Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. august 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4404124243
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4404124243.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a
členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v exekučnej veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti povinnej: A. K., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom D., X. mája XXXX/X, o vymoženie 255,59 eura s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 28.11.2014, č. k. 14Er/656/2004-57
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. a), g), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 41 ods. 1, 2
písm.c)zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(ďalejExekučnýporiadok),
§ 22 ods. 1, 2, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej Občiansky zákonník), a
uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnej vykonania exekúcie na
vymoženie sumy 255,59 eura na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica N1748/2004,

NZ 64415/2004 zo dňa 13. 08. 2004 spísaná notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, Notársky úrad, so
sídlom v Bratislave. Dňa 24. 11. 2004 udelil súdnemu exekútorovi Ing. Bc. Karolovi Nagyovi poverenie
na vykonanie exekúcie. Dňa 02. 07. 2007 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
a dňa 11. 10. 2010 poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Uznesením zo dňa 10. 05.
2012 č. k. 14Er/656/2004-24 rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa

30. 04. 2013 č. k. 9CoE/57/2013-44 zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania a zrušil
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Na
základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že povinná je zastúpená na základe
plnej moci Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorá je obsiahnutá v zmluve o úvere č. 4021601 zo dňa 08.
01. 2004 a obsahom notárskej zápisnice je vyhlásenie účastníka o uznaní právneho záväzku, súhlas
s vykonateľnosťou a súhlas s exekúciou. Mgr. Tomáš Kušnír mal byť splnomocneným na spísanie

notárskej zápisnice ako exekučného titulu povinnou osobou pri uzavretí zmluvy o úvere, splnomocnenie
(predtlačený text o určení vopred konkrétnej osoby - zástupcu) udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi je
súčasťou textu zmluvy o úvere, ktoré bolo vopred pripravené oprávneným, ide o predtlačený formulár
vyplnený ručne pri jej uzavretí, kde sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 199,16 eura a
dlžník sa zaväzuje zaplatiť sumu zvýšenú o poplatok vo výške 107,55 eura v 12 mesačných splátkach
po 25,55 eura počnúc dňom 22. 01. 2004 na účet oprávneného. Uviedol, že predtlačený formulár zmluvy

o úvere, ktorého obsah povinná nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť, preukazuje, že Mgr. Tomáš
Kušnír pred uzavretím uvedenej zmluvy jednal so spoločnosťou oprávneného (veriteľa), pretože tentoopakovane vystupuje aj v ďalších exekúciách ako splnomocnenec povinných a aj ako splnomocnenec
spoločnosti oprávneného a v tejto exekúcii aj ako právny zástupca oprávneného. Ide o osobu, ktorú
si povinná slobodne nezvolila, ale ide o zástupcu vopred určeného oprávneným, čo podľa názoru

súdu je v rozpore so zákonom (§ 22 Občianskeho zákonníka) a takáto notárska zápisnica, kde ako
splnomocnený zástupca povinného vystupuje zástupca oprávneného na základe predtlačenej plnej
moci, je nespôsobilý exekučný titul. Plnomocenstvo udelené povinnou v zmluve o úvere nemá náležitosti
podľa § 31 Občianskeho zákonníka, a to presné vymedzenie jeho rozsahu. Plnomocenstvo neobsahuje
presné špecifikovanie jeho dlhu (neobsahuje údaj o výške dlhu povinnej), ktorý má splnomocnenec

za jeho osobu uznať a predmetné plnomocenstvo ako súčasť zmluvy o úvere označil za nejasné
a neurčité. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky
2011 č. k. IV. ÚS 183/2011-16 zo dňa 12. 05., č. k. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. 11. 2011. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že v záujmoch povinnej a v záujmoch Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý zastupoval
povinnú pri spísaní notárskej zápisnice, i keď ho povinná mala splnomocniť ešte v zmluve o úvere,
existuje rozpor. V tejto súvislosti uviedol, že v prípade Mgr. Tomáša Kušníra ako splnomocnenca sa

jedná o osobu známu iba oprávnenému a vybranú výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia
tohto výberu povinnou, pričom povinná s touto osobou neprišla ani do kontaktu, je pre ňu absolútne
neznáma. Záujmom splnomocnenca je konať v súlade s požiadavkami oprávneného a za toto konanie si
vyúčtuje trovy právneho zastúpenia pri spísaní notárskej zápisnice, a preto je v záujme splnomocnenca,
aby došlo v každom prípade k spísaniu notárskej zápisnice, naopak záujmom povinnej je nespísanie

zápisnice, t. j. záujmy splnomocnenca a splnomocniteľa sú diametrálne odlišné, a preto Mgr. Kušnír
nie je spôsobilý zastupovať dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice a z toho dôvodu je tento právny
úkon absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka) a nemôže slúžiť ako vykonateľný exekučný titul.
Naviac splnomocnenie na uznanie dlhu bolo dlžníkom udelené splnomocnencovi v čase, keď jeho dlh
z omeškania neexistoval, t. j. dlžník sa vzdal vopred práva na uznanie dlhu v čase, keď ešte nemal

vedomosť o jeho prípadnom vzniku a o jeho skutočnej výške. Poukázal, že prepojenie medzi Mgr.
Tomášom Kušnírom a oprávneného (veriteľa v danom zmluvnom vzťahu) je zjavné. V tomto smere
uviedol, že Mgr. Tomáš Kušnír bol vopred zvolený oprávneným ako zástupca pre povinnú, z dôvodu,
že jeho meno bolo súčasťou predtlačeného formulára úverovej zmluvy a stávalo sa tak opakovane, ale
Mgr. Tomáš Kušnír zastupoval a obhajoval aj záujmy oprávneného v exekučných konaniach týkajúcich

sa vymoženia pohľadávok od úverových dlžníkov. Oprávnený uviedol advokáta Mgr. Tomáša Kušníra
ako zástupcu povinnej do zmluvy za účelom bezproblémového získania exekučného titulu v podobe
notárskej zápisnice. Vzhľadom na formulárový charakter zmluvy, písaný malými písmenami, povinná
pri uzatváraní zmluvy ani netušila, že niekoho splnomocnila na spísanie notárskej zápisnice. Takéto
konanie oprávneného považoval za rozporné s dobrými mravmi a zo strany Mgr. Kušníra za rozporné

so zákonom o advokácii. Súd prvej inštancie notársku zápisnicu vyhodnotil ako nulitný akt z dôvodu
nedostatku plnej moci na strane povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice a pri vyslovení súhlasu
s jej vykonateľnosťou. Svoj záver argumentačne podporil i rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 3Cdo/164/1996 z 27. 01. 2007, publikovaným v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č.
R58/19977. Súd exekúciu v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil

za neprípustnú a exekúciu zastavil z dôvodov už vyššie uvedených, pretože notárska zápisnica nie je
listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinnej, lebo pre neplatné splnomocnenie účastníka nie je
verejnou listinou a ani spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.

2.Protitomutouzneseniupodalvzákonnejlehoteodvolanieoprávnený,domáhajúcsanímjehozrušenia

a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd rozhodol
nad rámec zverenej právomoci, odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, súd nedostatočne
zistil skutkový stav a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytkol súdu prvej
inštancie, že neumožnil účastníkom exekučného konania viesť kontradiktórne konanie, v ktorom by
mohli uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným v súvislosti s

neprijateľnosťou zmluvnej podmienky. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 140/2010 zo dňa 18. 04. 2010. Exekučný súd podľa jeho názoru nezohľadnil pri
aplikácii smernice 93/13/ES svoju povinnosť upozorniť účastníkov exekučného konania na neprijateľnú
podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť sa k nej, rovnako dať možnosť oprávnenému vyjadriť sa k
prípadnému stanovisku (reakcii) povinnej. Ak súd nehodlá akceptovať predmetnú interpretáciu navrhol,

aby konanie podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe
článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení: 1.
Jemožnézaneprijateľnúzmluvnúpodmienkupovažovaťajjednostrannýprávnyúkonspotrebiteľa,ktorý
má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskejzápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh vo výške
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej
z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu,
ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/
EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi? K dôvodu uvedenému pod
prvým bodom uviedol, že súd prvej inštancie nevytýčil vo veci ústne pojednávanie, aj keď tak bol
podľa zákona povinný učiniť. Tvrdil, že exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou

ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné
preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu
neprináleží, čím prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských
vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. Dodal, že všeobecný
súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k
opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná

nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, akoby bol exekučný
titul zrušený. Pripomenul, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd
preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Mal za to, že ak
právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany
práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať činnosťou vlastnou. Bol to

predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho
právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou zo zákonom a dobrými mravmi (§ 36 ods. 1 Notárskeho
poriadku).Inýmislovamiuviedol,žeaknotárneodmietnevykonaťúkon,zanikneprávomocvšeobecného
súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Zároveň poukázal aj na ustanovenie
§ 43 ods. 1 Notárskeho poriadku. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako

rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s
takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil
zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený
uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak
oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Dodal,

že exekučný súd nie je oprávnený ani posudzovať vecnú správnosť, nedisponuje právomocou rušiť,
či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom a to ani v prípade pasívneho správania
účastníkavkonaní,vktorombolexekučnýtitulvydaný,akoaninemôžeexekučnýsúdnaprávaťprípadné
chyby a nedostatky exekučného titulu. Pre prípad nestotožnenia sa s ústavne súladnou interpretáciou
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiadal, aby všeobecný súd postupom podľa § 162 ods. 1 písm.

b) CSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade
ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej
republiky a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva
v právny poriadok. V rámci odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom namietal predovšetkým
porušenie princípu legality, ako aj zásady začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo

na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Vytýkal, že aj keď výkon a ochrana
jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred exekučným súdom výrazne
nevýhodnépostavenieabolosnímzaobchádzanéodlišne.Malzato,žeexekučnýsúdrozhodovalojeho
práve a toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, a preto nemožno vyšpecifikovať
také skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie.

Okrem toho konštatoval aj porušenie princípu rovnosti zbraní, na základe ktorého bol uvedený do
takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných
osôb v porovnateľnom postavení. Zároveň namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia,
argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení,
ako ani nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané

rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Postup, ktorý zvolil exekučný
súd, navyše dával nezákonne povinnému dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek
obáv z reakcie oprávneného, došlo k zmareniu exekúcie. Ohľadom plnomocenstva zastal názor, že
nie je možné ho považovať za neprijateľnú podmienku, pretože nie je zmluvným ustanovením. Mal
za to, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Dodal, že

právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne
s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej vzniká, a z toho dôvodu nešlo o budúce právo, t. j. právo, ktoré
by povinnému vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na
ustanovenie § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 39 Občianskehozákonníka. Poukázal aj na absurdnosť záveru súdu, že povinná sa udelením plnomocenstva vzdala
akéhokoľvek práva, pričom dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy neustanovuje, že povinná nemôže po
udelení plnomocenstva sama dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Záverom

namietal aj nesprávny záver o tom, že by zástupca zjavne nehájil záujmy povinnej, pretože spísal
notárskuzápisnicu,ktoránebolavjehoprospech.Uvedenépovažovalzanesprávnyzáver,nevyplývajúci
zvykonanéhodokazovania,alepredstavujúciibadomnienkuasubjektívnynázorsúdu,pretožezástupca
žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinnú
vo väčšom rozsahu než bola povinná plniť podľa zmluvy o úvere. Okrem toho sa nestotožnil ani s tým,

že by notárska zápisnica musela byť spísaná aj oprávneným. Mal za to, že uvedený záver súdu je v
priamom rozpore so súdnou praxou a to konkrétne s uznesením Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Co
7/2007. Dodal, že rovnaký záver vyplýval aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 5/2000. Naviac,
zvýraznil aj skutočnosť, že otázka, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda,
či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej
už raz právoplatne rozhodol.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), prejednal
odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

4. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 27. 10. 2004 požiadal súdneho

exekútora Ing. Bc. Karola Nagyho o vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 255,59 eura
s príslušenstvom. Za exekučný titul označil Notársku zápisnicu uloženú v Zbierke listín pod číslom N
1748/2004, NZ 64415/2004, vyhotovenú JUDr. Jarmilou Kováčovou, notárkou, so sídlom v Bratislave
dňa 13. 08. 2004. Vyššie označený súdny exekútor doručil dňa 16. 11. 2004 súdu prvej inštancie
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil návrh na vykonanie exekúcie,

osvedčený odpis notárskej zápisnice tvoriaci exekučný titul, zmluvu o úvere č. 4021601 spolu so
všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a plnomocenstvo. Súd prvej inštancie vydal dňa 24. 11.
2004 poverenie súdnemu exekútorovi. Počas konania došlo k zmene súdneho exekútora a súd prvej
inštancie uznesením zo dňa 02. 07. 2007 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého. V rozhodnutí zo dňa 30. 04. 2013 Krajský súd v Nitre pod č. k. 9CoE/57/2013-44 návrhy

oprávneného na prerušenie konania zamietol a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením. Uznesením zo
dňa 28. 11. 2014 súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie
oprávnený.

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.
1 Exekučného poriadku), alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57
ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak

má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený.

9. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v
priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To
znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú

splnenévšetkypredpokladynavedenietakéhotokonania.Jednýmztýchtopredpokladovjeajrelevantný
exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

10. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

11. Podľa § 41 ods. 2 písm c Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnenáosoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

12. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná
listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je
preukázaný opak. Notárska zápisnica, okrem toho, že je verejnou listinou, za splnenia zákonných
podmienok môže byť aj tzv. exekučným titulom. Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice
posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa

na hmotnoprávny základ. Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu
spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je uvedená v § 47 Notárskeho poriadku a
materiálna stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje §
41 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu
aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená
oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej

zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Vyhlásenie povinnej osoby, ktorým súhlasí s vykonateľnosťou,
má za následok vykonateľnosť notárskej zápisnice, ktorá nastáva uplynutím času plnenia uvedeným v
notárskej zápisnici alebo v prípade, ak čas plnenia uplynul pred spísaním notárskej zápisnice, dňom
spísania notárskej zápisnice, v ktorej je uvedený súhlas s vykonateľnosťou.

13. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná dňa 08. 01. 2004 uzavreli zmluvu
o úvere, súčasťou ktorej vo forme predtlače je uvedený text o splnomocnení advokáta Mgr. Tomáša
Kušníra povinnou na uznanie záväzku z úveru v mene povinnej v notárskej zápisnici ako exekučnom
titule tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa §
274 písm. e) OSP, resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jej majetok,

do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej
príslušenstva. Odvolací súd zastáva názor, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne
s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a
preto povinná nemohla ani dlh uznať, či splnomocniť iného na takéto uznanie. Nie je prípustné, aby sa
niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti, a preto aj takáto dohoda je neplatná podľa § 39

Občianskeho zákonníka. Okrem toho súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinnej
o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinnej sám bez toho,
aby mu povinná udelila na takýto úkon plnú moc. Na základe takéhoto konania zástupcu bola potom
povinná zaviazaná na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemala ani vedomosť, rovnako ako ani
nemala vedomosť o výške, ktorú má zaplatiť.

14. Odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie, že plnomocenstvo
udelené povinnou nie je platným právnym úkonom aj z dôvodu, že došlo k rozporu záujmov
splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedený
rozpor spočíval v tom, že zástupca povinnej, ktorý by mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej

zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že
povinná si nemohla Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. V dôsledku
neplatného plnomocenstva podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatné aj vyhlásenie Mgr. Tomáša
Kušníra v predmetnej notárskej zápisnici. Predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne
vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho

úkonu. Postup súdu prvej inštancie, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil, bol preto
správny.

15. Keďže išlo o absolútne neplatný právny úkon a absolútna neplatnosť právneho úkonu sa
nepremlčuje, súd prvej inštancie mohol zastaviť exekúciu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Z

uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnej povinnej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnej
sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods.
1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške
náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súdprvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnej žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá
v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).