uvedeného vyplýva, že pre uznanie invalidity sa vyžaduje nielen dlhodobosť nepriaznivého
zdravotného stavu, ale súčasne musí ísť o taký nepriaznivý zdravotný stav, ktorý dlhodobo podľa
poznatkov lekárskej vedy spôsobuje trvalý pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v miere nad

40 %.

Z dávkového spisu vyplýva, že podkladom pre posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky a určenie
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol lekársky posudok posudkového lekára
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 06.05.2015, ktorý dospel k záveru, že

navrhovateľka nie je invalidná, nakoľko má 35 % mieru poklesu. Z uvedeného dôvodu bola napadnutým
rozhodnutím odporkyne zamietnutá jej žiadosť o invalidný dôchodok. Proti tomuto rozhodnutiu podala
navrhovateľka odvolanie, na čo bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 14.08.2015 a posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 22.10.2015, 14.09.2016 a 05.05.2017.

Posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice a ústredia zhodne dospeli
k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky sú podľa doložených lekárskych
nálezov „Choroby pohybového a podporného aparátu“. Takémuto postihnutiu zodpovedá rozpätie 20 %
až 35 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddiel E, položky

3, písmeno b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., pričom navrhovateľke bola určená maximálna 35
% miera poklesu tejto schopnosti.Skôr, ako odvolací súd pristúpil k posúdeniu námietok navrhovateľky týkajúcich sa zamietnutia jej
žiadosti o invalidný dôchodok, považoval za potrebné vysporiadať sa s jej námietkou uvedenou v
odvolaní proti rozsudku krajského súdu, že ako slabšia strana nemala možnosť zvoliť si právneho

zástupcu, pričom na poslednom pojednávaní dňa 09.06.2017 uviedla, že žiada o právneho zástupcu.

Právo byť v konaní pred súdom zastúpený advokátom je garantované Ústavou Slovenskej republiky ako
súčasť práva na súdnu a inú ochranu (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR). Toto právo sa realizuje buď tým, že
si účastník konania zvolí advokáta, ktorého poverí zastupovaním v konaní, alebo má možnosť obrátiť

sa na Centrum právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Súd je však povinný umožniť účastníkovi
realizáciu tohto práva, napríklad poučením podľa § 5 OSP či poskytnutím primeranej lehoty na zvolenie
si právneho zástupcu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/93/2009 zo dňa 29.07.2010).

Súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich
procesných právach a povinnostiach. Túto povinnosť súdy nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom

konanízastúpenýadvokátom(§5ods.1a2OSP).Poučovaciapovinnosťsatýkanajmätýchprocesných
práv a povinností, ktorých využitie (realizácia) alebo splnenie (rešpektovanie) má základný význam pre
kvalitu zabezpečenia a realizácie základného práva na súdnu ochranu.

Nakoľko zo spisu krajského súdu vyplýva, že navrhovateľka nebola zastúpená advokátom, pričom na

pojednávaní dňa 09.06.2017 uviedla, že „... budem si žiadať právnika po vypočutí svedkov...“, mal ju
krajský súd poučiť o jej procesných právach, a to predovšetkým o práve zvoliť si právneho zástupcu.

Odvolací súd vykonal šetrenie za účelom zistenia, či bola navrhovateľka krajským súdom poučená o
práve zvoliť si právneho zástupcu aspoň na pojednávaní dňa 09.06.2017, kde uviedla, že „si bude žiadať

o právnika“. Odvolací súd si vyžiadal zvukový záznam z pojednávania, z ktorého zistil, že krajský súd
úplne opomenul splniť si svoju poučovaciu povinnosť.

Toto opomenutie viedlo k porušeniu práva navrhovateľky riadne konať pred súdom. Vo všeobecnosti
pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi

občianskeho súdneho konania znemožní realizácia tých práv, ktoré mu procesné predpisy priznávajú
za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je
z hľadiska § 237 písm. f/ OSP významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so
zákonom a týmto postupom vylúčil účastníka konania z realizácie jeho procesných práv priznaných mu
právnym poriadkom. Takýmto procesným právom účastníka je napr. právo na doplnenie alebo opravu

nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť
prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti
prostredníctvom zvoleného zástupcu a pod. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/11/2013 zo
dňa 26.03.2013).

Podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok krajského súdu nemožno považovať za spravodlivý a súladný
so zákonom, keďže bol vydaný bez toho, aby bola navrhovateľka poučená o jej procesných právach.

„Cieľom poučovacej povinnosti súdu je viesť žalobcu (navrhovateľa) k tomu, aby ním vykonané procesné
úkony mohli vyvolať zamýšľané účinky.“ (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 192/2015 zo dňa

07.10.2015).

Ak by si súd splnil svoju poučovaciu povinnosť podľa § 5 OSP, navrhovateľka si mohla zvoliť právneho
zástupcu, prípadne sa mohla obrátiť so žiadosťou o zastupovanie na Centrum právnej pomoci a účinne
brániť svoje práva. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na právny názor ústavného súdu vyslovený

v náleze sp. zn. I. ÚS 192/2015 zo dňa 07.10.2015, že: „Je totiž povinnosťou všeobecného súdu
neuplatňovať pozitivistický prístup nad podstatu práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl.
6 ods. 1 dohovoru, ale hľadať (v medziach zákona) individuálnu spravodlivosť. Všeobecná poučovacia
povinnosť súdov nie je len všeobecným princípom, ktorý by sa uplatnil iba v prípadoch, keď s tým
výslovne Občiansky súdny poriadok počíta, ale je aplikovateľná po celú dobu konania.“

V konaniach podľa piatej časti tretej hlavy OSP musia súdy rešpektovať, že „... veci sociálneho
zabezpečenia, aj veci sociálneho poistenia sa dotýkajú často handicapovaných účastníkov, ktorí pre
nedostatok svojich znalostí alebo pre svoj fyzický, mentálny alebo psychický status nemôžu vždyriadnym spôsobom brániť svoje práva, čo má spojitosť aj s právnou úpravou, ktorá vychádza zo zásady,
že úkony účastníkov treba posudzovať podľa ich obsahu a ktorá tiež nevyžaduje v uvedených veciach
povinné právne zastúpenie.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sdo/21/2005 zo dňa 30.05.2006

uverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2006).

Vzhľadom na to, že ide o sociálnu vec, kde sa povinné zastúpenie nevyžaduje, je potrebné, aby súd
venoval zvýšenú pozornosť splneniu si poučovacej povinnosti voči osobám uplatňujúcim si v takomto
druhu konaní svoje nároky.

Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd navrhovateľke fakticky znemožnil zvoliť si vo veci advokáta
alebo potrebu právneho zastúpenia riešiť cestou Centra právnej pomoci. Týmto svojím postupom zaťažil
konanie vadou spočívajúcou v odňatí možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ OSP).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP

v spojení s § 250l ods. 2 OSP a s § 250ja ods. 3 vetou druhou OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie (§ 221 ods. 2 OSP).

V súvislosti s navrhovateľkou doručenými lekárskymi správami v priebehu súdneho konania odvolací
súd dodáva, že v konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne podľa tretej

hlavy piatej časti OSP súd v zásade preskúmava zákonnosť tohto rozhodnutia vo vzťahu k skutkovému
stavu, ktorý existoval ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia odporkyne, teda ku dňu 01.06.2015 (§
250i ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP), hoci zákon nevylučuje možnosť, aby odporkyňa na základe
ďalších dôkazov prehodnotila svoje rozhodnutie; takáto možnosť však nie je bez ďalšieho dôvodom na
opakované posúdenie zdravotného stavu v prípade predkladania novších a novších lekárskych nálezov

a dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia odporkyne, ktoré v čase jeho vydania na základe
riadneho zistenia skutočného stavu zodpovedalo zákonu. Odvolací súd považuje za potrebné dodať,
že navrhovateľka má v prípade zhoršenia zdravotného stavu možnosť kedykoľvek znovu požiadať o
invalidný dôchodok prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.

V ďalšom konaní krajský súd riadne poučí navrhovateľku o jej procesných právach a povinnostiach a
následne vo veci rozhodne znovu. V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane
trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.